Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/119/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010653
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2320010653.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXX
XXXX v C., trvale bytom C., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b),
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 2. mája 2022, č. k. 31T/54/2020-115, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 13. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa uznal obžalovaného vinným zo spáchania úmyselného
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na nasledovnom skutkovom základe:

„ako otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky D. B., E. XXX, zanedbal svoju zákonnú povinnosť
prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a bol k nej
zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/229/2017 zo dňa 10.07.2018, právoplatný
dňa 22.09.2018, sumou 150 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
dieťaťa, si túto vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil, hoci od januára 2020 zamestnaný s čistým príjmom

cca 500 €, čím mu za obdobie od júla 2019 do 02.05.2022 vznikol dlh na výživnom vo výške 5 100
€, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/3/2019 zo dňa 14.01.2019,
právoplatný dňa 27.06.2019, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona.“

2. Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím

§ 38 ods. 3 a § 36 písm. l) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok
nepodmienečne, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na to, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu, ktoré

vyhlásenie okresný súd prijal. Okresný súd ďalej uviedol, že nezistil nepatrnú závažnosť konania podľa
§ 10 ods. 2 Trestného zákona vzhľadom na recidívu páchateľa a chránený záujem maloletého dieťaťa.
Okresný súd pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti, a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu
priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti znížil hornú hranicu
trestu odňatia slobody z piatich rokov na tri roky a osem mesiacov a obžalovanému uložil trest odňatia
slobody na spodnej hranici trestu odňatia slobody, pretože vzhľadom na bezprostrednú recidívu po

predchádzajúcomodsúdeníobžalovanéhopreneplnenievyživovacejpovinnostinepovažovalzavhodnéuloženie alternatívneho trestu a zároveň nemal za splnené podmienky pre uloženie trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

4. Okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

5. Po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný zahlásil odvolanie, ktoré do predloženia veci

krajskému súdu bližšie neodôvodnil a prokurátor sa práva podať odvolanie vzdal.

6. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

7. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

8. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

9. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

10. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

11. Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania, ktoré podala oprávnená osoba /§ 307
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/ preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku ako aj konanie
týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

12. Z pripojeného spisu okresného súdu krajský súd zistil, že okresnému súdu bola dňa 5. júna 2020

doručená na obžalovaného obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom
v predmetnej obžalobe. Okresný súd o obžalobe rozhodol dňa 8. júna 2020 trestným rozkazom, proti
ktorému obžalovaný podal odpor.

13. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. mája 2022 prokurátor po prednesení obžaloby upravil
výšku zameškaného výživného na sumu 5.100 EUR a zároveň rozšíril právnu kvalifikáciu stíhaného
skutku aj o § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na to, že obžalovaný mal stíhaný
skutok páchať po dlhší čas. Okresný súd následne obžalovaného poučil podľa § 257 Trestného poriadkuo možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovaný
urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie okresný súd
prijal.

14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/110/2022, ktorý krajský súd oboznámil na
verejnom zasadnutí vyplynulo, že Okresný súd Levice trestným rozkazom zo 14. júna 2022,
sp. zn. 2T/110/2022, právoplatným dňa 9. júla 2022 uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na nasledovnom skutkovom základe:

„napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/229/2017-95 zo dňa 10.07.2018,
právoplatným dňa 22.09.2018, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu a A. B. zaviazal prispievať na
výživu svojho mal. syna A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150 EUR vždy do 15-teho dňa toho
ktorého mesiaca vopred do rúk matky, takto určenú vyživovaciu povinnosť riadne a včas neplnil v mieste
trvalého bydliska ani v miestach, na ktorých sa zdržiaval, v dôsledku čoho mu v období od 01.07.2021

do 14.06.2022 vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 1.650 EUR.“

15. Okresný súd Levice obžalovanému trestným rozkazom označeným v bode 14 podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest
odňatiaslobodyvovýmere12(dvanásť)mesiacov,výkonktoréhoobžalovanémupodľa§49ods.1písm.

a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú
dobu 2 (dva) roky.

16. Z vyšetrovacieho spisu pripojeného k spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/110/2022 vyplynulo,
že uznesením povereného príslušníka PZ Obvodného oddelenia PZ Tlmače pod ČVS: ORP-144/TL-

LV-2022 zo dňa 29. marca 2022 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie
a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému vznesené obvinenie pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona v podstate na tom skutkovom základe,
že si od mesiaca júl 2021 do mesiaca marec 2022 riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť
na svojho mal. syna A., čím mu ma vzniknúť dlh na výživnom vo výške 1.350 EUR. Uznesenie o začatí

trestného stíhania a zároveň vznesení obvinenia bolo obžalovanému oznámené dňa 8. mája 2022.

17. Zo skutočností uvedených v bodoch 14 až 16 vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu
Levice označeným v bode 14 Okresný súd Levice postihol aj obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti,
ktoré je pokryté napadnutým rozsudkom. Podľa § 122 ods. 13 pritom platí, že Ak obvinený pokračuje v

konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto
procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa §
207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého
stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Postupom Okresného
súdu Levice preto došlo k porušeniu zásady ne bis in idem, ktorú krajský súd v konaní o odvolaní

obžalovaného proti napadnutému rozsudku nemôže napraviť, pretože odvolanie proti napadnutému
rozsudku podal len obžalovaný, ktorý odvolanie proti výroku o vine v napadnutom rozsudku vzhľadom
na jeho vyhlásenie o vine podať nemôže. Uvedenú situáciu je preto vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného
súdu Levice možné riešiť len podnetom adresovaným ministrovi spravodlivosti na podanie dovolania
v prospech obžalovaného, nakoľko trestným rozkazom Okresného súdu Levice došlo k porušeniu

zákona v neprospech obžalovaného.

18. Krajský súd preto pristúpil len k preskúmaniu výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorý bol
obžalovanému uložený napadnutým rozsudkom. Z doplneného dokazovania na verejnom zasadnutí
vyplynulo, že obžalovaný dlh na výživnom nezaplatil.

19. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ trikrát súdne trestaný,
pričom v prípade jeho odsúdenia Okresným súdom Poprad v trestnej veci vedenej pod sp. zn.
4T/17/2000 mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom
jeho výkonu do 26. mája 2005, kde sa obžalovaný osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

ObžalovanýbolďalejtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduGalantaz14.januára2019,sp.zn.1T/3/2019,
právoplatným dňa 27. júna 2019 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 1 (jeden) rok, pričomz pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/3/2019 vyplynulo, že Okresný súd Galanta
doposiaľoosvedčení,resp.neosvedčenísaobžalovanéhovskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenia
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 14. januára 2019, sp. zn. 1T/3/2019 nerozhodol.

Obžalovaný bol napokon súdne trestaný trestným rozkazom Okresného súdu Levice uvedeným v bode
14.

20. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie trestov uvedených v § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

21. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom

spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

22. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

23. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

24. Po preštudovaní pripojeného spisu okresného súdu krajský súd konštatuje, že okresný súd
správne zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože obžalovaný

sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Okresný súd tiež
správne neaplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože odsúdenie
obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 14. januára 2019, sp. zn. 1T/3/2019,
právoplatným dňa 27. júna 2019 obžalovanému zakladá právnu kvalifikáciu podľa § 207 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona. Okresný súd preto správne postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil

hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody z piatich rokov na tri roky a osem mesiacov
a obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere od jedného roka do troch rokov a osem
mesiacov.

25. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že trest odňatia slobody vo výmere 1

(jeden) rok je trestom spôsobilým naplniť účel generálnej ako aj individuálnej prevencie. Zohľadňujúc
skutočnosť, že obžalovaný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným
rozkazom Okresného súdu Galanta z 14. januára 2019, sp. zn. 1T/3/2019, právoplatným dňa 27. júna
2019 okresný súd obžalovanému správne uložil trest odňatia slobody ako trest nepodmienečný, pričomvzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, ho na výkon uloženého trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

26. Krajský súd v zhode s okresným súdom konštatuje, že vzhľadom na spáchanie trestného činu
prakticky bezprostredne po odsúdení obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 14.
januára 2019, sp. zn. 1T/3/2019, právoplatným dňa 27. júna 2019 ako aj vzhľadom na skutočnosť,
že obžalovaný spáchal trestný čin z hľadiska jeho zavinenia v nepriamom úmysle je závažnosť činu

spáchaného obžalovaným vyššia ako nepatrná.

27. Keďže krajský súd nezistil dôvod na zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

28. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.