Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120334827
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6120334827.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr.
Daniel Ilavský a JUDr. Róbert Foltán, v sporovej veci žalobcu: KUHN - SLOVAKIA s.r.o., IČO: 31 362
516, Diaľničná cesta 16A, Senec, zast.: NIKU & partners, s.r.o., IČO: 36 866 008, Prokopa Veľkého 51,
Bratislava, proti žalovanému: EISEN s.r.o., IČO: 36 543 055, areál eisen 1493, Šaľa, zast.: Mgr. Martina
Koková, advokátka, Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, o 11.618,17 € s prísl., o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 28.09.2021, č. k. 8Cb/21/2020-82, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre uznanie nároku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 11.618,17 €, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 9.367,14 € od 11.01.2020 do

zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.251,03 € od 14.02.2020 do zaplatenia a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 40 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I)
a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých
bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie (výrok II).

2. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o žalobou uplatnenom nároku

podľa § 282 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozsudkom pre uznanie. Vychádzal pritom
z listiny o uznaní záväzku žalovaným, v ktorej sa uvádza, že žalobca vykonal pre žalovaného práce
vyúčtované faktúrou č. 41005642 v sume 9.367,14 € a faktúrou č. 41005756 v sume 2.365,03 €, ktorá
bola „dobropisovaná“ v sume 114 €. V listine o uznaní záväzku sa uvádza, že veriteľ a dlžník ku dňu
uzatvorenia dohody sa dohodli, že peňažný záväzok dlžníka voči veriteľovi predstavuje sumu 11.618,17
€. Podľa čl. 2 dlžník svojím podpisom na dohode uznáva čo do dôvodu a výšky pohľadávku veriteľa –

svoj peňažný záväzok voči veriteľovi vo výške istiny 1.618,17 €. Dlžník sa v listine zaviazal svoj záväzok
splniť v splátkach s tým, že posledná splátka bola splatná dňa 31.05.2021. Listina o uznaní záväzku
bola podpísaná štatutárnym zástupcom žalovaného dňa 26.03.2020. Na základe návrhu žalobcu súd
prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, a to tak, že priznal žalobcovi to, k čomu sa
žalovaný zaviazal v uznávacom prejave, ktorý učinil písomnou formou. Vzhľadom na to, že dlžník bol
v omeškaní s plnením peňažného záväzku v zmysle § 369 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“),

má žalobca právo aj na úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania je daná nariadením vlády SR č.
87/1995 Z. z. Kompenzačnú námietku žalovaného považoval súd prvej inštancie podľa § 147 ods. 2
CSP za prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý mal len účelový charakter. O trovách rozhodol
v prospech žalobcu ako úspešnej strany podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Včasným odvolaním sa žalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Upozornil, že počas
konania neurobil vo vzťahu k súdu žiadny procesný úkon, z ktorého by bolo možné odvodiť, že uznaluplatnený nárok žalobcu, práve naopak. V odpore voči platobnému rozkazu sa žalovaný jasne a
zrozumiteľne vyjadril, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu, a uviedol aj dôvody. Žalovaný trvá
na tom, že žalobca všetky fakturované práce reálne nevykonal. Žalovaný v konaní účinne poprel nárok

žalobcu a účinne spochybnil nárok žalobcu v konaní. Žalobca na účely preukázania reálneho prevedenia
prác a ich reálneho odovzdania, či prevzatia žalovanému neprodukoval v konaní dôkazy. Námietky
žalovaného týkajúce sa nepreukázania reálneho plnenia zo strany žalobcu súd prvého stupňa v konaní
vôbec nezohľadnil. Rovnako sa súd prvého stupňa v konaní nezaoberal ani s čiastočným späťvzatím
žaloby podaným zo strany žalobcu. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, čo v praxi

znamená, že toto uznanie je účinné jedine vtedy, keď sa urobí vo vzťahu k súdu. Súkromnú listinu, ktorú
žalobca doručil do súdneho spisu spolu so svojím vyjadrením mal súd vyhodnotiť ako hmotnoprávny
úkon žalovaného voči žalobcovi. Nesprávny a neprípustný je postup súdu, pokiaľ hmotnoprávny úkon
žalovaného vo vzťahu k žalobcovi (predložený listinný dôkaz) posúdil ako procesný úkon žalovaného
vo vzťahu k súdu.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny. Zdôraznil, že
žalovaný nepoprel uznanie záväzku podľa § 323 OBZ, takže podľa § 151 ods. 1 CSP ide o nesporné
tvrdenie. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorom súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť,
navrhol, aby odvolací súd postupoval v zmysle § 388 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I
zmenil tak, že zaviaže žalovaného k povinnosti zaplatiť istinu vo výške 9.367,14 €, úrok z omeškania 9

% ročne zo sumy 9.367,14 € od 11.01.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky
40 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Žalovaný v odvolacej replike upriamil pozornosť na to, že žalobca nespochybnil skutočnosť, že neboli
splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku. Ďalej sa žalovaný venoval hodnoteniu

listiny o uznaní záväzku a svojej kompenzačnej námietke.

6. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože

neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Napadnutým rozhodnutím je rozsudok pre uznanie nároku, ktorý súd prvej inštancie vydal na základe
listinného dôkazu predloženého žalobcom a jeho návrhu na rozhodnutie týmto druhom rozsudku.

8. Rozsudok pre uznanie nároku je osobitným spôsobom rozhodovania súdu vo veci samej, ktorý možno
vydať len návrh žalobcu, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť (§ 282 CSP).
Právo uznať žalobou uplatnený nárok podľa § 282 CSP je procesným právom žalovaného ako strany
konania, ktoré v civilnom sporovom konaní uplatňuje prostredníctvom podania. Podanie je pritom úkon
určený súdu (§ 123 ods. 1 CSP), čo znamená, že ak mieni žalovaný vyvolať účinky podľa § 282 CSP,

nestačí, že nárok uzná len voči žalobcovi, ale musí tak učiniť aj vo vzťahu k súdu. Z tohto dôvodu
nemožno za uznanie nároku podľa § 282 CSP považovať vyhlásenie žalovaného, hoci aj zachytené
písomne, ktoré žalovaný neurčil súdu, ale žalobcovi.

9. Pokiaľ žalovaný uzná žalobou uplatnený nárok svojím písomným prejavom, nemusí súd nariaďovať

pojednávanie (§ 284 CSP). Keďže prvoradým účelom pojednávania je prejednať vec samú (§ 177 ods.
1 CSP), teda zistiť skutkový stav dokazovaním (§ 188 ods. 1 CSP), je zrejmé, že ak zákon umožňuje
vydať rozsudok pre uznanie nároku bez nariadenia pojednávania, musí ísť o prípad, keď sa žalovaný
nebráni žalobou uplatnenému nároku. To potvrdzuje aj zjednodušená forma tohto druhu rozsudku, ktorá
sa prejavuje v tom, že jeho odôvodnenie obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny

dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku (§ 285 CSP). To, že zákon predpokladá, že žalovaný
sa žalobou uplatnenému nároku nebráni, sa odzrkadľuje aj v zásadnej neprípustnosti odvolania proti
rozsudku pre uznanie nároku [§ 356 písm. a) CSP]. V tomto kontexte treba preto vykladať aj základnú
podmienku na vydanie takéhoto druhu zjednodušeného rozsudku, teda uznávací prejav žalovaného,
v dôsledku čoho je vylúčené, aby sa za uznanie nároku podľa § 282 CSP považoval právny úkon

žalovaného uskutočnený pred začatím súdneho konania.

10. V prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie vo veci samej rozsudkom pre uznanie nároku
na základe toho, že žalobca do spisu doručil listinu o uznaní záväzku žalovaným (č. l. 40 rub až 42),v ktorej sa uvádza, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník sa dohodli, že peňažný záväzok
dlžníka voči veriteľovi predstavuje sumu 11.618,17 €. Podľa čl. 2 dlžník svojím podpisom na dohode
uznáva čo do dôvodu a výšky pohľadávku veriteľa – svoj peňažný záväzok voči veriteľovi vo výške istiny

1.618,17 € (správne 11.618,17 – poznámka odvolacieho súdu). Listina o uznaní záväzku bola podpísaná
štatutárnym zástupcom žalovaného dňa 26.03.2020.

11. Keďže súdne konanie bolo začaté 03.07.2020 (potvrdenie, č. l. 48), je nepochybné, že žalovaný
neuskutočnil uznávací prejav v priebehu súdneho konania, ale pred jeho začatím. To zároveň bez

potreby skúmania, komu bolo uznanie určené, znamená, že jeho úkon nemôže byť podaním v konaní
a už vôbec nie podaním určeným súdu. Sporné uznanie záväzku predstavuje hmotnoprávny úkon
žalovaného, ktorého účinky musí súd prvej inštancie vyhodnotiť pri posudzovaní rozloženia dôkazného
bremena podľa § 323 ods. 1 OBZ.

12. Žalovaný počas konania neurobil vo vzťahu k súdu žiadny procesný úkon, z ktorého by bolo

možné odvodiť, že uznal uplatnený nárok žalobcu. Práve naopak, v odpore voči platobnému rozkazu,
ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica, sa žalovaný jasne a zrozumiteľne vyjadril, že neuznáva
nárok žalobcu v celom rozsahu. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu vzniesol dokonca aj
kompenzačnú námietku, ktorú súd prvej inštancie „vybavil“ jedinou poznámkou, že je účelová, čo je
zjavne nedostatočné.

13. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu ani to, že žalovaný hneď po tom, ako žalobca predniesol
návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, namietal, že uznanie nároku bolo vykonané pred
podanímžalobyažalovanývychádzalzodlišnýchrozhodujúcichskutočností,akovyšlidodatočnenajavo
(zápisnica z pojednávania z 28.09.2021, č. l. 81 rub). Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení

neprípustným spôsobom úplne odignoroval túto námietku.

14. Súd prvej inštancie rezignoval na svoju povinnosť vec meritórne prejednať, vysporiadať sa
s kompenzačnou námietkou žalovaného a celkom svojvoľne sa uchýlil k rozhodnutiu zjednodušenou
formou. Uznávací prejav žalovaného nevyhodnotil podľa § 323 ods. 1 OBZ, ale bez riadneho

odôvodnenia a vysporiadania sa s námietkami žalovaného ho posúdil ako uznávací prejav podľa § 282
CSP odôvodňujúci použitie skrátenej formy konania a rozhodnutia o nároku uplatnenom žalobou.

15. Závažnosť pochybenia súdu prvej inštancie umocňuje ďalšia vada konania, ktorá spočíva v tom, že
prvoinštančný súd porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 145 ods. 2 CSP zastaviť konanie na základe

čiastočného späťvzatia žaloby v sume 2.251,03 €.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že neboli splnené podmienky na vydanie
napadnutého rozsudku pre uznanie nároku, v dôsledku čoho je daný odvolací dôvod podľa § 356 písm.
a) CSP.

17. Súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným porušil právo žalovaného v odvolaní účinne
namietať závery obsiahnuté v jeho rozhodnutí v rozsahu podmienok na vydanie rozhodnutia pre
uznanie nároku, ale aj v rozsahu dôvodnosti jeho kompenzačnej námietky, čím žalovanému znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že tým porušil právo žalovaného

na spravodlivý súdny proces. Nesprávny procesný postup bez zistenia rozhodujúcich skutočností je
vzhľadom na opísanú mieru zlyhania prvoinštančného súdu takou vadou konania, ktorú nemožno
napraviť v odvolacom konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej by za tohto stavu veci
v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, v dôsledku čoho by sa stranám odoprelo
právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj

možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie
nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, porušil by právo strán na
spravodlivý proces.

18. V dôsledku týchto úvah odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a

vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok).

19. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 CSP) vychádzať z vyššie vyslovených
právnych názorov odvolacieho súdu a z tohto hľadiska pristúpi k skúmaniu uznávacieho prejavužalovaného, ktorý nie je uznaním nároku podľa § 282 CSP, ale hmotnoprávnym úkonom podľa § 323
ods. 1 OBZ. Zároveň riadne vyhodnotí aj kompenzačnú námietku, ktorú žalovaný vzniesol už v odpore
proti platobnému rozkazu, teda posúdi jej skutkový a právny základ. Ak budú na zistenie podstatných a

rozhodujúcich skutočností súvisiacich s rozhodnutím potrebné ďalšie skutkové tvrdenia, vytvorí stranám
priestor na ich doplnenie (§ 150 ods. 2 CSP). Na základe zistených skutočností posúdi, či obstojí
kompenzačná námietka žalovaného, a teda či má žalobca právo na zaplatenie žalovanej sumy, prípadne
v akom rozsahu. Svoje závery potom v novom rozhodnutí, v ktorom už neopomenie rozhodnúť aj
o čiastočnom späťvzatí žaloby (§ 145 ods. 2 CSP), riadne odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods.

2 CSP a bude dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Zároveň rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.