Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919010358
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5919010358.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 7. júla 2020 prejednal
odvolanie podané obžalovaným P. L., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok,
sp.zn. 1T/73/2019 z 2.12.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. L. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/73/2019 z 2.12.2019 bol obžalovaný P. L. uznaný
vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že:

dňa 01.05.2019 v čase o 02.55 h viedol bez vodičského oprávnenia osobné motorové vozidlo zn. FORD

Puma, ev. č. MY 498AU, po ceste III/2213 v obci Bešeňová smerom na obec Potok, okres Ružomberok,
kde bol pri tabuli označujúcej koniec obce Bešeňová predpísaným spôsobom, za pomoci svetelného
a zvukového výstražného znamenia a nápisu STOP zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného
oddelenia PZ Liptovská Teplá, pričom toto vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 13T/15/16 zo dňa 06.02.2018, právoplatným dňom jeho vydania, uložený v rámci
súhrnnéhotrestuajtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhuvtrvaní48mesiacov.

Za to mu súd podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.,
§ 36 písm. l) Tr. zák. a § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
2 roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 0T/50/2019 z 5.5.2019, právoplatný dňa 5.5.2019, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 9 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 6 rokov.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.

Podané odvolanie odôvodnil svojím podaním z 13.12.2019 (č.l. 99-101 spisu), ako aj prostredníctvom
svojho obhajcu JUDr. Martina Cibuľu (č.l. 103-104 spisu). Obžalovaný vyslovil názor, podľa ktoréhouložený trest okresným súdom nezohľadnil dostatočným spôsobom základné zásady ukladania trestov,
a to v zmysle ust. § 34 Tr. zák. Poukázal na svoje aktuálne rodinné pomery s tým, že je otcom
maloletého syna vo veku troch rokov a zároveň sa stará o chorú matku. V ďalšej časti zvýraznil

zákonný účel a úlohy trestu uloženého v trestnom konaní. V odôvodnení odvolania uviedol, že k
spáchaniu stíhaného trestného činu sa priznal a zároveň tento oľutoval. Prvostupňový súd nevykonal
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo potrebné na ustálenie primeranosti a spravodlivosti trestu k
povahe spáchaného prečinu. Okresný súd sa nevysporiadal s otázkou spôsobu spáchania skutku, jeho
následkom a pohnútkou. Obžalovaný namietal absenciu hodnotiacej správy riaditeľa Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová, a to napriek tomu, že obžalovaný v čase rozhodovania
prvostupňového súdu vykonával iný trest odňatia slobody. Pokiaľ bol vo výkone trestu odňatia
slobody, táto skutočnosť mala byť uvedená v záhlaví napadnutého rozsudku, ako aj v jeho odôvodnení.
Okresný súd sa jasne a zrozumiteľne nevysporiadal ani s tou skutočnosťou, či v prípade súdeného
skutku neprichádzajú do úvahy aj iné možnosti rozhodnutia o treste. Z týchto dôvodov označil
rozsudok prvostupňového súdu za nepreskúmateľný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval napadnutý rozsudok súdu za neprimerane
prísny a nespravodlivý, a preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil
vo výroku o treste a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alebo aby
sám rozhodol, že upúšťa od uloženia trestu.

Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry označila napadnutý rozsudok za zákonný a
podané odvolanie navrhla zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného odôvodnenia odvolania s
tým, že navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť vo výroku o uloženom treste a

obžalovanému uložiť miernejší trest odňatia slobody, a to v strede zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa správoplatniť s tým, aby krajský súd rozhodol v
zmysle podaného odvolania, a to tak, ako to formuloval obhajca.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku

o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie, je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný sa k
stíhanému trestnému činu priznal a urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd podľa § 257 Tr. por. prijal.
Z tohto dôvodu sa dokazovanie vykonávalo len k uloženému trestu a spôsobu jeho výkonu.

Okresný súd správne ustálil, že v trestnom stíhaní obžalovaného existuje prevažujúci pomer
priťažujúcich okolností. Obžalovaný sa k stíhanému trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval, čím
bola daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h)
Tr. zák. spočívala v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a priťažujúca okolnosť podľa § 37písm. m) Tr. zák. spočívala v skutočnosti, že už v minulosti pred spáchaním prejednávaného skutku bol
právoplatne odsúdený za inú trestnú činnosť. Zákonom ustanovená trestná sadzba pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. bola teda daná v rozmedzí 8 mesiacov až 2

roky. Zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby vyplynulo z ustanovenia § 38 ods. 4
Tr. zák. Okresný súd obžalovanému uložil primeraný trest, a to na hornej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby.

Okresný súd v zmysle záveru odvolacieho súdu pri rozhodovaní o treste vychádzal správne z

ustanovenia § 34 Tr. zák., ktoré upravuje zásady jeho ukladania. Pri druhu a výmere uloženého trestu
prvostupňový súd správne ustálil, že osoba obžalovaného vykazuje silné znaky kriminálneho narušenia.
Obžalovaný pácha systematicky druhovo totožnú úmyselnú trestnú činnosť, o čom svedčí aktuálny
odpis registra trestov. V minulosti bol 7-krát súdne trestaný a uložené tresty aj s nepodmienečným
výkonom nemali na jeho osobu prevýchovný vplyv a účinok. Osoba obžalovaného bola krajským
súdom vyhodnotená ako mimoriadne neprispôsobivá s protispoločenským správaním vo

forme porušovania platných zákonov. Podľa názoru krajského súdu je preto potrebné na obžalovaného
vplývať prísnejším trestom, a to s nepodmienečným výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody.
Takýto trest zodpovedá základným zásadám individuálnej a generálnej prevencie trestu. Obžalovaného
izoluje od ďalšej časti spoločnosti, pričom generálna prevencia trestu spočíva v odradení potenciálnych
páchateľov protiprávneho konania.

Výmera uloženého trestu je podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnená najmä závažnosťou
spáchaného trestného činu, ako aj vyhodnotením osoby obžalovaného. Za takejto
situácie krajský súd nezistil okolnosti odôvodňujúce uloženie miernejšieho trestu odňatia slobody tak,
ako sa toho domáhal prostredníctvom odvolania obžalovaný. V tejto súvislosti aj z hľadiska odvolacích

dôvodov krajský súd uvádza, že obžalovaný už v čase súčasne stíhaného trestného činu mal vedomosť
o svojich osobných a rodinných pomeroch. Napriek tejto skutočnosti a predchádzajúcim odsúdeniam
opakovane spáchal úmyselnú trestnú činnosť spočívajúcu v marení výkonu úradného rozhodnutia.
Takétokonaniepretoodôvodňujeuloženietrestuodňatiaslobodynahornejhranicizákonomustanovenej
trestnej sadzby. Skutočnosti namietané podaným odvolaním sú z hľadiska preskúmavaného trestu

právne irelevantné. Hodnotenie obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody nemalo vplyv na tú
skutočnosť, že tento opakovane páchal druhovo totožnú trestnú činnosť, a to aj za situácie, že pre
takéto odsúdenie už bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený. Okresný súd správne
konštatoval, že obžalovaný je nebezpečný nielen pre seba, ale aj pre širšie okolie, resp. aj pre ďalších
účastníkov cestnej premávky, o čom svedčili aj záznamy v registri priestupkov. Trest zákazu činnosti sa

aj v uvedených situáciách krajskému súdu javil ako primeraný a zákonný, pričom tento je odôvodnený
aj tou skutočnosťou, že obžalovaný nie je držiteľom vodičského oprávnenia.
Krajský súd sa starostlivo zaoberal aj výrokom napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný na výkon
trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. V tejto
súvislosti nezistil pochybenie okresného súdu pri aplikácii ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.,

nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súčasne súdeného trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Na základe týchto skutočností Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného zamietol v zmysle
ustanovenia § 319 Tr. por., pretože nie je dôvodné. V ďalších neuvedených podrobnostiach

druhostupňový súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v
plnom rozsahu stotožnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.