Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120316085
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6120316085.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: R
Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený:
Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8A, Bratislava, IČO: 47 232
471, proti žalovanej: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. S. č. XXX/XX, H., o zaplatenie 1.187,15 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16Csp/2/2021-130
z 28. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo výroku I. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 786,62 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 786,62 eur od 12.09.2018 do zaplatenia
v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (výrok
II.), žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,52 %, o výške ktorej
náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. V čase rozhodovania okresného súdu ako žalobca vystupoval subjekt U.A., a.s., Dvořákovo nábrežie
4, Bratislava, IČO: 31 340 890. Po vyhlásení napadnutého rozsudku v lehote na podanie odvolania podal
pôvodný žalobca spolu s odvolaním návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu z dôvodu, že došlo
k postúpeniu žalovanej pohľadávky zmluvou o postúpení na nového veriteľa spoločnosť R Collectors,
s.r.o. Odvolací súd v zmysle § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) a § 80 ods. 1 až
3 CSP uznesením č. k. 8CoCsp/41/2022-175 zo 16. augusta 2022 pripustil, aby do konania na miesto

doterajšieho žalobcu, U.A., a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, vstúpil ako žalobca R
Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava. Vstupom tohto subjektu do konania tento
subjekt prijal stav konania, ktorý existoval ku dňu jeho vstupu (§ 80 ods. 3 CSP).

3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi pôvodným žalobcom
a žalovanou bola uzatvorená 14.04.2016 zmluva o úvere, na základe ktorej sa pôvodný žalobca

zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 2.000,- eur. Predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú
zmluvu a právny vzťah ňou založený ako spotrebiteľský. Zmluvu podrobil súdnemu prieskumu a
posudzoval, či obsahuje všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžadované
náležitosti a či pred jej uzatvorením žalobca splnil všetky zákonná povinnosti. Jednou zo skutočností,
ktoré je veriteľ pred uzavretím spotrebiteľského úveru povinný skúmať, je bonita dlžníka, ktorému sa
má úver poskytnúť. Okresný súd konštatoval, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú predložil

žalobca nevyplýva, že k skúmaniu bonity žalovanej došlo a žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom,
že túto bonitu skúmal. Okresný súd uzavrel, že nesplnenie tejto povinnosti zák. č. 129/2010 Z. z.sankcionuje tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca preto
môže voči žalovanej požadovať iba vrátenie ním poskytnutého úveru bez zvýšenia o poplatky a úroky.
Považoval za nesporné, že žalobca, resp. jeho právny predchodca, poskytol žalovanej úver v skutočnej

výške 2.000,- eur, z ktorej žalovaná uhradila sumu 1.213,38 eur. Žalobcovi priznal nárok na zaplatenie
sumy 786,62 eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom 2.000,- eur a úhradami vykonanými žalovanou
vo výške 1.213,38 eur. Vo zvyšku žalobcom uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol. Žalovanú zaviazal
spolu s priznanou istinou aj na povinnosť uhradiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od
12.09.2018 do zaplatenia, vo zvyšku nárok na úroky z omeškania zamietol. Pri rozhodovaní o trovách

konania vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom
na výšku sumy, ktorú si žalobca uplatňoval a výšku sumy, ktorá mu bola priznaná, dospel k záveru, že
žalobca bol v tomto konaní úspešnejší, s tým, že jeho čistý úspech predstavuje 32,52 %, v rozsahom
ktorom uložil žalovanej povinnosti nahradiť trovy konania žalobcovi.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca do výroku II., ktorým bola

vo zvyšku žaloba zamietnutá a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne tento rozsudok zmenil v napadnutej časti
tak, že jeho žalobe vyhovie v celom rozsahu. Namietal, že okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý
proces,keďnepostupovalvzmysle§150ods.2CSPanevyzvalho abydoplnilsvojeskutkovétvrdeniao
skutočnostitýkajúcesaskúmaniabonityžalovanej.Uviedol,žejevjehozáujmeakobankyskúmaťbonitu

klienta, aby nedochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu spotrebiteľov na úkor banky. V prípadoch, v
ktorých má pochybnosti o bonite klienta, jeho schopnosti splácať, zmluvu o úvere neuzatvorí. Označil za
vysoko nepravdepodobné, aby poskytol peňažné prostriedky bez riadneho skúmania bonity žalovanej.
Tvrdenia konajúceho súdu, že bonita u klienta skúmaná nebola je zavádzajúce, nakoľko u každého
klienta, teda aj u žalovanej, bola skúmaná bonita výpisom z úverového registra, ako aj z dokladov o

príjme, tým boli splnené všetky podmienky v súlade so zák. č. 129/2010 Z.z. Žalobný návrh obsahoval
všetky potrebné skutočnosti, opis rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkali samotného nároku. Pokiaľ
mal konajúci súd za to, že návrh obsahuje nedostatočné informácie týkajúce sa uplatneného nároku, mal
ho na túto skutočnosť upozorniť a vyzvať ho na odstránenie nedostatkov podania. Žalobca poukázal na
to, že súd bol povinný vopred oboznámiť procesné strany, okrem iného aj o tom, ktoré skutkové tvrdenia

považuje za sporné a procesnú stranu o tomto informovať. V zmysle § 150 ods. 2 CSP bol oprávnený
aj procesnú stranu vyzvať, aby uviedla ďalšie skutkové tvrdenia. Okrem toho žalovaná nespochybnila
skúmanie bonity, takže išlo o nesporné skutkové tvrdenia.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov napadnutého

odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. a závislom výroku III. o trovách konania zrušil podľa
§ 389 ods. 1 CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

6.Ustanovenie§7ods.1zák.č.129/2010Z.z.zakotvujepovinnosťveriteľaskúmaťbonituspotrebiteľas
odbornou starostlivosťou, pričom ust. § 7 ods. 2 ďalej špecifikuje , že veriteľ je oprávnený žiadať údaje od
spotrebiteľa a využívať údaje z databázy. Porušenie uvedenej povinnosti je v § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z. z. sankcionované tým, že veriteľ nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. Na základe uvedených ustanovení zákona je zrejmé, že veriteľ má povinnosť skúmať bonitu

spotrebiteľa, pričom vzhľadom na požiadavku odbornej starostlivosti je aj veriteľ povinný subjektívne
údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť minimálne u zamestnávateľa a zistené údaje konfrontovať s
údajmi z verejne dostupných databáz.

7. Ust. § 150 CSP zakotvuje jedno zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť

tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, pričom schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný
skutkovými tvrdeniami strán sporu, no súd však má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie,
keď môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), výnimočne môže vykonať
dôkaz, ktorý strany nenavrhli a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená , prípadne sa

môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP). Tento materiálny korektív
však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v rozumnej
miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosť tvrdiť. Každý má totiž tvrdiť v zásade
tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Rozhodujúceskutkové tvrdenia uvedené v žalobe (§ 132 ods. 1 CSP) majú osobitný význam a spolu so žalobným
návrhom tvoria obsah žaloby, ktorý nie je determinovaný každým jednotlivým tvrdením žalobcu, ale
celkovou súdržnosťou skutkového deja, ktorý žalobca uvádza. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce

skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotno-
právnej normy. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako
povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Často však niet pevnej
hranice pre rozpoznanie, či je predložené skutkové tvrdenie dostatočne substancované alebo nie.
Riešenie je v konkrétnom prípade potrebné vyvodiť zo zásad, na ktorých je sporové konanie postavené

(na jednej strane prejednací princíp, na druhej strane princíp materiálneho civilného procesu).

8. Odvolací súd sa v prvom rade nestotožňuje so záverom okresného súdu, že prieskum bonity
spotrebiteľa má vyplývať z obsahu zmluvy. Uvedené nie je zrejmé z ust. § 9 zák. č. 129/2010 Z. z.,
ktoré stanovuje obligatórne náležitosti zmluvy o úvere, prípadne z ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.
týkajúce sa posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Okrem toho oboznámiac sa

z obsahom spisu konštatuje, že tvrdenia žalobcu ohľadom preverovania bonity klienta - žalovanej neboli
súčasťou žaloby. Bolo by zrejme príliš formalistické, aby žalobca v žalobe za účelom úspechu v spore
uvádzal všetky konkrétne skutkové tvrdenia týkajúce sa splnenia jeho povinností, napr. v súvislosti s
tým, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti predpokladané zákonom, prípadne že si splnil
povinnosti z toho zákona mu vyplývajúce, ak mal za to, že zmluva je uzavretá v súlade so zákonom. Ak

súd prvej inštancie mal za to, že medzi rozhodujúce skutočnosti, resp. podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia patrí i tvrdenie žalobcu o tom, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z., mal za účelom zistenia týchto podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať žalobcu o ďalšie
skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP), ak práve na uvedených tvrdeniach mienil rozhodnutie založiť.
Je totiž povinnosťou skôr, ako v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikovať, ktoré

skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. To, či si žalobca svoju povinnosť v zmysle § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. splnil alebo nie, nemohol prvoinštančný súd vyhodnotiť ako sporné či
nesporné tvrdenie, ak uvedené skutkové tvrdenie nebolo v žalobe uvedené. Ak teda bol toho názoru,
že ide o také podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenie, ktoré má podstatný vplyv na výsledok konania
mal tak žalobcu ešte pred prejednaním sporu na pojednávaní vyzvať, aby doplnil žalobu v tejto súvislosti

o ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP, ktoré by preukazovali splnenie jeho povinnosti
ako veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd tak nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jeho patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolanie žalobcu preto považoval odvolací súd za dôvodné.

9. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v
zrušenom rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

10. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vyzvať žalobcu na doplnenie skutkových

tvrdení ohľadom jeho konania pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou zakotvenou v § 7 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z. z., a to v zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP. Následne aj umožniť žalovanej sa k doplneniu
vyjadriť. Opakovane tak posúdiť žalobu žalobcu ohľadom zvyšnej časti a vo veci znovu rozhodnúť,
pričom rozhodnutie náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne
súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).