Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206925
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5814206925.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

E. súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov: 1/ G.
E., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XXX/XX, H., obaja práv. zast.:
JUDr. Dušan Serek, advokát so sídlom H. M. XXX/XX, H., proti žalovaným: 1/ MUDr. N. E., rod. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, H., 2/ Ing. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 3/ G. N., rod. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, H., 4/ Mgr. G. Q., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Q., všetci
práv. zast.: Mgr Gabriel Vons, advokát so sídlom E. XXX, H., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov v rade 1/ a 2/ a o odvolaní žalovaných v rade 1/ až 4/ proti rozsudku

Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/138/2014 - 344 zo dňa 04.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov a rozhodol, že žalovaným 1/ až 4/
náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobcovia v 1/ rade a v 2/ rade žalobou podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
31.10.2014 žiadali: 1. Zrušiť podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1/ a 2/ a žalovaných v 1/ až 4/ rade

k stavbe - rodinnému domu so s. č. XXX, postavenom na pozemku KN-C parcela č. 1391/1, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 117 m2 zapísanom na LV č. XXX, k.ú. a obec H. pod B2 na žalobkyňu v
1/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, pod B3 na žalobcu v 2/ rade v spoluvlastníckom podiele
3/8-iny, pod B4 na žalovanú v 1/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, pod B5 na žalovaného v
2/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, pod B6 na žalovanú v 3/ rade v spoluvlastníckom podiele
1/8-ina a pod B7 na žalovanú v 4/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina. 2. Byt č. X umiestnený
na prízemí rodinného domu s. č. XXX pozostávajúci z dvoch obytných miestností, kuchyne, WC a

chodby spolu s príslušenstvom bytu nachádzajúcom sa v suteréne rodinného domu pozostávajúcom z
dvoch miestností označených ako práčovňa a kotolňa ako budú špecifikovane v znaleckom posudku
prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1/ až 4/ rade, pre každého v spoluvlastníckom
podiele po 1-ine. Byt č. X umiestnený na prvom poschodí rodinného domu so súp. č. XXX pozostávajúci
z 3 obytných miestností, kuchyne, WC s kúpeľňou, chodbou a vnútorným schodiskom spolu s
príslušenstvom bytu nachádzajúcom sa v suteréne rodinného domu pozostávajúcom z dvoch miestnosti
využívaných ako garáž a špajza tak ako budú špecifikované v znaleckom posudku prikazuje do

podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1/ rade v spoluvlastníckom podiele 2/8-iny a žalobcu v 2/ rade
v spoluvlastníckom podiele 6/8-in. 3. Sporové strany sú povinná strpieť vykonávanie stavebných úprav v
popísanom rozsahu a na celkových nákladoch sú povinní podieľať sa: žalobkyňa v 1/ rade v podiele 1/8-
ina, žalobca v 2/ rade v podiele 3/8-iny, žalovaná v 1/ rade v podiele 1/8-ina, žalovaný v 2/ rade v podiele1/8-ina, žalovaná v 3/ rade v podiele 1/8-ina a žalovaná v 4/ rade v podiele 1/8-ina. 4. Zároveň žiadali,
abyžalovanýmv1/až4/radebolauloženápovinnosťnahradiťtrovykonanianaúčetprávnehozástupcu.
V priebehu konania súd pripustil zmenu žaloby. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd

zistil nasledovný skutkový stav, ktorý bol preukázaný a nevyvrátiteľný predloženými listinnými dôkazmi:
Sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľností - rodinnému domu so s. č.
XXX, postavenom na pozemku KN-C parcela č. 1391/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2
zapísanom na LV č. XXX, k.ú. a obec H. žalobkyňa v 1/ rade v podiele 1/8-ina, žalobca v 2/ rade v
podiele 3/8-iny, žalovaná v 1/ rade v podiele 1/8-ina, žalovaný v 2/ rade v podiele 1/8-ina, žalovaná v 3/

rade v podiele 1/8-ina a žalovaná v 4/ rade v podiele 1/8-ina. Rodinný dom bol postavený na základe
stavebného povolenia - rozhodnutia o prípustnosti stavby sp. zn. 1443/1973-327-A-10-1548/76-328-V-5
z 4.11.1976 vydanom Radou MsNV H. pre stavebníkov E. E. s manželkou a Z. E., a to ako dvojbytovka
s tým, že byt na prízemí bude užívať E. E. s manželkou a byt na poschodí bude užívať Z. E.. Predmetné
rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti označených stavebníkov z 02.11.1976 doručenej MsNV
H. dňa 04.11.1976, na základe ktorej žiadali o zmenu projektu rodinného domu tak, že tento bude

prevádzkovaný ako dvojbytový s tým, že na prízemí bude byt pre E. E. a na poschodí byt pre Z.
E.. Medzi sporovými stranami nebolo sporným, že rodinný dom je užívaný tak, že bytovú jednotku
na prízemí užíval E. E. s manželkou, po smrti E. E. iba jeho manželka a bytovú jednotku na prvom
poschodí žalobcovia (právni nástupcovia po neb. Z. E.), ktorí spoluvlastnícky podiel v 1- ici rodinného
domu, nadobudli dedením sp. zn,. 5D 314/2005. Žalovaní v rade 1/ až 4/ nadobudli spoluvlastnícky

podiel v 1-ici rodinného domu na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V
2622/13 od darkyne E. E., rod. L., ktorá v 1 -ici predmetný rodinný dom vlastnila titulom zaniknutého
BSM v 1 -ine a dedením po neb. E. E. v 1-ine, ktoré dedičské konanie bolo ukončené vydaním
osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 591/96. Žalovaní 1/ až 4/ bytovú jednotku na prízemí neobývajú,
prízemie obýva E. E. - pozostalá manželka po neb. E. E., zároveň matka žalovaných 1/ až 4/ a stará

matka žalobcu v 2/ rade a svokra žalobkyne v 1/ rade. V súdenej veci okresný súd dospel k záveru, že
nie sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetnej nehnuteľnosti
bolo zrušené a vyporiadané. Obe sporové strany sa vo svojej podstate zhodli, že by súhlasili so
zrušením podielového spoluvlastníctva a jeho následnom vysporiadaní, ale len za predpokladu, že
by súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nimi navrhovaným spôsobom podľa nimi

predložených odborných posudkov. Zároveň sa však odmietli finančne podieľať na stavebných úpravách
navrhnutých protistranou. Žalobcovia v závere navrhli súdu, že v prípade vyhovenia ich návrhu na
vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej stavbe, budú sa na nákladoch týkajúcich sa stavebných
uprav podieľať v rozsahu 100%, následne však opätovne prehodnotili svoje vyjadrenie a uviedli, že by
takýtospôsobvyporiadania,žebysalenonifinančnepodieľalinastavebnýchúpraváchvrozsahu100%,

považovali za nespravodlivý a žiadali, aby sa na stavebných úpravách podieľali všetci spoluvlastníci
podľa výšky podielov. Podľa súdnej judikatúry, pokiaľ by rozdelenie spoločnej veci nebolo uskutočniteľné
bez nákladných stavebných úprav, na ktorých by sa odmietali finančne podieľať spoluvlastníci, jednalo
by sa o vec reálne nedeliteľnú. Keďže žalobcovia sa vyjadrili, že nie sú ochotní znášať všetky
náklady spojené s vynaložením stavebných úprav, a žalovaní sa odmietli podieľať na stavebných

úpravách v prípade vyporiadnia podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti spôsobom
navrhovanými žalobcami, keďže podľa ich spôsobu vyporiadania by boli značne znevýhodnený
oproti žalobcom a rovnako žalobcovia odmietali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením
nehnuteľnosti spôsobom navrhovanými žalovanými a finančne sa na takýchto stavebných úpravách
podieľať, pričom finančný ekvivalent stavebných úprav, možno aj vzhľadom k oceneniu nehnuteľnosti

za m2 na sumu (podľa odborného vyjadrenia) považovať za nákladné, súd predmetnú nehnuteľnosť
z pohľadu navrhovaného delenia oboma navrhovaným spôsobmi považoval vec za reálne nedeliteľnú.
Keďže prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania - rozdelenie nehnuteľností súd nepovažoval za možný,
autoritatívne do úvahy prichádzali ďalšie spôsoby vyporiadania, a to prikázanie nehnuteľnosti za
primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov, prihliadajúc na účelné využitie, prípadne predaj

nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku. Vzhľadom na to, že sporové strany (žalobcovia na jednej strane
a žalovaní na druhej strane) sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v ideálnom podiele (v
1-ici) kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu nesvedčí žiadnej z nich. V prejednávanej veci za
rozhodujúce považoval kritérium účelného využitia veci a pri úvahe o účelnom využití veci prihliadol
predovšetkým na skutočnosť, že predmetom sporu je obývaný rodinný dom, stavaný ako dvojbytovka,

ktorý je aj reálne od svojho vybudovania užívaný a rozdelený na dve samostatné bytové jednotky a dalo
by sa povedať, že užívaný je resp. bol dotknutými stranami sporu, ktoré sa aj podieľali na jeho výstavbe
či už finančne, alebo osobne, ale predovšetkým predmetnú nehnuteľnosť považujú za svoj domov,
pričom reálnou užívateľkou prízemia tohto domu, ako samostatnej bytovej jednotky je E. E. (matkažalovaných v rade 1/ až 4/ a zároveň testina a stará matka žalobcov a 1/ a v 2/ rade), ktorá je reálne aj
jeho stavebníčkou a tiež je osobou vyššieho veku a strany sporu tak žalobcovia ako aj žalovaní majú
k predmetnej nehnuteľnosti vybudovanú citovú väzbu. Pre úplnosť súd uvádza, že v posudzovanom

prípade by tak bolo súdne rozhodnutie ďalšími spôsobmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti upraveného zákonom v rozpore s dobrými mravmi, priečilo by sa účelu tohto zákona a
ani jedna zo strán takýto návrh nepodala a razantne ho odmietli. Vzhľadom na spomínané skutočnosti
okresný súd považoval žalobu žalobcov za nedôvodnú a v celom rozsahu ju ako nedôvodnú zamietol. Pri
rozhodovaní o trovách konania súd však prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa vychádzajúc

z ustanovenia § 257 CSP, ktoré spočívajú v okolnostiach súdenej veci, a to v tom, že žalobcovia nemali
inú možnosť, ako sa domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými inak
ako cestou súdu a podať tak predmetnú žalobu, pričom žalovaní v priebehu konania taktiež deklarovali,
že nemajú záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve a predniesli svoj návrh na jeho zrušenie
a vyporiadanie, ktorému súd rovnako nevyhovel.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Odvolanie podali proti výroku I., ktorým súd žalobu žalobcov
zamietol. Záver súdu o nemožnosti reálnej deľby veci žalobcovia považujú za nesprávny. Každá zo
sporových strán deklarovala, že je ochotná sa podieľať na stavebných úpravách spoločnej veci podľa
svojho vlastného návrhu, bolo vecou súdu, aby v prípade, ak sa prikloní k tomu ktorému, alebo

vlastnému, tretiemu spôsobu reálneho rozdelenia veci, autoritatívne uložiť sporovým stranám finančne
sa podieľať na s tým spojenými stavebnými úpravami. Tiež uvádzajú, že vzhľadom na cenový odhad
nehnuteľnosti nie je predbežný odhad stavebných prác nákladný. Cena stavebných prác k všeobecnej
hodnote vyporiadávanej nehnuteľnosti podľa ich názoru vôbec nemožno považovať za zrejmý nepomer.
O možnosti reálneho rozdelenia veci svedčia aj znalecké posudky, stavebné povolenie, kolaudačné

rozhodnutie a tiež to konštatovala súdna znalkyňa Ing. Hutirová na pojednávaní dňa 10.08.2017. Súd
prvej inštancie opomenul, že žalobcovia za prevyšujúcu výmeru ich bytovej jednotky navrhli žalovaným
finančnú kompenzáciu. Žalobcovia sa domnievajú, že okresný súd nesprávne aplikoval dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré podielové spoluvlastníctvo nevyporiadal. Ak sa žalobcovia 1/ a 2/ s matkou
žalovaných dokážu dohodnúť ohľadom platieb za dodávku energií do rodinného domu, nemožno z

tohto konštatovať, že by sa nedokázali dohodnúť v prípade reálneho rozdelenia domu na dve bytové
jednotky. Žalobcovia niekoľkokrát súdu deklarovali, že sú ochotní si vlastné nové prípojky vybudovať na
vlastné náklady, teda pôvodné prípojky by ostali pre bytovú jednotku na prízemí. Súdu nebránilo vec
reálne rozdeliť aj iným spôsobom. Za tým účelom žalobcovia súdu navrhovali počas celého konania
ustanoviť znalca z odboru stavebníctvo, ktorý by posúdil reálnu deliteľnosť predmetnej nehnuteľnosti

na samostatné bytové jednotky, prípadne by posúdil viacero alternatív deľby. Vzhľadom na uvedené
navrhujú, aby odvolací súd zmenil výrok I. napadnutého rozsudku tak, ako uvádzajú vo svojom odvolaní.

3. Žalovaní 1/ až 4/ podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote
odvolanie proti výroku II. napadnutého rozsudku. V prvom rade majú za to, že samotná skutočnosť, že

je vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nezakladá okolnosť hodnú
osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. Ďalej nesúhlasia s názorom súdu, že žalovaní v priebehu
konania taktiež deklarovali, že nemajú záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve so žalobcami
a predniesli svoj návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie, ktorému súd rovnako nevyhovel. Žalovaní
počas celej doby trvania sporu žiadali v prvom rade žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalovaní sa v konaní len bránili a pre prípad, že by súd napriek nimi tvrdeným skutočnostiam dospel
k záveru, že je potrebné podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam zrušiť a tieto reálne
rozdeliť, tak prezentovali svoj názor, ako by bolo sporné nehnuteľnosti najvhodnejšie rozdeliť. Toto však
nemožno považovať za návrh vo veci samej, ktorému súd taktiež nevyhovel. V neposlednom rade chcú
žalovaní poukázať na skutočnosť, že prvostupňový súd sa v odôvodnení Rozsudku priklonil k názorom,

ktoré žalovaní prezentovali už v liste zo dňa 13.08.2014 označenom ako „Odpoveď na listy z 31.07.2014
- Návrh na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva“ adresovanom právnemu zástupcovi
žalobcov, ako aj počas celého súdneho konania, ako dôvody, pre ktoré by mal súd žalobu žalobcov v
celom rozsahu zamietnuť. Na základe vyššie uvedených skutočností majú žalovaní v 1/ až 4/ rade za
to, že prvostupňový súd mal pri rozhodovaní o trovách konania postupovať v zmysle ust. § 255 ods.

1 CSP a priznať žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to z dôvodu, že žalovaní mali v
konaní úspech v celom rozsahu, keďže prvostupňový súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.
Žalovaní v 1/ až 4/ rade týmto navrhujú odvolaciemu súdu, aby výrok II. Rozsudku Okresného súdu
Námestovo zo dňa 04.12.2018, č. k. 8C/138/2014-344 zrušil a zmenil takým spôsobom, že žalovaným v1/ až 4/ rade proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaných 1/ až 4/ písomne nevyjadrili. Žalovaní 1/ až 4/ sa taktiež
k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

10. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa

odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolatelia k veci
samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by
boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie
sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podaných odvolaniach a na ktoré
poukazovali odvolatelia aj v priebehu prvostupňového konania, odvolania nepovažoval odvolací súd za

dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody,
a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode o zrušení spoluvlastníctva, súd
zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec

žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tietojednotlivé spôsoby vyporiadania. Ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným
vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so
spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Výnimka z uvedenej zásady sa súdnou praxou pripúšťa iba v

prípade, keby sa pred súdom uzavrel súdny zmier (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu). V
takom prípade by si sami spoluvlastníci mohli zvoliť spôsob vyporiadania formou zmieru, ktorý podlieha
schváleniu súdu.

14. V prvom rade je súd povinný skúmať, či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi

spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Tento spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby
návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom
použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť
rozdelenia veci (napr. v prípade budovy nie je prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale
len vertikálne delenie) a súlad s právnymi predpismi (napr. stavebnými predpismi). Reálne rozdelenie
veci musí korešpondovať výške spoluvlastníckych podielov.

15. Reálne rozdelenie stavby je v zásade možné. Nie je prípustné delenie podľa poschodí a ich častí
(horizontálne delenie), ale len delenie vertikálne. Je prípustné len vtedy, ak na základe stavebných
úprav urobených podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné veci, pričom samostatnosť týchto
vecí je daná aj ich funkčnosťou. Na reálne rozdelenie stavby na dve alebo viac samostatných vecí

rozdelenie stavebnej parcely geometrickým oddeľovacím plánom nestačí. Stavbu možno reálne rozdeliť
len vertikálne. Ak reálne rozdelenie nemožno uskutočniť bez nákladných stavebných úprav, vec treba
považovať za reálne nedeliteľnú (R 61/1968, R 45/1991). Za situácie, keď je medzi účastníkmi vedený
spor o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, najmä ak má dôjsť k
reálnemurozdeleniebudovy,jevykonaniestavebnýchúpravazmienúčeluužívaniačastibudovyjedným

zo spoluvlastníkov zásahom, ktorý môže ovplyvniť pozíciu týchto spoluvlastníkov ako účastníkov sporu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (Ro NS ČR z 27.02.2008,
sp. zn. 22 Cdo 2918/2005).

16. Obe sporové strany sa v danom prípade zhodli, že by súhlasili so zrušením podielového

spoluvlastníctva a jeho následnom vysporiadaní, ale len za predpokladu, že by súd rozhodol o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nimi navrhovaným spôsobom podľa nimi predložených
odborných posudkov. Zároveň sa však odmietli finančne podieľať na stavebných úpravách navrhnutých
protistranou. Žalobcovia v závere navrhli súdu, že v prípade vyhovenia ich návrhu na vyporiadanie
spoluvlastníctva k predmetnej stavbe, budú sa na nákladoch týkajúcich sa stavebných uprav podieľať

v rozsahu 100%, následne však opätovne prehodnotili svoje vyjadrenie a uviedli, že by takýto spôsob
vyporiadania, že by sa len oni finančne podieľali na stavebných úpravách v rozsahu 100%, považovali
za nespravodlivý a žiadali, aby sa na stavebných úpravách podieľali všetci spoluvlastníci podľa výšky
podielov. V podanom odvolaní uvádzajú, že cena stavebných prác v odhadovanej výške 2.406 Eur,
v prípade návrhu na vyporiadanie spoluvlastníctva navrhovaného žalobcami, k všeobecnej hodnote

vyporiadanej nehnuteľnosti vo výške 77.884,81 Eur, nie je v hrubom nepomere. Naproti tomu žalovaní 1/
až 4/ v podanom odvolaní uviedli, že nesúhlasia s názorom súdu, že žalovaní v priebehu konania taktiež
deklarovali, že nemajú záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve so žalobcami a predniesli svoj
návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie, ktorému súd rovnako nevyhovel. Žalovaní počas celej doby
trvania sporu žiadali v prvom rade žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaní sa v

konaní len bránili a pre prípad, že by súd napriek nimi tvrdeným skutočnostiam dospel k záveru, že
je potrebné podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam zrušiť a tieto reálne rozdeliť, tak
prezentovali svoj názor, ako by bolo sporné nehnuteľnosti najvhodnejšie rozdeliť.

17. Okresný súd rozhodol, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu rozdelením

neprichádza do úvahy. Argumentoval nasledovným. Z hľadiska povahy a funkčného využitia
jednotlivých novovzniknutých bytových jednotiek by vznikol vážny nepomer. Spôsob vyporiadania
nehnuteľností navrhnutý žalobcami znevýhodňuje žalovaných vo viacerých aspektoch. V prvom rade
nezodpovedá kritériu vyžadovaného zákonom, že pri vyporiadaní nehnuteľností je povinný súd zachovať
spoluvlastnícke podiely strán a v prípade, ak by tieto spoluvlastnícke podiely aj neboli zachované,

reálnou deľbou vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov mali by vzniknúť zhruba dve
rovnocenné bytové jednotky. Spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhovaný žalobcami
by vytvoril stav, že žalobcovia by boli vlastníkmi trojizbového bytu s vnútorným prístupom do všetkých
priestorov, pričom žalovaní by boli vlastníkmi len dvojizbového bytu, s priestorovo nevyhovujúcimsociálnym zariadením, aj vzhľadom na potrebu rekonštrukcie kúpeľne a tiež nevyužiteľnosť priestoru
pod schodiskom, ktoré zaberá rozlohu v m2 a tiež znevýhodnený vonkajším prístupom do priestorov
suterénu. Taktiež je potrebné zohľadniť aj „ľudský faktor“, a to i v podobe reálneho očakávania vzájomnej

koexistencie potenciálne budúcich vlastníkov novovzniknutých bytových jednotiek - ak totiž títo nemajú
medzi sebou optimálne vzťahy ako spoluvlastníci, je len málo pravdepodobné (i keď nie vylúčené úplne),
že sa ich vzťahy zlepšia, ak budú musieť byť pri výkone svojho vlastníckeho práva v pozícii susedov. S
uvedenou argumentáciou sa odvolací súd stotožňuje.

18. Okresný súd zvažoval ďalšiu možnosť vyporiadania spoluvlastníckeho práva k rodinnému domu a
to prikázanie nehnuteľnosti za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov, prihliadajúc na účelné
využitie. Prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že predmetom sporu je obývaný rodinný dom, stavaný
akodvojbytovka,ktorýjeajreálneodsvojhovybudovaniaužívanýarozdelenýnadvesamostatnébytové
jednotky a dalo by sa povedať, že užívaný je resp. bol dotknutými stranami sporu, ktoré sa aj podieľali
na jeho výstavbe či už finančne, alebo osobne, ale predovšetkým predmetnú nehnuteľnosť považujú

za svoj domov, pričom reálnou užívateľkou prízemia tohto domu, ako samostatnej bytovej jednotky je
E. E. (matka žalovaných v rade 1/ až 4/ a zároveň testina a stará matka žalobcov a 1/ a v 2/ rade),
ktorá je reálne aj jeho stavebníčkou a tiež je osobou vyššieho veku a strany sporu tak žalobcovia ako
aj žalovaní majú k predmetnej nehnuteľnosti vybudovanú citovú väzbu. Na záver okresný súd uviedol,
že v posudzovanom prípade by tak bolo súdne rozhodnutie ďalšími spôsobmi vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti upraveného zákonom v rozpore s dobrými mravmi, priečilo by sa účelu
tohto zákona a ani jedna zo strán takýto návrh nepodala a razantne ho odmietli.

19. Odvolací súd dáva tiež do pozornosti, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Spoločnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, ak súd chce upustiť od zrušenia spoluvlastníctva, je
okolnosť, že taký postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Takýmito dôvodmi sú
okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane povinného (najmä jeho zdravotný stav, vek
a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností
uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane oprávneného

(najmäakmuidelenovyriešenieužívacíchvzťahov,pričomotázkazánikuspoluvlastníctvanemápreňho
prioritu alebo že vec má v úmysle predať, príp. ide o šikanózny výkon práva). V niektorých prípadoch
môže preto súd návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zamietnuť, najmä s ohľadom na
zásadu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). (R 26/1979, R 45/1986)

20. V niektorých prípadoch môže súd návrh na zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva zamietnuť
najmä s ohľadom na zásadu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) (R 26/1979, R
45/1986). Takýto postup súdu by však mal byť skôr výnimočný a súd ho musí v odôvodnení svojho
rozhodnutia vždy uviesť. Odvolací súd konštatuje, že sa s názorom okresného súdu plne stotožňuje,
nakoľko aj odvolací súd mal za preukázané, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému

domu ďalšími spôsobmi by bolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na aktuálnu bytovú situáciu a
s prihliadnutím na účelné využitie veci.

21. Žalovaní v 1/ až 4/ rade v podanom odvolaní namietali, že prvostupňový súd mal pri rozhodovaní
o trovách konania postupovať v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a priznať žalovaným náhradu trov

konania v rozsahu 100%, a to z dôvodu, že žalovaní mali v konaní úspech v celom rozsahu, keďže
prvostupňový súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Okresný súd však pri rozhodovaní o
trovách konania prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa vychádzajúc z ustanovenia § 257 CSP,
ktoré spočívajú v okolnostiach súdenej veci, a to v tom, že žalobcovia nemali inú možnosť, ako sa
domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými inak ako cestou súdu a

podať tak predmetnú žalobu, pričom žalovaní v priebehu konania taktiež deklarovali, že nemajú záujem
na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve a predniesli svoj návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie,
ktorému súd rovnako nevyhovel.

22. Odvolací súd dáva do pozornosti, že účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť

dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného
práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súduk inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov
konania. CSP vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo
o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Uznesenie Ústavného súdu SR z 8.
decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14)

24. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v

konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
doúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľa
§ 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach

u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

25. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo
17/2009)

26. Odvolací súd sa v medziach týchto úvah v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu,
ktorý rozhodol, že žalovaným 1/ až 4/, ktorí by inak mali nárok na náhradu trov konania, túto náhradu
nepriznal vzhľadom na priebeh konania. Okolnosti hodné osobitného zreteľa spočívali v súdnej veci, a
to v tom, že žalobcovia 1/ a 2/ nemali inú možnosť, pokiaľ dohoda neprichádzala do úvahy, ako domáhať

sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu na súde. Žalovaní 1/ až 4/
v priebehu konania predniesli aj svoj návrh ako vysporiadať podielové spoluvlastníctvo, v prípade, ak by
ho súd zrušil a vysporiadal, pričom v tejto časti úspešní neboli.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust.

§ 387 ods. 1 a 2 CSP v celom rozsahu potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

28. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní podali odvolanie aj strana žalobcov

aj strana žalovaných. Žalobcovia 1/ a 2/ podali odvolanie proti výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým
súd žalobu zamietol, pričom v odvolacom konaní úspešní neboli. Žalovaní 1/ až 4/ podali odvolanie proti
výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd rozhodol o trovách konania, pričom tiež úspešní neboli.
Vzhľadom na to, že úspech resp. neúspech v odvolacom konaní je na oboch stranách rovnaký, odvolací
súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)