Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Jana Benkovičová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/25/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322204498
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322204498.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobkyne A. B. B., nar. XX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom C. XX, D., zastúpená KADUC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4,
Trnava, IČO: 50 290 762, proti žalovanej E. F., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. H. I. XXX,
zastúpená Mgr. Martin Lieskovský, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 10C/78/2022-28 zo dňa
06.12.2022, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Galanta, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa všetkých zásahov do vlastníckeho práva
žalobkyne k motorovému vozidlu továrenskej značky a typu: Mercedes-Benz S500 4 Matic, VIN číslo
vozidla: J., evidenčné číslo vozidla: K. XXX L. (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že priznal
žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2,
§ 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru
o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa osvedčila svoje vlastnícke právo
k motorovému vozidlu predložením kúpnej zmluvy, pričom držiteľom motorového vozidla a vlastníkom
je žalovaná. Preto žalobkyňa nemôže predmet kúpnej zmluvy užívať, pretože by konala v rozpore s
právnou úpravou Slovenskej republiky, najmä so zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa osvedčila danosť práva na základe výzvy právneho zástupcu
žalovanej, ktorý žalobkyňu listom zo dňa 07.11.2022 vyzval na vydanie motorového vozidla a kúpnu
zmluvu zo dňa 27.07.2022 nepovažuje za platnú. Podľa súdu prvej inštancie právne účinky nariadeného
neodkladného opatrenia nemôžu spôsobiť neprimerané obmedzenie žalovanej, ktorá nemá motorové
vozidlo k dispozícii a nebyť výzvy právneho zástupcu žalobkyne na objasnenie situácie, žalovaná by
nemala ani vedomosť, že bola uzavretá kúpna zmluva so žalobkyňou ohľadom prevodu vlastníckeho
práva k motorovému vozidlu. Súd prvej inštancie neuložil žalobkyni povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP,
z ktorého dôvodu uviedol poučenie pre strany, že môžu podať žalobu vo veci samej (určovaciu žalobu
ohľadom vlastníctva k motorovému vozidlu), v ktorom konaní súd určí vlastníctvo k motorovému vozidlu.
3. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého má žalobkyňa ako procesne
úspešná strana sporu právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100 %.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby
odvolacísúdnapadnutéuzneseniezmeniltak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietne
a prizná jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.5. V odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h) CSP. Uviedla, že
výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia je všeobecný, nakoľko
v ňom absentuje konkretizácia konania, ktorého sa má zdržať. Všeobecnosť uznesenia súdu prvej
inštancie spočíva aj v tom, že v odôvodnení prvoinštančný súd neuviedol, ktorú konkrétnu povinnosť
v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke by žalobkyňa porušila, ak by vozidlo používala.
Napadnuté uznesenie je taktiež zmätočné z dôvodu porušenia ust. § 336 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie
vo výrokovej časti uznesenia neuložil povinnosť podať žalobu, ktorá by trvalo riešila úpravu vo vzťahu
k nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, z čoho možno vyvodiť, že okresný súd bol názoru,
že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Odôvodnenie
uznesenia však naznačuje záver o tom, že aj súd prvej inštancie si bol vedomý toho, že neodkladné
opatrenie nebude riešiť trvalú úpravu pomerov medzi stranami konania, nakoľko v odôvodnení poučil
strany o možnosti podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Prvoinštančný
súd na jednej strane vo výroku I. judikuje, že vlastnícke právo žalobkyne je nesporné, keď mu
poskytuje ochranu neodkladným opatrením a na strane druhej v odôvodnení potvrdzuje spornosť
vlastníckehopráva,keďpoučujeomožnostipodaťurčovaciužalobu.Jeneprípustnénariadiťneodkladné
opatrenie spočívajúce v povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne k motorovému
vozidlu, ak je predmetné vlastnícke právo žalobkyne aj podľa súdu prvej inštancie sporné. Žalovaná je
vlastníčkou vyššie uvedeného motorového vozidla. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamlčala kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 01.07.2022 medzi obchodnou spoločnosťou JJ
Reality, s.r.o., so sídlom Farská ulica 72, Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 36 611 727 (ďalej len „obchodná
spoločnosť JJ Reality, s.r.o.“), zastúpenou konateľom Jurajom Jarabicom ako predávajúcim a M.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. X, O. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k spornému motorovému vozidlu. M. A. následne neformálnou scudzovacou zmluvou previedol
vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalovanú, pričom dôkazom prevodu je aj jej evidenčný
zápis v evidencii vozidiel. O existencii kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2022 bola žalobkyňa upovedomená
v rámci mimosúdnej komunikácie. Žalobkyňa nijako nepopísala hrozbu zásahu do jej vlastníckych
práv. Nie je preukázané, že by sa pokúšala motorové vozidlo predať tretej osobe, resp. inak poškodiť
alebo zasiahnuť do údajného vlastníckeho práva žalobkyne. Jediné, čo u žalobkyne vzbudilo obavu, je
výzva žalovanej na vydanie motorového vozidla. Tento postup žalovanej je však zákonný a v súlade
s právnym a faktickým stavom. Je neprípustné, aby jej bolo neodkladným opatrením zakázané domáhať
sa vlastníckeho práva a oprávnení s ním spojených. Samotným výrokom uznesenia nedochádza
k žiadnej skutkovej a právnej zmene v prospech žalobkyne. Nariadením neodkladného opatrenia nie je
vyriešená sporná otázka vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktorá bude vyriešená iba meritórnym
rozsudkom.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s odvolacou argumentáciou žalovanej. Uviedla,
že okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj žalobu o určenie vlastníckeho
práva k hnuteľnej veci zo dňa 22.11.2022, preto považuje námietky žalovanej týkajúce sa porušenia
ust. § 336 ods. 1 CSP za bezpredmetné a irelevantné. Poukázala na to, že na nadobudnutie
vlastníckeho práva k hnuteľnej veci je potrebné nielen uzatvorenie zmluvy, ale aj prevzatie hnuteľnej
veci. Žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu dňa 27.06.2022 a toho istého dňa aj prevzala motorové vozidlo
do faktickej držby od predchádzajúceho vlastníka obchodnej spoločnosti JJ Reality, s.r.o. Žalovaná
teda nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému vozidlu, a preto akékoľvek kroky
žalovanej (napr. výzva na vydanie motorového vozidla) je potrebné označiť za neoprávnené zásahy
do jej vlastníckeho práva. Podľa právnej teórie je nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnené
práve vtedy, keď navrhovateľovi neodkladného opatrenia čo i len hrozí vznik alebo rozširovanie škody,
príp. inej ujmy, eventuálne dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov
navrhovateľa alebo hrozí zhoršenie jeho právnej pozície, a to až do takej miery, že sa mu viac
neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Podľa žalobkyne inštitút neodkladného opatrenia
svojím včasným využitím a následne potvrdením príslušným súdom môže poskytnúť ochranu právam
a právom chráneným záujmom (napr. vlastníckemu právu) ešte pred samotným zásahom, t. j. v čase,
keď sú tieto vystavené hrozbe budúceho zásahu tak, ako to je aj v predmetnom prípade. V súvislosti
s nešpecifikovaním porušenia povinnosti v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke poukázala
na ust. § 116 ods. 2 uvedeného zákona, v zmysle ktorého chcela ako vlastníčka oznámiť orgánu
Policajného zboru zmenu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, avšak túto nemohla uskutočniť
riadne, keďže je v súčasnosti v evidencii ako vlastník a držiteľ motorového vozidla zapísaná žalovaná,
čo však nezodpovedá realite. Práve s ohľadom na uvedený nesúlad by mohlo vzniknúť podozrenie zospáchania trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 a nasl.
Trestného zákona v prípade náhodnej dopravnej kontroly dokladov k motorovému vozidlu vykonanej
príslušníkom Policajného zboru. Uvedená potenciálna hrozba je rozhodujúcou skutočnosťou na to,
aby bola poskytnutá ochrana jej práv a právom chránených záujmov prostredníctvom neodkladného
opatrenia. Nesúhlasila s tým, že by zamlčala existenciu kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2022, nakoľko
sa s ňou oboznámila až okamihom, keď jej bola doručená súdom prvej inštancie ako príloha
k odvolaniu žalovanej. Poukázala na viaceré nedostatky danej kúpnej zmluvy, pre ktoré spochybňuje
jej platnosť. Žalovaná síce v odvolaní uviedla, že vlastnícke právo bolo na ňu prevedené neformálnou
scudzovacou zmluvou, avšak túto zmluvu nijako nešpecifikovala, ani nepreukázala. Upriamila pozornosť
na skutočnosť, že v rámci dopravnej kontroly vykonanej príslušníkom Policajného zboru, kedy došlo
k prevereniu osoby vlastníka a držiteľa motorového vozidla, bol zistený nesúlad v evidencii vedenej
príslušným orgánom Policajného zboru, čo malo za následok zadržanie ŠPZ (poznávacích značiek)
motorového vozidla, v dôsledku čoho nemôže motorové vozidlo užívať.
7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami
§ 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie
prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zrušenie.
8. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
13. Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami (ods. 1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej (ods. 2).
14. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (ods. 1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia (ods. 2).
15. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Nepriznáva sa ním
žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení.
16. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou
funkcioujebezodkladneupraviťpomerystrán,aleboakjeobava,žeexekúciabudeohrozená(§325ods.
1 CSP), pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený.
Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatreniaje tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať
v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších
skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť
takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému
následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými
obtiažami.
17. Neodkladné opatrenia rozhodnutia predstavujú rozhodnutia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu
byť kedykoľvek na návrh zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 46/2013). Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29. 07.2010).
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, t. j. pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčovanie dôvodnosti a trvania
meritórneho nároku môže navrhovateľ návrhu na nariadene neodkladného opatrenia dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou
argumentáciou.Listinnédôkaznéprostriedkymajúprirozhodovaníonávrhunanariadeneneodkladného
opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Bez osvedčenia
dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadene neodkladného opatrenia do úvahy. Relevantné
skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť, pretože osvedčené skutočnosti následne spĺňajú
atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
19. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej
sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa
náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa všetkých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne
k motorovému vozidlu továrenskej značky a typu: Mercedes-Benz S500 4 Matic, VIN číslo vozidla: J.,
evidenčné číslo vozidla: K. XXX L., ktorý odôvodnila tým, že dňa 27.06.2022 uzatvorila ako kupujúca
kúpnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou JJ Reality, s.r.o., konajúcou prostredníctvom konateľa
Juraja Jarabicu, ako predávajúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k vyššie
uvedenému motorovému vozidlu. Motorové vozidlo bolo riadne a včas odovzdané žalobkyni, ktorá
následne oznámila zmenu vlastníka motorového vozidla prísl. orgánu Policajného zboru. Z dôvodu
neúspešnosti zápisu zmeny vlastníka, požiadala orgán Policajného zboru o evidenčnú kartu motorového
vozidla, z obsahu ktorej vyplynulo, že ako vlastník a držiteľ motorového vozidla je zapísaná žalovaná,
pričom motorovému vozidlu bolo dňa 07.07.2022 pridelené EVČ: L. XXX D.. Žalobkyňa dňa 19.09.2022
vyzvalažalovanú,abyozrejmila,nazákladeakéhoprávnehotituludošlokzápisujejosobydoevidenčnej
karty vozidla a žalovaná oznámila, že sa považuje za vlastníčku motorového vozidla, avšak neuviedla,
na základe akého právneho titulu jej malo vlastnícke právo vzniknúť. Následne žalovaná výzvou zo dňa
07.11.2022 vyzvala žalobkyňu na vydanie motorového vozidla, pričom opätovne nepreukázala právny
titul nadobudnutia jej vlastníckeho práva. Podľa žalobkyne existuje dôvodná obava spočívajúca v snahe
žalovanej získať motorové vozidlo do držby. Z dôvodu existencie prekážky zápisu žalovanej v evidencii
motorových vozidiel, nemôže žalobkyňa predmet svojho vlastníckeho práva riadne užívať. Nariadením
neodkladného opatrenia má byť poskytnutá ochrana vlastníckeho práva.
21. Súd prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia v podstate odôvodnil tým, že predložením
kúpnej zmluvy žalobkyňa osvedčila svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Keďže držiteľom
a vlastníkom motorového vozidla je žalovaná, nemôže žalobkyňa predmet kúpnej zmluvy užívať.
Žalobkyňa osvedčila danosť práva na základe výzvy žalovanej na vydanie motorového vozidla zo dňa
07.11.2022. Podľa prvoinštančného súdu právne účinky nariadeného neodkladného opatrenia nemôžu
spôsobiť neprimerané obmedzenie žalovanej, ktorá nemá motorové vozidlo v dispozícii. Súd prvej
inštancie neuložil žalobkyni povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP, avšak poučil strany o možnosti podaťurčovaciužalobuohľadomvlastníckehoprávakmotorovémuvozidlu,vktoromkonanísúdurčívlastnícke
právo k motorovému vozidlu.
22. Odvolací súd po preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého uznesenia dospel k záveru,
že neodkladná úprava pomerov vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci
nie je opodstatnená a dôvodná.
23. Podľa názoru odvolacieho súdu (na rozdiel od prvoinštančného súdu) v danej veci žalobkyňa
neosvedčila svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu. V konaní bola naopak preukázaná spornosť
vlastníckeho práva, keď sa za vlastníčku motorového vozidla označuje tak žalobkyňa, ako i žalovaná.
Spornosť vlastníckeho práva je osvedčená nielen obsahom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a priložených listinných dôkazov, ale aj skutočnosťou, že žalobkyňa podala žalobu o určenie
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, čo vyplýva z poznámky súdu prvej inštancie na č. l. 1 spisu
(„súvisí 35C/79/2022 – určenie vlastníctva“), ako aj z vyjadrenia žalobkyne v odvolacom konaní. Aj súd
prvej inštancie si bol vedomý spornosti vlastníckeho práva žalobkyne, keď v odôvodnení uznesenia
poučil sporové strany o možnosti podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu.
Vzhľadom na spornosť vlastníckeho práva k motorovému vozidlu nebolo preto možné vyhovieť návrhu
žalobkyne a nariadiť neodkladné opatrenie, obsahom ktorého má byť uloženie povinnosti žalovanej
zdržať sa všetkých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne k motorovému vozidlu.
24. Vychádzajúc zo skutkových zistení prvoinštančného súdu, nemožno zároveň uzavrieť, že žalobkyňa
osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu
zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa neosvedčila naliehavosť
právnej úpravy pomerov z dôvodu, že motorové vozidlo je naďalej vo faktickej držbe žalobkyne.
25. Odvolací súd taktiež konštatuje, že výrok napadnutého uznesenia, ako aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia evokujú záver, že neodkladným opatrením má byť dosiahnutá trvalá úprava
pomerov medzi stranami sporu v zmysle ust. § 330 ods. 2 CSP, ktorú skutočnosť si okresný
súd neuvedomil a ani neaplikoval dané ustanovenie, hoci výroková časť jeho rozhodnutia svedčí
danému ustanoveniu. Vzhľadom na spornosť vlastníckeho práva k motorovému vozidlo nie je možné
pomery medzi stranami sporu v prejednávanej veci upraviť formou neodkladného opatrenia v znení
požadovanom žalobkyňou. Neodkladným opatrením by totiž súd poskytol ochranu vlastníckemu právu
žalobkyne, ktoré je sporné (konanie vedené pod sp. zn. 35C/79/2022 o určenie vlastníctva – poznámka
odvolacieho súdu), čím by nedôvodne zasiahol do práv žalovanej a došlo by tiež k prejudikovaniu
rozhodnutia o určenie vlastníckeho práva k vozidlu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že
samotným výrokom napadnutého uznesenia nedôjde k žiadnej zmene v právnom postavení žalobkyne,
predmetné bude vyriešené až v konaní o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktoré
iniciovala žalobkyňa.
26. Nakoľko podľa odvolacieho súdu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala
žalobkyňa, splnené neboli, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
27. Na dôvažok odvolací súd poukazuje na zmätočnosť napadnutého prvoinštančného uznesenia, keď
v bode 22 odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že neuložil žalobkyni povinnosť podľa
§ 336 ods. 1 CSP, čo korešponduje aj s výrokovou časťou uznesenia, ktorá neobsahuje súdom uloženú
povinnosť žalobkyni podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP, ale v odôvodnení napadnutého
uznesenia súd prvej inštancie súčasne poučil strany sporu o možnosti podať žalobu vo veci samej, čo
vedie k záveru o možnej aplikácii ust. § 337 ods. 1 CSP, ktorá ale zase nezodpovedá výrokovej časti
uznesenia, nakoľko v nej absentuje kvalifikované poučenie žalovanej ako protistrany v zmysle ust. § 337
ods. 2 CSP o možnosti podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej.
28. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o určenie vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného
rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné
opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje
žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, abyju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna
z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania
súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej,
v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods.
1 CSP.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.