Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/103/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116208211
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:3116208211.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: W.. V. M., H.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, Z.,
právne zastúpeného: Mgr. Martin Gavuliak, advokát, so sídlom Kašmírska 7, 821 04 Bratislava, proti
žalovaným: 1/ B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. XXXX/XXX, X. I. O. a 2/ T. Š., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. K. XXXX/XXX, X. I. O., o odstránenie drobných stavieb a iné s príslušenstvom, veci vedenej
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/48/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne č.k. 19Co/82/2021-278 zo dňa 9. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 19Co/82/2021-278 zo dňa 9. februára 2022 v časti v ktorej
potvrdil výrok II. rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/48/2016-206 zo dňa 15. marca 2021 ako
aj výrok II. rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/48/2016-206 zo dňa 15. marca 2021 vo vzťahu
k žalovanému 1/ z r u š u j e a vec vracia v tejto časti Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom pod č.k. 12C/48/2016-206 zo dňa 15.
marca 2021 v spojení s uznesením č.k. 12C/48/2016-231 zo dňa 5. mája 2021 vo výroku I. nepripustil
zmenu žaloby požadovanú žalobcom podaním zo dňa 27.11.2020 (č. l. 152 súdneho spisu), ktorou sa
žalobca domáha rozšírenia žaloby o vypratanie parc. č. 301 a obnovenia bránky medzi parc. č. 298 a
č. 299 žalovanými na ich náklady a potvrdenia existencie prístupov na parc. č. 298 a č. 301 tak, ako sú
vyznačené na príslušných katastrálnych mapách. Vo výroku II. žalobu v časti I. o odstránenie žalovanými

na ich vlastné náklady alebo na náklady žalobcu chlieva a kôlne postavených na parc. č. 297/2 zapísané
na LV č. XXX pre k. ú. G. G., zamietol. Vo výroku III. žalobu v časti II. o povinnosť žalovaných sprístupniť
žalobcovi CKN parc. č. 301 v k. ú. G.R. G., resp. uzavrieť dohodu o jej pričlenení k CKN parc. č. 297/2
k. ú. G. G., zamietol. Vo výroku IV. rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný umožniť žalobcovi vstup na CKN
parc. č. 298 k.ú. G.. G. na nevyhnutnú dobu, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie
rodinného domu súp. č. XXXX v G.. G. a to v šírke 1 meter od hranice pozemku žalobcu CKN parc. 297/1

s CKN parc. 298 k. ú. G. G. vedľa rodinného domu žalobcu súp. č. XXXX na CKN parc. č. 297/1 okrem
časti, kde sa nachádza chliev a kôlňa na CKN parc. č. 298 a v tejto časti len po tieto drobné stavby. Vo
výroku V. žalobu proti žalovanej 2/ v časti IV. výroku tohto rozsudku - o vstup na CKN parc. č. 298 k. ú.
G. G., zamietol. Výrokom VI. žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania.

2. Uznesením č. k. 12C/48/2016-231 zo dňa 05.05.2021 súd opravil označenie zastúpenia žalobcu v

záhlaví rozsudku (výrok I.) a opravil označenie zastúpenia žalobcu v záhlaví uznesenia Okresného súdu
Trenčín č. k. 12C/48/2016-211 zo dňa 06.04.2021 (výrok II.)

3. V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že nesporným medzi stranami bolo, že žalobca má v
spoluvlastníctve s manželkou podiel v 3 a sám podiel 1 rodinný dom súp. č. XXXX postavený na CKN
parcele č. 297/1 i pozemky CKN parc. č. 297/1 a 297/2 zapísané na LV č. XXX pre k. ú. G. G. a výlučným

vlastníkom susedného pozemku CKN parc. č. 298 je len žalovaný 1/, pričom žalované drobné stavby
- chliev a kôlňa, nie sú zapísané na žiadnom LV. Na žalobcom predloženej katastrálnej mape z roku2014 nie sú zakreslené predmetné drobné stavby a ani žiadny prechod k parc. č. 301. Drobné stavby
- chliev a kôlňa, sú podľa vyjadrenia žalobcu pozostalosťou po ich predchodcoch, ktorí ich postavili
niekedy v polovici 40-tych rokov na základe vzájomnej dohody medzi príbuznými na dočasné použitie,

najneskôr do ich odchodu zo spoločného dvora v roku 1958. Dnešná podoba kôlne je podľa žalobcu
dielom otca žalovaného 1/, ktorý ju staval v tajnosti po nociach bez stavebného povolenia, predĺžil ju
až po spoločný dvor - parc. č. 302 a oprel ju o zadný dvor žalobcu i oplotenie žalobcu, a to ešte pred
nadobudnutím parc. č. 298 v roku 1977 žalobcom. V apríli 1998 počas územného konania došlo k
ústnemu prísľubu žalovanými i sestry žalovaného 1/ X.. D., že drobné stavby odstránia, ale zatiaľ ich

ponechali kvôli otcovi. Žalobca preto pristúpil k renovácií svojho domu až po smrti otca žalovaného
1/. Podľa znaleckého posudku č. 1/2020 súdneho znalca R.. V. B. zo dňa 14.01.2020, ktorý v konaní
predložil žalobca, z ktorého obsahom zároveň nesúhlasil, znalec uviedol, že murovaný chliev s výmerou
13 m2 je postavený na CKN parc. č. 298 a drevený prístrešok s výmerou 21 m2 je postavený na CKN
parc. č. 298, pričom zasahuje do CKN parc. č. 297/2 plochou 1 m2. Z dreveného prístreška žalovaného
1/ zasahuje do pozemku žalobcu plechová strecha, čo je viditeľné aj z predložených fotografií. Znalec

v prílohe č. 3 k znaleckému posudku zakreslil žalobcom požadované právo prechodu, avšak súd na
uvedenej prílohe nevidel zakreslený žiadny prechod, iba nejaké červené čiary s údajmi. Súd prvej
inštanciemalpreukázané,žepodľamapyizameraniavznaleckomposudku,chlievakôlňasúpostavené
napozemkuCKNparc.č.298adodvoražalobcu-parc.č.297/2presahujelenstrechakôlne-dreveného
prístreška v rozlohe 1 m2 a 1 hranou sa opiera o dom žalobcu. Z uvedeného vyvodil, že predmetné

drobné stavby boli postavené na základe vzájomnej dohody právnych predchodcov strán sporu, a to nie
na cudzom pozemku, preto súd nemohol nariadiť odstránenie týchto drobných stavieb podľa § 135c ods.
1 Občianskeho zákonníka a ani podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd v zmysle § 135c ods. 2
Občianskeho zákonníka považoval za neúčelné nariadiť odstránenie celej kôlne - dreveného prístrešku
z dôvodu, že časť strechy zasahuje do priestoru žalobcu v rozlohe 1 m2, keďže túto skutočnosť je možné

riešiť aj iným spôsobom ako odstránením celej kôlne stojacej na pozemku žalovaného 1/. Zdôraznil
tiež, že v čase, keď žalobca kupoval svoj rodinný dom s pozemkom, tieto drobné stavby stáli a žil aj
otec žalovaného 1/, teda videl, aké nehnuteľnosti žalobca kupuje. Z uvedeného dôvodu žalobu voči
žalovanému 1/ zamietol. Voči žalovanej 2/ zamietol žalobu v tejto časti pre nedostatok jej pasívnej vecnej
legitimácie, teda z dôvodu, že žalovaná nie je spoluvlastníčkou predmetných drobných stavieb, ktoré

postavil a vlastnil otec žalovaného 1/ a po jeho smrti ich zdedil, resp. mohol zdediť žalovaný 1/ a nie aj
manželka žalovaného 1/, ktorá nebola dedičom.

4. S odôvodnením, že žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka ani iných právnych predpisov
neumožňuje za daných skutkových okolností uložiť žalovaným 1/, 2/ povinnosť sprístupniť CKN parc.

č. 301 k. ú. G. G., resp. povinnosť uzavretia dohody o jej pričlenení k CKN parc. č. 297/2 k. ú. G. G.
a už vôbec nie žalovanej 2/, ktorá nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou CKN parc. č. 298, súd prvej
inštancie aj v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca totiž nepredložil súdu napriek mu poskytnutej lehote
žiadny jasný, zrozumiteľný aspoň náčrt práva prechodu cesty s uvedenými rozmermi. Na prípadný zápis
vecného bremena - práva cesty do katastra nehnuteľností, je nevyhnutný geometrický plán.

5. Ohľadne prístupu žalobcu k jeho rodinnému domu za účelom jeho údržby po susednej CKN parc. č.
298 k. ú. G. G.á vo vzťahu k žalovanému 1/ ako výlučnému vlastníkovi žalobe vyhovel podľa § 127 ods.
3 Občianskeho zákonníka. Prihliadol na polohu rodinného domu a nutnosť vykonávať údržbu rodinného
domu žalobcu v nevyhnutnom rozsahu s prihliadnutím na stojace drobné stavby. Zamietnutie žaloby vo

vzťahu k žalovanej 1/ odôvodnil nedostatkom jej pasívnej vecnej legitimácie, keďže nie je vlastníčkou
ani spoluvlastníčkou parc. CKN č. 298 k. ú. G.R. G..

6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozhodol tak, že nepripustil
zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd:

- nariadil alebo uložil Stavebnému úradu v Trenčianskej Teplej, podľa právomoci, aby žalovaní odstránili
drobné stavby (kôlňa + chliev) na vlastné náklady, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia,
- uložil Okresnému úradu, katastrálny odbor v Trenčíne, aby spomedzi existujúcich máp vo vzťahu k
parcele č. 297 vydával len tie vyhotovené podľa ROEP-u a obsahujúce prístup k parcele č. 301,

- nariadil katastrálnemu odboru OUTN pokračovať, za účelom zjednotenia dokumentácie, vo vydávaní
okolkovaných katastrálnych máp ROEP aj s vyznačením nezaniknutého vecného bremena prístup k
parcele č. 301,
- zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi sumu 150,00 Eur z titulu náhrady škody.Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III., VI. potvrdil. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Odvolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Poukázal na to, že žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové

súdne konanie. Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a
konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd ale žalobca. Žalobca zásadne disponuje
konaním a jeho premetom. Pokiaľ v danej veci žalobca podal žalobu proti žalovaným 1/ a 2/ začal
sporové súdne konanie, preto nedôvodne žalobca vo svojich podaniach zastáva názor, že sa jedná o
konanie nesporové, ktoré súd zmenil na konanie sporové. Takisto poukázal na to, že žalobca je povinný

v žalobe svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho právne vyhodnotiť a zdôvodniť. Žalobu možno
zmeniť počas konania. Zákon výslovne nepripúšťa zmenu žaloby v odvolacom konaní (§ 371 CSP) a v
dovolacom konaní (§ 438 odsek 2 CSP). Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že zmena žaloby prichádza
do úvahy len v rámci konania v prvej inštancii. Ďalej poukázal na to, že z obsahu spisu vyplynulo, že po
tom ako súd prvej inštancie o uplatnenej zmene žaloby rozhodol, resp. nepripustil zmenu žaloby, ktorou
sa žalobca domáhal rozšírenia žaloby o vypratanie parcely č. 301 a obnovenia bránky medzi parcelou

č. 298 a 299 žalovanými na ich náklady a potvrdenia existencie prístupov na parcelu č. 298 a č. 301 tak
ako sú vyznačené na príslušných katastrálnych mapách sa žalobný návrh týkal:
1. odstránenia na vlastné náklady chlieva postaveného na pozemku žalobcu parcele č. 297/2 na LV č.
XXXkat.úz.G.R.G.akôlnepostavenejbezstavebnéhopovolenia,do30dníodprávoplatnostirozsudku
2. sprístupnenia žalobcovi parcely č. 301, resp. uzavretia dohody o jej pričlenení k parcele č. 297/2

3. uloženie povinnosti žalovaným čo najskôr sprístupniť parcely č. 298 a 301 za účelom nevyhnutnej
údržby rodinného domu žalobcu tak ako to vyplýva z uznesenia na č.l. 126 zo dňa 20.3.2020 a uznesenia
na č.l. 189 zo dňa 15.3.2021.

7. V podanom odvolaní (č. l. 222 spisu) žalobca žiadal úpravu žalobného petitu nasledovne: „1. Súd

nariaďuje alebo ukladá Stavebnému úradu v Trenč. Teplej, podľa právomoci, aby žalovaní odstránili
drobnéstavby(kôlňa+chliev)navlastnénáklady,atodo30-ichdníodnadobudnutiaprávoplatnostitohto
rozhodnutia, 2. Súd ukladá Okresnému úradu, Katastrálny odbor v Trenčíne, aby spomedzi jestvujúcich
máp vo vzťahu k parc. č. 297 vydával len tie vyhotovené podľa ROEP-u a obsahujúce prístup k parc. č.
301. Vzhľadom na výzvu súdu prvej inštancie žalobca odvolanie doplnil (č. l. 249 spisu) a navrhol, aby

súd 1. nariadil odstránenie kôlne a chlieva, 2. potvrdil existenciu vecného bremena prístupu k parc. č.
301 ako nadobudnutého práva, 3. zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi sumu 150,- eur z titulu náhrady
škody, a podaním zo dňa 18.01.2022 (č. l. 273) navrhol, aby súd nariadil Katastrálnemu odboru OÚ TN
pokračovať, za účelom zjednotenia dokumentácie, vo vydávaní okolkovaných katast. máp ROEP aj s
vyznačením nezaniknutého vecného bremena prístupu k parc. č. 301, odvolací súd vymedzil rozsah

odvolacieho prieskumu na výrok II. a výrok III. spolu so súvisiacim výrokom VI. napadnutého rozsudku.
S poukazom na to, že zmena žaloby v odvolacom konaní v zmysle § 371 CSP nie je možná, o čom bol
žalobca poučený vo výzve súdu prvej inštancie (č. l. 250 spisu), odvolací súd nepripustil zmenu žaloby
požadovanú žalobcom odvolaním ani podaním zo dňa 09.09.2021, ktorým žalobca žiadal rozšírenie
žaloby o náhradu škody v sume 150,- eur, ani zmenu žaloby požadovanú žalobcom podaním zo dňa

18.01.2022, ktorou žiadal nariadiť Katastrálnemu odboru OÚ TN pokračovať, za účelom zjednotenia
dokumentácie, vo vydávaní okolkovaných katast. máp ROEP aj s vyznačením nezaniknutého vecného
bremena prístupu k parc. č. 301.“

8. Odvolací súd uviedol, že v systéme opravných prostriedkov je základným (riadnym) opravným

prostriedkom pre nápravu chýb a iných nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie
odvolanie. Odvolanie je opravným prostriedkom, ktorého zmyslom a účelom ako procesného inštitútu a
v tom dôsledku úlohou odvolacieho súdu je preskúmať zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie s ohľadom na odvolacie námietky. Len ak sú odvolacie námietky opodstatnené, môže
odvolací súd rozhodnúť o zmene rozsudku súdu prvej inštancie, resp. rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V posudzovanej veci odvolacie námietky
žalobcu boli zmätočné, vnútorne rozporné a nelogické (napr. predložený znalecký posudok, s ktorým
sám žalobca nesúhlasil) neboli spôsobilé spochybniť správnosť preskúmavaného rozsudku. Pokiaľ ide
o odborné vyjadrenie číslo 43/2021 znalca R.. O. Y. vo veci posúdenia príčin zvýšenej vlhkosti časti
obvodového muriva rodinného domu s. č. 1064, pripojené k podanému odvolaniu, odvolací súd uvádza,

že predložený listinný dôkaz je novotou v odvolacom konaní, na ktorú nemohol prihliadnuť.

9. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím (výrokom II.) zamietol žalobu v časti I. o odstránenie
žalovanýminaichvlastnénákladyalebonanákladyžalobcuchlieva,kôlnepostavenýchnaparc.č.297/2zapísanejnaLVč.XXXprek.ú.G.G..Vdanejvecisúdmalpreukázané,žedrobnéstavby-chlievakôlňa
(drevenýprístrešok)bolipostavenéniekedyvpolovici40-tychrokovnazákladevzájomnejdohodymedzi
príbuznými - právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného 1/ na dočasné použitie, najneskôr do ich

odchodu zo spoločného dvora v roku 1958. Podľa tvrdení žalobcu súčasná podoba kôlne bola postavená
otcom žalovaného 1/, bez stavebného povolenia, ktorú stavbu predĺžil až po spoločný dvor - parc. č. 302
a oprel ju o zadný dvor žalobcu i oplotenie žalobcu, a to ešte pred nadobudnutím parc. č. 298 v roku
1977 žalobcom. Skutkovým základom pre rozhodnutie bolo zistené, že chliev a kôlňa sú podľa mapy a
zameraniavznaleckomposudkupostavenénapozemkuCKNparc.č.298(vovlastníctvežalovaného1/)

a do dvora žalobcu - parc. č. 297/2 presahuje len strecha kôlne - dreveného prístrešku v rozlohe 1 m2 a
jednou hranou sa opiera o dom žalobcu. Predmetné drobné stavby boli postavené na základe vzájomnej
dohody právnych predchodcov strán sporu, a to nie na cudzom pozemku - nie na pozemku žalobcu v
CKN parc. č. 297/2. Rozhodujúcou skutkovou okolnosťou pre právne posúdenie uplatneného nároku
žalobcu bola skutočnosť, že drobné stavby postavené právnym predchodcom žalovaného 1/ stoja na
pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/ s tým, že drevený prístrešok kôlne časťou strechy o výmere 1 m2

presahuje do dvora žalobcu a jednou hranou sa o dom žalobcu opiera. Iné skutkové zistenia ohľadne
drobných stavieb - tvrdenia o umiestnení stavieb na pozemku žalobcu na parc. č. 297/2 z obsahu
spisu nevyplývajú, nie je ich možné vyvodiť ani z mapy ROEP, ani z dedičského rozhodnutia sp. zn. D
834/1976, ako tvrdí žalobca. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že v režime prejednacieho
princípu, na ktorom je založený občiansky civilný proces, súd rozhoduje na základe skutkového stavu

veci.Skutkovýstavsazisťujeprocesnýmpostupom,ktorýmsarozumiepredovšetkýmrežimprocesného
dokazovania a režim prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 215 ods. 1, 2 CSP). Podľa čl.
8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa úpravy
stanovenej v CSP súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Dôkazná

iniciatíva súdu je obmedzená a táto sa v novej právnej úprave presúva výlučne na procesné strany. Z
uvedeného je teda zrejmé, že povinnosťou žalobcu, ktorý sa domáhal odstránenia drobných stavieb -
chlievaakôlne,bolopreukázať,žeideoneoprávnenústavbunacudzompozemku.Neoprávnenástavba
je vo vlastníctve stavebníka. Judikatúra vychádza z toho, že oprávnenosť stavby je treba posúdiť podľa
právnej úpravy, aká tu bola v dobe jej vzniku (oprávnenosť stavby je treba posudzovať podľa právnej

úpravy, ktorá platila v dobe vzniku stavby), ale vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku,
na ktorom je stavba umiestnená, prebieha podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o
neoprávnenej stavbe.

10. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistenie, že drobné stavby nie sú postavené na pozemku žalobcu

(nie na cudzom pozemku), zamietol žalobu v časti o odstránenie drobných stavieb v zmysle § 135c ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. Zo zákona totiž vyplýva, že nie je možné nariadiť odstránenie stavby tam,
kde to nie je účelné. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby v zmysle § 135c Občianskeho
zákonníka je treba vždy hodnotiť objektívne, t. j. s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe
každého jednotlivého prípadu. Keďže je zrejmé, že drobné stavby boli stavané po vzájomnej dohode

medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného 1/, na dočasné použitie (preto je zrejmé, že proti
výstavbe v čase realizácie drobných stavieb neboli zo strany žalobcu, resp. právnych predchodcov
žalobcu výhrady) a s ohľadom na to, že drevený prístrešok zasahuje podľa žalobcom predloženého
znaleckéhoposudkudopozemkužalobculenstrechoukôlnevrozlohe1m2,dôvodnesúdprvejinštancie
nepovažoval za účelné odstránenie uvedených drobných stavieb. Neoprávnená stavba je vo vlastníctve

stavebníka. Neoprávnená stavba je inštitútom občianskeho práva. Je to stavba, ku ktorej stavebník
nemal občianskoprávne oprávnenie. Samotné porušenie stavebných predpisov stavebníkom, t. j. že
stavbu stavebník zriadil na svojom pozemku ale bez stavebného povolenia, nemôže byť dôvodom pre
klasifikáciu stavby ako neoprávnenej v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka.

11. Ďalej odvolací súd dôvodil, že od neoprávnenej stavby treba odlišovať nepovolenú stavbu, ktorou je
stavba vybudovaná bez príslušného povolenia alebo s nedodržaním ustanovení stavebných predpisov.
Sankcionovanie týchto priestupkov rieši stavebný zákon (R 45/1992 NS ČR). Pokiaľ ide o odstránenie
stavby, podľa § 88 stavebného zákona ide o administratívnu sankciu, o ktorej nerozhoduje súd, ale
stavebný úrad v správnom konaní. V súvislosti v odvolaní žiadanom postupe, aby súd nariadil alebo

uložil Stavebnému úradu v Trenčianskej Teplej podľa právomoci, aby žalovaní odstránili drobné stavby
na vlastné náklady, a to do 30-tich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, odvolací súd
len pripomína žalobcovi, že požadované uloženie povinnosti stavebnému úradu nie je v kompetencií
súduvrámcipredmetnéhokonania.Dôkazomtoho,žestavebnýúradvsprávnomkonaníužoodstránenístavby konal, vyplýva z listinných dôkazov, ktoré žalobca k žalobe pripojil a z ktorých je zrejmé, že Obec
Trenčianska Teplá ako príslušný stavebný úrad svojím rozhodnutím zo dňa 29.11.2016 vo veci konania
o odstránenie stavby - drobné stavby na parc. č. 298 v k. ú. G. G. rozhodol tak, že konanie zastavil. V

súvislosti s polemikou žalobcu o tom, či drobné stavby stoja na pozemku žalovaného 1/, odvolací súd
zdôrazňuje, že aj konanie o odstránení stavby identifikuje stavbu drobných stavieb na parc. č. 298 v k.
ú. G. G., ktorá je vo vlastníctve žalovaného 1/.

12. K uplatnenému nároku žalobcu o prístup na CKN parc. č. 301 k. ú. G. G., resp. uzavretie dohody

o jej pričlenení k CKN parc. č. 297/2 k. ú. G. G., ktorý bol napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie
(výrok III.) zamietnutý, bolo nesporné, že žalobca je podielový spoluvlastník parc. č. 301 -zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 29 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. G. G. pod B 4 podiel 696/1440
a pod B 11 podiel 48/1440. V zmysle ustanovenia § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné
bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď

s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Pokiaľ podanou žalobou žalobca mienil
dosiahnuť prístup na parc. č. 301 k. ú. G. G., t.j. právo prechodu k uvedenej parcele s tvrdením,
že „bremeno prístupu k predmetnej parcele je vlastne nadobudnuté právo ad rem ako dedičstvo po
V. G., manželovi sesternice jeho otca - W.L. J. rod. G.“, je potrebné povedať, že zriadenie vecného
bremena k časti pozemku je podmienené vyznačením tejto časti pozemku na geometrickom pláne,

ktorý je potom súčasťou rozhodnutia súdu, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje. Aj ohľadne tohto nároku
žalobcu platí, že dôkaznú aktivitu majú procesné strany. Súd má v zmysle § 185 ods. 1 CSP právo
rozhodnúť, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná. Neznamená to, že súd za týmto účelom z úradnej
moci nariadi znalecké dokazovanie. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že ide o nadobudnuté
práva zodpovedajúce vecným bremenám, ktoré pretrvali, bolo potrebné, aby „nadobudnuté práva“ (ich

rozsah a obsah) vymedzil a ich existenciu preukázal.

13. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ ide o vecné bremená (zriadené „in rem“),
ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen

pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého
ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno
zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. Ak uvedené vecné bremeno „in rem“
existuje, podľa tvrdení žalobcu „prinajmenšom od roku 1943“ bolo povinnosťou žalobca jeho existenciu
vymedziť z hľadiska určitosti označenia časti nehnuteľnosti zaťaženej tvrdeným vecným bremenom, ako

aj z hľadiska určitosti označenia osôb oprávnených vykonávať práva zodpovedajúce vecnému bremenu.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu si je žalobca vedomý toho, že jeho existenciu nevie špecifikovať,
keď na jednej strane tvrdí, že vecné bremeno je vyznačené na novšej, okolkovanej mape z roku 2002
(čo v konaní nepreukázal), rovnako tvrdí, že projekt tohto prístupu predsa vypracoval Ing. Polka (podľa
súdu nie v rozsahu a spôsobom, ktorý by bol postačujúci pre zápis do katastra), na druhej strane

v časti prístupu na pozemok žiadal súd, aby nariadil Katastrálnemu odboru OÚ TN pokračovať, za
účelom zjednotenia dokumentácie, vo vydávaní okolkovaných katast. máp ROEP aj s vyznačením
nezaniknutého vecného bremena prístupu k pare. č. 301.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní a v doplnení

odvolania nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením v napadnutej časti (výrok II., III., VI.) ako vecne správny spolu s výrokom o trovách konania
potvrdil. Odvolací súd uviedol, že výrok I., IV. a výrok V. nepreskúmaval, nakoľko z podaného odvolania
ani doplnených podaní (ktorým bol žalobca vyzvaný, aby uviedol, v akom rozsahu rozhodnutie napáda
- č. l. 246 spisu) nevyplývalo, že boli odvolaním napadnuté, t. j. odvolací návrh žalobcu sa výrokov I., IV.

a V. netýkal. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im trovy
odvolacieho konania nevznikli.

15. Proti predmetnému rozsudku žalobca podal dovolanie. Dovolanie podal z dôvodov podľa § 420 písm.

f) CSP a § 421 ods. 1 písm. c) CSP.

16. Vo vzťahu k § 421 odsek 1 písm. c) CSP uviedol, že otázka ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná
rozdielne je vyjadrená vo výrokoch: II. súdu prvej inštancie znenia: žalobou v časti I o odstráneniežalovanými na ich vlastné náklady alebo na náklady žalobcu chlieva a kôlne postavených na parcele
č. 297/2 zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. G. zamieta, odvolacieho súdu znenia: rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku II, III, VI. potvrdzuje. Súd prvej inštancie dospel k skutkovému záveru ktorý

prebral aj odvolací súd uvádzajúc na strane 3. rozsudku odvolacieho súdu. V konaní bolo ustálené, že
strecha stavby žalovaného 1 presahuje na pozemok žalobcu. V konaní nebola preukázaná existencia
žiadnej dohody alebo zmluvy, ktorá by povoľovala takýto presah na pozemok žalobcu. Nejestvoval
súhlasžalobcuspoužitímzadnejstenyjehorodinnéhodomu,súdprvejinštancienapriektomunenariadil
odstránenie presahujúcej časti strechy. Postupoval v rozpore s ustálenou judikatúrou najmä rozsudkom

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/130/2011 z 26.1.2012. Súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle
ustálenej judikatúry a nariadiť odstránenie presahujúcej časti striešky. Súd prvej inštancie svoj odklon od
ustálenej judikatúry žiadnym spôsobom neodôvodnil a postupoval teda aj v rozpore s článkom 2 zákona
č. 160/2015 Z.z.

17. Vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP uviedol, že prvostupňový a aj odvolací súd pokračovali v konaní

bez odstránenia procesnej prekážky, odvolací súd nerozhodol o odvolaní voči jednému z výrokov,
súd prvej inštancie neskúmal, čoho sa navrhovateľ domáhal, odvolací súd nepostúpil novo uplatnené
nároky príslušnému súdu. Vo vzťahu k tomu, že prvoinštančný aj odvolací súd pokračovali v konaní bez
odstránenia procesnej prekážky dovolateľ namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahoval výrok
I. - nepripúšťa zmenu žaloby, požadovanú žalobcom podaním zo dňa 27.11.2020, ktorou sa žalobca

domáhal rozšírenia žaloby o vypratanie parcely č. 301 a obnovenia bránky medzi parcelou č. 298 a
299 žalovanými na ich náklady a potvrdenia existencie prístupov na parcelu č. 298 a č. 301 tak ako
sú vyznačené na príslušných katastrálnych mapách. Rozsudok odvolacieho súdu obsahoval výrok:
nepripúšťa zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd nariadil alebo uložil Stavebnému úradu
v Trenčianskej Teplej, podľa právomoci, aby žalovaní odstránili drobné stavby na vlastné náklady a to

do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, uložil Okresnému úradu, katastrálny odbor
v Trenčíne, aby spomedzi existujúcich máp vo vzťahu k parcele č. 297 vydával len tie vyhotovené podľa
ROEP-u a obsahujúce prístup k parcele č. 301, nariadil katastrálnemu odboru OU TN pokračovať za
účelom zjednotenia dokumentácie vo vydávaní okolkovaných katastrálnych máp ROEP aj s vyznačením
nezaniknutého vecného bremena prístupu k parcele č. 301 a zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi

sumu 150,00 Eur z titulu náhrady škody. Týmito výrokmi bolo rozhodnuté o návrhu na zmenu žaloby. O
zmene žaloby sa malo rozhodnúť uznesením, čo vyplýva z § 142 CSP. Podľa dovolateľa z uvedených
ustanovení vyplýva, že zákonom stanovený postup je taký, že súd najprv rozhodne o zmene žaloby
uznesením a až potom pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe. Súd prvej inštancie a odvolací súd
preto opomenuli vydať uznesenie o zamietnutí zmeny žaloby. Preto existovala formálne prekážka pre

pokračovanie v konaní o pôvodnej žalobe.

18. K námietke, že odvolací súd nerozhodol o odvolaní voči jednému z výrokov dovolateľ uviedol,
že súd prvej inštancie na strane 9. rozsudku poučil žalobcu o možnosti podať odvolanie. Súd prvej
inštancie v poučení nevylúčil odvolanie voči žiadnemu z výrokov rozsudku. Riadiac sa poučením súdu

prvej inštancie žalobca podal dňa 2.5.2021 odvolanie v ktorom uviedol, že napáda rozsudok v celom
rozsahu a to proti jeho výrokom i odôvodneniu. Žalobca teda napadol celý rozsudok a všetky jeho výroky
vrátane výroku I. o nepripustení zmeny žaloby. Odvolací súd sa nevysporiadal s odvolaním voči výroku
I. rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd ak ho považoval za neprípustné mal postupovať podľa
§ 386 CSP a mal odvolanie odmietnuť. V prípade ak bol toho názoru, že odvolanie je voči výroku I.

prípustné mal o ňom riadne rozhodnúť a buď daný výrok potvrdiť alebo ho zmeniť, resp. zrušiť. Odvolací
súd opomenul rozhodnúť o odvolaní proti výroku I súdu prvého stupňa.

19. Vo vzťahu k námietke, že súd prvej inštancie neskúmal čoho sa žalobca domáhal uviedol, že
rozsudok súdu prvej inštancie obsahoval okrem iného aj výrok III, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá.

Žalobu podával žalobca ako právny laik a teda osoba bez odbornej spôsobilosti naformulovať petit
formálne v súlade s platnou právnou úpravou. V takomto prípade je povinnosťou súdu prvej inštancie
aby v podanej žalobe zistil, čoho sa žalobca domáha. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry napr. z
rozsudku 2Cdo/8/2005.Z daného výroku III rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či súd v danej
časti konal o

- povinnosti sprístupniť/zriadiť právo prechodu k danej parcele alebo
- nahradení prejavu vôle uzatvoriť dohodu o pričlenení parciel uvedených v danom výroku.
Jedná sa pri tom o úplne rozličné konania s rozličným dokazovaním. Súd mal skúmať akú dohodu žiada
žalobca aby bola uzatvorená, medzi kým a dotazovať ho na odstránenie nezrozumiteľnosti tejto častižalobného petitu. Súd mal vzhľadom na formálne nedostatočne formulovaný petit žaloby zistiť z obsahu
žaloby, čoho sa žalobca domáha. Súd pochybil, keď nepostupoval podľa § 129 CSP. Súd prvej inštancie
pochybil, keď nevyzval žalobcu na opravu podania v danej časti petitu žaloby a tým mu odňal možnosť

konať pred súdom.

20. Vo vzťahu k námietke, že odvolací súd nepostúpil novo uplatnené nároky príslušnému súdu uviedol,
že sa v odvolacom konaní začal domáhať novo uplatnených nárokov a to aj voči iným subjektom, keď
podal zmenu žaloby o ktorej bolo rozhodnuté výrokom I rozsudku odvolacieho súdu. Z uvedeného je

zrejmé, že žalobca si uplatnil nové nároky voči
a) Stavebnému úradu Trenčianska Teplá, b) Okresnému úradu katastrálny odbor v Trenčíne a c)
žalovaným 1/ a 2/. Jedná sa o nároky, ktoré neboli uplatniteľné v tomto konaní ale aj o nové nároky
uplatnené na nepríslušnom súde. Odvolací súd mal postupovať podľa § 43 CSP. Vzhľadom na uvádzané
skutočnosti žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

21. Žalobca podal doplnenie k dovolaniu podaním doručeným súdu dňa 19.4.2022. Uviedol, že k
porušeniu práva na spravodlivý proces došlo aj tým, že na odvolacie konanie nebol žalobca predvolaný
a ani sa práva byť prítomný na pojednávaní výslovne nevzdal, pričom súd na rozdiel od žalobcu tvrdí,
že konanie bolo sporové. Zdôraznil, že pokiaľ odvolací súd potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v
bodoch II., III. a VI. potvrdzuje aj to, že drobné stavby stoja na pozemku parcela č. 297/2 vo vlastníctve

žalobcu čo je v rozpore s tvrdením v odôvodnení, avšak je v súlade s okolkovanou mapou ROEP
platnou od roku 2002, týka sa to murovaného chlieva. Ak nejestvuje súhlas s presahom nepovolenej
kôlne žalovaných na predmetnú parcelu, omnoho vážnejším porušením práv žalobcu sú - nejestvovanie
súhlasu žalobcu s použitím zadnej steny jeho rodinného domu, nedodržanie odstupu medzi stavbami
(vyhláška MŽP SR č. 532/2002, škodlivý vplyv na ŽP). Bod III rozsudkov vychádza z neúplnej formulácie

žalobcu, pričom súd vedel, že ide o pričlenenie cestou zámennej zmluvy s ktorou zmluvou žalovaní
v zásade najskôr súhlasili ale napokon nie. V porovnaní so žalobcom a jeho rodinou sú žalovaní
novousadlíci, ktorí prišli do zaťaženej veci v danom prípade do spoločného dvora, ktorý predchodcovia
žalobcu založili a z ktorého bol prístup k parcele č. 301 spolu s prístupom z parcely č. 299.

22. Čo sa týka bodu IV. napriek tomu, že vyznieva v prospech žalobcu, žalobca napadol rozsudok v
celom rozsahu lebo mu išlo a ide o odstránenie drobných stavieb. Prístup na pozemok za účelom údržby
domu je však daný zákonom.

23. Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne obsahuje tvrdenia, ktoré sú očividne nesprávne.

Odvolací súd rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s návrhom žalobcu na opravu rozhodnutia zo dňa
16.3.2021 nehovoriac o sťažnosti na samosudkyňu JUDr. Knocíkovú.

24. Namietal, že tvrdenie súdu, že predmetné drobné stavby boli postavené na základe vzájomnej
dohody právnych predchodcov strán sporu a to nie na cudzom pozemku je číra právna fikcia. K

žiadnej dohode nedošlo a pokiaľ k nej došlo, mohlo sa tak udiať len v rámci širšej rodiny, teda bez
účasti predchodcu terajšieho vlastníka uvedených parciel. Uviedol, že v roku 1943 na uvoľnenom
mieste - parcela č. 342 postavili J. svojvoľne predmetný chliev, takže ho nemohol postaviť predchodca
žalovaných. Dielom predchodcu žalovaných je len drevená kôlňa ako čierna stavba.

25. Žalobca trvá na tom, že konanie je nesporové. Poukázal na to, že rozhodovanie odvolacieho súdu je
výsledkom závislého rozhodovania. Žalobca naďalej trvá na odstránení predmetných drobných stavieb,
z dôvodov ekologických, kultúrnych a hospodárskych.

26. Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

27. Najvyšší súd ako súd dovolací [§ 35 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné

a zároveň dôvodné.

28. Dovolanie je potrebné považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systémoch
opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa právnejúpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani
samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania, v ktorej by bolo možné preskúmať
akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.

29. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §
420 a § 421 ods. 1 CSP.

30. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

31. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,

že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

32. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je povinnosťou dovolateľa
vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v dovolaní
náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod.

33. V zmysle uvedeného, úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené (primárnym)
záveromdovolaciehosúdu,žedovolaniejeprocesneprípustnéaažnásledným(sekundárnym)záverom
dovolacieho súdu, že tento opravný prostriedok je aj opodstatnený; pre opačný postup nedáva Civilný
sporový poriadok podklad v žiadnom z jeho ustanovení. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k uvedenému
(primárnemu) záveru, platná právna úprava mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a

pristúpiť až k posúdeniu napadnutého rozhodnutia a konania, v ktorom bolo vydané. Pokiaľ by dovolací
súd posudzoval správnosť rozhodnutia napadnutého procesne neprípustným dovolaním, porušil by
zákon.

34. Dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti dovolania podaného žalobcom.

35. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu napr. III. ÚS 474/2017). Osobitne platí,
že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v §
421 ods. 1 CSP (rovnako aj I. ÚS 438/2017).

36. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ poukazoval na to, že konanie
pred súdom obsahuje viacero vád a nesprávnych procesných postupov, ktoré spôsobujú zmätočnosť v
zmysle § 420 písm. f) CSP

37. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplývajej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97).

38. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je nesúhlas s právnym
posúdením veci (R 54/2012, R 24/2017). Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani od 1. júla 2016 nie je žiadny dôvod pre odklon od
vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci na možnosť niektorej strany
civilného sporového konania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia. Dovolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na konštatovanie Ústavného súdu SR, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho

odôvodneniadovolanímnapadnutéhorozhodnutia,nedostatočnezistenýskutkovýstavalebonesprávne
právne posúdenie veci nezakladá vadu konania zmätočnosti znemožňujúcu realizáciu procesných
oprávnení účastníka konania (IV. ÚS 196/2014, IV. ÚS 279/2018).

39. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Ako vyplýva
aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného
súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu (I. ÚS 188/06). Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s
rozhodnutím súdu prvej inštancie) spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2

CSP.Zhľadiskaformálnejštruktúryaobsahujeajzdôvodnenievšetkýchprevecpodstatnýchskutkových
a právnych otázok.

40. K jednotlivým námietkam v rámci namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd udáva
nasledovné:

40.1. K námietke dovolateľa, že na odvolacie konanie nebol žalobca predvolaný, dovolací súd poukazuje
na to, že v predmetnej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolací súd nenariaďoval v predmetnej
veci termín pojednávanie, z č.l. 275 súdneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Trenčíne oznámil na
úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke, že dňa 9. februára 2022 bude v predmetnej veci
verejne vyhlásený rozsudok o 9:00 hodine v pojednávacej miestnosti č. 112. Táto námietka je teda

neopodstatnená.

41. K námietke dovolateľa, že súd prvej inštancie a aj odvolací súd pokračovali v konaní bez odstránenia
procesnej prekážky, pričom v tejto námietke dovolateľ konkrétnejšie namietal, že o zmene žaloby nebolo
rozhodnuté uznesením, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 142 CSP. Namietal teda nesprávny procesný

postup v tomto smere zo strany súdu prvej inštancie a aj odvolacieho súdu. V tomto smere dovolací
súd poukazuje na to, že z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie podľa zápisnice o pojednávaní
zo dňa 15. marca 2021 (čl. 189) uznesením nepripustil zmenu žaloby žalobcu, ktorá bola požadovaná
podaním zo dňa 27.11.2020, ktorou sa žalobca domáhal rozšírenia žaloby o vypratanie parcely č. 301
a obnovenia bránky medzi parcelou č. 298 a č. 299 žalovanými na ich náklady a potvrdenia existencie

prístupov na parcelu č. 298 a č. 301, tak ako sú vyznačené na príslušných katastrálnych mapách.
Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že uznesenie bolo vyhlásené, bolo odôvodnené a bolo dané aj
poučenie o opravnom prostriedku. Takisto nesporne bolo zo zápisnice o pojednávaní zistené, že na
tomto pojednávaní bol žalobca účastný osobne.
Ďalej v tomto smere k tejto námietke dovolací súd uvádza, že aj výrok rozsudku Okresného súdu Trenčín

č.k. 12C/48/2016-206 zo dňa 15. marca 2021 obsahuje výrok o nepripustení zmeny žaloby požadovanej
žalobcom podaním zo dňa 27.11.2020 ktorou sa žalobca domáha rozšírenia žaloby o vypratanie parcely
č. 301 a obnovenia bránky medzi parcelou č. 298 a č. 299 žalovanými na ich náklady a potvrdenia
existencie prístupov na parcelu č. 299 a č. 301 tak ako sú vyznačené na príslušných katastrálnych
mapách. Aj uvedený rozsudok žalobca nepochybne prevzal. Odôvodnenie nepripustenia zmeny žaloby

sa nachádza v bode 17. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že výsledky doterajšieho
dokazovania nie sú podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Odvolací súd nepripustil zmenu žaloby
žalobcu s poukazom na § 371 CSP z dôvodu, že táto nie je možná v odvolacom konaní, pričom výroko nepripustení zmeny žaloby je súčasťou výroku rozsudku odvolacieho súdu, čo je podľa dovolacieho
súdu úplne v poriadku, nejde o žiadnu zmätočnosť alebo vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.

42. Z ustanovenia § 139 CSP vyplýva, že žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
Zmena žaloby je prejavom (jednou z foriem) dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie
a umožňuje strane sporu vystupujúcej na strane žalobcu (na strane žalovaného len v prípade zmeny
vzájomnejžaloby),abymodifikovalasvojžalobnýnávrh,ktorývšakniejeprostriedkomprocesnéhoútoku
alebo obrany (§ 149 CSP). Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z

dôvodov hospodárnosti. Podľa § 140 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo
alebo sa uplatňuje iné právo, a taktiež je to i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa však nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 142 CSP,
o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhoduje uznesením (§ 234 ods. 1) voči ktorému nie je prípustné
odvolanie (§ 357 a contrario), a to spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo

na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním
mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli
prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

43. Podľa § 143 ods. 1 až 3 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania

nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
(2) Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo
kauzálne príslušný iný súd.
(3) Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

44. Dovolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie uvádza prípady, keď súd zmenu žaloby nepripustí.
Súd o zmene žaloby rozhoduje uznesením a to tak, že zmenu buď pripustí alebo nepripustí. Ak súd
zmenu pripustí pokračuje v konaní o zmenenej žalobe. Ak súd zmenu nepripustí, pokračuje v konaní o
pôvodnej žalobe. Súd môže pokračovať v konaní po vydaní uznesenia o nepripustení zmeny - § 237
CSP. Nie je vadou zmätočnosti ani zlým alebo vadným procesným postupom keď sa odrazí rozhodnutie

o nepripustení zmeny žaloby vo výrokovej časti rozsudku, tak ako tomu bolo v predmetnom prípade ( v
prípade rozsudku odvolacieho súdu). Z tohto dôvodu aj táto čiastková dovolacia námietka v rámci § 420
písm. f) CSP nie je opodstatnená.

45. Ďalej dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu § 420 písm. f) CSP namietal, že odvolací súd nerozhodol

o odvolaní voči jednému z výrokov súdu prvej inštancie (výroku I.) a ani sa nevysporiadal s odvolaním
voči výroku I rozsudku súdu prvej inštancie. Poukazoval najmä na to, že žalobca odvolanie nevylúčil
voči žiadnemu z výrokov rozsudku, pričom riadiac sa poučením súdu prvého stupňa odvolaním napadol
rozsudok v celom rozsahu, teda aj výrok I. o nepripustení zmeny žaloby. Podľa názoru žalobcu ak
odvolací súd považoval odvolanie proti výroku I za neprípustné tak mal ho v tejto časti odmietnuť. K

tejto námietke dovolací súd udáva, že je zrejmé, že odvolací súd nerozhodoval o odvolaní žalobcu proti
výroku I. súdu prvej inštancie( o nepripustení zmeny žaloby ), nakoľko to vyplýva z bodu 30. odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd uviedol, že z odvolania a ani z doplneného odvolania
nevyplynulo, že by tento výrok bol napadnutý odvolaním, s čím sa aj dovolací súd stotožňuje. Dovolací
súd poukazuje na ust. § 357 CSP podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej

inštancie len proti uzneseniam uvedeným v písmenkách a) až o), pričom v tomto ustanovení nie je
uvedené zároveň aj uznesenie o pripustení, resp. nepripustení zmeny žaloby. Dovolací súd zároveň
poukazuje na § 355 CSP podľa ktorého v zmysle ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon pripúšťa. To znamená síce, že celkom nie správne súd prvej inštancie poučil
stranysporuomožnostipodaťopravnýprostriedokvpredmetnejveci,keďžeprotiuvedenémuuzneseniu

odvolanieprípustnénieje,zároveňdovolacísúdkonštatuje,žetakátovada(§386písm.c)CSP)nemôže
predstavovať porušenie práva na spravodlivý proces.

46.Kďalšejčiastočnejnámietkežalobcuvovzťahuk§420písm.f)CSP,žesúdprvejinštancieneskúmal
čoho sa žalobca domáhal resp. nepostupoval podľa § 129 CSP, dovolaciemu súdu nie je zrejmé k čomu

tým dovolateľ mieri, nakoľko je celkom zrejmé, že výrokom II. rozsudku súd prvej inštancie žalobu v časti
I.oodstráneniežalovanýminaichvlastnénákladyalebonanákladyžalobcuchlievaakôlnepostavených
na parc. č. 297/2 zapísané na LV č. XXX pre k. ú. G. G., zamietol. Vo výroku III. žalobu v časti II. o
povinnosť žalovaných sprístupniť žalobcovi CKN parc. č. 301 v k. ú. G. G., resp. uzavrieť dohodu ojej pričlenení k CKN parc. č. 297/2 k. ú. G. G., zamietol. Súd prvej inštancie sa k tomuto petitu návrhu
žalobcu venoval v odôvodnení svojho rozhodnutia a to v bode 18. a nasledujúce, konkrétne v bode
25. uviedol, prečo žalobu v tejto časti zamietol, následne aj odvolací súd v bode 26. a nasledujúce

zaujal k tomuto napadnutému výroku súdu prvej inštancie svoj postoj, nie je možné tvrdiť, že neskúmal
čoho sa žalobca domáhal, keď žaloba bola z tam uvedených dôvodov zamietnutá. Takýto nesúhlas so
zamietavým výrokom rozhodnutia nie je možné zamieňať s vadou zmätočnosti definovanou vyššie v
ust. § 420 písm. f) CSP, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol, nie je možné konštatovať,
že súd neskúmal, čoho sa žalobca domáhal. Rovnako je neopodstatnená námietka žalobcu, že odvolací

súd nepostúpil novo uplatnené nároky príslušnému súdu, keďže je zrejmé, že odvolací súd rozhodol
vo svojom rozsudku o nepripustení zmeny žaloby s poukazom na ust. § 371 CSP. Odkaz žalobcu na
ust. § 372 CSP je nenáležitý, nakoľko uvedené ustanovenie § 372 CSP hovorí o tom, že v odvolacom
konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Taktiež zo strany dovolacieho súdu
je potrebné poukázať na fakt, že doplnenie dovolania zo dňa 13.4.2022, doručené súdu dňa 19.4.2022
bolo síce v zákonnej lehote na podanie dovolania (§ 427 ods. 1 CSP v spojení s § 434 CSP), toto však

nebolo napísané advokátom v zmysle § 429 ods. 1 CSP, preto naň dovolací súd ani neprihliada. Z týchto
dôvodov potom dovolacia námietka s poukazom na ust. § 420 písm. f) CSP je neopodstatnená.

47. Keďže dovolací súd dospel k záveru, že žalobca neopodstatnene namieta, že mu odvolací súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP), pristúpil k posúdeniu dovolania
žalobcu aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia
veci odvolacím súdom.
47.1. Dovolanie vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. c) CSP resp. písm. a) CSP.
47.2. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. c)

CSP podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, dovolací súd uvádza, že tento dovolací
dôvod žalobca síce označuje, ale z obsahu dovolacieho dôvodu vyplýva, že uplatňuje dovolací dôvod
podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacejpraxedovolaciehosúdu,keďženarozdielnosťvyriešenejprávnejotázkydovolacímsúdom
ani nepoukazoval na jednotlivé rozdielne rozhodnutia dovolacieho súdu.
47.3. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
47.4. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré nie sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú

výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí
odvolacieho súdu. Táto otázka má byť vymedzená tak, aby odpoveď na ňu priniesla vyriešenie právneho
problému, a zároveň aby jej právne posúdenie odvolacím súdom prinieslo všeobecné riešenie tej istej
typovej právnej situácie. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením dovolacieho dôvodu a právnou
otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie

však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti riešenia (§ 421) táto otázka spadá. Takéto riešenie
významovo nespadá pod vymedzenie dovolacieho dôvodu (§ 432 ods. 2 CSP).
47.5. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP má určujúci význam
vymedzenie „právnej“ otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, pri riešení ktorej sa
odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej

praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť
len otázka právna (nie skutková). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu
(ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe
dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené
meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti)
dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem
iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným vustanoveniach § 431 až § 435 CSP (sp. zn. 4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva
na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti

dovolania.
47.6. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.1.1993 s pôvodným
názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období

judikatórne prekonané) ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý
právny názor alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na
ne nadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania preto je v prípade dovolacieho dôvodu
spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených
otázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť

aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydaných Najvyšším súdom
ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31.12.1992 ako aj rozhodnutia
uverejnené do Zborníkov stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov
ČSSR, ČSR, SSR vydaných ŠEVT Praha v rokoch 1974 (č. I., 1965-1967), 1980 (č. II., 1964-1969) a
1986 (č. IV, 1970-1983), pokiaľ sú stále použiteľné a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon

vzhľadom na článok 2 ods. 2 CSP je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu
považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít a to Ústavného súdu Slovenskej
republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.
47.7. Dovolací súd pritom uvádza, že prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je daná
len vtedy, ak sa odvolací súd pri vyriešení právnej otázky skutočne odklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu, pričom dovolateľ je povinný ním tvrdený odklon v dovolaní preukázať. Naopak
prípustnosť dovolania nezakladá všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu
(resp. jeho právnymi závermi), alebo všeobecné tvrdenie dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu
nie je v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.

48. Dovolateľ mal za to, že súdy nesprávne právne posúdili vec, v časti zamietnutia žaloby o odstránenie
žalovanými resp. žalovaným 1/ na ich, resp. jeho vlastné náklady alebo na náklady žalobcu chlieva
a kôlne, postavených na parc. č. 297/2, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. G. G., keď v konaní
bolo preukázané, že drevený prístrešok zasahuje podľa znaleckého posudku do pozemku žalobcu
len strechou kôlne v rozlohe 1 m2 a hranou sa opiera o dom žalobcu. Súd nenariadil odstránenie

presahujúcej časti strechy. Z obsahu dovolania vyplynulo, že súdy nesprávne aplikovali ust. § 135c ods.
1 OZ podľa ktorého, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na
návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej
len "vlastník stavby").

49. Dovolateľ v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/130/2011 z
26.1.2012. V prejednávanom rozhodnutí (rozumej v tejto veci dovolaním napadnuté rozhodnutie) súdy
riešili aplikáciu ust. § 135c ods. 1, 2 OZ, pričom dospeli k záveru, že drobné stavby, ktoré žalobca žiadal
odstrániť boli postavené po vzájomnej dohode medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného 1/
na dočasné použitie a s ohľadom na to, že drevený prístrešok zasahuje podľa žalobcom predloženého

znaleckého posudku do pozemku žalobcu len strechou kôlne v rozlohe 1m2 nepovažovali za účelné
odstránenie uvedených drobných stavieb.

50. Podľa § 135c ods. 1 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil

(ďalej len "vlastník stavby").
Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Podľa § 135c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku vlastníkom stavby aj
inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva

k stavbe.

51. Ustanovenie § 135c OZ upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k všeobecným
vlastníckym žalobám upraveným v § 126 OZ. Kumulácia týchto žalôb však nie je vylúčená a vlastníkpozemku má možnosť sa súčasne domáhať jeho vypratania i odstránenia neoprávnenej stavby na
ňom. Podanie žaloby podľa § 135c OZ sa nepremlčuje. Domáhanie sa vyporiadania neoprávnenej
stavby vlastníkom pozemku v dlhšom časovom odstupe od zistenia tejto skutočnosti však môže mať

vplyv na spôsob rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti nemožno ani vylúčiť vydržanie vecného bremena
zodpovedajúceho právu stavby zo strany vlastníka stavby. Občiansky zákonník v § 135c ustanovuje tieto
spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu:
- odstránenie stavby na náklady jej vlastníka (§ 135c ods. 1),
- prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo

účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí (§ 135c ods. 2),
- inak, najmä zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu (§ 135c ods. 3).
V uvedenom poradí spôsobov vyporiadania je obsiahnutá aj ich „preferenčná postupnosť“. Súd by
mal preto vždy najprv skúmať, či je možné odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do
vlastníctva vlastníka pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. V tejto postupnosti je zohľadnená
i hodnotová podstata celého inštitútu vyporiadania neoprávnenej stavby, účelom ktorého je chrániť

vlastníka pozemku pred neoprávneným stavebným zásahom do jeho vlastníctva. Uvedeným poradím
však nie je viazaný vlastník pozemku, ktorý môže ako žalobca navrhovať ľubovoľný spôsob vyporiadania
a to aj alternatívne. Keďže konanie o vyporiadaní stavby je konaním, kde zo znenia § 135c OZ vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, nie je ani súd v tomto konaní viazaný návrhmi
účastníkov (§ 153 ods. 2 OSP, § 216 ods. 2 CSP). Súd by mal pri svojom rozhodovaní zohľadňovať

všetky okolnosti prípadu a to najmä skutočnosti, za ktorých bola stavba postavená, dobromyseľnosť
stavebníka, či je stavebník naďalej vlastníkom stavby, účel užívania stavby, či rozsah, v akom stavba
bráni využívaniu pozemku.
51.1. Pri posudzovaní účelnosti odstránenia stavby treba skúmať majetkový a ekonomický dopad, resp.
stratu, ktorú by to mohlo mať na jej vlastníka. Osobitný prístup si vyžadujú stavby slúžiace ako obydlie

(čl. 21 ods. 3 Ústavy SR) najmä pre maloleté deti. Vo vzťahu k niektorým stavbám bude nutné zohľadniť
aj prípadný verejný záujem na ich zachovaní, napríklad ak tieto budú slúžiť na verejnoprospešné účely
(čistička odpadových vôd) alebo možnosť vyvlastniť dotknutý pozemok za účelom zriadenia takejto
stavby. I keď to zákon výslovne neuvádza (tak, ako je to v § 127 ods. 2 OZ) práve v prípade takýchto
stavieb by mal súd požiadať o stanovisko stavebný úrad. V opačnom prípade by totiž mohla hroziť

nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia o odstránení stavby, ak by stavebný úrad pri takejto stavbe
nevydal povolenie na jej odstránenie podľa § 88 ods. 3 StavZ. Stavebný úrad totiž nie je prípadným
rozhodnutím súdu o odstránení stavby viazaný, a to ani z pohľadu vyhodnotenia verejného záujmu na
ďalšej existencii stavby. Súčasne, ani naopak, rozhodnutie stavebného úradu o nariadení odstránenia
stavby alebo povolení jej odstránenia (§ 88 ods. 1 a 3 StavZ) nie je pre súd záväzné a ani nie je dôvodom

na zastavenie súdneho konania vo veci § 135c OZ.

52. Ak súd dôjde k záveru, že odstránenie stavby by nebolo účelné, môže rozhodnúť o prikázaní stavby
do vlastníctva vlastníka pozemku. Predpokladom takéhoto rozhodnutia je ale výslovný súhlas vlastníka
pozemku, ktorý môže vyplývať buď z podanej žaloby, alebo z vyjadrenia na súdnom pojednávaní,

prípadne i z podania adresovaného súdu. Súd však môže prikázať vlastníctvo stavby len za náhradu.
Zákon výslovne nestanovuje výšku náhrady, avšak z kontextu je zrejmé, že musí ísť o náhradu
primeranú, teda zodpovedajúcu hodnote stavby v danom čase a mieste. Rozhodnutie súdu o prikázaní
stavby do vlastníctva vlastníka pozemku má konštitutívny charakter a jeho právoplatnosťou dochádza
k vzniku vlastníctva (§ 132 ods. 2 OZ).

53. Ak súd nerozhodol o odstránení stavby a ani neprikázal stavbu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, môže zvoliť iný spôsob vyporiadania. Vzhľadom na nepredvídateľnosť všetkých do úvahy
prichádzajúcich situácií, dal zákon súdu možnosť, aby sám našiel a aplikoval spravodlivé usporiadanie
vzťahov (§ 1 OSP, čl. 2 ods. 1 CSP). Ustanovenie § 135c ods. 3 OZ ako príklad takéhoto rozhodnutia

uvádza zriadenie vecného bremena za náhradu, ktoré by oprávňovalo vlastníka stavby túto užívať.
Jednalo by sa o vecné bremeno in rem, t. j. v prospech vlastníka stavby. Vo výške náhrady za zriadenie
vecného bremena by v takomto prípade mala byť okrem trhovej hodnoty (hodnoty, za ktorú by bolo
možné v danom čase a mieste uzavrieť podobnú zmluvu) zohľadnená aj skutočnosť, že vlastník stavby
konal nedovoleným spôsobom a zasiahol protiprávne do vlastníctva vlastníka pozemku, prípadne aj

obmedzil užívanie ďalších priľahlých pozemkov. Zriadenie vecného bremena súdom podľa § 135c ods.
3 OZ treba odlišovať od iného tiež súdom zriaďovaného vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ,
ktorého účelom je však pri odlišnom vlastníctve stavby a priľahlého pozemku riešiť otázku prístupu k
stavbe. Okrem zriadenia vecného bremena by bolo možné uvažovať aj o zriadení nájomného vzťahu.Tento však v zásade vzniká na základe nájomnej zmluvy (§ 663 a nasl. OZ) a výnimočne aj zo zákona (§
3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní
vlastníctva k nim) takže uvažovať o jeho konštituovaní rozhodnutím súdu by bolo nesporne nóvum.

Slovenský právny poriadok síce pozná čiastočný ekvivalent v podobe vzniku podnájomného vzťahu
rozhodnutím okresného úradu podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, avšak
takéto oprávnenie okresnému úradu vyplýva priamo zo zákona. Nakoniec aj z praktickej stránky (viď
otázka skončenia, prechodu nájmu atď.) by prípadný vznik nájomného vzťahu nebol efektívnejším

spôsobom usporiadania vzťahov ako vecné bremeno. Česká judikatúra v čase totožnej právnej úpravy
(pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/1627/1999, z 21. januára 2000, ZSR ČR, 2001,
č. 42) však ako prípad iného vyporiadania vzťahov pripustila aj prikázanie pozemku do vlastníctva
vlastníka stavby, avšak len za podmienky súhlasu vlastníka pozemku a za náhradu. Vlastník pozemku
by sa mohol takéhoto prikázania domáhať pritom nielen k pozemku priamo zastavanému stavbou, ale
aj k priľahlému pozemku, ktorého užívanie bolo v dôsledku zriadenia stavby podstatne obmedzené. Pri

výpočte výšky takejto náhrady by sa malo postupovať podobne ako pri náhrade za zriadenie vecného
bremena.Rozhodnutiasúduozriadenívecnéhobremenaaoprikázanípozemkudovlastníctvavlastníka
stavby majú konštitutívny charakter a ich právoplatnosťou dochádza k vzniku vecného bremena alebo
vlastníctva.

54. Návrh na súd podľa § 135c ods. 1 a 2 OZ môže podať len vlastník pozemku a tento musí smerovať
proti vlastníkovi stavby (nie proti jej užívateľovi). Ak je pozemok pod stavbou vo vlastníctve viacerých
spoluvlastníkov, mala by byť žaloba podaná nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníkov počítanou podľa
veľkosti podielov (analogicky podľa § 139 ods. 2 OZ). Keďže u spoluvlastníkov pozemku by šlo
o nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 OSP, § 77 CSP), ten spoluvlastník pozemku,

ktorý by nebol žalobcom, bol by v postavení žalovaného spolu s vlastníkom stavby, resp. všetkými
spoluvlastníkmi stavby, ak by stavba bola v podielovom spoluvlastníctve. Návrh podľa § 135c ods. 3 OZ
môže podať okrem vlastníka pozemku aj vlastník stavby (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.
22 Cdo 1090/2000, zo 6. decembra 2001, ZSR ČR, 2002, č. 32). Pri návrhu vlastníka stavby však súd
môže rozhodnúť len spôsobom predpokladaným v tomto odseku a nemôže rozhodnúť podľa § 135c ods.

1 a 2 OZ, teda nemôže nariadiť odstránenie stavby alebo prikázať jej vlastníctvo za náhradu vlastníkovi
pozemku.

55. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/130/2011 vyplýva, že v tejto prejednávanej veci
išlo o to, že na odvolanie žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. februára 2011

sp. zn. 15Co/175/2000 v spojení s opravným uznesením zo 17. mája 2011 rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil vo výroku, ktorým bola žaloba v časti o určenie vlastníckeho práva k deliacemu múriku
zamietnutá a zmenil vo zvyšku tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť
striešku. K odôvodneniu svojho zmeňujúceho výroku, ktorým uložil povinnosť žalovaným odstrániť
časť striešky presahujúcej na pozemok žalobcov, odvolací súd uviedol, že z doplneného dokazovania

dospel k právnemu záveru, že predmetná strieška je stavebnou časťou celej prístavby zastrešujúcej
terasu spolu s nosnými piliermi, kotvením a.t.d. Táto prístavba (vrátane striešky) je pevne spojená
so zemou, v dôsledku čoho predstavuje stavbu a táto stavba svojou malou časťou presahuje na
pozemok žalobcov. Preto s poukazom na § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaných zaviazal
odstrániť časť striešky presahujúcu na pozemok žalobcov, keď odstránenie presahujúcej časti striešky

nepovažoval za prísny a neprimeraný postih stavebníka prihliadnuc aj na to, že daná stavba bola
realizovaná v rozpore so stavebným zákonom, pričom v prospech odstránenia presahujúcej časti
striešky zohľadnil aj argument žalobcov, že táto presahujúca strieška ich ako vlastníkov pozemku
obmedzuje v zamýšľaných stavebných prácach na ich pozemku. Na dovolanie žalovaných Najvyšší
súd SR dovolanie zamietol. Najvyšší súd v odôvodnení poukázal, resp. uviedol, že je nepochybné, že

prístavba (ako celok), ktorou žalovaní zväčšili svoju terasu a zastrešili ju strieškou presahujúcou na
susediaci pozemok žalobcov, je stavbou pevne spojenou so zemou v zmysle § 119 odsek 2 Občianskeho
zákonníka, ktorej časť je zriadená na cudzom pozemku. Dovolací súd je zhodného názoru ako odvolací
súd, že odstránenie presahujúcej bočnej strany striešky tejto stavby iba v šírke 0,09 metra a dĺžke 3,75
metra predstavuje najúčelnejšie vysporiadanie neoprávnenej stavby zriadenej čiastočne na cudzom

pozemku. Takéto vysporiadanie totiž umožňuje ochranu primárne chráneného spoluvlastníckeho práva
žalobcov ako spoluvlastníkov pozemkov, na ktorých je zriadená neoprávnená stavba, bez zásadnej ujmy
na funkčných a hospodárskych vlastnostiach neoprávnenej stavby žalovaných čiastočne zriadenej na
pozemkoch žalobcov. Námietky žalovaných uvedené v dovolaní, že v konaní nebolo preukázané, žepresah striešky bude spôsobovať problémy v spojitosti so zamýšľanými stavebnými prácami žalobcov,
dovolací súd považoval za právne irelevantné, nakoľko aj iba čiastočné zriadenie stavby na cudzom
pozemku obmedzuje vlastníka pozemku vo výkone vlastníckeho práva.

56. Dovolací súd v tomto smere ďalej poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo/44/2012, z
ktorého vyplýva, že Okresný súd Žilina rozsudkom z 29. marca 2011 č.k. 25C/201/2006-515 zamietol
návrh žalobcov 1/ až 4/, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku povinnosť odstrániť drevenú hospodársku stavbu z dôvodu neoprávneného zriadenia stavby

na cudzom pozemku. V časti žaloby o odstránenie drevenej hospodárskej stavby vychádzal zo zistenia,
že stavba vlastnícky patriaca žalovaným 1/ a 2/ je postavená na hranici susediacich pozemkov a len
časťou strechy zasahuje po celej dĺžke pri garáži žalobcov do pozemku žalobcov. Vzal za preukázané,
že táto časť stavby, ktorá bola vyhotovená dodatočne, bola dostavaná so súhlasom žalobcov 1/ a 2/
a s vedomím obce. Keďže stavbu nepovažoval v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka za
zriadenúnacudzompozemku,dospelkzáveru,žežalobavtejtočastiniejedôvodná.KrajskýsúdvŽiline

rozsudkom z 9. novembra 2011 sp. zn. 6Co/266/2011 na základe odvolania všetkých účastníkov konania
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcov o uloženie povinnosti žalovaným odstrániť
drevenúhospodárskustavbuzamietol,potvrdil.Tentorozsudokkrajskéhosúduvjehopotvrdzujúcejčasti
a rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým súd zamietol návrh žalobcov o odstránenie drevenej
hospodárskej stavby, napadol generálny prokurátor dovolaním. V mimoriadnom dovolaní v prvom rade

namietal správnosť záverov konajúcich súdov o tom, že hospodársku budovu žalovaní postavili so
súhlasom obce a so súhlasom žalobcov. Uviedol, že súhlas obce Rudina k stavbe, ktorej odstránenia
sa žalobcovia domáhali, nebol vydaný v konaní o povolení drobnej stavby (toto konanie bolo zastavené
z dôvodu jeho späťvzatia) a ani vyjadrenie starostu obce, že túto stavbu stavali s vedomím obce, za
relevantný súhlas považovať nemožno. Žalovaní nedostali k prestavbe hospodárskej budovy súhlas ani

od žalobcov, ktorí ako je to zrejmé z korešpondencie, trvali na zachovaní vzdialenosti stavby minimálne
30 cm od hranice pozemkov. „Citované zákonné ustanovenie [§ 135c] upravuje prípad neoprávnenej
stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a
stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú
stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť

stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému
nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné
právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na
cudzom pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje
časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie

strechy. Rozsah tohto presahu pritom nie je významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o
odstránení časti stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka.
Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie
je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o
stavbe.... Treba zdôrazniť, že použitie ustanovenia § 135c OZ neprichádza do úvahy ani analogicky

na iné prípady, než tie, ktoré predpokladá hypotéza citovaného ustanovenia.“ ... „Z vyššie podaného
výkladu ustanovenia § 135c OZ vyplýva, že z hľadiska posúdenia, či ide o stavbu neoprávnenú, nie
je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce vedomie (súhlas) orgánu
obce o stavbe. Dovolací súd považoval preto za nadbytočné zaoberať sa opodstatnenosťou námietky
generálneho prokurátora týkajúcou sa (ne)súhlasu obce so stavbou.“ „Keďže z hľadiska posúdenia

stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stavba zasahuje do cudzieho pozemku len z časti, treba v
danej veci hospodársku stavbu postavenú žalovanými považovať za stavbu neoprávnenú. V takomto
prípadesavlastníkpozemku(žalobcovia2/,3/a4/)môžedomáhaťprotivlastníkovineoprávnenejstavbe
(žalovaným 1/ a 2/) ochrany práve žalobou na vyrovnanie vzťahov medzi nimi v zmysle § 135c OZ
a požadovať odstránenie stavby. Keďže súd v tomto konaní nie je viazaný návrhom účastníka, môže

rozhodnúť aj o odstránení časti stavby, ak zistí, že len jej časť je zriadená na cudzom pozemku a ak
jej odstránenie je technicky možné. V posudzovanej veci konajúce súdy mali preto správne vychádzať
z právneho názoru, podľa ktorého hospodárska stavba postavená žalovanými je stavbou zriadenou na
pozemku žalobcov 2/, 3/ a 4/ neoprávnene (z obsahu spisu sa nepodáva, že by žalovaní mali právny titul,
ktorý by im umožňoval zriadiť stavbu na pozemku uvedených žalobcov) a mali zisťovať, či odstránenie

časti konštrukcie strechy zasahujúcej do pozemku žalobcov 2/, 3/ a 4/ (nie)je technicky možné.“ Najvyšší
súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu a rovnakou vadou postihnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/ a 4/ zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie(§ 243b ods. 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre
súdy nižšieho stupňa záväzný.

57. Preto s poukazom na vyslovené právne názory vo vyššie uvedených rozhodnutiach dovolacieho
súduvovzťahukaplikáciiust.§135cods.1OZ,ktoréjemožnécharakterizovaťakoustálenúsúdnuprax
dovolacieho súdu, keďže je rovnaký právny názor vyslovený v uvedených rozhodnutiach najvyššieho
súdu a nebolo identifikované žiadne ďalšie rozhodnutie, ktoré by uvedený právny názor negovalo,
dovolací súd konštatuje dôvodnosť dovolacej námietky žalobcu s poukazom § 421 ods. 1 písm. a)

CSP a to v právnom posúdení veci pri aplikácii ust. § 135c ods. 1 OZ, keďže z hľadiska posúdenia
stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stavba zasahuje do cudzieho pozemku len z časti, treba v danej
veci hospodársku stavbu postavenú žalovaným (jeho právnymi predchodcami) považovať za stavbu
neoprávnenú. Obidve vyššie citované rozhodnutia dovolacieho súdu vychádzajú z právneho názoru, že
pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. To platí
nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy,

ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy. Rozsah tohto presahu pritom nie je
významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné
alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka.

58. Keďže z hľadiska posúdenia stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stavba zasahuje do cudzieho

pozemku len z časti, treba v danej veci drevený prístrešok v tejto časti postavený právnym predchodcom
žalovaného 1/ považovať za stavbu neoprávnenú ( navyše išlo o drobnú stavbu dočasnú). V
takomto prípade sa vlastník pozemku (žalobca) môže domáhať proti vlastníkovi neoprávnenej stavby
(žalovanému 1/) ochrany práve žalobou na vyrovnanie vzťahov medzi nimi v zmysle § 135c ods. 1 OZ
a požadovať odstránenie stavby. Keďže súd v tomto konaní nie je viazaný návrhom strany (§ 216 ods.

2 CSP), môže rozhodnúť aj o odstránení časti stavby, ak zistí, že len jej časť je zriadená na cudzom
pozemkuaakjejodstráneniejetechnickymožné.Vposudzovanejvecikonajúcesúdymalipretosprávne
vychádzať z právneho názoru, podľa ktorého drevený prístrešok postavený žalovaným 1/ je stavbou
zriadenou na pozemku žalobcu neoprávnene (v časti strechy o výmere 1 m2 presahujúcej do dvora
žalobcu a jednou hranou sa opierajúcou o dom žalobcu) nakoľko právny titul, ktorý by im umožňoval

zriadiť časť stavby na pozemku právnych predchodcov žalovaného 1/ nevyplynul a mali zisťovať, či
odstránenie časti konštrukcie strechy zasahujúcej do pozemku žalobcu (nie) je technicky možné.

59. Dovolací súd konštatuje, že súdy z týchto právnych záverov nevychádzali, len uviedli, že
nepovažovali za účelné odstrániť uvedené drobné stavby (zrejme ako celok). Súdy ani nezdôvodnili a

ani vôbec na uvedené právne závery vyslovené vo vyššie uvedených rozhodnutiach NS SR nepoukázali,
prípadne nezdôvodnili, prečo ich nie je možné na prejednávaný prípad aplikovať. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu a rovnakou vadou postihnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa v častiach uvedených vo výrokovej časti trov tohto rozhodnutia vo vzťahu k žalovanému
1/ zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 CSP).

60. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).

61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.