Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120012023
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8120012023.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.03.2023, v trestnej veci
proti obžalovanému C. R. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/107/2020 zo dňa
31.08.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. R..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný C. R. uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. j) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 22.06.2020 v čase okolo 21.40 hod. na chodbe pred gynekologicko-pôrodníckym oddelením II. vo
Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove na ul. Hollého, sa vyhrážal zdravotníckemu
personálu, pôrodným asistentkám I. R. a Bc. T. N. pri výkone ich zdravotníckeho povolania tak, že po
tom, čo ho I. R. nevpustila na oddelenie z dôvodu, že neboli návštevné hodiny, ako aj s prihliadnutím
na zdravotný stav pacientky, ktorú chcel navštíviť, znovu sa dožadoval vstupu na oddelenie, pričom
pri otvorení vstupných dverí na oddelení Bc. T. N. tejto uviedol, že si zistí meno kolegyne, ktorá

mu otvorila vstupné dvere ako prvá s uvedením, že jej ublíži, zároveň použil aj rôzne vulgarizmy na
uvedenú osobu, pričom počas uvádzania týchto skutočností držal svoju ruku v tvare zbrane - pištole, s
vystretým ukazovákom pri svojej spánkovej časti hlavy, kde takto svojím konaním a správaním u oboch
poškodených vzbudil dôvodnú obavu, že čin, ktorým hrozil vykoná.

Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 38 ods. 2 a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona

uložený peňažný trest vo výške 200,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd
ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca.

Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu v zákonom stanovenej lehote

odvolanie, ktoré následne aj bližšie písomne odôvodnil. Uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom
v celom rozsahu a všetkými jeho výrokmi, pretože je nevinný. Poukázal na všetky vyjadrenia obhajoby
v celom doterajšom priebehu trestného konania. Namieta nedostatočné opísanie skutku v začatom
trestnom stíhaní, vznesenom obvinení, obžalobe a rozsudku. Má za to, že použité vulgarizmy nie sú
v týchto listinách bližšie rozpísané tak, ako by mali byť. Zároveň, ak by brali do úvahy vulgarizmy,
ktoré označila svedkyňa, podľa ich gramatického výkladu má za to, že tieto nesmerujú k ublíženiu

na zdraví. Ďalej namieta procesné postavenie poškodenej Bc. N. (t. č. H.), pri ktorej je podľa neho
evidentné, že sa nemá jednať o poškodenú osobu, keďže sa jej, podľa skutku, nemal vyhrážať, čo mápotvrdzovať aj samotná Bc. N. pri svojom výsluchu zo dňa 11.08.2020 (strana 8.), ako aj výsluchu pred
súdom.Jepresvedčený,žetuabsentujeobjektívnastránkatrestnéhočinu.Podátumeskutkuopakovane
navštívil svoju družku v tom istom oddelení zdravotníckeho zariadenia a nikomu sa preukázateľne

nevyhrážal. Tvrdí, že sa rovnako nevyhrážal nikomu ani v čase skutku (prítomní lekári, ďalší zdravotnícki
personál). To majú potvrdzovať viacerí vypočutí svedkovia. Uvedené považuje za v rozpore so závermi
rozsudku, ktoré vychádzajú jednostranne iba z výpovedí 1 svedkyne a poškodenej, záverov znalkyne.
Avšak podľa neho postráda to logiku, lebo ak by bol v takom rozpoložení, tak by sa správal nepríčetne
voči všetkým a nie voči 1 vybranej osobe, ktorú ani nepozná, nemá k nej žiadny vzťah, a ktorej len

chcel štandardne odovzdať veci, ktoré priniesol na oddelenie svojej družke. Konfrontácia medzi ním
a poškodenou a svedkyňou podľa jeho názoru nepreukázala jeho vinu. Súd ďalšie ním navrhované
dôkazyvtomtosmereodmietolvykonať(1.znaleckýposudoknapoškodenúasvedkyňu,2.ichvzájomnú
konfrontáciua3.zabezpečeniezáznamuopodanítrestnéhooznámenia).Podľajehonázorujevrozpore
s logikou správanie poškodenej a svedkyne, ktoré menili svoje výpovede, a nevedeli vôbec vysvetliť z
akého dôvodu nepodali ihneď bezprostredne po skutku oznámenie na neho napriek tomu, že mali byť

vystrašené, čo neskôr vo svojich výpovediach poškodená tvrdila, že ani nebola vystrašená a zároveň
napriek tomu, že na ich pracovisko po skutku dorazil policajt - vyšetrovateľ nesúvisiaci s touto vecou.
Trestné oznámenia mala podať až vrchná sestra, avšak pri svojom výsluchu na súde nevedela ani
uviesť kedy a za akých okolností. Na súde, prokuratúre, polícii sa žiadny takýto záznam nenachádza.
Nie je známy jeho obsah v porovnaní s následnými výpoveďami poškodenej a svedkyne. Paradoxne sa

v súdnom spise nachádza iné nesúvisiace trestné oznámenie. To všetko u neho vzbudzuje podstatné
pochybnosti okolo celej veci. Poukázal na zásadu in dubio pro reo a judikát - Uznesenie NS SR sp.
zn. 2Tos/4/2009 zo dňa 26.2.2010. Preto trvá ďalej na vykonaní dôkazov, ktoré okresný súd nevykonal.
Tvrdí, že znalecký posudok vypracovaný v konaní bol zadaný a vypracovaný tak, aby bola dokázaná
jeho vina (nezákonne sugestívne zadané otázky znalkyni), pričom aj tak ho nepovažuje za jednoznačný

a nedokazuje jeho vinu. Rozporuje aj právnu kvalifikáciu skutku. O uvedenom má svedčiť aj napr. záver
znaleckého posudku znalkyne na strane 19. posudku posledná veta odpovede na otázku č. 6. Zdôraznil,
že podmienkou, aby zdravotnícky pracovník bol považovaný za chránenú osobu je, aby trestný čin bol
spáchaný: a) pri výkone zdravotníckeho povolania a b) činnosť zdravotníckeho pracovníka smerovala
k záchrane života alebo ochrane zdravia. Ochranu podľa tohto ustanovenia teda požíva zdravotnícky

pracovník len pri činnosti súvisiacej so záchranou života alebo ochranou zdravia. K ďalším okolnostiam
uviedol: Jeho hospitalizácia na psychiatrii nemá súvis s konaním - bol po ťažkej autonehode, ktorú ledva
prežil, počas hospitalizácie si neuvedomoval sám seba, kto je, kde sa nachádza. Priestupky na úseku
cestnej premávky nesúvisia s týmto konaním a navyše je vodič z povolania. Z ďalších priestupkových
konaníboloviaceroodložených.Odpisregistratrestov-priobidvochzáznamochsananehohľadí,akoby

nebol odsúdený. Výpočet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je podľa neho teda nesprávny. Naopak
poukazuje na kladné hodnotenie od zamestnávateľa. Ďalej na skutočnosť, že po skutku sa nedopustil
žiadnej protiprávnej činnosti, rešpektoval všetky obmedzenia, povinnosti a proaktívne spolupracoval
a naďalej spolupracuje s probačným a mediačným úradníkom. Záverom navrhol, aby odvolací súd
rozhodol tak, že zruší napadnutý rozsudok a rozhodne o tom, že sa oslobodzuje spod obžaloby alebo

zruší a vráti vec prvostupňovému sudu.

Na základe podaného odvolania krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy

vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym
skutkovým záverom. Aj keď tieto, z dôvodov uvedených nižšie, celkom presne popísané nie sú, tak
obsahujú všetky znaky predmetného súdeného prečinu.

Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané,

ako aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva aj skutočnosť, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy hodnotil. V tomto smere sú
dôvody napadnutého rozsudku podrobné a v podstate aj vecne správne, a preto na ne krajský súd v
podrobnostiach poukazuje.Len s ohľadom na obsah odvolacích námietok, považuje krajský súd za potrebné niektoré skutočnosti
doplniť a zvýrazniť.

Prečinu nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona dopustí ten, kto sa
inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže
vzbudiť dôvodnú obavu, a čin spácha na chránenej osobe.

Objektomprečinunebezpečnéhovyhrážaniajezáujemnaochranejednotlivcaprotiniektorýmzávažným
vyhrážkam. Objektívna stránka tohto prečinu spočíva v konaní, ktorým je vyhrážanie, pričom obsah
vyhrážky je konkretizovaný smrťou
(§ 142 ods. 2 Tr. zákona), ťažkou ujmou na zdraví (§ 123 ods. 3 Tr. zákona) alebo inou ťažkou
ujmou. Vyhrážanie pritom musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu. Tou sa rozumie vyšší stupeň
tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava nemusí vzniknúť, avšak jej vznik musí

byť reálny. K naplneniu znaku prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona
stačí iba možnosť vzniku dôvodnej obavy a nie je potrebné, aby bola dôvodná obava poškodeného
naplnená. Preto je potrebné starostlivo hodnotiť povahu a závažnosť vyhrážania, pretože je potrebné
odlíšiť nebezpečné vyhrážanie od takých prejavov, pri ktorých boli použité silné slová, ale v skutočnosti
nešlo o nič závažného. Či je vyhrážanie spôsobilé vzbudiť v inom dôvodnú obavu, je potrebné

posudzovať so zreteľom ku všetkým konkrétnym okolnostiam prípadu, najmä k povahe vyhrážky, k
fyzickým a charakterovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s fyzickými a povahovými vlastnosťami
poškodenéhoakichvzájomnémuvzťahu.Pokiaľjevyhrážaniesprevádzanésprávaním,ktoréilustrovalo
odhodlanie páchateľa splniť vyhrážky (napr. manipulácia zbraňou, šermovanie nožom s gestom
naznačujúcim podrezanie krku alebo iným gestom predstavujúcim zdôraznenie hrozby) bude tiež možné

vyvodiť, že takáto vyhrážka je spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu.

Nevyžaduje sa pritom, aby ten, ktorému je vyhrážané, bol pri vyhrážaní prítomný. Postačí, keď je
vyhrážka adresovaná poškodenému takým spôsobom, že si je páchateľ vedomý toho, že sa poškodený
o nej dozvie, napríklad prostredníctvom ďalšej osoby, telefonicky, listom alebo inak.

Vyhrážka smrťou je páchateľom spravidla prednášaná výslovne (verbálne), avšak nemusí to tak vždy
byť. Možno to vykonať aj konkludentne, napríklad posunkami či názornými gestami, ak je z nich hrozba
smrťou dostatočne zrejmá, aby jej poškodený porozumel a mohla v ňom vzbudiť dôvodnú obavu. Ak
páchateľ vystupňuje svoj výhražný verbálny prejav gestom ruky, ktorým naznačuje jeho adresátom

podrezanie krku, ide o konanie nepochybne dostatočne zrozumiteľné, aby bolo pochopené ako hrozba
smrťou. Inkriminovaný posunok totiž predstavuje rokmi ustálenú notorietu naznačujúcu usmrtenie
(všeobecne) a v uvedenom zmysle je chápaný a posudzovaný i v medzinárodnom meradle (pozri
uznesenie NS ČR sp. zn. 3Tdo/1042/2013 z 9.10.2013). Takýmto gestom všeobecne naznačujúcich
usmrtenie je podľa odvolacieho súdu nepochybne aj priloženie ukazováka (prípadne aj s prostredníkom)

k hlave, predstavujúce priloženie pištole k hlave.

Podľa napadnutého rozsudku sa obžalovaný poškodenej vyhrážal aj inou ťažkou ujmou. Iná ťažká ujma
musí byť v takom prípade čo do svojej závažnosti hodnotená jednak s prihliadnutím k ťažkým ujmám
výslovne uvedeným v § 360 ods. 1 Tr. zákona, t.j. smrť a ťažká ujma na zdraví, a jednak ku konkrétnym

okolnostiam prípadu s prihliadnutím aj k tomu, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, komu je vyhrážané.
Vyhrážaníminouťažkouujmoumôžebyťnapríkladvyhrážanéspôsobenímškodyveľkéhorozsahualebo
škody na veci vysokej umeleckej hodnoty, ku ktorej má poškodený citový vzťah. Rovnako tak môže ísť o
ujmunemajetkovejpovahy,akojevyhrážaniesmrťoualeboťažkouujmounazdravíosobepoškodenému
blízkej, únosom blízkej osoby a podobne (napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 8Tdo/282/2011 z 23.3.2011).

Na základe týchto všeobecných východísk a dôkazov vykonaných v predmetnej veci krajský súd dospel
k záveru, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal, napĺňa všetky pojmové znaky prečinu
nebezpečného vyhrážania a že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný.

Napriek tomu, že obžalovaný poprel spáchanie skutku, brániac sa tým, že on sa na gynekologicko-
pôrodníckom oddelení správal slušne a potom, čo prvá sestrička mu bez akéhokoľvek vysvetlenia a
bez prevzatia aspoň vecí pre družku I. U. tresla s dverami, tak druhá sestrička ho síce za družkou tiež
nepustila, ale aspoň od neho prevzala veci pre družku, tak aj podľa krajského súdu výrok o vine jemožné oprieť o súhrn dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
odôvodňujú záver, že rozhodnutie o vine obžalovaného je vecne správne.

V prvom rade je potrebné poukázať na svedeckú výpoveď poškodenej I. R.. Z nej vyplýva, že toho dňa
22.06.2020 mala nočnú službu na gynekologicko - pôrodníckom oddelení vo FNsP J. A. Reimana v
Prešove. Šla k dverám a pri dverách stál obžalovaný s tým, že doniesol veci pre pani U.. Povedala mu,
aby jej ich dal, že ich tej pani donesie. Obžalovaný jej ich odmietol dať, že on chce ísť k pacientke U. a
musí ho pustiť. Obžalovaný jej tie veci odmietol dať a povedal jej, že si zistí, ako sa volá, že poškodená

uvidí a že si ju nájde. Keďže jej opakovane povedal, že jej tašku s vecami pre pacientku nedá, návštevy
boli zakázané a tak zatvorila dvere. Obžalovaný potom lomcoval dverami, na ktorých je guľa a tak s nimi
trieskal. Následne šla k dverám kolegyňa H., ktorá keď s taškou vošla do vnútra, tak začala plakať a
bola vystrašená, lebo obžalovaný jej na poškodenú povedal, že sa má na čo tešiť, že tú starú piču pes
pojebe a že si ju nájde, pričom priložil ukazovák ku spánku, akože ju zlikviduje. Poškodená, aj vzhľadom
na vedomosť o podobných prípadoch, sama mala z konania obžalovaného strach a nepríjemné pocity.

Skutočnosti plynúce z výpovede poškodenej I. R. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila Bc. T. H., rod.
N., ďalšia pôrodná asistentka vo FNsP J.A. Reimana, ktorá mala vtedy nočnú službu. Na pokyn lekára
šla vyzdvihnúť veci od obžalovaného pre pacientku, a keď otvorila dvere obžalovaný bol agresívny,
nadával a vo vzťahu k poškodenej I. R. sa pýtal „ako sa volá tá stará nedonosená kurva“, uviedol, že

„on nemá problém si zistiť jej meno“ a že „ju zajtra pes pojebe“, pričom si priložil dva prsty k spánku.
Keď jej dal veci pre pacientku, išla na oddelenie a roztriasla sa a rozplakala. Mala všelijaké myšlienky,
aj so zbraňou, lebo obžalovaný vyzeral tak agresívne a v súčasnej dobe sú ľudia nevyspytateľní. Ešte
sa s niečím takým nestretla. Kolegyňa I. R. sa ju snažila ukľudniť. Poškodená R. aj keď nepovedala, že
má strach a hovorila, že je to nepríjemné, tak si myslí, že strach mala.

Dôvodnosť obžaloby potvrdzuje aj následné správanie sa obžalovaného. Zo svedeckých výpovedí
pôrodnej asistentky I. D., lekára I.. M. D. a vedúcej pôrodnej asistentky I.. U. G. vyplýva, že obžalovaný
sa v rozpore s návštevnými hodinami okolo polnoci dostal na oddelenie, odísť na výzvy I. D. a I.. M. D.
odmietal,kričalabolknimvulgárny.Odišielažvtedy,keďvolaliSBS.Napodkladeoznámeniapôrodných

asistentiek o incidentoch počas nočných služieb vedúca pôrodná asistentka I.. U. G. telefonicky
kontaktovala políciu a o konaní obžalovaného ju informovala.

Krajský súd nezistil dôvody, ktoré by výpovede svedkýň I. R. a Bc. T. H., ale aj ďalších svedkov
spochybňovali. Z obsahu spisu nevyplýva ani žiaden motív, pre ktorý by mali vypovedať v neprospech

obžalovaného. Obžalovaného nepoznali a nemali k nemu žiadny pomer. Bc. H. dokonca ku konaniu
obžalovaného uviedla, že sa s takýmto niečím ešte nestretla. Svedkovia, napriek tvrdeniam obhajoby,
v podstatných bodoch zhodne, ale vlastnými slovami a z vlastného uhla pohľadu popisovali všetky
rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyplývajú všetky pojmové znaky žalovaného trestného činu.
Súčasne je zrejmé, že nejde o dohodnuté výpovede svedkov, nakoľko tieto nie sú ani výrazovo totožné

a každý zo svedkov pri spontánnej výpovedi popisoval skutočnosti, ktoré považoval sám za dôležité.

Skutočnosť, že povahové vlastnosti obžalovaného sa zhodujú so stíhaným skutkom, vyplýva zo záverov
znaleckéhoposudkuzodborupsychológia.Uobžalovanéhojezpovahovýchčŕtzvýšenýsubjektivizmus.
Na svet má svoj vlastný pohľad, horšie prijíma názory iných ľudí, nemá rád kritiku. Názory iných môže

brať osobne, niekedy až ako útok na svoju osobu a môžu sa ho viac dotknúť. Svoj názor si niekedy
presadzuje aj za cenu verbálneho konfliktu. K skutku prispelo aj prežívanie nadmernej záťaže a stresu.

Za týchto okolností ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že skutok sa stal a že ho spáchal
obžalovaný. Je však súčasne potrebné súhlasiť s obhajobou, že skutok nie je popísaný presne.

Obžalovaný síce vyhrážky predniesol pred Bc. T. H. (rod. N.), ale tieto neadresoval jej, ale I. R.. Je teda
zrejmé,žeBc.T.H.niejepoškodenouvpredmetnejtrestnejveci.Vhodnébyboloajpresnejšiepopísanie
vyhrážaniasaobžalovanýmajehovulgarizmov,čímbybolaskutkovávetavýrokuovinepresvedčivejšia.
Je síce pravdivá formulácia skutkovej vety napadnutého rozsudku, podľa ktorej „Bc. T. N. obžalovaný
uviedol, že si zistí meno kolegyne, ktorá mu otvorila vstupné dvere ako prvá s uvedením, že jej ublíži,

zároveň použil aj rôzne vulgarizmy na uvedenú osobu, pričom počas uvádzania týchto skutočností držal
svoju ruku v tvare zbrane - pištole, s vystretým ukazovákom pri svojej spánkovej časti hlavy“. Dôkazom
by však presnejšie zodpovedal taký popis skutku, že obžalovaný bol agresívny, nadával a vo vzťahu k
pôrodnej asistentke I. R., ktorá ho v rámci výkonu povolania nevpustila na gynekologicko-pôrodníckeoddelenie, sa pýtal „ako sa volá tá stará nedonosená kurva“, že „on nemá problém si zistiť jej meno“ a
že „ju zajtra pes pojebe“, pričom si na naznačenie pištole priložil dva prsty k spánku, v dôsledku čoho sa
táto roztriasla a rozplakala a vyhrážky obžalovaného ihneď oznámila s ňou slúžiacej poškodenej I. R..

Napriek uvedenej nepresnosti však skutková veta ustálená v napadnutom rozsudku obsahuje všetky
pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona. Je z nej totiž zrejmé, že sa obžalovaný pôrodnej asistentke
I. R., pri výkone jej zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane života alebo ochrane zdravia,

vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.

Pokiaľ obhajoba namieta, že vulgarizmy obžalovaného nie sú v skutku bližšie rozpísané, je potrebné
zdôrazniť, že vulgarizmy nie sú znakom prečinu nebezpečného vyhrážania. Preto aj keď ich bližšie
popísanie, za účelom výstižnejšieho popísania agresívneho správania obžalovaného, by bolo vhodné,
tak ich bližšie nepopísanie vo výrokovej časti nemá vplyv na naplnenie znakov stíhaného trestného činu.

Aj keď poškodená I. R. pri vyhrážaní smrťou priamo prítomná nebola, vyhrážka obžalovaného jej bola
adresovaná takým spôsobom, že si obžalovaný bol vedomý toho, že sa poškodená o nej dozvie.
Predniesol ju pred kolegyňou poškodenej, s ktorou spoločne mali len oni dve ako pôrodné asistentky
na oddelení nočnú službu, spoločne pri pacientoch vykonávali všetky ordinácie predpísané lekárom,

pričom poškodená bola už predtým pri obžalovanom. Obžalovaný teda nielen vedel, že poškodená sa
o vyhrážkach dozvie, ale dokonca zjavne ich predniesol pred kolegyňou poškodenej z dôvodu, aby sa
o týchto vyhrážkach poškodená dozvedela.

Zo skutkových zistení je ďalej zrejmé, že aj keď sa obžalovaný výslovne poškodenej zabitím nevyhrážal,

takzjehoverbálnehoprejavuspojenéhosgestomoznačujúcehopištoľjenepochybné,žesapoškodenej
vyhrážal smrťou. Na poškodenú I. R. uvádzal vulgarizmy s tým, že si zistí jej meno a že tu starú
nedonosenú kurvu zajtra pojebe pes (ublíži jej), pričom naznačujúc rukou pištoľ si priložil ukazovák k
hlave. Svoj výhražný verbálny prejav teda obžalovaný vystupňoval gestom, ktoré je všeobecne známe
ako gesto označujúce usmrtenie.

Z uvedených okolností tiež vyplýva, že v prípade vyhrážania obžalovaného smrťou nešlo len o silné
slová, ale že intenzita vyhrážania bola taká, že bolo objektívne spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z jeho
uskutočnenia. Vzhľadom na verbálnu agresivitu obžalovaného, vulgárnosť nadávok, nočnú hodinu a
použité gesto, ako aj s ohľadom na narastajúcu agresivitu voči zdravotníckym pracovníkom vyhrážka

obžalovaného bola objektívne spôsobilá vyvolať vyšší stupeň úzkosti alebo iného tiesnivého pocitu zo
zla, ktorým bolo na poškodenú pôsobené. Vznik dôvodnej obavy bol reálny, o čom svedčí aj úzkostná
reakcia Bc. T. H., ktorá sa po nej rozplakala a roztriasla.

Pokiaľ súd prvého stupňa dospel aj k záveru, že sa obžalovaný vyhrážal nielen I. R., ale aj Bc. T. H.,

r. N., ako už bolo vyššie uvedené, toto zistenie nie je správne. Bc. T. H. sama potvrdila, že aj keď z
obžalovaného a jeho agresivity mala strach, tak jej sa obžalovaný nevyhrážal. Vyhrážky boli adresované
I. R.. Za určitých okolností, pokiaľ by Bc. T. H. uvedené vyhrážky vnímala ako blízka osoba I. R., mohlo
by ísť aj o vyhrážku inou ťažkou ujmou spôsobenou práve Bc. T. H., a nie I. R., na adresu ktorej bola
vyhrážka prednesená. I. R. a Bc. T. H. sú síce kolegyne, ale nie blízke osoby. Preto ani pokiaľ ide o

vyhrážku inou ťažkou ujmou nie je možné považovať Bc. T. H. za poškodenú.

Táto chyba v popise skutku však nemá žiaden vplyv na právne postavenie obžalovaného, pretože z
popisu skutkového deja je súčasne zrejmé, že obžalovaný sa vyhrážal I. R. pred Bc. T. H., a nie aj Bc.
T. H.. Oprava tejto chyby by tak nemala žiaden význam pre právne posúdenie skutku. Preto stačí, ak na

ňu odvolací súd len poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Rovnako to platí aj vo vzťahu k právnej vete výroku o vine. Z vyššie uvedeného je totiž zrejmé, že
obžalovaný sa inému vyhrážal iba smrťou, ale nie ťažkou ujmou na zdraví či inou ťažkou ujmou. Aj
oprava tejto chyby by nič nezmenila na správnej právnej kvalifikácii skutku v napadnutom rozsudku ako

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Pokiaľ obhajoba namieta, že súd prvého stupňa odmietol vykonať ňou navrhnuté dôkazy, podľa
odvolacieho súdu postupoval správne. Na uvedených skutkových zisteniach by totiž nemohli nič zmeniťzáveryprípadnéhoznaleckéhodokazovaniazodborupsychológiakhodnovernostivýpovedípoškodenej
I. R. a Bc. T. H.. Znalec z odboru psychológia, ale ani znalec zo žiadneho iného odboru, sa totiž nemôže
vyjadrovať priamo k tomu, či svedok je alebo nie je hodnoverný a či v posudzovanej veci vypovedá

pravdivo. Znalec psychológ sa môže vyjadriť len všeobecne k tým osobnostným rysom vyšetrovanej
osoby, ktoré môžu mať vplyv na jeho hodnovernosť. Či svedok v konkrétnom prípade klame alebo hovorí
pravdu, je otázkou právnou, ktorú môže zodpovedať jedine súd na základe zhodnotenia tohto dôkazu
jednotlivo, ako aj všetkých dôkazov v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Keďže súd prvého stupňa spolu s odvolacím súdom jednotlivé dôkazy, vrátane svedeckých výpovedí
usvedčujúcich obžalovaného zo spáchania predmetného trestného činu, uvedeným spôsobom hodnotili
a to jednotlivo i v ich súhrne a vyvodili z nich aj logické závery, nebol dôvod dopĺňať dokazovanie
navrhovanými znaleckými posudkami.

Správne sa prvostupňový súd vysporiadal aj s ďalšími návrhmi obžalovaného na vykonanie dôkazov.

Konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodenou I. R. a medzi obžalovaným a svedkyňou Bc. T. H. súd
prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal, kým pre vykonanie konfrontácie medzi poškodenou
I. R. a svedkyňou Bc. T. H. podmienky podľa § 125 ods. 1 Tr. poriadku splnené neboli, pretože medzi
ich výpoveďami nie sú rozpory v závažných okolnostiach. Nie sú teda pravdivé námietky obhajoby, že
vo výpovediach svedkýň či medzi ich výpoveďami sú rozpory. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené,

svedkovia v podstatných bodoch zhodne, ale vlastnými slovami a z vlastného uhla pohľadu popisujú
všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyplývajú všetky pojmové znaky žalovaného trestného
činu.

Nedôvodná je aj námietka odvolateľa, že nebol zabezpečený záznam o trestnom oznámení. Z výpovedí

svedkov je zrejmé, že žiadne písomné trestné oznámenie v predmetnej veci podané nebolo, ale že
skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu predmetného trestného činu na políciu telefonicky oznámila na
políciu vedúca pôrodná asistentka I.. U. G. na podklade informácií od pôrodných asistentiek. Následne
v zmysle zásady oficiality a zásady vyhľadávacej
(§ 2 ods. 6 a 10 Tr. poriadku) už orgány činné v trestnom konaní postupovali z úradnej povinnosti tak,

aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Rovnako nedôvodná je aj námietka obhajoby, podľa ktorej otázky pre znalca boli vymedzené sugestívne.
Boli totiž formulované tak, aby vymedzili skutočnosti dôležité pre trestné konanie, ktoré podľa orgánov
činných v trestnom konaní je potrebné za pomoci odborných znalostí objasniť. Úlohy pre znalkyňu sú

zadané s ohľadom na to, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy
a ani robiť právne závery (§ 145 ods. 1 Tr. poriadku).

Vzhľadom na uvedené bolo teda aj podľa názoru krajského súdu nepochybne preukázané, že skutok
uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sa stal a tiež, že ho spáchal obžalovaný C. R.. Týmto

konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. j) Tr. zákona, pretože sa vo forme priameho
úmyslu inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a čin spáchal na
chránenej osobe - na zdravotníckom pracovníkovi pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho
k záchrane života alebo ochrane zdravia. Ako správne poukázal súd prvého stupňa, je zdravotníckym

pracovníkom podľa § 27 ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z. z. aj fyzická osoba vykonávajúca
zdravotnícke povolanie pôrodnej asistentky. Podľa § 3 ods. 3 tohto zákona výkon zdravotníckeho
povolania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je činnosť bezprostredne nevyhnutná na ochranu
života a zdravia ľudí. Obžalovaný sa poškodenej I. R. vyhrážal smrťou v čase, keď ako pôrodná
asistentka počas nočnej služby na gynekologicko-pôrodníckom oddelení plnila povinnosti pôrodnej

asistentky smerujúce k záchrane života a ochrane zdravia hospitalizovaných pacientiek, v tom čase
osobitne aj vo vzťahu k družke obžalovaného. Obžalovaný sa pritom poškodenej vyhrážal v súvislosti s
jej postavením zdravotníckeho pracovníka [§ 139 ods. 1 písm. j), ods. 2 Tr. zákona].

Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného nezistil odvolací súd ani pri

rozhodovaní o treste. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd, použijúc
zásady pre ukladanie trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, majúc nazreteli účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je zabezpečenie ochrany spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Z napadnutého rozsudku plynie, že okresný súd nezistil žiadnu

poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v riadnom spôsobe života
obžalovanému nepriznal z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil 8 priestupkov, z ktorých sú 2 priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu, teda rovnakej povahy ako stíhaný trestný čin. Obe priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu sa dopustil voči R. R., ktorú napadol fyzicky, vulgárne jej nadával, robil
schválnosti, vypisoval vulgárne SMS, v nočných a denných hodinách jej volal a donútil ju zobliecť si

tričko.Vminulostisadopustilajtrestnýchčinovnásiliaprotiskupineobyvateľovaprotijednotlivcovipodľa
§ 197a, výtržníctva podľa § 202 ods. 1, ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 a týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona účinného od 01.01.2006. U všetkých
týchto trestných činov sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Aj keď ide o odložený priestupok, tak z evidencie priestupkov vyplýva zaujímavá podobnosť medzi
odloženým priestupkom z 23.10.2015 a predmetnou vecou, keď obžalovaný mal nadávať pracovníčke
ÚPSVaR Prešov I.. I. Z., že je špina, ľudský odpad, čo zo seba nevracia, že je stará kurva a že si to s
ňou vysporiada a gestom - otvorenou dlaňou dvakrát prešiel po krku.

S prihliadnutím na všetky uvedené kritériá okresný súd uložil obžalovanému mierny peňažný trest vo
výške 200,- eur a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca.

Keďže teda krajský súd nezistil žiaden dôvod na zmenu rozhodnutia v prospech obžalovaného, jeho
odvolanie ako nedôvodné v zmysle ust. § 319 Tr. poriadku jednomyseľne zamietol.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.