Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 5, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321200290
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8321200290.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: F. J., rod. Š., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX O., zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou
so sídlom Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, proti žalovanému: D.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX Z. O. č. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne F. J., nar. XX.XX.XXXX a žalovaného D.. X. J.,
nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam: rodinnému domu súp. č. XXXX, postavenému na pozemku parc.
č. C. XXXX, zapísanému na LV č. XXXX, okres O., obec O., k. ú. O. a pozemku parc. č. C. XXXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX, okres O., obec O., k. ú. O..

Rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. C. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, okres
O., obec O., k. ú. O. a pozemok parc. č. C. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
zapísaný na LV č. XXXX, okres O., obec O., k. ú. O., súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne
F. J., nar. XX.XX.XXXX.

Žalobkyňa je povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť

žalovanému sumu vo výške 15 000 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.01.2021 domáhala vydania rozhodnutia
v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou
rodinného domu č.s. XXXX, postaveného na pozemku parc.č. C. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX, k.ú. O. a pozemku parc.č. C. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. O., v podiele X/X. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom rodinného

domu č.s. XXXX, postaveného na pozemku parc.č. C. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX,
k.ú. O. a pozemku parc.č. C. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. O., v podiele X/X. Žalovaný nadobudol svoj podiel na vyššie uvedených
nehnuteľnostiach v dedičskom konaní po otcovi, na základe Osvedčenia o dedičstve č. XXD XXX/XX,
L. Z. XX/XX zo dňa 27.10.2015.

Uviedla, že sa po celý čas o nehnuteľnosti stará sama, udržiava ich a sama financuje údržbu a všetky

potrebné opravy, uhrádza všetky platby spojené s bývaním, t.j. za elektrickú energiu, plyn, televízny
signál, poistku, daň z nehnuteľnosti, za odvoz komunálneho odpadu a pod. Žalovaný, ktorý je jej synom,
je výlučným vlastníkom rodinného domu č.s. XXX v obci Z. O., postaveného na pozemku parc.č. C. XXX,zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Z. O., tento rodinný dom si rekonštruuje, býva v ňom a do
rodinného domu v O. ako do rodičovského domu prichádza len sporadicky, väčšinou cez víkendy.

Má záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že so žalovaným
majú problematický vzťah. Žalovaný nerešpektuje žiadne jej rozhodnutia, správa sa k nej nepríjemne
a arogantne, nevykonáva žiadne práce v dome a na pozemku, ako je napr. upratovanie, kosenie
trávnika a pod., a to ani v prípade, ak ho o to žalobkyňa požiada. Zažila s ním i také vyhrotené
situácie, keď zvažovala privolanie policajnej hliadky. Rovnako zlé vzťahy má žalovaný i so svojimi

súrodencami. Žalovaný sa pred ňou vyjadruje v tom zmysle, že plánuje dom rekonštruovať, založiť si v
ňom sídlo firmy a podnikať, pričom neberie do úvahy skutočnosť, že je len minoritným spoluvlastníkom
a na takéto kroky potrebuje jej súhlas žalobkyne. Má zo spolužitia so žalovaným strach, chce v
pokoji dožiť svoj život. Má preto záujem stať sa výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností s
povinnosťou vyplatiť žalovanému ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi za jeho spoluvlastnícky podiel
primeranú finančnú náhradu. Za týmto účelom požiadala realitnú spoločnosť RoKoS reality spol. s

r.o. o stanovenie trhovej ceny nehnuteľnosti, ktorá jej vyčíslila hodnotu predmetného rodinného domu
s pozemkom vo výške 85 000,- eur. Na základe tohto stanovenia trhovej ceny hodnota podielu 1/8
na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje sumu 10.625,- eur. V snahe dosiahnuť mimosúdnu
dohodu, vychádzajúc z trhovej ceny stanovenej realitnou spoločnosťou, navrhla žalovanému listom zo
dňa 30.10.2020 uzatvorenie Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s finančnou

náhradou za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 10 625,- eur. Na tento písomný návrh žalovaný
nereagoval.

Vzhľadom na účelné využitie veci po zrušení podielového spoluvlastníctva neprichádza do úvahy iný
spôsob vyporiadania ako prikázanie do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to najmä výpisom z LV
č. XXXX, LV č. XXX, stanoviskom spol. RoKoS, výzvou na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlatsníctva, písomnými vyjadreniami strán konania, výpoveďami strán konania a zistil
tento skutkový stav veci:

4. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres O., obec O., kat. územie O., vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č.

C. XXXX, pozemok parc. č. C. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a to žalobkyňa
v podiele X/X a žalovaný v podiele X/X.

5.Zlistuvlastníctvač.XXX,okresV.Z.K.,obecZ.O.,kat.územieZ.O.,vyplýva,žežalovanýjevýlučným
vlastníkom rodinného domu so súp. č. XXX na parcele č. XXX a pozemku parc. č. XXX - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemku č. XXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2.

6. Zo stanoviska spol. RoKoS reality spol. s r.o. zo dňa 28.10.2020 vyplýva, že trhová hodnota
nehnuteľnosti: rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. C. XXXX, pozemok parc. č.
C. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, je 85 000,- eur.

7. Žalobkyňa vo výzve zo dňa 30.10.2020 na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva adresovanej žalovanému uviedla, že má vážny záujme zrušiť ich podielové
spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a to tak, aby sa stala výlučnou vlastníčkou a
žalovanému vyplatila vyrovnací podiel vo výške 10 625,- eur.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou
rodinného domu v podiele X/X. Na základe Darovacej zmluvy č. V. XXXX/XXXX zo dňa 08.12.2020 - si
vymohla neustálym prehováraním vlastných detí X. a F. do daru ich dva podiely v množstve X/X, t.j. X/
X. Tým pádom si účelovo a zo zištného dôvodu navýšila svoj podiel na rodinnom dome a pozemku zo

X/X na X/X iba z jedného dôvodu a to toho, aby mala vo vlastníctve skoro celý podiel domu a pozemku,
okrem jeho podielu žalovaného.V ďalšom uviedol, že žalobkyňa je vo svojom okolí známa neustálym klamstvom a mstením sa rôznym
osobám. V lete 2020 si vzala do hlavy a začala pracovať na tom, že o zdedený podiel pripraví
žalovaného, svojho vlastného syna. On sa vždy staral o nehnuteľnosť a vždy mal ochotu a chuť sa

starať o nehnuteľnosť, ale žalobkyňa skoro vôbec o starostlivosť, ochotu a financie zo strany žalovaného
nestála. Až na pár výnimiek. Samozrejme, že iné to bolo počas života otca žalovaného, kedy keď
žalovaný sa nachádzal v mieste trvalého bydliska, tak sa vždy a pravidelne staral o nehnuteľnosť. Po
smrti otca, čiže posledných 5 rokov žalobkyňa veľmi nestála o pomoc so starostlivosťou, financovaním
a podieľaním sa na opravách a udržiavaní nehnuteľnosti. Ale i tak sa podieľal na udržiavacích prácach

okolo domu a pozemkoch. Najväčšiu časovú, prácnu a finančnú investíciu považuje zateplenie fasády
rodinného domu. Zabezpečil kompletný servis, práce a služby spojené zo zateplením a materiál, vykonal
práce pre predĺžení a nadstavbe strešného rebríka, búracie práce balkóna, demontáže a montáže,
betonárske a hydroizolatérske práce, montáže a demontáže lešenia, atď. Podieľal sa i finančne pri
rekonštrukcii fasády (nákup fasádnej omietky cca 1 000,- eur, montáž, demontáž a prenájom lešenia
okolo celého domu v objem cca 600,- eur, vyplatenie stavebnej firmy, realizátorovi zateplenia 3 000,- eur.

Poukázal, že žalobkyňa taktiež klamlivo uvádza, že platí koncesionársky poplatok a poplatky za odvoz
komunálneho odpadu. Koncesionárske poplatky neplatí, pretože je dôchodkyňa a tí sú oslobodení od
poplatkov. Za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu za obžalovaného sa neplatí od roku 1998, kedy
odišiel študovať do B., potom 6 rokov pôsobil v Š., 6 rokov pôsobil v X., 6 rokov býval vo V. Z. K. s

družkou, čiže za celé obdobie od roku 1998 sa za žalovaného neplatili poplatky. Taktiež sa poplatky
neplatili i za jeho súrodencov, keďže všetci žijú mimo O..

V ďalšom uviedol, že je výlučným vlastníkom rodinného domu č.s. XXX v obci Z. O., postaveného
na pozemku parc.č. C. XXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Z. O., tento rodinný dom

si rekonštruuje úž štvrtý rok svojpomocne, provizórne v ňom býva a do rodinného domu v O. ako
do rodičovského domu prichádza väčšinou cez víkendy, kedy má v starostlivosti svojho syna X.. Na
danú nehnuteľnosť je založená hypotéka a úver v celkovej hodnote 70 000,- Eur. Keďže je žalovaný
nezamestnaný od júla 2020, od marca do júla 2020 bol po úraze hospitalizovaný a práceneschopný, od
marca 2020 zúri všade Covid kríza, jeho finančné možnosti sú už na dne a je otázkou času, kedy môže

prísť o „výlučné vlastníctvo“ jeho nehnuteľnosti.

Navrhoval žalobkyni niekoľkokrát, že by rád býval a prispieval finančne na chod v rodičovskom dome.
Určité obdobia jej prispieval mesačne po 100,- Eur. Žalobkyňa nestála ani o financie. Jej jediným cieľom
bolo a je dostať ho všemožným spôsobom preč z nehnuteľnosti. I preto tam prichádza iba cez víkendy s

vnukom žalobkyne, pretože vnuk si žiada navštíviť babku humenskú. Babka veľmi o tú návštevu nestojí
ale on tým plní prianie svojmu synovi. Vnuk tu má výborné podmienky na detské hranie sa na ulici, má tu
veľa kamarátov, oblasť je bez nebezpečenstva pre deti. Rodinný dom je dvojgeneračný, tak ako ostatné
rodinné domy v celej lokalite L. v O.. Nielen v susedstve žalobkyne, ale v celej lokalite L. (a i všade
inde ) žijú v skoro každom jednom dome dvoj a trojgeneračné rodiny. V niektorých domoch žijú i dvaja,

traja súrodenci s rodinami a starými rodičmi pod jednou strechou. Ľudia si žijú pokojne a spokojne, len
žalobkyňa má neustále vždy nejaký problém s niekým.

Uviedol, že žalobkyňa má záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam z
dôvodu,žesožalovanýmmajúproblematickývzťah.Žalobkyňamáproblematickývzťahnielensním,ale

i s jej druhým synom X. a tiež pri žalobkyni nevie vydržať v jednej domácnosti viac ako tri dni. Žalobkyňa
má problematický vzťah so svojim bratom X., s ktorým sa nerozpráva od júla 2019. Žalobkyňa má
problematický vzťah so svojim druhým bratom F., s ktorým sa nerozpráva od roku 2015, kedy ho obvinila
z krádeže. Žalobkyňa má problematický vzťah so svojou 91 ročnou matkou a svojou sestrou. Žalobkyňa
mala problematický vzťah i s nebohým manželom a jeho otcom. Vždy sa s nim hádala, bojovala s ním a

často sa hnevala, nerozprávala sa s manželom mesiace. Žalobkyňa má problematický vzťah s každým,
kto nerobí tak ako ona chce aby bolo a po jej vôli. V danej nehnuteľnosti vyrastal od svojich 6tich rokov,
„pomáhal“ pri budovaní domu, má na dom silnú citovú a spomienkovú väzbu. Z týchto dôvodov a cti voči
vlastnému otcovi sa nemieni vzdať podielu v nehnuteľnosti a nesúhlasí so zrušením a vysporiadanim
podielového spoluvlastníctva. Keďže má indície ako sa v budúcnosti naloží s nehnuteľnosťou, tak by

chcel mať zachovaný podiel v nehnuteľnosti, aby mal predkupné právo na zvyšné podiely v prípade
predaja. Ak by súhlasil so zrušením a vysporiadaním podielového spoluvlastníctva, v budúcnosti by
nemal dosah na prednostné odkúpenie nehnuteľnosti.Poukázal, že pracuje a je vyštudovaný inžinier v obore stavebníctvo, má taktiež prehľad o hodnotách
nehnuteľnosti. Žalobkyni realitná spoločnosť stanovila trhovú hodnotu celej nehnuteľnosti na 85 000,-
eur. Nevie na základe čoho realitná spoločnosť usúdila takúto hodnotu a je úplne scestná. Ale to v

našej spoločnosti tak vyzerá, keď realitný makléri sú pekári-cukrári, čiže bez odbornej znalosti. Potom
sa trhové ceny nehnuteľností stanovujú od brucha alebo na žiadosť žalobkyni. Ak by žalobkyňa súhlasila
s odpredajom X/X podielu z nehnuteľnosti jemu, tak si môže za tie peniaze kúpiť byt v O.. Žalobkyňa si
očividne neváži nehnuteľnosť a nemá citový vzťah k vlastnému domu.

Ak by žalobkyňa súhlasila s odčlenením časti rodinného domu o podiel X/X, on vie zariadiť všetko
potrebné ohľadom realizácie odčlenenia jeho podielu od rodinného domu, t.j. vypracovanie projektovej
dokumentácie, požiadať o stavebné povolenie, realizáciu a financovanie všetkých prác, vrátane
kolaudácie.

Niekoľkokrát bolo žalobkyni navrhované, aby sa jeho podiel v objeme X/X, čo činí cca XXmX, odčlenil

jednoduchou rekonštrukciou a drobnými stavebnými úpravami na 2. poschodí rodinného domu, s
vybudovaním samostatného schodiska, oddeleným odberom energií atď., aby sa vytvorila samostatná
bytová jednotka. Samozrejme že žalobkyňa s tým nikdy nesúhlasila. Pokiaľ je možné vec dobre
rozdeliť, súd musí vždy postupovať tak, že vec rozdelí, a to aj v prípade, že rozdelenie veci žiaden
zo spoluvlastníkov nenavrhuje alebo s návrhom rozdelenia jeden zo spoluvlastníkov nesúhlasí. V

prípade nehnuteľností je možné rozdelenie aj vertikálne, ale aj horizontálne, pokiaľ výsledkom takéhoto
delenia sú samostatné buď bytové alebo nebytové jednotky, príp. pozemky. Súd spravidla za týmto
účelom ustanoví znalca, ktorý určí, či je možné nehnuteľnosť technicky rozdeliť a ak áno, aké náklady
by s tým boli spojené. Keďže podľa jeho názoru je daný typ nehnuteľnosti bez problémov možné
rozdeliť, resp. vyčleniť podiel X/X na používanie výlučne pre minoritného spoluvlastníka a za minimálne

finančné náklady. Financovanie odčlenenia podielu X/X by financoval výlučne on. Zabezpečí všetko
potrebné ohľadom realizácie odčlenenia jeho podielu od rodinného domu v horizontálnej rovine so
samostatným vstupom, samostatným meraním energií, t.j. vypracovanie projektovej dokumentácie,
požiadať o stavebné povolenie, realizáciu a financovanie všetkých prác, vrátane kolaudácie. Týmto
konaním by sa vytvorila samostatná bytová jednotka, ktorá by bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti.

9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 19.04.2021 uviedla, že vyjadrenie žalovaného potvrdzuje jej
tvrdenie, uvedené v žalobnom návrhu, že so žalovaným majú výrazne narušený a problematický vzťah,
a to až do takej miery, že komunikácia s ním jej spôsobuje veľkú psychickú záťaž a zdravotné problémy.
Vzhľadom na jej vek chce v pokoji dožiť svoj život. V tomto jej rozhodnutí ju podporili i jej dve deti, F. a X.,

ktorí na ňu darom previedli svoje podiely, aby sa mohla domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva.
Vyjadrenie žalovaného je plné neprávd a rozporov, žalovaný ju obviňuje z klamstva, zavádzania, snaží
sa ju vykresliť ako nespokojnú pomstychtivú osobu, s ktorou však na druhej strane chce bývať v jednom
dome a to i napriek tomu, že si kúpil rodinný dom, ktorý si rekonštruuje a v ktorom už teraz býva. Nie je
pravda, že rodinný dom je dvojgeneračný. Podľa kolaudačného rozhodnutia ide o jednobytový dom, je

presvedčená, že tento nie je možné stavebne rozdeliť na dve bytové jednotky so samostatnými vchodmi
a príslušenstvom tak, aby sa v nich zohľadnila výška spoluvlastníckych podielov v X/X a X/X.

Poukázala, že na jednej strane žalovaný uvádza, že rád odkúpi jej podiel v X/X na tomto rodinnom
dome a ona si mám kúpiť byt, na druhej strane tvrdí, že je od júla 2020 nezamestnaný, pred tým od

marca do júla 2020 bol pre úraz práceneschopný, jeho finančné možnosti sú už na dne a je otázka času,
kedy môže prísť o svoj dom v Z. O.. Má za to, že jej návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva a
vyplatenie z hodnoty X/X podielu na rodinnom dome vyrieši jeho finančnú situáciu, pretože môže hoci
i čiastočne dokončiť dom. Už teraz má v dome zariadené dve izby, funkčnú kúpeľňu, WC, v dome od
leta minulého roku riadne býva, do rodičovského domu prichádza iba sporadicky na niektoré víkendy

so svojim synom. Z vyplatenej sumy za jeho podiel môže dokončiť základnú rekonštrukciu, prípadne i
uhradiť nezaplatené splátky úveru, ak je pravda, že má nezaplatené splátky. Tento spôsob zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhuje i z toho dôvodu, že sa obáva toho, že ak žalovaný
nebude splácať úver, prípadne sa iným spôsobom zadĺži, môže exekútor z titulu jeho spoluvlastníctva
zriadiť exekučné záložné právo na náš dom, prípadne i realizovať exekučnú dražbu. O tom, že má

dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalovaného, predkladám súdu výpis z účtu.

Čo sa týka tvrdení žalovaného o tom, ako sa finančne podieľal na zateplení rodinného domu a na
iných stavebných prácach, uviedla, že klame. Žalovaný ničím neprispel, ona ho o to ani nežiadala.Celé zateplenie financovala ona, o čom má podrobnú evidenciu a všetky faktúry a doklady. Žalovaný
nakupoval materiál za peniaze, ktoré mu dala, za práce ona zaplatila. Je pravda, že michalovská firma,
ktorú objednal, zateplila jednu stenu domu a plafón pod balkónom bezplatne, pretože sa tak medzi sebou

dohodli, avšak ona mu to preplatila. Tiež časť materiálov, ktoré zaplatila a kupovali sa na ich dom, použil
žalovaný na svoj dom v Z. O.H., s čím samozrejme súhlasila. Podľa jej evidencie žalovanému počas
tejto prerábky zaplatila spolu 3 565,- eur, časť týchto peňazí si od nej požičal pre seba a nežiadala ich
vrátiť, za nákupy stavebného materiálu na R. zaplatila 2 600,- eur, za stavebný materiál zakúpený na Q.
zaplatila 1 345,- eur. Čo sa týka balkóna, je pravdou, že ho robil.

Poukázala, že žalovaný je konfliktný, nevychádza ani so svojimi súrodencami, ani s jej rodinou. Mám
plnú podporu u svojich dvoch mladších detí F. a X.. Pokiaľ žalovaný dôvodí, že sa nechce vzdať svojho
podielu, pretože nechce stratiť svoju spomienku na otca, detstvo, rodinné zážitky, tak k tomu uviedla, že
rodinný dom určite predať neplánuje. Žalovaný i po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
ostane naďalej jej synom a ona nemá problém s tým, aby ju i s vnukom navštevoval, stretával sa v

rodičovskom dome so svojimi súrodencami a spomínal na detstvo, na svojho otca. Myslí si, že sa takto
ich problémy vyriešia a vzťahy sa vyriešením tejto veci môžu dať do poriadku.

Vo veci ohodnotenia predmetného rodinného domu uviedla, že trhovú cenu nehnuteľnosti, ktorú
stanovila realitná kancelária, považuje za aktuálnu, vie, že v ich lokalite sa v nedávnej dobe predali

podobné rodinné domy za cenu 80.000,- eur. Pokiaľ žalovaný túto cenu rozporuje, nič mu nebráni v
tom, aby predložil znalecký posudok, prípadne odborné vyjadrenie k cene nehnuteľnosti, čo doposiaľ
neurobil.

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na podanom návrhu zotrváva. Za posledných päť rokov,

vzhľadom aj na povahu svojho syna prežila ťažké chvíle, nemala pokoj a vzhľadom na to, že už chce na
starobu dožiť v pokoji, podala aj tento návrh. Aj jej nebohý manžel jej pred smrťou hovoril, že so svojím
synom nebude môcť vyjsť a nebude mať pokoj a to sa aj podľa jej názoru potvrdilo. Jej syn jej taký,
žeby chcel všetko riadiť, nedá na jej názor a aj vzhľadom nemôže na uvedené s ním žiť v spoločnej
domácnosti. Avšak poukázala, že ostatného polroka sa jej syn zmenil, je tichšie, také invektívy, ako

dovtedy boli, voči nej už nepoužíva. Uviedla, že keď od neho požadovala, aby upratal si svoju izbu hore,
že to odmietal. Na dvore vykrikoval a takisto je vyhadzoval veci. Ona nemá za potrebné, aby susedia
o týchto veciach vedeli.

V ďalšom uviedla, že v žalobe uviedla vyrovnací podiel 10 625,- eur a na dnešnom pojednávaní zvyšuje

výšku vyrovnacieho podielu a vyplatí synovi vyrovnací podiel 15 000,- eur.

11. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že práve on mal snahu sa starať o tieto veci a upratovať, avšak
mu to zo strany žalobkyne nebolo umožnené. Aj po rekonštrukcii v dome dole v garáži ostal neporiadok,
napr. vchodové dvere boli spratané až v krátkom čase, iba teraz mesiac dozadu. On mal snahu to

upratať, avšak žalobkyňa mu to neumožnila. Chce zachovať si svoj podiel v tomto dome. Do budúcna
mohol by byť s tým problém, kde žalobkyňa by mohla v prípade nadobudnutia vlastníctva celého domu
by s ním mohla nakladať takým spôsobom, žeby v konečnom dôsledku prišiel o dedičstvo. Uviedol, že
žalobkyňa je konfliktná povaha. Potrebuje vytvárať spory, keď nie s ním, tak s niekým iným. V zlom
vzťahu je aj s bratom F..

Uviedol, že trvá na tom, aby jeho podiel bol v tomto dome zachovaný. Práve konfliktná je žalobkyňa a
keď si ona niečo zaumieni, musí to dosiahnuť. Pokiaľ sa jedná o vzťah so žalobkyňou, tak relatívne je
dobrý. Príčinou sporov je však iba tento dom a tento podiel v dome. Konfliktný vzťah alebo problémy
boli aj vo vzťahu k jeho maloletému synovi, s ktorým chodí na návštevu do rodinného domu. Ak malý

sa hral a hračky ponechával v jednotlivých častiach domu, toto žalobkyni vadilo. V ostatnej dobe sa ona
zmenila. Keď prídu na návštevu, tak za týmto jeho synom hračky poupratuje a už nemá s tým problém.

Vďalšompoukázal,žeondlhérokyrobívstavebníctve.Pokiaľsajednáonázorsúdu,ženiehospodárne,
účelné, aby sa vyčleňovala jedna miestnosť hore a žeby sa vytvorila samostatná bytová jednotka,

poukázal na to, že je to možné, administratíva je tam zložitejšia, avšak pri XX m2 on by to bol dokázal
zrealizovať. Možno by to boli náklady cca 3 000,- eur.

Teraz býva v rodinnom dome v Z. O. a má tam aj trvalý pobyt. Dom ešte nie je zrekonštruovaný.12. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo

bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

13. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Tohto práva sa nemôžu spoluvlastníci vopred vzdať a akákoľvek dohoda by
bola v tomto smere neplatná. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, zruší
spoluvlastníctvo súd, ktorý vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Právo

na zrušenie spoluvlastníctva nie ja viazané na žiadnu lehotu. Preto i žalobu na zrušenie a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva možno podať bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Vychádzame z
toho, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi konania, v ktorých súd nie je viazaný

žalobným návrhom účastníkov; súd môže podielové spoluvlastníctvo účastníkov vysporiadať iným
spôsobom, ako navrhujú (iudicium duplex).

V konaní o návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk

výslovne uvedených v § 142 ods. 1 OZ (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom
výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je
vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (R 37/2012).

14. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 uvádza pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva len
dve kritériá, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak ich riadna aplikácia vyznieva pre strany
sporu rovnocenne, záleží len na súde, ktoré z iných relevantných okolností prípadu (najmä schopnosť
a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia) vyhodnotí v prospech tej-
ktorej strany.

15. Veľkosť spoluvlastníckych podielov je podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, všeobecným
hľadiskom, ktorý zoberie súd do úvahy pri každom spôsobe vysporiadania spoločnej veci. Osobitný
význam má toto hľadisko práve pri prikazovaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom,
pretože väčšinový spoluvlastník (spoluvlastníci) bude mať predovšetkým záujem na tomto spôsobe

vysporiadania. Súd v takom prípade musí osobitne prihliadať na záujmy „menšinových“ spoluvlastníkov,
ktorí nesmú byť z tohto dôvodu ukrátení na svojich právach.

Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušení a vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania

zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnako veľké ako podiel toho, kto má byť zo
spoluvlastníctva vylúčený, nie je pre výsledok konania hľadisko veľkosti ich podielov významné. Pri
prejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom
spoluvlastníctve je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať.Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania

zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnako veľké ako podiel toho, kto má byť
zo spoluvlastníctva vylúčený, nie je hľadisko veľkosti podielov pre výsledok konania významné. Pri
prejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom
spoluvlastníctve je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať (pozri Ro VS v
Prahe z 28. 2. 1994, sp. zn. X C. XX/XX) (Uz NS ČR z 24. 2. 2006, sp. zn. XX C. XXXX/XXXX).

16. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov. Súd však môže
prihliadať aj na iné skutočnosti, napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci,
kto ju zveľaďoval a pod.

Podľa názoru súdnej praxe o účelné využitie veci ide napr. v prípade domu, keď je zámer spoluvlastníka

zhodnotiť dom za účelom jeho neskoršieho predaja alebo ak ide o záujem niektorého so spoluvlastníkov
v dome podnikať. Ide teda o zámer stavbu udržiavať, vykonávať na nej opravy a investovať do
nej. V konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva je však potrebné vychádzať
z charakteru stavby v dobe vysporiadania; súd nemôže v tomto konaní uvažovať o tom, ako by
vysporiadaná vec mohla slúžiť svojmu vlastníkovi, keby sa stala inou vecou.

17. Reálne rozdelenie spoločnej veci sa prakticky týka iba nehnuteľností. V takom prípade sa
pod reálnym rozdelením rozumie v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva
reálne rozdelenie jednej určitej nehnuteľnosti v súčinnosti so znalcom a pri nevyhnutnej existencii
oddeľovacieho geometrického plánu. Reálnym rozdelením nie je, ak sa viac samostatných vecí rozdelí

bez ďalšieho medzi účastníkmi (porovnaj Ro NS ČR zo 6. 12. 2005, sp. zn. XX C. XXXX/XXXX). Vo
výroku rozhodnutia o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva ohľadne nehnuteľnej veci
musí byť nehnuteľnosť presne označená a vymedzená.

Reálne rozdelenie stavby je možné len vtedy, ak na základe stavebných úprav urobených podľa

stavebných predpisov vzniknú samostatné veci, pričom samostatnosť týchto vecí je daná aj ich
funkčnosťou.

Rozdelenie stavby na právne samostatné veci možno vykonať len na základe rozhodnutia stavebného
úradu podľa § 85 Stavebného zákona. Je prípustné len vtedy, ak na základe stavebných úprav

urobených podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné veci ( § 118 Občianskeho zákonníka),
pričom samostatnosť týchto vecí je daná aj ich funkčnosťou.

Reálne rozdelenie domu na dva samostatné objekty (dve od seba oddelené nehnuteľnosti) je základným
spôsobom reálneho rozdelenia predmetu spoluvlastníctva, ktoré nemožno zamieňať s inou formou

reálneho rozdelenia - rozdelenia bytového domu či budovy na byty v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Za prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné, považuje súdna prax jednak všetky
prípady, keď by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, jednak prípady, kde by

časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe a
spoločenskému záujmu.

18. Žalobkyňa ako väčšinová podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností žiadala podielové
spoluvlastníctvo so žalovaným zrušiť a vyporiadať, pričom k mimosúdnej dohode medzi podielovými

spoluvlastníkmi nedošlo. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv
založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže
kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Keďže nikoho nemožno nútiť,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre
zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

19. Strany sporu sa na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva nezhodli. Žalobkyňa žiadala
prikázať jej všetky nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva a žalovaný žiadal vyčleniť jeho podiel vrozsahu X/X odčlenením jednej miestnosti na hornom poschodí predmetnej stavby za vykonania
potrebných stavebných úprav.

Súd poukazuje, že vec musí byť deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť
dobre možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného a účelného, teda aby veci vzniknuté delením
mohliichvlastníkomďalejslúžiťspôsobomzodpovedajúcimichpovahe,podstateaposlaniu.Rozdelenie
spoločnej veci je dobre možné teda iba v prípade, ak je jej rozdelenie fyzicky, funkčne, ale i právne
možné. Ešte pred rozhodnutím v prospech uvedeného spôsobu zrušenia podielového spoluvlastníctva

musí súd zvážiť, či reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov nebude mať za následok značné
zmenšenie hodnoty spoločnej veci.

Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť
spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ
od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri

reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia
prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť
spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť
podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému
vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska

účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto
prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania) -
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 28.01.2021.

20. Žalobkyňa je odkázaná na bývanie v rodinnom dome, ktorý spolu so zosnulým manželom vystavali

a spolu v ňom žili. Vykonáva všetky práce v súvislosti s údržbou domu a hradí všetky náklady, ktoré v
súvislosti s jeho užívaním mesačne vznikajú. Žalovaný má vlastné bývanie - rodinný dom v obci Z. O.,
ktorý rekonštruuje. Do rodičovského domu prichádza iba občas, najmä cez víkendy so svojím maloletým
synom. Nie je však sporné, že žalobkyni s údržbou domu pomáha. Z týchto dôvodov mal súd za to,
že splnenie kritéria účelnosti je na strane žalobkyne, pričom žalobkyňa tiež v konaní preukázala, že je

schopná žalovanému zaplatiť vyrovnací podiel a to predložením výpisu z jej účtu.

21. V konaní nebolo preukázané, aby predmetný dom bol deliteľný tak ako uvádzal žalovaný a aby
takouto deľbou mohla vzniknúť samostatná funkčná a účelne využiteľná jednotka určená na bývanie.
Návrh prezentovaný žalovaným by si vyžadoval vynaloženie nemalých finančných nákladov, ktoré

vzhľadom na veľkosť jeho podielu vo výške 1/8, by boli podľa názoru súdu neprimeranou investíciou
vzhľadom na veľkosť jeho podielu.

,,Pred prípadným reálnym rozdelením veci musí súd zvážiť i to, do akej miery možno požadovať
od účastníkov vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením (najmä stavby); ak by reálne

rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné považovať vec z
tohto hľadiska za reálne nedeliteľnú“ (R 61/1968).

Reálne rozdelenie domu na dva samostatné objekty (dve od seba oddelené nehnuteľnosti) je základným
spôsobom reálneho rozdelenia predmetu spoluvlastníctva, ktoré nemožno zamieňať s inou formou

reálneho rozdelenia - rozdelenia bytového domu či budovy na byty v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

22. Súd bral zreteľ aj na tú skutočnosť, že vzťahy medzi žalobkyňou ako matkou a žalovaným ako jej
synom sú vážne narušené. Svedčia o tom nie len písomné vyjadrenia strán sporu ale aj ich výpovede

vykonané v priebehu súdneho konania. Spôsobom vyporiadania navrhovaným žalovaným by sa rodinná
situácia iba zhoršila.

Súd preto predmetné nehnuteľnosti prihliadajúc na veľkosť podielov a účelnosť využitia veci prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne.

23. Zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľných vecí do výlučného vlastníctva
žalobkyne, žalovanému vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Na ostatnom pojednávaní
oproti pôvodnému návrhu vo výške 10 625,- eur, žalobkyňa navrhla výšku vyrovnacieho podielu v sume15 000,- eur ( celková hodnota vyporiadavaných nehnuteľností tak bola 120 000,- eur - 15 000,- eur x 8)
a preukázala predložením výpisu z účtu, že je v jej možnostiach túto sumu žalovanému vyplatiť. Oproti
tomu žalovaný iba všeobecne namietal hodnotu predmetu vyporiadania uvádzanú žalobkyňou a v tomto

smere súdu nepreukázal inú cenu vyporiadavaných nehnuteľností a ani inú cenu neuviedol. Preto súd
vychádzal z hodnoty vecí tak ako uviedla žalobkyňa a zaviazal ju na vyplatenie vyrovnacieho podielu
žalovanému vo výške 15 000,- eur.

24. Súd návrh žalovaného na vykonanie dôkazov, a to výsluch svedkov tak, ako uviedol v svojom

ostatnom vyjadrení, ktoré sa nachádza na čl. 54, 55 spisu, za účelom preukázania toho, že sa o
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne staral, pokiaľ sa jedná o rekonštrukciu, tak súd tento návrh
zamietol, pretože by to bolo nehospodárne, neúčelné. Súd poukazuje, že žalobkyňa nepoprela, že
žalovanýdorodinnéhodomuchodilatakisto,žesapodieľalnastarostlivostionakladaniestýmtodomom
a o opravy tohto domu. Rozsah, spôsob a investície však nie sú predmetom tohto konania.

25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd vzhliadol dôvody hodné osobitného v samotnom predmete súdneho sporu a
tiež v narušených vzťahoch strán sporu ( jedná sa o matku a syna) a o trovách konania preto rozhodol

tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.