Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/162/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117229440
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1117229440.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: A.. F. B., X.. XX.XX.XXXX,
V. L.: E.F. X, XXX XX L., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra
Slovenskejrepubliky,sosídlomPribinova2,81272Bratislava,onáhraduškodyspôsobenejnesprávnym
úradnýmpostupomanáhradunemajetkovejujmyvovýške9.000,-eur,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. januára 2022, č.k. 14C 72/2017 - 111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 500,- eur, do troch dní.

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur z titulom nesprávneho úradného postupu príslušníkov
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava v súvislosti s obmedzením ho na osobnej slobode a
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil

podľa § 3, § 9, § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
adospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná. Zvykonanéhodokazovaniamalpreukázané,žežalobcabol
v dňoch 06.07.2016 (od 18:50 hod.) a 07.07.2016 (do 6.50 hod.) zadržaný a následne obmedzený na
osobnej slobode príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odboru poriadkovej
polície, obvodného oddelenia Bratislava - Staré Mesto - východ. Konštatoval, že obmedzenie osobnej
slobody dňa 06.07.2016 od 18:50 hod. bolo vykonané v miestnosti pre predvedené osoby, napriek tomu,
že podľa platných predpisov - ustanovenia § 42 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, je

policajt oprávnený osobu zaistenú podľa § 19 umiestniť do cely policajného zaistenia zriadenej na tento
účel na útvare Policajného zboru. Do cely je tiež oprávnený umiestniť osobu zadržanú. Zriaďovanie,
zrušovanie a vybavenie ciel policajného zaistenia je upravené v Nariadení ministra vnútra Slovenskej
republiky o celách policajného zaistenia zo dňa 17. júla 2003. Osoby, ktoré boli pozbavené osobnej
slobody (alebo obmedzené na osobnej slobode) nemožno umiestňovať do priestorov, ktoré na to nie sú
zákonom určené. Dospel k záveru, že pochybenie orgánov činných v trestnom konaní spočívajúce v
umiestnení žalobcu v rozpore s platnými predpismi v priestore, ktorý nebol v zákone na to určený a nie

v cele predbežného zadržania, je potrebné vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup orgánov štátu, v
danom prípade príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru Staré Mesto - východ. Mal za to,
že žalobca preukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím považoval za splnenú prvú
podmienku pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že druhou podmienkoupre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v dôsledku nesprávneho úradného postupu
je preukázanie vzniku škody a jej výšky. V tomto smere dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku uplatnenej škody. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že mu

škoda vznikla a že vznikla práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom
konaní. Poukázal na to, že treťou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, resp.
náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom nemajetkovej ujmy. Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku
škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že žalobca

nepreukázal taký zásadný zásah do jeho osobnostných práv, ktorý by odôvodňoval priznanie nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v požadovanej výške 9.000,- eur, a preto žalobu v celom
rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, neboli

vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že neboli splnené procesné podmienky konania na
vyhlásenierozsudkunapojednávanídňa12.januára2022,naktorommalsúdverejnevyhlásiťrozsudok,
napriek tomu konal v jeho neprítomnosti, oboznamoval s priebehom dokazovania a konštatoval, že

žiadne návrhy neboli prednesené. Namietal, že nebol poučený o možnosti, že na pojednávaní dňa
12. januára 2022 sa bude vykonávať dokazovanie a že strany budú mať možnosť predniesť návrhy.
Uvedeným postupom bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Namietal, že súd nevykonal
ním navrhované dôkazy, a to jeho výsluch a zadováženie Stanoviska výboru CPT, pričom odmietnutie
týchto návrhov žiadnym spôsobom neodôvodnil. Mal za to, že nesprávnym úradným postupom došlo

k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv takej intenzity, ktorá mu privodila ujmu, na
preukázanie ktorej bol navrhovaný jeho výsluchu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal žiadne
dôkazy prečítaním listín z dôvodu, ktorý zaprotokoloval do zápisnice o pojednávaní dňa 19. októbra
2021, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že súd prvej inštancie
nevyvrátil ním tvrdenú skutočnosť, že pozbavenie jeho osobnej slobody spôsobom umiestnenia do

nelegálneho priestoru, počas nocí, bez možnosti uloženia sa k odpočinku a tiež aj bez možnosti vykonať
toaletu bez súčinnosti a osobnej prítomnosti príslušníka PZ, vznik ujmy nepochybne u neho vyvolalo.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že vznik
ujmy nepreukázal. Zdôraznil, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že umiestnenie jeho osoby do
nelegálnych priestorov nesprávnym úradným postupom štátu v spojení s tým, že nepreukázal vznik

ujmy, je svojvoľné a arbitrárne konštatovanie a nemá právny základ a nie je založený na výsledkoch
vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil čo do posúdenia vzniku
nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti poukázal na to, že za nesprávny úradný postup mu žalovaný
neposkytol žiadnu satisfakciu napr. vo forme ospravedlnenia. Vo svojej replike poukázal na článok 5
Dohovoru.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na svoj konštantne od počiatku sporu
prezentovanýprávnynázorobsiahnutývovyjadreniach,ktorésúsúčasťousúdnehospisu,akoajústnych
prednesoch na pojednávaniach vo veci samej. V plnej miere sa stotožnil s I. výrokom rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, tento považoval za vecne a právne správny,

náležite odôvodnený a preskúmateľný. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného vychádzal z riadne
zisteného skutkového stavu veci a predložených dôkazov s poukazom na zásadu kontradiktórnosti
konania. Uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť ani jedného ním uvádzaného odvolacieho dôvodu
tak, ako si to vyžaduje vzťahujúce sa ustanovenie Civilného sporového poriadku a tieto tak nemôžu
spochybniť právny záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby žalobcu z dôvodu neunesenia

dôkazného bremena vo vzťahu k existencii ujmy, jej výšky a existencii kauzálneho nexusu medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou ujmou. Vo vzťahu k predvolaniu na pojednávanie vytýčené
na deň 12.01.2022, na ktoré sa žalobca nedostavil, poukázal na to, že je už aj samotným podaním
žalobcu zo dňa 25.02.2022 preukázané, že o jeho existencii mal preukázateľne vedomosť. Vzhľadom
na uvedené navrhol rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť. V duplike poukázal na to, že odkaz

na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd a judikatúru ESĽP automaticky nezakladá nárok žalobcu
na náhradu nemajetkovej ujmy.4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), na odvolacom pojednávaní
(§ 385 ods. 1 C.s.p.) a po doplnení dokazovania (§ 384 ods. 2 C.s.p.) výsluchom žalobcu podľa §

195 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že žalobca dôvodne namieta v podanom odvolaní, že súd
prvej inštancie nesprávne posúdil a uplatnil zodpovednosť sporových strán za splnenie si procesnej
povinnosti preukázať svoje tvrdenia.

5. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno mučiť

alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
6. V zmysle uvedeného článku je ponižujúce zaobchádzanie také, ktoré hrubým spôsobom ponižuje
jednotlivca pred inými alebo ktoré ho núti konať proti svojej vôli alebo svojmu svedomiu. Ide o zlé
zaobchádzanie, ktoré má vzbudiť u obeti pocit strachu, úzkosti a podradenosti a ktoré je spôsobilé
potupiť a ponížiť ich a prípadne zlomiť ich fyzický a morálny odpor.

7. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)

8. Zákon č. 514/2003 Z.z. v ust. § 17 priznáva poškodeným, ktorým vznikla ujma nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, právo na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak že nie je možné túto vzniknutú

ujmu uspokojiť inak, čo môže byť napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku,
znením jeho odôvodnenia a pod. Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy
tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym
úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, než
majetkovej sféry poškodeného, a teda môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej

integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život,
rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod. Zákon pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy výslovne,
demonštratívnym výpočtom, stanovuje kritériá, ktoré je potrebné vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne
skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu. Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je tak
ponechané na ľubovôľu súdu, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách,

ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného najmä na zisťovanie
konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby, v ktorom smere
dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. V tejto súvislosti možno vo všeobecnosti konštatovať, že
určujúcim vodítkom pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy by mala byť jej primeranosť. Z uvedenej
právnej úpravy, ktorá stanovuje okruh skutočností, na ktoré je potrebné pri určení výšky peňažnej

náhrady nemajetkovej ujmy prihliadnuť, potom vyplýva, že nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej
ujmy nemožno vyvodiť už zo samotnej existencie nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného
postupu, bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby,
závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo.

9. Vpreskúmavanejvecidospelsúdprvejinštancieksprávnemu záveru,žežalobcapreukázal,že došlo
k nesprávnemu úradnému postupu pochybením príslušníkov polície, ktorí v súvislosti s obmedzením
žalobcu na osobnej slobode ho umiestnili v rozpore s platnými predpismi v priestore, ktorý nebol
právnymi predpismi na to určený. Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v sume 9.000 eur.Požadovanúvýškuodôvodňovaltým,žepočasdobyzadržaniavtrvaní10hodína45minút,muselzostať
sedieťlenvsediacejpolohenalavicibezmožnostiuloženiasakodpočinku,bezmožnostipoužitiatoalety
bez súčinnosti a osobnej prítomnosti príslušníka PZ, miestnosť bola prístupná k prechodu stránok,

bola bez prirodzeného osvetlenia, bez vetrania, bez lôžka, bez možnosti uspokojenia fyziologických
potrieb (tečúca voda). Obmedzenie na osobnej slobode za takýchto podmienok považoval za neľudské
a ponižujúce zaobchádzanie, za zásah do jeho cti a dôstojnosti, fyzickej a duševnej integrity, do práva na
súkromie. V prípade, ak by bol žalobca umiestnený v legálnych priestoroch, k vzniku ujmy by nedošlo.

10. Z výsluchu žalobcu odvolací súd mal preukázané, že žalobca bol nútený počas obmedzenia osobnej
slobody sedieť na lavici z latiek (ako rebrík), ktorá nebola rovná, čo u neho spôsobilo problémy s
chrbticou, pre ktoré musel užívať 2 roky milgamu, chodiť na masáže a absolvovať ozdravný pobyt v
Dudinciach. Na toaletu nemohol ísť bez prítomnosti príslušníkov PZ. Uviedol, že trpí astmou. Bolo to
pre neho stresujúce, pretože nemohol kontaktovať príbuzných, ktorí nevedeli, kde sa nachádzal v noci.
Zle to psychicky znášal. Bol to pre neho traumatický zážitok. Zdôraznil, že je bezúhonná osoba, nie

je kriminálnik, nemá žiadny záznam o priestupku a bol oslobodený spod obžaloby, pretože skutok sa
nestal. Bol umiestnený pod neónkou, v prievane. Cez miestnosť chodili ľudia. Keď požiadal o vodu,
bolo mu povedané, že má ísť na záchod sa napiť, kde je úžitková voda. Nemohol spávať, budil sa,
musel poľaviť v práci. Navrhol vyžiadať výpis z registra trestov, priestupkov, z registra exekúcií a výsluch
žalovaného. O prácu neprišiel, je SZČO - prekladateľ. Uviedol, že stratil dôveru v právny štát.

11. Odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom žalobcu, na rozdiel od súdu prvej inštancie,
dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a spoľahlivo preukázal vznik nemajetkovej
ujmy ako i príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol nútený po dobu obmedzenia na osobnej slobode sedieť

na chodbe policajného zboru pod hrozbou nastavenia pút a pripútania k lavici, nemal zabezpečenú
možnosť uloženia sa počas noci k odpočinku, mal obmedzený prístup k tečúcej vode a toalete; bol
astmatik, miestnosť nebola prirodzene osvetlená ani vetraná, bol tam prievan a pohybovali sa v nej iné
osoby. Uvedené nepriaznivé podmienky vyvolali u žalobcu pokorenie, pocity poníženia, potupy, hanby a
menejcennosti;zažívalpríkorie.Podmienky,vktorýchbolžalobca;akobezúhonnáosoba;nútenýzotrvať

počas obmedzenia na osobnej slobode, tak podľa názoru odvolacieho súdu predstavovali ponižujúce
zaobchádzanie, v dôsledku ktorého došlo k zníženiu ľudskej dôstojnosti a cti žalobcu, k zásahu do jeho
fyzickej a psychickej integrity, ako i do práva na súkromie. V prípade ak by žalobca nebol umiestnený
v nelegálnych priestoroch, k vzniku ujmy by nedošlo.

12. S prihliadnutím na dĺžku trvania (10 hodín a 45 minút), duševné následky, pohlavie žalobcu, jeho
vek a zdravotný stav, odvolací súd považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 500 eur.

13. Vo zvyšnej časti odvolací súd žalobu zamietol, keď prihliadol na to, že žalobca nepreukázal
zhoršenie zdravotného stavu ani iné telesné následky, že na toaletu bol žalobca sprevádzaný osobou

rovnakého pohlavia, že mu nebolo úplne odopreté uspokojovanie fyziologických potrieb a že konanie
príslušníkov PZ nebolo vedené zlým úmyslom žalobcu pokoriť, znevážiť či šikanovať.

14. Priznaná výška odškodnenia nemajetkovej ujmy je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočná
na vyváženie, resp. zmiernenie následkov ujmy vzniknutej žalobcovi na jeho osobnostných právach,

nevymyká sa z medzí predstáv spravodlivosti a slušnosti a zohľadňuje aj fakt, že žalobcovi sa doposiaľ
nedostalo primeraného morálneho zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, a vzhľadom na značný
odstup času, na jej reparovanie už nie je postačujúce len samotné konštatovanie porušenia práva.

15. Výška nemajetkovej ujmy je tak v danom prípade odrazom závažnosti vzniknutej ujmy a okolností,

za ktorých k jej vzniku došlo. Negatívne následky spojené s umiestnením v nelegálnych priestoroch by
tak pociťoval ako závažnú ujmu každý na mieste žalobcu a v jeho postavení.

16. Odvolací súd súčasne zamietol ďalšie návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania, keď skutočnosť,
že bol bezúhonnou osobou nebola v konaní sporná a na preukázanie nesprávneho úradného postupu

považoval vyžiadanie stanoviska výboru CPT za nadbytočné.

17. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalobcu uvádzané v podanom odvolaní za
dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložilpovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 500,- eur, a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalobca
mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom výška
plneniazáviselavýlučneodúvahysúdu,niejezamietnutiežaloby vozvyšnejčasti prejavomprocesného

úspechu žalovaného, ale dôsledkom úvahy súdu. Tento záver vyplýva aj z komentára k ust. § 255 C.s.p.
(Števček.M.,Ficová, S.,Baricová, J.,Mesiarkinová,S.,Bajánková, J;, Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s.927). O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou aleboodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).