Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 20, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Vyd/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203825
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4222203825.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky: I. Z., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad W.
XXX, v konaní zastúpená: JUDr. Katalin Némethová, advokátka so sídlom Nám. Sv. Imricha 21, Štúrovo,
IČO: 42 212 561, proti: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, za nezisteného
vlastníka: S. A., S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o potvrdení vydržania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o potvrdení vydržania z as t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.11.2022 podala navrhovateľka na tunajšom súde návrh na začatie konania o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva (k nehnuteľnostiam, a to k nehnuteľnostiam parc. reg. „C“, parc. č. 260/1
o výmere 808 m2 - vinica a parc. reg. „C“ parc. č. 260/2 o výmere 819 m2 - orná pôda, zapísanej na

LV č. XX vedeným Okresným úradom G., katastrálny odbor, nachádzajúcim sa v k. ú. a obci G. nad
W.). V podanom návrhu označila za účastníka konania Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova
36, Bratislava, za nezisteného vlastníka: S. A., S., nar. XX.XX.XXXX a to z dôvodu, že navrhovateľka
nezistila kedy S. A. zomrel a ani nezistila žiadnych potencionálnych dedičov.

2. Podľa § 359c ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),

návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním
nadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúcevecnémubremenu.Účastníkom
konania je:
a/ navrhovateľ,
b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,

c/ správca lesného pozemku a
d/ Slovenský pozemkový fond.

3. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

5. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.7.Podľa§7ods.1a2Občianskehozákonníka,spôsobilosťfyzickejosobymaťprávaapovinnostivzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej
smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
usúdiť, že už nežije.

8. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také

spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

9. Civilný mimosporový poriadok bol s účinnosťou od 01.05.2021 novelizovaný zákonom č. 68/2021 Z.z.,
ktorým boli do tohto právneho predpisu vložené ustanovenia týkajúce sa konania o potvrdení vydržania
(§ 359a až § 359k CMP). V zmysle § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania možno začať len

na návrh, pričom tento návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať
až potom, keď už splnil všetky predpoklady vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že vlastnícke právo
k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom
splnenia všetkých predpokladov vydržania a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania. Návrh musí

obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP i osobitné
náležitosti, ktoré sú uvedené všeobecne pre každé konanie v § 25 CMP a osobitne sú špecifikované v §
359d ods. 2 CMP. Medzi tieto náležitosti patrí: a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b)
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit
- čoho sa navrhovateľ domáha.

10. Procesná subjektivita, t. j. spôsobilosť byť stranou/účastníkom súdneho konania znamená
spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti, splýva so subjektivitou hmotnoprávnou, a teda
vzniká narodením a zaniká smrťou, resp. vyhlásením za mŕtveho. U každého z účastníkov konania súd
skúma, či má procesnú subjektivitu, resp. či mu ju zákon priznáva (§ 61 CSP). K nedostatku procesnej

subjektivity súd prihliada v každom štádiu konania. Ak teda v návrhu na začatie konania označený
účastník konania vôbec neexistuje alebo ešte pred začatím konania stratil procesnú subjektivitu, musí
súd konanie zastaviť z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania. V takomto prípade
totiž neprichádza do úvahy ani právne nástupníctvo, ani pristúpenie či zmena subjektov.

11. Účastníkom konania v konaní o potvrdení vydržania je okrem navrhovateľa vždy ten subjekt, ktorý
má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k
nehnuteľnosti,alebo ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste
vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Aj tieto subjekty však musia mať procesnú subjektivitu, t. j.
spôsobilosťmaťprocesnéprávaapovinnosti,ktorávznikánarodenímazanikásmrťou,resp.vyhlásením

za mŕtveho. Účelom tejto novozavedenej právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým
subjektom, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti a účinne
chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení
vydržania týka. Naviac, účastníkovi konania, ktorým je subjekt, ktorý má v čase začatia konania o
potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ktorý má v čase

začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti,
sa doručuje vyzývacie uznesenie spolu s návrhom na začatie konania a jeho prílohami do vlastných
rúk, preto v prípade zomrelého účastníka nie je potom možné poskytnúť dotknutému subjektu účinnú
ochranu vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa vydržanie týka.

12. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 11/2016 zo
dňa 24.02.2016, v ktorom sa uvádza: „Zákonodarca v záujme spriechodnenia procesu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia hodnoverného spôsobu evidencie práv k
nehnuteľnostiam (vytrativšieho sa v tuzemských podmienkach prakticky okamžite v súvislosti s
opustením intabulačného princípu a strate niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy krátko po

II. svetovej vojne) totiž síce ustanovil mechanizmus nakladania SPF aj s pozemkami dvoch kategórií
vlastníkov, majúcimi byť zahrnutými do posledných dvoch zo štyroch zákonom príkladmo vymenovaných
súpisov utvárajúcich register obnovenej evidencie pozemkov (1. pozemky, ktorých vlastník je známy, ale
ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180 a2. pozemky, ktorých vlastník nie je známy podľa písmena d/ tu spomínaného zákonného ustanovenia),
označenými tiež súhrnným pomenovaním „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16
ods. 1 písm. b/ zákona 180) a pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých

vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií
a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona 180)
zákon priznáva na to určenej právnickej osobe oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred
súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona 180); takáto právna konštrukcia však
spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného

(a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného)
vlastníka(tedaajoznačeniapoužitéhoSPFvprejednávanejveci)lenuvlastníkovpozemkovspadajúcich
do rámca definície z ust. čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších zmien
a doplnení, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že
ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich
adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového

zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale
naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že
pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto a či vôbec niekto je (v čase uvažovania o uskutočnení
konania s predmetom predstavovaným majetkom takéhoto vlastníka) jeho právnym nástupcom. Každý
pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného

rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri
zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a teda popretím
jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez
potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická
nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v

ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia
konania vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť
žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho)
v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí
len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného SPF v takomto prípade,

napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým
fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka
menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“.

13. Súd skúmajúc procesné podmienky v tomto konaní zistiac, že navrhovateľkou označený účastník

konania (S. A., S., nar. XX.XX.XXXX,), proti ktorému bol podaný návrh na začatie konania, zomrel
pred podaním návrhu na začatie konania (čo konštatovala i sama navrhovateľka v podanom návrhu),
konanie pre neodstrániteľnú prekážku procesnej podmienky zastavil. Tento nedostatok podmienky
konaniamalvplyvnazastavenieceléhokonania,nakoľkosubjektyevidovanéakovlastnícinehnuteľnosti
tvoria v tomto konaní nerozlučné procesné spoločenstvo (viď uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.

6Co/59/2021-104 zo dňa 24.6.2022). S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, mŕtva fyzická osoba nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom
takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a
ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto
„subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto

procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania.
Naviac, označenie Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného vlastníka (teda
aj označenia použitého SPF v prejednávanej veci) prichádza do úvahy len u vlastníkov pozemkov
spadajúcich do rámca definície z čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších
zmien a doplnení, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená,

že ešte žijú) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla. Takéto označenie ale
naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že
pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto a či vôbec niekto je jeho právnym nástupcom. K
nedostatku procesnej subjektivity súd prihliada v každom štádiu konania a tento nedostatok podmienky
konania nie je možné odstrániť (t. j. ani pribratím do konania). Označenie nebohej osoby za účastníka

konania predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, keďže nie je možné viesť konanie
voči osobe, ktorá pre svoje úmrtie stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti. Je zrejmé, že pokiaľ
fyzická osoba zomrela už pred začatím konania, nemôže byť považovaná za účastníka konania.
Účastníkom (účastníkmi) konania môže byť v takom prípade len jej právny nástupca (nástupcovia).Citované ustanovenie § 359c ods. 2 písm. b) CMP takýto výklad pripúšťa a podľa názoru súdu je takýto
výklad aj v súlade s teleologickým výkladom tohto ustanovenia. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu
pritom už dala odpoveď na otázku, ako by mal žalobca v žalobe označiť žalované osoby, pokiaľ nepozná

ich presnú identitu, iba vie, že ide o právnych nástupcov (dedičov) po nejakej konkrétnej osobe. Na
základe vyššie uvedeného preto súd konanie zastavil.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého Žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu - Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so
sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 až 64 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve

odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní
prípustná.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.