Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 13, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sa/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200271
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5022200271.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: BONUL, s.r.o., so sídlom Novozámocká
224, 949 05 Nitra, IČO: 36 528 170, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o.,
so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina,
so sídlom Hlavná 451/2, 010 09 Žilina, IČO: 35 993 499, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu
verejnej správy a o uloženie povinnosti žalovanému obnoviť stav pred týmto zásahom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.05.2022 domáhal rozhodnutia, ktorým by správny súd podľa §
262 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zakázal žalovanému pokračovať v nezákonnom postupe,

pri ktorom vydal dňa 28.03.2022 výzvu na predloženie dokladov na výkon inšpekcie práce s
označením “Vyžiadanie podkladov k inšpekcii práce” č. IPZA/IPZA_OPPV/KON/2022/1701-2022/4034
a súčasne uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred týmto zásahom, a to zrušením
nezákonného zásahu označeného ako ”Vyžiadanie podkladov k inšpekcii práce” č. IPZA/IPZA_OPPV/
KON/2022/1701-2022/4034 zo dňa 28.03.2022 v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
uznesenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na základe podania označeného ako “Vyžiadanie podkladov
k inšpekcii práce” č. IPZA/IPZA_OPPV/KON/2022/1701-2022/4034 zo dňa 28.03.2022 od žalobcu
požadoval predloženie dokladov na výkon inšpekcie práce (ďalej len “výzva”). Výzva bola žalobcovi
doručená dňa 04.04.2022. Na túto výzvu reagoval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním zo dňa 06.04.2022, v ktorom žiadal o upustenie od zásahu, pretože mal za to, že výzva

je nezákonná a šikanózna. Žalovaný od zásahu neupustil a vydal “Výzvu na prerokovanie protokolu
o výsledku inšpekcie práce” č. IPZA/IPZA_OPPV/KON/2022/1701-2022/5416 zo dňa 25.04.2022, kde
avizoval,žesožalobcombudeprerokovanýprotokol,pretožedostanovenéhotermínunebolipredložené
inšpektorovi práce žiadne doklady, a bol preto porušený § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.
Žalobca považuje napadnutý zásah žalovaného za nezákonný s tým, že sa jedná o zásah orgánu
verejnej správy. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok sa rozumie

iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy,
ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej
osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo
inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. “Iný zásah je faktický postup vykonaný pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah čisto

faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom
okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom, pričompochopiteľne aj pri inom zásahu sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby.” (Baricová, J.,
Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck,

2018, str. 37). Rozšírený senát Najvyššieho správneho súdu ČR sa v Uznesení zo dňa 31.08.2005, sp.
zn. 2 Afs 144/2004 - 110, publikovanom v Sb. NSS pod č. 735/2006 zaoberal tým, či postup správcu
dane pri vykonávaní daňovej kontroly môže byť nezákonným zásahom a vyslovil nasledovný názor, že:
„ako zahájenie, tak uskutočňovanie daňové kontroly může být podle okolností nezákonným zásahem,
proti kterému je možno podat žalobu podle § 82 a násl. soudního řádu správního.“

3. Žalobca odôvodnil nezákonnosť zásahu poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. d) zákona o inšpekcii
práce, podľa ktorého inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať predloženie
dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať
ich kópie. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, zamestnávateľ je na požiadanie
povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné

na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov, technických nosičov údajov, fotodokumentácie,
audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov. V danom prípade žalovaný žiadal od žalobcu s
odkazom na § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov doklady na
výkon inšpekcie práce. Keďže inkriminovaná výzva je nezákonná, nemožno od žalobcu spravodlivo
žiadať jej dodržanie, a to dokonca pod následkom sankcií, ktorými žalovaný hrozí v inkriminovanej

výzve. Žalobca sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom (§ 252 ods. 1 S.s.p.), keďže následky
tohto zásahu trvajú (žalovaný výzvu nezrušil). Rovnako hrozí opakovanie zásahu, keďže je dôvodný
predpoklad opakovania nezákonného zásahu zo strany žalovaného. Žalobca namieta, že napadnutá
výzva predstavuje tzv. fishing expedition a má šikanózny charakter.

4. K pojmu “fishing expedition” judikoval najmä Najvyšší správny súd ČR: “Nejvyšší správní soud již dříve
konstatoval, že Úřad je při místním šetřením oprávněn zajistit pouze ty dokumenty, které souvisí s jeho
původním podezřením odůvodněným jeho předchozími zjištěními. Musí se tak vyvarovat toho, aby jeho
šetření bylo tzv. vyšetřovací „rybářskou“ výpravou („fishing expedition“), která představuje nezákonné
jednání soutěžního orgánu spočívající buď v cíleném vyhledávání dokumentů, které nesouvisejí s

předmětem a účelem šetření, nebo v neodůvodněně širokém vymezení předmětu řízení/šetření (viz
např. rozsudky ze dne 30. 1. 2019, č. j. 1 As 80/2018 - 201 či ze dne 21. 12. 2021, č. j. 2 As 295/2019
- 99).” (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 6 As 53/2021 - 40 zo dňa 02.02.2022).
“Nejvyšší správní soud předně uvádí, že místní šetření se provádí na základě písemného pověření
vystaveného předsedou žalovaného nebo jinou oprávněnou osobou. Mezi náležitosti pověření patří

mimo jiné vymezení předmětu šetření (§ 21f odst. 5 zákona o ochraně hospodářské soutěže). Současně
musí žalovaný před zahájením šetření sdělit dotčenému soutěžiteli právní důvod a účel šetření a
poskytnout náležitá poučení (§ 21f odst. 6 zákona o ochraně hospodářské soutěže). Požadavky na
sdělení těchto informací šetřenému soutěžiteli nejsou samoúčelné. Žalovaný má totiž sice na jedné
straně poměrně širokou diskreci, jakým způsobem bude zajišťovat dohled nad plněním zákona; tato

diskrece však není bezbřehá a neměla by sklouznout k náhodným tzv. „rybářským expedicím“ („fishing
expeditions“). Prováděné šetření tedy nesmí vybočovat ze sděleného předmětu a účelu šetření a v něm
získané materiály nesmí být bez dalšího využity pro jiný účel. Vymezení předmětu a účelu místního
šetření v pověření jednak demonstruje, že je toto šetření oprávněné, ale zejména umožňuje šetřenému
soutěžiteli vymezit rozsah jeho povinnosti spolupráce se žalovaným a chrání jeho právo na obhajobu.

Povinností žalovaného je co nejpřesněji uvést, co je předmětem šetření, a skutečnosti, kterých se má
týkat.“ (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 5 As 140/2019 - 93zo dňa 05.02.2021).
“Stěžovatel v žalobě namítal, že žalovaný zahájil správní řízení a následně provedl místní šetření
svévolně a nezákonně, a to zejména z důvodu, že a) nedisponoval před provedením místního šetření
žádnými skutečnostmi nebo důkazy zakládajícími důvodně podezření nezbytné k provedení místního

šetření, čímž se dopustil tzv. „rybářské expedice“ (fishing expedition), b) nedostatečně vymezil předmět
místního šetření a vůbec nevymezil důvody, účel a rozsah místního šetření, čímž jednoznačně došlo
zejména k porušení práva stěžovatele na účinnou obhajobu, na spravedlivý proces, jakož i práva být
slyšen. Stěžovatel poukazuje na judikaturu Soudního dvora EU, ze které vyplývá pět kategorií záruk,
jejichž dodržení zajišťuje omezení svévole Evropské komise, jakož i dalších soutěžních orgánů při

výkonumístníchšetřenívprostoráchšetřenýchsubjektů(např.rozhodnutíTribunáluSDEUvespojených
věcech T-289/11, T-290/11 a T-521/11 Deutsche Bahn AG a další v Komise - odst. 74 a 78; rozhodnutí
Tribunálu SDEU ve věci T-135/09 Nexans v Komise, T-140/09 Prysmian v Komise). Těmito zárukami je:
1) odůvodnění oznámení o zahájení řízení, 2) omezení uložené soutěžním orgánem v průběhu místníchšetření, 3) skutečnost, že soutěžní orgán nemůže místní šetření vynutit silou, 4) zásah vnitrostátních
orgánů, 5) existence ex post facto účinných opravných prostředků. Pokud krajský soud konstatoval,
že se ve správním spise nacházely podklady nasvědčující konkrétnímu typu podezření z koordinace

chování na trhu, jedná se ve smyslu unijní judikatury nanejvýš o předpoklady a domněnky, které
hodlá soutěžní orgán šetřit. Z judikatury ESLP a SDEU ale vyplývá, že první záruka musí kromě toho
obsahovat i dostatečnou specifikaci předmětu, účelu a cíle místního šetření; to však oznámení v daném
případě neobsahovalo. Stěžovatel je navíc přesvědčen, že pokud již v oznámení nebyly specifikovány
skutečnosti nebo důkazy, na nichž se zakládaly domněnky Úřadu o protisoutěžním jednání stěžovatele

a dalších účastníků řízení, bylo místní šetření provedeno pouze za účelem toho, aby až v rámci něho
správní orgán získal informace nebo důkazy o protisoutěžním jednání (fishing expedition).” (Rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 5 As 256/2016 - 231 zo dňa 21.12.2017).

5. V právnych podmienkach Slovenskej republiky sa pojmom fishing expedition zaoberal Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozhodnutí známom ako DATALAN II pod sp. zn. 5 Sžnz/2/2015 zo dňa

25.06.2015, a to ohľadom výkonu inšpekcie v rámci hospodárskej súťaže. Z uznesenia vyplýva, že aby
inšpekcia nebola len tzv. fishing expedition, je potrebné, aby poverenie bolo založené predovšetkým
na dôvodnom podozrení z porušenia hospodárskej súťaže. Zároveň musí byť vymedzený predmet a
účel inšpekcie, teda určenie možného porušenia, ktorého sa inšpekcia týka. Ďalej najvyšší súd uviedol,
že Protimonopolný úrad nesmie pri vyhľadávaní dokumentov použiť neprimerane široké kľúčové slová,

ktoré smerujú k prehliadaniu široko a hrubo vybraných informácií. Najvyšší súd zdôraznil, že výkon
inšpekcie musí byť proporcionálny a v súlade s princípmi legality a legitimity. Žalobca je názoru, že
vyššie uvedené závery súdnych autorít je možné použiť aj v podmienkach inšpekcie práce. Pojem fishing
expedition (t.j. rybárska výprava) teda možno charakterizovať ako nezákonný a neprimeraný spôsob
výkonu inšpekcie práce s cieleným vyhľadávaním širokého množstva informácií alebo takých, ktoré

nesúvisia s predmetom a účelom inšpekcie práce, prípadne bez náležitého dôvodu (podozrenia) alebo
odôvodnenia, a to s cieľom inkriminácie dotknutej osoby.

6. Žalobca namieta, že napadnutá výzva spadá pod “fishing expedition” a je šikanózna. Šikanóznosť
napadnutej výzvy Inšpektorátu práce Žilina vyplýva i z tej skutočnosti, že proti žalobcovi boli vykonávané

ďalšie tri inšpekcie práce - na Inšpektoráte práce Nitra, na Inšpektoráte práce Bratislava a na
Inšpektoráte práce Banská Bystrica, pričom proti výzvam IP Banská Bystrica a IP Bratislava už
bola podaná žaloba podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. V konaní pred IP Nitra bolo
vydané rozhodnutie č. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2022/1737 zo dňa 17.02.2022, ktoré bolo potvrdené
Národným inšpektorátom práce č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2042 zo dňa 30.03.2022 a proti ktorému

podá žalobca v zákonom ustanovenej lehote správnu žalobu podľa ustanovení Správneho súdneho
poriadku. Všetky tieto výzvy považuje žalobca za nezákonné a šikanózne s cieľom “loviť” informácie
a hľadať nedostatky v rámci pracovnoprávnych vzťahov žalobcu s cieľom účelovo voči nemu viesť
kontrolu inšpektorátom práce a následne voči nemu vyvodzovať sankcie. Z uvedeného je zrejmé, že
voči žalobcovi sa vedie cielená a plošná kontrola. Výzvu napadnutú touto správnou žalobou považuje

žalobca za nezákonnú i z dôvodu, že nešpecifikuje predmet a účel výkonu inšpekcie práce a nie je
zrejmé ani to, aké dôvodné podozrenie a na základe čoho poňal inšpektorát práce. Nie je preto možné
identifikovať ani to, na základe čoho inšpektorát práce začal predmetný výkon inšpekcie. Táto výzva
nie je riadne odôvodnená a nesleduje legitímny cieľ. Žalobca má za to, že nemôže efektívne vykonávať
svoje právo na obhajobu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v prípade
výzvy č. IPZA/IPZA OPPV/KON/2022/1701-2022/4034 zo dňa 28. 03. 2022 ide o šikanózny, nezákonný
zásah žalovaného majúci povahu tzv. fishing expedition. Z predmetnej výzvy jednoznačne vyplýva
predmet inšpekcie, a to kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb podľa

zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len ako „zákon č. 82/2005
Z.z.“) a dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov ustanovených zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník
práce vykonávaná v rámci kontrolnej činnosti Inšpektorátu práce vyplývajúcej mu z ust. § 5 zákona č.
82/2005 Z. z. a § 2 zákona č. 125/2006 Z. z o inšpekcii práce (ďalej len zákon č.125/2006 Z.z alebo
Zákon o inšpekcii práce). Vo výzve bola konkretizovaná osoba, ktorá bola kontrolovaná na pracovisku

žalobcu Slovenská elektrizačná sústava, rozvodňa VVN Varín dňa 10.03.2022 v čase o 13:00 hod. v
rámci kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, rovnako bolo konkretizované ďalšie
zameranie inšpekcie práce v súvislosti s kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov tak, že
inšpekcia práce bude pokračovať rozsahom § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., t.j. kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov zameraných najmä na vznik pracovnoprávneho
vzťahu, pracovný čas, poskytovanie mzdy za vykonanú prácu a poskytovanie stravovania s presným
vymedzením kontrolovaného obdobia - september 2021 až február 2022. Z uvedenej výzvy bolo

zrejmé, čo bude predmetnom inšpekcie, v akej oblasti je žalobca povinný poskytnúť súčinnosť, a z
výzvy je zrejmé aj obdobie, ktoré podlieha inšpekcii práce. Žalovaný zároveň uvádza, že konal len v
rámci rozsahu svojho oprávnenia vyplývajúceho mu z vyššie uvedených právnych predpisov. Zákon
o inšpekcii práce ustanovil štruktúru orgánov inšpekcie práce, ktorých prioritným účelom je výkon
inšpekcie práce a činností priamo súvisiacich s inšpekciou práce v teréne. Keďže je v záujme štátu

posilniť vymožiteľnosť práva, je záujmom posilniť aj priamy výkon inšpekcie práce ako služby pre
zamestnávateľov, pre podnikajúce fyzické osoby, ktoré nie sú zamestnávateľmi, a pre zamestnancov.
V záujme umožnenia výkonu inšpekcie práce na úseku nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
a jej odstraňovania zákon o inšpekcii práce uložil zamestnávateľovi povinnosť preukázať orgánom
inšpekcie práce aj iný právny vzťah ako pracovnoprávny (obchodný, príbuzenský a pod.) k akejkoľvek
fyzickej osobe nachádzajúcej sa na pracoviskách zamestnávateľa v čase výkonu inšpekcie práce.

Ide o základný predpoklad, ktorý inšpektorovi práce umožní posúdiť dodržiavanie pracovnoprávnych
predpisov, či identifikovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Napadnutá výzva obsahuje
všetky kogentné náležitosti vyžadované zákonom o inšpekcii práce a bola riadne žalobcovi doručená.
Protokol č. IZA-48-05-2.3/P-A24,25-22, ktorý je výsledkom inšpekcie práce, obsahuje všetky kogentné
náležitosti vyžadované zákonom o inšpekcii práce a bol prerokovaný so splnomocnencom žalobcu v

súlade so zákonom. V súvislosti so žalobcom namietaným konaním žalovaného nemožno v žiadnom
prípade hovoriť o šikanóznom konaní, ktoré žalobca odvodzuje zo skutočnosti, že voči žalobcovi boli
vykonávané ďalšie tri inšpekcie práce - na Inšpektoráte práce Nitra, Bratislava a Banská Bystrica.
Inšpekcia práce bola v prevádzkach žalobcu vykonávaná v súvislosti s celoštátnou úlohou zameranou
na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov v súkromných bezpečnostných službách, pričom

výber kontrolovaných subjektov v rámci územnej pôsobnosti žalovaného bol vykonaný náhodne, bez
koordinácie s inými Inšpektorátmi práce. Inšpekcia práce v rámci plnenia uvedenej úlohy nebola teda
vykonaná len u žalovaného, ale v rámci úlohy bolo kontrolovaných ďalších 30 subjektov. Samotná
skutočnosť, že žalobca má viacero prevádzok po celom území Slovenskej republiky, nemôže mať vplyv
na oprávnenie toho - ktorého príslušného Inšpektorátu práce vykonávať kontrolu v rámci jeho územnej

pôsobnosti, a teda samotná skutočnosť, že bola vykonaná kontrola v prevádzkach žalobcu v rámci
iného kraja, nevylučuje oprávnenie príslušného Inšpektorátu práce vykonať kontrolu v prevádzkach
toho istého zamestnávateľa v rámci svojej územnej pôsobnosti. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval
aj na rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2022/1737 zo dňa 17. 02.
2022, ktoré bolo potvrdené Národným inšpektorátom práce č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2042 zo dňa

30. 03. 2022, uvedené rozhodnutie sa týka iných prevádzok žalobcu a za iné obdobie a nemá súvis
s výkonom inšpekcie práce, ktorej zákonnosť žalobca namieta v tomto konaní. Samotné porušenie
povinností žalobcom v iných prevádzkach zároveň neznamená, že žalobca v iných svojich prevádzkach
nevykonával svoju činnosť v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný má z administratívneho spisu z
výkonu inšpekcie práce za to, že skutkový stav bol inšpektorom práce dostatočne a spoľahlivo zistený

a na základe zistených nedostatkov boli žalobcovi nariadené jasné, zrozumiteľné, dostatočne určité, a
teda vykonateľné opatrenia. Žalovaný má za to, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom, aby správny
súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu a uložil mu povinnosť obnoviť stav
pred zásahom podľa § 162 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Žalovaný navrhol,
aby súd rozhodol v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, žalobu zamietol a

žalovanému priznal nárok na náhradu konania v rozsahu 100 %.

8. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že na podanej žalobe trvá. Žalobca žiada v
nadväznosti na vyjadrenie žalovaného, aby žalovaný objasnil nasledovné tvrdenia a predložil k nim
príslušné doklady, ktoré žalobca následne v súdnom konaní navrhuje vykonať ako dôkazy: a) žalovaný

tvrdí, že inšpekcia práce bola u žalobcu vykonávaná na základe celoštátnej úlohy zameranej na kontrolu
naddodržiavanímpracovnoprávnychpredpisovvsúkromnýchbezpečnostnýchslužbách-žalobcažiada
a navrhuje, aby žalovaný predložil všetky dokumenty týkajúce sa tejto údajnej celoštátnej úlohy (vrátane
zadania, pokynov, zamerania, poverení, kontrolovaných subjektov a pod.), nakoľko túto skutočnosť
žalovaný nijako neosvedčil a žalobca ju rozporuje, b) žalovaný tvrdí, že výber kontrolovaných subjektov v

rámci územnej pôsobnosti žalovaného bol vykonaný náhodne - žalobca toto tvrdenie rozporuje a žiada,
aby žalovaný bližšie špecifikoval, kto a akým konkrétnym spôsobom a na základe čoho mal uskutočniť
tento náhodný výber kontrolovaných subjektov, c) žalovaný tvrdí, že v rámci tejto úlohy kontroloval
ďalších 30 subjektov - žalobca toto tvrdenie rozporuje a žiada, aby žalovaný preukázal a do konaniadoložil relevantné doklady, aké ďalšie subjekty mal kontrolovať na základe údajnej celoštátnej úlohy v
rámci svojej územnej pôsobnosti. Žalobca preto trvá na vykonaní dokazovania v zmysle jeho návrhov
uvedených v žalobe a taktiež v zmysle návrhov uvedených v tomto podaní a žiada, aby správny súd

žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

9. Žalovaný na doručené vyjadrenie žalobcu písomne nereagoval.

10. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 2 SSP podanú

žalobu žalobcu prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP a
dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto túto zamietol podľa ust. § 261 SSP.

11. Primárne krajský súd k svojmu procesnému postupu uvádza, že žalobu žalobcu prejednal na
nariadenom pojednávaní podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, podľa ktorého predseda senátu nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Žalobca v

podanej žalobe uviedol, že žiada nariadenie pojednávania, preto krajský súd žalobu žalobcu prejednával
na nariadenom pojednávaní.

12. Krajský súd prioritne posudzoval včasnosť podanej žaloby žalobcu podľa § 256 SSP, v zmysle
ktorého žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným

zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného
zásahu orgánom verejnej správy. Z ustanovenia § 256 SSP vyplýva subjektívna lehota dvoch mesiacov
a objektívna lehota dvoch rokov. Pri subjektívnej lehote dvoch mesiacov žaloba musí byť podaná v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom o ňom dozvedela. Na výzvu
správneho súdu žalovaný oznámil, že listina - Vyžiadanie podkladov k inšpekcii práce zo dňa 28.03.2022

bola žalobcovi doručená dňa 04.04.2022 (č.l. 55 spisu). Žalobu žalobca podal dňa 17.05.2022, teda v
zákonomstanovenejlehotedvochmesiacovododňa,keďsažalobcaakoosobadotknutáinýmzásahom
o ňom dozvedela, a preto má správny súd za to, že žaloba bola podaná včas.

13. Na nariadenom pojednávaní žalobca v celom rozsahu trval na podanej žalobe a na svojom vyjadrení,

ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe. Žalobca trval aj na dôkazných návrhoch,
ktoré navrhol v žalobe a v písomnom vyjadrení.

14. Poverená zamestnankyňa žalovaného na nariadenom pojednávaní zotrvala na vyjadrení k žalobe
žalobcu.

15. Krajský súd pre posúdenie žalobných dôvodov považuje za potrebné uviesť citáciu nižšie uvedených
zákonných ustanovení.

16. Podľa ust. § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo

vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).

17. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. f) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému
zásahu orgánu verejnej správy.

18. Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

19. Podľa ust. § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už
skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu

podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv
žalobcu.

20. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy

priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.21. Podľa ust. § 260 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného
zásahu a podľa okolností odstráni jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením
zastaví.

22. Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.

23. Podľa ust. § 5 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány:
a) inšpektorát práce,
b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a
c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Kontrolou podľa odseku 1 nie sú dotknuté kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných

predpisov. Kontrolné orgány sú povinné spolupracovať a poskytovať si potrebné informácie v rozsahu
svojej pôsobnosti. Orgán vykonávajúci kontrolu podľa osobitného predpisu je povinný spolupracovať
s kontrolným orgánom a poskytovať mu informácie v rozsahu svojej pôsobnosti na účely kontroly
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a plnenia povinností podľa osobitného predpisu.
Právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej

pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy
kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu; ak ide o právnickú osobu a
fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému
orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o
pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu.

Fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania
a) preukázať totožnosť,
b) predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,
c) odôvodniť prítomnosť na pracovisku.

Fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny, je okrem povinností podľa odseku 4 povinná
predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt.
Na výmenu informácií súvisiacich s kontrolou nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a plnením
povinností podľa osobitného predpisu 10a) sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby podľa osobitného

predpisu.

24. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2, 3 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej aj len zákon o inšpekcii
práce) a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpekcia práce je

a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,

2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,

6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho
práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca
alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,

7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác pri poskytovaní služieb,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi
a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o
spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

Inšpekcia práce sa vykonáva
d) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú
zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach
fyzických osôb,
e) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých

zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu.

25. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce
oprávnený

a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v
nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,
b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy
uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv,
c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného
odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka
alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.
1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon

inšpekcie práce a požadovať ich kópie,
e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú
alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému
zamestnancovi,
f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a

zvukovýchzáznamovanasťahovaniedigitálnychúdajovzozáznamovýchzariadenímotorovýchvozidiel
a z kariet vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy,
g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa
a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

26. Podľa ust. § 16 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť
inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce
h) všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov,
technických nosičov údajov, fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov,
i) meno osoby, ktorá vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

adresu miesta výkonu práce, dátum vzniku pracovnoprávneho vzťahu a predpokladaný rozsah prác,
j) meno domáckeho zamestnanca a adresu miesta výkonu práce.

27. Zo žalobcom predloženého dokladu označeného ako Vyžiadanie podkladu k inšpekcii práce č. IPZA/
IPZA_OPPV/KON/2022/1701-2022/4034 zo dňa 28.03.2022 správny súd zistil, že žalovaný v rámci

svojej kontrolnej činnosti uskutočnil v súčinnosti s Krajským riaditeľstvom Polície SR dňa 10.3.2022 na
pracovisku žalobcu: Slovenská elektrizačná sústava, rozvodňa VVN Varín, inšpekciu práce, pričom bola
kontrolovaná fyzická osoba K. ktorá vykonávala prácu stráženie objektu. Inšpekcia práce bude ďalej
pokračovať rozsahom podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., t.j. kontrolou dodržania
pracovnoprávnych predpisov zameraných najmä na vznik pracovnoprávneho vzťahu, pracovný čas

a poskytovanie mzdy za vykonanú prácu s kontrolovaným obdobím september 2021 - február 2022.
Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 16 ods. 2 písm. a) tohto zákona, podľa ktorého je zamestnávateľ
povinný na požiadanie poskytnúť Inšpektorátu práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon
inšpekcie práce a požiadal žalobcu o predloženie potrebných dokladov k výkonu kontroly, a to
1) pracovné zmluvy a dodatky k pracovným zmluvám všetkých zamestnancov vykonávajúcich prácu na

kontrolovanom pracovisku,
2) opis druhu práce dohodnutého v pracovných zmluvách,
3) evidenciu pracovného času zamestnancov,
4) knihu služieb na kontrolovanom pracovisku,5) doklady o zložkách mzdy a vykonaných zrážkach,
6) mzdové listy,
7) doklady o vyplatení mzdy zamestnancom,

8) preukázanie vydania dokladu o zložkách mzdy a vykonaných zrážkach,
9) priradenie stupňov náročnosti pracovným miestam,
10) ostatné doklady, ktorých potreba vznikne počas inšpekcie práce na základe vyžiadania inšpektora
práce.

28. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že jeho súčasťou je karta
kontrolovaného subjektu - žalobcu s uvedením adresy prevádzky Slovenská elektrárenská sústava,
Rozvodňa VVN Varín a ďalej zoznam kontrolovaných osôb a protokol zo dňa 16.5.2022. Podľa
zoznamu kontrolovaných osôb bola dňa 10.3.2022 vykonaná kontrola v prevádzke Rozvodňa Varín s
kontrolovanou osobou K.. Podľa Protokolu č.: IZA-48-05-2.3/P-A24,25-22 zo dňa 16.5.2022 bol výkon
inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte zameraný na kontrolu vzniku pracovnoprávneho vzťahu

a náležitostí dokladov preukazujúcich jeho vznik, evidenciu pracovného času, poskytovanie mzdy a
na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Ohľadom kontrolovanej osoby K. je v
protokolekonštatovanévykonávaniezávislejprácevpracovnompomerezaloženompracovnouzmluvou
so splnením oznamovacej povinnosti do Registra poistencov podľa osobitného predpisu. Ďalej je v
protokole konštatované, že k inšpekcii práce napriek doručenej výzve neboli predložené žiadne doklady

zdôvodu,žezamestnávateľpožadovanédokladynepredložil.Bolaskontrolovanáibapovinnosťoznámiť
zamestnancom na pracovisku písomne rozvrh pracovných zmien, pričom porušenie tejto povinnosti
nebolo zistené. Ďalej nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb.
Z protokolu vyplývajú zistené nedostatky v súvislosti s výzvou zo dňa 28.03.2022 na predloženie
podkladov, napriek ktorej zamestnávateľ k inšpekcii práce žiadne doklady nepredložil, čím nedodržal

povinnosť uloženú ust. § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. V časti Opatrenia dotknutého
protokolu je uvedené, že inšpektor práce opatrenia neukladá. V závere žalovaný v protokole konštatuje
poučenie splnomocneného zástupcu kontrolovaného subjektu, k čomu splnomocnený zástupca uviedol,
že trvá na tom, že výzva na predloženie dokladov zo dňa 28.03.2022 je nezákonná a šikanózna a v tejto
súvislosti bude podaná správna žaloba.

29. Správny súd vo vzťahu k inému zásahu orgánu verejnej správy vo všeobecnosti uvádza, že takýto
zásah je definovaný prostredníctvom svojho obsahu a právnych účinkov. Obsahom je faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný
zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované

administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu
verejnej správy na mieste samom. Musí však ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej
pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Aj pri inom zásahu orgánu
verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Posudzovanie existencie tohto

priameho dotyku u takejto osoby bude pritom prísne individuálne v závislosti od osobitostí konkrétneho
prípadu. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením
aktívnej žalobnej legitimácie (Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 37).

30. Podľa názoru správneho súdu povahu iného zásahu môže mať aj výkon kontroly alebo inšpekcie

pri plnení úloh verejnej správy, pričom rozhodujúca je skutočná povaha vykonávanej činnosti. Je
potrebné vychádzať zo znakov, ktoré nasvedčujú, že ide o takú kontrolnú alebo inšpekčnú činnosť,
akou je napríklad oprávnenie vyžadovať podklady a vysvetlenia a zhromažďovať skutkové podklady
s cieľom preveriť dodržiavanie normatívne alebo individuálne určených podmienok činnosti fyzických
a právnických osôb. Iný zásah ako jedna z foriem činnosti verejnej správy predstavuje bezprostrednú

činnosť reagujúcu na vzniknutú situáciu, čo spravidla znemožňuje vedenie formalizovaného procesu
a jeho formalizované zavŕšenie. Je pritom vecou voľby zákonodarcu, aký druh formy činnosti výkonu
verejnej správy zvolí pre riešenie konkrétnej vzniknutej situácie a administratívnoprávnych vzťahoch,
pričom ak zvolí formu iného zásahu pre naplnenie úloh verejnej správy, tak spravidla neupravuje
formalizovaným spôsobom rozhodovanie a právne posudzovanie konkrétneho prípadu vyúsťujúce do

individuálneho správneho aktu. V tomto kontexte potom žaloba podľa Správneho súdneho poriadku
smerujúca proti inému zásahu orgánu verejnej správy pokrýva také formy činnosti verejnej správy, ktoré
by inak nemohli podliehať súdnemu prieskumu, ak by sa tento viazal výlučne na možnosť podania žaloby
proti rozhodnutiu alebo opatreniu.31. V kontexte uvedených teoretických východísk je tak správny súd názoru, že je dôvodné posúdenie
postupu žalovaného, pri ktorom žalovaný dňa 28.03.2022 vydal výzvu na predloženie dokladov na výkon

inšpekcie práce, ako iného zásahu orgánu verejnej správy, ktorý tak podlieha súdnemu prieskumu.
Žalobca v podanej žalobe tomuto zásahu vytýka, že bol uskutočnený s cieľom loviť informácie za účelom
následného vyvodzovania sankcií s tým, že voči žalobcovi sa s ohľadom na ďalšie tri vykonávané
inšpekcie práce jedná o cielenú a plošnú kontrolu. Podľa žalobcu kontrola nešpecifikuje predmet a účel
výkonu inšpekcie práce, nie je zrejmé, aké dôvodné podozrenie a na základe čoho poňal Inšpektorát

práce,niejezrejmé,nazákladečohosazačalvýkoninšpekcie,výzvapretoniejeodôvodnená,nesleduje
legitímny cieľ a žalobca nemôže efektívne vykonávať svoje právo na obhajobu. V ďalšej časti podanej
žaloby uvádza žalobca rozsiahlu citáciu rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k tzv. rybárskej výprave (fishing expedition) s tým, že takáto
rybárska výprava predstavuje nezákonný a neprimeraný spôsob výkonu inšpekcie práce s cieleným
vyhľadávaním širokého množstva informácií s cieľom inkriminácie dotknutej osoby.

32. Krajský súd vo vzťahu k vymedzeným žalobným námietkam uvádza, že pri inšpekcii práce, rovnako
ako pri obdobných výkonoch inšpekčných činností iných správnych orgánov, je nevyhnutné sledovať
princíp proporcionality tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenej ujme na právach subjektov, ktoré sú
povinné podrobiť sa vykonávanej inšpekcii. Zároveň je však namieste zabezpečiť aj reálnu možnosť

účinného výkonu právomoci inšpekčného orgánu verejnej správy. Správny súd tak skúmal, do akej miery
bolo namietanou činnosťou žalovaného zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako
kontrolovaného subjektu, a to predovšetkým v kontexte vyššie citovanej zákonnej úpravy upravujúcej
inšpekciu práce a jej výkon. Správny súd považuje za potrebné zvýrazniť, že z administratívneho spisu
vyplýva, že priamo v priestoroch, kde žalobca vykonáva svoju činnosť, bola uskutočnená výlučne jedna

kontrola, pri ktorej bol kontrolovaný zamestnanec žalobcu vykonávajúci strážnu službu, so záverom
vyjadrenýmvovyššieuvedenomprotokole,ževovzťahuktomutozamestnancovikporušeniupovinností
žalobcu ako zamestnávateľa nedošlo. Ďalšie úkony, ktoré boli žalovaným vykonávané voči žalobcovi,
boli vykonávané korešpondenčne výzvou zo dňa 28.03.2022, ktorou žalovaný žalobcu vyzýval na
predloženie dokladov na výkon inšpekcie práce. Správny súd pritom nezistil, že by v súvislosti s takýmto

postupom žalovaného došlo k neprimeranému zásahu do činnosti žalobcu, keď z administratívneho
spisu, ani z podanej žaloby nevyplýva, že by akýmkoľvek iným spôsobom zasahoval žalovaný do
bežnej činnosti žalobcu, resp. iným spôsobom jeho činnosť či prevádzku obmedzoval. V predmetnom
doklade označenom ako Vyžiadanie podkladov k inšpekcii práce zo dňa 28.03.2022 je vymedzené,
akým spôsobom bude ďalej inšpekcia práce pokračovať s uvedením konkrétnych ustanovení právnych

predpisov, ktoré budú žalovaným vo vzťahu k žalobcovi kontrolované, a s jasným vymedzením
kontrolovaného obdobia od septembra 2021 do februára 2022. V kontexte takto vymedzeného rozsahu
čo do obsahu kontroly aj časového vymedzenia bol žalobca žalovaným vyzvaný na predloženie
relevantných dokladov k výkonu takejto kontroly.

33. Vo vzťahu k uvedenému dokladu označenému ako Vyžiadanie podkladov k inšpekcii práce zo dňa
28.03.2022 tak krajský súd konštatuje, že v tomto bolo presne stanovené, v akom rozsahu sa bude
inšpekcia práce realizovať, pričom z tohto samotného dokumentu ani z ďalších žalobcom v žalobe
uvádzaných tvrdení nie je možné konštatovať, že by postup žalovaného bolo možné označiť ako tzv.
fishing expedition. Inšpekcia práce bola vedená koncentrovane na konkrétne zamerané ciele, ktorými

bolozisťovanieskutočnostísúvisiacichsdodržiavanímpracovnoprávnychpredpisovvovzťahukuvzniku
pracovnoprávneho vzťahu, poskytovaniu mzdy a poskytovaniu stravovania s presne vymedzeným
kontrolovaným obdobím. O takomto zameraní kontroly svedčí aj vyššie uvedený protokol, ktorý je
súčasťou administratívneho spisu vedeného žalovaným. V tomto kontexte nemôže krajský súd hodnotiť
ako relevantnú ani námietku žalobcu, že boli voči nemu vykonávané ďalšie tri kontroly inšpekcie

práce. Správny súd je názoru, že žalovaný ako orgán, ktorý je v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení zákonom splnomocnený na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, a
zároveň je orgánom, ktorý je podľa zákona o inšpekcii práce poverený dozorom nad dodržiavaním
pracovnoprávnych predpisov, je priamo zo zákona oprávnený na výkon takejto kontroly. Vo vzťahu k
žalobcovijepritompotrebnéuviesť,žemožnopovažovaťzavšeobecneznámuskutočnosť,žesajednáo

jednu z najväčších súkromných bezpečnostných služieb na Slovensku, a preto len samotná okolnosť, že
voči nemu okrem kontroly vykonávanej žalovaným prebiehali v danom čase ďalšie tri kontroly inšpekcie
práce, ešte nemôže viesť k záveru, že by sa voči nemu viedla cielená a plošná kontrola.34. Je pritom potrebné zvýrazniť rozsah zákonom stanovených oprávnení žalovaného na úseku kontroly
a tomu korešpondujúci rozsah povinností uložených žalobcovi ako zamestnávateľovi vyššie uvedenou
zákonnou úpravou. V zmysle ust. § 5 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. je žalobcovi uložená povinnosť

poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti
potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného
predpisu. Obdobne podľa ustanovení zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce je inšpektor práce
oprávnený požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon
inšpekcie práce, čomu korešponduje povinnosť zamestnávateľa takéto podklady Inšpektorátu práce

alebo inšpektorovi práce poskytnúť. Z obsahu vyžiadania podkladov k inšpekcii práce zo dňa 28.03.2022
vyplýva, že žalovaný touto výzvou žiada doklady v rozsahu, ktorý neprekročil jeho zákonné oprávnenia
podľa uvedenej úpravy, ktoré doklady bol žalobca ako zamestnávateľ povinný Inšpektorátu práce
na výkon kontroly predložiť. Len zo samotnej skutočnosti vyžiadania týchto podkladov nemožno bez
ďalšieho konštatovať, že by sa malo jednať o nezákonné jednanie žalovaného, ktoré by predstavovalo
cielené vyhľadávanie dokumentov; nejedná sa o dokumenty, ktoré by nesúviseli s predmetom

alebo účelom šetrenia ani žiadne doklady či podklady, ktoré by predstavovali neodôvodnene široké
vymedzenie predmetu kontroly. Nemôže obstáť ani námietka, že by napadnutá výzva nešpecifikovala
predmet a účel výkonu inšpekcie práce, keď ako už bolo správnym súdom konštatované, priamo z
textu tejto výzvy vyplýva jej zameranie na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, najmä
vo vzťahu ku vzniku pracovnoprávneho vzťahu pracovnému času, poskytovaniu mzdy a stravovania s

presným vymedzením kontrolovaného obdobia september 2021 - február 2022.

35. V kontexte uvedených zistení nepovažoval správny súd za nevyhnutné vykonať žalobcom
navrhované dôkazy, a preto tieto dôkazné návrhy uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol.
Žalobcabezbližšiehoodôvodneniavpodanejžalobeokremadministratívnehospisuanímpredložených

žalôb smerujúcich proti ďalším iným zásahom orgánu verejnej správy žiadal vypočuť osoby, ktoré
boli poverené výkonom inšpekcie práce u žalobcu. V samotnej žalobe však nijakým spôsobom
nešpecifikoval, za akým účelom a čo konkrétne má byť takýmto výsluchom osôb zistené. Zo strany
žalovaného nebolo spochybnené, že voči žalobcovi boli vykonávané ďalšie kontroly inšpekcie práce,
pričom podľa názoru správneho súdu je v konaní irelevantné, v akom rozsahu a na základe akého

podnetu bola konkrétna inšpekcia práce vykonaná, resp. akým konkrétnym spôsobom a na základe
čoho bol uskutočnený výber kontrolovaných subjektov. Správny súd je tak toho názoru, že pre
posúdenie dôvodnosti správnej žaloby a tvrdení žalobcu v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2022
nebolo nevyhnutné správnym súdom vykonávať žalobcom navrhované dôkazy, a preto správny súd
vykonanie týchto dôkazov uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol. Skutočnosti, ktoré mali byť

týmito dôkazmi navrhovanými žalobcom preukázané, sú bez vplyvu na posúdenie dôvodnosti podanej
žaloby, keď ako už bolo správnym súdom konštatované, výzva, ktorú žalobca napáda, nepredstavuje
žiadny nezákonný zásah orgánu verejnej správy, ktorý by bol v rozpore s oprávneniami, ktoré pre
žalovaného ako orgán verejnej správy vyplývajú priamo z citovanej zákonnej úpravy. Rovnako týmto
postupom správneho orgánu nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu

nad rámec povinností, ktoré žalobcovi vyplývajú z citovaných zákonných ustanovení a ktoré priamo
korešpondujú zákonným oprávneniam žalovaného pri výkone inšpekcie práce. Správny súd je názoru,
že ak by spochybnenie postupu žalovaného z takto všeobecne žalobcom uvedených dôvodov malo
byť vyhodnotené ako dôvodné, musela by byť ako nezákonná posúdená prakticky akákoľvek výzva
žalovaného na predloženie dokladov potrebných pre inšpekciu práce, čo by negovalo zákonné

oprávnenia žalovaného a viedlo k znefunkčneniu a zmareniu plnenia úloh inšpekcie práce.

36. Inšpekcia vykonávaná u žalobcu žalovaným, pri ktorej bola žalovaným dňa 28.03.2022 vydaná
výzva na predloženie dokladov na výkon inšpekcie práce, tak podľa názoru správneho súdu spĺňala
kritériá účelnosti a zákonnosti, žalovaný postupoval tak, aby bol zabezpečený určený a sledovaný cieľ

inšpekcie a súčasne nebolo preukázané žiadne šikanózne správanie alebo konanie inšpekcie práce,
ktorébybolomožnésubsumovaťpodnezákonnýzásah.Správnysúdpritomvintenciáchpodanejžaloby
posudzoval iba faktický postup žalovaného vo vzťahu k vydaniu výzvy zo dňa 28.03.2022 a nie rezultát
inšpekčnej činnosti, ktorým bol protokol z výkonu inšpekcie práce, ktorý je súčasťou administratívneho
spisu žalovaného. Tento protokol možno považovať za zákonom predvídaný, formalizovaný akt, ktorým

sazavršujeinšpekciapráceatakýtoaktsavymykázdefiničnéhooboruinéhozásahu,kdejeesenciálnou
črtoufakticitazásahuakovýsledokokamžitéhouplatneniaoprávneniaorgánuverejnejsprávy.Vzhľadom
na uvedené tak správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol.37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému
trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať.
Naviac zo spisového materiálu vznik trov na strane žalovaného nevyplýval.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.