Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118203546
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5118203546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Roman Kvasnica a partneri,
s.r.o., so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, proti žalovanému H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Y.
XXXX/X, o zaplatenie 175.951,20 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 7Csp/15/2018-198 zo dňa 28. februára 2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Východiskovo konštatoval,
že žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru. V konaní
nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ a pôvodnou žalovanou 2/ (na majetok ktorej bol
vyhlásený konkurz, z ktorého titulu uznesením z 26.7.2018 bolo konanie proti nej zastavené; v ďalšom
texte preto odvolací súdu na žalujúcej strane označuje termínom žalovaný - v príslušnom gramatickom
tvare - len pôvodného žalovaného 1/) bola uzatvorená dňa 22.2.2007 Zmluva o splátkovom úvere č.
0423936433, na základe ktorej veriteľ/žalobca poskytol dlžníkom spotrebný úver - americká hypotéka

vo výške 179.267,16 eur (5.400.000,- Sk ).
2. Okresný súd uviedol, že označená úverová zmluva bola predmetom prieskumu v inej veci tamojšieho
súdu, v ktorom konaní bola právoplatne zamietnutá žaloba (aj) o určenie jej neplatnosti. Hoci táto zmluva
bola v danom konaní vyhodnotená ako zmluva o úvere podľa § 497 Obch. zák., záväzkový vzťah bol
posúdený ako vzťah spotrebiteľský. Okresný súd dotknuté rozhodnutie (rozsudok tamojšieho súdu č. k.
6C/233/2015-245 z 11.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/161/2019 z
28.9.2021) považoval „za formu prejudiciality k prejednávanej veci“, preto ďalej otázky, o aký zmluvný typ

išlo, či zmluva spĺňala zákonné náležitosti z hľadiska obsahu, formy, resp. podmienok, nevyhodnocoval.
3. Okresný súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu strán a s poukazom na § 52
ods. 2 vety druhej Obč. zák. skúmal, či ku dňu vyhlásenia okamžitej splatnosti predmetného úveru bol
dodržaný zákonný postup podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. zák. Zdôraznil, že v prípade,
keď je dlžníkom spotrebiteľ, zákon modifikuje podmienky zosplatnenia celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky v tom smere, že toto právo môže dodávateľ využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky za predpokladu, že súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie

kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia daného práva.
4. V konkrétnostiach súdenej veci okresný súd uzavrel, že ak žalobca výzvou zo dňa 26.3.2014 vyzval
dlžníkov (spotrebiteľov) na zaplatenie omeškaných splátok (k uvedenému dňu vyčíslených vo výške
19.275,92 eur) s upozornením na možnosť zosplatnenia a následne pristúpil k zosplatneniu až ku dňu4.2.2015, je takéto zosplatnenie neplatné, „nakoľko je evidentne mimo relevantných zákonných lehôt
upravenýchvoznačenýchustanoveniach“.Jezrejmé,žekudňuvýzvy(k26.3.2014)poslednoudoúvahy
prichádzajúcou splátkou, s ktorou boli dlžníci v omeškaní 3 mesiace a pre nezaplatenie ktorej mohol

žalobca pri dodržaní zákonného postupu vyhlásiť okamžitú splatnosť, bola splátka splatná 20.12.2013.
Právo na zosplatnenie tak mohol žalobca v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. využiť najskôr po 20.3.2014
a v zmysle § 565 Obč. zák. najneskôr do splatnosti ďalšej splátky, t.j. do 20.4.2014. Samozrejme, za
súčasného splnenia kumulatívnej podmienky, že viac než 15 dní pred uvedeným dátumom (t.j. skôr
než 5.4.2014) upozornil spotrebiteľa na uplatnenie predmetného práva. Žalobca však k zosplatneniu

pristúpil až dňa 4.2.2015, t.j. cca 11 a pol mesiaca po lehote vyplývajúcej z § 565 Obč. zák. („do najbližšej
nasledujúcej splátky“).
5. Okresný súd zopakoval, že žalobca, uplatnený nárok skutkovo vymedzil a špecifikoval ako
plnenie z predčasne zosplatneného úveru, na zaplatenie čoho však žalobcovi nárok nevznikol. Keďže
zosplatnenie úveru bolo vyhodnotené ako neplatné, v posudzovanom zmluvnom vzťahu ide stále o
„živý úver“. Okresný súd súčasne konštatoval, že nárok nebolo možné posudzovať inak; napríklad/

predovšetkým ako plnenie jednotlivých nezosplatnených splátok, lebo by išlo o odlišný (žalobcom
neuplatnený) nárok. O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému žalovanému ich náhradu
nepriznal, nakoľko zo spisového materiálu nezistil, žeby tomuto v súvislosti so súdnym konaním nejaké
trovy vznikli.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že okresný súd v otázke vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
pohľadávky vychádzal z nesprávnej tézy, že zo strany žalobcu došlo k uplatneniu práva v zmysle § 565
Obč.zák.Zároveňtvrdil,žeoznačenáprávnanormaniejekogentnou,nakoľkojevnej„uvedenédoslova:

môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky“; je preto zrejmé, že toto zákonné ustanovenie má
„jednoznačne dispozitívny charakter“.
7. Odvolateľ zdôrazňoval, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo ním realizované na základe
zmluvného dojednania o možnosti veriteľa ukončiť vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru možnosť
splácať poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach. Podkladom daného oprávnenia boli Všeobecné

obchodné podmienky žalobcu a súvisiace obchodné podmienky pre dotknutý bankový produkt.
Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti teda nepredstavovalo reakciu žalobcu na nezaplatenie konkrétnej
splátky, ale bolo dôsledkom dlhodobého neplnenia si povinností zo strany dlžníkov, ktorí nereagovali
ani na opakované výzvy na doplatenie dlžných splátok. Súčasne však odvolateľ tvrdil, že postupoval v
súlade s § 53 ods. 9 Obč. zák., čo do potreby výzvy, ktorá predchádzala zosplatneniu úveru.

8. Žalobca nesúhlasil s tým, že mu okresný súd nepriznal ani uplatnené splatné splátky úveru. Pokiaľ
by aj bolo opodstatnené konštatovanie, že nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru/
pohľadávky, neobstojí záver, že žalobca si uplatnil nárok iba ako plnenie z predčasne zosplatneného
úveru. Tvrdil, že zo žaloby vyplýva, že uplatnený nárok pozostával zo splatných splátok úveru do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky, z nesplatenej istiny pohľadávky, ktorej splatnosť nastala

dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a z príslušenstva pohľadávky. Okresný súd tak „bol
povinný rozhodnúť“ o priznaní časti omeškaných splátok úveru splatných ku dňu vyhlásenia jeho
rozsudku (k 28.2.2022), ako aj k ním prislúchajúceho príslušenstva.
9.Odvolateľ„zdôvoduprávnejistoty“doplnil,že§54aObč.zák.nadobudolúčinnosť5.12.2018,t.j.ažpo
podaní žaloby. S poukazom na § 879v Obč. zák. je de lege vylúčená aplikácia dotknutého ustanovenia

v súdnych konaniach, ktoré začali pred označeným dňom. Uzavrel, že v dôsledku nesprávneho
zamietnutia žaloby, okresný súd nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania.

10. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Odvolateľ vôbec nereagoval na určujúce konštatovanie okresného súdu, že v spotrebiteľských

vzťahoch sa prednostne aplikujú normy občianskeho práva, čo vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pohľadávky zahŕňa § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák. Druhé spomínané zákonné ustanovenie je
striktným právnym základom prípustnosti zosplatnenia pohľadávky. Len v prípade, že takéto oprávnenie
veriteľa vyplýva zo zmluvných dojednaní strán záväzkového vzťahu alebo z rozhodnutia, môže totižveriteľ prikročiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti záväzku (z pohľadu veriteľa pohľadávky a z pohľadu
dlžníka dlhu).
13. Nadväzne je nutné vnímať § 565 Obč. zák. ako kogentnú právnu formu. Kogentnosť konkrétnej

právnej normy pritom nemá nič spoločné s tým, či pravidlo správania definované v jej dispozícii
je vyjadrené vo forme príkazu, zákazu alebo dovolenia („môže“). Odvolateľ v dotknutej časti svojej
argumentácie „zmiešal“ (nie je podstatné, či nevedome alebo účelovo) dve rôzne právne kategórie -
kogentnosť, resp. dispozitívnosť právnych noriem a obsah dispozície ako jedného z prvkov (štruktúry)
právnejnormy.Napokon,čiastočneažvrozporesdanýmargumentomsámpoukazujenato,žemožnosť

zosplatnenia úveru vychádzala zo zmluvných dojednaní; t.j. odvíjala sa práve od základu výslovne
definovaného v § 565 Obč. zák.

14. Žalobca síce tvrdí, že pri zosplatení úveru rešpektoval § 53 ods. 9 Obč. zák., ktorý stanovuje osobitné
podmienky aplikácie § 565 Obč. zák., ale k obom označeným právnym normám pristupuje „značne
selektívne“. Z ustanovenia § 565 Obč. zák. akceptuje len tú časť, ktorá umožňuje vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť dlhu na základe dohody zmluvných strán a úplne prehliada časť týkajúcu sa lehoty, v ktorej
(dokedy) je možné toto oprávnenie veriteľa využiť. Ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. označuje za ním
dodržané, čo však viaže iba na okolnosť upozornenia spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia dlhu a časť
týkajúcu sa omeškania viac ako troch mesiacov s určitou splátkou, ako aj súvislosť so všeobecným
pravidlom vymedzeným v § 565 Obč. zák. (prioritne jeho druhú vetu), na ktorý § 53 ods. 9 výslovne

odkazuje, ponecháva bez bližšieho povšimnutia; osobitne z hľadiska jedinečných časových súvislostí
vlastných iba a len prejednávanému prípadu.

15. V dotknutých individualizovaných konkrétnostiach, ktoré jednoznačne vymedzil (a to opakovane)
okresný súd v napadnutom rozhodnutí, je nutné bez akýchkoľvek pochybností súhlasiť s jeho

konštatovaním, že v súdenej veci k zosplatneniu úveru došlo „evidentne mimo relevantné zákonné
lehoty“ (11 a pol mesiaca po danej lehote), z ktorého titulu takéto zosplatnenie nemôže požívať právnu
ochranu. Inými slovami, ide o neplatný právny úkon pre jeho rozpor so zákonom. Dotknutý prístup
korešponduje i so spôsobom aplikácie § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. zák., ktorý (na v danom prípade
jedinečné časové okolnosti) uplatňuje Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 36/2020 z 15.12.2020,

ktoré rozhodnutie (prioritne v súvislostiach s inými právnymi otázkami) bolo publikované tiež v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 4/2021.

16.Krajskýsúdpreúplnosťdodáva,žespotrebiteľsképrávnevzťahypredstavujúosobitnýdruhprávnych
vzťahov, ktoré zahŕňajú zmluvy uzavreté medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi tak podľa Občianskeho

zákonníka, ako i podľa Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že sa nejedná o vzťahy medzi dvoma
podnikateľskými subjektmi, ale o vzťahy podnikateľa (v pozícii dodávateľa) a fyzickej osoby
mimo rámec výkonu jej podnikania, či povolania (v užšom význame slova). Tieto vzťahy sú
svojou povahou jednoznačne vzťahmi občianskoprávnymi, preto i na súvisiace otázky - vrátane otázok
vyhlásenia mimoriadnej/ /okamžitej splatnosti pohľadávky - je potrebné aplikovať Občiansky zákonník.

Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Obč. zák. sa pritom vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou (bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 14/2014).

17. Neobstojí ani odvolateľovo tvrdenie o nesprávnosti nadväzného právneho posúdenia okresného
súdu po ustálení neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nielen z petitu žaloby, ale

predovšetkýmzjejobsahu-skutkovéhovymedzeniatvrdenéhonároku-jetotižjednoznačné,žežalobca
sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (celého) úveru, v
ktorom zmysle výšku istiny i vyčísľoval.
18. To znamená, že sa nedomáhal zaplatenia splátok už splatných (niekedy označovaných tiež
termínom „dospelé splátky“) ku dňu zosplatnenia úveru vymedzených jednou sumou a súčasne splátok

podľa pôvodného splátkového kalendára ešte nesplatných, ktoré spadali pod režim zosplatnenia,
vymedzených ďalšou, resp. druhou sumou. Rovnako vo vzťahu k príslušenstvu (k úrokom a úrokom
z omeškania) vychádzal z výšky zosplatenenej (celej) istiny, a nie z príslušenstva viažuceho sa k
jednotlivým postupne neuhradeným splátkam. V rámci žaloby pri stanovení určujúceho okamihu ich
vyčíslenia navyše ani nevychádzal zo dňa zosplatnenia úveru, ale zo dňa 25.1.2018, ktorý dátum súvisel

„len“ s okamihom podania samotnej žaloby.

19. Za daných skutkových okolností je nepochybné, že uplatnený nárok žalobcu sa v plnej miere
odvíjal od tvrdeného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko však dotknutý právny úkon nebolplatným (okamžitá splatnosť celého úveru nenastala), nie je možné žalobcovi priznať ani sčasti ním
nárokované plnenie.
20. Krajský súd dodáva, že skutkové vymedzenie, ktoré by sa východiskovo viazalo na jednotlivé

nezaplatené splátky (pokiaľ by aj bolo kvalifikovane prednesené v rámci odvolania), by v zmysle §
140 ods. 2 CSP predstavovalo zmenu žaloby. Tá však je nielen vo všeobecnosti v odvolacom konaní
neprípustná (§ 371 CSP), ale je neprípustná tiež osobitne v spotrebiteľských veciach, v ktorých je
žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP); čo je i prípad súdenej veci.

21. Pokiaľ odvolateľ „z opatrnosti“ poukazuje na ne/možnosť aplikácie § 54a Obč. zák. (nemožnosť
vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy) pred účinnosťou novelizácie Občianskeho
zákonníka zákonom č. 343/2018 Z.z., ide o odvolaciu námietku nesúvisiacu so súdenou vecou. Otázka
premlčania žalobcom uplatňovaného nároku nebola v prejednávanom prípade predmetom posúdenia
a okresný súd označené zákonné ustanovenie nielenže neaplikoval, ale ho vôbec ani nespomína v
rámci vymedzenia (citácie) použitých právnych noriem v bodoch 23. až 31. odôvodnenia napadnutého

rozsudku.

22. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

23. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu osobitnú námietku; jeho nesprávnosť v plnej
miere odvodzoval len od (tvrdenej) vecnej nesprávnosti meritórneho výroku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,

zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore a
prihliadol na to, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396

ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní
(vôbec) úspešný, preto mu nevzniká nárok na náhradu jeho trov. Naproti tomu žalovaný bola úspešný
aj v odvolacom štádiu konania, ale z obsahu spisu nevyplýva na jeho strane v súvislosti s odvolacím
prieskumom vznik žiadnych trov - § 251 CSP. Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych

autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod R 72/2018).

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.