Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, March 12, 2023

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9Csp/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722200699
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2023:1722200699.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko

a.s., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO : 35 724 803 , právne zast. : Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5 , IČO 53255739 , proti žalovanej : EdO. H. , F.. XX.XX.XXXX, T.
F. C. Č.. XXX/XX, R. A., o zaplatenie 112,78 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 112,78 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % eur ročne
zo sumy 112,78 eur od 10.11.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.04.2022 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy
112,78 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca uviedol, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania nadobudol postúpením od postupcu
Tatra banka, a.s. , ktorá poskytla žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere povolené

prečerpanie na bežnom účte . Žalovaná sa čerpaním peňažných prostriedkov na účte dostala do
nepovoleného prečerpania v sume 78,69 eur. V dôsledku tejto skutočnosti, banka jednostranne zmluvu
vypovedala. Žalovaná dlžnú sumu nevrátila a žalobca si svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a jej
príslušenstva uplatnil súdnou cestou.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

5. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil :

6. Zo spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 05.05.2016 uzavretou medzi spoločnosťou Raiffeisen BANK , a.s.
a žalovanou súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel zmluvu v postavení právnickej osoby
podnikajúcej v rámci predmetu svojej činnosti ( dodávateľ ) a žalovaní ako fyzické osoba - nepodnikateľ
( spotrebiteľ ) Predmetom Zmluvy bol záväzok dodávateľa poskytnúť povolené prečerpanie na bežnom
účte. Žalovaná sa čerpaním prostriedkov dostala do nepovoleného prečerpania , ktoré ku dňu podania

žaloby dosiahlo čiastku 112,78 eur. Žalovaná ani po opakovanej výžbe žalobcu, dlžnú sumu neuhradila.
Žalobca si žalobou uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 864,38
eur od 23.06.2021 do zaplatenia.7. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

8. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti

9. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( §51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky

rôznych zmlúv.

10. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou )

11. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13. V konaní bolo vykonaným dokazovaní preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzavreli medzi sebou zmluvu o spotrebiteľskom úvere , kde na strane veriteľa vystupoval v rámci
vykonávania svojej podnikateľskej činnosti právny predchodca žalobcu a na strane dlžníka žalovaná
ako fyzická osoba. Uvedený záväzkový vzťah bol súdom posúdený ako vzťah medzi dodávateľom a

spotrebiteľom. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. §
52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru
je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský
úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods.
1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený

priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 Občianskeho zákonníka
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný

tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,
čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

15. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné,
hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( §
53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe
podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasnýchpodmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec

prečítať,resp.pochopiťichobsah.Idetedaozákonnýzákazpoužívanianeprijateľnýchpodmienok,ktoré
vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné
zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

16. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Ustanovenie § 54 ods.1 Obč. zákonníka zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť
inak dispozitívnych noriem uvedených v Obč. zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od

nich odklon v neprospech spotrebiteľa.

17. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť
zmluvných strán. Tento jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva.
Preto sa zdá, že každá zvláštna ochrana, poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu,

je čímsi, čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením.
Preto bol dlho pripisovaný všetkým zásahom do zmluvnej autonómie verejnoprávny charakter a
pokiaľ jeho rozsah bol značný, bola právna oblasť, kde k nim dochádzalo, chápaná ako samostatné
právne odvetvie stojace medzi právom súkromným a verejným (právo pracovné, právo hospodárske
apod.). Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských

vzťahoch. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu
charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode
spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod
určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti v obmedzenom prístupe k právnej
pomoci a pod. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-

spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

18. Žalobou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 112,78 eur, ktorý pozostával z nepovoleného
prečerpania na bežnom účte. Súd nemal dôvod rozporovať tvrdenia žalobcu, ktorý svoj nárok podložil
listinnými dôkazmi a svoj nárok preukázal. Žalovaná sa k predmetu konania nijako nevyjadrila. Súd

žalobu ustálil za dôvodnú a v takomto rozsahu jej i vyhovel. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že sa
žalovaná porušila zmluvné podmienky, v čoho dôsledku veriteľ pristúpil k výpovedi dohodnutej služby.
Keďže žalovaná v lehote určenej veriteľom dlh nezaplatila, dostal s plnením do omeškania, pričom úrok
z omeškania si žalobca uplatnil počnúc dňom 10.11.2021 do zaplatenia.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa§358Civilnéhosporovéhoporiadku,odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutianiejeprípustné.

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)
neboli splnené procesné podmienky,
b)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.