Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899310
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7104899310.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr.EvyFeťkovejaJUDr.LadislavaDuditšavsporežalobcu:P..A.K.,H..XX.XX.XXXX,C.N.E.,Š.X,
zastúpeného JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanej:
A.. B. K., H.. XX. XX. XXXX, C. N. E., Š.R. X, zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom
so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o vrátenie daru, o odvolaní žalovanej a žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Košice I č.k. 24C/39/2004-669 zo 06. 09. 2016

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e tretí výrok rozsudku.

II. Z r u š u j e štvrtý a piaty výrok rozsudku o náhrade trov štátu a v rozsahu zrušenia vec v r a c i
a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Priznáva žalovanej náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu

100 %.

III. Priznáva žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia, ktoré boli procesne
zavinené žalovanou v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť štátu trovy konania, ktoré boli procesne zavinené žalovanou, v rozsahu

100 %.

V. Žalobca je povinný nahradiť štátu trovy konania, ktoré boli procesne zavinené žalobcom, v rozsahu
100 %.

2. Predmetom konania je vrátenie daru.

3. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29. 01. 2004 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú vrátiť mu dar, a to spoluvlastnícky podiel v rozsahu 9/16 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
Košiciach, v kat. úz. D., zapísanej na LV č. XXXXX, C. Č.. XX, na X. poschodí obytného domu súp. č.
XXXX,nachádzajúcehosanapozemkusparc.č.XXXX/XX,zastavanéplochyovýmere479m2,vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku.4. Žalobu žalobca odôvodňoval skutočnosťami, že darovacou zmluvou zo dňa 22. 11. 2002 previedol na
žalovanúspoluvlastníckypodielkpredmetnejnehnuteľnosti,pričomvkladvlastníckehoprávavprospech
žalovanej bol povolený dňa 15. 01. 2003. K darovaniu došlo počas trvania manželstva sporových strán.

Potom, čo žalovaná dňa 17. 06. 2003 podala návrh na rozvod manželstva, žalobca zistil, že žalovaná
už v čase podpísania darovacej zmluvy mala intímny vzťah s dvomi, tromi mužmi, plánovala rozvod
manželstva a uzavretie ďalšieho manželstva, nestarala sa o domácnosť, o žalobcu, ani o ich syna, iba v
nevyhnutnej miere. Žalobca listom zo dňa 10. 12. 2003 vyzval žalovanú na vrátenie daru. Žalobca mal
za to, že svojim správaním žalovaná hrubo porušila dobré mravy, čím došlo k naplneniu predpokladov

v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka umožňujúcich darcovi domáhať sa vrátenia daru. Žalobca
uviedol, že o zámeroch žalovanej v čase darovania nemal potuchy, hoci už v tom čase ich manželstvo
bolo len formálne (sám si pral, žehlil, varil a pod.).

5. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Namietala, že žalobcom uvádzané tvrdenia sa nezakladajú
na pravde. Poprela, že by udržiavala mimomanželské vzťahy s inými mužmi. Práve naopak, hrubé

agresívne správanie žalobcu zapríčinilo rozpad manželstva a bolo dôvodom podania návrhu na rozvod.
Mala za to, že samotná skutočnosť, že podala návrh na rozvod manželstva, sama o sebe nie je
dôvodom, na základe ktorého by mohol žiadať žalobca o vrátenie daru, pretože rozvod je zákonom
predpokladaný legitímny spôsob ukončenia manželského vzťahu. Žalovaná ďalej namietala, že výzva
žalobcu na vrátenie daru je z vecného hľadiska, čo do vymedzenia dôvodov pre vrátenie daru, značne

nejasná a neurčitá, čo žalobca aj následne upresnil a konkretizoval, s čím žalovaná nesúhlasila.

6. V priebehu konania, žalobca žalobou zo dňa 23. 06. 2011 žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby,
na základe ktorej sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 90.000 eur
z dôvodu, že v priebehu konania (v roku 2004) žalovaná previedla predmet sporu, t.j. darovanú

nehnuteľnosť na svoju matku darovacou zmluvou, preto od žalovanej už nemôže žiadať reálne vrátenie
daru, ale len trhovú hodnotu daru. Nakoľko z výpisu z LV č.XXXXX súd prvej inštancie zistil, že vklad
vlastníckeho práva k predmetu sporu v prospech matky žalovanej Z. K. bol v katastri nehnuteľností
povolený na základe darovacej zmluvy V - XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, pripustil navrhovanú zmenu
žaloby uznesením č.k. 24C/39/2004-463 zo dňa 18. 10 .2011. Vo vzťahu k zmenenej žalobe žalovaná

vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Mala za to, že zmenený návrh vychádza z iného
právneho titulu a to z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom objektívna trojročná lehota začala plynúť
momentom, kedy previedla nehnuteľnosť na svoju matku, pričom táto lehota ku dňu zmeny žaloby už
uplynula.

7. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca ako darca a žalovaná ako obdarovaná uzavreli
dňa 22.11.2002 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel k vyššie špecifikovanej
nehnuteľnosti. Žalobca nadobudol vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti titulom dedenia. Vklad vlastníckeho
práva v prospech žalovanej bol v katastri nehnuteľností povolený dňa XX. XX. XXXX. V konaní taktiež

nebolo sporné, že sporové strany uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX a ich manželstvo v čase
darovania trvalo.

8. Súd prvej inštancie na preukázanie existencie dôvodov na vrátenie daru vykonal vo veci rozsiahle
dokazovanie (viď bod 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku), pričom v bode 13 uviedol, že

v odôvodnení tohto rozsudku nepoukazuje na skutkové zistenia plynúce z vykonaných dôkazov
špecifikovaných v bode 12, a to z dôvodu, že obrana, ktorú uplatnila žalovaná v závere konania
sa ukázala ako dôvodná a po vyhodnotení vykonaného dokazovania viedla k rozhodnutiu, ktorým
súd žalobu zamietol. Uviedol, že nakoľko po oboznámení sa so spisom súdu prvej inštancie sp.
zn. 26C/166/2003, predmetom ktorého bol rozvod manželstva, konkrétne zo znaleckého posudku

č. 4/2005 vyhotoveného dňa 12. 03. 2005 PhDr. Ľubomírou Gallovou, súdnou znalkyňou z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, poradenská psychológia zistil, že žalobca sa v rámci
psychodiagnostického riadeného interview vyjadroval k manželskému spolužitiu so žalovanou, ako aj k
svojej aktuálnej situácii, kde pripustil, že už v čase darovania mal vzťah s inou ženou.

9. Po právnom posúdení veci v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 18 Zákona
o rodine, súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Uzavrel, že aj za
predpokladu, že by sa žalovaná správala spôsobom, ktorý jej žalobca vytýka v konaní o vrátenie daru, jej
správanie nemožno kvalifikovať ako hrubo porušujúce dobré mravy za situácie, keď manželské vzťahymedzi sporovými stranami boli dlhodobo narušené a rozvrátené a jednak sám žalobca sa v rovnakom
čase správal spôsobom, ktorý vytýkal žalovanej, nakoľko v rozhodnom čase udržiaval mimomanželský
vzťah. Za daných okolností tak správanie žalovanej nespĺňa z hľadiska intenzity porušenia znaky

hrubého porušenia dobrých mravov a nezakladá právo žalobcu domáhať sa vrátenia daru podľa ust.
§ 630 OZ.

10. V zmysle § 262 ods. 1 s odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z plného úspechu žalovanej
v konaní, súd prvej inštancie priznal žalovanej náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu

100 % proti neúspešnému žalobcovi.

11. Vo veci súd prvej inštancie vzhliadol aj procesné zavinenie trov konania zo strany strán sporu, o čom
rozhodol v zmysle § 256 ods. 2 CSP, keďže mal za to, že v posudzovanom spore došlo k situácii, kedy v
sporeúspešnážalovanáprocesnezavinilavznikurčitejčastitrovkonania,nakoľkouplatnilaobranuažpo
vykonaní celého radu procesných úkonov vrátane dokazovania, zameraných na preukázanie existencie

dôvodovnavráteniedaruvýsluchomsporovýchstrán,oboznámenímprepisue-mailovejkorešpondencie
žalovanej, obsahujúceho odoslané a prijaté správy označené dátumami od júna 2002 do apríla 2003,
výsluchom svedkov Ing. Z. E., U. R., P.. F. Z., A. K. Z.., Z. L., znaleckými posudkami Kriminalistického
a expertízneho ústavu Policajného zboru č.PPZ-1704/KEU-BA-EX-2009 zo dňa 27.7.2009 a zo dňa 11.
03. 2010, výsluchom súdneho znalca Ing. Júliusa Paprčku, tzv. staršieho experta Kriminalistického a

expertízneho ústavu Policajného zboru SR, čestnými prehláseniami P.. S. K. a M.. F. G. Q., správami
realitných kancelárií, znaleckým posudkom Ing. Ladislava Nagya č.34/2013 z odboru: Stavebníctvo,
odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 25. 03. 2013, výsluchom súdneho znalca Ing. Ladislav
Nagya, ako aj oboznámením ďalších listinných dokladov a obsahu pripojených súdnych spisov. Toto
dokazovanie bolo vykonané od začatia sporu (29. 01. 2004) až do 05. 04. 2016, kedy na pojednávaní

žalovaná prvý krát uplatnila obranu založenú na argumentácii a tvrdení, že jej správanie nemožno
kvalifikovať ako hrubo porušujúce dobré mravy za situácie, kedy jednak manželské vzťahy medzi
sporovými stranami boli dlhodobo narušené a rozvrátené a jednak sám žalobca sa v rovnakom čase
správal spôsobom, ktorý vytýka žalovanej, pretože sám v rozhodnom čase udržiaval mimomanželský
vzťah. Súd bol toho názoru, že pokiaľ by túto obranu žalovaná uplatnila skôr (pričom objektívne jej v

tom nič nebránilo), pre rozhodnutie vo veci by v podstate postačovalo vykonanie dokazovania približne
v rozsahu, v akom aj bolo reálne vykonané v čase od uplatnenia tejto obrany žalovanou (05. 04. 2016)
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (06. 09. 2016).

12. Zároveň súd prvej inštancie dodal, že aj žalobcovi je možné vytknúť zavinenie, spočívajúce v

neobozretnosti pri uplatňovaní svojich práv, pretože až dňa 23.6.2011 požiadal o pripustenie zmeny
žaloby potom, čo zistil, že v priebehu konania (v roku 2004) žalovaná previedla darovanú nehnuteľnosť
na tretiu osobu, so zreteľom aj na zavinenie žalovaného spočívajúce v jeho návrhu na zmenu žaloby
po jeho zistení, že v priebehu konania v roku 2004 žalovaná previedla darovanú nehnuteľnosť na tretiu
osobu, spočívajúceho v neobozretnosti pri uplatňovaní jeho práv, ale bez vplyvu na postup súdu pri

vykonávanídokazovania.Vzhľadomktýmtoskutočnostiamsúdprvejinštanciepriznalžalobcovináhradu
účelne vynaložených trov zastúpenia, ktoré mu vznikli v dôsledku procesného zavinenia žalovanej.

13. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách štátu v zmysle § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca
úspech v spore nemal rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť štátu trovy, okrem trov, ktorých

vznik procesne zavinila žalovaná (viď bod 42 odôvodnenia napadnutého rozsudku), vychádzajúc z
procesného zavinenia žalovanej. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú nahradiť štátu trovy, ktoré
procesne zavinila s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Proti tretiemu a štvrtému výroku napadnutého rozsudku, t.j. voči výrokom zaväzujúcim žalovanú
nahradiť trovy konania, ako aj trovy štátu, ktorých vznik procesne zavinila podala žalovaná v zákonnej
lehote (včas) odvolanie. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil tretí a štvrtý výrok rozhodnutia tak, že ho
zruší a zároveň, aby jej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Uviedla, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ako
aj trov štátu. Nesúhlasila so záverom súdu, že v spore ako úspešná žalovaná procesne zavinila vznik
určitej časti trov konania a že až na pojednávaní dňa 05. 04. 2016 prvýkrát uplatnila obranu založenú
na argumentácii a tvrdení, že jej správanie nemožno kvalifikovať ako hrubo porušujúce dobré mravy zasituácie, kedy jednak manželské vzťahy medzi sporovými stranami boli dlhodobo narušené a rozvrátené
a jednak sám žalobca sa v rovnakom čase správal spôsobom, ktorý vytýkal žalovanej, pretože sám
v rozhodnom čase udržiaval mimomanželský vzťah. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie,

že pokiaľ by túto obranu uplatnila skôr, pre rozhodnutie vo veci by v postate postačovalo vykonanie
dokazovania približne v rozsahu, v akom bolo reálne vykonané v čase od uplatnenia tejto obrany
žalovanou, t.j. od 05. 04. 2016 do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Apelovala na to, že žiadne trovy
konania v rámci sporového konania nezavinila, keďže znalecký posudok č. 4/2015 vyhotovený dňa 12.
03. 2005 PhDr. Ľubomírou Gallovou bol súčasťou spisu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.

26C/166/2003, v ktorom sa nachádzalo aj vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku, ktorým ozrejmoval
svoj vzťah s inou ženou z dôvodu, že ho žalovaná odmietala. Tak skutočnosti, z ktorých súd prvej
inštancie vychádzal sú obsiahnuté v spisoch vedených na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26C/166/2003
o rozvod manželstva a pod sp. zn. 323/2003 o vypratanie bytu, ktoré boli k spisu v predmetnej veci
pripojené na základe uznesenia súdu prvej inštancie vyhláseného na pojednávaní konajúcom sa dňa
13. 10. 2005 a od ich pripojenia, preto museli byť všetky relevantné skutočnosti, z ktorých súd vychádzal

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu známe a na pojednávaní konanom dňa 05. 04. 2016
právny zástupca žalovanej len poukazoval na znalecký posudok č. 4/2005 ako dôkaz nachádzajúci sa
v súdnom spise svedčiaci o tom, že v čase darovania bytu žalobca udržiaval mimomanželský vzťah, t.j.
poukazoval len na dôkaz, ktorý bol súčasťou súdneho spisu od jeho pripojenia na základe uznesenia
konajúceho súdu zo dňa 13. 10. 2005. Žalovaná taktiež v konaní niekoľkokrát uviedla, že žalobca jej bol

v rozhodnom období neverný. Odkazovala na citované ustanovenia § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP.
Z týchto skutočností je tak zrejmé, že už od pripojenia spisov vedených na tunajšom súde pod sp. zn.
26C/166/2003 o rozvod manželstva a pod sp. zn. 20C/323/2003 o vypratanie bytu, ktoré boli pripojené
na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 13. 10. 2005, mal súd prvej inštancie vedomosť o
všetkých rozhodných skutočnostiach, na základe ktorých žalobu žalobcu zamietol, t.j. mal vedomosť, že

v čase darovania bytu žalobca udržiaval mimomanželský vzťah a tiež mal vedomosť o miere narušenia
vzťahov medzi sporovými stranami. Napriek uvedenému konanie neukončil a nerozhodol o veci, ale
naopak, pokračoval vo vykonávaní ďalšieho dokazovania. Žalovaná zdôraznila, že nie je povinná obranu
proti nároku žalobcu právne kvalifikovať, keďže právna kvalifikácia je vecou súdu s tým, že až podľa
platnej právnej úpravy sú procesné strany povinné uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu,

aby uplatnili nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikovali, čo ale žalovaná aj učinila. Vychádzajúc
z týchto skutočností tak procesne nezavinila vznik trov konania od začiatku sporu 29. 01. 2004 až do
05. 04. 2016, keďže skutočnosť, na základe ktorej súd žalobu zamietol, bola v konaní dlhodobo známa,
na jej preukázanie žalovaná nepredložila súdu žiaden nový dôkaz, ale iba poukazovala na dôkaz, resp.
dôkazy, ktoré boli v spise už od roku 2005 a uviedla právnu obranu, ktorá vychádza z týchto dôkazov,

t.j. prostredníctvom svojho právneho zástupcu len právny záver, ktorý z uvedených dôkazov vyplýva.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam je vecne ako i právne nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v
treťom a štvrtom výroku rozhodnutia.

16. Proti piatemu výroku napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva povinnosť žalobcu nahradiť

štátu trovy konania, žalobca podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie. Poukazoval na nedôvodnosť
vykonaného dokazovania od začiatku sporu, t.j. 29. 01. 2004 až do 05. 04. 2016, keďže pre rozhodnutie
vo veci by postačovalo vykonanie dôkazov od uplatnenia obrany žalovanej, t.j. od 05. 04. 2016
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Podľa obsahu podaného odvolania nesúhlasil s uloženou
povinnosťou nahradiť trovy štátu a navrhoval tento výrok rozsudku zrušiť.

17. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa odvolávala na svoje tvrdenia uvádzané v jej podanom
odvolaní. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.

07. 2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolania strán sporu ako podané včas oprávnenými osobami
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, a to bez nariadenia pojednávania, v rozsahu
uvedenom v § 379 a 380 CSP v napadnutých výrokoch (žalovaná podala odvolanie proti tretiemu
a štvrtému výroku napadnutého rozsudku a žalobca proti piatemu výroku napadnutého rozsudku),
rozsudok preskúmal spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej

jevcelomrozsahudôvodné,keďževychádza znezisteniajejprocesnéhozavinenianavznikuniektorých
trov konania, ako aj trov štátu, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí (viď body
42 až 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Keďže súd prvej inštancie o trovách štátu rozhodol
na nesprávnom základe vychádzajúcom z procesného zavinenia žalovanej na vzniku niektorých trovkonania, ako aj trov štátu, odvolací súd aj keď z iného právneho dôvodu vzhliadol dôvodnosť odvolania
žalobcu proti piatemu výroku napadnutého rozsudku.

19. Odvolatelia podali odvolanie už za účinnosti Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016,
t.j. od účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s tým, že niektoré
vykonané dôkazy vo veci boli vykonané súdom prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), aj keď vo veci bolo rozhodnuté dňa 6. 9. 2016, t.j. už za účinnosti CSP.
Preto v tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP o zachovaní právnych

účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. CSP.

20. Odvolací súd uvádza, že žalovaná podala odvolanie proti tretiemu a štvrtému výroku napadnutého
uznesenia, ktorým súd priznal žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia, ktoré
boli procesne zavinené žalovanou v rozsahu 100 % a vychádzajúc z procesného zavinenia žalovanou v
rozsahu 100 % ju zaviazal aj nahradiť štátu trovy konania, ktoré vznikli titulom vzniknutých trov štátu, na

základe vykonaného dokazovania od 29. 01. 2004 až do 05. 04. 2016, keďže vo veci pre rozhodnutie by
postačovalo vykonanie dokazovania od 05. 04. 2006 do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej dňa 06.
09. 2016 (v bode 42 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konkrétne uvádza dôkazy
vykonané v tomto období s tým, že v odôvodnení napadnutého výroku o trovách štátu v bode 44 len
na tieto dôkazy poukazuje).

21. Odvolací súd s odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP poukazuje na základný princíp pri rozhodovaní
súdu o náhrade trov konania, ako aj trov štátu, ktorým je práve výsledok konania vo veci samej, z ktorého
následne vyplýva povinnosť neúspešnej strany (žalobcu) nahradiť trovy konania tej sporovej strane,
ktorá v spore bola úspešná a ktorou bola v tomto konaní práve žalovaná, a to v spojení aj so vzniknutými

trovami štátu.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

25. Zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v § 256 ods. 2 CSP znamená zodpovednosť za
trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojím správaním. Zavinenie spočíva v porušení
procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo v súlade so zákonom uložených súdom (napr. v
dôsledku sudcovskej koncentrácie), ku ktorému došlo aspoň z nedbanlivosti. Predpokladom uloženia
povinnosti na náhradu trov je, že zavinené porušenie procesnej povinnosti malo za následok trovy, ktoré

protistrana vynaložila zbytočne. Povinnosť na náhradu trov konania teda vzniká, ak
- vznikli trovy, ktoré neboli efektívne vynaložené, pretože procesný úkon bol zmarený,
- vznik týchto trov bol v príčinnej súvislosti so zavinením.

26. Pri náhrade trov podľa § 256 ods. 2 CSP ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli

a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. Najčastejšie pôjde o situácie, keď niektorá zo strán zmarí
pojednávanie, uvedie nepravdivé tvrdenie, podá nadbytočný návrh na vykonanie dôkazu, o ktorom
strana musela vedieť, že vyvolá nepotrebné trovy, zmarí vykonanie dôkazu a pod., a výlučne z toho
dôvodu došlo k neodôvodnenému predĺženiu konania. Takéto neodôvodnené predĺženie konania môže
byť spôsobené aj oneskoreným prednesom alebo oneskoreným navrhnutím dôkazu. Keďže všeobecne

platí, že možno priznať len tie trovy, ktoré boli preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251), aj v prípade § 256 ods. 2 musí ísť o takto vynaložené
trovy, pričom bol zmarený účel, za ktorým boli vynaložené, takže tieto trovy boli vynaložené zbytočne.

27. Podľa § 256 ods. 2 rozhoduje súd bez ohľadu na výsledok sporu (úspech vo veci) o náhrade trov

konania, ktoré vznikli výlučne zavinením niektorej zo strán sporu. Pretože tieto trovy treba oddeliť od
ostatných trov konania, hovoríme o separácii trov. Rovnako na rozdiel od pôvodného ustanovenia §
147 ods. 2 O.s.p., sa § 256 ods. 2 obmedzuje iba na povinnosť nahradiť trovy v prípade zavinenia
sporovej strany. Je to tak preto, že strany sporu majú v novom civilnom procese iné postavenie (nežaké mali účastníci konania podľa O.s.p.), reprezentované dôslednou aplikáciou dispozičného princípu,
normovaním povinnosti pravdivo a úplne prednášať svoje skutkové tvrdenia (tzv. substancovanie
skutkových tvrdení), sudcovskou koncentráciou a procesnými sankciami za nedodržanie právnych

povinností, ktoré môžu viesť k strate sporu, ale až od účinnosti CSP t.j. od 1. 7. 2016, tak ako to dôvodne
namietala žalovaná v odvolaní.

28. Zásada zodpovednosti za zavinenie znamená, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy konania tomu,
kto zavinil, že vznikli.

29. Pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností (úmyselne alebo z nedbanlivosti), ktoré
vyplývajú zo zákona alebo ktoré súd uložil na základe zákona, v čoho dôsledku došlo k zmareniu úkonu.

30. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu nezistil vo veci naplnenie predpokladov procesného
zavinenia na vzniku trov konania žalovanou vykonaných od 29. 1. 2004 do 5. 4. 2016 zmysle § 256 ods.

2 CSP, vychádzajúc aj z dôvodnosti odvolacích námietok žalovanej v tom znení, že dňa 13. 10. 2005 na
pojednávaní súd uznesením dal pokyn na pripojenie konkrétnych spisov, z ktorých od ich pripojenia mal
vedomosť o všetkých rozhodných skutočnostiach, na základe ktorých mohol žalobu žalobcu zamietnuť,
keďže si pripojil spisy vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26C/166/2003 o rozvod manželstva a
pod sp. zn. 20C/323/2003 o vypratanie bytu, v ktorých sú obsiahnuté konkrétne dôkazy, z ktorých súd

nakoniec vychádzal pri zamietnutí žaloby žalobcu. Uznesením na pojednávaní konanom dňa 13. 10.
2005 (č.l. 95 spisu) súd prvej inštancie požiadal o pripojenie spisov Okresného súdu Košice I sp. zn.
20C/323/03, ako aj 26C/166/03 za účelom oboznámenia sa s obsahom spisu, pričom fotokópie listín z
týchto spisov tvoria obsah spisu na č.l. 172 - 283, keďže súd dal pokyn súdu na vylúčenie spisov sp. zn.
26C/166/2003, 20C/323/2003, 21P/246/2003, so založením listinných dôkazov vybratých z uvedených

spisov k spisu 24C/39/04, referátom sudcu pre kanceláriu zo dňa 16. 08. 2007. Súd prvej inštancie už
čase pripojenia týchto spisov musel mať vedomosť o mimomanželskom vzťahu žalobcu s inou ženou
v čase darovania nehnuteľnosti, so zreteľom aj podanie žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu
doručené osobne súdu prvej inštancie už dňa 24. 03. 2004 (čl. 27 - 28 spisu), v ktorých žalovaná
poukazuje na dôkazy vykonané v súdnych konaniach o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k

ich maloletému dieťaťu na čas do rozvodu a po rozvode, ktoré nepreukazujú oprávnenosť relevantných
dôvodov uplatňovaného nároku zo strany žalobcu .

31. Odvolací súd v tomto smere taktiež poukazuje na dôvodnosť ďalšej odvolacej námietky žalovanej
týkajúcej sa právneho posúdenia veci, ktorá je vždy v kompetencii súdu z hľadiska konečného právneho

posúdenia veci s odkazom aj na citované ustanovenia § 185 ods. 1 CSP a § 191 ods. 1 CSP (do 01. 07.
2016 v zmysle ust. § 120 a násl. a § 132 O.s.p.), v zmysle ktorých súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a to v zmysle
ustanovení účinných do 01. 07. 2016, tak aj od 01. 07. 2016, pričom treba zvýrazniť tú skutočnosť,
že dôkazy, ktorých vykonanie mala procesne zaviniť žalovaná, boli vykonané súdom prvej inštancie v

období od 29. 1. 2004 do 5. 4. 2016, t.j. ešte v čase účinnosti O.s.p. s tým, že žalovaná na pojednávaní
dňa 5. 4. 2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu len konkrétne poukázala na dôkaz svedčiaci
o mimomanželskom vzťahu žalobcu s inou ženou v rozhodnom čase, pričom existencia tohto dôkazu
bola súdu prvej inštancie známa už predtým (viď č. 30, ako aj 27 odôvodnenia tohto uznesenia).

32. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto vo veci jednoznačne podľa odvolacieho súdu
absentuje predpoklad procesnej zodpovednosti t.j. zavinenia žalovanou na vzniku trov konania, na
náhradu ktorých súd zaviazal žalovanú tretím výrokom napadnutého rozsudku v zmysle § 256 ods. 2
CSP (viď č. 25 až 26 odôvodnenia tohto uznesenia).

33. Keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali, odvolací súd
zrušil tretí výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu účelne
vynaložených trov právneho zastúpenia, ktoré boli procesne zavinené žalovanou v rozsahu 100 % v
zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ CSP a § 391 ods. 1 CSP.

34. Nakoľko výroky o náhrade trov štátu vychádzajú z nesprávneho záveru súdu prvej inštancie o
procesnom zavinení žalovanej , odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, § 391 CSP zrušil aj
štvrtý a piaty výrok napadnutého rozsudku, ktorými súd prvej inštancie zaviazal žalovanú nahradiť štátu
trovy konania, ktoré boli procesne zavinené žalovanou v rozsahu 100 % a žalobcu nahradiť štátu trovykonania, ktoré boli procesne zavinené žalobcom v rozsahu 100 % a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že ukladá súdu prvej inštancie v zmysle
§ 391 ods. 2, 3 CSP o trovách štátu rozhodnúť v zmysle § 255 ods. 1 CSP so zreteľom na úspech

žalovanej v spore a neúspech žalobcu, keďže nie sú v danej veci naplnené predpoklady v zmysle § 256
ods. 2 CSP vzťahujúce sa sčasti na procesné zavinenie žalovanej na vzniku trov konania.

35. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné
bývalému § 148 O.s.p., ktoré sa týkalo náhrady trov konania štátu. O náhrade trov konania štátu, ktoré

vznikli za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku rozhodne súd prvej inštancie po 01.07.2016 podľa
výsledku konania § 255 alebo § 256 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o
samotnom nároku rozhodne sudca a o výške súdny úradník.

36.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).