Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122223893
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122223893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň

Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú I. C., narodenú
XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matky O. T., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/
XX, U., toho času ul. 9. mája 3, T. T. a otca J. C., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom T. T., H.
XXXX/X, toho času bytom Q. XX, R., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/14/2022-89 zo 17.
októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (II. výrok), vo výroku o zročnom výživnom (III. výrok)
a v závislom výroku o trovách konania (VI. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že oprávnenie
zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach majú obaja rodičia samostatne (I. výrok), otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 80,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 14. 02. 2022 (II. výrok) a zročné výživné za obdobie od
14. 02. 2022 do 17. 10. 2022 na maloletú vo výške 335,23 Eur povolil otcovi splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri
nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (III. výrok). Ďalej prvoinštančný
súd vyslovil, že styk otca s maloletou sa neupravuje (IV. výrok) a určil nad výchovou maloletej dohľad (V.
výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (VI. výrok).

2. Súd prvej inštancie vychádzal z aplikácie § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 38 ods. 2 písm.
b) Zákona o rodine a poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania zistil, že maloletá pochádza
z mimomanželského vzťahu rodičov, jej otcovstvo bolo určené súdom, nad maloletou bolo nariadené
výchovné opatrenie z dôvodu sanácie rodinného prostredia, lebo maloletá matku nerešpektovala a otec
starostlivosť o maloletú nezvládal a túto následne odmietol zabezpečovať. Maloletá sa od 09. 02. 2022
opätovne nachádza v starostlivosti matky, ktorej bola zverená do starostlivosti na základe neodkladného
opatrenia a rovnako tak maloletá opakovane poukazovala, že má záujem byť zverená matke, s ktorou

si rozumie a už ju rešpektuje. Otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil,
poukazoval ale na nevhodné správanie sa partnera matky voči maloletej, ktoré však prvoinštančný
súd nemal preukázané. Ani kolízny opatrovník nezistil sociálnymi šetreniami nedostatky v starostlivosti
matky, táto má vytvorené bytové podmienky pre výchovu maloletej a vychádzajúc z uvedeného potomprvoinštančný súd dospel k tomu, že pokiaľ v prvom rade má prednosť, aby maloleté dieťa vyrastalo
v prirodzenom rodinnom prostredí, ktoré má prednosť pred náhradnou formou starostlivosti, zveril
maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá aktuálne už dáva záruku, že je schopná zabezpečiť

riadnu starostlivosť o maloletú. Vo vzťahu k zastupovaniu a správe majetku maloletej prvoinštančný súd
postupoval v zmysle § 28 Zákona o rodine a nakoľko obidvaja rodičia sú rovnocenní v rodičovských
právach a povinnostiach, ani jeden z nich nebol týchto pozbavený, ani mu ich výkon nebol pozastavený
ani obmedzený, vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v
bežných veciach každý samostatne.

3. Ďalej prvoinštančný súd rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca, ktorému maloletá nebola
zverená do osobnej starostlivosti. Poukázal tiež na § 75 Zákona o rodine a na to, že maloletá má
12 rokov, opakuje 6. ročník základnej školy, kde sa platia bežné poplatky, v škole sa nestravuje, do
školy chodí pešo, má záujmovú činnosť kedy navštevuje ZUŠ hru na flaute, kde sa platí 40,- Eur na
polroka a tanečný krúžok, ktorý je bezplatný, zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť o maloletú

nie sú. Matka je zamestnaná, jej príjem je priemerne mesačne v čistom 740,61 Eur, poberá aj rodinné
prídavky a uplatňuje si daňový bonus. Rodičia okrem maloletej nemajú vyživovaciu povinnosť. Otec je
aktuálne nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od roku 2016 a poberá dávky
v hmotnej núdzi vo výške 128,20 Eur mesačne. Nevlastní nehnuteľnosti, sú na neho evidované dve
motorové vozidlá, na ktoré sú evidované exekútorské blokácie a otec sám uviedol, že si príležitostne

privyrába brigádami, kde si privyrobí 200,- až 300,- Eur mesačne. Je vyučený poľnohospodár a prax
má ako murár. Prvoinštančný súd prihliadal na to, že otec nie je poberateľom žiadneho invalidného
dôchodku, sám uviedol, že tento odmietol, lebo mu nebol poskytnutý invalidný dôchodok v plnej výške.
Prihliadol tiež na zvýšené výdavky na kúpu liekov v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom otca,
ale na druhej strane nemal preukázané, že by zdravotný stav otcovi neumožňoval mať aspoň čiastočný

príjem zodpovedajúci aj jeho praxi a skúsenostiam. Nevyhovel preto návrhu otca, aby mu bolo určené
výživné v minimálnej zákonnej výške, lebo je v možnostiach a schopnostiach otca brigádnicky si
privyrobiť, s prihliadnutím aj na skutočnosť, že sám otec uviedol, že si platí za bývanie mesačne 280,-
Eur, výdavky na elektriku 70,- Eur mesačne a tiež prvoinštančný súd prihliadol na skutočnosť, že mu
po finančnej stránke pomáha aj rodina, kedy otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá je

zamestnaná a jej povinnosťou je taktiež sa podieľať na nákladoch ich spoločnej domácnosti. Preto
neakceptoval, že všetky výdavky na domácnosť hradí iba sám otec. Pokiaľ potom nebolo preukázané,
že by zdravotné znevýhodnenie otca bolo takého charakteru a rozsahu, že by nebolo v jeho možnostiach
a schopnostiach prispievať na výživu maloletej aspoň výživným vo výške 80,- Eur mesačne, kedy spolu
s rodinnými prídavkami a daňovým bonusom, ktoré matka poberá na maloletú, bude takto uhrádzané

výživné na maloletú na úrovni životného minima, ktoré je aktuálne vo výške 107,03 Eur mesačne, dospel
k záveru o takejto výške výživného, t. j. 80,- Eur mesačne na maloletú a nevyhovejúc tým v celom
rozsahu návrhu matky na určenie výživného otcovi na úrovni 150,- Eur mesačne. Počiatok vyživovacej
povinnosti stanovil otcovi ako žiadala matka v návrhu odo dňa 14. 02. 2022, keďže už v tom čase bola
maloletá v starostlivosti matky a zročné výživné za uvedený čas od 14. 02. 2022 do 17. 10. 2022 t. j. do

vyhlásenia rozhodnutia prvoinštančného súdu vo výške 335,23 Eur povolil otcovi splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

4. Súd prvej inštancie neupravil styk otca s maloletou prihliadajúc na vyjadrenie otca a kolízneho
opatrovníka a tiež na to, že matka v kontakte otcovi s maloletou nebráni. Tiež vychádzajúc zo stanoviska

kolíznehoopatrovníkaaprihliadajúcnavyjadrenieCentrapredetiarodiny,keďžedochádzalovminulosti
k zlyhaniam na strane matky pri starostlivosti o maloletú, ktorá matku nerešpektovala a boli zistené aj
nedostatkyohľadomplneniasiškolskýchpovinnostínastranemaloletej,pretoprvoinštančnýsúdnariadil
nad výchovou maloletej dohľad, ktorý sa bude realizovať v spolupráci s ÚPSVaR Banská Bystrica i
príslušným školským zariadením, ktoré maloletá navštevuje.

5. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“).

6. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec maloletej. Žiadal, aby bol zaviazaný na platenie

výživného na maloletú iba v rozsahu minimálneho zákonného výživného. Otec v odvolaní uviedol, že
nie je schopný posielať každý mesiac prvoinštančným súdom určené výživné, lebo je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi vo výške 69,80 Eur mesačne a príspevku na bývanie, čo spolu predstavuje 128,-
Eur mesačne a prvoinštančnému súdu uviedol, že mu s prežitím pomáha rodina. V dôsledku toho jeurčené výživné príliš vysoké. Prvoinštančný súd vychádzal zo zárobku, ktorý nebol preukázaný žiadnym
príjmom. Preto žiadal zrušenie rozsudku a vytýčenie pojednávania.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na to, že vzhľadom na vek a potreby
maloletej odporúča rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť, lebo otcom navrhovaná výška výživného
33,- Eur mesačne je nepostačujúca pre uspokojovanie potrieb maloletej.

8. Ďalšie vyjadrenia neboli počas odvolacieho konania podané.

9. Na základe odvolania otca krajský súd, ako súd odvolací [§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“)], vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej
inštancie v II., III. a VI. výroku podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny a vychádza z náležite a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania pri
rešpektovaní procesných práv účastníkov konania. Prvoinštančný súd zistil skutočný stav veci v rozsahu
zodpovedajúcom zákonnej potrebe rozhodnutia založeného na preskúmaní všetkých podstatných
okolností prípadu. Rozhodnutie prvoinštančného súdu ohľadne bežného i zročného výživného je vecne

správne. Odvolací súd považuje za správny záver prvoinštančného súdu, ktorý vzhľadom na vykonané
dokazovanie určil otcovi výživné na maloletú v sume 80,- Eur mesačne a uložil mu povinnosť zaplatiť
zročné výživné v pravidelných splátkach. Odvolací súd sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľné poskytujúc tým
dostatočnú oporu pre záver majúci vyjadrenie v jeho výrokovej časti stanovujúcej rozsah vyživovacej

povinnosti otca k maloletej.

11. Podľa odvolacieho súdu otec v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti alebo
argumenty, ktoré by dôvodne spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia. Skutkové zistenia,
ich vyhodnotenie a právne posúdenie prvoinštančného súdu sú správne a preto ich nie je potrebné

opakovať.

12. Otec sa v odvolaní bránil hlavne tým, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na
výživu maloletej sumou 80,- Eur mesačne, keďže v súčasnosti poberá len dávku v hmotnej núdzi a
príspevok na bývanie. Prvoinštančný súd ale správne aplikoval ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa

ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na
seba berie. Princíp potencionality príjmov zakotvený v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je inštitútom

výrazne ochraňujúcim záujmy výživou oprávneného, pretože umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti
a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za
určitých podmienok mohli existovať. Prvoinštančný súd správne neprihliadal na reálnu skutočnosť, že
otecpoberádávkyapopritomsibrigádnickyprivyrába,alevsúladesprincípompotencionalityvychádzal
z vyššieho príjmu, ktorý by mohol dosahovať.

13. Súd prvej inštancie teda pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil všetky právne relevantné aspekty.
Ním určené výživné zabezpečuje pokrytie potrieb maloletej a zároveň zohľadňuje aj reálne možnosti a
schopnosti otca. Odvolací súd v tejto súvislosti opakuje, že podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pre
posudzovanie schopností a možností povinného rodiča nie je rozhodujúci len jeho skutočne dosahovaný

príjem, ale je nutné zohľadniť aj jeho kvalifikáciu, nadobudnuté pracovné skúsenosti, ale i vôľu a snahu
dosiahnuť čo najvyšší zárobok. Zákonná úprava kladie dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si
svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu
povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na vek,
zdravotný stav a kvalifikáciu otca, je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si také pracovné

možnosti, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súdom prvej inštancie stanovenom rozsahu
a to aj pri zohľadnení všetkých jeho nevyhnutných výdavkoch. Je v tomto prípade len na otcovi, ktorý
na to má aj možnosti aj schopnosti, aby vyvinul patričnú aktivitu.14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých
výrokoch (vrátane závislého výroku o trovách konania) potvrdil, pretože správne súd prvej inštancie
vypočítal aj zameškané výživné. Ohľadne tohto výroku otec žiadnu konkrétnu odvolaciu námietku

nevzniesol. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu zostali nedotknuté (§ 367
ods. 2, 3 CSP).

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).