Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoP/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717203560
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1717203560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: V. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V.. P..
A. XX, B. X., zastúpenej advokátom: JUDr. Roman Klimek, so sídlom Radničné námestie 5, Pezinok,
proti žalovanému: V. D., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Š. XX, M., zastúpenému advokátkou: JUDr. Milota
Klemaničová, so sídlom Dr. Bokesa 17, Pezinok, o vyporiadanie BSM, o odvolaniach žalobkyne a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 28. júna 2021, č.k. 9Pc/9/2017-628, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku vo veci samej p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok mení tak, že žalovanému priznáva proti žalobkyni
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 88,27 %.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom vyporiadal súd prvej inštancie rozvodom zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (BSM) žalobkyne a žalovaného tak, že z vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalovanéhohnuteľnéveci:zariadenieaveci
nachádzajúce sa v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese W., Y. M., K. Ú. M. C., D. na R. Č.. XXXX, Y.

V. M. D. E. A., Z.: W. XXX E., Y. V. M. D. S. S., Z.: W. XXX E. a kosačku zn. ŠUPA. Žalovanému súčasne
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6.844,55 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tiež, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe uvádzala, že počas manželstva so žalovaným investovali do
rekonštrukcie rodinného domu (vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti) vo vlastníctve žalovaného a ku dňu
zániku manželstva mali úspory v sume 20.000 eur, pričom (pôvodne) navrhla prikázať hnuteľné veci do

výlučného vlastníctva žalovaného a vyplatiť jej náhradu spoluvlastníckeho podielu vo výške 20.000 eur.
V spore napokon žiadala do masy BSM zahrnúť hnuteľné veci tvoriace zariadenie domu v hodnote 2.500
eur, osobné motorové vozidlá v hodnote 4.000 eur, kosačku v hodnote 400 eur, úspory žalovaného v
sume 20.000 eur a 92.750 eur ako príjem žalovaného mesačne 500 eur za obdobie od roku 1999 do
roku 2016, ďalej investície na rekonštrukciu v sume 44.920 eur. Všetky hnuteľné veci navrhla prikázať
do vlastníctva žalovaného a žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej z titulu vyporiadania BSM
sumu 80.085 eur. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť a dal jej k dispozícií

12.000 eur, ktoré použila na chod a zariadenie svojej novej domácnosti, neskôr tiež 1.500 eur na
rekonštrukciu kuchynskej linky v novej domácnosti, ktoré majú byť zahrnuté do BSM. Žalobkyni bolo tiež
vyplatenépoistnézozrušenejpoistnejzmluvy.Včaseodchoduzospoločnejdomácnostimalažalobkyňa
podľa jeho tvrdení na svojom účte do BSM patriace peňažné prostriedky v sume 18.637,40 eur, ktoréspotrebovala, pričom zostatok na jej účte bol 249,62 eur. Súhrn všetkých vyporiadavaných hnuteľných
vecí má celkovú hodnotu 2.500 eur. Vyhlásil, že nepopiera jeho úspory ku dňu zániku manželstva
vo výške 20.000 eur, z ktorých prináleží žalobkyni 10.000 eur. Žalovaný tiež uviedol, že žalobkyňa z

prostriedkov v BSM realizovala nákup cenných papierov, ktoré následne predala a na jej účet bola
poukázaná suma 4.809,51 eur. Voči žalobkyni si preto uplatnil nárok na zaplatenie sumy 9.154,76 eur,
ako polovicu prostriedkov patriacich do BSM, s ktorými disponovala pred zánikom manželstva (12.000 +
1500 + 4.809,51). Na základe uvedeného navrhol, aby ako vyrovnávací podiel bola žalobkyni prikázaná
suma 6.626,73 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi hodnotou majetku v prospech žalobkyne a jeho

nárokom, t.j. polovica investícií rekonštrukcie nehnuteľnosti (4.531,49 eur), polovica hodnoty hnuteľných
vecí jemu prikázaných (1.250 eur ) a polovica jeho úspor (10.000 eur).

3. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že manželstvo strán sporu, uzavreté
dňa 30.10.1999, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/222/2015 zo dňa
31.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2016. V manželstve sa narodili 2 deti. Maloletý

V., N.. XX.XX.XXXX, bol zverený do osobnej starostlivosti otca a maloletý Q., N.. XX.XX.XXXX bol
zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Žalobkyňa bola zaviazaná prispievať na
výživu syna V. sumou 130 eur mesačne. Ako príčina rozvratu manželstva bola ustálená rozdielnosť
pováh a predstáv o spoločnom živote. Žalobkyňa v konaní o rozvod uviedla, že jej príjem je 700
eur mesačne. Žalovaný uviedol, že jeho príjem je cca 600 eur mesačne a rovnako potvrdil úspory v

sume 20.000 eur. Manželia počas tvrdenia manželstva nenadobudli do vlastníctva žiadne nehnuteľnosti,
ktoré by boli súčasťou BSM. Žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom
XXX, B. na W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V., D. W. P. N. P. W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V., F. W. D.S..
Y. M., vydala dňa 15.06.2006 stavebné povolenie zn. X/XX-B.-XXXXX/XXXX, ktorým povolila zmenu
stavby rodinného domu - nadstavbu sedlovej strechy s povalou, bez zobytnenia podkrovia. Na základe

uvedeného začala na rodinnom dome prebiehať rekonštrukcia. Súd prvej inštancie dal do pozornosti,
že výška daných investícií do vlastníctva žalovaného bola medzi stranami sporná. Žalovaný predložil
súdu na preukázanie investícií príjmové doklady a dodacie listy a faktúry za nákup stavebného a iného
materiálu v celkovej sume 9.020,07 eur (nákup dreva, tesárske práce, tvárnice, zateplenie fasády a
nákup a realizácia nových okien). Podľa žalovaného investície do rekonštrukcie nehnuteľností v jeho

vlastníctve predstavovali spolu sumu 9.062,97 eur. Žalobkyňa naopak tvrdila, že investície do majetku
žalovaného z prostriedkov patriacich do BSM boli oveľa vyššie. Súd prvej inštancie na ten účel vykonal
dokazovanievýsluchomsvedkovnavrhnutýchstranamisporu(matkažalobkyneQ.K.,Y.Ž.M.D.,A.Ž.S.
M. D., H. Č., W. Č., V. K.), pričom tieto podľa neho neboli z hľadiska odstránenia rozporných tvrdení strán
sporu významné a nepriniesli zistenie týkajúce sa rozsahu investícií do výlučného majetku žalovaného.

Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že do súdneho spisu bol založený projekt stavby - rekonštrukcia
rodinného domu, kde ako investor vystupoval žalovaný. Predpokladaný investičný náklad bol 250.000
Sk (8 298,48 eur). V projekte išlo o zmenu rovnej strechy na sedlovú, s použitím tvárnic, dreveného
krovu, strešných okien na presvetlenie, strešnej krytiny Bramac a nových omietok vonkajšej fasády.
Keďže medzi stranami boli rozpory týkajúce sa výšky vložených investícií a bol namietaný ich odhad

určený Ing. Petrom Holým, súd prvej inštancie na návrh strany vykonal výsluch tohto svedka. Spoločnosť
H & W INVEST s.r.o. na požiadanie žalobkyne vyhotovila rozpočet stavby - rekonštrukcie, ktorý podľa
ich odborného stanoviska bol 44.919,47 eur. Svedok uviedol, že pri vyhotovení odhadu vychádzal
z predloženej dokumentácie a aktuálneho cenníka stavebných materiálov. Vykonaným dokazovaním
súd prvej inštancie výšku vložených investícií na rekonštrukciu ustálil na sumu 9.062,97 eur. Mal za

preukázané, že ju zahŕňali tesárske práce, nákup dreva a strešnej krytiny, nákup tvárnic, výmena
okien, úprava fasády, úprava záhrady, stavba altánku a oplotenia. Väčšina rekonštrukčných prác bola
vykonávaná svojpomocne, teda samotným žalovaným, za pomoci kamarátov, otca, čo vyplýva aj zo
svedeckých výpovedí. Žalobkyňou zabezpečený a predložený výpočet ceny danej stavby vyhotovený
projektantom Ing. Petrom Holým, považoval súd prvej inštancie za nepoužiteľný. Poukázal na to, že

projektant stavby určil na sumu 44.919.47 eur. Vychádzal z predloženej projektovej dokumentácie zo
dňa 15.06.2006, pričom rozpočet bol vypracovaný v cenovej úrovni roku 2019 a prepočítaný štatistickým
indexom na úrovni ceny v roku 2006, nakoľko cenníky z roku 2006 už neboli k dispozícii. Vzhľadom
na zásadný rozpor v konaní preukázaných a projektantom odhadovaných cenových reláciách vykonal
jeho výsluch, v ktorom projektant Ing. Holý uviedol, že stavbu fyzicky nevidel, vychádzal z predloženej

projektovej dokumentácie, ktorá bola daná i stavebnému úradu a na základe toho vyhotovil výkaz
- výmer. Ďalej uviedol, že nevie potvrdiť, čo všetky práce a jednotlivé položky uvedené vo výkaze,
boli aj realizované, nakoľko toto zaznamenáva stavebný denník, ktorý k dispozícii nemal. Súd prvej
inštancie dal do pozornosti, že z podkladov predložených svedkom bolo zrejmé, že okrem materiálu,ktorý predpokladal, že bude použitý, účtoval aj cenu práce, o ktorej predpokladal, že bude vykonaná.
Avšak z konania vyplynulo, že strany si realizovali práce väčšinou svojpomocne. Rovnako účtoval,
respektíve započítaval odvoz a likvidáciu materiálu. Dospel tak k záveru, že takto spracovaný odhad

ceny stavby, robený iba podľa projektovej dokumentácie, je pre účely tohto konania nepoužiteľný,
keď súd pri rozhodovaní nemôže vychádzať z predpokladov a domnienok. Na základe hodnotenia
vykonaných dôkazov mal za preukázanú investíciu vo výške 9.062,97 eur z prostriedkov patriacich do
BSM.

4. Súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že strany sporu nadobudli hnuteľné veci, ktoré tvoria zariadenie
rodinného domu žalovaného alebo jeho príslušenstva: obývaciu stenu, sedačku, počítač, TV skrinku,
vitrínu, barovú policu, ktoré vzhľadom na svoj vek a opotrebenie majú zanedbateľnú hodnotu. Okrem
toho nadobudli dve osobné motorové vozidlá: E. A. Z. W. XXX E. M. S. XXXX Z., S. S., Z. W.
XXX E. v hodnote 500 eur. Poukázal, že strany nepredložili súdu žiadne dôkazy preukazujúce spôsob
nadobudnutia, hodnotu, či rok výroby nadobudnutých vozidiel a strany nenavrhovali v tomto smere

žiadne dokazovanie. Ich hodnota bola ku dňu zániku bola podľa tvrdenia žalobkyne 4.000 eur a podľa
tvrdenia žalovaného 3.300 eur. Taktiež v prípade kosačky ŠUPA bola podľa žalovaného jej zostatková
hodnota 300 eur a podľa žalobkyne 400 eur, opäť bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Vychádzajúc
z priemeru tvrdených súm dospel k záveru, že hodnota hnuteľných vecí patriacich so BSM je 4.000 eur.

5. Ku dňu zániku manželstva mala manželka na osobnom účte v C. A. sumu 249,69 eur. Počas trvania
manželstva, avšak už po odchode zo spoločnej domácnosti, obdržala od žalovaného sumu 12.000 eur,
ktorú použila na vybavenie svojej novej domácnosti a následne ešte čiastku 1.500 eur. Podľa vyjadrení
žalobkyne bola suma 12.000 eur použitá pre potreby ich spoločného syna a chod domácnosti, ktorú
si po odchode zo spoločnej domácnosti zariaďovala. Súd prvej inštancie predložené bloky za nákup

rôznych potravín a oblečenia nepovažoval za dostatočný dôkaz o fakte, že suma bola spotrebovaná
pre potreby dieťaťa, keďže tieto bloky môžu pochádzať odkiaľkoľvek a od kohokoľvek. Dospel k záveru,
že suma 12.000 eur patrí do BSM, keďže žalovaný vyslovene poprel, že by sa jednalo o finančný
dar poskytnutý žalobkyni. Počas trvania manželstva uzatvorila poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX v
spoločnosti P.-Slovenská W., P..B.. Dňa 28.02.2013 zmluva zanikla a na účet žalobkyne bola vyplatená

suma 702,76 eur a z ďalšej poistnej zmluvy suma 362,13 eur, pričom vyplatené poistné taktiež patrí do
BSM. Súd prvej inštancie z výpisu účtu žalobkyne rovnako zistil, že počas trvania manželstva žalobkyňa
odpredala cenné papiere za sumu 4.809,51 eur a táto suma je rovnako príjmom BSM. Poukázal pritom
na skutočnosť, že k výplate došlo potom, ako žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť so žalovaným.
K žalovaným poskytnutej sume 1.500 eur žalobkyni na rekonštrukciu kuchynskej linky uviedol, že sa

nejednalo o dar a polovica patrí žalovanému, nakoľko sa nejednalo do investície do majetku žalobkyne.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nepredložil výpisy zo svojho osobného účtu vo VÚB
ku dňu zániku manželstva, ako navrhoval dodatočne právny zástupca žalobkyne. Poukázal na to, že
po otvorení pojednávania využil koncentračnú zásadu a uložil stranám, aby v lehote 30 dní predložili
všetky návrhy na vykonanie dokazovania týkajúceho sa skompletizovania masy BSM a upozornil strany,

že na návrhy dôkazov predložené po tejto lehote nebude prihliadať. Žalovaný však potvrdil, že v čase
rozvodu manželstva mal úspory v sume 20.000 eur, čo žalobkyňa nepopierala a sama uviedla v podanej
žalobe. Súd prvej inštancie tiež poukázal na tvrdenia žalobkyne, že zo spoločných prostriedkov bola
vyplatená suma 440.000 Sk bratovi žalovaného, ako náhrada spoluvlastníckeho podielu na dome, ako aj
na tvrdenia žalovaného, že 400.000 Sk, ktorými vyplatil brata, mu dal jeho otec. Žalovaný taktiež uviedol,

že pracoval v spoločnosti Hydrotech, kde mal príjem okolo 400 eur, nejakú dobu bol nezamestnaný,
potom sa zamestnal ako kurič s príjmom 180 eur mesačne. Náklady domácnosti boli okolo 600 eur,
privyrábal si vínom, celkovo mal príjem okolo 700 eur.

6. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods.

1, 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného zaniklo právoplatnosťou rozsudku o
rozvode manželstva zo dňa 11.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.03.2014. Na vyporiadaní
BSM sa nedohodli a žalobkyňa sa ho domáhala žalobou doručenou mu dňa 09.02.2017. Jeho úlohou
bolo ustáliť, čo nadobudli manželia počas trvania manželstva, teda určiť tzv. masu BSM a vyporiadať

ju v zmysle citovaných právnych ustanovení. Súčasťou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov musí byť všetko, čo manželia nadobudli počas trvania manželstva, okrem vecí získaných
darom, dedičstvom alebo vecí slúžiacich výlučne osobnej potrebe jedného z manželov. Pri vyporiadaní
je každý z manželov oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložil naspoločný majetok. Nie je možné opomenúť ako sa ktorý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil od
nadobudnutie majetku a o jeho udržanie. Pri stanovení ceny pre účely vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa vychádza z ceny veci v dobe vyporiadania, avšak z jej stavu v dobe zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 11/2011). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, urobí sa jeho vyporiadanie, pri ktorom sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. To platí tak pri podieloch na majetku, ako aj na záväzkoch. Vyporiadanie má dve fázy
kvantitatívnu, kedy sa zisťuje rozsah a cena vyporiadavaných vecí a fázu kvalitatívnu, kedy dochádza k
rozdeleniu vecí medzi účastníkov konania. Pre úvahu súdu o (ne)rovnosti podielov účastníkov konania

je významné, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí. Zhrnul, že v konaní bolo preukázané, že manželia žili spoločne v rodinnom dome
vo vlastníctve žalovaného, ktorý rekonštruovali z prostriedkov patriacich do BSM. Obaja mali približne
podobné príjmy, ktoré pohybovali na úrovni 600-700 eur mesačne a náklady domácnosti znášali
spoločne. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať k matke. Na svojom účte mala v tom
časečiastkutakmer19.000eur,ktorúspotrebovala,beztohoabysúduozrejmilanaakýúčel.Tiežvtomto

čase prijala platby z poistných zmlúv a predaja cenných papierov. Od žalovaného dostala k dispozícii
sumu 12.000 eur a 1500 eur, ktorú použila okrem zabezpečovania potrieb syna, aj na zariadenie svojej
novej domácnosti. Finančné vyrovnanie podielov manželov možno definovať ako sumu, ktorú jeden
z manželov zaplatí druhému na vyrovnanie hodnotového rozdielu medzi hodnotou majetku, ktorý sa
nadobudol z vyporiadania a hodnotou podielu, ktorý na každého pripadá. Uzavrel, že hodnota majetku

patriaceho do BSM, v nehnuteľnostiach predstavuje ku dňu vyporiadania sumu 4.000 eur (hnuteľné
veci), úspory v sume 20.000 eur a vložené investície do majetku žalovaného v sume 9.062,97 eur. Spolu
ide o hodnotu v sume 33.062,97 eur. Polovica tejto sumy je 16.531,48 eur a predstavuje ideálny podiel
žalobkyne. Od tejto sumy je potrebné odpočítať čiastku, ktorá je nárokom žalovaného voči žalobkyni,
a to sumu 9.686,94 eur. Rozdiel uvedených súm je čiastka 6.844,55 eur, ktorá predstavuje náhradu

spoluvlastníckehopodielumajetkuvBSMprežalobkyňu.Súdprvejinštancietakpopriprikázaníučených
hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalovaného, rozsudkom tiež zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni na vyrovnanie jej podielu na vyporiadanom majetku sumu 6.844,55 eur. O trovách konania
rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 C.s.p tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania, keď ani jedna strana nebola v spore plne úspešná.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu,
ktorým žiadala zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
eventuálne, ak odvolací súd dospeje k záveru o účelnosti doplnenia dokazovanie, žiadala o vyhovenie
žalobe v celom rozsahu, a tiež zaviazať žalovaného nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu.

Odvolanie odôvodnila tým, že jej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že podala žalobu v tejto veci a od

zániku BSM prejavila jednoznačnú vôľu vyporiadať BSM na základe dohody, k čomu vykonala viacero
pokusov o mimosúdnu dohodu. Žalovaný od samého počiatku sa k vyporiadaniu BSM staval absolútne
pasívne, v podstate spochybňoval všetky veci, ktoré navrhovala žalobkyňa zaradiť do masy BSM a aj v
priebehu súdneho konania viackrát deklaroval, že nemá záujem napomôcť k tomu, aby bol zistený úplný
skutkovýstavveci,ktorýbybolpredpokladomprespravodlivévyporiadanie.Nakoniecbolanútenápodať

žalobu, v ktorej vyšpecifikovala veci, ktoré podľa nej patria do BSM s tým, že v priebehu dokazovania
budú tieto doplnené o ďalšie veci práva a záväzky aj na základe stanoviska žalovaného. Strany sporu sa
v podstate zhodli len na zaradení niektorých hnuteľných vecí do tzv. masy BSM, a to osobný automobil
E. A., osobný automobil Hyundai, traktorová kosačka Šupa, hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom
dome vo M. na Š. L. XX, predstavujúce predovšetkým časť jeho zariadenia, ďalej úspory žalovaného,

investície (vynaložené spoločné finančné prostriedky) na rekonštrukciu uvedenej nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalovaného. Namietala, že súd prvej inštancie zle zisti skutkový stav veci, najmä,
že nedostatočne resp. nesprávne zistil čo patrí do BSM a pokiaľ aj zaradil veci, práva, záväzky do BSM,
tak v nesprávnej hodnote. Po vykonanom dokazovaní ustálil masu BSM, pričom dospel k záveru, že do
BSM patria hnuteľné vecí, ktoré si nakoniec strany sporu odsúhlasili sami, ďalej finančné prostriedky -

úspory žalovaného počas trvania BSM vo výške 20.000 eur, ktorých existenciu a výšku žalovaný uviedol
v rámci konania o rozvod manželstva a finančné prostriedky z BSM vynaložené na zhodnotenie majetku
vo vlastníctve žalovaného, ktorých výšku namietala. Podľa nej súd prvej inštancie nepochopiteľne a v
rozpore so zákonom a ustálenou súdnou praxou nezaradil do majetku nadobudnutého stranami sporuúspory žalovaného, ktoré si odkladal počas trvania BSM a zostatok finančných prostriedkov na účte
žalovanéhovpeňažnomústaveVÚB,a.s.Podľajejnázorutiežrozpornes§143Občianskehozákonníka
zaradil do masy BSM sumu 12.000, nakoľko v danom prípade sa jednalo o dar žalovaného v prospech

žalobkyne, čo sám uviedol vo svojej výpovedi žalovaný na pojednávaní konanom dňa 21.05.2018 (str. č.
5 zápisnice pojednávania). Poukázala, že sám žalovaný odpovedal na otázku súdu: "Je to suma, ktorú
som jej dal pre prípad, že by sa niečo stalo...". Uviedla, že rámci dokazovania označila veci, práva a iné
hodnoty tvoriace masu BSM a na potvrdenie svojich tvrdení predložila súdu relevantné dôkazy, ktoré
potvrdzujú jej skutkové tvrdenia. Strany sporu sa zhodli na určení hnuteľných vecí, ako aj ich hodnote

ku dňu zániku BSM. Žalovaný nenamietal úspory počas trvania BSM vo výške 20.000 eur. Ohľadom
finančných prostriedkov z BSM vynaložených na zhodnotenie majetku vo vlastníctve žalovaného uviedla
ich výšku 44.920 eur a poukázala na to, že v rámci dokazovania predložila celú stavebnú dokumentáciu
vzťahujúcu k stavbe - zmena dokončenej stavby rodinného domu - nadstavba sedlovej strechy povalou
bez zobytnenia podkrovia na Š. XXX/XX M. W. B.. Č.. XXX. Dala do pozornosti, že súdu prvej inštancie
ako dôkaz predložila odborné vyjadrenie zo dňa 08.10.2019, ktoré jasným a relevantným spôsobom

dokumentuje výšku vložených investícii bývalých manželov do predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný
na potvrdenie svojich skutkových tvrdení, že stavbu (nadstavbu) zrealizoval za sumu 9.002,67 eur,
nepredložil žiadne relevantné a hodnoverné dôkazy (faktúry, výdajky, svedecké výpovede), ktoré by
potvrdili jeho skutkové tvrdenia. Skôr naopak, žalovaným predložené dôkazy pôsobia vo vzťahu k
jeho tvrdeniam kontraproduktívne, a preto žalobkyňa žiadala aby súd prvej inštancie na takéto dôkazy

ani neprihliadal. Ohľadom ďalších ňou tvrdených úspor žalovaného vo výške 92.750 eur, uviedla, že
dôvodnosť zaradenia tejto položky do masy BSM osvedčuje tým, že sám žalovaný sa na pojednávaní
vyjadril,žeokrempríjmuzbežnejpracovnejčinnosti(zamestnanec)sikaždýmesiacprivyrobilminimálne
500 eur (v skutočnosti možno 3x viac) z nelegálneho predaja vína, resp. výrobkov z hrozna. Porovnaním
obsahu výpovede žalovaného v otázke prispievania na chod domácnosti a priznania existencii tzv.

vedľajšieho príjmu možno podľa nej logicky dospieť k záveru, že žalovaný si predmetnú sumu odkladal
výlučne pre seba, resp. používal výlučne na svoje potreby a nie pre potreby rodiny, t. j. spoločnej
domácnosti. Namietala, že nebolo vykonané dokazovanie o zostatku na účte žalovaného vo VÚB, a. s.
ku dňu zániku BSM, a to napriek tomu, že vyžiadanie informácie o zostatku na účte žalovaného navrhla
žalobkyňa viackrát súdu vykonať. Aj s poukazom na túto skutočnosť nebolo možné spoľahlivo vypočítať

a navrhnúť konečné vyporiadanie BSM. Podľa jej názoru dostatočným a zrozumiteľným spôsobom
uviedla na základe čoho a akým spôsobom dospela k položkám, ktoré žiada zaradiť do BSM a tiež
vyporiadať, pričom poukázala na svoje podania z 09.04.2018, 21.05.2019 a 12.05.2021. Poukázala
na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku stotožnil s tvrdením žalovaného v otázke
zaradenia sumy 12.000 eur do BSM, že nebolo nijako preukázané to, že si žalovaný bez zdôvodnenia

ponechal úspory za čas trvania manželstva vo výške 95.750 eur a s tvrdením žalovaného o tom
za koľko realizoval rekonštrukciu (nadstavbu) rodinného domu patriaceho do vlastníctva žalovaného.
Súdu prvej inštancie vytýkala, že mal vysvetliť, z akých dôvodov sa stotožnil s tvrdeniami a dôkaznými
prostriedkami zo strany žalovaného natoľko, že ignoroval ostatné dôkazné prostriedky, ktoré s ním
boli v priamom rozpore a prečo postupoval v priamom rozpore s C.s.p. Mala za to, že odôvodnenie

rozsudku je v tejto časti nedostatočné a nepresvedčivé, pričom týmto nesprávnym procesným postupom
jej súd prvej inštancie znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konajúci súd bol povinný podrobne sa vysporiadať s jej
argumentáciou a dôkazným prostriedkom, keď v odbornom vyjadrení je stanovená hodnota, ktorá bola
skutočne vynaložená zo spoločných prostriedkov manželov na realizáciu nadstavby podľa projektovej

dokumentácie overenej dňa 15.06.2006 v stavebnom konaní. V odbornom vyjadrení sú uvedené dve
hodnoty vložených investícii, pričom navrhla, aby súd prvej inštancie vychádzal pri vyporiadaní BSM z
hodnoty44.919,47eurakohodnotyspoločnevynaloženýchprostriedkovzBSMdovýlučnéhovlastníctva
žalovaného. Pokiaľ sa nestotožnil s takto vyčíslením výšky investícii, mal vykonať ňou navrhovaný
dôkaz - ako to žiadala vo svojom písomnom podaní zo 21.05.2019, bod 3.: "Keďže z doterajšieho

priebehu konania vyplýva, že žalobkyňa nevie presne uviesť výšku investícii do nadstavby RD vo M.
nakoľko nedisponuje relevantnými dokladmi a naopak žalovaný nechce tieto doklady predložiť zámerne
(alebo ich vôbec nemá), taktiež odmietol sprístupniť nehnuteľnosť za účelom vypracovania súkromného
znaleckého posudku v zmysle § 209 C.s.p. zo strany žalobkyne, žalobkyňa navrhuje, aby súd za účelom
náležitého objasnenia veci (§ 187 C.s.p.) ustanovil znalca ktorý určí (posúdi) výšku náhrady (investícii)

toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich... t.j. aká
suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov (rozsudok KS v Nitre z 24.
októbra 2007, sp. zn. 25Co/73/2007)." Uviedla, že súd prvej inštancie tento navrhovaný dôkaz bez
vysvetlenia nevykonal. Poukázala na to, že žalovaný predložil doklady na základe ktorých tvrdil, ževýška vložených investícii z prostriedkov BSM v rámci nadstavby a prístavby rodinného domu bola vo
výške 9.002,67 eur. Relevantnosť a právnu záväznosť týchto dokladov spochybnila v obsahu písomného
podania zo dňa 18.07.2017 a 21.05.2018 a z tohto dôvodu je argumentácia žalovaného podľa jej

názoru nulitná pre účely tohto konania. Takisto výpovede svedkov navrhnutých žalovaným, týkajúce sa
výšky investícii boli zmätočné, odporovali si v podstate veci a aj z týchto dôvodov sú tieto svedecké
výpovede irelevantné. Namietala tiež, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil, prečo nezahrnul úspory
žalovaného počas trvania manželstva do masy BSM, napriek tomu, že sám žalovaný sa priznal k tomu,
že si mimo rodinný rozpočet pravidelne mesačne odkladal sumu 500 eur. Žalovaný sám uviedol na

pojednávaní dňa 10.09.2018 koľko mal mesačný príjem: od r. 1999 do roku 2013 zarábal 300 - 450
eur/mesačne, od roku 2013 do roku 2016 zarábal 180 eur/ mesačne. Od roku 1999 do roku 2016
(trvanie BSM) mal "iný" príjem 500 eur/mesačne za predaj vína bez licencie, čo pravdepodobne nie je
konečný údaj, t.j. za obdobie 185,5 mesiaca to predstavuje sumu 92.750 eur. Žalovaný ďalej uviedol
na pojednávaní konanom dňa 21.05.2018, že "náklady našej domácnosti sa pohybovali okolo 600 eur/
mesačne, z toho 400 eur som platil ja". Spolu so stranami býval v spoločnej domácnosti otec žalovaného,

ktorý tiež pravidelne prispieval na chod domácnosti. Ona uviedla a žalovaný to nijako nenamietal, že
prispievala na domácnosť sumou 300-400 eur. Podľa nej je tak namieste otázka, na aký účel použil
žalovaný rozdiel medzi svojím príjmom (300-450 eur za 13 rokov, 156 mesiacov x 450 eur = 70.200
eur, resp. 180 eur za 3 roky t.j. 36 x 180 = 6.480 eur a 500 eur, t.j. za 185,5 mesiacov, t.j. musel mať
úspory vo výške 92.750 eur a výdajmi na spoločnú domácnosť, t.j. 185,5 mesiacov x 400 eur = 74.200

eur), t.j. sumu vo výške 169.430 eur - 74.200 eur = 95.230 eur. Túto finančnú sumu jednoznačne žiadala
zahrnúť do masy BSM z dôvodu, že ju uviedol sám žalovaný a nevedel uviesť účel na ktorý mala byť
táto suma (úspory počas trvania BSM) použitá. Všeobecne poukázala na to, že hlavným zdrojom BSM
sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, z podnikania, príjmy zo
sociálneho poistenia atď. Pri všetkých príjmoch manželov platí zásada, že príjem sa stane predmetom

BSM až keď ho oprávnený manžel prevzal. Rovnako poukázala na závery Ústavného súdu SR, týkajúce
sa požiadaviek riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v rozhodnutiach III. ÚS 107/07, IV. ÚS
14/07, I. ÚS 243/07, III. ÚS 311/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/2012, III. ÚS 199/09. Súd prvej inštancie
podľa nej nesprávne právne posúdil otázku znaleckého dokazovania, konkrétne skutočnosť, že v konaní
bolo predložené odborné vyjadrenie (§ 206 C.s.p.). Na vlastné náklady si nechala vypracovať odborný

posudok - Výpočet ceny na stavbu zo dňa 08.10.2019, vypracovaný spoločnosťou H&W INVEST s.r.o.,
IČO: 35 906 626. Na pojednávaní bol vypočutý autor tohto odborného stanoviska a nakoniec súd
prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že toto odborné stanovisko a objasnenie odborných otázok
súvisiacich s vloženými investíciami samotným odborníkom je pre účely tohto konania nepoužiteľný.
Vysvetlenie takéhoto záveru, resp. jeho odôvodnenie zo strany súdu je nejasné, nelogické a možno

povedať aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Uviedla, že žalovaný odmietal po celý čas
konania na súde poskytnúť akúkoľvek súčinnosť pri zisťovaní a určení veci patriacich do BSM a
hlavne odmietal ako výlučný vlastník nehnuteľnosti rodinného domu sprístupniť túto nehnuteľnosť za
účelom vykonania obhliadky. Účelom obhliadky malo byť stanovenie hodnoty, resp. výšky finančných
prostriedkov pochádzajúcich z BSM a investovaných do nadstavby. Žalovaný taktiež počas konania na

súde odmietol založiť do spisu príslušné dôkazy preukazujúce začatie, ako aj realizáciu nadstavby na
jemu patriacom rodinnom dome, t.j. odmietol do konania poskytnúť listinné dôkazy ako sú projektová
dokumentácia, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, stavebný denník, atď. Naopak ona musela
zaobstarať predmetnú dokumentáciu, ktorá by bola podkladom pre znalecké ocenenie veľmi náročným
spôsobom, ktorý aj časovo odďaľoval ukončenie celého sporu. Uvedeným nesprávnym postupom súd

prvej inštancie nielen dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale aj nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Jeho rozsudkom zároveň došlo k denegatio iustitiae, kedy konajúci súd nerozhodol v súlade s
princípom právnej istoty, čo je v rozpore so základnými princípmi nielen C.s.p., ale aj právneho štátu, tak

ako je definovaný v Ústave SR. Namietala, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nepostupoval
dôsledne podľa § 191 ods. 1 C.s.p., pretože prihliadol iba na okolnosti svedčiace v prospech žalovaného
a v jej neprospech, a okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech vôbec nevyhodnotil. Napriek skutočnosti,
že dokazovanie vo veci vložených investícii pochádzajúcich z BSM do majetku jedného z manželov
je náročné v podmienkach na území SR (nákup bez faktúr, bez DPH, neexistencia akýchkoľvek

relevantných podkladov pri príprave a realizácie stavby, rekonštrukcie stavby a pod.), tak súd prvej
inštancie napriek predloženému odbornému stanovisku a viacerým návrhom na dokazovanie, resp. na
pribratie znalca za účelom náležitého objasnenia veci (§ 187 C.s.p.) - t.j. aby ustanovil znalca ktorý určí
(posúdi) výšku náhrady (investícii) toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelenýmajetok jedného z nich, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov,
takýto návrh neakceptoval a pri hodnotení dôkazov sa uspokojil z absolútne irelevantnými podkladmi
zo strany žalovaného, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu (len ponuky, bez dokladu o zaplatení,

nesedia z časového hľadiska s realizáciou nadstavby a pod.) Podľa jej názoru je potom namieste otázka,
prečo súd nedal vyhotoviť na návrh žalobkyne znalecký posudok, účelom ktorého by bolo určiť hodnotu,
o ktorú sa individuálny majetok jedného z manželov (žalovaného) v dôsledku spoločnej investície ku
dňu vyporiadania zvýšil, aby sa naplnil účel § 150 Občianskeho zákonníka, t.j. pri vyporiadaní BSM
po rozvode manželstva. K takémuto názoru dospel aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn.

II. ÚS 347/09-13 zo dňa 13.10.2009, pričom poukázala na časť odôvodnenia uvedeného rozhodnutia
ústavného súdu uvádzajúceho závery odvolacieho súdu ("Odvolaciemu súdu je známa doterajšia súdna
prax ohľadom výkladu otázky valorizácie investícií uskutočnených za trvania manželstva s poukazom
na doslovný výklad rozhodnutia Najvyššieho súdu publikovaného pod R 42/72. Doterajšia judikatúra
stále vychádza zo zákazu valorizácie investícií a nahradzujú sa vo výške prostriedkov vynaložených
na investície v dobe ich uskutočnenia v minulosti. Oproti tomu je však nepochybné, že judikatúra

dovodila aj koncepciu redukcie investícií, ktorá vznikla asi preto, že opačný výklad zodpovedajúci nosnej
myšlienke zákazu valorizácie vedie k absurdným záverom, že pri vyporiadaní BSM budú nahradzované
pôvodné investície do vecí ku dňu zániku BSM a ku dňu jeho vyporiadania už neexistujúcich či
bezcenných. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nie je udržateľná myšlienka, že investície
budú nahradzované maximálne do výšky prostriedkov vynaložených v budúcnosti aj so súhlasom oboch

manželov, pretože reálna hodnota investícii môže byť v dobe vyporiadania celkom iná a z ničoho
nemožno odvodzovať, že s týmto následkom boli manželia uzrozumení. Naopak takýto predpoklad je v
súlade s reálnym ekonomickým správaním osôb. Dôsledky takejto aplikácie zákona nie sú spravodlivé
a smerujú proti zmyslu a účelu Občianskeho zákonníka v dnešnej dobe, keď pojmy ako inflácia, výnos
majetku, riziko, trhové utváranie cien majú na rozdiel od doby pred rokom 1989 zásadný význam a

určujú v podstate správanie osôb. Za vhodnejší sa odvolaciemu súdu javí extenzívny výklad, ktorý
vedie k chápaniu investícií ako k hodnote, o ktorú sa individuálny majetok jedného z manželov v
dôsledku spoločnej investície ku dňu vyporiadania zvýšil. Takýto prírastok je v skutočnosti tým, čo ku
dňu vyporiadania bolo na majetok vynaložené. Potom náprava takéhoto obohatenia medzi manželmi
je zrejme účelom príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka"). Ďalej žalobkyňa poukázala na

to, že uvedenou problematikou sa tiež zaoberal Ústavný súd SR uznesení II. ÚS 17/2016-13 zo dňa
14.01.2016, v ktorom jednoznačne deklaroval, že "súdy by pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM nemali
striktne postupovať podľa doterajšej rozhodovacej praxe a mali by pri svojom rozhodovaní brať do
úvahy časový a hlavne ekonomický dopad na právnu úpravu danej problematiky, nakoľko doteraz
súdy vychádzali pri hodnotení a rozhodovaní z § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý bol prijatý s

účinnosťou 01.04.1964, i. j. inom časovom období, ktoré je rozdielne od terajšieho stavu a princípov
slobodného trhu a trhovej ekonomiky." Podľa jej názoru sa mal súd prvej inštancie prikloniť k odbornému
vyjadreniu spoločnosti H&W INVEST s.r.o., ktorá disponuje potrebnými odbornými vedomosťami, a nie
sám vyhodnotiť, že odborník, fundovaná osoba vyhodnotila situáciu nesprávne. Podľa nej teda všetko
doposiaľ uvedené bez akýchkoľvek pochybností potvrdzuje jej tvrdenia, avšak súd prvej inštancie ich

arbitrárne samovoľne v odôvodnení rozsudku odignoroval, čím nielen dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale aj vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie taktiež nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázala taktiež na Čl. 2 C.s.p., podľa ktorého ochrana

ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá. Jedným z
aspektov práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je právo strany na "rovnosť zbraní". Podľa
Európskeho súdu pre ľudské práva tkvie zásada rovnosti zbraní v tej skutočnosti, že v civilnom konaní
"musí byť každému účastníkovi poskytnutá rozumná možnosť ukázať svoju vec (vrátane dokazovania)
za podmienok, ktoré ho nedostávajú do podstatnej nevýhodnej situácie ako jeho oponenta." Poukázala

aj na závery ústavného sudu v rozhodnutiach IV. ÚS 49/09, IV. ÚS 233/04, IV. ÚS 95/07, IV. ÚS 77/02.
Doplnila, že odvolanie voči výroku o náhrade trov konania je naviazané na odvolanie voči prvému
výroku. Mala teda za to, že sú dané dôvody na vyhovenie žalobe v celom rozsahu. V zmysle príslušných
ustanovení C.s.p. jej potom patrí náhrada trov konania v celom rozsahu, z čoho vyplýva, že ani výrok o
náhradetrovkonanianiejesprávnyamusíbyťzmenený.Vprípadeúspechusiuplatnilavočižalovanému

náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a právne odôvodnený, vynímajúc výrok o trováchkonania, v ktorej časti podal odvolanie. V ostatnej časti súd prvej inštancie podľa neho riadne, na
základe dostatočne vykonaného dokazovania zistil a posúdil skutkový i právny stav veci a vo veci
rozhodol v súlade so zákonom. Odkázal na svoje doterajšie písomné vyjadrenia, prednesy a predložené

dôkazy a zotrval na svojom stanovisku k meritu veci. Mal za to, že jeho nároky sú skutkovo a právne
opodstatnené a dôkazne preukázané. Osobitne odkázal na obsah jeho záverečného vyjadrenia zo
dňa 31.05.2021, v ktorom sa podrobne vyjadril ku všetkým zásadným aspektom prejednávanej právnej
veci. Vzhľadom na jeho rozsiahlosť, ako aj na skutočnosť, že v odvolaní žalobkyne sa nenachádzajú
nové rozhodné skutkové ani právne tvrdenia, na ktoré by už do rozhodnutia súdu prvej inštancie

nebol poukázal, nepovažoval za potrebné opakovať to, čo už v rámci vykonaného dokazovania, resp.
svojej záverečnej reči vyslovil. S obsahom odvolania žalobkyne nesúhlasil, vrátane špecifikovaných
odvolacích dôvodov, pre ktoré bolo podané. Podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie skutkovo i
právne, riadne a zrozumiteľne odôvodnené. K námietkam žalobkyne o potrebe vykonania ďalšieho
dokazovania uviedol, že žalobkyňa mala v rámci celého konania dostatok priestoru na to, aby navrhla
vykonanie relevantných dôkazov a aby rozporovala jeho tvrdenia. Nesúhlasil s jej vyjadrením, že on

neuniesol dôkazné bremeno s tým, že túto otázku vníma opačne a má za to, že to bola práve žalobkyňa,
ktorá po celý čas dokazovania nepreukázala opodstatnenosť svojich tvrdení. Rovnako nesúhlasil, že
by neprecizoval masu BSM, resp. nekonkretizoval svoj návrh na vyporiadanie spoločne nadobudnutého
majetku.Odpočiatkuanáslednepocelýčaskonaniazotrvávalnasvojichpôvodnýchtvrdeniach,vrátane
špecifikácie uplatňovaného nároku. Žalobkyňa neustále menila rozsah toho, čo si mienila uplatniť,

pričom neodôvodnene a neprimerane svoje nároky stupňovala. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho
konania.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný, a to do výroku o náhrade trov
konania. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý mu nepriznal náhradu trov konania

s poukazom na § 255 ods. 2 C.s.p. a skutočnosť, že ani jedna zo strán sporu nebola v spore plne
úspešná. Mal za to, že účastník, ktorý v spore uspel, a to i čiastočne, má nárok na náhradu trov konania,
ktoré vynaložil v súvislosti so súdnym konaním, či už v plnej výške alebo čiastočne, resp. pomerne
k dosiahnutému výsledku sporu. Súd v takom prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok.
Žalovaný pripúšťa, že nemal 100 % (plný) úspech vo veci, ale preukázateľne mal čiastočný úspech, a to

v pomere k žalobkyni podstatným rozdielom, čo podľa jeho názoru zakladá jeho nárok na náhradu trov
konania.Čiastočnýúspechvovecizakladánároknapomernérozdelenienáhradytrovkonania.Nárokna
čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť
náhrady trov konania, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a
výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie

práva. Faktom je, že v rámci žalobného petitu navrhoval vyplatiť z titulu peňažného vyrovnania bývalých
manželov od počiatku sumu 6.400 eur (a to už v predsúdnom štádiu) a v rámci záverečného návrhu
predneseného dňa 31.05.2021 sumu 6.626,73 eur. Súd prvej inštancie ho svojim rozhodnutím zaviazal k
vyplateniu sumy 6.844,55 eur peňažného vyrovnania. Žalobkyňa pôvodne navrhovala, aby jej zo strany
žalovaného bola vyplatená suma 20.000 eur, pričom v záverečnom návrhu výška ňou uplatňovaného

nároku predstavovala sumu 80.085 eur peňažného vyrovnania. Poukázal na to, že existuje zásadný
nepomer medzi výškou uplatňovaného nároku na peňažné vyrovnanie bývalých manželov žalobkyňou
a ním v kontexte so sumou, ktorá bola dotknutým rozsudkom žalobkyni priznaná, o to viac, že žalobkyňa
na rozdiel od neho podstatným spôsobom počas konania menila svoj žalobný návrh od sumy 20.000
eur k sume 80.085 eur Od počiatku zotrvával jednak na svojich skutkových tvrdeniach, ako aj na svojom

žalobnom návrhu, vrátane navrhovanej výšky peňažného vyrovnania. Bola to predovšetkým žalobkyňa,
ktorá svojou procesnou aktivitou neefektívne zvyšovala náklady súvisiace s priebehom súdneho konania
a prejednávaním tejto právnej veci. Dal tiež do pozornosti, že rozhodovacia činnosť súdov v súvislosti
s rozhodovaním o náhrade trov konania vychádza zo všeobecne prijímanej zásady, že vedenie sporu,
respektíve obrana skutočných (nie domnelých) práv v súdnom konaní, nemôže byť strane, ktorá mala

v spore úspech na škodu. Hrozba, že v prípade neúspechu v súdnom konaní môže byť neúspešná
strana sporu zaviazaná povinnosťou uhradiť druhej strane náklady (trovy), ktoré táto strana vynaložila
na vedenie sporu, má odrádzať od svojvoľného podávania zjavne neodôvodnených žalôb, respektíve
má odradiť od zjavne neúspešného uplatňovania domnelých práv v súdnych konania. § 257 C.s.p.
umožňuje súdu vždy zvážiť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, zobrať do úvahy dôvody

hodné osobitného zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho konania tej strane
sporu, ktorá by inak náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných zákonných ustanovení
právny nárok. Predmetné procesné ustanovenie však predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Podľa týchto zásad platí, že neúspešná strana sporuje povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania, ktoré úspešnej strane v spore vznikli, pričom
zároveň platí, že súdy sú povinné zaviazať sporovú stranu, ktorá svojim zavinením vznik trov spôsobila,
aby tieto trovy protistrane nahradila. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorým súd nepriznal strane sporu

nárok na náhradu trov konania, musí byť vždy možné jednoznačne zistiť, z akých skutkových a právnych
záverov vychádzal, inak je rozhodnutie súdu v tejto časti nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby odvolací sud z dôvodu podľa § 365 ods. 1 pís. h/ C.s.p. rozsudok v dotknutom výroku o
trovách konania zmenil a priznal mu nárok na náhradu trov konania alebo aby v tejto časti rozsudok
súdu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na opätovné rozhodnutie.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá ho považovala za účelové a právne
irelevantné. Žalovaný v odvolaní podľa nej neuviedol také skutočnosti, resp. dôvody, ktoré zakladajú
dôvodnosť podania odvolania, t.j. nenapĺňajú skutkovú podstatu odvolacieho dôvodu, ktorým odôvodnil
žalovaný svoje odvolanie (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázala na to, že vo svojom odvolaní uviedla
tiežskutočnostiresp.dôvody,prečosaodvolávavočivýrokusúduprvejinštancieonáhradetrovkonania.

Uviedla, že obsah odvolania žalovaného je v rozpore jednak so skutkovým stavom a jednak s hmotným
právom, t. j. zákonnou úpravou uvedenou v § 251 a nasl. C.s.p. Dala do pozornosti, že žalovaný sa od
zániku BSM vehementne bránil spravodlivo a zákonným spôsobom vyporiadať BSM. Tieto skutočnosti
vyplývajú zo samotného priebehu dokazovania v predmetnej veci na súde prvej inštancie. Žalovaný
viackrát pred súdom deklaroval svoju neochotu dostatočne a úplne zistiť, čo patrí do majetku BSM

a hlavne odmietal bezdôvodne zistiť súdu výšku vložených investícii pochádzajúcich z prostriedkov
patriacich do BSM na realizáciu nadstavby, prístavby a rekonštrukcie rodinného domu vo Vinosadoch.
Žalovaný odmietol poskytnúť súdu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa stavebného konania a pred
súdom vyhlásil, že do nehnuteľnosti nevpustí žiadneho znalca, resp. odborníka, ktorý by posúdil výšku
investícii ku dňu vyporiadania BSM, t.j. hodnotu, o ktorú sa individuálny majetok jedného z manželov

(žalovaného) v dôsledku spoločnej investície ku dňu vyporiadania zvýšil, čím by sa naplnil účel §
150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní BSM. Nie je pravdou, že ona svojou procesnou aktivitou
neefektívne zvyšovala náklady súvisiace s priebehom súdneho konania a prejednávania tejto právnej
veci, ako to tvrdí žalovaný. Naopak on od začiatku procesu vyporiadania (a to nie len na súde) sa
staval k vyporiadaniu laxne, negativistický a s cieľom skôr veci zahmlievať, pričom účelom spravodlivého

a zákonného vyporiadania by naopak mala byť súčinnosť a ochota oboch bývalých manželov na
rýchlom, efektívnom a hospodárnom vyporiadaní ich zaniknutého BSM. Poukázala na to, že "v konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada len tie veci (majetok) patriace do
tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22 Cdo 999/2006 o dňa 09.11.2006). Dala tiež do pozornosti, že viackrát žiadala súd prvej inštancie,

aby žalovaného zaviazal k spolupracovaniu pri objasnení skutkového stavu a do konania predložil
dôkazy,ktorýmidisponovalvýlučneon,nakoľkoonabolanútenásazospoločnejdomácnostiodsťahovať
a nemala prístup k žiadnym písomným dôkazným materiálom. Žalovaný v priebehu konania odmietal
takéto dôkazy do súdneho spisu založiť a ona bola nútená prácnym a finančne náročným spôsobom
preukazovať svoje skutkové tvrdenia, napriek tomu, že žalovaný nimi fyzicky disponoval (stavebná

dokumentácia,dokladyorealizáciinadstavby,atď.).Nazákladeuvedenéhojetedapodľanejpreukázaný
opak tvrdenia žalovaného o tom, kto a akým spôsobom prispieval k riadnemu zisteniu skutkového stavu
veci a kto a ako efektívne v dokazovaní postupoval. Prístup strán sporu k efektívnemu a hospodárnemu
vyriešeniu celej veci je možné bez problémov zistiť, resp. overiť si zo spisového materiálu, to jednak z
písomných podaní strán sporu a jednak z ústnych výpovedí na samotných pojednávaniach konaných na

súde. V plnom rozsahu trvala na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedla v odvolaní voči rozsudku súdu
prvej inštancie - a to sa týka aj časti rozhodnutia prvostupňového súdu o náhrade trov konania. Uviedla,
že vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie voči výroku o náhrade trov konania je naviazané na odvolanie
voči prvému výroku, má za to, že odvolací súd akceptuje aj ňou uvedené skutkové aj právne dôvody
v samotnom odvolaní, ako aj v tomto vyjadrení a rozhodne, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni

trovy konania v plnom rozsahu.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne vo veci samej nie je dôvodné, avšak dôvodným je odvolanie žalovaného do výroku o náhrade
trov konania.12. Žalobkyňa v odvolaní namietala správnosť zisteného skutkového stavu veci týkajúceho sa predmetu
vyporiadania a jeho hodnoty, keď podľa nej súd prvej inštancie do masy BSM omylom zaradil finančné
prostriedky 12.000 eur, ktorými disponovala žalobkyňa, a naopak nezaradil úspory žalovaného vo výške

92.750 eur ani zostatok na jeho bankovom účte vo VÚB, a.s. Namietala aj súdom prvej inštancie zistenú
výšku investície 9.062,97 eur vynaloženej počas trvania manželstva z prostriedkov BSM do majetku
(nehnuteľnosti) vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorá podľa nej predstavovala sumu 44.920 eur.

13. V súvislosti so sumou 12.000 eur zaradenou do hodnoty vyporiadania žalobkyňa konkrétne

namietala, že išlo o dar zo strany žalovaného, čo i sám potvrdil, keď v konaní pred súdom prvej
inštancie (na pojednávaní 21.05.2018) uviedol, že túto sumu "jej dal pre prípad, že by sa niečo
stalo...". Odvolací súd v tomto smere dáva predovšetkým do pozornosti, že darovanie vecí patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva jedným manželom druhému manželovi je neprípustné. Takéto
darovaniemedzimanželminiejemožné,pretožebyznamenalopremenuvlastníckehorežimuveci,ktorá
sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve, na výlučné vlastníctvo iba jedného z manželov a malo

by za následok zánik BSM k spoločným veciam a vo svojich dôsledkoch by znamenalo obchádzanie
kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka o rozsahu BSM. K zániku BSM môže dôjsť iba v
prípadoch zákonom presne určených, nie však dispozíciou manželov, a teda ani vzájomnou darovacou
zmluvou. Každý z manželov má totiž vlastnícke právo k celej veci, vzhľadom na to práva jedného
manžela sú obmedzené rovnakými právami druhého z manželov. Právne vzťahy, ktoré vyplývajú z

BSM, sa prejavujú iba vo vzťahu k celej veci, a to či už ide o vzťahy medzi manželmi navzájom alebo
o vzťahy k tretím osobám, takže tu neexistuje podiel, ktorý by mohol byť samostatným predmetom
majetkovoprávnych vzťahov. Ak má teda každý z manželov vlastnícke právo k celej veci, obmedzené
rovnakým právom druhého manžela, nemôže jeden z manželov toto svoje právo previesť na druhého
manžela, a to ani darovacou zmluvou. Darovacia zmluva, ktorou jeden manžel daruje vec patriacu do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov druhému manželovi, je so zreteľom na ustanovenie § 39
OZ absolútne neplatná (napr. R 6/1979; Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a
kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015. § 143). Príslušne tak argumentoval aj
žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie reagujúc na tvrdenia žalobkyne o darovaní finančných
prostriedkov zo strany žalovaného počas trvania manželstva. V konaní ani nebolo preukazované či

vôbec tvrdené, že by predmetné prostriedky pochádzali z jeho výlučného vlastníctva. Napokon, pokiaľ
žalobkyňa dôvodnosť svojej argumentácie zakladá na tom, že žalobca na pojednávaní uviedol, že jej
tieto finančné prostriedky "dal pre prípad, že by sa niečo stalo", odvolací súd navyše uvádza, že z takejto
formulácie nemožno bez ďalšieho vyvodiť úmysel ich darovania (§ 628 Občianskeho zákonníka). Tento
úmysel priamo vyvracia aj stanovisko žalovanej strany na pojednávaní dňa 16.04.2018, že v prípade

tejto sumy "v žiadnom prípade nejde o dar, žalovaný previedol tieto peniaze na účet žalobkyne ako
rodinné úspory, ktoré majú byť k dispozícií na potreby rodiny". Náležite tak súd prvej inštancie (pri svojom
závere, že predmetná suma patrí do BSM) uviedol, že žalovaný poprel, že by sa jednalo o finančný dar
poskytnutý žalobkyni. Nebolo potom možné dospieť k záveru, že by predmetná suma 12.000 eur bola
(prípustným) darom a že by súd prvej inštancie pri jej zaradení do masy BSM z tohto dôvodu pochybil.

14. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj otázku finančných úspor žalovaného, keď do masy BSM
zaradil sumu 20.000 eur, ktorá nebola medzi stranami sporná. Podľa tvrdení žalobkyne v odvolaní, ňou
navrhovaný predmet vyporiadania úspor žalovaného v priebehu sporu navýšila o sumu 92.750 eur,
vzhľadom na vyjadrenia žalovaného na pojednávaní, že okrem príjmu z bežnej pracovnej činnosti si

každý mesiac privyrobil minimálne 500 eur z predaja vína, resp. výrobkov z hrozna. Existenciu takýchto
celkových úspor v čase zániku manželstva žalovaný v konaní popieral s poukazom na priebežné použitie
a spotrebovanie daných finančných zdrojov na chod domácnosti (napr. podanie zo dňa 17.05.2019).
Súd prvej inštancie dal správne do pozornosti, že predmet vyporiadania tvorí všetko, čo patrilo do
spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku - t.j. zániku manželstva (§ 148 Občianskeho

zákonníka), ku ktorému došlo právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa 11.03.2014. V konaní nebolo
preukázané,ževčasezánikuBSMžalovanýdisponovalďalšímifinančnýmiúsporami(zjehovedľajšieho
príjmu počas trvania manželstva) nad už zaradenou sumou 20.000 eur, a preto nebolo možné tieto
ďalšie prostriedky do masy BSM na vyporiadanie zahrnúť. Na uvedenom nemôžu nič zmeniť ani
žalobkyňou uvádzané vyčíslenia pravidelných mesačných nákladov domácnosti, pričom naopak už tieto

samotné predpokladajú aspoň určitý podiel spotrebovania tohto príjmu (žalobca sa mal podľa nich
podieľať na nákladoch domácnosti sumou 400 eur, pričom od r. 1999 do r. 2013 zarábal mesačne
300-450 eur a od r. 2013 do r. 2016 mesačne 180 eur). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne
poukázal na to, že predmetné tvrdenia by prichádzali do úvahy iba vtedy, ak by tieto úspory zostalipočas trvania manželstva nedotknuté a nespotrebované, čo však nebolo počas konania preukázané.
Žalobkyňa súdu prvej inštancie v odvolaní ďalej vytýkala vo vzťahu k nezistenému zostatku na účte
žalovaného v čase zániku manželstva, že nevykonal ňou navrhované dokazovanie vyžiadaním si tejto

informácie. Ani táto námietka však nemôže úspešne spochybniť relevanciu a vecnú správnosť zisteného
skutkového stavu týkajúceho sa finančných prostriedkov žalovaného. Súd prvej inštancie sa danému
návrhu žalobkyne riadne venoval v odôvodnení napadnutého rozsudku (§ 220 ods. 2 C.s.p.), kde v
súvislosti s predmetným "dodatočným" návrhom na vykonanie dokazovania poukázal na skutočnosť,
že po otvorení pojednávania využil koncentračnú zásadu, uložil stranám, aby v lehote 30 dní predložili

všetky návrhy na vykonanie dokazovania, týkajúceho sa skompletizovania masy BSM a upozornil ich,
že na návrhy dôkazov predložené po tejto lehote, prihliadať nebude. Z obsahu spisu vyplýva, že súd
prvej inštancie na pojednávaní dňa 07.02.2018 stranám sporu uložil, aby v lehote 30 dní písomne navrhli
všetky návrhy na vykonanie dokazovania. Žalobkyňa (príslušné) dokazovanie do uplynutia tejto lehoty
(dňa 09.03.2018) nenavrhovala, urobila tak až písomným podaním do dňa 20.06.2018, na ktoré jej súd
prvej inštancie dňa 06.09.2018, zodpovedajúco uvádzanej časti odôvodnenia (vzhľadom na uloženie

lehoty na predloženie prostriedkov procesnej obrany a útoku), oznámil, že nebude navrhované dôkazy
zabezpečovať.

15. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa čl. 8 Základných princípov
C.s.p. sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť

svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods.
1 Základných princípov C.s.p. vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a
podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl.
10 ods. 3 Základných princípov C.s.p.). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a

procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 C.s.p.). Vychádzajúc z uvedeného sú
strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje
súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne
na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd

nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu
práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho
konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných
vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré
bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a

k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.
Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať
význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na
to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za
následok stratu sporu na strane svojho klienta. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 43/2018

zo dňa 26.02.2019)

16. Možno tiež poukázať na záver Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 530/2018 zo dňa
15.11.2018(89/2018),podľaktorého:"Keďžesudcovskúkoncentráciukonaniauplatňujepríslušnýsudca
podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku

či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, bude prihliadať."

17. Vyššie zhrnuté pravidlá zákonnej a sudcovskej koncentrácie sa nepochybne uplatňujú aj v konaní
o vyporiadanie BSM. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie v súlade s nimi uplatnil možnosť

sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 ods. 1 a 2 C.s.p., a zároveň v súlade s ust. § 153 ods. 3
C.s.p. v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo neprihliadol na predmetný návrh
žalobkyne na vykonanie dokazovania vyžiadaním výpisu z bankového účtu žalovaného (prostriedok
procesného útoku). Procesný postup prvoinštančného súdu bol preto správny. Žalobkyňa pritom v
odvolaní daný dôvod osobitne nenamietala ani neuvádzala žiadne podstatné skutočnosti spochybňujúce

správnosť jeho postupu. Odvolací súd však po preskúmaní správnosti postupu súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že súd prvej inštancie skutkový stav veci ustálil na základe dokazovania správne
vykonanéholenprocesneprípustnýmidôkazmi,čonemohlomaťzanásledokporušenieprávažalobkyne
na spravodlivý proces.18. Odvolací súd navyše dodáva, že predmetnú námietku týkajúcu sa prostriedkov na bankovom
účte žalovaného nebolo možné považovať za dôvodnú ani vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie

o nepreukázaní ďalších úspor žalovaného vo výške 92.750 eur. Napriek tvrdeniam žalobkyne, že túto
položku (úspory žalovaného z predaja vína resp. výrokov z hrozna) v spore uplatňovala až v reakcii na
výsluch žalovaného (na pojednávaní dňa 21.05.2018 uviedol že si privyrábal vínom a dňa 10.09.2018,
že to bolo v priemere 500 eur mesačne), je zrejmé, že nešlo pre žalobkyňu o nové skutočnosti či tvrdenia.
Už v konaní o rozvode manželstva strán sporu (ktoré v tomto konaní predložila samotná žalobkyňa ako

prílohu k žalobe) bolo skutkovo ustálené, že žalovaný si privyrábal výrobou a predajom vína a z tejto
činnosti je jeho príjem cca 600 eur. Uvedené má za následok, že žalobkyňou namietané nevykonanie
navrhnutého dokazovania vyžiadaním výpisu z účtu žalovaného nebolo uplatnené včas ani vo vzťahu
k tvrdeniam o ďalších úsporách žalovaného, keďže ho žalobkyňa mohla uplatniť skôr, v rámci súdom
prvej inštancie určenej lehoty.

19. Z § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov má každý právo na to, aby sa mu vrátilo to, čo zo svojho individuálneho
majetku vynaložil na spoločný majetok, avšak zároveň je každý povinný (do spoločného majetku)
povinný vrátiť to, čo sa z neho vynaložilo na jeho výlučný majetok.

20. Za dôvodné odvolací súd nepovažuje s poukazom na citované ustanovenie § 150 OZ ani
odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa výšky investícií z prostriedkov BSM do výlučného vlastníctva
žalovaného, ktoré boli vynaložené na rekonštrukciu jeho rodinného domu - nadstavbu sedlovej strechy
s povalou, bez zobytnenia podkrovia, realizovanú na základe stavebného povolenia zo dňa 15.06.2006.
Súd prvej inštancie vychádzal z preukázaných prostriedkov v sume 9.062,97 eur vyplývajúcich z

listinných dôkazov (faktúr, príjmové a dodacie listy) predložených žalovaným. Poukázal tiež na
predložený projekt stavby z novembra 2005, overený dňa 15.06.2006 v stavebnom konaní ako podklad
nauskutočneniestavbypodľastavebnéhopovolenia,vktorombolaakopredpokladanýinvestičnýnáklad
uvedená suma 250.000 Sk (8.298,48 eur). Zistil, že danú rekonštrukciu strechy a príslušné činnosti
(tesárske práce, nákup dreva a strešnej krytiny, nákup tvárnic, výmena okien, úprava fasády atď.)

vykonával svojpomocne za pomoci kamarátov a jeho otca, čo bolo podložené aj vykonanými svedeckými
výpoveďami. Spôsob uskutočnenia rekonštrukcie žalobkyňa nespochybňovala. Namietala, že súd prvej
inštancie mal vychádzať zo sumy 44.920 eur, ktorá vyplývala z ňou predloženého odborného vyjadrenia
zo dňa 08.10.2019, ktoré podľa nej jasným a relevantným spôsobom dokumentuje výšku vložených
investícií. Vzhľadom na rozpory vo výške tvrdených investícií a námietky ich odhadu v odbornom

vyjadrení spoločnosti H & W INVEST s.r.o., súd prvej inštancie vykonal výsluch projektanta Ing. Petra
Holého, ktorý odborné vyjadrenie vypracoval. Poukázal na to, že projektant vychádzal z predloženej
projektovej dokumentácie zo dňa 15.06.2006, pričom rozpočet bol vypracovaný v cenovej úrovni v roku
2019 a bol prepočítaný štatistickým indexom na úrovni ceny v roku 2006, keďže cenníky z roku 2006
už neboli k dispozícii. Dal rovnako do pozornosti, že projektant stavbu fyzicky nevidel, vychádzal z

predloženej projektovej dokumentácie, ktorá bola daná i stavebnému úradu a na základe toho vyhotovil
výkaz - výmer, pričom nevedel potvrdiť, či všetky práce a jednotlivé položky uvedené vo výkaze boli
aj realizované, nakoľko toto zaznamenáva stavebný denník, ktorý nemal k dispozícii. Keďže vychádzal
len predpokladov a domnienok, išlo podľa neho len o odhad ceny stavby nepoužiteľný pre účely tohto
konania.

21. Dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným
dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi, ako má dôkazy hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 C.s.p. v

spojení s § 191 C.s.p.), iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov
(čl. 16 ods. 2 C.s.p., § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nevyplýva, akú
výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri
hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným
presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z § 220 ods.

2 C.s.p.

22. Súdom prvej inštancie ustálenú výšku predmetnej investície z prostriedkov BSM do výlučného
majetku žalovaného v sume 9.062,97 eur, považoval odvolací súd za správnu. Uvedené zistenie mátotiž dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré súd prvej inštancie aj náležite vyhodnotil, pričom
vyhodnotenie vykonaného dokazovania a skutkové závery ním prijaté aj dostatočne odôvodnil, keď
zrozumiteľne a logicky vysvetlil dôvody, pre ktoré sa nestotožnil s vyčíslením tejto sumy v odbornom

vyjadrení predloženým žalobkyňou a toto považoval na účely tohto konania za nepoužiteľné. Ako
vyplýva z príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, k danému záveru dospel z dôvodu
rozporných či vyvrátených položiek účtovaných prác v odbornom vyjadrení, náležite poukázal aj na
nesprávne zaúčtovanie ceny práce či odvozu a likvidácie odpadu, keď v konaní vyšlo najavo a bolo
nesporné, že práce boli vykonávané prevažne svojpomocne (bez vynaloženia osobitných finančných

prostriedkov). Správne tiež prvoinštančný súd zohľadnil, že podkladom odborného vyjadrenia bol len
domnelý, predpokladaný rozsah rekonštrukcie v zmysle projektovej dokumentácie, bez potvrdenia a
obhliadky skutočne realizovanej nadstavby či stavebného denníka, ako aj to, že samotná výsledná
výška nevychádzala z vtedy aktuálneho cenníka, ale bola výsledkom prepočtu ceny uvedených
odhadovaných položiek cenovým indexom ku času uskutočnenia stavby. Obsah odborného vyjadrenia
bol tak v rozpore s ostatnými dôkazmi a nepreukazoval vynaloženie skutočných výdavkov na

jednotlivé práce rekonštrukcie, čo bolo v spore naopak poskytnuté žalovaným predloženými listinnými
dôkazmi, navyše vo výške približne zodpovedajúcej predpokladaným nákladom v zmysle príslušnej
projektovej dokumentácie vydaného stavebného povolenia. Nemožno tak súhlasiť s odvolacími (len)
tvrdeniami žalobkyne, že žalovaný nepredložil žiadne relevantné a hodnoverné dôkazy (faktúry, výdajky,
svedecké výpovede). Pokiaľ uvádzala, že žalovaným predložené dôkazy pôsobia k jeho tvrdeniam

kontraproduktívne, resp. už boli ňou relevantne spochybnené v jej podaniach pred súdom prvej
inštancie, alebo, že je argumentácia žalovaného nulitná a príslušné výpovede svedkov zmätočné,
rozporuplné a irelevantné, svoje vyjadrenia a výhrady nekonkretizovala ani relevantným spôsobom
bližšie nešpecifikovala.

23. Žalobkyňa súdu prvej inštancie tiež vytýkala, že ak nesúhlasil s jej vyčíslením hodnoty investície,
mal vykonať ňou navrhované znalecké dokazovanie a ustanoviť znalca, ktorý by predmetnú výšku
určil. Poukazovala pritom na svoj písomný návrh zo dňa 21.05.2019, v ktorom dôvodila tým, že
výšku investícií nevie presne určiť, keďže nedisponuje relevantnými dokladmi a žalovaný ich nechce
zámerne predložiť (alebo ich vôbec nemá) a odmieta sprístupniť nehnuteľnosť za účelom vypracovania

súkromného znaleckého dokazovania. Odvolací súd tieto námietky nevykonania navrhovaného
dokazovania považoval za celkom neopodstatnené a účelové. Akékoľvek pochybnosti o správnosti
postupu súdu prvej inštancie vyvracia už samotný obsah spisu, keď súd prvej inštancie na pojednávaní
dňa 22.05.2019 (so súhlasným stanoviskom žalovaného) pripustil znalecké dokazovanie súkromným
znaleckým posudkom a žalobkyni uložil špecifikovať predmet znaleckého dokazovania a zabezpečiť

súkromno-znalecký posudok, ku ktorého vyhotoveniu bude prizvaná aj protistrana. Je teda zrejmé, že
ak žalobkyňa mala záujem o znalecké dokazovanie so súčinnosťou žalovaného, súd prvej inštancie jej
vzhľadom na uvedený návrh vytvoril možnosť jeho uskutočnenia zodpovedajúcou príslušnou formou
súkromného znaleckého posudku, v ktorom by mal znalec možnosť oboznámiť sa s potrebnými
informáciami na vypracovanie znaleckého posudku (§ 209 ods. 3 C.s.p). Žalobkyňa však následne v

podaní zo dňa 22.10.2019 od zabezpečenia súkromného znaleckého posudku sama upustila (vzhľadom
na dopytom zistenú predpokladanú cenu posudku) a v konaní predložila predmetné odborné vyjadrenie,
s tým, že už získala príslušnú stavebnú dokumentáciu. Keďže súd prvej inštancie pripustil vykonanie
navrhovaného znaleckého dokazovania, na ktorom však samotná žalobkyňa netrvala, je aj táto jej
námietka nevykonania navrhovaného dokazovania nedôvodná.

24. V prípade investícií z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do ostatného majetku jedného z
nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto
investície.Určujúcesúcenytýchtovecívčase,kedybolivynaložené.Ideonáklady,ktorébolivynaložené
v čase minulom a jeho výška ku dňu zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva nie je inak modifikovaná (Najvyšší súd SR, sp. zn. 8 Cdo 180/2014) V spore o to,
či zo spoločného majetku manželov boli vynaložené prostriedky na oddelený majetok len jedného
z manželov, leží dôkazné bremeno na tom účastníkovi, ktorý tvrdí, že ktokoľvek z bezpodielových
spoluvlastníkov vynaložil za trvania bezpodielového spoluvlastníctva prostriedky na oddelený majetok
druhého účastníka, pretože tento účastník požaduje, aby tieto prostriedky boli nahradené a zvýšil sa tak

jeho podiel na vyporiadaní. (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 22 Cdo 2263/2005 (C 3992)) Preto pokiaľ súd prvej
inštancie ustálil hodnotu danej rekonštrukcie na základe výpočtu žalovaného podloženého obsahom
predložených listinných dôkazov, nemožno považovať jeho postup za nepodložený či nesprávny a
námietky žalobkyne v odvolaní ani v tomto smere nemôžu obstáť. Ako už totiž bolo uvedené, súdprvej inštancie svoje skutkové zistenia oprel o skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktoré
preukazovali výšku skutočných nákladov v relevantnom čase ich vynaloženia a pokiaľ žalobkyňa tvrdila
ich rozdielnu vyššiu sumu, zaťažovalo ju dôkazné bremeno jej preukázania, ktoré neuniesla. Čo sa týka

tejto namietanej položky, súd prvej inštancie na účely vyporiadania zistenú sumu investície do majetku
žalovaného 9.062,48 eur správne pripočítal do hodnoty majetku v BSM určenej na vyporiadanie.

25. Pokiaľ žalobkyňa v svojich nedôvodných námietkach nevykonania znaleckého dokazovania tiež
argumentuje tým, že bolo potrebné určiť hodnotu o ktorú sa individuálny majetok žalovaného v dôsledku

spoločnej investície zvýšil, odvolací súd sa s jej argumentáciou nestotožňuje. V tejto právnej otázke
odvolací súd odkazuje na komplexný záver už vyššie uvedeného uznesenia Najvyšší súdu SR sp. zn.
8 Cdo 180/2014 zo dňa 30.03.2015, s ktorým sa plne stotožňuje: "Z predmetného ustanovenia (§ 150
Občianskeho zákonníka, pozn. odvolacieho súdu) vyplýva, že v prípade investícií z BSM do ostatného
majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne
vynaložené na tieto investície ("..., čo sa zo spoločného majetku vynaložilo ..."). Pri ich zisťovaní sa

vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie
zo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci (výslednej objektivizovanej hodnoty nehnuteľností a stavieb,
ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali
dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci
budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená

neprimeranou pohnútkou) v oddelenom majetku jedného z manželov (porovnaj uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 26. júna 2012 sp. zn. 6 MCdo 10/2011 a z 27. marca 2014 sp. zn. 1 MCdo
12/2011). Ak zákon ustanovuje, že treba nahradiť, čo bolo vynaložené, tak už z jazykového výkladu
vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v čase minulom a jeho výška ku dňu zániku manželstva
ani ku dňu vyporiadania BSM nie je inak modifikovaná. Tým, čo je povinný nahradiť jeden z manželov

v prípade investícií do jeho ostatného majetku z BSM, sú teda finančné prostriedky na tieto investície
skutočne vynaložené. Ak ide o obstaranie vecí, ktoré boli zabudované do domu jedného z manželov,
prípadne o náklady na prácu s tým spojené, potom určujúce sú ceny týchto vecí a prác v čase, kedy
boli vynaložené. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili spoločné prostriedky
ma ostatný majetok jedného z nich, a boli s týmto jeho použitím uzrozumení a vedomí si toho, že

ich "vrátenie do bezpodielového spoluvlastníctva" bude prichádzať do úvahy len pri jeho vyporiadaní.
Potom, pravda, v skutočne vynaloženej výške, nie teda v cene zabudovaných vecí a vynaloženej práce,
ktoré by mali ku dňu zániku manželstva, resp. ku dňu rozhodovania súdu, to znamená, že ani v prípadne
vyššej cene, ale ani nižšej cene. Práve princíp vyporiadania spočívajúci v tom, že sa tak vyporiadava to,
čo bolo manželmi v zhode vynaložené na ostatný majetok jedného z manželov, tiež vylučuje, aby také

vyrovnanie bolo nemorálne (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. decembra 2000 sp.zn.
22 Cdo 2655/98). Rovnako aj v právnej teórii sa jednoznačne vykladá ustanovenie § 150, druhá veta
O.z. tak, že pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na
oddelenýmajetokjednéhoznich(anaopak),niejerozhodujúce,oakúsumusajehomajetokinvestíciami
zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov (Vojčík,

P. a kolektív, Občiansky zákonník, stručný komentár, tretie, doplnené a prepracované vydanie, IURA
EDITION, 2010, str. 404). Pre posúdenie výšky náhrady je rozhodná čiastka, ktoré bolo zo spoločného
majetku vynaložená s tým z neho odčerpaná, v žiadnom prípade teda hodnota takto vytvoreného
diela (Češka, Z. a kolektív, Občanský zákoník, Komentář, Praha - Panorama - 1987, díl I., str. 534)."
V nadväznosti na obsah odvolací súd dopĺňa, že uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS

17/2016 zo dňa 14.01.2016, na ktoré žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazovala, ústavný súd, priamo
preskúmavajúc vyššie citovaný záver najvyššieho súdu (sťažnosť odmietol ako zjavne neodôvodnenú),
považoval jeho právny názor za ústavne udržateľný, pričom tiež uviedol, že: "Účelom navrátenia peňazí
vynaloženýchzBSMnamajetokjednéhozmanželovniejekreovanieakejsi"investície",ktorábysastala
súčasťou BSM, ale len vrátiť do BSM ako majetkovej podstaty to, o čo bola v určitom bode ochudobnená.

Tým, že sa nekreuje investícia ako osobitné aktívum, nemôže dochádzať ani k nárastu, ale ani poklesu
jej hodnoty. V tomto smere je jasný text § 150 OZ "nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok".

26. Na základe vyššie uvedeného potom možno zhrnúť, že súdom prvej inštancie zistený skutkový

stav, ktorý bol predmetom odvolacieho konania v merite veci, je potrebné považovať za ustálený celkom
správne. Vo vzťahu k napadnutým položkám vyporiadania a investície do majetku žalovaného súd prvej
inštanciesprávneustálilichpredmetakoajhodnotuatietotakbolirelevantnýmpodkladomvyporiadania.
Žalobkyňa osobitne nenapádala súdom prvej inštancie zvolený postup konečného vyporiadania, čispôsob výpočtu čiastky, ktorú je žalovaný povinný žalobkyni uhradiť titulom vyrovnania podielov. Ňou
uplatňované odvolacie dôvody tak neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli
spôsobilé spochybniť správnosť skutkových ani právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie.

27. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

28. Dôvodne však bolo podané odvolanie žalovaného proti výroku o náhrade trov konania.

29. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď
stranysporustojaprotisebeajenamieste,abystrana,ktorávsporesosvojímnárokomzvíťazila,dostala
ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda
okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Pre sporové konania skončené meritórnym rozhodnutím

je teda charakteristická zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), vyjadrená
v § 255 C.s.p., ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej
strane trovy konania, ktoré jej vznikli.

30. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že zásada úspechu sa uplatní aj v konaniach, kde súd rozhoduje o

spôsobe vyporiadania, napr. na vyporiadanie spoluvlastníctva alebo BSM. Strana v spore neúspešná
môže súdnemu konaniu predísť tým, že sa sama dohodne na vyporiadaní. Ak napríklad jedna zo strán
sporu navrhuje rozdelenie pozemku na dve polovice a druhá trvá na tom, že si pozemok ponechá celý a
druhú stranu vyplatí, závisí od rozhodnutia súdu, komu dá z hľadiska práva a spravodlivosti za pravdu.
Druhá strana bude potom škodná tým, že trvala na tom, aby vo veci rozhodol súd, čím nielen sebe, ale

aj protistrane spôsobila súdne trovy. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, § 255). Odvolací
súd dáva taktiež do pozornosti, že aplikácia zásady úspechu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania v spore o vyporiadanie BSM prešla i testom ústavnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/54/2019 zo dňa 30.01.2019.

31. Súdprvejinštancievprejednávanejvecisícesprávneidentifikovalpotrebuaplikáciezásadyúspechu
v zmysle § 255 C.s.p., avšak nesprávne a nezodpovedajúco skutočnej miere dosiahnutého úspechu
sporových strán žiadnej z nich nepriznal nárok na náhradu trov konania s nenáležitým (jednoduchým)
konštatovaním o tom, že ani jedna nebola v spore plne úspešná.

32. Odvolací súd poukazuje na to, že všeobecne sa úspech vo veci zisťuje porovnaním žiadosti (petitu)
a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok
meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti

strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech
vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Platí, že ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Ak je pomer úspechu
obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

33. V prejednávanej veci, vzhľadom na špeciálnu povahu predmetného sporu o vyporiadanie BSM -
tzv. iudicium duplex, kde obe strany sporu majú postavenie žalobnej aj žalovanej strany, bolo potrebné
v tomto prípade vychádzať z vyporiadacích návrhov oboch strán sporu, ktoré rovnakou mierou určovali
predmet (rozsah) meritórneho posúdenia a od ktorých záviselo konečné vyporiadanie BSM. Za daných
okolností by tak nepriznanie náhrady trov konania prichádzalo do úvahy teda len pri rovnakej miere

úspechu sporových strán, čo nezodpovedalo výsledku sporu. Žalobkyňa aj žalovaný v konaní v podstate
zhodne navrhovali prikázanie určených hnuteľných vecí žalovanému, ako k tomu aj postúpil súd prvej
inštancie. Rozdiel predstavovala výška sumy, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni titulom
vyrovnania podielov, keď žalobkyňa požadovala 80.085 eur a žalovaný navrhoval zaplatenie 6.626,73
eur, pričom konečné rozhodnutie stanovilo sumu 6.844,55 eur. S ohľadom na špecifický charakter

konania (iudicium duplex) bolo pre určenie konečného nároku na náhradu trov konania potrebné
porovnať dosiahnutý úspech oboch strán sporu vo vzťahu k ich nárokom. Žalovaný bol teda úspešný
v 96,82 % a úspech žalobkyne predstavoval 8,55 %, pričom konečný úspech, daný ich rozdielom, vspore dosiahol žalovaný v rozsahu 88,27 % (96,82 - 8,55), v ktorom mu patrí nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni.

34. Odvolací súd preto, vychádzajúc dôsledne z miery úspechu každej zo strán tohto sporu napadnutý
rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania proti žalobkyni v rozsahu 88,27 %.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., teda taktiež podľa zásady úspechu. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom
konaní plný úspech (vo vzťahu k jeho odvolaniu týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, ako aj
vzhľadom na neúspech žalobkyne vo vzťahu k jej odvolaniu vo veci samej), priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).