Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208894
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116208894.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov
JUDr. Andrey Vyskočovej a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Ing. Miriam Šefčíková,
PhD., Podjavorinskej 37/1, Trnava, správca úpadcu: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. F.. U. XXX,
M., zastúpený: Mgr. Roman Desát, advokát, Námestie SNP 3, Trnava, proti žalovanému: X. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomO..F..U.XXX,M.,zastúpený:JUDr.VieraNováková,advokátka,J.Kráľa7,Banská

Bystrica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 36Cbi/9/2016-142 zo dňa 29.05.2018, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že kúpna zmluva uzatvorená dňa

23.01.2015 medzi X. B. a manželkou Y. B. ako predávajúcimi a X. B. ako kupujúcim, ktorej predmetom
je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. M., obec M., okres Piešťany,
zapísaným na LV č. XX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Piešťany, a to pozemok
registra „C“ parc. č. 218/1, o výmere 168 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parc. č.
218/2, o výmere 716 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parc. č. 219, o výmere 354
m2, záhrady, stavba so súp. č. XXX, postavená na pozemku par. č. 218/1, rodinný dom, stavba so súp.

č. XXX, postavená na pozemku par. č. 218/1, rodinný dom, je voči konkurzným veriteľom v konkurze
úpadcu, vedenom Okresným súdom Trnava pod sp .zn. 36K/7/2015 právne neúčinná. Súčasne žiadal
uložiť žalovanému povinnosť vydať predmetné nehnuteľnosti žalobcovi nehnuteľnosti.

2. Žalobca v žalobe uvádzal, že predtým ako bol na dlžníka X. B. vyhlásený konkurz, došlo k prevodu
vlastníckeho práva kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 23.01.2015, týkajúcou sa v žalobe označených

nehnuteľnostínažalovaného,ktorýjesynomdlžníka zaneprimeranúcenuuvedenúvovýške40000eur.
Uvedená zmluva má znaky odporovateľného právneho úkonu, keď žalovaný nadobudol nehnuteľnosti
za neprimerané nízku cenu, k úkonu došlo v čase úpadku dlžníka, ktorý sa predpokladá, pretože bol
úkon vykonaný v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom a v zákonom určenej lehote.

3. Žalovaný namietal, že kúpna zmluva zo dňa 23.01.20015 nevykazuje znaky odporovateľného

právneho úkonu a popísal dej, ktorý predchádzal jej uzatvoreniu, podľa ktorého dňa 08.11.2004 bola
uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej úpadca a jeho manželka nadobudli sporné nehnuteľnosti,
kúpnu cenu zaplatili hypotekárnym úverom poskytnutým Y. V. F., a.s. (v súčasnosti P. V., a.s.).
Pohľadávka Y. V. F., a.s. vzniknutá poskytnutím úveru bola zabezpečená zriadením záložného práva k
nehnuteľnostiam. Úpadca s manželkou ale neplnili riadne svoje povinnosti voči poskytovateľovi úveru,
preto Y. V. F., a.s. pristúpila k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na

túto skutočnosť sa úpadca s manželkou a žalovaný dohodli so záložným veriteľom na uhradení dlžnej
sumy tak, že žalovaný odkúpi predmetné nehnuteľnosti, čím sa zabráni ich predaju na dražbe. Záložnýveriteľ súhlasil s podmienkou, že kúpnu cenu uhradí žalovaný ako kupujúci hypotekárnym úverom,
ktorý mu poskytne záložný veriteľ a tento vyplatí priamo na svoj účet. Nakoľko záväzok úpadcu voči
záložnému veriteľovi - banke bol v čase realizácie dražby vo výške 40.000,- eur, na základe vzájomnej

dohody dotknutých strán bol vypracovaný znalecký posudok, ktorým bola určená hodnota nehnuteľnosti
v sume 70.000,- eur. Žalovaný požiadal Y. V. F., a.s. o poskytnutie úveru vo výške 40.000,- eur, čo
bola výška záväzku úpadcu voči Y. V. F., a.s. a bola vyhotovená a banke predložená kúpna zmluva zo
dňa 04.05.2011 s úradne osvedčenými podpismi predávajúcich, na základe ktorej banka ako záložný
veriteľ uvoľnila finančnú čiastku o výške 40.000,- eur, ktorú použila na úhradu svoje pohľadávky z úveru

voči úpadcovi a jeho manželke. Žalovaný sa v tom čase domnieval, že kúpnu zmluvu spolu so zmluvou
o zriadení záložného práva predloží Y. V. F., a.s. do katastra nehnuteľnosti, preto nepodal osobitný
návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra. Počas rokov 2011 až 2015 do predmetných nehnuteľností
investoval značné finančné prostriedky, čím ich zhodnotil, ale koncom roku 2014 náhodne zistil, že
v katastri naďalej ako vlastníci v kúpnej zmluve uvedených nehnuteľností vystupuje úpadca a jeho
manželka. O uzatvorenia kúpnej zmluvy datovanej dňom 04.05.2011 ale uplynulo viac ako 3 roky tak

mal za to, že už nemožno podať na základe tejto zmluvy návrh na vklad do katastra nehnuteľností,
preto dňa 23.01.2015 uzatvoril s úpadcom a jeho manželkou kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok,
ktorú predložili na katastrálny úrad, a ktorá bola zapísaná, čím došlo k zosúladeniu faktického stavu a
stavu právneho. Podľa žalovaného sa preto nejedná o úkon bez primeraného protiplnenia a nemohlo
dôjsť ani k ukráteniu pohľadávok veriteľov úpadcu. Kúpnu zmluvu nemožno posudzovať izolovane od

pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2011, úpadca odpredal nehnuteľnosti aby zabránil
realizácii záložného práva záložného veriteľa Y. V. F., a.s. , pričom výška v zmluve uvedenej kúpnej
ceny zodpovedala hodnote nehnuteľnosti voči záložnému veriteľovi a výške záväzku úpadcu voči jeho
záložnému veriteľovi.

4. Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.01.2015 predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný do
svojho vlastníctva za kúpnu cenu 40.000,- eur, ktorú zaplatil predávajúcim ešte pred podpisom kúpnej
zmluvy a na základe úveru poskytnutého z Y. V. F., a.s.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 57 ods. 1,2,4,

§ 59 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. a § 37 a § 47 ods. 2 Obč. zák. a súčasne uviedol, že návrh na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností možno podať v časovo neobmedzenej lehote a
účastníci sú viazaní prejavmi svojej vôle. Ak kupujúci zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu, splní svoju
záväzkovú povinnosť uzavretej zmluvy bez ohľadu na to, v akom štádiu sa nachádza vecno-právny
aspekt veci. Rozhodnutím o vklade do katastra sa iba završuje proces smerujúci k vznik, zmene alebo

zániku vecného práva k nehnuteľnostiam. Podľa ust. § 133 ods. 2 Obč. zák. účinky vkladu spočívajú
v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy v zmysle § 44 ods. 1 Obč. zák., preto je potrebné rozlišovať medzi okamihom účinnosti zmluvy
a okamihom vzniku vlastníckeho práva. Zmluvou nevzniká vlastnícke alebo iné vecné právo, ale
vzniká nadobúdateľovi len záväzkový nárok požadovať od scudziteľa prevod vlastníckeho alebo iného

vecného práva k veci. Až vkladom do katastra rozhodnutím okresného úradu vznikne vlastnícke alebo
iné vecné právo k nehnuteľnosti. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva resp. vecných práv nehnuteľností
je potrebné rozhodnutie katastrálneho úradu o vklade, ktoré ale nespadajú pod právny režim § 47 Obč.
zák.Súdprvejinštanciepovysvetlenízistenéhostavuvjehoteoretickejrovinedospelkzáveru,žeprávny
úkon, ak trpí vadami vôle, teda nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, je absolútne

neplatný. Ak ide o právny úkon absolútne neplatný nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd musí na ňu z úradnej povinnosti
prihliadať.

6. Na základe vykonaného dokazovania tak súd zmluvný vzťah medzi žalovaným a úpadcom a jeho

manželkou založený uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2011 vyhodnotil ako vzťah vzniknutý
platne a to napriek tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého došlo ex lege k jeho zániku podľa § 47 ods.
2 Obč. zák. v spojení s ktorým je zrejmé, že úmyslom žalovaného nebola dohoda o zmene obsahu
záväzku ani o jeho novácii. Strany kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania nemali dostatok
skutočnej vôle uzavrieť v poradí druhú kúpnu zmluvu dňa 23.01.2015, ale sa ňou malo len simulovať

vykonanie právneho úkonu - kúpa nehnuteľností v roku 2015, pričom obe zmluvné strany mali vedomosť
o tom, že ku kúpe nehnuteľnosti došlo v skutočnosti už v roku 2011. Súd z toho dôvodu neakceptoval
obranu žalovaného, že až v roku 2014 náhodne zistil, že v katastri nehnuteľností boli ako vlastníci
sporných nehnuteľností naďalej vedení úpadca a jeho manželka ako ani tvrdenie, podľa ktorého saspoliehal, že banka zabezpečí vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností ešte v roku 2011. Súd
tak v závere rozhodnutia skonštatoval, že pôvodná kúpna zmluva zo dňa 04.05.2011 je stále platným
právnymúkonomakúpnazmluvazodňa23.01.2015jepodľa §37ods.1Obč.zák.absolútneneplatným

právnym úkonom. Úspešne možno odporovať iba platnému právnemu úkonu, preto žalobu zamietol a
ďalšou argumentáciou sporových strán sa nezaoberal.
7.Protirozhodnutiusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehotežalobcaodvolanieažiadal,abyodvolací
súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V odvolacích
dôvodoch označených podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/ ,h/ C.s.p. zdôraznil, že nesúhlasí s názorom

prvoinštančnéhosúdu,podľaktoréhojenapadnutákúpnazmluvaabsolútneneplatná,pretožemávšetky
náležitostiplatnéhoprávnehoúkonu,aaksúdmázato,žezmluvnéstranynemaliskutočnúvôľuuzavrieť
takúto zmluvu, pretože ide o v poradí druhú zmluvu uzatvorenú ako duplicitnú, a vôľa zmluvných strán
podľa záveru súdu nebola vážna, treba zdôrazniť, že žalovaný takúto skutočnosť netvrdil. Žalovaný
práve výslovne vyjadril, že kúpnu zmluvu uzatvoril ako kupujúci so svojimi rodičmi cielene, ktorou
sledoval dosiahnutie prevodu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam, teda jeho vôľa bola

skutočná a vážna. Zistenie, že bola neskôr uzatvorená kúpna zmluva medzi identickými stranami,
k rovnakému predmetu prevodu, ako bolo uvedené už v skôr uzatvorenej kúpnej zmluve, ale nemá
automaticky za následok neplatnosť v poradí druhej uzatvorenej kúpnej zmluvy. Neexistenciu vážnosti
vôle dotknuté subjekty ani netvrdili, práve naopak uvádzali, že predmetnú kúpnu zmluvu chceli uzavrieť.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 31.08.2018 (č.l. 161) žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi na podanie odvolacej repliky,
ktorý ho dňa 07.09.2018 prevzal, odvolaciu repliku nepodal.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolania proti rozhodnutiu
boli podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorémujeodvolanieprípustnézdôvodu,ženebolisplnenépodmienkyna vydanietakéhotorozhodnutia
(§ 356 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), že

odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
opodstatnené a založilo dôvod pre zrušenie rozsudku prvoinštančného súdu ktorý nie je možné potvrdiť
ani zmeniť .

11. Podľa § 389 C.s.p.
1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.
(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého
rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a
interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení
procesného predpisu.
13. Základom nesúhlasu odvolateľa bola existencia odvolacích dôvodov, ktoré odvolací súd podradil

pod ust. § 365 ods.1 písm.f/, h/ C.s.p.

14. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov vzisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nedostatočné a následne nesprávne. V súdenom prípade musí ísť o také skutkové
zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor, skutkové zistenie
tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek
tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení
dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i

dôležitosti.

15. Právna vada rozhodnutia, ktorá je obsiahnutá v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. znamená, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového
zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak aj použil správny právny
predpis, nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

16. Vyhodnotením odvolacích argumentov žalobcu pri preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa
s postupom prvoinštančného súdu, s rozsahom vykonaného dokazovania a právnym posúdením
veci odvolací súd musí prisvedčiť odvolateľovi a skonštatovať, že prvoinštančné konanie, výsledkom
ktorého je odvolaním napadnutý rozsudok trpí vadami, ktoré založili dôvod pre jeho zrušenie a vrátenie
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodov, že súd prvej inštancie v

dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom (§ 389 ods.1 písm. c/ C.s.p.)

17. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na nesprávny záver prvoinštančného súdu, ktorý vyslovil, že
kúpna zmluva, určenie neúčinnosti ktorej je predmetom tohto konania je absolútne neplatným právnym

úkonom pre nedostatok vážnosti vôle, ako vyžaduje ust. § 37 ods.1 Obč. zák. a takémuto úkonu nie
je možné účinne odporovať. Z vyjadrení strán uvedených v kúpnej zmluve ale vyplýva práve opak, ako
tvrdí i odvolávajúci sa žalobca a vyplýva to z vyjadrení žalovaného i úpadcu.

18. Za správne nemožno považovať ani konštatovanie prvoinštančného súdu o simulovanom právnom

úkone, za ktorý označil kúpnu zmluvu zo dňa 23.01.2015. Odvolací súd k uvedenému zdôrazňuje, že pri
simulovanomúkonemusíabsentovaťvážnosťvôleatakýtoprávnyúkonsalenpredstiera.Zvykonaného
dokazovania však takéto zistenie nevyplynulo, strany vážnosť vôle nespochybnili a uzatvorením zmluvy
sledovali práve následky, ktoré sa s jej uzatvorením spájajú. Kúpnu zmluvu dňa 23.01.2015 uzatvorili
strany slobodne a s vážnosťou prejavenej vôle a na základe nej bol podaný návrh na povolenie vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

19. Pri posudzovaní veci je potrebné, aby sa prvoinštančný súd dôsledne zaoberal skutkovými
okolnosťami a celým priebehom deja, ktorý vyústil do uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2015.
Podľa tvrdení úpadcu a žalovaného nehnuteľnosti nadobudol úpadca s manželkou v roku 2004 kúpnou

zmluvou. Na zaplatenie kúpnej ceny im bol poskytnutý hypotekárny úver, s ktorým sa spájalo i
zriadenie záložného práva na kupované nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa. Úveroví dlžníci
svoje povinnosti voči úverovému veriteľovi neplnili, preto úverový veriteľ začal realizovať záložné právo,
čím bolo ohrozené vlastnícke právo úpadcu a jeho manželky. Na základe rokovania medzi úverovým
veriteľom, ktorý bol zároveň záložným veriteľom a dlžníkmi došlo k dohode, podľa ktorej úverový veriteľ

súhlasil, aby úveroví dlžníci uzatvorili kúpnu zmluvu so svojim synom - v tomto konaní žalovaným, ktorý
od nich odkúpi založené nehnuteľnosti a úverový veriteľ mu na zaplatenie kúpnej ceny poskytne úver.
Kúpnacenabolavzmluveuvedenávovýškedlhuúpadcuvočiúverovémuveriteľovi,ktorúsumuúverový
veriteľ použil na úhradu svojej úverovej pohľadávky voči úverovým dlžníkom a k realizácii záložného
práva nedošlo. V tom čase bol vyhotovený i znalecký posudok na prevádzané nehnuteľnosti, ktorým bola

ich hodnota stanovená sumou 70 000 eur. V tejto súvislosti je preto potrebné vziať do úvahy, že kúpna
cena uvedená v kúpnej zmluve už v tom čase nezodpovedala cene podľa znaleckého posudku, ale bola
uvedená len vo výške zostatku dlhu úpadcu a jeho manželky ako úverových dlžníkov voči úverovému
veriteľovi. Uvedená skutočnosť je podstatná z hľadiska posúdenia primeraného plnenia vo vzťahu kukúpnej cene, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve zo dňa 23.01.2015, z ktorého titulu žalobca svoj nárok
na určenie neúčinnosti zmluvy odvodzuje. Práve táto zmluva sa javí ako „uzatvorená na oko“, ktorá
mala slúžiť len na získanie finančných prostriedkov, ktorými úverový veriteľ dosiahol uhradenie svojej

pohľadávky a upustil od realizácie záložného práva. V takom prípade je práve kúpna zmluva uzatvorená
dňa 04.05.2011 úkon predstieraný a bez vážnosti vôle, vykonaný len s cieľom získať úver na úhradu
dlhu predávajúcich.

20. Odvolací súd tak zdôrazňuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 23.01.2015 nenapĺňa znaky

neplatného právneho úkonu, z ktorého záveru bude prvoinštančný súd v ďalšom vychádzať. Pri
posudzovaní dôvodnosti žaloby s prihliadnutím na znaky odporovateľného právneho úkonu a skutkovú
podstatu označenú žalobcom, prvoinštančný súd vykonaná dokazovanie za účelom vyhodnotenia
samotnej primeranosti kúpnej ceny, za ktorú nehnuteľnosti žalovaný nadobudol a všetky z konania
vzídené skutočnosti komplexne posúdi. Bude na žalovanom, aby túto primeranosť vzhľadom na
výšku kúpnej ceny, ktorá je vo výške dlhu úverových dlžníkov ako predávajúcich voči záložnému

veriteľovi preukázal. Investície žalovaného do nehnuteľnosti, ktorú nemal vo vlastníctve ale primeranosť
nepreukazujú.

21. Odvolací súd rešpektujúc ust. § 391 ods.3 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení

rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, dáva do pozornosti
prvoinštančnému súdu naznačený smer, podľa ktorého bude spor posudzovať, skutkové zistenia
vyhodnotí a o veci opäť rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.3 C.s.p.)

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).