Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/104/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209206667
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2209206667.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX/X/XX, E., F., 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, I., proti žalovanej:
Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody, o odvolaniach žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6C/98/2009-639 zo dňa 25. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že
žalovaná má voči žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
štátu za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 1.7.2004, § 4 ods.
1 písm. e), § 9, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného

od 1.7.2004 – 31.12.2008 a účinného od 1.1.2009, § 18 zákona č. 58/1969 o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR, § 9 zákona č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre účinného do 30.4.2001, § 3 a § 19 zákona č. 153/2001 Z.z.
o prokuratúre účinného od 1.5.2001, § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v roku 1996,

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX pre obec I., kat. úz I., parc. č. 27 vo výmere 466m2, so stavbou súp.č.

XXX, parc.č.28, záhrada vo výmere 248m2, parc.č. 29, zastavaná plocha vo výmere 489m2, na ktorej
sa nachádza stavba súp. č. XXX, parc. č. 30 vo výmere 260m2, záhrada. Žalobcovia vlastnícke
právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudli z titulu zmluvy o prevode nehnuteľností z 23.11.1993
od pôvodného vlastníka - Podniku pre chod koní š.p. Bratislava, Žrebčín Šamorín. Od totožného
predávajúceho na základe zmluvy o prevode nehnuteľností z 03.12.1993 nadobudli žalobcovia 1/ a 2/
tiež nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec I., katastrálne územie I., parc. č. 23 zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 668 m2, na ktorej sa nachádza stavba súp. č. XXX, parc. č. 25 zastavaná

plocha a nádvorie vo výmere 461m2, na ktorej sa nachádza stavba súp. č. XXX, parc. č. 26 záhrada vo
výmere 246m2, parc. č. 31 zastavaná plocha vo výmere 507 m2, na ktorej sa nachádza stavba súp. č.
XXX a parc. č. 32 záhrada vo výmere 266 m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Katastrálny úrad povolil
vklad pod č. V 2913/93, resp. V 2984/93 dňa 04.03.1994 v oboch prípadoch.V čase prevodu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam tieto boli v užívaní nájomcov, ktorí následne
prestali platiť nájomné (nesporná skutočnosť). Žalobcovia 1/ a 2/ si proti nájomcom uplatnili
samostatnými žalobami (nesporná skutočnosť) nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia.

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4C/73/2005-656zo 14.02.2011 bol právny nástupca
jedného z nájomcov zaviazaný na zaplatenie sumy 3028,81 eur s úrokom z omeškania titulom nájmu
za obdobie od 01.01.2005 do 60.06.2006.
Oznámením zo dňa 07.10.1996 prokurátor oznámil exekútorovi JUDr. Zoltánovi Slobodovi, že pod Pd
1001/96-17prešetrujepodnetJ.aK.L.voveciprevodumajetkuštátuatonehnuteľnostínachádzajúcich

sa v katastrálnom území I. vedených v katastri nehnuteľností ako pozemok parc. č. 27-30 a tam sa
nachádzajúca stavba súp. č. XXX, v ktorej sa nachádza byt č. XX, z ktorého sú podatelia povinní
vysťahovať sa. Uvedené bolo súdnemu exekútorovi oznámené z dôvodu, že tento realizoval exekúciu
vyprataním tohto bytu. Lehota na vybavenie podnetu je do 30.11.1996, v ktorej lehote by sa nemalo
pristúpiť k exekúcií.
Platnosť zmlúv o prevode nehnuteľností medzi predávajúcim Podnikom pre chov koní š.p. Bratislava,

Žrebčínec Šamorín a žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi zrealizovanými Všeobecnou úverovou bankou,
a.s. ako mandatárom napadla Slovenská republika, zastúpená Okresnou prokuratúrou v Dunajskej
Strede žalobou, majúc za to, že na prevod sporných nehnuteľností bol potrebný súhlas vlády podľa §
45 zákona č. 92/1991 Zb.
Rozsudkomč.k.4C/204/1996-921z12.12.2007vspojenísopravnýmuznesenímOkresnýsúdDunajská

Stredaurčil,žeprevodmajetkuštátu-spornýchnehnuteľnostínainéosobynazákladezmluvyoprevode
nehnuteľností je neplatný.
Rozsudkom č.k. 24Co/50/2008-1066 z 08.10.2008 Krajský súd v Trnave zmenil rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 4C/204/96-919 z 08.10.2007 v spojení s opravným uznesením č.k.
4C/204/1996-921 z 12.12.2007 tak, že žalobu zamietol. Predmetné rozhodnutie krajského súdu bolo

odôvodnené skutočnosťou, že žalobca - Slovenská republika zastúpená Okresnou prokuratúrou
Dunajská Streda nemala aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť kúpnopredajných zmlúv.
Rozsudok Krajského súdu v Trnave nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2008.
Potvrdením z 07.10.2002 M. N. ako majiteľ realitnej kancelárie REALITY - SAMBA potvrdil, že výška
nájmu 3 izbového bytu v I. o výmere 65-80 m2 v roku 2002 činila podľa vybavenosti/štandardu 8-12000,-

Sk za jeden kalendárny mesiac. V roku 1994 bola výška mesačného nájomného v trojizbovom byte v
I. cca 4-5000,- Sk. Do r. 2002, teda za 8 rokov jeho výška stúpla v priemere o 8 000,- Sk, teda o cca
1 000,- Sk ročne.
Listom z 09.02.2010 žalobcovia 1/ a 2/ žiadali o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov prokuratúry na základe zákona č. 514/2003 Z.z.

a na základe zákona č. 58/1969 Zb. Obsah žiadosti o predbežné prerokovanie je totožný s obsahom
žaloby, pričom žalobcovia 1/ a 2/ si uplatnili nárok na náhradu majetkovej škody v sume 31 761,96 eur
s úrokmi z omeškania a na náhradu nemajetkovej ujmy každý vo výške 40 000,- eur.
Listom sp. zn. XV/5 Spr 10/10 -8 z 03.12.2010 Generálna prokuratúra nárok žalobcov 1/ a 2/ neuznala.
Listom z 08.10.2011, podaným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky žalobcovia 1/ a 2/ uviedli,

že na Okresnom súde Dunajská Streda sa pod sp. zn. 6C/98/2009 vedie konanie na základe neuznania
nárokov uplatnených v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu šokdy z dňa 09.02.2010.
Majú za to, že „cirkus“ okolo voľby generálneho prokurátora negatívne zasahuje aj do procesu
predbežného prerokovania žiadosti o náhradu škody. Sú presvedčení, že vec by sa na prokuratúre opäť
nevyriešila a dostala sa pred súd s omeškaním 6 mesiacov. Aby tomu žalobcovia predišli, rozšírili žalobu

o ďalšie nároky o náhradu škody. Z listiny bola súdu predložená a následne súdom vykonaná len prvá
strana, napriek tomu, že list zrejme pokračuje ďalšími stranami, ktorých obsah je súdu ale neznámy.
Žalobcovia vyčíslili majetkovú škodu na ušlom zisku na sumu 388 728,91 eur, na základe odborného
odhadu výšky nájomného v rodinných dvojdomoch spoločnosti RE/MAX Attractive z 05.04.2011. Za ušlý
zisk považujú žalobcovia 1/ a 2/ nájomcami nezaplatený dlh na nájomnom, resp. užívateľmi neuhradené

bezdôvodné obohatenie v sume bežného nájmu obdobných nehnuteľností v danej lokalite.
Prevodu sporných nehnuteľností sa venovala televízna relácia Paľba dňa 04.03.2003, v ktorej sa
okrem moderátora, nájomcov nehnuteľností, zástupcu Správy katastra, právnej zástupkyne nájomcov
a žalobcu 1/ a jeho právnej zástupkyne vyjadril tiež prokurátor, ktorý uviedol:“ Zákon hovorí o tom,
že podniky, jedná sa o štátne podniky ako aj v zrejmom prípade, podniky nemôžu mimo obvyklého

hospodárenia uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva majetku, ku ktorému majú právo hospodárenia,
nakladať so svojimi majetkovými účasťami na podnikaní právnických osôb ani tieto zakladať. A odsek
dva tohto ustanovenia hovorí, že výnimky z tohto ustanovenia odseku 1 môže v odôvodnených
prípadoch povoliť vláda a takáto výnimka v tomto konkrétnom prípade nebola vládou udelená.“Denník Nový čas zverejnil článok s názvom „Po zásahu prokuratúry sa exekúcia v Šamoríne nekonala“,
ktorý sa týka vypratania sporných nehnuteľností. Nehnuteľnosť mala vypratať rodina L., pričom
vypratanie sa po liste Okresnej prokuratúry nekonalo. K. L. v tomto článku uviedol :“Okresná prokuratúra

v Dunajskej Strede už pred dvoma rokmi konštatovala, že záložná zmluva sa nevzťahuje na byt, pretože
som si včas uplatnil právo na jeho kúpu. Žijeme v neistote. Manželka je psychicky už skoro na dne.
Kvôli problémom s bývaním je v takom duševnom rozpoložení, že v súčasnosti nepreteká.“ Prokurátor
v uvedenom článku žiadnym spôsobom citovaný nie je.
Žalobca 1/ podal na Okresný súd Pezinok proti žalovanému MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o.

žalobu o ochranu osobnosti tvrdiac, že televíznou stanicou TV Markíza dňa 04.03.2003 v relácií
Paľba odvysielaná reportáž s názvom „otázniky“, v ktorej TV markíza odvysielaním nepravdivých a
pravdu skresľujúcich údajov o žalobcovi spôsobil neoprávnený zásah do ochrany osobnosti žalobcu, do
občianskej cti žalobcu a značnou mierou znížil dôstojnosť, vážnosť a česť žalobcu. Okresný súd Pezinok
žalobu rozsudkom č.k. 5C/681/2008-696 z 24.01.2018 ako nedôvodnú zamietol, pričom nad rámec veci
samej žalobcu poučil o procesnom postupe v prípade, ak má za to, že v konaní (vedenom na tunajšom

súde ) dochádza k prieťahom. Predmetný rozsudok Okresného súdu Pezinok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/14/2019-776 z 31.07.2019, ktorý Krajský súd v Bratislave
odôvodnil o.i. tým, že predmetná reportáž popisovala prípad nakladania štátneho podniku s majetkom
štátu, jeho založenia banke, následný prevod vlastníctva štátneho majetku do rúk súkromnej osoby,
následnýosudnájomcovpredmetnýchbytovazdražovanienájmuzostranynovéhovlastníka.Vovzťahu

k osobe žalobcu neboli zo strany žalovaného odvysielané žiadne nepravdivé či difamačné tvrdenia, ktoré
by boli spôsobilé poškodiť dobré meno žalobcu v spoločnosti. Reportáž nebola výlučne zameraná na
osobu žalobcu, jej ústredným motívom bolo disponovanie s majetkom vo vlastníctve štátneho podniku.
Tvrdenie žalobcu, že v reportáži bol vykreslený ako ziskuchtivá osoba, je subjektívnym dojmom žalobcu
anemáreálnyzáklad.Návrhnaochranuosobnostinemôžeslúžiťakoprostriedokochranyosobnostných

práv, ktoré autor v reportáži nevyslovil, a ktoré z nej ani implicitne nevyplýva.
4. Vecne argumentoval tým, že „v prejednávanom spore sa žalobcovia 1/ a 2/ žalobou domáhali náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede.
K nesprávnemu úradnému postupu malo dochádzať za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj
predchádzajúceho zákona o náhrade škody č. 58/1969 Zb. Na rozdiel od predchádzajúceho zákona o

náhrade škody, zákon č. 514/2003 Z.z. predpokladá pred rozhodnutím súdu predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody s príslušným orgánom.
Listom z 09.02.2010 žalobcovia 1/ a 2/ žiadali o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov prokuratúry na základe zákona č. 514/2003 Z.z. a
na základe zákona č. 58/1969 Zb. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu majetkovej škody v sume 31

761,96 eur s úrokmi z omeškania a na náhradu nemajetkovej ujmy každý vo výške 40 000,- eur. Listom
sp. zn. XV/5 Spr 10/10 -8 z 03.12.2010 Generálna prokuratúra nárok žalobcov 1/ a 2/ neuznala. Bolo
teda preukázané predbežné prerokovanie nároku v uvedenom rozsahu.
Žalobcovia tvrdili, že k predbežnému prerokovaniu nároku s príslušným orgánom došlo aj čo do
zmenenej žaloby na náhradu škody v sume 571.090,41 €, ktoré tvrdenie však žalovaná výslovne

poprela. Žalobcovia poukazovali na list adresovaný Generálnej prokuratúre z 08.10.2011. Keďže z
obsahu uvedeného listu nevyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ navrhujú predbežné prerokovanie nároku
v sume 571.090,41 €, ba naopak, z jeho obsahu skôr vyplývalo, že žalobcovia dávajú Generálnej
prokuratúre na vedomie zmenu žaloby, súd má tvrdenie žalobcov, že došlo k predbežnému prerokovaniu
nároku v zmysle rozšírenej žaloby za vyvrátené. Pokiaľ návrh na predbežné prejednanie sporu

obsahovala ďalšia, súdu nepredložená časť listu, súd poukazuje na povinnosť strán sporu skutkové
okolnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Čo do existencie predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody v sume 571 090,41 eur žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.
Vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobcov nebol predbežne prerokovaný v rozsahu doplnenia, pokiaľ
si žalobcovia uplatňujú nárok na náhradu škody vzniknutý za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., má

súd žalobu s poukazom na § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. za predčasne podanú a teda nedôvodnú z tohto
dôvodu.
Pokiaľ ide o naopak o nárok, ktorý mal vzniknúť za účinnosti predchádzajúceho zákona o náhrade škody,
tento nepredpisoval predbežné prerokovanie návrhu v prípade nesprávneho úradného postupu, preto
ani rozšírená a zmenená žaloba v časti škody, ktorá mala vzniknúť pred účinnosťou zákona č. 514/2003

Z.z. nie je podaná predčasne.
Žalovaný v časti doplnenej žaloby vzniesol námietku premlčania, ktorá je však nedôvodná z dôvodu,
že napriek doplneniu žaloby o nárok na náhradu škody za bezdôvodné obohatenie vzniknuté užívaním
ďalších objektov, než boli vymedzené v pôvodnej žalobe, doplnená žaloba zdieľa právny osud včaspodanej žaloby. Ide totiž stále o žalobu na náhradu škody, ktorá mala žalobcom vzniknúť totožným
nesprávnym úradným postupom, a teda iba o doplnenie včas uplatneného nároku.
K hmotnoprávnemu posúdeniu veci je potrebné uviesť, že zákon č. 514/2003 Z.z. ako aj predchádzajúci

zákon o náhrade škody je prípadom osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá predstavuje výnimku z
generálnej klauzuly o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 O.z.) a pre vznik zodpovednosti štátu
podľa citovaného zákona je potrebné splnenie všetkých jej predpokladov a to nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom a existencia škody. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4 Cdo 357/2012 z 20.12.2012). Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje otázky
škody, ušlého zisku ani otázku príčinnej súvislosti s medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom a existenciou škody a ušlého zisku. Pri jeho aplikácii sa v týchto otázkach podporne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom. Rovnako
tomu bolo pri aplikácii zákona č. 58/1969 Zb. a skúmaní otázky škody (ušlého zisku) a príčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom uvedeného

následku. (uznesenie Najvyšší súd SR 8Cdo/59/2019 z 29. apríla 2020).
Podľa tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
bol spôsob prešetrenia podnetu, ktorý prokuratúra viedla pod sp.zn. Pd 4012/96 a podanie žaloby
a procesný postup prokuratúry - teda konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod
sp. zn. 4C/204/96 a Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 21Co/50/2008. Prokuratúra v uvedenom

konaní žiadala určiť neplatnosť prevodu majetku štátu - sporných nehnuteľností na žalobcov 1/ a 2/
na základe zmluvy o prevode nehnuteľností. Rozsudkom č.k. 24Co/50/2008-1066 z 08.10.2008 Krajský
súd v Trnave zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4C/204/96-919 z 08.10.2007 v
spojení s opravným uznesením č.k. 4C/204/1996-921 z 12.12.2007 tak, že žalobu zamietol. Predmetné
rozhodnutie krajského súdu bolo odôvodnené skutočnosťou, že žalobca - Slovenská republika

zastúpená Okresnou prokuratúrou Dunajská Streda nemala aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o
neplatnosť kúpnopredajných zmlúv. Rozsudok Krajského súdu v Trnave nadobudol právoplatnosť dňa
10.11.2008. Štátne orgány na základe ústavy môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon o prokuratúre v spojení s v roku 1996 platným
a účinným Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len „OSP“) vymedzovali prípady, kedy je prokurátor

oprávnený podať žalobu v občianskom súdnom konaní. Keďže, ako to vyplýva z rozsudku Krajského
súdu v Trnave č.k. 24 Co/50/2008-166 z 08.10.2008, prokurátor nemal aktívnu vecnú legitimáciu,
napriektomužalobupodalavkonaníbolakožalobcaprocesneaktívny,jezrejmé,žedošlokprekročeniu
zákonom zverenej právomoci prokuratúry. K nesprávnemu úradnému postupu v prejednávanej veci teda
došlo.

Vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj predchádzajúceho zákona č. 58/1969 Zb. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom je
len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve
(iba) týmto postupom (viď R 28/2008). Atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť" pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Nesprávny

úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo
predchádzajúceho zákona o náhrade škody č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku,
ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom... Zákon nezakladá
vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia
povinnosti zo strany orgánov štátu, ale za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov

vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej
súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov štátu. V prípade ušlého
zisku musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej
úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. či by
za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových

okolností, by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je
skutočne iba „fikciou“. Za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny
konkrétny preukázateľný základ. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti
zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného
je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až

blížiaca sa k istote. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto
zodpovednosť. Dosiahnutie ušlého zisku musí byť vysoko pravdepodobné, až blížiace sa k istote, pokiaľpoškodený nepreukáže túto okolnosť, nemôže byť v konaní úspešný. ( Uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5MCdo/5/2015: 31. júla 2017.)
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah

príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný
postup) a vznik škody sú v logickom slede a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik
škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí
iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť
treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo

všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také
konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že ak
by nedošlo k protiprávnemu konaniu (opomenutiu) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou
škodyjeináskutočnosť,zodpovednosťzaškodunenastáva.Prizisťovanípríčinnejsúvislostitrebaškodu
izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala (porovnaj R 21/1992,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 144/2008). (uznesenie Najvyššieho súdu SR

4Cdo/191/2017 z 13.08.2018).
Škodu žalobcovia vymedzili ako dlh nájomcov na nájomnom a bezdôvodné obohatenie užívateľov
predmetných nehnuteľností, ako aj výdavky a trovy v sume 10 000,- eur, spolu s úrokmi z omeškania
a z výpadku a straty na zárobku 60 000,- eur spolu s úrokmi z omeškania. Príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom v vznikom tejto škody videli v tej skutočnosti, že Okresná prokuratúra

dala nájomcom, resp. užívateľom dôvod na neplatenie nájomného, keďže títo mali za to, že žalobcovia
1/ a 2/ nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností.
Stratu na zárobku a trovy žalobcovia žiadnym spôsobom nešpecifikovali, ani nenavrhli k uvedenej škode
vykonať dokazovanie, neuniesli preto dôkazné bremeno v tejto časti. Pokiaľ ide o dlh na nájme, resp.
bezdôvodné obohatenie užívateľov predmetných nehnuteľností, v tomto smere majú žalobcovia 1/ a

2/ priamy nárok voči nájomcom a užívateľom. Uvedenej skutočnosti sú si aj vedomí, keďže podávali
žaloby na plnenie voči týmto subjektom, pričom, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, minimálne
v jednej veci im nárok aj priznaný bol. Slovenská republika zastúpená Okresnou prokuratúrou Dunajská
Streda sporné nehnuteľnosti neužívala ani vrchnostensky do ich užívania nezasahovala. Prokuratúra
nemá voči žalobcom 1/ a 2/ zmluvnú ani inú povinnosť platiť nájom týchto nehnuteľností, ale ani nedala

pokyn nájomcom a užívateľom nehnuteľností na neplnenie dohodnutého nájomného. Skutočnosť, že
sa na Okresnom súde Dunajská Streda a následne na Krajskom súde v Trnave viedlo konanie o
určenie neplatnosti prevodu majetku štátu nemalo na vlastnícke vzťahy k sporným nehnuteľnostiam
žiaden vplyv. K zmene vlastníka by došlo až právoplatným rozsudkom, ktorým by súd neplatnosť
prevodu určil. Prokuratúra žiadnym svojím postupom, a to ani v rámci svojej právomoci ani nad jej

rámec- nedala pokyn ani výzvu na neplatenie nájomného. Úvahy - opäť však dôkazne nepodložené
- žalobcov, že práve súdne konanie začaté na návrh prokuratúry bolo podnetom nájomcov/užívateľov
k opomenutiu plnenia zákonných povinností, celkom zjavne nenapĺňajú predpoklad kauzálneho nexu,
ako ho vymedzil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/191/2017 z 13.08.2018.
Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok

nevznikol. Žalobcovia nepreukázali, že bez súdneho konania iniciovaného Okresnou prokuratúrou by
nájomcovia/užívatelia nehnuteľností nájom platili. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať
od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Vedenie civilného sporu
o vlastníctvo nehnuteľností bez ďalšieho nie je možné považovať za príčinu porušenia zmluvných
povinností treťou osobou (ak k nemu došlo). V opačnom prípade by (ad absurdum ) každý civilný spor

bol zároveň dôvodom vzniku nároku na náhradu škody. Naopak, súd má za to, že v prejednávanej veci
je postup Okresnej prokuratúry Dunajská Streda práve tou najvyšším súdom uvádzanou všeobecnou
súvislosťou, ktorá kauzálny nexus, a teda ani nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom nezakladá. Rovnako čo sa týka exekúcie, prokurátor nie je oprávnený dávať exekútorovi
pokyny, k čomu ani nedošlo. Prokurátor v rámci súčinnosti oznámil exekútorovi podaný podnet a lehotu

(mesiac a pol od vydania oznámenia), v ktorej je potrebné podnet vybaviť.
Súd potom dospel k záveru, že medzi nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry Dunajská
Streda a škodou vzniknutou žalobcom 1/ a 2/ neexistuje príčinná súvislosť a keďže predpoklady pre
náhradu škody podľa záokna č. 514/2003 Z.z. musia byť naplnené súčasne, žaloba nie je v časti
majetkovej škody dôvodná.

Knámietkežalobcu1/vznesenejnapojednávaní,atožesprávakatastranazákladepodnetuprokuratúry
zrušila vklad do katastra, je predovšetkým potrebné uviesť, že táto bola vznesená až na pojednávaní
roku 2021, preto je námietka premlčania dôvodná. Nad rámec uvedeného súd ešte poznamenáva, že
v každom prípade, ak by žalobcom 1/ a2/ aj vznikla škoda v príčinnej súvislosti so zrušením vkladu dokatastra, nebolo by to v príčinnej súvislosti s podnetom prokuratúry (tá nemá v katastrálnom konaní
právomoc rozhodnúť), ale v príčinnej súvislosti so samotným rozhodnutím o zrušení vkladu.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ zostali vo

všeobecnej rovine, keď títo tvrdili, že sa stretávali tak oni, ako aj ich vtedy maloleté deti s nepriaznivými
reakciami okolia. Ani po výzve na dosubstancovanie tvrdení týkajúcich sa vzniku nemajetkovej ujmy
na pojednávaní dňa 15.10.2019 žalobcovia svoje tvrdenia nevyšpecifikovali. Napriek tomu, že i
nezákonné civilné konanie môže mať za následok vznik ujmy, nie je možné postupovať paušálne a zo
samotnej skutočnosti nesprávneho úradného postupu vyvodzovať tiež vznik ujmy v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom.
Vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalobcovia 1/ a 2/ navrhli vykonať dokazovanie len prepisom, resp.
zvukovou nahrávkou relácie TV Markíza Paľba z 04.03.2003 a článkom denníka Nový Čas. Súd
vykonal dokazovanie oboznámením oboch listinných dôkazov (prepis relácie Paľba ako aj článku
denníka Nový Čas), pričom dospel k záveru, že tvrdenia žalobcov, že boli obviňovaní z protiprávneho
konania, podvodníctva a označovaní za „privatizérov“ v nepriaznivom význame slova sa nezakladajú

na pravde. V relácií Paľba prokurátor predniesol svoj právny názor na otázku, za akých okolností
môžu štátne podniky previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Žalobcov 1/ ani 2/ prokurátor nijakým
spôsobom nespomenul, pričom z kontextu vyjadrenia vyplýva, že nezákonne podľa jeho právneho
názoru postupoval predávajúci Žrebčínec, š.p. Čo sa týka zvyšnej časti reportáže, ako vyplýva aj z
rozsudku Krajského súdu v Bratislave, tvrdenia žalobcov o jej defamujúcom vyznení sú ich (resp.

žalobcu 1/) subjektívnym dojmom a nemajú reálny základ. Návrh na ochranu osobnosti nemôže slúžiť
ako prostriedok ochrany osobnostných práv proti tvrdeniam, ktoré autor v reportáži nevyslovil, a ktoré z
nej ani implicitne nevyplývajú. Čo sa týka článku v denníku Nový Čas, v tomto sa prokuratúra nijakým
spôsobom nevyjadrovala, preto nemôže byť za jeho obsah zodpovedná.
Keďže žalobcovia nešpecifikovali, s akými nepriaznivými reakciami okolia sa stretávali, akými

konkrétnymi psychickými stavmi trpeli, ani v predmetnom smere nenavrhli vykonať dokazovanie
dôkaznými prostriedkami okrem prepisu relácie (resp. navrhnutej nahrávky) „Paľba“ a článku
publikovaného v denníku Nový čas, súd dospel k záveru, že v časti nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy žalobcovia 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitvrdeniatejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí

z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn.
5Obo/52/2010).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná, súd jej v súlade
s citovaným zákonným ustanovením priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. V
súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník!.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca 1/ v intenciách ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b),
d), e), f), g) a h) CSP, čo odôvodňuje nasledovne:
b) - súd nesprávnym procesným postupom znemožní 1 strane. aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto skutočnosť je
zdokumentovaná v napadnutom rozsudku v bodoch 58, 59, 60 a 61.

d) - konanie má inú vadu. ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zdokumentované v
bodoch 53,54,55 a 56.
e) - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti.
Zdokumentované v bodoch 58,59,60 a 61.
f) - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Zdokumentované v bodoch 27,28 29 a 57.
g) - zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené.h) - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zhrnuté v bode
62.
Po vyhodnotení súdnych konaní, ktoré sa viedli na základe vzniknutého skutkového stavu

vychádzajúceho z nesprávneho úradného postupu OP v DS, podaním žaloby o určenie neplatnosti
prevodu majetku štátu. vychádza ako pravdepodobná aj skutočnosť podľa § 365 ods. c), že rozhodoval
vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd.
Poukazuje na skutočnosť, že konanie vo veci nemajetkovej ujmy sp. zn. 5C 681/2008 začaté dňa
03.03.2006 podaním žaloby o ochranu osobnosti na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 12C

38/2006, delegované OS Bratislava II, a vedené pod sp. zn. 7C 96/2006 a následne delegované OS
Pezinok, trvalo od podania žaloby až po vynesenie rozsudku 5C/681/2008-696 súdom prvej inštancie
dňa 24.01.2019 14 rokov a vykonalo sa 22 pojednávaní. V zápisnici z druhého pojednávania v tomto
konaní zo dňa 19.11.2021 je na str. 2 okrem iného uvedené. ..."Žalobca navrhuje v konaní vyžiadať spis
OS Pezinok sp. zn. 5C/681/2008 a od televízie Markíza vyžiadať na DVD nosiči predmetnú reportáž,
ktorú považuje za defamujúcu. K tejto defamujúcej reportáži však došlo na základe skutočnosti, že OP

viedla konanie o neplatnosť prevodu majetku štátu voči žalobcom. Pripojenie predmetného spisu som
považoval za kľúčové východisko vo veci dokazovania nemajetkovej ujmy. Na treťom pojednávaní dňa
25.01.2022 odvolateľ zistil, že súd o pripojenie spisu 5C 681/2008 OS Pezinok nepožiadal ako ani o
zaslanie DVD záznamu z relácie Reportéri. V priebehu pojednávania bolo jasné. že konajúca sudkyňa
chce vyniesť rozsudok, čo nakoniec aj učinila. Má za to, že stav konania nebol v štádiu na vynesenie

rozsudku a že konajúca sudkyňa nezvládala situáciu a že je pod nejakým tlakom. Pripája sa k odvolaniu
žalobkyne v 2. rade a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa 2/, ktoré odôvodňuje podľa ustanovenia § 365 ods.

1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP.
V bode 47. odôvodenia napadnutého rozsudku súd uvádza, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno,
čo do predbežného prerokovania nároku s príslušným orgánom v sume 571 090,41 Eur a to z dôvodu, že
zástupkyňa žalovanej toto tvrdenie výslovne poprela. To, že žalobcovia poukázali na list z 08.10.2011 –
teda na podanie osobne doručené Generálnej prokuratúre dňa 10.10.20li (v spise založené pod čl. 130)

voveci:„Predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom
orgánov prokuratúry na základe zákona č. 514/2003 Z z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nárok na základe
zákona é. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom" súd však tvrdí, že z obsahu uvedeného listu nevyplýva, že žalobcovia

1/ a 2/ navrhujú predbežné prerokovanie nároku v sume 571.090,41 Eur, ba naopak, z jeho obsahu
skôr vyplýva, že žalobcovia dávajú Generálnej prokuratúre ( ďalej len GP) na vedomie zmenu žaloby.
Odvolateľka má zato, že „Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ..." (čl. 130), je jasným
a nesporným dôkazom toho, že k podaniu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku došlo. Citácia
z podania: „Súčasne Vám oznamujem, že dňa 10.10.2011 som podal na GP SR v Bratislave osobne

podanie na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a zák. č.
58/1969 Zb., v zmysle rozšíreného návrhu podaného na súde. Týmto sme splnili zákonnú povinnosť
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody."
V predmetnom podaní je i ,Žiadosť" nasledovného znenia:
„Nakoľko sa jedná o škodu za obdobie od 01.12.1996 do 28.02.2011, a škoda podľa

zmeny žalobného návrhu zo dňa 11.01.2011 predstavuje za nemajetkovú ujmu v sume
80.000.- Eur, a za majetkovú ujmu 31.761,96 Eur + úroky z omeškania a škoda podľa
rozšíreného návrhu zo dňa 07.10.2011 predstavuje majetkovú ujmu v sume 458.728,91 Eur
+ úroky z omeškania, čiže spolu celkom sumu 570.490,87 Eur, Vás týmto úctivo žiadame
o skoré vytýčenie pojednávania."

Nakoľko sa žalovaná k druhej podanej Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ...,
podanej na GP dňa 10.10.2011 v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov vôbec nevyjadrila, a konajúca
sudkyňa ani za 7 mesiacov od podania rozšírenia žaloby na súd dňa 07.10.2011, o rozšírení žaloby
uznesením nerozhodla, rozhodli sa na Okresnom súde Bratislava I. podať druhú žalobu o náhradu škody
v celkovej sume 571.090,41 Eur, čo dňa 10.10.2012 aj vykonali. Osobným podaním dňa 15.05.2012, ako

„ Späťvzatie návrhu na rozšírenie konania" zo dňa 11.05.2012, sme túto skutočnosť súdu oznámili (čl.
136 a čl. 148). Súd uznesením 6C/98/2009-140 zo dňa 30.10.2012 späťvzatie návrhu na zmenu petitu
pripustil. Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení Sp. zn. 2 Co 72/2017 - 174 zo dňa 31.07.2018
na str. 3 v bode 6.1. okrem iného skonštatoval: ... „Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa30.10.2012, č .k. 6C 98/2009-140, ktorým súd (len) pripustil späťvzatie návrhu na zmenu petitu zo dňa
11.05.2012, je veľmi všeobecné, nepreskúmateľné, petit je neurčitý, nevykonateľný".
Z týchto skutočnosti potom vyplýva, že Pripustenie zmeny žaloby zo dňa 26.11.2018 (čl. 303-320), je

vlastne pripustením žaloby zo dňa 07.10.2011 (čl. 120-125).
Tvrdenia prokurátorky a súdu sú zavádzajúcim klamstvom a v rozpore so skutočnosťou.

7. K bodu 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolateľka uvádza, že názor súdu nesprávny.
Právnazástupkyňažalobcovpodanímzodňa9.2.2010doručenéhosúdudňa12.02.2010,(čl.24a25)so

žiadost'ouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,súčasnepožiadalaoprerušeniekonania
do ukončenia konania o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody. Súd žiadosti vyhovel a
uznesením 6C/98/2009-70 zo dňa 27.4.2010
konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na GP SR pod číslom konania:
XV/5 Spr 10/10. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie, odvolací súd uznesením sp. zn.
10Co/251/2010-116 zo dňa 04.07.2011, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keď nebola druhá žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 08.10.2011 podaná na GP dňa 10.11.2010 de facto prerokovaná, de
jure - prerokovaná bola.
V bode 57. odôvodnenia, súd dospel k záveru. že medzi nesprávnym úradným postupom Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda, Nove Zámky a Krajskej prokuratúry v Trnave a vzniknutou škodou

na našom majetku a ušlom zisku na nájomnom, ako i nákladov spojených v súvislosti s podanou
nezákonnou žalobou a bránením práva neexistuje príčinná súvislosť, preukazuje nekompetentnosť,
neodbornosť a neznalosť práva v danej problematike. Poukazuje týmto na právnu vetu rozsudku NSSR
zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010, ktorá konštatuje: „O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny
nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym

konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o
skutkovúotázku,ktorámôžebyt'riešenálenvkonkrétnychsúvislostiach.Prizisťovanípríčinnejsúvislosti
je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca
iba vecná súvislosť príčiny a následku."

Vyzerá to tak, že okresný súd v tomto obsadení túto úlohu, resp. povinnosť, nezvláda.

8. K bodu 58. odôvodenia odvolateľka uvádza, že správa katastra na základe podnetu - protestu
prokuratúry Dunajská Streda, žalobcom zrušila vklad vlastníckeho práva, je tak prokuratúre ako i
okresnému súdu v DS už od začiatku súdneho konania z roku 1996 veľmi dobre známa. Cez televíziu

Markíza, odvysielaním investigatívnej relácie „Paľba" je táto skutočnosť aj „celoštátne" známa, a preto
nemôže byt' premlčaná. Ak by pripustili správnosť právneho názoru súdu, že ... „ak by žalobcom 1/ a 2/
aj vznikla škoda v príčinnej súvislosti so zrušením vkladu do katastra, nebolo by to v príčinnej súvislosti s
podnetomprokuratúry,alevpríčinnejsúvislostisosamotnýmrozhodnutímozrušenívkladu",takbudeme
musieť H., ako nezákonne odsúdeného oslobodiť, lebo on s vraždou A. H., nemá vlastne nič spoločného!

On nie je vrah, nedržal strelnú zbraň a nestisol spúšť!
K bodu 60. odôvodnenia odvolateľka argumentuje, že úvaha súdu k dokazovaniu prepisom. resp.
prehraním videozáznamu relácie ..Paľba" zo 04.03.2003 a obsahom článku z denníka „Nový Čas", resp.
jeho výsledok, je zarážajúca a kompromitujúca. Má zato, že každý priemerný človek so stredoškolským
vzdelaním by mal z obsahu televíznej reportáže alebo z novinového článku vedieť o čo vlastne v danej

reportáži či v článku ide. Skutočnosť, že súd „prekrúca veci" nie je bežná vec. So závermi súdu nemôže
súhlasiť.
V bode 61. odôvodenia napadnutého rozsudku, odvolateľka uvádza, že nie je podstatné, s akými
nepriaznivými reakciami okolia alebo širšej rodiny a známych, sa v spojitosti s odvysielaním predmetnej
reportáže stretli. V konaní o ochrane osobnosti, vedenej na OS v Pezinku, tiež viedli ťažisko na dopad

reportáže a článkov na naše súdne konania, ktoré najviac ovplyvnili ich život. Tým, že im súd odmietol
prezentovať relevantné dôkazy, porušil ich právo na spravodlivý proces. V konaní o ochrane osobnosti
súd konal fakticky od roku 2006 až do roku 2018, čiže 12 rokov a tento súd to uzavrel na jednom
pojednávaní.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

nesprávny zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ako i priznal náhradu trov
odvolacieho konania.9. K odvolaniam žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ sa vyjadrila žalovaná. Žalobcovia žiadosťou zo dňa
09.02.2010 adresovanou Generálnej prokuratúre SR žiadali predbežne prerokovať nárok na náhradu
škody vo výške 31.761,96 eur s príslušenstvom a nemajetkovú ujmu vo výške 40.000 eur pre každého s

tým, že majetková škoda spočívala v nezaplatenom nájomnom za objekt Kasárenská č. 31, Šamorín (za
obdobieod01.12.1996do11.06.2003).GenerálnaprokuratúraSRlistomsp.zn.XV/5Spr10/10-8zodňa
03.12.2010 oznámila, že uplatnený nárok neuznáva. Následne podaním zo dňa 07.10.2011 žalobcovia
rozšírili žalobu o náhradu škody spôsobenú bezplatným užívaním ďalších objektov – išlo o objekty na
Kasárenskej ulici č. 27 (za obdobie od 01.11.2001 do 28.02.2011), č. 29 (za obdobie od 01.01.1997

do 28.02.2011), č. 31 (za obdobie od 01.12.2004 do 28.02.2006), č. 33 (za obdobie od 01.12.1996 do
28.02.2011) a č. 35 (za obdobie od 01.01.1997 do 28.02.2011), Šamorín, vo výške 458.728,91 eur s
príslušenstvom (nárok na náhrady majetkovej škody tak predstavoval celkom čiastku 570.490,87 eur (t.j.
31.761,96 eur + 458.728,91 eur). Zmenu petitu žaloby doručil okresný súd Generálnej prokuratúre SR,
ktorá listom sp.zn. XV/2 Spr 72/07-33 zo dňa 01.12.2011 súdu oznámila, že so zmenou petitu nesúhlasí,
pričomvtomtorozsahunebolnárokžalobcovsGenerálnouprokuratúrouSRanipredbežneprerokovaný

(č.l. 133 spisu). Žalobcovia podaním zo dňa 11.05.2012 vzali svoj návrh na zmenu petitu späť a Okresný
súd Dunajská Streda uznesením č.k. 6C/98/2009-140 zo dňa 30.10.2012 pripustil späťvzatie návrhu na
zmenu petitu zo dňa 11.05.2012. Podaním zo dňa 22.11.2018 žalobcovia opätovne rozšírili žalobu o
náhradu škody v sume 571.090,41 eur s príslušenstvom aj o ďalšiu škodu za objekty Kasárenská č. 27,
29, 33, a 35, Šamorín, ďalej o nárast renovačných nákladov, o výdavky a trovy, ako aj o výpadok a stratu

na zárobku. Uvedenú zmenu žaloby pripustil súd uznesením č.k. 6C/98/2009-327 zo dňa 10.12.2018.
Poslednú zmenu žaloby pripustil Okresný súd Dunajská Streda uznesením č.k. 6C/98/2009-491 zo
dňa 18.02.2020. Touto zmenou sa žalobcovia domáhali zaplatenia istiny v sume 449.732,37 eur a
príslušenstva vo výške 366.328,78 eur s príslušenstvom. Žalovaná vo vyjadrení sp.zn. 2Kc 3/19/2200-14
zo dňa 10.07.2020 poukazovala o.i. na to, že žalobcovia by mali v ďalšom konaní preukázať, že nárok

na náhradu
škody, ktorý si uplatňujú zmenou žaloby zo dňa 12.02.2020 podľa zákona č. 514/2003 Z.z., bol so
žalovanou v žalovanom rozsahu predbežne prerokovaný, nakoľko súd môže konať o nároku na náhradu
škody z nesprávneho úradného postupu, uplatneného podľa zákona č. 514/2003 Z.z., len v takom
rozsahu a len z takého titulu, ktoré boli predbežne prerokované. Z vykonaného dokazovania však

vyplynulo, že žalobcovia podali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu majetkovej škody
len vo vzťahu k objektu Kasárenská č. 31 (za obdobie od 01.12.1996 do 11.06.2003), Šamorín, vo výške
31.761,96 eur s príslušenstvom. Avšak vo vzťahu k náhrade majetkovej škody za ďalšie objekty, ktorú
si uplatnili rozšírenou žalobou podľa zákona č. 514/2003 Z.z., nepreukázali, že došlo k jej predbežnému
prerokovaniu – a to s poukazom na § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 514/2003

Z.z. Žalobcovia tvrdili, že k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody vo vzťahu k zmenenej
(rozšírenej) žalobe došlo na základe listu adresovaného Generálnej prokuratúre SR zo dňa 08.10.2011
(č.l. 130 spisu), z obsahu ktorého však žalobcami tvrdená skutočnosť o predbežnom prerokovaní nároku
na náhradu škody vôbec nevyplýva, o čom svedčí aj vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR 1.12.2011.
Z uvedených dôvodov považujem záver okresného súdu o tom, že nárok žalobcov na náhradu škody

vzniknutý za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. nebol v rozsahu doplnenia predbežne prerokovaný, za
správny. Pre úplnosť poukazuje tiež na to, že žalovaná v podaní zo dňa 27.08.2013 uviedla, že plnenia,
ktorých sa žalobcovia domáhajú titulom náhrady škody od 01.12.1996 za obdobie od 01.12.1996 do
01.12.2008 nemožno priznať, pretože nárok na ne je premlčaný.
Závery súdu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Okresnej

prokuratúry Dunajská Streda a škodou vzniknutou žalobcom – a tým o nedôvodnosti žaloby v časti
majetkovej škody (bod 57. rozsudku), ako aj záver o dôvodnosti námietky premlčania vo vzťahu
k rozhodnutiu katastrálneho orgánu o zrušení vkladu do katastra, a tiež o absencii príčinnej súvislosti
medzi vznikom škody a zrušením vkladu do katastra (bod 58. rozsudku), považuje žalovaná za správne.
Ku kvalifikovanej príčinnej súvislosti medzi žalobcami namietaným nesprávnym úradným postupom

Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a vznikom uplatnenej škody sa žalovaná vyjadrovala najmä v
písomnom podaní zo dňa 10.07.2020.
Žalovaná naďalej zastáva názor, že v prejednávanej veci nebola splnená už prvá zákonná podmienka
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom – a to existencia
nesprávneho úradného postupu (z dôvodov uvedených vo vyjadrení zo dňa 25.03.2019 a zo dňa

10.07.2020). Podaním návrhu na začatie konania a zastupovaním štátu v konaní pred súdmi (konanie o
určenie neplatnosti prevodu majetku štátu na iné osoby evidované na Okresnom súde Dunajská Streda
pod sp.zn. 4C/204/96) realizovala Okresná prokuratúra Dunajská Streda zákonnú kompetenciu, pričom
svojím postupom neporušila právomoc ustanovenú právnymi normami pre konanie prokuratúry, akoštátneho orgánu. Návrh na začatie konania okresná prokuratúra po právnej stránke náležite odôvodnila,
pričom je v kompetencii každého orgánu verejnej moci, aby predpis, ktorý má aplikovať, posúdil a vyložil
sám (autoritatívny výklad). Zo strany prokuratúry nešlo teda o svojvoľné konanie, ktoré by nemalo oporu

v zákone. S právnym názorom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, obsiahnutým v návrhu na určenie
neplatnosti prevodu majetku štátu na iné osoby a v súvisiacich
podaniach, sa stotožnil aj Okresný súd Dunajská Streda vo svojich rozhodnutiach sp.zn. 4C 204/96 zo
dňa 01.03.2000 a č.k. 4C/204/96-919 zo dňa 08.10.2007, a tiež Krajský súd Trnava v uznesení č.k.
8Co 532/00-308 zo dňa 29.05.2001. Skutočnosť, že prokurátor podal návrh, ktorý nebol v konečnom

dôsledku úspešný z dôvodu iného právneho názoru odvolacieho súdu (č.k. 24Co/50/2008- 1066 zo dňa
08.10.2008), nemožno považovať za nesprávny úradný postup
prokuratúry, keďže podaný návrh na začatie konania korešpondoval s právnym názorom prokurátora
odôvodneným v podanom návrhu – t.j. právny názor prokurátora odôvodňoval podanie návrhu o určenie
neplatnosti prevodu majetku štátu na iné osoby - § 35 ods. 1 písm. a/ O.s.p., článok IV. zákona č. 17/1993
Z.z., § 45 zákona č. 92/1991 Zb.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcami označeným nesprávnym úradným postupom
orgánov prokuratúry a vznikom majetkovej škody absentuje príčinná súvislosť, teda že žalobou
uplatnenú majetkovú škodu nespôsobili orgány prokuratúry (v dôsledku čoho súd žalobcom nepriznal
nárok na náhradu majetkovej škody), potom úradným postupom orgánov prokuratúry, ktorý žalobcovia
označili za nesprávny, nemohla žalobcom vzniknúť ani nemajetková ujma. Bez ohľadu na uvedené

poukazuje pre úplnosť na to, že pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, podobne ako
pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné
predpoklady, a to: a/ nezákonné rozhodnutie/nesprávny úradný postup, b/ existencia nemajetkovej ujmy,
c/ kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom

a vznikom nemajetkovej ujmy. V prípade nemajetkovej ujmy musí byť navyše zrejmé, že samotné
konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce.
Žalovaná stotožňuje so závermi vyplývajúcimi z bodov 60. a 61. rozsudku, t.j. že v časti náhrady
nemajetkovej ujmy žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.
Kodvolaniu žalobcu1/žalovanáuviedla,žežalobca1/vodvolaníibavymenoval,uviedolbodyrozsudku,

ktorých sa tieto odvolacie dôvody mali týkať, avšak bližšie neodôvodnil, čím konkrétne došlo k naplneniu
jednotlivýchodvolacíchdôvodov,pretosažalovanáktakémutonejasnémuaneurčitémuodvolaniunevie
vyjadriť.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že okresný súd nepožiadal o pripojenie spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn.
5C/681/2008,aniozaslanieDVDzáznamuzrelácieReportéri,napojednávaníkonanomdňa19.11.2021

žalobca 1/ predložil okresnému súdu o.i. rozhodnutie Okresného súdu Pezinok sp.zn. 5C/681/2008 zo
dňa 24.01.2018. Následne súd vykonal dokazovanie aj oboznámením označeného listinného dôkazu,
ako to vyplýva zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 25.01.2022 (str. 4), preto pripojenie spisu Okresného
súdu Pezinok nebolo dôvodné, resp. bolo by nadbytočné. Na pojednávaní konanom dňa 25.01.2022
žalobca 1/ navrhol za účelom dokazovania vyžiadať od spoločnosti Markíza nosiče s reláciou Paľba, ako

aj od RTVS nosič s reláciou Reportéri. Čo sa týka relácie Paľba zo dňa 04.03.2003, okresný súd vykonal
dokazovanie oboznámením prepisu jej zvukovej nahrávky, ako to vyplýva zo Zápisnice z pojednávania
zo dňa 25.01.2022 (str. 3), preto vyžiadanie nosiča s predmetnou reláciou by bolo nadbytočné. Pokiaľ
ide o reláciu RTVS Reportéri, na uvedenú reláciu žalobcovia prvýkrát poukázali až na pojednávaní
dňa 25.01.2022 napriek tomu, že žalobcom bolo na pojednávaní dňa 15.10.2019 zo strany vtedajšej

zákonnej sudkyne uložené, aby v lehote 90 dní podali návrh na zmenu petitu písomnej žaloby s tým, že
v uvedenej lehote majú označiť všetky dôkazy, ktoré navrhujú v konaní vykonať na preukázanie svojich
tvrdení.
Žalobcovia v konaní nepreukázali splnenie všetkých obligatórnych zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, prvoinštančný súd vecne správne rozhodol, žalovaná

navrhuje, aby Krajský súd Trnava odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania
boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), c), d), e), g), f),
h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke
odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k
záveru, že odvolaniam nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcov voči žalovanej na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Vzhľadom na rozsah a dôvody
odvolania žalobcov 1/a 2/ je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, či rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, či
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, či zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, a či rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku. Ako vyplýva zo skutkových okolností
uvádzaných v žalobe i v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom zo dňa 9.2.2010, žalobcovia sa domáhajú nároku na náhradu škody,
ktorá im bola spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánov prokuratúry v súvislosti s podaním

návrhu na začatie konania na Okresnom súde Dunajská Streda č.k. 4C/204/1996 a v následnom
zastupovaní štátu v tomto konaní, keď nesprávnym úradným postupom žalobcom bola spôsobená
majetková škoda i nemajetková ujma. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k nesprávnemu
úradnému postupu orgánov prokuratúry došlo s poukazom na závery rozsudku Krajského súdu v Trnave
čk. 24Co/50/2008-166 zo dňa 8.10.2008, ktorý súd konštatoval, že prokurátor nemal aktívnu vecnú

legitimáciu, napriek tomu žalobu podal a v konaní bol procesne aktívny, tým došlo podľa názoru súdu
prvej inštancie k prekročeniu zverenej právomoci prokuratúry. Následne súd prvej inštancie dospel
k záveru, že medzi nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a škodou
vzniknutou žalobcom neexistuje príčinná súvislosť, preto žaloba v časti uplatnenej majetkovej škody
nie je dôvodná. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcov na nemajetkovú ujmu súd prvej inštancie

uzavrel, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.

13. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda
s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobu zamietnuť. Odvolací súd po

oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané
dokazovanie riadne zistil skutkový stav v zmysle ustanovenia § 215 Civilného sporového poriadku,
vec tiež správne právne posúdil, keď na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom a zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými podmienkami,
ktoré musia byť splnené na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
pri výkone verejnej moci a v napadnutom rozsudku vyložil, z akého dôvodu zákonom požadované
predpoklady pre vznik tejto zodpovednosti v danom prípade neboli naplnené. Pre nutnosť vyporiadania
sa s odvolacími námietkami žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť

nasledovné:

14. Žalobca 1/ v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h)
Civilnéhosporovéhoporiadkuanáslednevovzťahukjednotlivýmodvolacímdôvodompoukázalnabodyodôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom však v tejto časti svojho odvolania vôbec neuvádza v čom
je naplnený uplatnený odvolací dôvod. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto vymedzenie odvolacích
dôvodov nemôže byť podkladom pre preskúmanie rozsudku odvolacím súdom. Napriek uvedenému

odvolací súd uvádza nasledovné.
Odvolateľ vôbec nešpecifikoval vo vzťahu k bodom 58. – 61. odôvodenia rozsudku akým nesprávnym
procesným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je
pojem pomerne široký, zahŕňa viaceré čiastkové práva. Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým

právo na prístup súdu právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo by byť vypočutý právo navrhovať dôkazy a vyjadriť
sa k nim kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí zákaz ľubovôle
právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Odvolateľ nešpecifikoval postup

súdu, porušujúci právo odvolateľa na spravodlivý proces. Odvolaciemu súdu neprislúcha vyhľadávať
a formulovať za odvolateľa postup súdu, ktorý mohol odvolateľ mať na mysli, pričom uvedené by bolo aj
v rozpore s princípom rovnosti sporových strán (čl. 6 Základných princípov CSP). Odvolací súd zastáva
názor, že je procesne neprípustné, aby jednotlivé body odôvodenia napadnutého rozsudku, na ktoré
odkazuje odvolateľ, odvolací súd vzhľadom na jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces, ex offo

posudzoval, bez akéhokoľvek konkrétneho vymedzenia.
Napriek uvedenému odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcami
v odvolaní namietaných skutočností za vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a
zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh

konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Samotný fakt, že žalobcovia s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú
ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou
nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

15. Odvolateľ uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, čo je zdokumentované v bodoch 53. -56. odôvodnenia. Ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. d) CSP za inú vadu konania sa považuje procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná
pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr.
nesprávne realizovanie manudukačnej povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu,

porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím), pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,
nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia. Odvolateľ žiadnu vadu konania nekonkretizoval, odvolacia
námietka je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodná.

16. Odvolateľ argumentoval tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, zdokumentované v bodoch 58. – 61. odôvodenia. Vzhľadom na
skutočnosti uvádzané odvolateľom v ďalšej časti odvolania bolo možné konštatovať, že ide o návrh
žalobcu na vyžiadanie si spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/681/2008 a od TV Markíza vyžiadať
na DVD nosič reportáž, ktorú považuje za defamujúcu. Odvolateľ považoval pripojenie spisu za kľúčové
vo veci dokazovania nemajetkovej ujmy.

Súd prvej inštancie návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania uznesením na pojednávaní 25.1.2022
zamietol.

17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového
poriadku spočíva v takej skutočnosti, že ak strana sporu navrhla vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé

preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká
nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť.PodľaČlánku8Civilnéhosporovéhoporiadkustranysporusúpovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca navrhol na pojednávaní 19.11.2021 pripojiť spis Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 5C/681/2008. Súd prvej inštancie takému návrhu nevyhovel. Súd prvej inštancie na
pojednávaní 25.1.2022 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, medzi ktorými bol
aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/14/2019-776 zo dňa 31.7.2019 (týkajúci sa odvolania
žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/681/2008-696 zo dňa 24.1.2018- pozn.

odvol. súdu) a rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/681/2008-696 zo dňa 24.1.2018.
Odvolateľ naďalej v odvolaní trvá na pripojení spisu Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/681/2008.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie z tohto spisu rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č,k,
15Co/14/2019-776 zo dňa 31.7.2019 a rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/681/2008-696 zo
dňa 24.1.2018. Odvolateľ bližšie neuvádza ktoré ďalšie listiny z ním navrhnutého pripojeného spisu
je potrebné vykonať v tomto konaní, teda ktoré by mali preukázať skutočnosti, ktoré nešpecifikuje. Za

tohto stavu, odvolací súd nezistil, že by v súvislosti s nepripojením spisu Okresného súdu Pezinok bol
naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku.
Odvolateľ vo svojom odvolaní uvádza tiež skutočnosť, že navrhol vyžiadať od TV Markíza na DVD nosiči
reportáž, ktorú považuje za defamujúcu, pričom súd uvedené nevykonal.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd návrh žalobcu na vykonanie dôkazu zamietol a v odôvodení uviedol,

že oboznámil prepis relácie Paľba zo 4.3.2003 a následne uvedené vyhodnotil vo vzťahu k nároku na
zaplatenie nemajetkovej ujmy.
Podľa názoru odvolacieho súdu vykonanie dôkazu oboznámením prepisu relácie TV Markíza
postačovalo na zistenie skutkového stavu, odvolateľ v podanom odvolaní ani nevysvetľuje dôvody pre
ktoré by bolo pre rozhodnutie vo veci zabezpečiť DVD nosič od TV Markíza. Vzhľadom na podstatu

tohto uplatneného odvolacieho dôvodu, odvolacia argumentácia (vo vzťahu k návrhu vyžiadať od TV
Markíza DVD nosič s reportážou) bola neopodstatnená.
Pokiaľ ide návrh na vyžiadanie DVD záznamu relácie Reportéri, súd prvej inštancie návrh na
dokazovanie zamietol, pričom odvolací súd zistil, že návrh nebol uplatnený včas, pričom žalobcovia
netvrdili, že by takýto návrh nemohli uplatniť už skôr.

18. Odvolateľ dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo je zdokumentované v bodoch 27., 28., 29. a 57. rozsudku (opätovne bez
akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia).
Odvolací súd uvádza, že súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho

skutkový základ. Súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy
vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Odvolacím
dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť
výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu,
akoknemusúddospel.Akniejemožnésúduvtomtosmerevytknúťžiadnepochybenie,niejemožnéani

polemizovať s jeho skutkovými závermi. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje
vždysúdaprocesnýpredpisstranepriznávaprávovykonanieurčitéhodôkazunavrhnúť.Súdmádbaťna
to,abynevylúčiltakýdôkaz,ktorýmápotenciálpreukázaťrozhodnýskutkovýpoznatoktvrdenýstranami.
Súd prvej inštancie svojim postupom odvolateľa nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať
dôkazy, ktoré mu procesný predpis priznáva.

19. Odvolateľom vytýkané skutkové vady sa týkali bodu 27. odôvodenia rozsudku, v ktorom súd
prvej inštancie uvádza vyjadrenie prokurátora v televíznej relácii Paľba dňa 4.3.2003. V čom došlo
v tomto bode odôvodenia v nesprávnosti, odvolateľ neuvádza. Odvolateľ rovnako argumentoval aj
vo vzťahu k bodu 28. odôvodnenia, ktoré sa týkalo článku s názvom „Po zásahu prokuratúry sa

exekúcia v Šamoríne nekonala“ v Denníku Nový čas, pričom súd uviedol vyjadrenie K. L.. Odvolateľ
v odvolaní neuvádza v čom vidí nesprávne skutkové tvrdenie. V bode 29. odôvodenia súd prvej inštancie
popísal konanie na Okresnom súde Pezinok č.k. 5C/681/2008, konkrétne strany sporu, predmet konania
s popisom skutkového deja a súdne rozhodnutia vydané v uvedenej veci, spolu so stručným záverom
súdu. V odvolaní odvolateľ nekonkretizuje v čom súd dospel nesprávny skutkovým zisteniam. V bode

57. odôvodenia súd prvej inštancie uvádza právne závery, nejde o skutkové zistenia.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f)
Civilného sporového poriadku.20. Odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) Civilného sporového poriadku, ktorý
nezdôvodnil.

21. Napokon odvolateľ použil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku,
zhrnuté v bode 62. odôvodenia, bez konkretizácie.
K odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V bode 62. odôvodenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na
vymedzenie odvolacieho dôvodu, odvolací súd konštatuje, že absentuje akýkoľvek vecný podklad pre

preskúmanie právnych záverov súdu prvej inštancie z pohľadu odvolania žalobcu 1/.

22. Odvolateľ tiež uvádza pravdepodobnosť naplnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
c) Civilného sporového poriadku.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku spočíva v tom, že rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Odvolateľ neuvádza žiadne skutočnosti z ktorých by
bolo možné posúdiť či rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Z obsahu spisu
takéto skutočnosti odvolací súd nezistil. Podľa názoru odvolacieho súd uvádzaný odvolací dôvod nebol
naplnený.

23.Žalovaná2/vodvolanínesúhlasilasozávermisúduuvedenýmivbode47.odôvodnenia.Odvolateľka
argumentuje, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody založené na č.l. 130 ako príloha
k osobnému podaniu dňa 12.10.2011 je jasným a nesporným dôkazom toho, že k podaniu žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku došlo, pričom citovala z tohto podania.
Súd prvej inštancie v bode 47. odôvodenia uviedol, že žalobcovia tvrdili, že k predbežnému prerokovaniu

nároku s príslušným orgánom došlo aj čo do zmenenej žaloby na náhradu škody v sume 571.090,41 €,
ktoré tvrdenie však žalovaná výslovne poprela. Žalobcovia poukazovali na list adresovaný Generálnej
prokuratúre z 08.10.2011. Keďže z obsahu uvedeného listu nevyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ navrhujú
predbežné prerokovanie nároku v sume 571.090,41 €, ba naopak, z jeho obsahu skôr vyplývalo,
že žalobcovia dávajú Generálnej prokuratúre na vedomie zmenu žaloby, súd má tvrdenie žalobcov,

že došlo k predbežnému prerokovaniu nároku v zmysle rozšírenej žaloby za vyvrátené. Pokiaľ návrh
na predbežné prejednanie sporu obsahovala ďalšia, súdu nepredložená časť listu, súd poukazuje na
povinnosť strán sporu skutkové okolnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Čo do existencie predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody v sume 571 090,41 eur žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia predložili list zo dňa 08.10.2011 adresovaný Generálnej
prokuratúreSlovenskejrepubliky(1.stranu)týkajúcisaveci:Predbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov prokuratúry na základe zákona č.514/2003
Z.z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a nárok na základe zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V texte uviedli, že
na Okresnom súde v Dunajskej Strede sa vedie predmetné konanie na základe neuznania nárokov
v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z dňa 9.2.2010. Majú za to, že „cirkus“
okolo voľby generálneho prokurátora negatívne zasahuje aj do procesu predbežného prerokovania
žiadosti o náhrad škody; sú presvedčení, že vec by sa na prokuratúre opäť nevyriešila a dostala sa na

súd s omeškaním 6 mesiacov; aby tomu žalobcovia predišli, rozšírili žalobu o ďalšie nároky; poukázali
na vyjadrenie A. G. J., riaditeľky organizačného kontrolného odboru v odvolaní vo veci 6C/98/2009. V
spise je založená iba 1. strana z tohto podania, pričom je zrejmé, že nasledovali aj ďalšie strany, nakoľko,
text nie je ukončený. Toto podanie je opatrené pečiatkou generálnej prokuratúry, z ktorej vyplýva, že
podanie došlo 10.10.2011. V celom konaní žalobcovia uvedený list nepredložili kompletne. Žalovaná

tvrdenie žalobcov o liste z 8.10.2011 poprela.
Za tohto stavu sa možno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v časti nároku týkajúceho sa rozšírenia žaloby.
Žalobcovia v konaní preukázali iba žiadosť o predbežné prerokovanie nároku listom zo dňa 9.2.2010(ktorým si uplatnili majetkovú škodu v sume 31.761,96 eur s príslušenstvom a náhradu nemajetkovej
ujmy každý v sume 40.000 eur). Podľa názoru odvolacieho súdu je nepochybné, že žalobcovia
nepreukázali žiadne riadne podanie adresované žalovanej z ktorého by vyplývala žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku v časti rozšírenej žaloby. Odvolacia námietka je nedôvodná. V tejto súvislosti sa
žiada pripomenúť, že pokiaľ ide o nárok spadajúci do účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo vzťahu
k nesprávnemu úradnému postupu predbežné prerokovanie nebolo podmienkou uplatnenia nároku,
preto aj vo vzťahu k rozšírenej žalobe, súd sa zaoberal tou časťou nároku na ktorú sa vzťahoval uvedený

právny predpis.

25. Odvolateľka považuje závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 48. odôvodenia za nesprávne,
pričom poukazuje na priebeh konania nasledujúci po návrhu žalobcov na prerušenie konania.
V bode 48. odôvodenia súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobcov
nebol predbežne prerokovaný v rozsahu doplnenia, pokiaľ si žalobcovia uplatňujú nárok na náhradu

škody vzniknutý za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., má súd žalobu s poukazom na § 15 zák. č.
514/2003 Z.z. za predčasne podanú a teda nedôvodnú z tohto dôvodu. Bod 48. je nadväzujúcim na
skutočnosti uvedené v bode 47. odôvodenia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že uvedené závery sa
týkajú žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v rozsahu doplnenia resp. rozšírenia žaloby. Z pohľadu
konania na súde týkajúceho sa rozhodovania o návrhu žalobcov na prerušenie konania, bolo podľa

názoru odvolacieho súdu vzhľadom na závery uvedené v bode 48. odôvodenia rozsudku, irelevantné
poukazovať na rozhodovanie o prerušení konania, pretože rozhodovanie o prerušení konania sa
týkalo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobcov zo dňa 9.2.2010, ktorú mal súd prvej
inštancie za preukázanú, pričom uvedené posudzovanie časovo predchádzalo obdobiu pred ďalšou
žiadosťou žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. S poukazom na uvedené

preto rozhodovanie o návrhu žalobcov na prerušenie konania, tak ako žalovaná 2/ popisuje v odvolaní,
nemohlo ovplyvniť závery súdu uvedené v bode 48. odôvodnenia, ktoré odvolací súd považuje za
správne.

26. Odvolateľka napadla závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 57. odôvodenia a uviedla, že súd

preukázal nekompetentnosť, neznalosť práva v problematike príčinnej súvislosti a citovala právnu vetu
z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo/130/2010.
V bode 57. odôvodenia súd prvej inštancie uviedol, že medzi nesprávnym úradným postupom Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda a škodou vzniknutou žalobcom 1/ a 2/ neexistuje príčinná súvislosť a keďže
predpoklady pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť naplnené súčasne, žaloba nie

je v časti majetkovej škody dôvodná. Tento bod odôvodenia vecne súvisí s bodmi 53. – 56.
Odvolací súd sa uvedenými závermi plne stotožňuje a odkazuje na ne. Na podporu dôvodov uvádza
nasledovné:
„Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a

vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez

ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre
takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,
príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda

by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a
konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne
okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je
právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako
príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má

pretozásadnývýznamotázka,včomkonkrétnespočívaškoda(majetkováujma),zaktorújepožadovaná
náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním
škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje
príčinná súvislosť (uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/11/2010 zo dňa 31.1.2012). “„Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, nestačí ak je len sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu

(nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 430/2011 zo dňa 18.1.2012).“
„O vzťah príčinnej súvislosti (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa
jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, teda
ak je preukázané, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, ku
škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva;

príčinou vzniku škody môže byť iná okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez nej by škodlivý následok
nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája.
Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je nezákonným rozhodnutím
či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná tam, kde do deja vstúpila

iná – na právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá – skutočnosť, ktorá je pre vznik
škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah
k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo
915/2005 zo dňa 26.4.2007).“
„Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia

právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody
– damnum emergens alebo ušlého zisku – lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností
práve porušením právnej povinnosti. Samotná škoda, ani samotné porušenie právnej povinnosti
ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť

musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia,
bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno [teda poškodeného (sťažovateľov)], čo
sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie
má byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný
a bezprostredný (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/08 zo dňa 29.1.2009).“

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a teoretické východiská odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti medzi ujmou žalobcov
a postupom orgánov prokuratúry. Odvolací súd považuje za opodstatnené závery súdu prvej inštancie,
že prokuratúra nemala voči žalobcom povinnosť platiť nájomné a nedala pokyn nájomcom a užívateľom

nehnuteľností na naplatenie nájomného, súdne konanie začaté na základe návrhu prokuratúry, ktoré
viedlo k jej nesprávnemu úradnému postupu nebolo podnetom vo vzťahu k nájomcom k neplneniu
ich povinností platiť za užívanie nehnuteľností, žalobcovia nepreukázali, že nebyť súdneho konania
začatého na základe návrhu prokuratúry, nájomcovia by si svoje povinnosti platili.
Škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu je daná iba vtedy, ak vznikla v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom, čo s poukazom na vyššie uvedené v konaní preukázané
nebolo. Preto odvolacia námietka žalobkyne 2/ v tomto smere nebola dôvodná.

28. Odvolateľka ďalej namieta voči záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 58. odôvodenia
a tvrdí, že skutočnosť, že správa katastra na základe podnetu prokuratúry zrušila vklad vlastníckeho

práva je známa od začiatku súdneho konania z roku 1996 a preto nemôže byť premlčaná.
Súd prvej inštancie v bode 58. odôvodenia sa vyjadroval k námietke žalobcu 1/ vznesenej na
pojednávaní, a to že správa katastra na základe podnetu prokuratúry zrušila vklad do katastra a uviedol,
že táto bola vznesená až na pojednávaní roku 2021, preto je námietka premlčania dôvodná. Nad rámec
uvedeného súd ešte poznamenáva, že v každom prípade, ak by žalobcom 1/ a 2/ aj vznikla škoda

v príčinnej súvislosti so zrušením vkladu do katastra, nebolo by to v príčinnej súvislosti s podnetom
prokuratúry(tánemávkatastrálnomkonaníprávomocrozhodnúť),alevpríčinnejsúvislostisosamotným
rozhodnutím o zrušení vkladu.
Vyššie uvedenú argumentáciu súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správnu, stotožňuje sa
s ňou. Vzhľadom na žalobcami vymedzený predmet konania uvedená námietka žalobcu 1/ nemohla byť

vo vzťahu k žalovanej opodstatnenou a bez ohľadu na to kedy bola uplatnená.

29. Odvolateľka nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 60. a 61. týkajúce sa
uplatnenej nemajetkovej ujmy. Postupom súdu bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý proces,pretože súd odmietol prezentovať relevantné dôkazy z konania o ochranu osobnosti vedenom na
Okresnom súde Pezinok.
Súd prvej inštancie v bode 60. odôvodnenia uviedol, že z prepisu zvukovej nahrávky relácie TV Markíza

Paľba z 04.03.2003 a článkom denníka Nový Čas zistil, že tvrdenia žalobcov, že boli obviňovaní z
protiprávneho konania, podvodníctva a označovaní za „privatizérov“ v nepriaznivom význame slova sa
nezakladajú na pravde. V relácií Paľba prokurátor predniesol svoj právny názor na otázku, za akých
okolností môžu štátne podniky previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Žalobcov 1/ ani 2/ prokurátor
nijakým spôsobom nespomenul, pričom z kontextu vyjadrenia vyplýva, že nezákonne podľa jeho

právneho názoru postupoval predávajúci Žrebčínec, š.p. Čo sa týka zvyšnej časti reportáže, ako vyplýva
aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, tvrdenia žalobcov o jej defamujúcom vyznení sú ich (resp.
žalobcu 1/) subjektívnym dojmom a nemajú reálny základ. Čo sa týka článku v denníku Nový Čas, v
tomto sa prokuratúra nijakým spôsobom nevyjadrovala, preto nemôže byť za jeho obsah zodpovedná.
30. Žalobcovia sa v konaní domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch každý po 40.000 eur a to
dôvodiac, že nemajetková ujma sa prejavuje ako poškodenie ich občianskej cti, dobrej povesti, ktorá

sa dá nahradiť iba peňažnou satisfakciou. Žalobcovia boli v priebehu konania či už zo strany nájomcov
alebo médií (denník Nový Čas, televízia Markíza) obviňovaní z protiprávneho konania, podvodníctva a
označovaní za „privatizérov“ v nepriaznivom význame slova. Takéto prejavy voči nim sa začali objavovať
v širšom rozsahu a intenzívnejšie až po vstupe prokuratúry do prípadu a po začatí konania o neplatnosť
zmluvy, ktorou žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosti. Prokuratúra vystúpila v televízií, kde svojou

prítomnosťou potvrdila pravdivosť relácie vysielanej v TV Markíza, relácia Paľba dňa 04.03.2003 a
strpela uverejnenie svojich krokov v Denníku Nový čas v článku s názvom „Po zásahu prokuratúry sa
exekúciavŠamorínenekonala“.Týmvznačnejmiereprispelakceloštátnemuzásahudoctiadôstojnosti
žalobcov. Na základe postupu prokuratúry nájomcovia odmietli spolupracovať so žalobcami 1/ a 2/,
neuznávali ich ako vlastníkov budovy a osočovali ich z páchania trestnej činnosti. V príčinnej súvislosti

s nesprávnym postupom prokuratúry sa celá rodina dostala do situácie, kedy boli vystavení osočovaniu
zo strany okolia. Žalobkyňa 2/ sa stretávala s nepriaznivými reakciami aj na pracovisku, rovnako s
nepriaznivými reakciami sa stretávali aj deti žalobcov, ktoré boli v tom čase v období puberty. Z toho
dôvodu boli žalobcovia nútení odsťahovať sa zo Slovenska. Žalobcovia boli vystavení záťaži, keď sa 12
rokov nevedeli domôcť svojho práva. Tento proces bol náporom na ich psychiku, zažívali pocity krivdy

a bezmocnosti.

31. Pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím je rovnako ako
v prípade majetkovej ujmy (škoda a ušlý zisk) nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok:
1) existencia nezákonného rozhodnutia, 2) vznik nemajetkovej ujmy, 3) príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné
priznať.

32. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej ako majetkovej sféry poškodeného a môže tak

predstavovať rôzne negatívne zásahy do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho
česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie
a podobne.

33.Peňažnákompenzáciavzmyslecit.§17ods.2a3zákonač.514/2003Z.z.,jevzásadnesubsidiárna

a nastupuje vtedy, keď nemožno vzniknutú nemajetkovú ujmu nahradiť inak, pričom dostačujúcim
prostriedkom nápravy sa nejaví púhe konštatovanie porušenia práva. Pretože zákon iné prostriedky
nápravy nevymedzuje, nie je vylúčené ani ospravedlnenie orgánu štátu, za ujmu vyvolanú výkonom
verejnej moci.

34. V konaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je žalobca zaťažený
dôkazným bremenom ohľadom vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy, pričom musí preukázať konkrétny
negatívny vplyv nemajetkovej ujmy vo svojej osobnostnej sfére. Predtým však musí preukázať, že
iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, pretože len potom sa

uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak. Nárok na priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade, že došlo k nezákonnému rozhodnutiu verejnej moci
však nevzniká automaticky. Je teda povinnosťou žalobcu uviesť a vysvetliť všetky rozhodné skutočnosti
odôvodňujúce správnosť jeho tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy, čo sa však v danom prípade nestalo.Ďalej žalobca musí uniesť jednak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno. V danom prípade
odôvodňujú žalobcovia uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vznikom poškodenia občianskej
cti a dobrej povesti, ktorú však dostatočne nešpecifikuje, a nepreukazuje. Absentuje tiež odôvodnenie

priamej bezprostrednej súvislosti požadovanej nemajetkovej ujmy s namietaným nesprávnym úradným
postupom.

35. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevidel v predmetnej veci žiaden dôvod pre
finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Počas konania žalobcovia nepreukázali splnenie

zákonom kvalifikovaných podmienok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom rovnako
ako aj v prípade náhrady skutočnej škody a ušlého zisku, ani tu nepreukázali príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou nemajetkovou ujmou ako ani výšku žalobcami
požadovanej nemajetkovej ujmy. Žalobcovia nepreukázali, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného
postupu vznikli následky v ich osobnej sfére takej intenzity, ktorá by zakladala ich právo na priznanie
požadovanej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy. Nepreukázali, že porušene práva predstavovalo pre

nich subjektívnu ujmu, ktorú skutočne aj pociťovali.

36. Zadosťučinenie v peniazoch má pritom byť prostriedkom spravodlivej nápravy a nemá predstavovať
prostriedok slúžiaci na obohatenie sa. Žalobcovia požadovanú výšku nemajetkovej ujmy preukazovali
zvukovou nahrávkou relácie Paľba zo 4.3.2003 a článkom v denníku Nový čas. Žalobcovia však

neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že k tvrdenému neoprávnenému zásahu do
ich osobnej sféry skutočne došlo. Ich vyjadrenia boli len všeobecné, nekonkretizované a nedoložené
relevantnými dôkazmi. Dokazovanie prepisom relácie Paľba zo 4.3.2003 potvrdilo, že prokurátor
sa vyjadril nasledovne: „Zákon hovorí o tom, že podniky, jedná sa o štátne podniky ako aj v
zrejmom prípade, podniky nemôžu mimo obvyklého hospodárenia uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva

majetku, ku ktorému majú právo hospodárenia, nakladať so svojimi majetkovými účasťami na podnikaní
právnických osôb ani tieto zakladať. A odsek dva tohto ustanovenia hovorí, že výnimky z tohto
ustanovenia odseku 1 môže v odôvodnených prípadoch povoliť vláda a takáto výnimka v tomto
konkrétnom prípade nebola vládou udelená.“ Správne súd prvej inštancie uviedol, že prokurátor
žalobcov nespomenul a z vyjadrenia prokurátora nemožno usudzovať o celoštátnom zásahu do cti a

dôstojnosti žalobcov. Zároveň bolo preukázané, že v článku v denníku Nový čas sa prokurátor žiadnym
spôsobom nevyjadroval, teda absentuje vzťah k žalovanej. Žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie, že
celá rodina sa dostala do situácie, kedy boli vystavení osočovaniu zo strany okolia. Zároveň nebolo
preukázané ani tvrdenie, že žalobkyňa 2/ sa stretávala s nepriaznivými reakciami aj na pracovisku,
rovnako s nepriaznivými reakciami sa stretávali aj deti žalobcov, ktoré boli v tom čase v období puberty

a z toho dôvodu boli žalobcovia nútení odsťahovať sa zo Slovenska. Napokon tvrdenia, že žalobcovia
boli vystavení záťaži, keď sa 12 rokov nevedeli domôcť svojho práva, tento proces bol náporom na ich
psychiku, zažívali pocity krivdy a bezmocnosti, zostali nepreukázané. Žalobcovia nenavrhli žiadnych
svedkov, ktorí by mohli vypovedať o ich osočovaniu zo strany okolia, o nepriaznivých reakciách na
pracovisku žalobkyne 2/, o nepriaznivých reakciách s ktorými sa stretávali ich deti, čo bolo dôvodom

na odsťahovanie sa zo Slovenskej republiky, a tým súvisiace prežívanie pocitmi krivdy, bezmocnosti, čo
malo mať vplyv na ich psychiku, nedoložili žiadnymi odbornými vyjadreniami, z ktorých by vyplývalo, že
žalobcovia mali v dôsledku postupu prokuratúry neprospešné psychické prežívanie.

37. Priznanie náhrady nemateriálnej ujmy zákon podmieňuje tým, že kvalifikovaná ujma na

osobnostných právach skutočne nastala a je so zásahom spojená, nie iba ako možný (do úvahy
prichádzajúci) následok, ale ako reálny a výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho
pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej osoby. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zdôrazniť,
že samotný nesprávny postup orgánu verejnej moci môže spôsobiť poškodenému nemateriálnu ujmu,
to však ale poškodeného nezbavuje povinnosti preukázať, v prípade uplatňovania si jej peňažnej

náhrady, existenciu tejto nemateriálnej ujmy v jednotlivých oblastiach života, ako aj to, že iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie, či
zmiernenie vzniknutej ujmy. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je totiž vždy
existencia závažnej ujmy, teda takej, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom

však nie sú rozhodujúce subjektívne jej pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu
takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Neunesenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena v súdnom konaní o uvedených skutočnostiach má potom za následok neúspech
žalobcu a zamietnutie jeho nároku.38. Odvolací súd teda uzatvára, že úlohou žalobcov bolo v konaní preukázať na konkrétnych skutkových
okolnostiach, že nemajetková ujma im skutočne vznikla, a že zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal

reakciu v ich súkromnom živote, rodinnom prostredí, profesionálnej sfére, či v inom prostredí. Ako bolo
uvedené vyššie, žalobcovia nepredložili relevantné dôkazy, neuniesli teda bremeno tvrdenia a bremeno
dôkazu na priznanie im náhrady nemajetkovej ujmy.

39. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobkyne 2/ spočívajúcu v porušení práva na spravodlivý proces

v dôsledku postupu súdu, ktorý odmietol prezentovať relevantné dôkazy z konania žalobcov o ochranu
osobnosti vedenom na Okresnom súde Pezinok, odvolací súd sa uvedeným zaoberal v bode 17. tohto
odôvodnenia.

40. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu

zamietol, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, vrátane vecne správneho
výroku o nároku na náhradu trov konania, potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.

1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči
žalobcom 1/ a 2/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).