Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 20, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Pc/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122203988
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122203988.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľky: A. M., G.. X.X.XXXX, K. I. XXA, E., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: M.. Q. M.,
G.. XX.X.XXXX, K. I. XXA, E., proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné: M. M. M., G.. XX.XX.XXXX,
t.č. na neznámom mieste, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Vyživovacia povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné voči navrhovateľke, sa s
účinnosťou od 21.6.2022 z v y š u j e zo sumy 21,41 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne, ktoré
výživné je povinný z vyživovacej povinnosti povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.6.2022 do 28.2.2023 vo výške 2.916,66 eur sa
povinnému p o v o ľ u j e zaplatiť v pravidelných splátkach po 80 eur mesačne spolu s bežným výživným,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 14P/285/2004-90 zo dňa 28.3.2006
v časti výživného na navrhovateľku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.6.2022 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by jej súd zvýšil výživné zo sumy 21,41 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne, z dôvodu zmeny
pomerov na jej strane.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Ružomberku č. k.
5C/136/01-15 zo dňa 25.6.2001, bolo manželstvo jej rodičov rozvedené. V súčasnej dobe je študentkou

Filozofickej fakulty na Masarykovej univerzite v Brne, kde študuje francúzsky jazyk a literatúru. V
školskom roku 2022/2023 bude poslucháčkou 3. ročníka denného štúdia. Popri štúdiu nepracuje,
sústavne sa pripravuje na povolanie. Všetky jej bežné aj mimoriadne výdavky hradí len jej matka Q. M.,
povinný z vyživovacej povinnosti si vyživovaciu povinnosť neplní. Naposledy mu bolo určené výživné
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 14P/285/2004-90 zo dňa 28.3.2006, ktorým bol povinný
z vyživovacej povinnosti zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 645,- Sk (cca
21,50 eur). V súčasnej dobe navrhovateľka nemá vedomosť, kde sa povinný z vyživovacej povinnosti

nachádza, nie je s ním v žiadnom kontakte. Neuhradené výživné od roku 2006 je vymáhané exekučne.
Výživné sa v minulosti vymáhalo aj prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a
mládeže a prostredníctvom Interpolu, ale miesto pobytu povinného známe nebolo a centrum ďalej vo
vymáhaní nepokračovalo. Aktuálne má navrhovateľka bežné výdavky na stravu cca 250 eur, na drogériu60 eur, na oblečenie 100 eur, na bývanie 200 eur, školské pomôcky a skriptá 25 eur, cestovné náklady a
MHD 70 eur, na telefón, počítač a internet 90 eur a na krúžky 40 eur. Navrhovateľka je zdravá, sledovaná
v alergologickej ambulancii, čím má mesačné výdavky na lieky a vitamíny cca 15 eur, tiež má zubný

strojček, s čím sú spojené výdavky priemerne vo výške 10 eur mesačne. Od mája 2022 nosí okuliare, za
ktoré zaplatila 240 eur. V školskom roku 2022/23 pokračuje v štúdiu v Nice, vo Francúzskej republike,
kde absolvovala program Erasmus aj počas celého roka 2021. Z uvedeného vyplývajú jej mimoriadne
výdavky na cestovné cca 750 eur za rok, na bývanie vo Francúzsku 560 eur mesačne a na stravu asi
300 eur mesačne.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s rozsudkom Okresného súdu v Ružomberku č. k.
5C/136/01-15 zo dňa 25.6.2001, s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 14P/285/2004-90 zo
dňa 28.3.2006, s rodným listom navrhovateľky, s potvrdeniami o návšteve vysokej školy v akademickom
roku 2022/2023 a zistil nasledovný skutkový veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením §

180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti povinného z vyživovacej povinnosti,
ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju
neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

4. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že naposledy bolo výživné na navrhovateľku

určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 14P/285/2004-90 zo dňa 28.3.2006, kedy
bolo výživné určené v minimálnej zákonnej výške, od tej doby menené žiadnym spôsobom nebolo.
Navrhovateľka nie je v kontakte s povinným po dobu viac ako 20 rokov. Povinný navrhovateľke neplatí
žiadne výživné od jej prvých rokov života. Aktuálne nemá žiadnu vedomosť o tom, či je povinný
zamestnaný, kde sa teraz zdržiava, či je ženatý, prípadne či má nejakú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Navrhovateľka je študentkou 4. ročníka Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a v súčasnej
dobe študuje už tretí rok v Nice vo Francúzsku. Štúdiom v zahraničí sa jej zvýšili výdavky, a to
najmä v súvislosti s vycestovaním vo výške celkom 750 eur ročne, na ubytovanie 600 eur mesačne
a na stravu približne 300 eur mesačne. Ďalšie výdavky sú na školské pomôcky, oblečenie a drogériu.
Príjem z pracovnej činnosti navrhovateľka nemá žiaden. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky,

ako jej matka, je zamestnaná a dosahuje priemerný čistý príjem okolo 900 -1.000 eur mesačne.
Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosti voči synovi Q., ktorý je síce plnoletý, avšak študuje v
poslednom ročníku vysokej školy, má však určitý príjem z čiastočného úväzku. V roku 2008 uzavrela
ďalšie manželstvo a má ďalšie tri vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, A. E., L. E. a V. E..
Jej manžel B. E. je zamestnaný a jeho príjem je okolo 1.200 eur. Spolu s deťmi a manželom bývajú v

rodinnom dome, navrhovateľka je ale väčšinu obdobia vo Francúzsku a plnoletý syn Q. je v Bratislave.

5. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.

6. Podľa § 62 ods. 5 Zákon o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

9. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

12. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona

sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

14. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery

na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd
porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového
rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Naposledy bolo o výživnom na v tom čase maloletú A., t.č. plnoletú navrhovateľku, rozhodnuté

rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 14P/285/2004-90 zo dňa 28.3.2006 v čase, keď
navrhovateľka mala 6 a pol roka, od tej doby žiadnym spôsobom menené nebolo. V súčasnej dobe je
navrhovateľka už plnoletá, študuje na vysokej škole a v rámci program Erasmus študuje už tretí rok vo
Francúzsku, čím sa jej zvýšili výdavky na výživu o ďalšie, mimoriadne výdavky, hlavne na cestovné do
zahraničia, ktoré odhaduje na 750 eur ročne, na bývanie vo Francúzsku 560 eur mesačne a na stravu

asi 300 eur mesačne.

16. Vzmyslevyššiecitovanéhoustanovenia§75Zákonaorodine,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdna
odôvodnené potreby oprávnených detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa

povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného rodiča, v tomto

prípade matky. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby
s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie
potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné,
kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, strávenie voľného času,

pričom tieto závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti
starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale
aj náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne. Na strane
povinného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných
osôb. Prihliadne sa najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je

objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.

18.Poporovnaníokolnostídôležitýchpreurčenievýživného,takvčaseposlednéhorozhodnutia,akoajv
súčasnosti,dospelsúdkzáveru,ženastranenavrhovateľkydošlokpodstatnejzmenepomerov,zaktorú

súd považoval štúdium na vysokej škole, a jej štúdium v súčasnej dobe v zahraničí, ktorá skutočnosť
(prechod na vyšší stupeň školského systému) už sama o sebe je podstatnou zmenou pomerov, nakoľko
so štúdiom na vysokej škole sú spojené vyššie výdavky v porovnaní s výdavkami na nižších stupňoch
škôl. Navrhovateľka v čase posledného rozhodnutia mala 6 rokov, toho času má 23 rokov a je dospelouženou, výdavky ktorej sú vyššie ako výdavky dieťaťa, od posledného rozhodnutia do začatia tohto
konania zároveň uplynula doba 17 rokov, uplynutie ktorej podľa názoru súdu má za následok nárast
životných nákladov, ktoré skutočnosti samé o sebe možno považovať za podstatnú zmenu pomerov na

strane navrhovateľky.

19. V čase podania tohto návrhu sa povinný platiť výživné, nachádzal na neznámom mieste, jeho
aktuálny pobyt sa súdu nepodarilo dohľadať a ani navrhovateľka už viac ako 20 rokov nemá žiadne
vedomosti o ňom. Z uvedeného dôvodu súd pri posudzovaní schopností povinnej osoby, uplatnil princíp

potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, v rámci ktorého súd neprihliada
len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) by mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Nakoľko reálny príjem povinného v konaní preukázaný nebol, no je možné
dôvodne usudzovať že je pracovne činný, a to vzhľadom na jeho vek, súd pri rozhodovaní vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR, ktorú mzdu by povinný mal
predpoklad dosiahnuť, pokiaľ by bol riadne zamestnaný na území Slovenskej republiky. V roku 2022
bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo výške 1.295 eur. Podľa zaužívanej
súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu
povinnosť, by malo predstavovať 25 % - 30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na

individuálneokolnostikaždéhokonkrétnehoprípadu.Akpotomsúdvychádzalpriurčenívýškyvýživného
zo súdnej praxe, z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v roku 2022 vo výške 1.295 eur predstavuje
25%sumu323,75a30%predstavujesumu388,50eur.Vzávislostiodpotriebnavrhovateľkyzaobdobie
od podania návrhu dňa 21.6.2022, súd potom určil výživné sumou 350 eur mesačne. Toto je teda suma,
ktorou sa má povinný zo svojho príjmu podieľať na výžive navrhovateľky. Súd pritom určuje výživné bez

ohľadu na výdavky povinného, keď v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, si má každý rodič regulovať
svojevýdavkytak,abysamoholnaďalejpodieľaťnavýživevšetkýchsvojichdetíbeztoho,abyohrozilich
výživu svojimi neprimeranými výdavkami. Súd teda postupoval vyššie uvedeným spôsobom pri určení
výživného, keď mal preukázané odôvodnené výdavky navrhovateľky.

20. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu na zvýšenie výživného vo výroku I. vyhovel,
keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, keď od poslednej úpravy
výživného uplynula už značná doba, navrhovateľka je vekovo staršia, študuje na vysokej škole a tak aj jej
náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, v ktorej
ho povinný môže riadne a včas uhrádzať. Na druhej strane, takto určené výživné spolu s primeraným

výživným od matky navrhovateľky a prídavkami na dieťa, je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a
umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby navrhovateľky v celej miere.

21. Súd zvýšil výživné povinného voči navrhovateľke odo dňa 21.6.2022, a to s poukazom na citované
ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

22. Povinný platiť výživné v tomto rozhodnom období navrhovateľke výživné neplatil vôbec, z toho
dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 21.6.2022 do 28.2.2023 v sume 2.916,66 eur (alikvótna
časť za 10 dní v mesiaci jún 2022 vo výške 116,66 eur a za 8 mesiacov od júla 2022 do februára 2023
v sume 2.800 eur, výživné spolu v sume 2.916,66 eur). Preto súd umožnil povinnému zaplatiť popri

bežnom výživnom aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 80 eur mesačne až
do jeho úplného zaplatenia, keď súd zohľadnil výšku určeného bežného výživného, výšku zročného
výživného, zistené osobné a majetkové pomery povinného a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do
troch rokov.

23. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 157 Civilného mimosporového poriadku zmenil vo výroku III.
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 14P/285/2004-90 zo dňa 28.3.2006 v časti výživného na
navrhovateľku.

24. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.26. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,

nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd
nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového
poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov
konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku

s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).