Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, October 30, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420204488
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4420204488.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: E. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa otca: Mgr. J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. Y. XXXX/XX, W. A.,
zastúpený: JUDr. Richard Schwarz, advokát so sídlom Rákocziho 12, Nové Zámky, a matky: L. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/XX, W. A., zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková
s.r.o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/161/2020-559 zo dňa 21. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 11P/229/2014-39 zo dňa 20.03.2015 v časti o výživnom na maloleté dieťa tak, že vyživovacia
povinnosť otca sa znižuje zo sumy 500,- eur mesačne na sumu 344,- eur mesačne od 01.09.2021.
Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a
ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „Zák. o rodine“), ako aj zisteným skutkovým stavom,

na základe čoho dospel k záveru, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu je čiastočne dôvodne podaný.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na návrh otca na zníženie jeho vyživovacej
povinnosti voči maloletému dieťaťu zo sumy 500,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne od
vykonateľnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa zmenili pomery na jeho strane, nakoľko od

decembra 2015 má ďalšie dve vyživovacie voči svojim dvom maloletým dcéram a náklady na výživu
týchto dcér sú vo výške priemerne 100,- eur mesačne na obe deti, s ich matkou nežije v spoločnej
domácnosti a aktuálne jej prispieva sumou 150,- eur mesačne. Uviedol, že maloletej E. platí niektoré
výdavky vo výške okolo 100,- eur mesačne, napríklad kredit na telefón, oblečenie, notebook a pod., ďalej
jej platí poistné vo výške 36,40 eura mesačne. Ďalej dôvodil, že jeho spoločnosť, v ktorej je spoločníkom
je v mínusovom stave.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k.
11P/229/2014-39 zo dňa 20.03.2015 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Zároveň
bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 500,- eur mesačne. V
tom čase bola matka zamestnaná v riadnom pracovnom pomere na skrátený úväzok, jej priemerný

mesačný čistý príjem bol v sume 203,- eur, okrem toho poberala rodinné prídavky na dieťa vo výške
23,52 eura mesačne. Otec bol dobrovoľne nezamestnaný a nepoberal žiadnu dávku. Súd prvej inštanciekonštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa
a aj na strane rodičov. V roku 2015 navštevovalo maloleté dieťa tretí ročník základnej školy v W., pričom
od septembra 2021 navštevuje prvý ročník Súkromnej školy umeleckého priemyslu F. F. v F.. Matka

je v súčasnosti zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a jej čistý mesačný príjem v roku 2020 bol
777,91 eura, v roku 2021 bol 817,77 eura. Matka má v súčasnosti ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
maloletej dcére X. L., nar. XX.XX.XXXX, žije v spoločnej domácnosti s otcom maloletej X. v byte, ktorý
je v jej vlastníctve, pričom náklady na bývanie uviedla v sume 235,- eur mesačne. Matkin partner je
zamestnaný a jeho príjem je vo výške 1.000,- eur mesačne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že

matkin príjem sa teda od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil a pribudla jej ďalšia vyživovacia
povinnosť. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý je sám
konateľom a spoločníkom v spoločnosti E. T. EU s.r.o., ktorá má viacero predmetov činnosti. Spoločnosť
mala za rok 2019 základ dane 51.634,18 eura a za rok 2020 - (mínus) 52.877,67 eura, pričom z účtovnej
závierky za rok 2020 vyplýva, že spoločnosť má majetok vo výške 154.235,- eur, nerozdelený zisk alebo
neuhradenú stratu minulých rokov vo výške 67.417,- eur, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie

má po zdanení - (mínus) 32.843,- eur. V mesiacoch apríl až jún 2020 otec poberal nemocenské dávky
v priemernej výške 188,86 eura mesačne. Od posledného rozhodovania o výživnom sa zmenil príjem
otca a pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom Y. U., nar. XX.XX.XXXX a
A. U., nar. XX.XX.XXXX, pričom uznesením Okresného súdu Veszprém zo dňa 17.05.2021 bol otec
predbežným opatrením zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí výživným 30.000,- forintov na

jedno dieťa. Z čestného prehlásenia otcovej matky mal súd prvej inštancie za preukázané, že táto otcovi
požičala peniaze v sume 10.000,- eur. Zároveň maloletej E. platí školné vo výške 120,- eur mesačne
a internát vo výške 36,- eur mesačne.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je len čiastočne dôvodný,

pretože potreby maloletého dieťaťa od roku 2015 neklesli, ale naopak, zvýšili sa. Konštatoval, že
spoločnosť otca má majetok vo výške 113.624,- eur a otec má teda dostatok finančných prostriedkov
na platenie výživného v stanovenej výške. Dôvodil, že s ohľadom na majetok spoločnosti, otcom
vykázaná účtovná strata neznamená, že nemôže výživné určené súdom platiť. Preto súd prvej inštancie
konštatoval, že ak sa otcovi dlhodobo v podnikaní nedarí, mal by s podnikaním skončiť, zamestnať

sa a zarábať finančné prostriedky tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť riadne plniť, aj s ohľadom
na jeho vysokoškolské vzdelanie. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že je v možnostiach
a schopnostiach otca zarábať aspoň priemernú mzdu približne vo výške 1.200,- eur mesačne a pri
určovaní výšky výživného prihliadol na súčasné reálne zárobkové možnosti otca a tiež na príjem, ktorý
by mohol dosahovať vzhľadom na svoj vek, vzdelanie a situáciu na trhu práce. Záverom súd prvej

inštancie dôvodil, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa na sumu 344,- eur mesačne,
pričom zohľadnil záväzok starej matky maloletého dieťaťa, že mu bude platiť internát a školné v sume
156,- eur mesačne, pričom túto výšku považuje za dostatočnú na pokrytie všetkých odôvodnených
výdavkov maloletého dieťaťa. Dodal, že súčasne prihliadol aj na ďalšie dve vyživovacie povinnosti
otca. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca od

01.09.2021, odkedy stará matka prispieva na internát a školné maloletého dieťaťa. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“).

5. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu otca vyhovie v plnom rozsahu. Dôvodil, že súd prvej

inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vytkol súdu prvej inštancie, že zmenu pomerov na strane otca nesprávne
vyhodnotil a vôbec ju nezohľadnil pri svojom rozhodovaní. Konštatoval, že súd prvej inštancie vôbec
nezohľadnil skutočnosť, že otcovi od decembra 2015 pribudli ďalšie 2 vyživovacie povinnosti voči
maloletým dcéram, ďalej že spoločnosť E. T. EU s.r.o., ktorej je otec spoločníkom a konateľom, je

mínusová a pomery sa zmenili tak, že jej hrozí likvidácia, prípadne konkurz. Rovnako súd nezohľadnil
ani zdravotné problémy otca, ktoré spôsobili niekoľkokrát jeho práceneschopnosť a ani jeho súčasnú
finančnú situáciu. K poukázaniu súdu prvej inštancie na majetok spoločnosti E. T. EU s.r.o. vo výške
113.624,-euruviedol,žetentomajetoktvoriapohľadávkyspoločnostivočiodberateľomvsume112.104,-
eur, teda nie je to žiadny majetok, ktorý by bolo možné reálne použiť a v tejto súvislosti uviedol, že

spoločnosť E. T. s.r.o., má vykázané aj pasíva vo výške 113.624,- eur. Záverom uviedol, že súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nebral do úvahy uvedené skutočnosti a ani sa s nimi nijako
nevysporiadal a neprihliadol na majetkové pomery otca, na jeho schopnosti a možnosti.6. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
majetkové pomery a zárobkové možnosti otca ako aj jeho potencionálne možnosti. Zároveň poukázala
na skutočnosť, že jej pracovné miesto bolo zrušené a novú prácu zatiaľ nemá. Poukázala aj na

vlastné imanie spoločnosti E. T. s.r.o. za rok 2020, ktoré bolo v sume viac ako 41.000,- eur, ďalej na
nerozdelený zisk vo výške 54.823,- eur a majetok v hodnote 113.000,- eur, pričom nesúhlasí s tvrdením
otca, že majetok spoločnosti tvoria len pohľadávky spoločnosti voči dodávateľom, ale má za to, že aj
tieto pohľadávky sú majetok a treba ich vymáhať, ak nie sú dobrovoľne zaplatené. Ďalej dôvodila, že
pôvodné výživné bolo určené za situácie, kedy nebolo možné preukázať príjmy otca, pričom on uvádzal

len úspory, avšak nejaký zdroj príjmu musel mať, keďže sa zaviazal na platenie výživného v sume
500,- eur mesačne a úvery mal mesačne v sume približne 4.000,- eur. Zároveň mu zostala hotovosť
100.000,- eur z predaja nehnuteľnosti. V súčasnosti sa jeho výdavky znížili minimálne o sumu 3.700,- eur
mesačne oproti stavu, kedy bolo naposledy určené výživné. Ďalej uviedla, že akceptuje, že stará matka
uhrádza maloletému dieťaťu náklady na školu a preto výživné v sume 344,- eur mesačne považuje za
postačujúce. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že vyživovacia povinnosť otca bola určená
dohodou rodičov v roku 2015, a od tejto doby sa potreby dieťaťa v súvislosti s fyzickým rastom,
vzdelaním a voľnočasovými aktivitami zvýšili. Preto konštatoval, že zníženie výživného nie je v záujme
maloletého dieťaťa. Rovnako tak sa kolízny opatrovník nestotožňuje ani s napadnutým rozsudkom v

časti o výživnom, ktorým bolo výživné znížené na sumu 344,- eur.

8. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že táto vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca nereaguje na otcove
tvrdenia a navyše sa odvoláva na skutkový stav z roku 2019 a roku 2020. Otec uviedol, že z peňazí
získaných predajom nehnuteľnosti uhradil svoje dlhy a pôžičky. Opätovne dal do pozornosti, že majetok

spoločnosti ALFA PERSONAL EU s.r.o. tvoria pohľadávky spoločnosti voči dodávateľom a zároveň
poukázal aj na pasíva spoločnosti.

9. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že rovnako ako kolízny opatrovník nesúhlasí so
znížením výživného, avšak akceptovala, že časť nákladov bude znášať stará matka maloletého dieťaťa.

10. K vyjadreniu matky uviedol kolízny opatrovník, že sa plne pridržiava svojho písomného vyjadrenia
tak, že sa s predmetným rozsudkom v časti týkajúcej sa zníženia výživného nestotožňuje.

11. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že dostatočným spôsobom poprela tvrdenia otca týkajúce sa zmeny

pomerov na jeho strane, a to aj s poukazom na konkrétne dôkazy. Dôvodila, že otec neuniesol svoje
dôkazné bremeno, práve naopak, z ním predložených dôkazov vyplýva, že ekonomická situácia otca a
ani jeho spoločnosti nezodpovedá otcom deklarovaným tvrdeniam.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 CMP a § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku /ďalej ako „CSP“/) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania,
ktorémupredchádzalo,bezprejednaniavecinaodvolacompojednávanídospelkzáveru,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

14. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.17. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, že stanovenie vyživovacej povinnosti povinného
rodiča voči maloletým deťom nie je nemenné a že v tomto prípade sú dané podmienky na zmenu

rozhodnutia o výživnom. Pri svojom rozhodovaní v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, súd zisťoval
okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzoval, či sa tieto okolnosti
podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov
účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.
Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej

úpravy vyživovacej povinnosti, zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne
i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti,
ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy
štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa v
nadväznosti na zmenu pomerov na strane niektorého z účastníkov konania posudzujú odôvodnené
potreby oprávnených ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov povinných

poskytovať výživu svojim deťom s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom otcom maloletého dieťaťa preskúmal napadnutý

rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že odvolanie otca
je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade došlo k
zmene pomerov predovšetkým na strane rodičov, ale aj na strane maloletej vzhľadom na uplynutie doby
7 rokov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti.

19. Vychádzajúc z odvolacích námietok otca je potrebné súhlasiť s jeho tvrdením, že súd prvej inštancie
rozporuplne a zároveň nedostatočne vyhodnotil dôvody otca maloletého dieťaťa na zníženie vyživovacej
povinnosti,čímspôsobil,ženapadnutýrozsudokjenepreskúmateľný. Jepotrebnésúhlasiťstým,žesúd
prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal finančnou a majetkovou situáciou otcovej spoločnosti E. s.r.o.,
keď na jednej strane uvádza, že spoločnosť má mínusový základ dane a na druhej strane má spoločnosť

nerozdelený zisk a majetok. Súd uviedol, že v účtovnej závierke za rok 2020 sú uvedené aj záväzky vo
výške113.624,-eur,ktorétvoríajnerozdelenýziskvsume54.823,-eur,pričomniejezrejmé,prečonebol
tentoziskotcovivyplatený.Vtomtosmerevšakotecdieťaťanamietal,žetentomajetoktvoriapohľadávky
spoločnosti voči odberateľom v sume 112.104,- eur, teda nejde o majetok, ktorý by bolo možné reálne
použiť a v tejto súvislosti uviedol, že spoločnosť E.., má vykázané aj pasíva vo výške 113.624,- eur.

V prípade dôvodnosti týchto tvrdení otca, by potom nebol správny záver súdu prvej inštancie, že otec
má dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného na maloletú dcéru. Súd tiež nehodnotil
skutočnosť, že spoločnosť otca by mala mať podľa jeho vyjadrenia dvoch zamestnancov ( jeho partnerku
a jej syna), pri ktorých nebolo zistené, či im je vyplácaná mzda a v akej výške. Otec zároveň uvádzal,
že v súčasnosti spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť ako sprostredkovateľská agentúra, vykonáva

iba činnosť v oblasti prevádzkovania kaviarne a baru, pričom nie je zrejmé odkedy, resp. či v tejto
činnosti pokračuje. Podľa vyjadrenia otca, tento nemá žiaden príjem, poberal iba dávky z nemocenského
poistenia počas práceneschopnosti.

20. Odvolací súd uvádza, že z napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé ako súd prvej inštancie

vyhodnotil zistený skutkový stav, pretože na jednej strane uvádza, že otec má finančné prostriedky z jeho
podnikateľskej činnosti ( majetok spoločnosti) a na druhej strane sa zaoberá potencionálnym príjmom
otca,ktorýbymoholdosahovaťvsume1.200,-eurmesačne.Akbymalotecdieťaťadosahovaťmesačný
príjem z jeho podnikateľskej činnosti, nie je potrebné riešiť jeho prípadný mesačný príjem na trhu práce.
Naopak v prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že otec nemá žiaden, resp. nedostatočný

príjem z jeho podnikateľskej činnosti ( sám otec uvádzal, že nemá žiaden príjem), je potrebné dôsledne
skúmať reálne možnosti uplatnenia otca na trhu práce, a to nielen s ohľadom na otcovo vzdelanie a vek,
ale aj s ohľadom na jeho pracovné skúsenosti získané v rámci riadenia spoločnosti E. s.r.o. a ostatného
podnikania a tiež s ohľadom na to, či zdravotný stav otca mu môže spôsobovať obmedzenia pri hľadaní
práce. Je potrebné súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v prípade , že otec nevie zarobiť

dostatok finančných prostriedkov z podnikateľskej činnosti, musí sa zamestnať, aby si mohol riadne plniť
svoju vyživovaciu povinnosť.21. V neposlednom rade odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie síce správne konštatoval, že
príjem a pomery na strane otca sa zmenili, avšak nevyhodnotil v čom sa zmenili a prečo majú vplyv na
výšku vyživovacej povinnosti. Je nesporné, že výživné vo výške 500 eur mesačne na vtedy 9- ročné

dieťa je nadštandardné, ak s ním však otec súhlasil, jeho pomery mu ho dovoľovali hradiť. V súčasnosti
má síce maloletá E. 16 rokov a jej výdavky sa nesporne zvýšili vzhľadom na jej štúdium na strednej
škole , napriek tomu je potrebné vychádzať zo skutočných nákladov na jej výživu v prípade zistenia
reálnych zárobkových možností otca. Nezanedbateľnou skutočnosťou je, že otcovi pribudli ďalšie dve
vyživovacie povinnosti a matke jedna.

22. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že ak súd prvej inštancie zistil dôvody na zníženie vyživovacej
povinnosti na strane otca z dôvodu jeho zmenených pomerov, nemôže zohľadňovať pri určovaní výšky
vyživovacej povinnosti skutočnosť, že stará matka maloletého dieťaťa prispieva na internát a školné a
znížiť výživné práve o túto sumu ( 156 eur), pretože potom súd nezohľadnil na strane otca žiadnu zmenu
pomerov a zohľadnil nesprávne len skutočnosť o príspevku starej matky. Tento príspevok starej matky

je založený len na jej dobrovoľnosti a nevzťahujú sa naň ustanovenia týkajúce sa výživného, na platenie
ktorého je zaviazaný povinný rodič. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nesprávne prihliadol na
príspevok starej matky maloletého dieťaťa na školné a internát pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti
otca. Súd mohol tento príspevok zohľadniť iba v rámci výdavkov maloletého dieťaťa, ktorý výdavok je
vykrytý z príspevku starej matky dieťaťa. V tejto súvislosti je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne

určil počiatok zníženia vyživovacej povinnosti, ktorú znížil od dátumu, kedy začala stará matka prispievať
na internát a školné maloletej E.
23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP. V ďalšom konaní súd prvej inštancie
vec znovu prejedná, doplní dokazovanie v naznačenom smere na dôsledné zistenie výšky výživného

v nadväznosti na zmenu pomerov na strane účastníkov konania a opätovne rozhodne. Zároveň súd
rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP). Svoje rozhodnutie
odôvodní tak, aby bolo dostatočne presvedčivé a tým aj preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).