Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/98/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209206667
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Helena Marcinkechová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2209206667.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Helenou Marcinkechovou v spore žalobcov: 1/ N. I., T..

XX.XX.XXXX, bytom J. W. XX/XX, P., M., 2/ V. I., T.. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX Š., proti
žalovanej Slovenskej republike, konajúca prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XXX z 19.05.2009 vylúčil

na samostatné konanie návrh žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom proti Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky .Vylúčené konanie je vedené pod sp. z. zn. XC/XX/XXXX. Na výzvu súdu žalobcovia 1/
a 2/ svoj návrh na náhradu škody doplnili podaním z 11.01.2011, doručeným súdu dňa 13.01.2011.
Z doplnenej žaloby vyplynulo, že žalobcovia sa cítia byť poškodení nesprávnym úradným postupom
Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede pri vybavovaní podnetu na prešetrenie prevodu vlastníckeho
práva zo štátneho podniku na žalobcov, ktorý prokuratúra viedla pod sp.zn. C. XXXX/XX a v občianskom

súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. XC/XXX/XX a Krajskom
súde v Trnave pod sp. zn. XXCo/XX/XXXX a uplatňujú si nárok na náhradu škody spôsobenej týmto
postupom. Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede podala dňa 19.11.1996 na Okresný súd Dunajská
Streda návrh na začatie konania proti odporcom, medzi ktorými boli aj žalobcovia 1/ a 2/ v tomto
konaní. Uvedeným návrhom prokuratúra žiadala určiť neplatnosť prevodu majetku štátu na žalobcov
1/ a 2/ na základe zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej dňa 23.11.1993 medzi Ž., Š..C.. Š.,
zastúpený D. Ú. H., Z..G.. C. S. G. ako prevodcom a žalobcami 1/ a 2/ ako nadobúdateľmi nehnuteľností

nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š. parc. č. XX zastavaná plocha vo výmere 489 m2 a tam
sa nachádzajúce stavby súp. č. XXX ako aj záhrada vo výmere 260 m2, ktorým bol povolený vklad
rozhodnutím Správy katastra , Katastrálny úrad Bratislava zo dňa 03.04.1994 pod č. D. XXXX/XX a
prevod majetku štátu na iné osoby na základe zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti uzavretej
dňa 03.12.1993 medzi Ž. Š..C.. Š., zastúpeným D. Ú. H., Z..G.., C. S. G. ako prevodcom a žalobcami
1/ a 2/ v tomto konaní ako nadobúdateľmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Š. parc. č. XX
zastavaná plocha o výmere 668m2 a tam sa nachádzajúce stavby súp. č. XXX parc. č. XX- záhrada

vo výmere 266m2, ktorých vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra, Katastrálneho úradu
Bratislavada 04.03.1994 pod č. D. XXXX/XX. O predmetnom návrhu Okresnej prokuratúra Dunajská
Streda právoplatne rozhodol Krajský súd Trnava rozsudkom sp.zn. XX X. z 08.10.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.11.2008 a ktorým odvolací súd žalobu zamietol z dôvodu, že Slovenská republikazastúpená Okresnou prokuratúrou v Dunajskej Strede nebola aktívne legitimovaná na podanie takejto
žaloby, nakoľko pri prevode majetku nešlo o prevod vlastníctva v zmysle osobitných zákonov, na ktoré
Občiansky súdny poriadok v § 35 odkazoval. Prokuratúra teda nemohla podať návrh na začatie konania

a v konaní vystupovať ako jeho účastník. Z tohto dôvodu majú žalobcovia 1/ a 2/ za to, že prokuratúra
v uvedenom konaní postupovala spôsobom, ktorý bol nesprávny a ktorý žalobcom 1/ a 2/ spôsobil
škodu. Za nesprávny úradný postup sa podľa dôvodovej správy k zákonu považuje porušenie povinností
pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia
zákonných podmienok. Žalobcovia 1/ a 2/ majú za to, že nesprávny úradný postup prokuratúry spočíval

jednak v podaní návrhu na začatie konania a jednak v následnom zastupovaní štátu od roku 1996
až do roku 2008 v predmetnom konaní. Keďže nesprávny úradný postup trval aj pred účinnosťou
zákona č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z.z.“), žalobcovia žiadajú náhradu škody aj za obdobie predchádzajúce účinnosti
zákona č. 514/2003 Z.z. Subjektívna premlčacia doba nemohla uplynúť, nakoľko žalobcovia sa o škode
dozvedeli až na základe rozsudku odvolacieho súdu. Zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi

štátu pri výkone verejnej moci sa možno dovolávať pri naplnení troch podmienok, a to 1. nesprávny
úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Žalobcovia tvrdia, že im nesprávnym úradným postupom bola spôsobená majetková škoda
ako i nemajetková ujma. Prokuratúra podnet na prešetrenie prevodu vlastníckeho práva zo štátneho
podniku na žalobcov dostala od manželov C.., ktorý viedla pod C. XXXX/XX. Manželia C. boli nájomcami

jedného z bytov. Títo neplatili nájom za užívanie bytu, na základe čoho žalobcovia 1/ a 2/ im dali
výpoveď z nájmu. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 30.05. 1995 určil, že výpovedná lehota
začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku. Výpovedná lehota
skončila 31.12.1995, avšak nájomcovia nereagovali na výzvy na dobrovoľné opustenie nehnuteľnosti.
Z toho dôvodu sa žalobcovia obrátili na súdneho exekútora s návrhom na výkon exekúcie - vypranie

bytu. Súdny exekútor však k samotnému výkonu exekúcie nepristúpil, nakoľko sa ocitol pod tlakom
prokuratúry, ktorá ho listom z 07.10.1996 vyzvala, aby nepristúpil k výkonu exekúcie. Podaním návrhu
na začatie konania, účasťou v ňom ako aj uvedeným listom prokuratúra dala nájomcom neoprávnený
podnet na nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia súdu a vlastníckych práv žalobcov. Manželia
C. naďalej neoprávnene užívali byt a odmietli platiť nájom žalobcom 1/ a 2/. Nezaplatený nájom si

žalobcovia uplatnili v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. XC XXX/XX, kde
ho žiadali vydať ako bezdôvodné obohatenie. Nájomcovia odmietli platiť nájom žalobcom odvolávajúc
sa na to, že žalobcovia nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti a to vzhľadom na konanie, ktoré sa vedie
pod sp. zn. XC/XXX/XX. Žalobcovia tvrdia, že vznik škody - pohľadávky žalobcov voči manželom
C., ktorí neoprávnene užívali byt a následná nemožnosť vymôcť túto pohľadávku vznikla v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom prokuratúry, teda s podaním návrhu na začatie konania a
účastníctvom v tomto konaní. Príčinnú súvislosť vidia žalobcovia v tom, že prokuratúra dala manželom
C. dôvod na nerešpektovanie právoplatného rozsudku , zneistila orgány pri výkone rozsudku a žalobcom
svojím postupom odňala reálnu možnosť výkonu vlastníckych práv na dobu vedenia konania až po
vypratanie nehnuteľnosti. Majetkovú škodu žalobcovia vyčíslili ako nájom manželmi C. (neuhradený

nájom od podania návrhu Okresnou prokuratúrou v Dunajskej Strede t.j. 01.12.1996 do 11.06.2003, teda
do vypratania nehnuteľnosti. Škoda bola vyčíslená podľa výšky nájomného za obdobné nehnuteľnosti
v predmetnom čase. Náhradu majetkovej škody si žalobcovia 1/ a 2/ vyčíslili na sumu 31 761,96 eur,
pričom žiadal priznať tiež úrok z omeškania z uvedenej sumy. Žalobcovia majú tiež za to, že im bola
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom prokuratúry spôsobená značná nemajetková

ujma , prejavujúca sa ako poškodenie ich občianskej ctia dobrej povesti, ktorá sa dá nahradiť iba
peňažnou satisfakciou. Žalobcovia boli v priebehu konania či už zo strany nájomcov alebo médií (denník
T. Č., televízia I.F.)obviňovaní z protiprávneho konania, podvodníctva a označovaní za „privatizérov“
v nepriaznivom význame slova. Takéto prejavy voči nim sa začali objavovať v širšom rozsahu a
intenzívnejšie až po vstupe prokuratúry do prípadu a po začatí konania o neplatnosť zmluvy, ktorou

žalobcovia 21/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosti. Prokuratúra vystúpila v televízií, kde svojou prítomnosťou
potvrdila pravdivosť relácie vysielanej v TV I., relácia C. dňa 04.03.2003 a strpela uverejnenie svojich
krokov v Denníku T. Č. v článku s názvom „C. F. C. G. J. D. Š. T.“. Tým v značnej miere prispela
k celoštátnemu zásahu do cti a dôstojnosti žalobcov. Na základe postupu prokuratúry nájomcovia
odmietli spolupracovať so žalobcami 1/ a 2/, neuznávali ich ako vlastníkov budovy a osočovali ich z

páchania trestnej činnosti. Žalobkyňa 2/ v tom čase žila v Š. pracoval v zahraničí a po investovaní do
predmetnej nehnuteľnosti chcel so svojou rodinou žiť na Slovensku. V príčinnej súvislosti s nesprávnym
postupom prokuratúry sa celá rodina dostala do situácie, kedy boli vystavení osočovaniu zo strany
okolia. Žalobkyňa 2/ sa stretávala s nepriaznivými reakciami aj na pracovisku, rovnako s nepriaznivýmireakciami sa stretávali aj deti žalobcov, ktoré boli v tom čase v období puberty. Z toho dôvodu boli
žalobcovia nútení odsťahovať sa zo Slovenska. Žalobcovia boli vystavení záťaži, keď sa 12 rokov
nevedeli domôcť svojho práva. Tento proces bol náporom na ich psychiku, zažívali pocity krivdy a

bezmocnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy, každý
vo výške 40 000,- eur.

2. Podaním z 07.10.2011 žalobcovia 1/ a 2/ rozšírili žalobu na sumu celkovo 388 728,91 eur, a to
náhradu škody, v podobe ušlého zisku na nasledujúcich nehnuteľnostiach - B. Y.M. XX Š. za obdobie od

01.11.2001 do 28.02.2011. Žalobcovia uviedli, že po nadobudnutí nehnuteľností do vlastníctva bola s N.
I.uzatvorenánájomnázmluvanadobuneurčitú,ktoráskončilavýpoveďouzodňa23.07.2001Žalobcovia
majú za to, že im vznikla škoda z ušlého zisku z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcov od 01.11.2001
do 28.02.2011 v sume 70 603,35 eur. Z objektu Y. XX Š. si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody v
sume 92 378,56 eur. So Š. D. bola od 01.01.1994 do 31.03.1994 uzatvorená nájomná zmluva na dobu
určitú. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú už nedošlo, nájomca objekt užíva bez právneho

dôvodu. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody za objekt Y. XX, Š. za obdobie od 01.12.2004
do 28.02.2006 v sume 8 995,56 eur. Za tento objekt nájomcovia odmietli platiť dohodnuté nájomné vo
výške 16 000,- Sk. Objekt užívali bez právneho dôvodu od 01.12.2004 do 28.02.2006. Náhradu škody -
ušlého zisku za objekt Y. XX Š. za obdobie od 01.12.1996 do 28.02.2011 si žalobcovia uplatnili v sume
92 610,92 eur. Žalobcovia s N. Y. ako nájomcom uzavreli nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01.01.1994

do 31.3.1994. K uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy už nedošlo, od 01.04.1994 nájomca užíva objekt bez
právneho dôvodu. Za užívanie objektu Y. XX, Š. si žalobcovia uplatnili náhradu škody na ušlom zisku od
01.01.1997do 28.02.2011v sume 92 378,56 eur. Žalobcovia si tiež uplatnili nárok na náhradu výdavkov
v súvislosti s konaním odhadom 10 000,- eur a stratu na zárobku odhadom 60 00,- eur.

3. Podaním z 22.11.2018 žalobcovia 1/ a 2/ rozšírili uplatnený nárok na náhradu škody na sumu 571
090,41 eur. Žalobcovia v podaní uviedli, že dňa 12.02.2010 bola Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky doručená prvá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. a zákona č. 58/1969 Zb. na náhradu majetkovej škody - ušlého zisku za objekt na
adrese Y. Č.. XX, Š. za obdobie od 01.12.1996 do 11.06.2003 v sume 31 761,96 eur. Dňa 10.10.2011

bola Generálnej prokuratúre doručená druhá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a na náhradu
majetkovej škody - ušlého zisku za objekty na adrese Y. Č.. XX,XX,XX Z. XX Š. za obdobie od
01.121996 do 28.02.2011 v sume 388 728,91 eur + škodu na výdavkoch v sume 10 000,- eur a straty
na zárobku v sume 60 000,- eur, čiže celkom v sume 458 728,91 eur. Generálna prokuratúra sa k

žiadosti nevyjadrila. Dňa 11.11.2011 bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a zákona
č. 58/1969 Zb. na náhradu majetkovej škody - ušlého zisku za objekty na adrese Y. Č.. XX Z.
XX Š. za obdobie od 01.12.1996 do 28.02.2011 v sume 389 065,47 eur, z titulu trov a straty na
zárobku 70 000,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy 80 000,- eur, celkovo v sume 539 065,47 eur.

Žalobcovia majú za to, že subjektívna premlčacia doba nemohla do dňa podania žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku zo škody spôsobenej pri výkone verejnej moci uplynúť, nakoľko žalobcovia sa
o škode mohli dozvedieť až na základe rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 24Co/50/2008- 1066
z 08.10.2008, právoplatného dňa 10.11.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/11/2009 zo 16.12.2010. právoplatného dňa 02.02.2011. Subjektívna lehota na

uplatnenie nároku zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom začala
plynúť až od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu dňa10.11.2008, resp. doručenia rozhodnutia
dovolacieho súdu dňa 13.01.2011. Žalobcovia majú za to, že im podaním žalôb, teda nesprávnym
úradným postupom Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede a nesprávnym úradným postupom a
nezákonným rozhodnutím Okresného súdu v Dunajskej Strede rozsudkom č.k. XC/XXX/XX-XXX z

08.10.2007 spôsobená majetková ako aj nemajetková škoda. Žalobcami uplatnená majetková škoda
pozostáva z ušlého zisku za nájom nehnuteľnosti Y. Č.. XX v sume 71 383,22 eur spolu s úrokmi z
omeškania, z ušlého zisku za nájom nehnuteľnosti Y.Á. Č.. XX v sume 93 158,28 eur spolu s úrokmi
z omeškania, z ušlého zisku za nájom nehnuteľnosti Y. Č.. XX v sume 93 390,63 eur spolu s úrokmi
z omeškania, z nárastu renovačných nákladov v sume 150 000,- eur, z výdavkov a trov v sume 10

000,- eur spolu s úrokmi z omeškania a z výpadku a straty na zárobku 60 000,- eur spolu s úrokmi
z omeškania. Žalobou uplatnená suma majetkovej škody je vo výške 571 090,41 eur. Vzhľadom na
opotrebenie nehnuteľností ich žalobcovia chceli v roku 1997 renovovať. K realizácií rekonštrukcie však
počas súdneho konania nedošlo. Až rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn- XCdoXX/XXXX právoplatného dňa 02.02.2011 bola nastolená právna istota ohľadom vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, s ich obnovou teda žalobcovia mohli prakticky začať až od marca roku
2011. V tomto čase však boli nehnuteľnosti v užívaní už viac než 50 rokov. Vzhľadom na cenový index

stavebných materiálov a stavebných prác z roku 1997 do marca 2011, náklady na renováciu jednej
polovice rodinného dvojdomu značne vzrástli, čo žalobcovia odhadujú na sumu 30 000,- eur na jeden
poldom, teda sumu 150 000,- eur za všetky nehnuteľnosti. Žalobcovia zdôrazňujú, že ako účastníci
konania sa počas 15 rokov súdneho konania nemohli domôcť ani držby nehnuteľností, ktorých sú
vlastníkmi, ani ani náhrad za ich neoprávnené užívanie tretími osobami.

4. Uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XXX z 10.12.2018 súd pripustil zmenu žaloby rozšírením zo dňa
26.11.2018 tak, že žalobcovia žiadali, aby súd žalovanú zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcom 1/ a
2/škodu vo výške 571 090,41 eur s príslušenstvom do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku spolu s
trovami konania.

5. Žalovaná sa k veci vyjadrila podaním z 25.03.2019,ktorým vo vzťahu k nároku na náhradu škody
uplatnenému rozšírenou žalobou zo dňa 22.11.2018 vzniesla námietku premlčania. V prejednávanej
veci sa žalobcovia dozvedeli o vzniku škody dňa 08.10.2008, kedy Krajský súd Trnava vyhlásil rozsudok
č.k. XX X.-XXXX. Žalobcovia si pôvodne uplatnili nárok na náhradu škody v sume 571 090,41 eur tak,

ako je tento nárok špecifikovaný v rozšírenej žalobe z 22.11.2018 na Okresnom súde Bratislava I dňa
09.05.2012. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody uplynula trojročná premlčacia lehota 08.10.2011,
pričom žalobu na náhradu škody za nesprávny úradný postup žalobcovia podali na súde 09.05.2012.
Žalovaná ďalej k veci uviedla, že podaním návrhu na začatie konania a zastupovaním štátu v konaním
pred súdmi realizovala Okresná prokuratúra Dunajská Streda zákonnú kompetenciu, pričom svojím

postupom neporušila právomoc ustanovenú právnymi normami. Nárok na začatie konania prokuratúra
náležite právne odôvodnila, pričom je v kompetencií každého orgánu verejnej moci, aby predpis, ktorý
má aplikovať, posúdila vyložil sám. Zo strany prokuratúry nešlo teda o svojvoľné konanie, ktoré by
nemalo oporu v zákone. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že s právnym názorom prokuratúry
sa pôvodne stotožnil tiež Okresná súd Dunajská Streda, ako aj uznesením č. k. XCo/XXX/XX-XXX z

29.05.2001 vyplynul právny názor, že k prevodu vlastníctva bol potrebný súhlas podľa § 45 zákona
č.91/1992 Zb. Až následne Krajský súd Trnava v rozsudku č.k. XX X.-XXXX z 08.10.2008 dospel k
opačnému právnemu názoru ako Okresná prokuratúra Dunajská Streda , v dôsledku čoho rozsudok
súdu prvého stupňa č.k. XC/XXX/XX-XXX z 08.10.2007zmenil tak, že žalobu zamietol. Odlišný právny
názor však nemôže byť dôvodom pre priznanie náhrady škody za nesprávny úradný postup. Žalovaná

vo vzťahu k uplatnenej škode uvádza, že žalobcovia nárok uplatnený rozšírenou žalobou žiadnym
spôsobom nepreukázali, ani neoznačili dôkazy na preukázanie žalovaných nárokov. Neuviedli, v čom
má spočívať ušlý zisk a nepreukázali jeho výšku v žalovanej sume, rovnako nepreukázali ani vznik a
výšku renovačných nákladov. Ďalej neuviedli, z čoho konkrétne pozostávajú výdavky a trovy v konaní sp.
zn. XC/XXX/XX, ktorých výšku nepreukázali, a súčasne nepreukázali ani výpadok a stratu na zárobku

v sume 60 000,- eur. Treťou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda inak
nevznikla. Žalovaná má rovnako za to, že príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

okresnej prokuratúry a vznikom škody nie je daná. Ak nájomcovia neplatili žalobcom nájomné napriek
tomu, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov nájomcovia reálne užívali, absentuje príčinná súvislosť
medzipostupomOkresnejprokuratúryDunajskáStreda.Povinnosťplatiťnájomnénepatrilaprokuratúre,
ktorá sporné nehnuteľnosti neužívala. Žalobcovia sa navyše samostatnými žalobami na súde domáhali
voči nájomníkom zaplatenia dlžného nájomného titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaná má za to,

že v prejednávanej veci nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok odôvodňujúcich vznik nároku
žalobcov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, t.j. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnou
súvislosťou medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
žalovanáuvádza,ženesplneniezákonnýchpodmienokprepriznanienáhradymajetkovejškodyvylučuje
priznanie nemajetkovej ujmy žalobcom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., čo vyplýva z § 17ods. 2. Z

uvedeného dôvodu žalovaná navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanej priznať náhradu
trov konania.6. Súd vo veci nariadil pojednávania na dni 15.10.2019, 05.10.2021, 19.11.2021 a 25.01.2022. Pred
otvorením pojednávania dňa 15.10.2019 súd oznámil žalobcom, že nimi uplatnená istina majetkovej
škody, ktorá sa skladá z ušlého zisku na Y. XX,XX Z. XX z nárastu renovačných nákladov , z výdavkov

a trov, z výpadku a straty na zárobku, nie je náležite vyšpecifikovaná, jedná sa o uvedenie paušálnych
súm bez toho, aby sa v žalobe uviedlo ako sa žalobcovia dopracovali k takejto istine. S výnimkou ušlého
zisku žalobcovia neoznačili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a taktiež nie je náležite rozobraný
skutkový stav veci, čo sa týka jednotlivých titulov. V priebeh konania žalobcovia rozšírili žalobu aj na
priznanie nemajetkovej ujmy sumou 40 tis. € pre každého zo žalobcov , pričom taktiež neuviedli, ako

sa k tejto sume dopracovali a súd upriamuje v tomto smere pozornosť žalobcov na § 17 ods. 3 zákona
514/2003 Z.z., kde je upravený spôsob, ako sa určuje výška nemajetkovej ujmy a na čo sa prihliada. V
spise sa nachádza podanie žalobcov, ktorým navrhujú do konania pribrať na strane žalovanej Slovenskú
republiku, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

7. Žalobcovia uviedli, že o podaní, v ktorom navrhli pribrať do konania Slovenskú republiku zastúpenú

Ministerstvom spravodlivosti na strane žalovanej nežiadajú rozhodnúť, lebo nemajú záujem rozšíriť
žalobu podľa uvedeného podania. Uviedli ďalej, že naďalej trvajú aj na žalobe čo do priznania
nemajetkovej ujmy vo výške 40 tisíc eur pre každého zo žalobcov. Vymienili si lehotu 90 dní na
vyšpecifikovanie žalovanej istiny a dosubstancovanie svojich tvrdení týkajúcich sa skutkového stavu.
Na základe uvedeného bola žalobcom 1/ a 2/ uložená lehota 90 dní na podanie návrhu na zmenu petitu

žaloby a označenie všetkých dôkazov, ktoré navrhujú vykonať na preukázanie svojich tvrdení.

8. Podaním z 14.01.2020 žalobcovia zobrali späť nárok z titulu majetkovej škody vyplývajúcej z
nárastu renovačných nákladov vo výške 150 000,- eur a k nemajetkovej ujme sa vyjadrili, že predmetný
proces ( zrejme vec vedená na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. XC/XXX/XX) bol náporom

na psychiku, žalobcovia mali pocity krivdy a bezmocnosti. Boli vystavení výčitkám svojich detí, ktoré
nechápali príčinu nepriaznivých reakcií okolia a nutnosti odchodu do zahraničia. Žaloba zo strany
prokuratúry žalobcom 1/ a 2/ priniesla roky utrpenia, keď väčšiu časť produktívneho života boli nútení
stráviť hľadaním právnych prostriedkov obrany a uplatnením si svojich práv. Žalobcovia žiaden dôkaz
do tvrdenej nemajetkovej ujmy vykonať nenavrhli.

9. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XC/XX/XXXX-XXX z 18.02.2020 súd na základe
podania žalobcov z 12.02.2020 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom
v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne istinu v sume 449.732,37 Eur s úrokom z omeškania 9%
od 12.01.2011 do zaplatenia a príslušenstvo v sume 366.328,78 Eur s úrokom z omeškania 9% od

12.01.2011 resp. od 01.01.2020 do zaplatenia, pozostávajúce zo špecifikovaných čiastkových súm.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade každému z nich sumu po 40.000,00 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku s príslušným úrokom z omeškania od dátumu určeného v rozsudku.

10. Na pojednávaní dňa 05.10.2021 žalobca 1/ uviedol, že na podanej žalobe v plnom rozsahu trvá,
uplatňuje si náhradu škody vo výške 571.090,41 € spolu s úrokom z omeškania a ďalším príslušenstvom.
Škoda mu vznikla na základe nesprávneho úradného postupu prokuratúry, ktorá neoprávnene podala
žalobu o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu. Po tejto skutočnosti následne nájomcovia prestali
platiť nájomné. Odvolávali sa pri tom na skutočnosť, že zmluva bola napadnutá Okresnou prokuratúrou

a oni nebudú platiť nevlastníkovi. Tento skutkový stav trval až do skončenia konania vo veci samej.
Užívatelia predmetných nehnuteľností však pokračovali v neplatení nájomného aj po rozhodnutí vo
veci samej. Prokuratúra napadla prevod na základe podmienky jedného z nájomníkov, ktorý celú vec
takisto zmedializoval. Žaloba bola podaná za účelom, aby nedošlo k vyprataniu uvedeného nájomcu.
Žalobca sa v tejto súvislosti odvoláva na list OP exekútorovi, ktorý upovedomil exekútora o skutočnosti,

že prokuratúra prešetruje podanie vo veci prevodu majetku štátu a že toto konanie môže mať vplyv na
ďalší výkon exekúcie. Žalobkyňa 2/ sa pridržala vyjadrenia žalobcu 1/.

11. Zástupca žalovanej sa pridržal doterajších vyjadrení žalovanej. Zdôraznil, že pokiaľ ide o zmenu
petitužaloby,tátonebolaprerokovanásGenerálnouprokuratúrou,pričomnároknanáhraduškodynebol

prejednaný v plnom rozsahu. Prokurátor tiež má za to, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky
zodpovednosti štátu čo do vzniku nesprávneho úradného postupu, vzniku škody ani podmienka príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Prokurátor má za to, že OP vykonala
svoje kompetencie, vyplývajúce zo zákona. Má za to, že prokuratúra bola oprávnená na podanie žalobyako aj na zastupovanie štátu v predmetnom konaní o neplatnosť prevodu majetku štátu. Čo sa týka
vzniku škody takisto sa prokurátor odvoláva na doterajšie vyjadrenie. Príčinná súvislosť v prejednávanej
veci absentuje, a to z toho dôvodu, že prokuratúra nebola subjektom povinným platiť nájomné. ide

o nemajetkovú ujmu prokurátor má za to, že táto že nárok na jej náhradu nemohol takisto vzniknúť,
keďže nedošlo k vzniku nároku na náhradu škody ako takej. Prokurátor sa tiež odvoláva na prokuratúrou
podanú námietku premlčania v predmetnej veci. V súvislosti s prerokovaním nároku na náhradu škody
žalobca 1/ poukázal na list prokurátora Generálnej prokuratúry sp. zn. A.-X z 03.12.2010, ktorým tento
oznamuje žalobcovi, že jeho nárok uplatnený podaním zo dňa 16.02.2010 neuznáva. Pokiaľ ide aktívnu

legitimáciu prokuratúry podať predmetnú žalobu o neplatnosť prevodu majetku štátu, žalobca poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 08.10.2008, ktorým bol zmenený
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda a žaloba zamietnutá, s tým, že žalobca, t. j. Slovenská
republika zastúpená prokuratúrou nebol aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. K tomuto
tvrdeniu prokurátor uviedol, že rozsudok krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. XXCo/XX/XXXX
nemôže byť dôvodom pre priznanie nároku na náhradu škody, keďže s právnym názorom prokuratúry

sa stotožnil Okresný súd Dunajská Streda vo veci sp. zn. XC/XXX/XXXX a Krajský súd v Trnave vo
veci sp. zn. XCo/XXX/XX. Prokurátor má za to, že iný právny názor nemôže byť dôvodom na priznanie
nároku na náhradu škody.

12. Na pojednávaní dňa 19.11.2021 žalobcovia uviedli, že ich žaloba voči spoločnosti I. G. G.. G..M..B..

bola právoplatne zamietnutá z dôvodu, že televízia I. resp. spol. I. - G., G..M..B.. a nezavinila žiadnu ujmu
na právach žalobcu a to z toho dôvodu, že vychádzala z vyjadrení Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
a Správy katastra Dunajská Streda. Žalobca 1/ navrhol v konaní vyžiadať spis okresného súdu Pezinok
sp. zn. XC/XXX/XXXX a od televízie I. vyžiadať na DVD nosiči reportáž, ktorú považuje za defamujúcu.
K tejto defamujúcej reportáži však došlo na základe skutočnosti, že OP viedla konanie o neplatnosť

prevodu majetku štátu voči žalobcov. Na základe podnetu Okresnej prokuratúry správa katastra zrušila
svoj vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v žalobe vymedzeným a na základe tejto skutočnosti
nakrútila televízia I. reportáž, ktorá žalobcov vykreslila v nedobrom svetle. Proti rozhodnutiu správy
katastrapodaližalobcoviaodvolanie,pričomodvolacísprávnyorgánatokatastrálnyúradTrnavapotvrdil
rozhodnutie správy katastra Dunajská Streda o zrušení vkladu v prospech žalobcov. Toto rozhodnutie

nikdy nenadobudlo právoplatnosť, a to z dôvodu jednak nezákonného doručenia ako aj skutočnosti, že
správa katastra resp. katastrálne orgány nepovažovali D. Ú. H., Z..G.. za účastníka konania. Vzhľadom
na skutočnosť, že vklad do katastra bol v prejednávanej veci zrušený, žalobcovia nemohli so svojím
vlastníctvom nakladať, uzatvárať nájomné zmluvy a pod. Z toho dôvodu potom došlo k strate na príjme
žalobcov, je teda zrejmé, že škoda spôsobená žalobcom je v príčinnej súvislosti s konaním Slovenskej

republiky zastúpenej prokuratúrou, a teda s podaním žaloby vedeným súdneho konania a podaním
podnetu na správu katastra. Správa katastra až v roku 2010 opätovne zavkladovala kúpnu zmluvu z
roku 1993 a teda došlo k obnoveniu práva žalobcov nakladať so svojím majetkom. Žalobca má teda za
to, že medzi zásahom prokuratúry a vznikom škody na strane žalobcov existuje príčinná súvislosť a z
toho dôvodu na svojej žalobe trvá.

13. Zástupca žalovanej vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcami považoval za nehospodárne a
nadbytočné. Žalobu navrhol v plnom rozsahu zamietnuť. Zdôraznil, že prokuratúra namieta nielen
nedostatok príčinnej súvislosti medzi vznikom škody žalobcov a nezákonným úradným postupom ale
aj existenciu samotného nezákonného úradného postupu. Má za to, že prokurátor len využil svoje

zákonné právo podať žalobu, ktoré v čase podania žaloby platná a účinná právna úprava umožňovala.
Dvakrát Okresný súd Dunajská Streda a raz Krajský súd v Trnave žalobe prokurátora vyhovel. Až
následne po zmene senátu rozhodol Krajský súd tak, že žalobca nemá na podanie žaloby aktívnu
vecnú legitimáciu. Prokuratúra má za to, že odlišný právny názor nemôže zakladať nezákonný postup.
Pokiaľ sa žalobcovia odvolávajú na rozhodnutie správy katastra, toto je nová skutočnosť, ktorú doteraz

nepredniesli. Prokuratúra z opatrnosti v tejto časti vzniesla námietku premlčania. Poukazuje na to, že aj v
prípade nemajetkovej ujmy je potrebné splniť 3 predpoklady, a to nezákonný postup, vznik nemajetkovej
ujmy a príčinnú súvislosť, Ďalej uvádza, že nárok podľa zákona č 514/2003 Z.z. nebol v rozsahu zmeny
žaloby predbežne prerokovaný.

14. Na pojednávaní dňa 25.01.2022 žalobca 1/ uviedol, že v prejednávanej veci boli konania o
vydanie bezdôvodného obohatenia voči nájomcom, ktorých však podľa jeho názoru užívali predmetné
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu prerušené z dôvodu konania o určenie neplatnosti prevodu majetku
štátu, ktorú žalobu podala prokuratúra. Z toho dôvodu sa žalobcovia nemohli po istej dlhé obdobiedomôcť svojich vlastníckych práv, nemohli nehnuteľnosťami nakladať ani užívať ich. Žalobca má za
to, že za škodu vzniknutú žalobcom zodpovedá práve Slovenská republika zastúpená Generálnou
prokuratúrou. Predmetné osoby, ktoré žalobca nepovažuje za nájomcov, keďže nemali platne uzavretú

nájomnú zmluvu, nemali podľa žalobcovho názoru voči nemu žiadne povinnosti. Uvedené osoby totiž
platnú nájomnú zmluvu neuzavreli. Podľa žalobcovho názoru teda za vzniknutú škodu zodpovedá práve
prokuratúra. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, za dôležitú považuje skutočnosť, že prejadnávanou vecou
sa zaoberali média a to I. ako aj T. Č., Uviedol tiež, že on nie je odborník v oblasti psychologickej, resp.
psychiatrickej pomoci, nemôže teda presne vyhodnotiť aký doklad na neho malo nezákonné konanie

prokuratúry.

15. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to uznesením Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 19.05.2009, upresnenie - pristúpenie odporcov zo dňa
24.10.2007, vyjadrenie k výzve súdu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 06.02.2008,
prípis žalobcov zo dňa 26.11.2008, žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov prokuratúry zo dňa 09.02.2010, rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. XXCo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 08.10.2008, podnet Okresnej prokuratúry
Nové Zámky zo dňa 07.10.1996, potvrdenie zo dňa 07.10.2002, prepis relácia C., článok s názvom
C. F. C. G. J. D. Š. T., podací lístok, uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. XC/XX/
XXXX zo dňa 27.04.2010, zmena žalobného návrhu zo dňa 11.01.2011, podanie zo dňa 07.10.2011,

odborný odhad výšky nájomného v rodinných dvojdomoch spol. M. zo dňa 05.04.2011, podanie
doručenie oznámenie a žiadosť zo dňa 12.10.2011, jedna strana predbežné prerokovanie nároku zo
dňa 08.10.2011, návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania zo dňa 06.06.2012, vyjadrenie
prokuratúry zo dňa 27.08.2013, uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. XC/XX/XXXX zo
dňa 19.12.2013, uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.06.2015,

dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.06.2015,
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. XC/XX/XXXX zo dňa 14.02.2011, uznesenie Krajského
súdu v Trnave č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.05.2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. XCbo/XX/XXXX zo dňa 23.05.2018, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.03.2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX

zo dňa 05.06.2018, rozšírenie žaloby o náhradu škody na sumu 571.090,41 eur, uznesenie Okresného
súdu Bratislava I č. k. XC/XX/XXXX zo dňa 15.11.2016, odvolanie žalobcov, uznesenie Krajského súdu v
Bratislave č. k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.07.2018, uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.
k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.12.2018, vyjadrenie prokuratúry zo dňa 25.03.2019 k žalobe, vyjadrenie
prokuratúry k rozšíreniu žaloby zo dňa 25.03.2019, oznámenie prokuratúry zo dňa 08.04.2019, zmena

petitu žaloby zo dňa 13.01.2020, výpočtové listy k zmene petitu žaloba s prísl. zo dňa 14.01.2020,
uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.02.2020, odôvodnenie
zmeny petitu zo dňa 14.02.2020, označenie listinných dôkazov zo dňa 15.02.2020, vyjadrenie GP k
zmene žaloby zo dňa 10.07.2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX
zo dňa 31.07.2019, návrh na ochranu osobnosti žalobcu v 1. rade proti odporcovi G. U. G.. G..M..B..,

rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 24.01.2018 a zistil nasledujúci
skutkový stav veci:

16. Žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec Š., kat. úz Š.T.,
parc. č. XX vo výmere 466m2, so stavbou súp.č. XXX, parc.č.XX, záhrada vo výmere 248m2, parc.č. XX,

zastavaná plocha vo výmere 489m2, na ktorej sa nachádza stavba súp. č. XXX, parc. č. XX vo výmere
260m2, záhrada. Žalobcovia vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudli z titulu zmluvy o
prevode nehnuteľností z 23.11.1993 od pôvodného vlastníka - C. C. X. Y. Š..C.. H., Ž. Š.Í.. Od totožného
predávajúceho na základe zmluvy o prevode nehnuteľností z 03.12.1993 nadobudli žalobcovia 1/ a 2/
tiež nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec Š., katastrálne územie Š., parc. č. XX zastavaná

plocha a nádvorie vo výmere 668 m2, na ktorej sa nachádza stavba súp. č. XXX, parc. č. XX zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 461m2, na ktorej sa nachádza stavba súp. č. XXX, parc. č. XX záhrada
vo výmere 246m2, parc. č. XX zastavaná plocha vo výmere 507 m2, na ktorej sa nachádza stavba súp.
č. XXX a parc. č. XX záhrada vo výmere 266 m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Katastrálny úrad
povolil vklad pod č. D. XXXX/XX, resp. D. XXXX/XX dňa 04.03.1994 v oboch prípadoch.

17. V čase prevodu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam tieto boli v užívaní nájomcov, ktorí
následne prestali platiť nájomné (nesporná skutočnosť). Žalobcovia 1/ a 2/ si proti nájomcom
uplatnili samostatnými žalobami (nesporná skutočnosť) nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia.Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XC/XX/XXXX-XXXzo 14.02.2011 bol právny
nástupca jedného z nájomcov zaviazaný na zaplatenie sumy 3028,81 eur s úrokom z omeškania titulom
nájmu za obdobie od 01.01.2005 do 60.06.2006.

18. Oznámením zo dňa 07.10.1996 prokurátor oznámil exekútorovi N.. F. G., že pod C. XXXX/XX -
XX prešetruje podnet Z. a R. C. vo veci prevodu majetku štátu a to nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území Š. vedených v katastri nehnuteľností ako pozemok parc. č. XX-XX a tam
sa nachádzajúca stavba súp. č. XXX, v ktorej sa nachádza byt č. XX, z ktorého sú podatelia povinní

vysťahovať sa. Uvedené bolo súdnemu exekútorovi oznámené z dôvodu, že tento realizoval exekúciu
vyprataním tohto bytu. Lehota na vybavenie podnetu je do 30.11.1996, v ktorej lehote by sa nemalo
pristúpiť k exekúcií.

19. Platnosť zmlúv o prevode nehnuteľností medzi predávajúcim C. C. X. Y. Š..C.. H., Ž. Š. a žalobcami
1/ a 2/ ako kupujúcimi zrealizovanými D. Ú. H., Z..G.. ako mandatárom napadla Slovenská republika,

zastúpená Okresnou prokuratúrou v Dunajskej Strede žalobou, majúc za to, že na prevod sporných
nehnuteľností bol potrebný súhlas vlády podľa § 45 zákona č. 92/1991 Zb.

20. Rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XXX z 12.12.2007 v spojení s opravným uznesením Okresný súd
Dunajská Streda určil, že prevod majetku štátu - sporných nehnuteľností na iné osoby na základe zmluvy

o prevode nehnuteľností je neplatný.

21. Rozsudkom č.k. XXCo/XX/XXXX-XXXX z 08.10.2008 Krajský súd v Trnave zmenil rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XC/XXX/XX-XXX z 08.10.2007 v spojení s opravným uznesením
č.k. XC/XXX/XXXX-XXX z 12.12.2007 tak, že žalobu zamietol. Predmetné rozhodnutie krajského súdu

bolo odôvodnené skutočnosťou, že žalobca - Slovenská republika zastúpená Okresnou prokuratúrou
Dunajská Streda nemala aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť kúpnopredajných zmlúv.
Rozsudok Krajského súdu v Trnave nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2008.

22. Potvrdením z 07.10.2002 S..N. Č. ako majiteľ realitnej kancelárie M. - G. potvrdil, že výška nájmu

3 izbového bytu v Š. o výmere 65-80 m2 v roku 2002 činila podľa vybavenosti/štandardu 8-12000,- Sk
za jeden kalendárny mesiac. V roku 1994 bola výška mesačného nájomného v trojizbovom byte v Š.
cca 4-5000,- Sk. Do r. 2002 , teda za 8 rokov jeho výška stúpla v priemere o 8 000,- Sk, teda o cca
1 000,- Sk ročne.

23. Listom z 09.02.2010 žalobcovia 1/ a 2/ žiadali o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov prokuratúry na základe zákona č. 514/2003 Z.z.
a na základe zákona č. 58/1969 Zb. Obsah žiadosti o predbežné prerokovanie je totožný s obsahom
žaloby, pričom žalobcovia 1/ a 2/ si uplatnili nárok na náhradu majetkovej škody v sume 31 761,96 eur
s úrokmi z omeškania a na náhradu nemajetkovej ujmy každý vo výške 40 000,- eur.

24. Listom sp. zn. A. G. XX/XX -X z 03.12.2010 Generálna prokuratúra nárok žalobcov 1/ a 2/ neuznala.

25. Listom z 08.10.2011, podaným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky žalobcovia 1/ a 2/
uviedli, že na Okresnom súde Dunajská Streda sa pod sp. zn. XC/XX/XXXX vedie konanie na základe

neuznania nárokov uplatnených v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu šokdy z
dňa 09.02.2010. Majú za to, že „cirkus“ okolo voľby generálneho prokurátora negatívne zasahuje aj
do procesu predbežného prerokovania žiadosti o náhradu škody. Sú presvedčení, že vec by sa na
prokuratúre opäť nevyriešila a dostala sa pred súd s omeškaním 6 mesiacov. Aby tomu žalobcovia
predišli, rozšírili žalobu o ďalšie nároky o náhradu škody. Z listiny bola súdu predložená a následne

súdom vykonaná len prvá strana, napriek tomu, že list zrejme pokračuje ďalšími stranami, ktorých obsah
je súdu ale neznámy.

26. Žalobcovia vyčíslili majetkovú škodu na ušlom zisku na sumu 388 728,91 eur, na základe odborného
odhaduvýškynájomnéhovrodinnýchdvojdomochspoločnostiM.Z.z05.04.2011.Zaušlýzisk považujú

žalobcovia 1/ a 2/ nájomcami nezaplatený dlh na nájomnom, resp. užívateľmi neuhradené bezdôvodné
obohatenie v sume bežného nájmu obdobných nehnuteľností v danej lokalite.27. Prevodu sporných nehnuteľností sa venovala televízna relácia C. dňa 04.03.2003, v ktorej sa
okrem moderátora, nájomcov nehnuteľností, zástupcu Správy katastra, právnej zástupkyne nájomcov
a žalobcu 1/ a jeho právnej zástupkyne vyjadril tiež prokurátor, ktorý uviedol:“ Zákon hovorí o tom,

že podniky, jedná sa o štátne podniky ako aj v zrejmom prípade, podniky nemôžu mimo obvyklého
hospodárenia uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva majetku, ku ktorému majú právo hospodárenia,
nakladať so svojimi majetkovými účasťami na podnikaní právnických osôb ani tieto zakladať. A odsek
dva tohto ustanovenia hovorí, že výnimky z tohto ustanovenia odseku 1 môže v odôvodnených
prípadoch povoliť vláda a takáto výnimka v tomto konkrétnom prípade nebola vládou udelená.“

XX. S. T. Č. zverejnil článok s názvom „C. F. C. G. J. D. Š. T.“, ktorý sa týka vypratania sporných
nehnuteľností. Nehnuteľnosť mala vypratať rodina C., pričom vypratanie sa po liste Okresnej prokuratúry
nekonalo. R. C. v tomto článku uviedol :“Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede už pred dvoma rokmi
konštatovala, že záložná zmluva sa nevzťahuje na byt, pretože som si včas uplatnil právo na jeho kúpu.
Žijeme v neistote. Manželka je psychicky už skoro na dne. Kvôli problémom s bývaním je v takom

duševnom rozpoložení, že v súčasnosti nepreteká.“ Prokurátor v uvedenom článku žiadnym spôsobom
citovaný nie je.

29. Žalobca 1/ podal na Okresný súd Pezinok proti žalovanému I. G. , G. G..M..B.. žalobu o ochranu
osobnosti tvrdiac, že televíznou stanicou U. I. dňa 04.03.2003v relácií C. odvysielaná reportáž s názvom

„otázniky“, v ktorej U. I. odvysielaním nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov o žalobcovi spôsobil
neoprávnený zásah do ochrany osobnosti žalobcu, do občianskej cti žalobcu a značnou mierou znížil
dôstojnosť, vážnosť a česť žalobcu. Okresný súd Pezinok žalobu rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XXX z
24.01.2018ako nedôvodnú zamietol, pričom nad rámec veci samej žalobcu poučil o procesnom postupe
v prípade, ak má za to, že v konaní (vedenom na tunajšom súde ) dochádza k prieťahom. Predmetný

rozsudok Okresného súdu Pezinok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXCo/
XX/XXXX-XXX z 31.07.2019, ktorý Krajský súd v Bratislave odôvodnil o.i. tým, že predmetná reportáž
popisovala prípad nakladania štátneho podniku s majetkom štátu, jeho založenia banke, následný
prevod vlastníctva štátneho majetku do rúk súkromnej osoby, následný osud nájomcov predmetných
bytov a zdražovanie nájmu zo strany nového vlastníka. Vo vzťahu k osobe žalobcu neboli zo strany

žalovaného odvysielané žiadne nepravdivé či difamačné tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé poškodiť dobré
meno žalobcu v spoločnosti. Reportáž nebola výlučne zameraná na osobu žalobcu, jej ústredným
motívombolodisponovaniesmajetkomvovlastníctveštátnehopodniku.Tvrdeniežalobcu,ževreportáži
bol vykreslený ako ziskuchtivá osoba, je subjektívnym dojmom žalobcu a nemá reálny základ. Návrh na
ochranu osobnosti nemôže slúžiť ako prostriedok ochrany osobnostných práv, ktoré autor v reportáži

nevyslovil, a ktoré z nej ani implicitne nevyplýva.

30. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného od 01.07.2004 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.)

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
31. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

32. Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.33. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

34. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

35. Podľa § 16 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

36. Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.07.2004 do 31.12.2008

1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

37. Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2009
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(4) Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

(5) V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

38. Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „predchádzajúci zákon o náhrade škody“)
1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej
organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

39. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.40. Podľa §9 zákona č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre účinného do 30.04.2001 (ďalej len „starý zákon o
prokuratúre“) Prokurátor je podľa osobitných zákonov oprávnený
a) podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania alebo vstúpiť do už začatého občianskeho

súdneho konania a proti rozhodnutiam súdov v občianskom súdnom konaní podávať opravné
prostriedky,3)
b) zastupovať štát ako vlastníka v občianskom súdnom konaní.4)

41. Podľa § 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre účinného od 01.05.2001 (ďalej len „nový zákon

o prokuratúre“)
(1) Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
(2) Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na
predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu
porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je
prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov

zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb a štátu.

42. Podľa §19 nového zákona o prokuratúre
(1)Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v občianskom súdnom konaní v rozsahu ustanovenom

osobitnými zákonmi.10)
(2) Ak tak ustanovuje osobitný zákon, prokurátor je oprávnený
a) podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania,
b) vstúpiť do už začatého občianskeho súdneho konania,
c) zastupovať štát v konaní pred súdom,

d) podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu v občianskom súdnom konaní.
(3) Práva a povinnosti prokurátora v konaní pred súdom upravuje osobitný zákon.11)

43. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „OSP“) účinného
roku 1996 prokurátor môže podať návrh na začatie konania,
a) ak to ustanovuje osobitný zákon,33a)
b) ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo
protestu prokurátora, ak to vyžaduje verejný záujem a za podmienok uvedených v tomto zákone.

44. V prejednávanom spore sa žalobcovia 1/ a 2/ žalobou domáhali náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede.

45. K nesprávnemu úradnému postupu malo dochádzať za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj

predchádzajúceho zákona o náhrade škody č. 58/1969 Zb. Na rozdiel od predchádzajúceho zákona o
náhrade škody, zákon č. 514/2003 Z.z. predpokladá pred rozhodnutím súdu predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody s príslušným orgánom.

46. Listom z 09.02.2010 žalobcovia 1/ a 2/ žiadali o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov prokuratúry na základe zákona č. 514/2003 Z.z. a
na základe zákona č. 58/1969 Zb. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu majetkovej škody v sume 31
761,96 eur s úrokmi z omeškania a na náhradu nemajetkovej ujmy každý vo výške 40 000,- eur. Listom
sp. zn. A. G. XX/XX -X z 03.12.2010 Generálna prokuratúra nárok žalobcov 1/ a 2/ neuznala. Bolo teda
preukázané predbežné prerokovanie nároku v uvedenom rozsahu.

47. Žalobcovia tvrdili, že k predbežnému prerokovaniu nároku s príslušným orgánom došlo aj čo do
zmenenej žaloby na náhradu škody v sume 571.090,41 €, ktoré tvrdenie však žalovaná výslovne
poprela. Žalobcovia poukazovali na list adresovaný Generálnej prokuratúre z 08.10.2011. Keďže z
obsahu uvedeného listu nevyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ navrhujú predbežné prerokovanie nároku

v sume 571.090,41 €, ba naopak, z jeho obsahu skôr vyplývalo, že žalobcovia dávajú Generálnej
prokuratúre na vedomie zmenu žaloby, súd má tvrdenie žalobcov, že došlo k predbežnému prerokovaniu
nároku v zmysle rozšírenej žaloby za vyvrátené. Pokiaľ návrh na predbežné prejednanie sporu
obsahovala ďalšia, súdu nepredložená časť listu, súd poukazuje na povinnosť strán sporu skutkovéokolnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Čo do existencie predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody v sume 571 090,41 eur žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.

48. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobcov nebol predbežne prerokovaný v rozsahu doplnenia,
pokiaľ si žalobcovia uplatňujú nárok na náhradu škody vzniknutý za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z.,
má súd žalobu s poukazom na § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. za predčasne podanú a teda nedôvodnú z
tohto dôvodu.

49. Pokiaľ ide o naopak o nárok, ktorý mal vzniknúť za účinnosti predchádzajúceho zákona o náhrade
škody, tento nepredpisoval predbežné prerokovanie návrhu v prípade nesprávneho úradného postupu,
preto ani rozšírená a zmenená žaloba v časti škody, ktorá mala vzniknúť pred účinnosťou zákona č.
514/2003 Z.z. nie je podaná predčasne.

50. Žalovaný v časti doplnenej žaloby vzniesol námietku premlčania, ktorá je však nedôvodná z dôvodu,
že napriek doplneniu žaloby o nárok na náhradu škody za bezdôvodné obohatenie vzniknuté užívaním
ďalších objektov, než boli vymedzené v pôvodnej žalobe, doplnená žaloba zdieľa právny osud včas
podanej žaloby. Ide totiž stále o žalobu na náhradu škody, ktorá mala žalobcom vzniknúť totožným
nesprávnym úradným postupom, a teda iba o doplnenie včas uplatneného nároku.

51. K hmotnoprávnemu posúdeniu veci je potrebné uviesť, že zákon č. 514/2003 Z.z. ako aj
predchádzajúcizákononáhradeškodyjeprípadomosobitnejzodpovednostizaškodu,ktorápredstavuje
výnimku z generálnej klauzuly o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 O.z.) a pre vznik
zodpovednosti štátu podľa citovaného zákona je potrebné splnenie všetkých jej predpokladov a to

nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a existencia škody. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 357/2012 z 20.12.2012). Zákon č. 514/2003 Z.z.
výslovne neupravuje otázky škody, ušlého zisku ani otázku príčinnej súvislosti s medzi nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a existenciou škody a ušlého zisku. Pri jeho aplikácii

sa v týchto otázkach podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade
všeobecným predpisom. Rovnako tomu bolo pri aplikácii zákona č. 58/1969 Zb. a skúmaní otázky
škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom a vznikom uvedeného následku. (uznesenie Najvyšší súd SR 8Cdo/59/2019 z 29. apríla
2020 ).

52. Podľa tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry Dunajská
Streda bol spôsob prešetrenia podnetu, ktorý prokuratúra viedla pod sp.zn. C. XXXX/XX a podanie
žaloby a procesný postup prokuratúry - teda konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda
pod sp. zn. XC/XXX/XX a Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Prokuratúra v

uvedenom konaní žiadala určiť neplatnosť prevodu majetku štátu - sporných nehnuteľností na
žalobcov 1/ a 2/na základe zmluvy o prevode nehnuteľností. Rozsudkom č.k. XXCo/XX/XXXX-XXXX
z 08.10.2008 Krajský súd v Trnave zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XC/XXX/
XX-XXX z 08.10.2007 v spojení s opravným uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XXX z 12.12.2007 tak, že
žalobu zamietol. Predmetné rozhodnutie krajského súdu bolo odôvodnené skutočnosťou, že žalobca -

Slovenská republika zastúpená Okresnou prokuratúrou Dunajská Streda nemala aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby o neplatnosť kúpnopredajných zmlúv. Rozsudok Krajského súdu v Trnave nadobudol
právoplatnosť dňa 10.11.2008. Štátne orgány na základe ústavy môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon o prokuratúre v spojení s v roku
1996 platným a účinným Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len „OSP“) vymedzovali prípady, kedy

je prokurátor oprávnený podať žalobu v občianskom súdnom konaní. Keďže, ako to vyplýva z rozsudku
Krajského súdu v Trnave č.k. XX X.-XXX z 08.10.2008, prokurátor nemal aktívnu vecnú legitimáciu,
napriektomužalobupodalavkonaníbolakožalobcaprocesneaktívny,jezrejmé,žedošlokprekročeniu
zákonom zverenej právomoci prokuratúry. K nesprávnemu úradnému postupu v prejednávanej veci teda
došlo.

53. Vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj predchádzajúceho zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom
je len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve(iba) týmto postupom (viď R 28/2008). Atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť" pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Nesprávny
úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo

predchádzajúceho zákona o náhrade škody č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku,
ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom... Zákon nezakladá
vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia
povinnosti zo strany orgánov štátu, ale za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov
vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej

súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov štátu. V prípade ušlého
zisku musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej
úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. či by
za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových
okolností, by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je
skutočne iba „fikciou“. Za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny

konkrétny preukázateľný základ. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti
zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného
je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až
blížiaca sa k istote. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto

zodpovednosť. Dosiahnutie ušlého zisku musí byť vysoko pravdepodobné, až blížiace sa k istote, pokiaľ
poškodený nepreukáže túto okolnosť, nemôže byť v konaní úspešný. ( Uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5MCdo/5/2015: 31. júla 2017.)

54. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O

vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny
úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a
vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí
iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť
treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo

všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také
konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že ak
by nedošlo k protiprávnemu konaniu (opomenutiu) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou
škodyjeináskutočnosť,zodpovednosťzaškodunenastáva.Prizisťovanípríčinnejsúvislostitrebaškodu
izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala (porovnaj R 21/1992,

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 144/2008). (uznesenie Najvyššieho súdu SR
4Cdo/191/2017 z 13.08.2018).

55. Škodu žalobcovia vymedzili ako dlh nájomcov na nájomnom a bezdôvodné obohatenie užívateľov
predmetných nehnuteľností, ako aj výdavky a trovy v sume 10 000,- eur, spolu s úrokmi z omeškania

a z výpadku a straty na zárobku 60 000,- eur spolu s úrokmi z omeškania. Príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom v vznikom tejto škody videli v tej skutočnosti, že Okresná prokuratúra
dala nájomcom, resp. užívateľom dôvod na neplatenie nájomného, keďže títo mali za to, že žalobcovia
1/ a 2/ nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností.

56. Stratu na zárobku a trovy žalobcovia žiadnym spôsobom nešpecifikovali, ani nenavrhli k uvedenej
škode vykonať dokazovanie, neuniesli preto dôkazné bremeno v tejto časti. Pokiaľ ide o dlh na nájme,
resp. bezdôvodné obohatenie užívateľov predmetných nehnuteľností, v tomto smere majú žalobcovia 1/
a 2/ priamy nárok voči nájomcom a užívateľom. Uvedenej skutočnosti sú si aj vedomí, keďže podávali
žaloby na plnenie voči týmto subjektom, pričom, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, minimálne

v jednej veci im nárok aj priznaný bol. Slovenská republika zastúpená Okresnou prokuratúrou Dunajská
Streda sporné nehnuteľnosti neužívala ani vrchnostensky do ich užívania nezasahovala. Prokuratúra
nemá voči žalobcom 1/ a 2/ zmluvnú ani inú povinnosť platiť nájom týchto nehnuteľností, ale ani nedala
pokyn nájomcom a užívateľom nehnuteľností na neplnenie dohodnutého nájomného. Skutočnosť, že
sa na Okresnom súde Dunajská Streda a následne na Krajskom súde v Trnave viedlo konanie o

určenie neplatnosti prevodu majetku štátu nemalo na vlastnícke vzťahy k sporným nehnuteľnostiam
žiaden vplyv. K zmene vlastníka by došlo až právoplatným rozsudkom, ktorým by súd neplatnosť
prevodu určil. Prokuratúra žiadnym svojím postupom, a to ani v rámci svojej právomoci ani nad jej
rámec- nedala pokyn ani výzvu na neplatenie nájomného. Úvahy - opäť však dôkazne nepodložené- žalobcov, že práve súdne konanie začaté na návrh prokuratúry bolo podnetom nájomcov/užívateľov
k opomenutiu plnenia zákonných povinností, celkom zjavne nenapĺňajú predpoklad kauzálneho nexu,
ako ho vymedzil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/191/2017 z 13.08.2018.

Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok
nevznikol. Žalobcovia nepreukázali, že bez súdneho konania iniciovaného Okresnou prokuratúrou by
nájomcovia/užívatelia nehnuteľností nájom platili. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať
od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Vedenie civilného sporu
o vlastníctvo nehnuteľností bez ďalšieho nie je možné považovať za príčinu porušenia zmluvných

povinností treťou osobou (ak k nemu došlo). V opačnom prípade by (ad absurdum ) každý civilný spor
bol zároveň dôvodom vzniku nároku na náhradu škody. Naopak, súd má za to, že v prejednávanej veci
je postup Okresnej prokuratúry Dunajská Streda práve tou najvyšším súdom uvádzanou všeobecnou
súvislosťou, ktorá kauzálny nexus, a teda ani nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom nezakladá. Rovnako čo sa týka exekúcie, prokurátor nie je oprávnený dávať exekútorovi
pokyny, k čomu ani nedošlo. Prokurátor v rámci súčinnosti oznámil exekútorovi podaný podnet a lehotu

(mesiac a pol od vydania oznámenia), v ktorej je potrebné podnet vybaviť.
57. Súd potom dospel k záveru, že medzi nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda a škodou vzniknutou žalobcom 1/ a 2/ neexistuje príčinná súvislosť a keďže
predpoklady pre náhradu škody podľa záokna č. 514/2003 Z.z. musia byť naplnené súčasne, žaloba nie
je v časti majetkovej škody dôvodná.

58. K námietke žalobcu 1/ vznesenej na pojednávaní, a to že správa katastra na základe podnetu
prokuratúry zrušila vklad do katastra, je predovšetkým potrebné uviesť, že táto bola vznesená až
na pojednávaní roku 2021, preto je námietka premlčania dôvodná. Nad rámec uvedeného súd ešte
poznamenáva, že v každom prípade, ak by žalobcom 1/ a2/ aj vznikla škoda v príčinnej súvislosti so

zrušením vkladu do katastra, nebolo by to v príčinnej súvislosti s podnetom prokuratúry (tá nemá v
katastrálnomkonaníprávomocrozhodnúť),alevpríčinnejsúvislostisosamotnýmrozhodnutímozrušení
vkladu.

59. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ zostali vo

všeobecnej rovine, keď títo tvrdili, že sa stretávali tak oni ako aj ich vtedy maloleté deti s nepriaznivými
reakciami okolia. Ani po výzve na dosubstancovanie tvrdení týkajúcich sa vzniku nemajetkovej ujmy
na pojednávaní dňa 15.10.2019 žalobcovia svoje tvrdenia nevyšpecifikovali. Napriek tomu, že i
nezákonné civilné konanie môže mať za následok vznik ujmy, nie je možné postupovať paušálne a zo
samotnej skutočnosti nesprávneho úradného postupu vyvodzovať tiež vznik ujmy v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom.

60. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalobcovia 1/ a 2/ navrhli vykonať dokazovanie len prepisom, resp.
zvukovou nahrávkou relácie U. I. C. z 04.03.2003 a článkom denníka T. Č.. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením oboch listinných dôkazov (prepis relácie C. ako aj článku denníka T. Č.), pričom dospel

k záveru, že tvrdenia žalobcov, že boli obviňovaní z protiprávneho konania, podvodníctva a označovaní
za „privatizérov“ v nepriaznivom význame slova sa nezakladajú na pravde. V relácií C. prokurátor
predniesol svoj právny názor na otázku, za akých okolností môžu štátne podniky previesť vlastníctvo
k nehnuteľnostiam. Žalobcov 1/ ani 2/ prokurátor nijakým spôsobom nespomenul, pričom z kontextu
vyjadrenia vyplýva, že nezákonne podľa jeho právneho názoru postupoval predávajúci Ž., Š..C.. Čo sa

týka zvyšnej časti reportáže, ako vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, tvrdenia žalobcov o
jej defamujúcom vyznení sú ich (resp. žalobcu 1/) subjektívnym dojmom a nemajú reálny základ. Návrh
na ochranu osobnosti nemôže slúžiť ako prostriedok ochrany osobnostných práv proti tvrdeniam, ktoré
autor v reportáži nevyslovil, a ktoré z nej ani implicitne nevyplývajú. Čo sa týka článku v denníku T. Č., v
tomto sa prokuratúra nijakým spôsobom nevyjadrovala, preto nemôže byť za jeho obsah zodpovedná.

61. Keďže žalobcovia nešpecifikovali, s akými nepriaznivými reakciami okolia sa stretávali, akými
konkrétnymi psychickými stavmi trpeli, ani v predmetnom smere nenavrhli vykonať dokazovanie
dôkaznými prostriedkami okrem prepisu relácie (resp. navrhnutej nahrávky) „C.“ a článku publikovaného
v denníku T. Č., súd dospel k záveru, že v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovia 1/

a 2/ neuniesli dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o
veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

62. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná, súd jej
v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške
100 %. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).