Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 30, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/81/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202950
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:8118202950.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej,
členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, proti žalovanému: Y.. Y.
W., trvalým pobytom v L., V. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou
so sídlom v Snine, Strojárska 3998, o zaplatenie zmenkovej sumy 51.463,69 eura s príslušenstvom,

vedenom na Okresnom súde Prešov, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
č. k. 6CoZm/2/2020-193 z 12. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 24CbZm/4/2018-94 zo 14.
novembra 2018, v spojení s opravným uznesením č. k. 24CbZm/4/2018-112 zo 6. februára 2019,
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 51.463,69 eura spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 6 % ročne zo sumy 51.463,69 eura od 10.1.2017 a odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy,
teda 171,54 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi vo
vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení čl. I § 10 zákona č. 191/1950
Zb. zmenkového a šekového (ďalej aj ,, ZZŠ“), čl. I § 17 ZZŠ, čl. I § 30 ods. 1 a 2 ZZŠ, čl. I § 32 ods.
1 až 3 ZZŠ, čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ a čl. I § 75 ZZŠ.

3. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca sa žalobou doručenou súdu

dňa 19.3.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 30.178,23 eura s príslušenstvom
titulom neuhradenia zmenkovej sumy. Vec sa viedla pod sp. zn. 24CbZm 4/2018. Žalobou doručenou
súdu taktiež dňa 19.3.2018 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 21.285,46 eura
s príslušenstvom rovnako titulom neuhradenia zmenkovej sumy. Vec bola vedená pod sp. zn.
24CbZm/5/2018. Uznesením zo dňa 29.5.2018 súd spojil predmetné spory na spoločné konanie vedené
pod sp. zn. 24CbZm/4/2018. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Snine, dňa 14.5.2013 bolo zistené, že

spoločnosť PEMA GROUP, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 326, 069 01 Snina sa zaviazala zaplatiť na
rad spoločnosti Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO:
36 854 140 bez protestu dňa 9.1.2017 zmenkovú sumu 30.178,23 eura. Zmenka č. 5767699M2/B1 je
splatná v Československej obchodnej banke, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36
854 140. Ako aval za vystaviteľa sa podpísal žalovaný. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Snine, dňa
10.3.2015 bolo zistené, že spoločnosť PEMA GROUP, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 326, 069 01 Snina

sa zaviazala zaplatiť na rad spoločnosti Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18,
815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140 bez protestu dňa 9.1.2017 zmenkovú sumu 21 285,46 eura. Zmenkač. 689306 M/ B1 je splatná v Československej obchodnej banke, a.s., so sídlom Michalská 18, 815
63 Bratislava, IČO: 36 854 140. Ako aval za vystaviteľa sa podpísal žalovaný. Z výpisu z obchodného
registra súd zistil, že spoločnosť PEMA GROUP, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 326, 069 01 Snina, ktorej

jediným spoločníkom a konateľom v čase vystavenia zmeniek bol žalovaný, zanikla v dôsledku zlúčenia
dňa 10.3.2016, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť RIGA s.r.o., so sídlom Klariská 7, 811
03 Bratislava, IČO: 46 825 673. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 36CbR/243/2016 bola
spoločnosť RIGA s.r.o., zrušená bez likvidácie a ex offo vymazaná z obchodného registra od 9.1.2018.

4. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že v tomto prípade
bol obsah zabezpečenia dohodnutý dohodou medzi vystaviteľom zmenky a žalovaným. Zmenka počas
svojej existencie nemenila svoj účel, ani obsah zabezpečenia. Vystaviteľ vlastnej zmenky, spoločnosť
PEMA GROUP, s.r.o., zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou RIGA s.r.o., dňa 10.3.2016.
Spoločnosť RIGA s.r.o., bola ex offo vymazaná z obchodného registra dňa 9.1.2018. Zmenkovo
zaviazaným ostal aval, teda žalovaný, ktorého záväzok je samostatným k záväzku vystaviteľa. Pri

podpise zmluvy o zlúčení mal žalovaný v banke, kde bol úver poskytnutý, písomne požiadať o zmenu
v dokumentácii týkajúcej sa zabezpečenia tak, aby prestal byť zmenkovým ručiteľom. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný podnik odpredal bez toho, aby došlo k zmene zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa
zmenkového ručenia, neošetril svoj ručiteľský záväzok vo vzťahu k následnému kupujúcemu a konal na
vlastnériziko.Žalovanýnezabezpečil,abynovúzmenkuakoavalistapodpísalnovýspoločník,resp.nový

majiteľ spoločnosti PEMA GROUP s.r.o. Žalovaný mohol a mal predvídať pri odpredávaní spoločnosti
novému majiteľovi možnosť ďalšieho čerpania kontokorentného úveru, preto si mal túto situáciu
zabezpečiť s odbornou starostlivosťou ako konateľ spoločnosti PEMA GROUP s.r.o. Konštatoval, že
predložené zmenky obsahujú všetky náležitosti predpísané v ustanovení v čl. I § 75 zákona zmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb., pre vlastnú zmenku. Predložením ich prvopisov žalobca zmenkové práva

preukázal. Ako riadny majiteľ zmenky má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola
zaplatená,šesťpercentnéúrokyododňasplatnostiaodmenuvovýškejednejtretinypercentazmenkovej
sumy (čl. I § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Podľa súdu prvej inštancie žalovaný síce spochybnil
správnosť vyplnenia zmenkovej sumy žalobcom, avšak neuviedol, akú sumu mal žalobca správne
vyplniť a nepredložil o tom listinné dôkazy. Žalovaný namietal aj správnosť podpisu vystaviteľa, k čomu

súd uviedol, že Obchodný zákonník, ani zákon zmenkový a šekový, nevyžadujú pre platnosť podpisu
odtlačok pečiatky. Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným. Keďže v konaní nebolo preukázané,
že by žalovaný nemal povinnosť tento nesporný záväzok celkom alebo sčasti splniť, súd prvej inštancie
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.
6CoZm/2/2020-193 z 12. novembra 2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku;
ďalej len „CSP“) a druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

6. Odvolací súd primárne konštatoval, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože

v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak,
prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil
(rešpektujúc zásady formálnej logiky). V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným,
zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil,

na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.

7. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol, že dlžník, ktorý sa
podpísal na blankozmenke pred jej doplnením sa stáva vyplnením zmenky zmenkovým dlžníkom s
účinkami ex tunc, t.j. už od vydania tejto listiny. Dohoda o vyplnení blankozmenky podľa článku I. § 10

zákona zmenkového a šekového nemá stanovenú žiadnu formu. Nedostatok takejto dohody musí preto
preukázať ten, kto je na zmenke podpísaný. Ak vyplní majiteľ zmenku, ktorá bola vydaná ako neúplná
blankozmenka odlišne od dojednania o jej vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná. Nesprávne
vyplnenie by len zakladalo námietku dlžníka v zmysle článku I. § 10 Zákona zmenkového a šekového.Podľa Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 10.3.2015, ako aj zo dňa 14.5.2013 mali byť
na zmenkách vyplnené údaje tak, ako to vyplýva z ich článku I. bod 3. Šlo o údaje o zmenkovej sume a o
dátume splatnosti, pričom v ostatných, nevymenovaných podstatných náležitostiach zmenky považovali

účastníci Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve vystavenú blankozmenku za doplnenú. Zdôraznil,
že účelom Dohody o vyplňovacom práve je najmä vymedzenie náležitostí, ktoré majú byť doplnené
do zmenky v budúcnosti a zároveň, že záväzok zmenkového ručiteľa je akcesorický k zmenke ako
listinnému cennému papieru a je rovnako ako celá zmenka nesporný a abstraktný. Je akcesorický tiež
k záväzku zmenkového dlžníka, za ktorého ručenie vykonal. K platnosti záväzku zmenkového ručiteľa

stačí, aby podpis dlžníka bol platný len formálne, a nie je potrebné, aby tento dlžník bol zaviazaný zo
zmenky tiež materiálne. Rovnako nesporný a abstraktný je aj nárok ručiteľa, ktorý zaplatí za dlžníka,
za ktorého ručenie prevzal. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník z hľadiska povahy a výšky jeho
zmenkového záväzku a nevstupuje, a to ani nepriamo do mimozmenkových vzťahov tohto dlžníka,
aj keď so zmenkou súviseli. V dôsledku toho odvolací súd dospel k záveru, že sa nezakladá právo
ručiteľa namietať okolnosti z kauzálnych vzťahov dlžníka k iným osobám, keďže právo kauzálnych

námietok môže založiť len zmluva medzi majiteľom zmenky a ručiteľom. Ručiteľ tak môže uplatniť len
tie námietky voči remitentovi - žalobcovi, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k nemu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/362/2005, rozsudok Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho sp.
zn. 1ObdoV/47/2007). Ak by ručiteľ mal mať proti remitentovi nejaké kauzálne námietky, muselo by to
vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov, teda zo zmluvy, v ktorej by bol dohodnutý okruh

prípustných námietok. Bez takejto dohody nemôže avalista používať námietky osoby, za ktorú je na
zmenke podpísaný, pretože zmenkový a šekový zákon mu takéto oprávnenie nepriznáva (z rozsudku
Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. 1ObdoV/47/2007). Ak k takejto dohode nedošlo, avalista
nemôže bez ďalšieho len preto, že je avalistom, používať námietky osoby, za ktorú je na zmenke
podpísaný, obdobne ako má možnosť vznášať dlžníkove námietky obecný ručiteľ. Tomuto toto právo

priznáva zákon. Avalistovi však zmenkový a šekový zákon takéto oprávnenie nestanovuje. Nakoľko v
danom prípade zmluvnými stranami Zmluvy o investičnom úvere č. 689306 M zo dňa 10.3.2015, ako aj
Zmluvy o investičnom úvere č. 5767699M2 zo dňa 14.5.2013 boli Československá obchodná banka, a.s.
(žalobca) a spoločnosť PEMA GROUP, s.r.o., medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý len zmenkový
záväzok avalistu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že ide len o abstraktné

zmenkové ručenie, bez akéhokoľvek vzťahu ku kauzálnej pohľadávke zmenkou zabezpečeného.

8. Námietku žalovaného týkajúcu sa vzniku vyplňovacieho oprávnenia žalobcu k blankozmenke,
vystavenej spoločnosťou PEMA GROUP, s.r.o. označil odvolací súd za nevýznamnú pre posúdenie
existencie jeho ručiteľského záväzku dôvodiac § 17 ZZŠ, keďže zmenkový ručiteľ (aval) môže robiť

majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však
na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil
predložené zmenky ako platné, keďže spĺňajú všetky náležitosti vlastnej zmenky v súlade so zákonom
zmenkovým a šekovým. Žalovaný prevzal zmenkové ručenie, ktoré podpísal na listine, ktorá v čase
prevzatia avalu ešte nebola zmenkou a mala charakter blankozmenky, čím platne založil svoj ručiteľský

záväzok. Zmenkový ručiteľ namietal porušenie dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, čo však na
posúdenieexistenciejehoručiteľskéhozáväzkunemaložiadnuprávnurelevanciu,pretožeavalistamôže
proti majiteľovi zmenky uplatniť iba námietky, ktoré vyplývajú z ich vlastných vzťahov, ale nie námietky,
ktoré patria zmenkovému dlžníkovi a zakladajú sa na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky.

9. Vo veci odvolacej námietky týkajúcej sa zmeny dlžníka zo spoločnosti PEMA GROUP, s.r.o., na
spoločnosť RIGA s.r.o., odvolací súd konštatoval, že zmena v subjekte dlžníka nemá na zmenkový
záväzok žalovaného vplyv. Zmenkové záväzky sú abstraktné, nezávislé od kauzálnych vzťahov,
vyplývajú len zo samotnej zmenkovej listiny a iba k nej sú akcesorické. Pre zmenku sú rozhodujúce
len tie údaje, ktoré sú na nej napísané. Akoukoľvek mimozmenkovou dohodou nie je možné údaje

na zmenke meniť. Majiteľ zmenky môže, až na určité výnimky, plnenie požadovať len od osôb, ktoré
zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa za ňu zaručili (čl. I. § 47 ods. 1 ZZŠ). Žalovaný zmenku
podpísaljednakakokonateľzavystaviteľaajednakvosvojommeneakoručiteľ.Jemožnépredpokladať,
že ručiteľský záväzok na seba vzal jedine z dôvodu, že bol spoločníkom a konateľom obchodnej
spoločnosti, ktorá zmenku vystavila. Napriek tomu sa podpisom zmenky per aval stal samostatným

dlžníkom, nezávislým od vystaviteľa zmenky, sám za seba sa majiteľovi zmenky zaručil, že zmenku
zaplatí a podľa čl. I. § 32 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 3 ZZŠ sa tým stal zaviazaný rovnako ako vystaviteľ
zmenky, za ktorého sa zaručil. Na samostatný, osobný záväzok žalovaného z tohto dôvodu nemôže mať
zmena v subjekte dlžníka z kauzálneho vzťahu žiaden vplyv.10. Odvolací súd sa ostatnými námietkami žalovaného nezaoberal argumentujúc, že z podaného
odvolania nevyplynuli žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky

relevantne uplatniť, keďže dôvody odvolania, ako i námietky žalovaného, sa týkajú právneho postavenia
avzťahuvystaviteľa(PEMAGROUP,s.r.o.),alepreposúdenieaexistenciuručiteľskéhozáväzkuavalistu
(žalovaného) nemali žiaden relevantný význam.

11. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP, že súdy mu nesprávnym procesným postupom znemožnili,
aby uskutočňovali jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

12. Žalovaný odvolaciemu súdu vytkol, že nezdôvodnil svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom
zo všetkých relevantných skutkových a právnych hľadísk. Vytkol, že v odôvodnení sa obmedzil len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (t.j. rozhodnutia súdu prvej inštancie),
pričom podľanehosaodvolacísúdmusívodôvodnenívysporiadaťspodstatnýmitvrdeniamiuvedenými
v odvolaní (§ 783 ods. 3 CSP), čo však podľa neho neuskutočnil, nakoľko sa nevysporiadal s
nasledovnými odvolacími námietkami:
a/ že žalobca v konaní nepredložil úverové obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky

spoločnosti ČSOB a.s., ktoré boli platné a účinné ku dňu podpísania úverovej zmluvy, a to aj
napriek tomu, že žalobcu sám konajúci súd výzvou zo dňa 20.04.2018 vyzýval na ich predloženie.
Žalobca mal súdu predložiť na preukázanie svojho nároku úverové obchodné podmienky a všeobecné
obchodné podmienky spoločnosti ČSOB a.s., platné a účinné ku dňu podpísania úverovej zmluvy,
nakoľko aj v samotných zmluvách o investičnom úvere je uvedené, že súčasťou Zmluvy sú

VšeobecnéobchodnépodmienkyBanky.OdlišnéustanoveniaZmluvymajúprednosťpredznenímtýchto
Obchodných podmienok Banky. S touto skutočnosťou sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím by
predišiel akýmkoľvek pochybnostiam a špekuláciám pri priznaní žalobcovho nároku. Podľa dovolateľa
nepredloženie úverových obchodných podmienok a všeobecných obchodných podmienok spoločnosti
ČSOB a.s., platných a účinných ku dňu podpísania úverovej zmluvy má za následok nedokázanie

hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj uplatňovaný nárok;
b/ že sa nevysporiadal so správnosťou vyplnenia blankozmeniek, že neboli vyplnené v súlade s
dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5767699M2/D1 zo dňa 14.5.2013 a v súlade s dohodou
o vyplňovacom zmenkovom práve č. 689306 M/D1 zo dňa 10.3.2015. Teda, že žalobca nepreukázal, že
najprv vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávok v súlade s čl. VIII. ods. 2 písm. b) zmluvy o investičnom

úvereč.5767699M1/D1zodňa14.5.2013avsúladesčl.VIII.ods.2písm.b)zmluvyoinvestičnomúvere
č. 689306 M zo dňa 10.3.2015, teda, že zaslal oznámenie o vyhlásení pohľadávok za splatné klientovi
- PEMA GROUP s.r.o., prípadne jej nástupcovi RIGA s.r.o. Ani nemohlo dôjsť k „údajnému“ vyhláseniu
predčasnej splatnosti pohľadávok. Ak by k tomu aj došlo, žalobca by dôkazy o tejto skutočnosti bez
problémov doložil, a nie len v žalobe uviedol, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku

dňu 25.8.2016 a ku dňu 22.8.2016 bez akýchkoľvek dôkazov.

13. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté rozhodnutie zmenil a
žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje žalovaným podané dovolanie za
nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, riadne odôvodnené tak, aby
spĺňalo požiadavky kladúce ustanovením § 220 ods. 2 CSP. V nadväznosti na to, je irelevantné tvrdenie
žalovaného o tom, že odvolací súd sa mal zaoberať aj prednesmi strán. Podľa neho odvolací súd sa

pomerne jasne a výstižne vo svojom rozhodnutí vyjadril k podstatným tvrdeniam uvedenými žalovaným
v jeho odvolaní. V dôsledku toho navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie žalovaného odmietol,
prípadne zamietol ako nedôvodné.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením sp. zn.

4Obdo/81/2021 z 23. novembra 2022 rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu tak, že do konania
na miesto pôvodného žalobcu Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Žižkova
11, IČO: 36 854 140 vstúpila obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803.16. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) a
oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou v dovolacom konaní v zmysle § 429 ods. 1 CSP skúmal,

či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom
dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.

17. Podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

18. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom
spočíva táto vada.

19. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie
odvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia
prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v
zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady
prípustnostidovolania,nemožnodovolanímnapadnutérozhodnutieodvolaciehosúdupodrobiťvecnému
preskúmaniu v dovolacom konaní.

20. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho

súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z
vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na
to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky
prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania,
t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie

dôvody, a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.

21. Dovolateľ v dovolaní ako dôvod, z ktorého vyvodzuje jeho prípustnosť, uvádza ustanovenie §
420 písm. f/ CSP, pričom túto vadu videl v nedostatočnom odôvodnení odvolacieho súdu spočívajúcu
v tom, že sa nevysporiadal s odvolacou námietkou vo veci potreby predloženia úverových obchodných

podmienok a všeobecných obchodných podmienok spoločnosti ČSOB a.s., ktoré boli platné a účinné ku
dňu podpísania úverovej zmluvy za účelom preukázania hmotnoprávnych skutočností odôvodňujúcich
oprávnenosť žalobcovho uplatneného nároku. Podľa neho sa odvolací súd tiež nevysporiadal so
správnosťou vyplnenia blankozmeniek, že neboli vyplnené v súlade s dohodou o vyplňovacom
zmenkovom práve č. 5767699M2/D1 zo dňa 14.5.2013 a v súlade s dohodou o vyplňovacom

zmenkovom práve č. 689306 M/D1 zo dňa 10.3.2015.

22. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP možno
zahrnúť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a

ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených
so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia (nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných
argumentov reagujúcich na relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom,

pričom k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj
jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou - viď napr. II. ÚS 419/2021), na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené
so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). V
súvislostiach vymedzenia prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP je kľúčovým pre posúdenie

prípustnosti dovolania v zmysle judikatúry ústavného súdu však iný pojem ako procesný postup, a to
„právo na spravodlivý proces“ so všetkými jeho obsahovými atribútmi a garanciami v zmysle judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu. Všeobecné súdy teda pri výklade a aplikácii aj
procesných právnych noriem musia uprednostniť vždy ten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov,ktorý je priaznivejší, ústretovejší a zabezpečujúci plnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu.
Jednotlivec sa totiž obracia na súd s požiadavkou o poskytnutie súdnej ochrany jeho ohrozenému alebo
porušenému právu s dôverou, že táto ochrana bude poskytnutá spravodlivo a v súlade s právnym

poriadkom vrátane európskej úrovne štandardov ochrany ľudských práv (II. US 419/2021). Pod pojmom
„nesprávnyprocesnýpostup“,ktorýodôvodňujeprípustnosťdovolaniapodľa§420písm.f/CSPvzmysle
vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť
súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú
realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu

odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či
svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno
totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý
faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu
a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a
práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS

120/2020 z 21. januára 2021, body 37 až 41).

23. Dovolací súd považuje za potrebné poukázať na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základnýchslobôd,ktorýzaručujeprávonaspravodlivésúdnekonanie,aleneustanovuježiadnepravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, akým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich

vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je v zásade v právomoci orgánu, ktorý rozhoduje o merite veci.
Z uvedeného vyplýva, že právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe zahŕňa právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné (I. ÚS 52/03).

24. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu, ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie pre nedostatok ich odôvodnenia, dovolací súd pripomína,
že štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP,
pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní
(§ 378 ods. 1 CSP). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj
dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.

25. Dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu má

podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle § 393 CSP. Dovolací
súd upozorňuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. V
nadväznosti na uvedené dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP
nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale
len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Tak isto odvolací

súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v
odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné
alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom skúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

26. Žalovaný preto neopodstatnene namieta, že odvolací súd vydal nedostatočné a nepresvedčivé
rozhodnutie vychádzajúce z nesprávnych právnych záverov. Odvolací súd sa v danom prípade plne
stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, z čoho je zrejmé, že na posudzovaný
prípad aplikoval tie isté ustanovenia toho istého právneho predpisu, ako súd prvej inštancie, pričom
svojím postupom nevylúčil žalovaného z realizácie jeho procesných práv. Pre úplnosť dovolací súd

poznamenáva, že obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie náležite
neodôvodnil, a že pri rozhodovaní nezohľadnil, resp. sa nezaoberal s odvolacou argumentáciou
žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu konkrétne z bodu 30. až 34.
vyplýva, že súd sa zaoberal odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcej v porušení dohody
o vyplňovacom zmenkovom práve vytýkajúc ich nesprávnosť. V daných bodoch podal podrobné

vysvetlenie čo je účelom Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve s dôrazom na to, že ,,záväzok
zmenkového ručiteľa je akcesorický k zmenke ako listinnému cennému papieru a je rovnako ako celá
zmenka nesporný a abstraktný a zároveň akcesorický tiež k záväzku zmenového dlžníka, za ktorého
ručenie vykonal. K platnosti záväzku zmenkového ručiteľa stačí, aby podpis dlžníka bol platný lenformálne, a nie je potrebné, aby tento dlžník bol zaviazaný zo zmenky tiež materiálne. Ručiteľ je
zaviazaný rovnako ako dlžník z hľadiska povahy a výšky jeho zmenkového záväzku a nevstupuje, a
to ani nepriamo do mimozmenkových vzťahov tohto dlžníka, aj keď so zmenkou súviseli. V dôsledku

toho sa nezakladá týmto právo ručiteľa namietať okolnosti z kauzálnych vzťahov dlžníka k iným osobám,
keďže právo kauzálnych námietok môže založiť len zmluva medzi majiteľom zmenky a ručiteľom. Ručiteľ
tak môže uplatniť len tie námietky voči remitentovi - žalobcovi, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom
vzťahu k nemu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/362/2005, rozsudok Najvyššieho súdu SR
ako súdu dovolacieho sp. zn. 1ObdoV/47/2007)“. Z daného vyplýva, že jeho výklad smeroval k tomu,

aby žalovanému zrozumiteľne uviedol, že v rámci daného konania nebol oprávnený na to, aby mal z
pozície ručiteľa vo vzťahu k remitentovi nejaké kauzálne námietky s vysvetlením, že aby ich mohol
uplatniť ,,muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov“, teda zo zmluvy, v ktorej by
bol dohodnutý okruh prípustných námietok, čo však nevyplývalo, nakoľko v danom prípade zmluvnými
stranami Zmluvy o investičnom úvere č. 689306 M zo dňa 10.3.2015, ako aj Zmluvy o investičnom
úvere č. 5767699M2 zo dňa 14.5.2013 boli Československá obchodná banka, a.s. (pôvodný žalobca) a

spoločnosť PEMA GROUP, s.r.o. (viď bod 32. napadnutého rozhodnutia). Práve preto má dovolací súd
za to, že odvolací súd sa riadne zaoberal danou odvolacou námietkou žalovaného a zrozumiteľne ju aj
odôvodnil konštatujúc, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý len zmenkový záväzok avalistu,
čo predstavuje len abstraktné zmenkové ručenie, bez akéhokoľvek vzťahu ku kauzálnej pohľadávke
zmenkouzabezpečeného,čohoneoprávňujenapodaniekauzálnychnámietok,nakoľkotietoprislúchajú

iba osobe, za ktorú je žalovaný ako avalista podpísaný. Taktiež v rámci bodu 33. sa odvolací súd vyjadril
k námietkam žalovaného vo veci vzniku vyplňovacieho oprávnenia žalobcu k blankozmenke, vystavenej
spoločnosťou PEMA GROUP, s.r.o.

27. Pokiaľ dovolateľ tvrdí nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, keď sa podľa neho

odvolací súd nezaoberal jeho odvolacou námietkou týkajúcej sa nepredloženia obchodných podmienok
a všeobecných obchodných podmienok spoločnosti ČSOB a.s., slúžiac žalobcovi na preukázanie jeho
nároku, dovolací súd ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Odvolací súd dostatočne zdôvodnil svoj
záver(viďbod39.jehoodôvodnenia),prečosaodmietoldanouodvolacounámietkouzaoberať.Dovolací
súd v tejto súvislosti poukazuje aj na už vyššie spomenuté odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

bodu 31. a 32., v ktorých je zahrnutý dôvod nezaoberania sa predmetnou odvolacou námietkou zo
strany odvolacieho súdu. Odvolací súd konštatoval, že avalista nemôže bez ďalšieho len preto, že
je avalistom, používať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný, obdobne ako má možnosť
vznášať dlžníkove námietky obecný ručiteľ. Tomuto toto právo priznáva zákon, avalistovi však zmenkový
a šekový zákon takéto oprávnenie nestanovuje.

28. Dovolací súd poznamenáva, že vo všeobecnosti platí, že zmenkové ručenie sa odlišuje
od všeobecného ručenia (podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka) výrazným
oslabením akcesority a úplnou absenciou subsidiarity. Záväzok zmenkového ručiteľa nie je podporný.
Na rozdiel od ručenia podľa občiansko-právnej alebo obchodno-právnej úpravy sa záväzok zmenkového

ručiteľa neobmedzuje len na zabezpečenie záväzku osoby, za ktorú sa zmenkové ručenie preberá,
pretože zmenkové ručenie je celkovou garanciou za zaplatenie zmenky. Avalista teda môže namietať
len formálne vady prehlásenia avaláta. Námietky avalistu, týkajúce sa vzniku a spôsobu vyplňovacieho
oprávnenia žalobcu k blankozmenke, preto pre posúdenie existencie jeho ručiteľského záväzku nemajú
žiadny význam. Ohľadne dovolacej námietky týkajúcej sa nepredloženia Úverových a Všeobecných

obchodných podmienok pôvodného žalobcu je potrebné podotknúť, že zmenkový veriteľ z dôvodu
už spomínanej abstraktnosti zmenkovej pohľadávky, dôvod vzniku záväzku nie je povinný tvrdiť ani
preukazovať.Právozmenkovéhoveriteľanetvrdiťanepreukazovaťdôvodvznikuzáväzkusauplatňujeaj
v prípade, že zmenkový dlžník spochybňuje svoj zmenkový záväzok s odkazom na nedostatok dôvodov
jeho vzniku (obdobne aj: Chalupa, R.: Zaišťovací směnka. Praha: Linde, 2009, s. 41). V tejto súvislosti

poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 603/2017 z 27. marca
2018, podľa ktorého ,,povinnosť žalovaného v zmenkovom konaní znášať bremeno dôkazu týkajúce
sa kauzálnych námietok nie je absolútna. Ak však žalovaný tvrdí, že kauza vo výške zmenkovej sumy
neexistuje a jeho procesná obrana spočíva v tvrdení existencie kauzy inej, sumou nižšej, je povinný
znášať bremeno dôkazu vo vzťahu k tomuto tvrdeniu“. Dovolací súd na dané poukázal aj napriek tomu,

že vo vyššie uvedených prípadoch išlo o spor medzi majiteľom zmenky a zmenkovým dlžníkom, nie ako
v danom prípade medzi majiteľom a zmenkovým ručiteľom, ktorý nemá právo na podanie námietok, na
ktoré je oprávnený zmenkový dlžník. V prípade, že by takým právom disponoval, bremeno dôkazu by
bolo na jeho strane.29. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno dať za pravdu dovolateľovi, že odvolací súd nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaný ním vyjadruje len svoj

nesúhlas s neúspechom v spore. Už v uznesení z 11. apríla 2019, sp. zn. 3Obdo/2/2019 dovolací
súd skonštatoval, že „prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p., nezakladá
všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie),
ktoré vyznelo v jeho neprospech.“ Uvedený záver je plne aktuálny aj v rozhodovanej veci.

30. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho súdu
nedošlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalovaného
na spravodlivý súdny proces tak, ako to má na mysli citované ustanovenie CSP a v preskúmavanej
veci tak nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, čo
zakladá dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.

31. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný, a preto mu dovolací súd priznal voči žalovanému
náhradutrovdovolaciehokonaniavplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovdovolaciehokonaniarozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.