Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121340769
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6121340769.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr.
Daniel Ilavský a Mgr. Monika Hrašnová v sporovej veci žalobcu: Fidelity Trade s.r.o., IČO: 50 254 081, so
sídlom Kornela Mahra 3, Trnava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., IČO: 53 598
806,DolnéDubové249,protižalovanému:biomarina-biowastes.r.o.,IČO:50336932,sosídlomSuchá
pod Parnou 255, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠEDOVÁ s. r. o., IČO: 52 981 436, so sídlom

Sladovnícka 13, Trnava, o 11.389,20 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava zo 16.03.2022, č. k. 36Cb/72/2021-68, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku
Okresného súdu Trnava zo 16.02.2022, č. k.: 36Cb/72/2021-57, ktorý bol vydaný podľa § 274 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pre zmeškanie žalovaného.

2. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil, že žalovaný spolu s návrhom
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie predložil súdu aj písomné plnomocenstvo na zastupovanie

žalovaného v konaní advokátom. Plnomocenstvo na celé konanie bolo žalovaným udelené advokátovi
dňa 23.11.2021. V zmysle § 92 ods. 2 CSP ak bolo zástupcovi udelené splnomocnenie na celé konanie,
alebo ide o splnomocnenie udelené advokátovi, zástupca je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v
konaní urobiť strana. Preto ak by aj súd pripustil, že žalovaný resp. jeho štatutárny zástupca, konateľ
p. Ivan Škultéty z ospravedlniteľného dôvodu (povinnej karantény) zmeškal pojednávanie, tak toto
je irelevantné. Súd prvej inštancie žalovaného na pojednávanie 16.02.2022 riadne a preukázateľne

predvolal ešte dňa 01.12.2021. V čase pojednávania bol žalovaný už preukázateľne zastúpený
advokátom, ktorý sa nariadeného pojednávania mal ako zástupca žalovaného zúčastniť, keďže bol
oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana, t. j. sa aj zúčastniť pojednávania. Advokát
žalovaného sa mohol zúčastniť pojednávania aj bez toho, žeby sa pojednávania spolu s ním zúčastnil
osobne aj zástupca žalovaného (konateľ Ivan Škultéty), ktorému v účasti podľa jeho tvrdení bránil vážny
dôvod. Žalovaný v návrhu však už žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý jeho advokát zmeškal

pojednávanie vo veci neuviedol. Uviedol iba to, že ho mal advokát z neúčasti na danom pojednávaní
ospravedlniť (čím žalovaný len potvrdil že ho advokát v čase pojednávania riadne zastupoval, a tiež, že
jeho advokát vedel o termíne pojednávania). V prípade zastúpenia strany advokátom sa tak na úkony
resp. opomenutie úkonov hľadí ako na úkony resp. ich opomenutie samotnej strany. Ak bol oprávnený
sa pojednávania zúčastniť advokát žalovaného, tak žalovaný mal v návrhu tvrdiť (a preukázať) nie len
existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania na jeho strane, ale predovšetkým aj na

strane jeho advokáta, ktorý sa tak pojednávania mohol zúčastniť. Z uvedeného dôvodu sa znenie § 277
ods. 2 CSP nevyhodnocuje výlučne a len vo vzťahu k žalovanému (výslovne v ustanovení uvedenom),ale aj k jeho zástupcovi - advokátovi. Žalovaný nepreukázal žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý (v
zastúpení advokátom) zmeškal pojednávanie vo veci dňa 16.2.2022, na ktorom bol vyhlásený rozsudok
pre zmeškanie, a preto bol návrh žalovaného podaný nedôvodne a prvoinštančný súd ho zamietol.

V závere ešte zdôraznil, že žalovaný sám uviedol, že v tom čase bol v povinnej karanténe a tomto
dôvode vedel už niekoľko dní pred pojednávaním. Žalovaný mohol aj sám včas požiadať o odročenie
pojednávaniaamoholajvčasospravedlniťsvojuneprítomnosť.Žalovanýtakvšakneurobilaspoliehalsa
iba na oznámenie advokáta, pritom opäť žalovaný neuviedol, aký vážny dôvod zabránil jeho advokátovi
v takomto oznámení a žiadosti.

3. Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa žalovaný domáhal, aby ho odvolací súd zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože pojednávanie zmeškal
z ospravedlniteľného dôvodu, ktorým bola povinná karanténa žalovaného. Pokiaľ ide o zastupovanie
spoločnosťou EQUIDEM - advokátka kancelária, s. r. o. na základe plnomocenstva z 23.11.2021, je zo
spisu zrejmé, že tento právny zástupca svoje plnomocenstvo súdu prvej inštancie vôbec nepredložil.

Predložil ho až žalovaný dňa 07.03.2022 spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
Z toho dôvodu súd s týmto právnym zástupcom vôbec nekonal a nebol mu súdom ani oznámený
termín pojednávania. Žalovaný sa domnieval, že ho právny zástupca riadne v konaní zastupuje. To, že
žalovaného tento právny zástupca nezastupuje, sa žalovaný dozvedel až z rozsudku pre zmeškanie.
Právny zástupca žalovanému po tom, čo mu bolo dňa 17.03.2022 doručené napadnuté uznesenie,

oznámil, že považuje svoje plnomocenstvo z 23.11.2021 za ústne vypovedané, aj keď so žalovaným
počas konania o veci komunikoval. Napadnuté rozhodnutie je nespravodlivé, pretože v konaní nebol
nečinný a mal úprimný záujem sa na pojednávaní zúčastniť. Nezúčastnil sa ho a včas sa z neho
neospravedlnil len z vyššie uvedených objektívnych ospravedlniteľných dôvodov.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca predniesol, že súhlasí s napadnutým uznesením.
Žalovaný uvádza len dôvody, pre ktoré sa pojednávania nezúčastnil on, avšak neuvádza dôvody, pre
ktoré sa nezúčastnil jeho právny zástupca. Komunikačné nedorozumenie medzi žalovaným a jeho
právnym zástupcom nie je dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný argumentoval
tým, že on sám sa nedostavil na pojednávanie z dôvodu, že bol v povinnej karanténe. V návrhu však

tiež uviedol, že už od 11.02.2022 (t. j. 5 dní pred pojednávaním) pociťovali v domácnosti konateľa
žalovaného symptómy ochorenia COVID-19 a po potvrdení pozitivity PCR testu osoby, s ktorou bol
konateľ žalovaného v kontakte, považoval za opodstatnené dodržať povinnú karanténu. O tomto však
žalovaný súd prvej inštancie neinformoval, i keď mal na to dostatočný časový priestor. Pojednávanie sa
totiž uskutočnilo až16.02.2022. Žalovaný mal tak niekoľko dní na to, aby svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnil, no nestalo sa tak.

5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané oprávnenou osobou proti
uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. h) CSP], preskúmal dotknuté uznesenie v
napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené.

6. Svojím odvolaním žalovaný súdu prvej inštancie v podstate vyčíta, že nepostupoval správne, keď
zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že nezistil ospravedlniteľné
dôvody, pre ktoré žalovaný zmeškal pojednávanie.

7. V danej veci súd rozsudkom pre zmeškanie žalobcu zo 16.02.2022, č. k. 36Cb/72/2021-57 rozhodol
podľa § 274 CSP tak, že žalobe v časti o 9.097,20 € s príslušenstvom vyhovel, vo zvyšnej časti istiny
a príslušenstva konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu 60
% trov konania. Žalovaný navrhol zrušenie tohto rozsudku v podstate z dôvodu, že konateľ žalovaného
bol v čase pojednávania v povinnej karanténe a jeho neúčasť mal ospravedlniť jeho vtedajší právny

zástupca.

8. Čo sa týka posúdenia žalovaného návrhu prvoinštančným súdom, zrušenie rozsudku pre zmeškanie
žalovanéhopodľa§274CSPumožňujenanávrhžalovanéhoustanovenie§277ods.2CSP,akžalovaný
z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre

zmeškanie.

9. Vo veci je nesporné (vyplýva to zo spisu), že žalovaný, ani žiadny jeho splnomocnený zástupca
sa pojednávania, na ktorom bol 16.02.2022 na návrh žalobcu vyhlásený rozsudok pre zmeškaniežalovaného, nedostavili a svoju neúčasť vopred neospravedlnili. Z návrhu na zrušenie rozsudku vyplýva,
že žalovaný ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní následne svojou povinnou karanténou, o
ktorej mal súd informovať jeho vtedajší zástupca. Tieto skutočnosti však za okolností prejednávanej veci

súd prvej inštancie správne nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod odôvodňujúci zrušenie rozsudku.

10. Zákon pojem „ospravedlniteľný dôvod“ bližšie nevymedzuje a jeho obsahový výklad ponecháva
na úvahu súdu. Odvolací súd však nemá dôvod odkloniť sa od aktuálnej judikatúry najvyššieho súdu,
podľa ktorej sú ospravedlniteľným dôvodom len také okolnosti, ktoré nastali neočakávane, boli príčinou,

že sa strana nemohla na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.01.2020, sp. zn. 5Obdo/26/2019).

11. Žalovaného návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neobsahuje skutočnosti, ktoré
by naznačovali na strane žalovaného, či jeho (údajného) splnomocneného zástupcu okolnosti
odôvodňujúce nemožnosť ich neúčasť vopred riadne ospravedlniť.

12. Žalovaný, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, v návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie tvrdil, že povinná karanténa neumožňovala jeho konateľovi zúčastniť sa pojednávania. Z
návrhualevyplývaajto,žesaopozitivitenaochorenieCOVID-19osoby,sktoroubolkonateľžalovaného
v úzkom kontakte, sa dozvedel už 15.02.2022 a bol schopný o tom informovať aj svojho vtedajšieho

(údajného) zástupcu. V návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku žalovaný neuvádza žiaden dôvod,
ktorý by jemu alebo jeho vtedajšiemu zástupcovi znemožňoval ospravedlniť ich neprítomnosť v čase,
keď konateľ žalovaného oboznámil svojho zástupcu o svojej povinnej karanténe a nemožnosti zúčastniť
sa pojednávania. Pokiaľ bol konateľ žalovaného schopný o tejto skutočnosti informovať svojho zástupcu,
možno bez akýchkoľvek pochýb uzavrieť, že bol schopný túto skutočnosť oznámiť v rovnaký čas

(teda ešte pred pojednávaním) aj súdu. Žalovaný tak mohol urobiť nielen telefonicky, ale aj obyčajným
emailom, no zostal nečinný. Zo spisu je odvolaciemu súdu pritom známe, že konateľ žalovaného
komunikoval s prvoinštančným súdom prostredníctvom elektronickej schránky žalovaného (č. l. 46)
a že je majiteľom dvoch bežných elektronických schránok - [email protected] a [email protected] (č. l. 63). Emailovú
formu komunikácie so súdom tak mohol žalovaný využiť aj v súvislosti s ospravedlnením neúčasti na

pojednávaní odoslaním emailu na adresu elektronickej podateľne prvoinštančného súdu, ktorá je riadne
zverejnená na www.justice.gov.sk. Namiesto toho však konateľ žalovaného zvolil (podľa svojho tvrdenia)
priamu komunikáciu so svojím zástupcom, a nie súdom, ktorému by malo byť jeho podanie podľa § 123
ods. 1 CSP určené, aby vyvolalo procesné účinky. Takéto riadne adresované podanie spolu s návrhom
na odročenie pojednávania by musel totiž prvoinštančný súd posudzovať podľa § 183 a 184 CSP, najmä

by musel žalovaného (prípadne jeho zástupcu) prinajmenšom upovedomiť o rozhodnutí o návrhu na
odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 4 CSP.

13. Pokiaľ ide o otázku, či mal neúčasť konateľa žalovaného na pojednávaní ospravedlniť jeho zástupca,
je nepochybné, že ak strana v konaní riadne splnomocní advokáta na svoje zastupovanie a požiada,

aby jej neúčasť na pojednávaní tento advokát ospravedlnil, je povinnosťou advokáta učiniť tomu
zodpovedajúce podanie určené súdu. Prípadné porušenie tejto povinnosti advokáta by však bolo z
hľadiska existencie ospravedlniteľného dôvodu v zmysle § 277 ods. 2 CSP a citovanej judikatúry
rozhodujúce len vtedy, keby advokát nemohol neúčasť svojho klienta riadne a včas oznámiť. Žalovaný
však netvrdil žiadne okolnosti, ktoré by jeho vtedajšiemu (údajnému) zástupcovi znemožňovali vykonať

takýto úkon.

14.Vzhľadomnazáveryuvedenévpredchádzajúcombodepotomniejeanipodstatné,čiplnomocenstvo
z 23.11.2021, ktoré žalovaný udelil spoločnosti EQUIDEM - advokátska kancelária, s.r.o. (č. l. 66) platilo
aj v rozhodujúcom čase (15.02. - 16.02.2022). Z vyjadrenia tejto advokátskej kancelárie z 21.03.2022

(č. l. 73) síce vyplýva, že žalovaný toto plnomocenstvo vypovedal deň po jeho podpise, ale aj keby
sa malo vychádzať z toho, že žalovaný bol v tom čase zastúpený touto advokátskou kanceláriou, v
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ale ani v odvolaní voči napadnutému uzneseniu žalovaný
nepredniesol žiadne dôvody, ktoré by bránili tejto advokátskej kancelárii v tom, aby ospravedlnila
neúčasťžalovanéhonapojednávaní,naktoromdošlokvyhláseniurozsudkuprezmeškaniežalovaného.

15. Keďže žalovaný o pojednávaní vedel a svoju neúčasť mohol vopred riadne a včas ospravedlniť (čo
platí aj pre jeho údajného zástupcu), nebolo možné tvrdenia prednesené v odvolaní kvalifikovať v zmysle
citovanej judikatúry ako predstavujúce ospravedlniteľný dôvod podľa § 277 ods. 2 CSP. V dôsledkutoho súd prvej inštancie rozhodol správne, ak návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
nevyhovel.

16. Pre poriadok sa žiada doplniť, že ak žalovaný tvrdí, že mal úprimný záujem konania sa zúčastniť
a pritom naznačuje, že postup súdu prvej inštancie bol príliš formalistický, odvolací súd upriamuje
pozornosť na to, že už prvé pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 03.11.2021, bolo odročené na návrh
žalovaného, hoci sa tak stalo napriek tomu, že návrh žalovaného neobsahoval dôležitý dôvod v zmysle
§ 183 ods. 1 CSP. Tento návrh na odročenie pojednávania svedčí o inom postoji žalovaného ku konaniu

a to, že mu súd prvej inštancie vyhovel, je zase znakom dostatočnej (až prílišnej) benevolentnosti voči
žalovanému.

17. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je vecne správne, v dôsledku čoho ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok I).

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP)
vychádzal odvolací súd z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní, a preto mu podľa § 255 ods. 1
CSP priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na ich plnú náhradu (výrok II).

19. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.