Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/88/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119270112
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6119270112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX
XX D. R., zastúpeného: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940
02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovaným: 1. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX,
2. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, zastúpeným: JUDr. Ivana Starzyková, advokátka,
so sídlom M. R. Štefánika 14, 942 01 Šurany, o zaplatenie sumy 12 400 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu a o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17.
septembra 2021 č.k. 6C/82/2019-352, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému
v prvom rade (výrok II.), v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému v druhom rade (výrok
III.) a vo výrokoch o trovách konania (IV. a V.) p o t v r d z u j e.

II. Návrh žalovaných v prvom a druhom rade na prerušenie konania zo dňa 28.02.2022 zamieta.

III. Žalovaní v prvom a druhom rade majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 1 576,22 eura a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 576,22 eura od
21.04.2019 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobu
voči žalovanému v 1. rade zamietol (výrok II.). Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol (výrok III.).
Žalovanémuv1.radepriznalvočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu86,70%stým,žeo
výške trov konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Žalovanému

v 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
trov konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok V.). Svoje rozhodnutie
právne zdôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný v 1. rade má na
pozemkoch žalobcu stavby vo svojom výlučnom vlastníctve. Stavby sa nachádzajú na pozemkoch
evidovaných na LV č. XXXX, parc. č. XXXX o výmere 705 m2, parc. č. XXXX o výmere 885 m2, parc.
č. XXXX o výmere 895 m2, parc. č. XXXX o výmere 346 m2, parc. č. XXXX o výmere 1010 m2, parc.

č. XXXX o výmere 146 m2 a parc. č. XXXX o výmere 47 m2. Okrem toho žalovaný v 1. rade užíva
prístupovú cestu k týmto parcelám, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pod parc. č. XXXX a má výmeru
XXXX m2. Nepovažoval za správne tvrdenie právnej zástupkyne žalovaných, že žalovaný v 1. rade
užíva iba časť cesty. Výpočet, podľa ktorého má žalovaný v 1. rade užívať iba časť cesty tak, ako houviedla právna zástupkyňa žalovaných v záverečnej reči, nevychádza zo žiadnych reálnych dôkazov.
Preto dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade užíva parcely vo vlastníctve žalobcu v celkovej výmere
4034 m2 stavby + 3544 m2 cesta, spolu teda 7578 m2.

1.3. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku
znalca Ing. O. č. 59/2017, podľa ktorého bola cena týchto parciel v roku 2017 vo výške 0,104 eur/m2,
cena za jeden rok je teda 7578 x 0,104 = 788,11 eura. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia za dva roky od 21.04.2017 do 21.04.2019, preto výsledná suma za užívanie parciel
žalovaným v 1. rade, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, je vo výške 1576,22 eura. Z uvedených dôvodov

žalobe, ktorá sa týka žalovaného v 1. rade čo do istiny v tejto časti vyhovel.
1.4. Súd prvej inštancie uviedol, že výklad užívania pozemku, keď je na ňom postavená stavba
vo vlastníctve stavby odlišného od vlastníka pozemku bol dostatočne vysvetlený v uznesení NS SR
sp.zn. 8Cdo 186/2018 zo dňa 17.06.2019, ktorý uviedol „ ...je potrebné pod týmto pojmom rozumieť
umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi
pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo

samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne
vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému.
Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez
ohľadunato,akýmspôsobomrealizujesvojevlastníckeprávo.Zrovnakýchdôvodovniejepodstatnéani
to, či prípadne komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu

a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku a nie napr. jej nájomca.
Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať
jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby).“. Konštatoval, že bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaný v 1. rade užíva časť parciel vo vlastníctve žalobcu tým, že sa na týchto
parcelách nachádzajú stavby vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, resp. cesta, ktorú žalovaný v 1. rade

nepochybne, ako prístupovú cestu k stavbám v jeho vlastníctve, užíva.
1.5. Súd prvej inštancie nemal prekážané, že by žalovaný v 1. rade využíval aj zvyšnú časť
areálu tak, ako to tvrdil žalobca. Táto skutočnosť nebola preukázaná žiadnym relevantným dôkazom.
Fotodokumentácia doložená do spisu nepreukazuje, že by zvyšnú časť areálu užíval žalovaný v 1. rade
alebo, že by veci, ktoré sú vo zvyšnej časti areálu patrili žalovanému v 1. rade. Nemal preukázané,

že by sa žalobca nejakým spôsobom domáhal užívacieho práva k zvyšnej časti svojho areálu. Ani
konštatovanie znalca L.. O. v znaleckom posudku č. 31/2020 o tom, že umiestnenie stavieb obmedzuje
užívanie zvyšnej časti pozemku na 60-70 % nepreukazuje, že by žalovaný v 1. rade zvyšnú časť areálu
užíval, alebo že by sa žalobca nejakým spôsobom zvyšnej časť užívania areálu domáhal. Preto žalobu
voči žalovanému v 1. rade čo zvyšnej časti istiny zamietol.

1.6. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie nemal preukázané, že by žalovaný v 2. rade
užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu akýmkoľvek spôsobom. Skutočnosť, že bol v areáli viackrát
videný ešte neznamená, že by uvedený areál užíval. Jeho vysvetlenie, že chodí dávať pozor na stavby
vo vlastníctve svojho syna, žalovaného v 1. rade, považoval súd prvej inštancie za dostatočné. Preto
žalobu voči žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu zamietol.

1.7. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z istiny odo dňa podania
žaloby dňa 21.04.2019. Konštatoval, že nie je pravdou, že by žalovaný v 1. rade nevedel, že sa voči
nemu žalobca domáha plnenia z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Bolo preukázané, že na Okresnom
súde Nové Zámky prebieha pod sp.zn. 17C/74/2017 obdobné konanie, v ktorom sa žalobca domáha
zaplatenia náhrady za užívanie svojich nehnuteľností od 21.04.2015 do 21.04.2017. Žalovaný v 1. rade

teda mal a mohol rozumne predpokladať, že ak nebude žalobcovi platiť za užívanie nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu môže sa dostať s úhradou týchto platieb do omeškania.
1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. l CSP. Žalovaný v
1. rade bol voči žalobcovi úspešný v rozsahu 86,70 %, preto mu priznal náhradu trov konania vo výške
86,70 %. Žalovaný v 2. rade bol voči žalobcovi úspešný na 100 %, preto mu priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči výrokom v druhej až piatej vete a navrhoval, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10 823,78 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy
ročne od 21.04.2019 do zaplatenia. Žalovaný v 2. rade je povinný spolu so žalovaným v 1. rade spoločne

a nerozdielne zaplatiť sumu 1 576,22 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy ročne
od 21.04.2019 do zaplatenia. Žalobca má nárok voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodil, že súd prvej inštancie v napadnutých výrokoch dospelna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP).
2.2.Tvrdil, že od začiatku konania poukazoval na to, že žalovaní disponujú kľúčmi od celého areálu,

v rozhodnom období bol tento areál žalovanými uzamknutý a bez ich súhlasu sa doň nebolo možné
dostať. To vyplynulo aj z vyjadrenia žalovaného v 1. rade k odporu, kde uviedol, že areál uzamkol z
dôvodu bezpečnosti iných ľudí, čo však nie je relevantné. Podstatné je, že areál bol uzamknutý celý
žalovanými a z toho dôvodu ho mohli efektívne užívať len žalovaní. Kľúčmi od areálu disponoval v
rozhodnom období žalovaný v 2. rade a kto sa chcel dostať dnu, musel požiadať žalovaného v 2. rade

o sprístupnenie. Pokiaľ sa žalovaní bránili, že do areálu vedie aj iná prístupová cesta, ohliadkou bolo
potvrdené, že iná prístupová cesta pre autá nie je. Vylomený plot na niekoľkých miestach, cez ktorý
by sa teoreticky dalo prejsť pešo nemôže byť považovaný za prístupovú cestu. Pokiaľ by do areálu
viedla aj iná cesta, uzamykanie areálu žalovaným v 2. rade by nemalo žiaden význam. Záznamami z
OO PZ Šurany bolo preukázané, že žalobca a jeho syn R. M. ml. sa viackrát v priebehu rozhodného
obdobia snažili dostať do areálu, ktorý bol zamknutý. Za tým účelom opakovane vyvolali hliadku. Žalobca

predložil fotodokumentáciu za účelom preukázania uzamknutia areálu, ako aj za účelom preukázania
užívania žalovanými. Z uvedených dôvodov namietal, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého by
žalobcovi mala patriť náhrada za užívanie len tej časti pozemkov, na ktorých sú postavené stavby a
prístupová cesta, je nesprávny, keďže spôsob užívania areálu žalovanými mu znemožňuje užívanie jeho
majetku v celosti. Tiež je celkom nemožné využiť pozemky, ktoré má vo vlastníctve na podnikanie alebo

ich predať, a to z dôvodu rozmiestnenia budov žalovaného v 1. rade na pozemkoch. Poukázal na
závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že stavby na pozemkoch znemožňujú
ich využitie na 60-70 %.
2.3. Trval na tom, že zaviazaní k náhrade za užívanie by mali byť obaja žalovaní, nakoľko obaja
areál užívajú, pričom žalovaný v 2. rade areál užíva dokonca častejšie a pravidelnejšie ako žalovaný

v 1. rade. On je tou osobou ktorá uzamykala areál od počiatku, s ním aj žalobca rokoval ohľadom
uzavretia nájomnej zmluvy v minulosti. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe faktického užívania
bez právneho dôvodu, nie len výlučne z titulu vlastníckeho práva k stavbám, ktoré stoja na pozemkoch
iného vlastníka z toho dôvodu má žalobca za to, že bezdôvodné obohatenie vzniká aj na strane
žalovaného v 2. rade.

2.4. Zopakoval, že svojvoľné uzamykanie areálu žalovanými je protiprávnym konaním na ich strane a
následky z toho plynúce nemôžu byť vyhodnocované v neprospech žalobcu. Pri posúdení náhrady
za užívanie je potrebné vziať do úvahy reálnu možnosť využitia pozemkov žalobcom za okolností,
za ktorých ich využívajú žalovaní. Trval na tom, že vzhľadom na rozsah a spôsob užívania areálu
žalovanými by mu mala patriť náhrada za užívanie za všetky pozemky a nie len za jednotlivé čiastkové

výmery konkrétnych stavieb, nakoľko práve v dôsledku toho, že areál si prakticky „prisvojili“ žalovaní,
žalobca nemá možnosť mať zo svojho vlastníckeho práva úžitky. Poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 25Co 60/2017.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch II. až V. považujú za vecne správny. Žalovaný v 2. rade od začiatku namietal

neexistenciu svojej pasívnej legitimácie, preto sa stotožňuje s 3. výrokom rozsudku, ktorým bola žaloba
voči nemu zamietnutá, a s 5. výrokom, ktorým mu súd prvej inštancie priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný v 2. rade fakticky užíval
pozemky žalobcu, či dokonca celý tzv. areál. Žalovaný v 1. rade neužíva všetky pozemky žalobcu, užíva
pozemky, zastavané stavbami, ktoré sú užívania schopné stavby. Napriek tomu, že väčšina stavieb je

v dezolátnom neužívania schopnom stave, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca Ing. S. O. č.
59/2017, je si vedomý toho, že sa jedná o jeho stavby, stojace na cudzom pozemku. K týmto stavbám,
ktoré sa nachádzajú v zadnej časti pozemku žalobcu, žalovaný v 1. rade ani nechodí, nevykonáva tam
žiadnučinnosť,pretonevidídôvodvtom,abyplatilzavšetkypozemkyžalobcunáhraduzaužívanie.Bolo
preukázané, že na pozemkoch žalobcu stoja aj stavby PD O. od ktorého si žalobca neuplatňuje žiadnu

náhradu. Žalobca sa v odvolaní, ani v priebehu konania, k tejto skutočnosti nevyjadril. Žalobca umožnil
na svojom pozemku vybudovanie vysielača pre spoločnosť 02 Slovensko a umožňoval parkovanie
kamiónu, teda časť pozemku a prístupových ciest užíval. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že
mu žalovanými v 1. a 2. rade bolo bránené v užívaní vlastného pozemku a že nemá možnosť mať zo
svojho vlastníckeho práva k pozemkom úžitky, nakoľko poberá nájomné od spoločnosti 02 Slovakia,

s.r.o., a tiež poberal nájomné za prenájom pozemku na parkovanie kamiónu. Aj v rámci obhliadky bolo
preukázané, že žalovaný v 1. rade neužíva celý tzv. areá1 žalobcu, ktorý je v dlhodobo neudržiavanom
stave,zarastenývysokýmikrovinamiauloženýmsuťovýmstavebnýmodpadom.Kzadnejčastipozemku
sa nedá riadne ani dostať. Žalovaný v 1. rade nebránil a ani nebráni žalobcovi užívať svoje pozemky, anivstupovať na ne. Dôvodom uzamknutia brány bolo zabránenie vstupu cudzím osobám, hlavne deťom,
kvôli bezpečnosti, ako aj zabráneniu dovozu odpadu. V čase, kedy bola brána odomknutá, tretie osoby
dovážali na pozemky žalobcu odpad a stavebnú suť. Žalovaný v 2. rade sa osobne snažil odovzdať

žalobcovi kľúče od zámky na vstupnej bráne, avšak žalobca ich odmietol prevziať. Žalobca užíva časť
svojho areálu tým, že prenajal časť pozemku v prospech spoločnosti 02 Z. s.r.o. na výstavbu vysielača,
a za trvania súdneho sporu prenajal časť' zo svojho pozemku tretej osobe na účely parkovania kamiónu
s tým, že vodič tohto kamiónu si vypýtal kľúč od vstupnej brány, čo odôvodnil tým, že to povedal žalobca.
Stavby žalovaného v 1. rade sú umiestnené v prvej polovici pozemku žalobcu, preto druhú polovicu

pozemku môže žalobca obhospodarovať. Pozemok je určený na poľnohospodársku výrobu, ale žalobca
nepreukázal svoj podnikateľský zámer na vykonávanie takejto, ani inej činnosti. Navrhovali, aby odvolací
súd rozsudok vo všetkých napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správny a priznal im náhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní v plnej výške.
4. Žalobca vo vyjadrení z 31.01.2022 uviedol, že sa pridržiava svojej právnej a skutkovej argumentácie
uvedenej v odvolaní a počas konania pred súdom prvej inštancie. Preukázal, že žalovaní užívajú areál

s pozemkami v jeho vlastníctve v celom rozsahu, pričom v rozhodnom období ako jediní disponovali
kľúčmi od areálu, tento uzamykali. Nemal možnosť vstupu do areálu, lebo kľúče od hlavnej brány mali
výlučne žalovaní a iný vstup pre motorové vozidlá do areálu nie je možný. Vysielač bol na pozemku
umiestnený tak, že žalovaní boli požiadaní k sprístupneniu areálu pri vybudovaní vysielača a ďalej
už nebola potreba opakovaného prístupu k nemu. Nebolo jeho povinnosťou preukazovať žalovaným,

aký má podnikateľský zámer na pozemkoch, čo ani nie je podmienkou úspešného uplatnenia nároku
v tomto konaní. Je nepochybné, že pokiaľ nemá riadne umožnený prístup do areálu, nemôže v
ňom žiadnu činnosť vykonávať. Navyše hodnota pozemkov pod stavbami je výrazne znížená práve v
dôsledku stavieb žalovaného v 2. rade, pričom skutočnosť, že niektoré sú v dezolátnom stave negatívne
ovplyvňuje možnosť užívania pozemkov, aj keby tam prístup mal, nakoľko sú v niektorých prípadoch aj

životu nebezpečné. Za stav stavby zodpovedá jej vlastník.
5.1. Žalovaný v 1. rade podal v zákonnej lehote odvolanie proti prvému a štvrtému výroku a navrhoval,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v časti týkajúcej
saobvykléhonájomného zaužívaniecelejvýmeryprístupovejcestynaprac.č.XXXX zamietne.Uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP.

5.2. Uviedol, že v priebehu konania si bol vedomý povinnosti zaplatiť žalobcovi, ako vlastníkovi
pozemkov zastavaných jeho stavbami, primeranú náhradu za užívanie. Nesúhlasil však s výmerou
59840 m2 a teda ani s výškou žalovanej sumy. S poukazom na vykonané dokazovanie tvrdil, že reálne
vie užívať a aj užíva iba dve stavby, stavbu súp. č. XXX na parc. č. XXXX (administratívna budova)
a stavbu súp. č. XXX ta parc. č. XXXX (sklad). Ostatné stavby sa nedajú užívať, dlhodobo, niekoľko

rokov ich neužíva ani k nim nechodí. Dve stavby, ktoré užíva, sa nachádzajú na pozemkoch žalobcu v
prednej časti tzv. areálu pri vstupnej bráne. Výmera pozemkov žalobcu zastavaná všetkými stavbami vo
vlastníctvežalovanéhov1.radeje4034m2,zuvedenejvýmeryjevýmerapozemkovzastavanýchdvomi
stavbami žalovaného v 1. rade, ktoré reálne užíva 1156 m2 a výmera pozemkov zastavaných stavbami,
ktoré neužíva je 2878 m2. Na pozemkoch žalobcu má 6 stavieb umiestnených aj Poľnohospodárske

družstvo O., v konkurze, ktoré podľa LV č. XXX zaberajú výmeru 2107 m2 pozemkov žalobcu. Všetky
stavby sú v súčasnosti užívania neschopné, avšak určité obdobie stavbu súp. č. XIX na parc. č. XXXX
a súp. č. XXX na parc. č. XXXX užíval pán W. N. na chov líšok. Uvedené bolo preukazované v konaní
vedenom na Okresnom súde Nové Zámky sp.zn. I7C/74/2017, ktorého predmetom je náhrada za
užívanie pozemkov žalobcu za iné obdobie. Tvrdil, že užíva iba časť z prístupovej cesty parc. č. XXXX

a to tú, ktorá vedie k stavbe na parc. č. XXXX a k stavbe na parc. č. XXXX. Reálne neužíva celú výmeru
prístupovej cesty na parc. č. XXXX o výmere 3544 m2, nakoľko neužíva ostatné stavby vzhľadom na
ich technický stav. Navyše na LV č. XXXX pre kat. úz. O. je parcelným číslom XXXX zakreslená iba
jedna prístupová cesta o celkovej výmere 3544 m2 (vedúca stredom tzv. areálu od vstupnej brány
do zadnej časti tzv. areálu), ktorá vedie aj k stavbám iného subjektu. Namietal, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno ohľadne výmery prístupovej cesty, ktorú preukázateľne užíva žalovaný v 1. rade. K
jehostavbámnaparc.č.XXXX aparc.č.XXXXsadádostaťibacezparc.č.XXXX,ktoránie jeevidovaná
ako prístupová cesta a žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, v akej výmere žalovaný
v 1. rade užíva tuto parcelu. Preto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, na základe ktorého
bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1 576,22 eura ako náhradu za užívanie pozemkov zastavaných

všetkými stavbami, ktoré vlastní vo výmere 4034 m2 bez zohľadnenia ich reálneho stavu a nemožnosti
užívaniaanáhraduzaužívaniecelejprístupovejcestyevidovanejnaLVč.XXXXprekat.úz.O.akoparc.
č. XXXX o výmere 3544 m2, teda spolu za výmeru 7578 m2. Uvedený záver nevychádza z vykonaného
dokazovania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že užíva celú prístupovú cestu na parc.č. XXXX o výmere 3544 m2, a vysporiadal sa so skutočnosťou, že prístupová cesta vedie aj k stavbám
vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva O.. Prístupová cesta pokračuje aj ďalej ako sa nachádzajú
jeho stavby. Preto napriek vykonanému dokazovaniu vec nesprávne právne posúdil.

5.3. Namietal voči priznanému úroku z omeškania od 21.04.2019. Tvrdil, že úrok z omeškania žalobcovi
neprináleží odo dňa podania žaloby, keďže žalobca ho nevyzval na zaplatenie sumy 12 400 eur a to, že
žalobca si od neho uplatňuje náhradu na zaplatenie obvyklého nájomného a v akej výške sa dozvedel až
doručením platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.6.2019 č.k. 34Up/491/2019
dňa 24.6.2019. Do omeškania so zaplatením obvyklého nájomného sa dostal dňom 25.6.2019. V tejto

časti napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
5.4. V prípade úspechu v odvolacom konaní žiadal vo štvrtom výroku upresniť percentuálnu mieru
priznanej náhrady trov konania.
6. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca písomne a uviedol, že mu patrí náhrada za
užívanie celého areálu tak, ako je uvedené v žalobe. Rozmiestnenie stavieb žalovaného v 1. rade a
ich havarijný stav mu znemožňujú využitie pozemkov na 60 a 70 %. V rozhodnom období bol areál

uzamknutý a on sa doň nevedel dostať, preto nemohol svoje pozemky užívať v žiadnom rozsahu.
7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 15.07.2022 uviedol, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí.
Poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25.06.2019 sp.zn.
17C/74/2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 08.12.2021 sp.zn.
5Co/127/2020. Zopakoval, že pozemok neuzamykal pre seba a snažil sa žalobcovi odovzdať kľúče od

vstupnej brány.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie žalobcu s verejným

vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
(výrok II.), v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 2. rade (výrok III.) a vo výrokoch
o trovách konania (IV. a V.), ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
9. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 1. rade odvolací súd zistil, že právna zástupkyňa žalovaného

v 1. rade doručila do spisu dňa 01.11.2021 dve podania, prvé bolo označené ako „všeobecná
agenda“ (č.l. 384) a druhé bolo označené ako „Odvolanie“ (č.l. 385). Podľa výsledku informatívneho
overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (č.l. (č.l. 390) dokument: Všeobecná agenda.asice bol
podpísaný elektronicky platným podpisom. Dokument: odvolanie proti rozsudku OS NZ z 17.09.2021
č.k. 6C822019-352.pdf je bez podpisu a pečate. Následne súd prvej inštancie telefonicky vyzval právnu

zástupkyňu žalovaného v 1. rade, aby zaslala čitateľné odvolanie (úradný záznam na č.l. 391). Právna
zástupkyňa žalovaného v 1. rade opätovne doručila do spisu dňa 04.11.2021 dve podania, prvé
bolo označené ako „všeobecná agenda“ (č.l. 392) a druhé bolo označené ako „odvolanie“ (č.l. 393).
Podľa výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (č.l. 398) dokument:
Všeobecná agenda.asice bol podpísaný elektronicky platným podpisom. Dokument: odvolanie.pdf je

bez podpisu a pečate. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie žalovaného v 1. rade doručené do spisu
dňa 01.11.2021 a opätovne dňa 04.11.2021, bolo doručené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu, ktorým je § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente. Odvolací
súd poukazuje na ustanovenie § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), podľa ktorého
podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva. Keďže žalovaný v 1. rade podal odvolanie, ktoré je považované za
podanie vo veci samej, ktoré bolo jeho právnou zástupkyňou urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu, bolo potrebné uvedené odvolanie, podľa § 125 ods. 2 CSP,

dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu.Právnazástupkyňatakvzákonom stanovenejlehotedodesiatichdníneurobila,pretoodvolací
súd dospel k záveru, že na odvolanie žalovaného v 1. rade nie je možné prihliadať. (obdobne Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. februára 2022 č.k. II. ÚS 442/2021-41.).
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
11. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia
sumy 12 400 eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 400 eur od 21.04.2019 do
zaplatenia. Žalovaný v 2. rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu dôvodiac, že nie je vlastníkomstavieb postavených na pozemku žalobcu, stavby nevyužíva a nevykonáva v nich žiadnu činnosť.
Žalovaný v 1. rade potvrdil, že je vlastníkom stavieb zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. O., reálne však
tieto stavby neužíva a na pozemku žalobcu sú aj stavby vo vlastníctve iného subjektu. Nájomnú zmluvu

so žalobcom nemá uzavretú, žalobca ho na uzavretie nájomnej zmluvy nevyzval. Súd prvej inštancie
žalobe v časti nároku voči žalovanému v 1. rade vyhovel, v ostatnej časti voči žalovanému v 1. rade a
voči žalovanému v 2. rade žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu je zamietajúca časť rozsudku súdu
prvej inštancie a výroky o trovách konania predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd

prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie
považoval v danej veci za rozhodujúce, že žalovaný v 1. rade užíva časť parciel vo vlastníctve žalobcu
tým, že sa na týchto parcelách nachádzajú stavby v jeho vlastníctve, resp. cesta, ktorú žalovaný v 1. rade
užíva ako prístupovú cestu k svojim stavbám. Výmeru pozemku vo vlastníctve žalovaného zastavanú

stavbami žalobcu v 1. rade ustálil na 4034 m2 a výmeru prístupovej cesty na 3544 m2, spolu 7578
m2. Výšku bezdôvodného obohatenia mal preukázanú znaleckým posudkom znalca Ing. O. č. 59/2017,
podľa ktorého bola cena týchto parciel v roku 2017 vo výške 0,104 eur/m2, preto cena za jeden rok
výmery 7578 m2 je 788,11 eura a za dva roky od 21.04.2017 do 21.04.2019 je 1 576,22 eura. Na základe
uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade sa v žalovanom období obohatil na úkor

žalobcu vo výške 1 576,22 eura, preto žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1. rade čo do istiny v tejto časti
vyhovel spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.04.2017 do zaplatenia. V
ostatnej časti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobu zamietol pre
neunesenie dôkazného bremena žalobcom, keďže nemal prekážané, že žalovaný v 1. rade využíval aj
zvyšnú časť areálu, čo nepreukázala ani fotodokumentácia doložená do spisu ani konštatovanie znalca

Ing. O. v znaleckom posudku č. 31/2020 o tom, že umiestnenie stavieb obmedzuje užívanie zvyšnej časti
pozemku na 60-70 %. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie rovnako nemal preukázané,
že žalovaný v 2. rade užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu akýmkoľvek spôsobom. Odvolací súd
sa s uvedenými závermi stotožnil. Odvolací súd považoval za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti týkajúcej sa trov konania (výroky IV. a V.). Keďže žalovaný v 1. rade bol v konaní

pomerne úspešný správne mu súd prvej inštancie priznal nárok na pomernú náhradu trov konania voči
žalobcovi, ktorej rozsah aj správne vypočítal. Žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že bol v spore plne úspešný, vzhľadom na zamietnutie
žaloby voči nemu. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v napadnutej
zamietajúcej časti dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy,

ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil a preto na správnosť dôvodov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. S tvrdením, že v rozhodnom období bol tento areál
žalovanými uzamknutý a bez ich súhlasu sa doň nebolo možné dostať, z čoho malo vyplývať užívanie

celého areálu žalovanými, sa odvolací súd nestotožnil. Žalovaní dostatočne zrozumiteľne vysvetlili
dôvody uzamykania areálu, ktoré mali spočívať v bezpečnosti najmä detí, a ďalej v potrebe zabránenia
vnášania odpadu do areálu cudzími osobami. Z hľadiska týchto dôvodov bolo uzamykanie areálu
prospešné aj pre žalobcu. Pritom z obsahu spisu nevyplýva, že žalovaný v 1. rade odmietal vydať
žalobcovi kľúče. Pokiaľ žalobca poukázal na znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že stavby iných

subjektov na pozemku vo vlastníctve žalobcu znemožňujú jeho využitie na 60-70 %, uvedený argument
nesvedčí v prospech tvrdenia, že celý areál užíva žalovaný v 1. rade, či dokonca obaja žalovaní, keďže
z obsahu spisu vyplýva, že v areáli na nachádzajú aj stavby vo vlastníctve PD O. a stavba vo vlastníctve
spoločnosti O2. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením, že zaviazaný k náhrade za užívanie by mal
byť aj žalovaný v 2. rade, ktorý areál užíva dokonca častejšie a pravidelnejšie ako žalovaný v 1. rade, je

tou osobou, ktorá uzamykala areál od počiatku, a s ním aj rokoval ohľadom uzavretia nájomnej zmluvy
v minulosti. S uvedeným tvrdením sa dostatočne vyporiadal súd prvej inštancie v bode 27. napadnutého
rozsudku. Navyše samotná skutočnosť, že žalovaný v 2. rade v minulosti rokoval o uzavretí nájomnej
zmluvysožalobcomnepreukazujeužívaniežalobcovhopozemku.Odvolacísúdnespochybňujetvrdeniežalobcu, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie vzniká na základe faktického užívania bez právneho
dôvodu, iba dodáva, že faktické užívanie žalovaným v 2. rade nebolo preukázané.
16. Žalovaní v 1. a 2. rade podali dňa 28.02.2022 návrh na prerušenie konania do právoplatnosti veci

vedenej na Okresnom súde Nové Zámky sp.zn. 4C/85/2021. V návrhu uviedli, že na Okresnom súde
Nové Zámky prebieha pod sp.zn. 4C/85/2021 konanie o určenie vlastníctva, na základe žaloby, ktorou
sa S. M. domáha voči R. M. určenia, že on je vlastníkom pozemkov evidovaných na LV č. XXXX pre
katastrálne územie O.. Z uvedených dôvodov tvrdili, že je daný dôvod na prerušenie tohto konania.
Žalobca vo vyjadrení uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by ohľadom nehnuteľností na LV č. XXXX

bolo vedené konanie o určenie vlastníctva, takáto žaloba mu nebola doručená, preto sa k návrhu na
prerušenie konania nevedel vyjadriť.
17. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.
18. Odvolací súd zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 4C/85/2021

bolo uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. februára 2022 č.k. 4C/85/2021-22 zastavené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2022. Z toho dôvodu dospel k záveru, že na prerušenie
konania nie sú splnené predpoklady uvedené v ustanovení § 164 CSP.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade (výrok II.), v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému

v 2. rade (výrok III.) a vo výrokoch o trovách konania (IV. a V.), ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1
CSP, potvrdil a návrh žalovaných v 1. a 2. rade na prerušenie konania zo dňa 28.02.2022 zamietol.
20.O náhradetrovkonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§262ods.1vspojenísustanovením§396ods.
1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní. O

výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).