Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011365
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118011365.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
26. februára 2019 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. Viktor ZVOLENEC, nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A.,
B. C. XXXX/XX,

X. D. E., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A.–F.,
B. E. XXXX/XX,

sú vinní, že

- ad. 1: po predchádzajúcej vzájomnej dohode od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2014 v
Prešove naviedli G. H. nar. XX.XX.XXXX a I. H., nar. XX.XX.XXXX, aby si v Českej
republike v pobočke J. K. L. M. F. (J. M.) založili účet, kde následne G. H. si dňa 09.06.2014 v Novom
Jičíne v Českej republike v pobočke J. M., založila účet číslo XXXXXXXXX/XXXX ku ktorému jej bola
vydaná platobná karta, ako aj prihlasovacie údaje k internetbankingu, ktoré odovzdala N. O. a D. E.,

taktiež dňa 09.06.2014 si I. H. v Novom Jičíne v Českej republike v pobočke J. M.,
založila účet číslo XXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému jej bola vydaná platobná karta, ako aj prihlasovacie
údaje k internetbankingu, ktoré odovzdala N. O. a D. E., po tom čo im boli odovzdané všetky
podklady k účtom vykonali bankové transakcie a to tak, že dňa 9.6.2014, 19.06.2014 a 20.06.2014 boli
na účet č. XXXXXXXXX/XXXX G. H. vložené finančné prostriedky spolu vo výške 296.164,46 Korún
českých (10.787,40 Eur), pričom dňa 22.06.2014 uskutočnili platobnou kartou G. H.
dva výbery hotovosti, každý vo výške 2.000 Eur (55.972 Korún českých), jeden výber hotovosti

vo výške 1.300 Eur (36.381,80 Korún českých) a jeden výber hotovosti vo výške 80 Eur (2.238,88
Korún českých) z bankomatu J. M., pobočka A., B. G. J. XX, pričom vykonané výbery sú na ťarchu účtu
zúčtované najskôr nasledujúci pracovný deň a následne dňa 23.06.2014 o 01.29 hodine
zadali prostredníctvom elektronického bankovníctva bezhotovostnú prioritnú platbu vo výške 295.000
Korún českých (10.540,98 Eur) na účet I. H. číslo XXXXXXXXX/XXXX napriek tomu, že museli mať
vedomosť, že na bankovom účte číslo XXXXXXXXX/XXXX nie je dostatok finančných prostriedkov, ako

aj následne platobnou kartou vykonali ďalšie dva výbery hotovosti každý vo výške 2.000 Eur (55.972
Korún českých) a jeden výber hotovosti vo výške 1.380 Eur (38.620,68 Korún českých) z
bankomatu J. M., pobočka Prešov, B. G. J. XX, čím takto využili omeškanie bankového systému pri
zúčtovaní realizovaných platieb a spôsobili nepovolené prečerpanie disponibilného zostatku na účte vo
výške 10.513,59 Eur (299.964,90 Korún českých) na škodu J. K. L. M. F.,

- ad. 2: po predchádzajúcej vzájomnej dohode od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2014 v

Prešove naviedli P. Q. nar. XX.XX.XXXX, O. R., nar. XX.XX.XXXX, aby si v Českej republikev pobočke J. K. L. M. F. (J. M.) založili účet, kde následne P. Q. si dňa 16.07.2014 v Brne v Českej
republike v pobočke J. M., založil účet číslo XXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému mu bola vydaná platobná
karta, ako aj prihlasovacie údaje k internetbankingu, ktoré odovzdal N. O. a D. E., taktiež dňa 16.07.2014

si O. R. v Brne v Českej republike v pobočke J. M., založila účet číslo XXXXXXXXX/XXXX, ku
ktorémujejbolavydanáplatobnákarta,akoajprihlasovacieúdajekinternetbankingu,ktoréodovzdalaN.
O. a D. E., po tom, čo im boli odovzdané všetky podklady k účtom vykonali bankové transakcie, a to tak,
že od 10.08.2014 do 11.08.2014 využili systémovú chybu pre prevádzanie offline transakcií (bez
overovania aktuálneho zostatku) a prostredníctvom elektronického bankovníctva zadali bezhotovostnú

platbu vo výške 292.000,- Korún českých (10.285,67 Eur) z účtu číslo XXXXXXXXX/XXXX vedeného v
J. M.,., na meno O. R. na účet číslo XXXXXXXXX/XXXX vedeného v J. M., ul. Hlavná č. 96 na
meno P. Q. a následne vykonali desať výberov hotovosti platobnou kartou vydanou na meno O. R. z účtu
číslo XXXXXXXXX/XXXX vedeného v J. M. na meno O. R. z bankomatu J. M., pobočka A., B. G. J. XX v
celkovej sume 299.220,06 Korún českých (10.540 Eur), čím takto využili omeškanie bankového systému
pri zúčtovaní realizovaných platieb, spôsobili nepovolené prečerpanie disponibilného zostatku na účte

vo výške 10.540 Eur (299.220,06 Korún českých) na škodu J. K. L., M. F., následne dňa 11.08.2014
uskutočnili operáciu platobnou kartou vydanej k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v J., M. na meno
P. Q. a zneužili systémovú chybu pre prevádzanie offline transakcií (bez overovania aktuálneho
zostatku) a vykonali päť výberov hotovosti z bankomatov v Prešove v celkovej sume 10.613,73 Eur
(295.231,70 Korún českých), a tak spôsobili nepovolené prečerpanie disponibilného zostatku na účte

vo výške 112,90 Eur (3.140,70 Korún českých), čím takto využitím časového odstupu
v bankovom systéme J. K. L., M. medzi zadaním platby prostredníctvom internet bankingu (realizáciou
výberu z bankomatu) a zúčtovaním platby (výberu z bankomatu) spôsobili J. K. L. M., škodu vo výške
10.652,90 Eur (301.110,76 Korún českých),
a celkovo takto pre J. K. L. M., so sídlom S. J. XXX/XXX, A. X, J. S. spôsobili škodu vo výške 21.166,49

Eur,

t e d a

Obžalovaní: N. O. a D. E.

- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku sa obohatili tým, že využili omyl iného a
spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchali

Obžalovaní: N. O. a D. E.

- pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovaní: N. O. a D. E.

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38
ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona im ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe nahradili spôsobenú
škodu.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaných: N. O., nar. XX. X. XXXX v A. a D.
E., nar. X. X. XXXX v A., aby poškodenej J. K. L., M., S. XXX/XXX, XXX XX A. X, J. S. nahradili spoločne

a nerozdielne škodu vo výške 21.166,49 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 18.7.2018 obžalobu na obžalovaných
N. O. a D. E. pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol ustálený skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, a to najmä výsluchom obžalovaných N. O. a D. E., svedkov T. J., I. H., G. H. (J.), P. Q. a
O. R., čítaním svedeckých výpovedí z prípravného konania D. N. a čítaním ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný N. O. poprel spáchanie skutku kladeného mu v obžalobe prokurátora za vinu, s tým, že

uviedol, že oslovil pána T. J. za účelom práce, lebo ho poznal z predošlých období, keď k nim chodieval
predávať zemiaky, keďže sa vyskytla pracovná príležitosť na kopačské a verejnoprospešné práce, tak ho
oslovil, činiekohonemá.Stým,žeišlooprácuvČecháchaten,ktorýim(obžalovaným)poskytol
zákazku, dal podmienku, že osoby majú mať založený účet v Čechách, na ktorý im bude vyplácať mzdu,
že to nebude vyplácať v hotovosti. Na inom mieste uvádzal, že tam mali ísť pracovať len na mesiac a

potom sa mali vrátiť domov a potom zase mali ísť na mesiac, ale už si opäť nepamätal, že ako to bolo
dohodnuté, že ako dlho majú ostať doma.
A tak G. H.,, I. H., P. Q. a O. R. zobral založiť tie účty, ale to, že by im tieto účty zobral alebo nejaké
peniaze dal, to poprel.
Súčasťou verejnoprospešných prác boli pre ženy upratovacie práce, vrátane zametania, na inom mieste

už uvádzal, že ženy mali len zametať. Išlo o prácu pre firmu, na ktorej názov si už obžalovaný
nespomínal, nakoľko už odvtedy ubehlo 4 roky. Miesto výkonu práce mala byť Ostrava. Ponuku
práce zistili cez dopytový portál a so záujemcom komunikoval cez telefón. Pracovníci tam mali mať
zabezpečené ubytovanie, diéty. Mzda mala byť okolo 17.000 – 18.000 českých korún a kopačské práce
mali byť pre pána Q. a pre pána J.. Výšku provízie čo mali dostať si nepamätal.

Obžalovaní sa následne s týmito ľuďmi stretli a išli založiť účty. Zobrali ich z Tehelne v Prešove do Českej
republiky na aute. Keďže Nový Jičín je najbližšie mesto za hranicami, kde bola pobočka J., tak ich zobrali
tam, a následne ich odviezli naspäť domov ku F. U., pričom neuviedol, prečo práve chceli založiť účty
v J.. Na inom mieste uvádzal, že bolo jedno v akej banke by založili účty, ale hľadal najbližšiu banku
za hranicami.

Najprv boli otvoriť účty a následne sa len čakalo, kedy sa tá zákazka spustí, ale
zákazka sa nespustila, lebo sa ten človek prestal ozývať. O ich komunikácii neexistuje žiadna písomná
dokumentácia. To, že sa tá práca ruší povedal záujemcom sám cez J., ale nevedel uviesť kedy.
So E. spoločne záujemcov po dvoch viezli založiť si účty a spoločne to riešili. Pre odstup času si
nepamätal, prečo to takto riešili. Záujemcovia o prácu šli do banky sami. Po založení účtov odišli preč.

Keď vyšli z banky, mali nejaké šanóniky, z čoho predpokladal, že si tie účty založili. Vyjadril sa, že ich
považoval za dospelých, za ručičky ich neviedol. On žiadne peniaze nikomu z nich nedával, ich odmenou
mala byť práca. Poprel, že by nejaké peniaze z týchto účtov vyberal, žiaden pokyn na
internetbanking nedával vo vzťahu k predmetným účtom, ktoré sú uvedené v obžalobe.
Náklady na cestu si delili so E.. Nikdy s osobami uvedenými v obžalobe nemal spory.

Obžalovaný D. E. poprel spáchanie skutku, žiadne operácie s cudzími účtami nerobil. Osoby uvedené
v obžalobe poznal cez T. J. a tohto poznal cez N. O., ktorý chodil do týchto osád, keď tam bol
predávať zemiaky. Cez dopytové portály našli v Čechách človeka, ktorému mali dohodiť ľudí na prácu.
Komunikovalispolusnímspoločneaajmalidostaťjednorazovúprovíziuzatýchľudí,aleužsinepamätal
koľko, rovnako nevedel uviesť firmu, pre ktorú mali dohodnúť pracovníkov. Išlo o verejnoprospešné

práce, výkopové práce, miesto výkonu práce mala byť Ostrava. Plat mali dostať približne od
14 000 – 15 000 českých korún. Išlo o turnusovú prácu, to znamená mesiac mali pracovať a potom dva
týždne doma. Tá práca mala byť na dobu neurčitú podľa toho ako by s nimi boli spokojní. Dohodnuté
to bolo tak, že tí ľudia, čo tam prídu, budú mať ubytovanie a stravu zabezpečenú. Fungovalo to tak, že
tí ľudia mali mať otvorené účty, kde im bude chodiť výplata. Týchto pracovníkov im zohnal T. J., malo

ísť o okolo 10 ľudí. V Čechách boli na 2-krát, vždy s dvomi a T. išiel s nimi tiež. Čiže piati v aute išli.Prvýkrát išli do Nového Jičína a druhýkrát do Brna, keďže tam mali stretnutie ešte s jedným kamarátom.
Rozdiel medzi cestami bol cca 23 týždne. Nevedel uviesť prečo išli do Jičína založiť účty, ale vybrali ho
spoločne. Keď prišli na miesto, do banky s nimi šiel T. J., avšak nevedel uviesť prečo išli takto a za tú

dobu, ich so O. čakali na parkovisku pred bankou. Žiadne peniaze im na založenie účtov
nedávali. Od záujemcov o prácu nič nepýtali za benzín, naftu. Obžalovaný opakovane volal tomu pánovi
z Čiech s tým, že on povedal, že pracuje na tom a že keď bude tá práca, tak že sa ozve, ale už sa
neozval. Obžalovaný si nepamätal ani telefónne číslo na danú osobu, pričom zdôvodňoval uvedené, že
riešili veľa podobných prípadov v rozhodnom období, ale nič nevyšlo bez bližších konkrétností.

Svedok T. J. vypovedal v zhode so svojou výpoveďou z prípravného konania, pričom z jeho výpovedí
vyplynulo, že za ním prišiel N. O., či mu nespraví účet v Čechách na svoje meno za 100 € a následne
prišiel za ním, že či mu nezoženie ľudí, ktorí by si v Čechách otvorili účet za odmenu 100 €. Následne
zabezpečil za týmto účelom svoju manželku G. J., v tom čase Giňovú, aj švagrinú I. H.. V jedno ráno
ich (T. J., G. H. a I. H.) zobral O. a E. autom do Čiech, kde si otvorili účty, pričom v banke mali povedať,
že ženy budú v Čechách robiť ako upratovačky a on ako robotník. Ešte pred tým sa zastavili v Žiline pri

Tescu, kde mu dal O. 15 €, aby kúpil telefónne karty, ktorých čísla mali dať v banke pri otváraní účtov
pre účely internetbankingu. Karty odovzdal O.. Pri otváraní účtov postupovali podľa pokynov O., otvorili
si internetbanking a na účty vložili peniaze, ktoré im pre tento účel dal O.. Po príchode do auta odovzdali
obžalovaným všetky dokumenty. A každému dali po 50 € a odviezli ich naspať domov. O niekoľko dní,
po tom čo už boli bankomatové karty k účtom k dispozícii, išli opäť do Čiech v tom istom zložení. Do

banky išiel len svedok s I. a G. H., kde dostali karty a tieto následne opäť odovzdali obžalovanému O.
a opäť ich všetkých vyplatil po 50 € a odviezli ich domov. Potom sa ho obžalovaný O. spýtal, že či mu
nezoženie ďalších ľudí za účelom založenia účtov a takto následne do Čiech založiť si účty šli jeho brat
V. J., sestra D. J., O. R., P. Q. i Q. J.. Všetkým týmto zakladali účty. A všetko malo prebehnúť tak ako
to prebehlo pri nich. S P. Q. a O. R. už ale v Čechách nebol.

Svedkyne G. J. (za slobodna Giňová) a I. H. ako v prípravnom konaní, tak i v konaní pred súdom
vypovedali v zhode so svojimi výpoveďami z prípravného konania, pričom každá zo svojej perspektívy
popísali priebeh udalostí pri zriaďovaní ich účtov, ako o nich vypovedal T. J..
Bez výrazných a zásadných rozporov, s prihliadnutím na ich intelektuálne schopnosti a skúsenosti
(svedkovia pochádzali z menej podnetného prostredia – svedok Q. vypovedal, že on žiaden účet nemá,

nevie ani s tým narábať, nikdy neplatil s platobnou kartou, a ani nevedel povedať čo je internetbanking,
nie že by to vedel ovládať) rovnako ako G. a I. H. vypovedali o priebehu otvárania účtov, odovzdávania
a vkladania peňazí na novovytvorené účty i svedkovia P. Q. a O. R., ktorí vypovedali, že T. J. ich nalákal
na odmenu 100 € s tým, že si založia účet v Českej republiky, kde išli do Brna s obžalovanými, pričom
v banke mali povedať, že pracujú v Čechách. Následne všetky podklady odovzdali

obžalovaným, pričom tentoraz sa účty mali zakladať v pobočke banky J. v Brne.
Zo zápisníc o rekognícii osôb, svedkovia I. H., G. H., P. Q. a O. R. zhodne opoznali obžalovaných ako
tých, ktorí im dávali pokyny pri zriaďovaní účtov v Českej republike, ktorí ich odviezli na miesta, o ktorých
vypovedali, ktorým odovzdávali podklady získané v banke a ktorí ich vyplácali.
Zástupkyňa poškodeného J., M. so sídlom v Prahe svedkyňa D. N. vypovedala, o dátumoch vytvorenia

jednotlivých účtov; výške jednotlivých vkladov; výške, času a miesta výberov peňažných prostriedkov
z bankomatov, o operáciách internetbankingu vo vzťahu k účtom založeným G. H., č. ú. XXXXXXXXX/
XXXX, I. H., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX, P. Q., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX a O. R., č.
ú. XXXXXXXXX/XXXX pričom uvedené skutočnosti žiadna zo strán nespochybňovala, a keďže tieto
boli potvrdzované i ďalšími listinnými dôkazmi, uvedené sa premietlo do skutkovej vety predmetného

rozsudku.
Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel
súd k ustáleniu skutkového stavu tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.
Uvedený priebeh skutku bol preukázaný najmä výpoveďami svedkov T. J., G. H., I. H., O. R. a P. Q.,
ktorých výpovede na hlavnom pojednávaní boli nielen konzistentné s ich výpoveďami v prípravnom

konaní, ale sa dopĺňali navzájom a vytvárali logický ničím nenarušený priebeh udalostí, ktoré boli
potvrdzované i listinnými dôkazmi z bankových systémov poškodeného. Súd nezistil žiaden motív
poškodených úmyselne poškodiť obžalovaným, rovnako viacerý z nich ako dlhodobo nezamestnaní
a vzhľadom na ich vystupovanie, používané výrazové prostriedky nemali ani kapacitu na používanie
internetbankingu. Taktiež súd nezistil také okolnosti, ktoré by preukazovali, že by vôbec títo svedkovia

mali tak vysoké peňažné prostriedky, aby tieto samy o sebe vkladali z vlastnej motivácie na nimi zriadené
účty, keďže išlo o osoby dlhodobo nezamestnané. Naproti tomu výpovede obžalovaného O. a E. súd
vyhodnotil s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie ako nedôveryhodné a vzájomne si dokonca
i odporujúce (O. vypovedal, že hľadali záujemcov na výkopové práce a ženy naupratovacie práce, Škovran vypovedal len o kopáčskych prácach, O. vypovedal, že
odmena pre pracovníkov mala byť 17.000,- CZK – 18.000,- CZK a E., že
14.000,- CZK až 15.000,- CZK a iné viď vyššie). Obaja obžalovaní pri podrobnejších otázkach o záujme

tretej osoby o pracovníkov, o identite a kontaktných údajov tretej osoby vypovedali vyhýbavo s tým, že si
nepamätajú, pričom o iných okolnostiach vypovedali primerane podrobne s odstupom času. Z oboch ich
výpovedí vyplynulo, že v rozhodnom období nemali nijaké úspechy pri úspešnom obsadení pracovníkov
pre iné firmy, a tak sa rovnako javí ako nedôveryhodné ich vysvetlenie okolností, za akých zabezpečovali
v podstate 4 krát dopravu pre 5 ľudí v rozmedzí niekoľkých týždňov za situácie, že im hradili cestu,

pričom si nepamätali ani názov firmy záujemcu o prácu, jeho meno, či jeho telefónne číslo napriek tomu,
že s ním, podľa ich výpovedí, boli v pomerne častom kontakte, nehovoriac o tom, že následne malo
z celého obchodu zísť. Rovnako obaja obžalovaní logicky nevysvetlili, prečo si dali tú námahu a odviezli
záujemcov o prácu ergo o založenie účtov do pobočiek J. banky v Novom Jičíne a Brne
a pritom týchto ďalej neodprevádzali i do jednotlivých pobočiek, aby im pomohli zriadiť
uvedené účty, ale „nechali“ to na nich samých, keď už prešli takú cestu a vynaložili toľko úsilia.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaných, že nebolo preukázané, že to boli práve oni, ktorí dávali pokyny
na finančné operácie prostredníctvom internetbankingu vo vzťahu k jednotlivým účtom, respektíve, že
nebolopreukázané,žeonivyberalipeňažnéprostriedkyzbankomatov,súdpovažujezapotrebnéuviesť,
že je nepodstatné pre posúdenie ich zodpovednosti, či to sami urobili osobne, alebo prostredníctvom
iných osôb. Pre súd bolo rozhodujúce, že bolo v konaní bez dôvodných pochybností preukázané, že

boli to práve obžalovaní, ktorí mali ako poslední v dispozícii všetky bankomatové karty k účtom, rovnako
i SIM karty s telefónnymi číslami, ktoré boli registrované pri otvorení účtov pre účely internetbankingu
a že predmetné operácie i nastali.
Na základe uvedených skutkových úvah súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený v bode 1/ a 2/
tohto rozsudku.

Po právnej stránke bolo preto potrebné posúdiť tento skutok ako pokračovací prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, pretože spoločným konaním na škodu cudzieho majetku sa obohatili tým, že využili omyl iného
a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Súd posúdil „využitie omylu iného“ v kontexte zneužitia systémovej chyby pre prevádzanie
offline transakcií u poškodeného (bez overovania aktuálneho zostatku), inými slovami v istom časovom
období sa výbery z bankomatov okamžite neodzrkadlili v zostatkoch na účtoch a tak bolo možné vykonať
prevodnú operáciu z účtov prostredníctvom internetbankingu.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaní konali vo v priamom
úmysle,keďžechcelispôsobomuvedenomvTrestnomzákoneporušiťzáujemchránenýtýmtozákonom.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného N. O. súd zistil, obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, v mieste trvalého
bydliska bol hodnotený všeobecne, priestupkovo bol opakovane prejednávaný. Rovnaké skutočnosti
boli zistené i vo vzťahu k obžalovanému D. E..

Obžalovaným N. O. a D. E. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k prečinu podvodu podľa §
221 ods. 2 Trestného zákona, kde zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody
od 1 roka do 5 rokov.

Páchateľom poľahčovalo, že pred spáchaním skutku viedli riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.). Súd

nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Za stavu ustálenia poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností v pomere 1:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., a tak
prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od 1 roka do 3 rokov 8 mesiacov.

Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaných (doposiaľ neboli súdne trestaní a doterajší život

obžalovaných) mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť u oboch trestom odňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 18 mesiacov. Zároveň mal súd za to, že okamžitý
výkon trestu odňatia slobody nie je nateraz u obžalovaných nevyhnutný, a tak im výkon trestov odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov.V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnila náhradu škody poškodená J., M., pričom túto škodu
upravila podaním z 12.10.2018 vo výške 21.166,49 EUR a predstavovala výšku nepovolených zostatkov

na účtoch, keďže uvedené bolo bez dôvodných pochybností preukázané, súd zaviazal obžalovaných
na jej náhradu.
Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní

veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom
rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie je
treba podať na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.