Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 2T/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316010867
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kapinaj

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1316010867.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 01.10.2020 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
obžalovaný:
C. J., L.. XX.XX.XXXX E. J., P. J. J., N. XXXX/XX,
j e v i n n ý , ž e

dňa31.01.2016asio11.26hod.naodpočívadleČatajnachádzajúcomsana35,400kilometridiaľniceD1

v smere Bratislava - Trnava, počas kontroly dokladov a prejednávaní priestupku, ktorého sa mal dopustiť
ako vodič osobného motorového vozidla značky Hyundai i40, bielej farby, R.: J. - XXXEU, udrel rukami
do oblasti hrudníka npor. K. Q., príslušníka Diaľničného oddelenia Krajského dopravného inšpektorátu
KrajskéhoriaditeľstvaPZvP.,vdôsledkučohotentospadoldootvorenéhokufraslužobnéhomotorového
vozidla značky Audi A4, R.: J. - XXXHC, kde narazil hlavou o kovovú konštrukciu zastavovacej rampy
umiestnenej v kufri vozidla, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy v oblasti
záhlavia, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie prednej steny hrudníka naľavo od hrudnej kosti s

dobou liečenia cca 14 až 18 dní,

teda

použil násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa a spôsobil ním ublíženie na zdraví,

č í m s p á c h a l

zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zákona

Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní

3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému výkon uloženého
trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov za súčasného uloženia dohľadu
mediačného a probačného úradníka.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona sa obžalovanému ukladá aj povinnosť osobne alebo verejne sa

ospravedlniť poškodenému.Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku sa obžalovaný zaväzuje k náhrade škody voči poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni a.s., IČO: 35937874, so sídlom Bratislava, Ondavská 3, Bratislava vo výške
1.485,45 €.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného, že nemá
záujem urobiť ani jedno z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov, oboznámením kamerového záznamu jeho prehratím
za súhlasu prokurátora sa oboznámil zo znaleckým posudkom prof. C.. B. a na záver sa oboznámil s
relevantný i listinnými dôkazmi. Súd taktiež konštatuje, že ostatné hlavné pojednávanie okrem prvého

boli vykonané v neprítomnosti obžalovaného v súlade s § 252 ods. 2, ods. 3 /per analogiam/ Trestného
poriadku, na jeho výslovnú žiadosť. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní
súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný C. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od začiatku bolo vidno, že policajt Q. ho začal
napádať prvý. On sa zľakol a dal si ho trošku od tela aj na kamerovom zázname vidno, že jeho kolega
mu hovoril, že toto nemôže robiť. Podľa jeho názoru nemôže v policajnej zložke pracovať človek, ktorý
takto reaguje, aj na kamerovom zázname vidno, že obžalovaný bol úplne kľudný. To poškodený za ním
chodil. Aj na konci kamerového záznamu vidno, to čo mu poškodený povedal, že po ňom ide, a že za

toto ho dostane do basy. A preto si myslí, že naťahoval dobu liečenia, aby sa to celé prekvalifikovalo
na vyšší odsek.
Stalo sa to v nedeľu doobeda, viditeľnosť bola dobrá. On jazdil v ľavom pruhu, v strednom pruhu nikto
nebol. Preto prešiel až do ľavého pruhu a jazdil v ľavom pruhu, pretože išiel rýchlejšie, cca 130 - 135
km/h a nechcel opätovne o chvíľku sa preraďovať zo stredného do ľavého pruhu, keďže by musel

zase predbiehať tých, ktorý išli v strednom pruhu, preto to vyhodnotil tak, že je výhodnejšie ísť až
do najrýchlejšieho pruhu a pokračovať plynulo. Preto sa snažil to vysvetliť poškodenému, ktorý ho
následne zastavil, že prečo jazdil takýmto spôsobom. Hneď ako ho poškodený zastavil a pristúpil k
vozidlu, obžalovaný sedel ešte vo vozidle, stiahol okno, hneď ho poškodený začal verbálne napádať
tým spôsobom, že kto ho učinil jazdiť, akým spôsobom to jazdí a podobne. Zároveň mu povedal, že ho

bude pokutovať za všetko a tým myslel tú jazdu v ľavom pruhu, rýchlosť, pásy, teraz, ale presne nevie
či spomínal pásy, má pocit, že bol pripútaný. Vie, že spomínal ešte alkohol, proste spomínal asi 4 veci,
za čo ho bude riešiť, resp. za čo má v úmysle obžalovaného postihnúť. Následne vystúpil z vozidla.
Komunikácia prebiehala mimo vozidla. Poškodený bol stále agresívnejší k nemu, priblížil sa k nemu na
10 cm tak, že vyslovene mal svoju tvár od jeho 10 cm. Ďalej si to už presne nepamätá, ale v podstate

všetko je vidno na videozázname, ktorý bol z tej udalosti natočený.
Poškodený zvyšoval na obžalovaného hlas, presne si to už nepamätá. Akurát si pamätá to, že bol
prekvapený, že ako môže takto skratovo konať príslušník PZ.
Obžalovaný si presne nepamätá, či nejako fyzicky napadol poškodeného, ale tým, že bol poškodený
úplne blízko pri ňom, tak sa ho nejakou časťou tela mohol dotýkať. Možno sa aj zľakol tak ho chcel

dať ďalej od seba, preto ho oboma rukami odsunul od seba tým, že sa ho svojich rukami dotkol v
hornej polovici tela a tým možno došlo k tomu, že poškodený neudržal rovnováhu resp. o niečo zakopol
resp. sa šmykol a následne spadol. Poškodený spadol pri aute, asi spadol tak, že spadol pri zadnej
časti alebo do zadnej časti auta, chrbtom. Poškodený po pár sekundách vyskočil a následne fyzicky
napadol obžalovaného, pričom presne nevie, ale chytil mu nejaké citlivé miesto, asi krk. On sa bránil jeho

skratovému konaniu, chytil ho a držal ho za ruku a to z dôvodu, aby v tom skratovom konaní nemohol
použiť proti nemu zbraň, následne pristúpil k nim kolega poškodeného, ktorý poškodenému povedal, že
čo robí, že toto si nemôže dovoliť a snažil sa ich držať od seba.
Kolega poškodeného bol vonku z auta, ale bol na opačnej strane služobného motorového vozidla pri
zadných dverách. Bolo to niekoľko metrov. Vzhľadom na to, v akej bol vzdialenosti nemohol ani počuť

čo sa tam odohrávalo medzi ním a poškodeným.
Následne potom ako ich oddeľoval kolega poškodeného, obžalovaný potom už išiel smerom ku svojmu
vozidlu, pričom poškodený stále išiel za ním, ešte niečo vykrikoval, snažil sa ho fyzicky napadnúť, on
si ale sadol do vozidla a v kľude čakal na príchod ďalšej hliadky. Vie, že keď došli ďalšie dve hliadky a
potom ešte aj sanitka, tak až potom začal poškodený simulovať, že mu niečo je, pretože dovtedy vôbec

nič nehovoril a ani na ňom nebolo vidno, že by bol nejakým spôsobom zranený. To, že sa ho poškodenýsnaží fyzicky napadnúť usudzoval z toho, ako konal a v podstate je to vidno aj na kamerovom zázname.
Vie, že poškodenému bránil aj jeho kolega, aby sa nevedel dostať k obžalovanému, aby sa zase situácia
zbytočne nevyhrocovala. Konkrétne z toho ako sa napínal, ako sa prsil, a ako na neho kričal. Správal

sa úplne neadekvátne k situácii ak chcel, mal ho zadržať, z toho uvádza, že sa správa neadekvátne k
situácii a je to vidieť aj na tom kamerovom zázname. Vie, že potom keď došli na miesto PMJ - čkari,
tak sa pýtali, že prečo nie je zadržaný, ešte nad tým krútili hlavou, že ako je možné, že takýto ľudia
slúžia v policajnom zbore.
K intenzite toho, ako pôsobil na poškodeného v momente ako sám uvádza sa ho snažil od seba odtlačiť,

obžalovaný uviedol, že k tomu sa už presne nevie vyjadriť, jemu išlo len o to, aby ho dostal ďalej od
seba. Určite vie povedať, že sa ho nedotkol na nejaké citlivé miesto krk, tvár a podobne, s tým, že by
mu mal záujem nejakým spôsobom ublížiť.
Rovnako si obžalovaný nepamätá to, či mohol nejakým spôsobom ustúpiť smerom dozadu v momente
keď sa rozhodol odtlačil od seba poškodeného.
Obžalovaného parametre v čase spáchania skutku boli, výška je 190 cm a orientačná jeho váha bola

cca 100 kg.

Svedok-poškodený L.. C.. K. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že čo sa týka skutku k tomu môže
uviesť iba toľko, že presne deň nevie uviesť, lebo už z odstupom času si to už nepamätá. Mal dennú
službu ako diaľničný policajt, merali rýchlosť na diaľnici D1. Otáčali sa pri Senci, vracali sa smerom

späť na D1 smer Trnava, čo je ich úsek pretože je policajtom KR PZ Trnava. Počas jazdy zbadali pred
sebou jazdiace vozidlo, pričom diaľnica bola prakticky prázdna a toto vozidlo bolo bielej farby, značku
už uviesť nevie, neustále jazdilo v strednom pruhu trojpruhovej diaľnice. Vzhľadom na tento spôsob
jazdy, ktorý je nesprávny, lebo jazdí sa vpravo, sa s kolegom rozhodli, že vodiča zastavia a že ho ústne
napomenú, nechceli a ani nemali v úmysle za takýto dopravný priestupok ho trestať blokovou pokutou.

Zastavili teda vozidlo predpísaným spôsobom, stiahli vodiča na odpočívadlo Čataj, kde boli aj nejaké iné
osoby, a keď pristúpil k zastavenému vozidlo z ľavej strany ku oknu vodiča, vodič stiahol na nejakých 5
cm okno, poškodený sa predstavil a požiadal obžalovaného o papiere k motorovému vozidlu a k jeho
prevádzke, načo mu obžalovaný doklady dal, ale nejaký doklad mu chýbal, nevie či to bol vodičský alebo
technický preukaz s tým, že ho vyzval, aby mu dal aj ten druhý doklad, načo vzápätí ho začal obžalovaný

osočovať, vulgárne mu začal nadávať do kokotov, že ho buzeruje, že čo to má znamenať, že chce ten
druhý doklad vidieť. Išli teda do zadnej časti kontrolovaného vozidla, odkiaľ mu ten druhý doklad dal.
Vzhľadom na to, že jeho slovné narážky a útoky na osobu poškodeného sa ďalej stupňovali, mu chcel
jasne ukázať a vysvetliť, že prečo ho zastavili a chcel mu ukázať, že aké ustanovenie porušil, keďže to
nechcel pochopiť. Išiel spolu s ním k služobnému motorovému vozidlu jednalo sa o policajné vozidlo,

ktoré však bolo v civilnej farbe, ktoré bežne používajú v službe, bolo to Audi A4, otvoril kufor, vybral zo
služobných pomôcok zákon, chcel mu to ukázať, aby to videl, načo musel k nemu pristúpiť vzdialenosťou
1m, pričom obžalovaný neustále pokračoval v slovných útokoch načo mu povedal, že už stačilo, aby
prestal a keď sa k nemu priblížil na 1m, obžalovaný do neho sotil rukami do oblasti hrudníka, pričom
tento útok neočakával, týmto následkom robil nejaké 2 kroky dozadu a tým, že v oblasti výšky kolien

narazil do nárazníka služobného auta stratil rovnováhu a spadol do vnútra kufra celou váhou a ako bol
otvorený kufor záhlavím narazil do zastavovacej rampy, ktorá je z kovu, je na nej umiestnený display,
ktorý informuje vodiča, že je zastavovaný políciou, a aby nasledoval policajné vozidlo. Ten náraz bol
pomerne silný, bol chvíľku otrasený, vytiahol sa z kufra, keďže agresivita vodiča pokračovala, chytil ho
za odev, lebo nevedel, či jeho útok nebude pokračovať, či nie je ozbrojený, ale v tom momente pribehol

jeho kolega, ktorý tiež do toho zasiahol, pričom sa potom vzdialil, keďže mu bolo na vracanie, motala
sa mu hlava a privolal ďalšiu hliadku a RZP. Ten náraz dostal do zadnej časti krku, rep. temena, do
záhlavia. Poškodený sa venoval telefonátu, tak vie len stroho uviesť, že bol pri obžalovanom s tým, že
sa jednalo o podozrenie z útoku na verejného činiteľa, prišla ďalšia hliadka polície a sanitka, ktorá ho
neskôr odviezla na ošetrenie. To je všetko, čo by k tomu mohol uviesť.

Ako poškodený spadol do kufra tak aj obžalovaný ostal prekvapený, že čo sa deje, v podstate než sa
ja dostal z toho kufra prebehli 2-3 sekundy, obžalovaný už nevyvíjal žiadnu činnosť, už ani nenadával,
ale samozrejme on nemohol vedieť, či sa jeho správanie nezmení preto ho chytil a to už aj z obavy, aby
nepokračoval v útoku, lebo si nebol istý či nie je ozbrojený. Potom ako sa to stalo, prakticky obžalovaný
vychladol.

Poškodený bol aj hospitalizovaný 4 dni a potom som PN doma.

Svedok O. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bolo to nejako v doobedňajších hodinách medzi
11.00 až 12.00 hod. kedy sa presúvali s ich služobným motorovým vozidlom zn. Audi A4 po diaľnici zoSenca na Trnavu. On bol na mieste spolujazdca a kolega bol vodič. Kolega mu povedal, že zastavia to
vozidlo, ktoré ide za nimi, nakoľko ide dlhodobo bezdôvodne v ľavom pruhu. Na diaľnici aj mimo obce
sa jazdí vpravo, ak ide vodič takto bezdôvodne, tak sa dopúšťa priestupku. Svedok zapol a nadstavil

zariadenie na okne, kde sa na okne vypíše nápis prosím nasledujte ma. Následne išiel vodič vozidla,
ktoréišlozanimimyslí,žetobielyHundaytakna99%sijeistý.Onizastavalisichvozidlomnaparkovisku
motorestu Čataj, prípadne odpočívadlo Čataj, on zastavil naľavo od nich, nakoľko miesta neboli za
sebou, ale boli vedľa seba. Na to obaja z vozidla vystúpili a išli k tomu vodičovi. Oni zarovno prišli k
nemu a on vystúpil z auta. Myslí, že kolega Q. si pýtal doklady na vedenie a premávku vozidla od toho

priestupcu. On mu na to podal doklady od jeho vozidla myslí, bol to technický preukaz a kolega si na to
vypýtalajostatnédokladyOPaVP.Onmunatopodráždenepovedal,žeonichnemá,onholpodráždený
od začiatku kontroly. Keď sa ho kolega opýtal a že kde ich má, povedal, že asi v druhom vozidle, on
odpovedal znova podráždene zvýšeným hlasom. Nato sa presunuli všetci traja za ich služobné vozidlo
nakoľko v ňom mali písacie potreby a podobné veci. Kolega otvoril kufor na vozidle a ten vodič sa ho
pýtal, že on nešiel rýchlo tak začo, ho zastavili. Oni mu vysvetlili, že nie za rýchlosť. ale za to, že išiel

bezdôvodne dlho v ľavom pruhu. On nato podráždene, nadával že nemajú, čo robiť a za takéto pičoviny
zastavujú ľudí presne si už nespomína, čo hovoril. Potom išiel kolega na ľavú stranu služobného vozidla
na zadnú stranu, kde si šiel zobrať písacie potreby. Na to mu ten vodič povedal, zvýšeným hlasom,
že čo robíš ako kokot, čo si kokot. Na to sa kolega zobral, išiel k nemu postavil sa mu tvárou tak, že
tváre mali 20 cm od seba a povedal mu, že čo ste to povedal. Kolega stál chrbtom k zadnej časti nášho

vozidla a ako stáli neviem 3 alebo 5 sekúnd oproti sebe tak on ho z ničoho nič, do toho auta sotil,
sotil ho tak že skoro letel, sotil ho tak, že kolega spadol do kufra vozidla a hlavou narazil do železného
držiaka štvorcového tvaru, ktorý sa nachádzal v kufri vozidla. Na tom držiaku je tá svetelná tabula čo sa
zdvíha. Ten priestupca bol robustnej postavy a kolega je chudý. Kolega vyšiel z toho kufra išiel k tomu
priestupcovi chytili sa za šaty a začali sa handrkovať, že čo ste to spravil a tak. Svedok prišiel medzi nich

a začal ich odťahovať od seba a hovoril im nech sa pustia nech serú na to. Potom asi po 5 sekundách
sa pustili. Potom vyšiel z vozidla toho priestupcu aj jeho spolujazdec a on sa pýtal, že čo sa tu deje, on
sedel v aute on to nevidel. On mu povedal, že jeho kamarát napadol jeho kolegu. Následne volali cez
vysielačku na stálu službu, že kolega bol napadnutý, prišli tam policajné hliadky, prišiel tam vyšetrovateľ
zo Senca. K. po 10 minútach od napadnutia povedal, že je mu zle, tak si volal sanitku. Neskoršie prišla

aj Sanitka, na mieste bol chaos. Sanitka zobrala kolegu na ošetrenie, z toho motorestu sa zaistil video
záznam z predmetného útoku.

Svedok C. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v t. č. bol s obžalovaným v motorovom vozidle
ako spolujazdec, prešli Senec na diaľnicu, a ako prechádzali cez prvé odpočívadlo, tak ich predbehla

pred nimi audina tuší striebornej farby a táto behala z pruhu do pruhu. Vie, že potom dali, že STOP
polícia - potom odstavili auto, tiež to bolo nejaké odpočívadlo, kde bola nejaká jedáleň. On sedel v aute
ako spolujazdec, obžalovaný vyšiel von a po chvíli aj svedok vybehol von, lebo počul nejaký krik. Tak
prišiel k tomu autu audine, ktoré malo otvorené zadné dvere - kufor. Vie, že sa držali ten napadnutý
policajt a obžalovaný, jeden druhého za límce, tak k nim prišiel a rozdelil ich. Bol tam pri nich taký silnejší

kolega policajta, ten nerobil nič. Rozdelili sa a potom vie, že niekto vysielačkou povedal nejaký kód v tej
vysielačke - čo asi znamenalo, že zavolali asi hliadku. Ten policajt tam ešte behal a hovoril, že toto bude
mať dohru, že on to tak nenechá a povedal „ počkaj ešte uvidíš“ a vie, že tomu policajtovi potom došlo
zle. Došla sanitka, došli aj dve policajné autá a vie, že museli stáť oddelene od seba od obžalovaného
a vie, že bolo sychravo. Svedok sedel v aute a nesledoval situáciu a z auta vystúpil, až keď počul krik.

Súd sa za splnenia podmienok v zmysel § 268 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 252 ods. 5 Tr. por. so
súhlasom prokurátora, oboznámil so závermi znaleckého posudku vypracovaného znalcom G.. C.. I. B.,
Q.., z ktorého záverov vyplynulo, že zranenia, ktoré utrpel poškodený nenapĺňajú znaky ťažkej ujmy na
zdraví. Pre podobné zranenia, aké znalec považuje za preukázané a to otras mozgu ľahkého stupňa,

pomliaždenie hlavy v oblasti záhlavia, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie prednej strany hrudníka
naľavo od hrudnej kosti je celková doba liečenia 14-18 dní, a pracovnú nespôsobilosť je možné priznať
maximálne 3 týždne.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj prehratím kamerového záznamu, z ktorého

vyplynulo, že kamerový záznam obsahuje jednu videonahrávku z jednej statickej kamery umiestnenej
na budove Motorestu Čataj na diaľnici D l na 35. kilometri v smere od Senca do Trnavy, pričom na
zázname je časový posun o 6 hodín a 5 minút dozadu, t.j. na zázname je zobrazený čas, ku ktorému keďpripočítame 6 hodín a 5 minút, dostaneme aktuálny čas. Nahrávka trvá od 05.2 .00" h d. d nezisteného
času, nakoľko trvá dlhší čas a záznam sa nedá posúvať.
Na zázname v čase o 05.24.33 je vidieť prichádzať OMV zn. Audi, sivej farby a vzápätí za ním prichádza

biele vozidlo zn. Hyundai. V čase 05.24.47 vychádza z vozidla Audi vodič - policajt, nasadzuje si na
hlavu čiapku. V čase 05.25.02 vodič policajt prichádza k vozidlu Hyundai z jeho ľavej strany. V čase
05.25.20 vystupuje z vozidla Hyundai vodič uvedeného vozidla, pričom policajt - vodič odstupuje zopár
krokov k zadnej časti ľavej strany vozidla Hyundai k svojmu kolegovi a vodič OMV Hyundai sa presúva
smerom k nim. V čase 05.25.33 stoja všetci traja vzadu za vozidlom Hyundai, pričom na zázname vidieť

iba policajtov, kde vidieť ako policajt vodič drží v rukách zrejme nejaký doklad a prezerá si ho. V čase
05.25.45 sa presúvajú tri osoby k zadnej časti služobného vozidla, pritom sa vodič policajt rozpráva
niečo vodičovi MV Hyundai, na zázname vidieť ako tento policajt ukazuje (gestikuluje) po prvé, po druhé,
po tretie. V čase 05.26.23 policajt vodič otvára zadný kufor na služobnom aute, pričom stojí priamo za
vozidlom, druhý policajt stojí pri zadnej časti vozidla napravo a vodič OMV Hyundai pri zadnej časti
vozidla naľavo. Následne v čase 05.26.33 vodič OMV Hyundai sa presunie z ľavej strany služobného

vozidla priamo za služobné vozidlo a taktiež za chrbát policajta. Vtedy sa druhý policajt presúva z pravej
strany vozidla bližšie k svojmu kolegovi. Policajt - vodič niečo hľadá v kufri vozidla a následne sa presúva
k zadným ľavým dverám vozidla. Medzitým vidieť ako vodič OMV Hyundai niečo hovorí smerom na
policajta vodiča, ktorý sa v čase o 05.26.44 presúva smerom k vodičovi OMV Hyundai a postaví sa
k nemu čelne na vzdialenosť asi 20-30 cm. Tu je vidno ako policajt vodič hovorí niečo vodičovi OMV

Hyundai, ktorý má po celý čas svoje ruky vo vreckách bundy. Obaja pritom stoja priamo za služobným
vozidlom vo vzdialenosti asi l - 1,5 m od vozidla. Odrazu, v čase o 05.26.47 vodič OMV Hyundai vyťahuje
svoje ruky z vreciek von a následne policajta- vodiča udiera oboma svojimi rukami do oblasti hrudníka.
Tento úder spôsobuje, že policajt- vodič spadne dozadu smerom do kufra služobného vozidla, pričom
hneď po tomto páde sa odrazí a schytí vodiča OMV svojou pravou rukou za bundu jeho ľavej ruky a

svojou ľavou rukou ho drží za bundu na hrudi. Na to vodiča OMV Hyundai chytí za ruku druhý policajt,
ktorý sa snaží oboch od seba odtrhnúť. V čase 05.27.02 vychádza z OMV Hyundai spolujazdec, ktorý
sa prizerá ako obaja policajti držia vodiča OMV Hyundai a niečo im hovorí. Následne v čase 05.27.20
policajt - vodič púšťa vodiča OMV Hyundai a zároveň ho púšťa aj druhý policajt. Následne policajt vodič
sa presúva smerom k vodičový dverám služobného vodiča, na to sa vráti a niečo vodičovi OMV Hyundai

hovorí, pričom gestikuluje pravou rukou. Na to mu vodič OMV Hyundai niečo odpovedá a ukazuje smer
m na policajta- vodiča pravou vystretou rukou a následne kývne rukou a otáča sa smerom od policajta.
Druhý policajt v tom čase zatvára kufor na služobnom vozidle. Spolujazdec vodiča OMV Hyundai stojí
na mieste za služobným vozidlom po ľavej strane a na všetko sa prizerá. V čase 05.28.13 policajt -
vodič telefonuje, pričom sa prechádza pomedzi služobným vozidlom a OMV Hyundai, zatiaľ čo druhý

policajt prichádza za vodičom a spolujazdec OMV Hyundai a niečo vysvetľuje, pričom gestikuluje rukami.
Následne policajt - vodič dotelefonuje, prichádza k zadnej časti služobného vozidla, otvára zadný kufor
a smerom na spolujazdca rozpráva, pričom ukazuje smerom dovnútra kufra a tento následne zatvára.
Následne ešte na zázname vidieť ako druhý policajt s niekým telefonuje. Ďalej všetci čakajú na príchod
ďalších hliadok, pričom sa prechádzajú okolo vozidiel. V čase 05.35.37 je vidieť ako policajt - vodič

otvára zadný kufor na služobnom vozidle, zloží telefón a sadá si do kufra a skláňa hlavu. Prichádza za
ním druhý policajt a chvíľu sa rozprávajú.
Ďalejjenazáznamevidieťakovčase05.50.33prichádzačiernevozidloAudi,zktoréhovystúpiapolicajti.
V čase 05.57.44 prichádza prvá hliadka - policajné vozidlo, následne za ním prichádzajú ďalšie policajné
hliadky. RZP sa na miesto dostavila v čase 06.12.15" hod.

Súd sa na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil s nasledovnými relevantnými listinnými dôkazmi:
- Registrom priestupkov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že tento bol opakovane priestupkovo riešený,
pre rôzne delikty a to za obdobie tri roky spätne od spáchania skutku až 9 krát.

- Odpis z registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že tento bol v minulosti 5 krát súdne trestaný
pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,

ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, dospel bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný C. J.. Rozhodujúcim vo veci vykonaným dôkazom
bol kamerový záznam, ktorý poskytol v kontexte vykonaných svedeckých výpovedí jednoznačný závero vine obžalovaného. Výpoveď obžalovaného o priebehu udalosti vyznieva tak, že sa snaží zľahčiť
samotný priebeh útoku, pričom kamerový záznam jednoznačne preukázal, doslova brutálny útok na
policajta, spočívajúci v tak silnom údere do oblasti hrudníka, že samotný poškodený doslova vletel do

auta. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že poškodený narušil jeho intímnu zónu, ho nezbavuje
zodpovednosti za jeho protiprávne a agresívne správanie. Obžalovaný v rámci narušenej intímnej zóny
mohol ustúpiť poškodenému smerom vzad, keďže z kamerového záznamu bolo vidno, že mal na to
dostatokmiesta.Rovnakotaksúdpoukazujenaagresívnesprávaniesaobžalovanéhovočipríslušníkom
policajného zboru, čo bolo preukázané z výpovedí policajtov, ktorý od samotného začiatku bol negatívne

naladený za to, že policajti vykonávajúci svoju právomoc, zastavili obžalovaného a kontrolovali ho pre
podozrenie zo spáchania priestupku v cestnej doprave. K správaniu sa poškodeného súd uvádza, že
nie je správne, aby policajt takýmto spôsobom postupoval voči priestupcovi, teda narúčal jeho osobnú
zónu, ale toto pochybenie nie je jednak trestné a ak k takému niečomu aj príde, nie je adekvátna obrana,
sotenie do policajta takou intenzitou, že mu to poškodilo jeho zdravie.

Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaného súd po vykonaní dokazovania a riadnom ustálení
skutkového stavu dospel k záveru, že obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním naplnil
všetky obligatórne znaky zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1, písm. b), ods. 2
písm. a) Trestného, tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej. Z hľadiska subjektívnej stránky sa
obžalovaný uvedeného protiprávneho konania dopustil v priamom úmysle. Naplnenie kvalifikovanej

skutkovej podstaty trestného činu spočívajúceho v ublížení na zdraví vychádza zo záverov znaleckého
dokazovania. Súd ustálil, že konaním obžalovaného došlo k ublíženiu na zdraví poškodenému, ktorého
zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v rozsahu 14-18 dní, pričom sa jednalo o zranenia, ktoré si
objektívne vyžiadali lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky
čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej judikatúry sa takýmto časom rozumie

práceneschopnosť minimálne 7 dní. Súd mal teda jednoznačne za preukázané splnenie podmienok v
zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona, upravujúce ublíženie na zdraví.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným konaním

obžalovaného, jeho následok - spôsobenie ublíženia na zdraví, a neadekvátny a protiprávny násilný
útok pre výkon právomoci verejného činiteľa. Ohľadom osoby obžalovaného a jeho predchádzajúcej
minulosti súd uvádza, že obžalovaný bol v minulosti 5 krát súdne trestaný pričom sa na neho hľadí,
ako by nebol odsúdený. K tomu súd uvádza, že hoci na uvedené rozhodnutia nie je možné prihliadať
pri ukladaní trestu z pohľadu poľahčujúcej alebo priťažujúcej okolnosti, je možné na tieto prihliadnuť pri

hodnotení osoby obžalovaného z hľadiska charakteru jeho osoby a možnosti jeho prevýchovy. Z registra
priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti viac krát postihnutý za priestupky v cestnej doprave.
U obžalovaného súd nezistil priťažujúcu okolnosť ani poľahčujúcu okolnosť. Za daného stavu v zmysle
§ 38 ods. 2 Trestného zákona súd ukladal trest v nezmenenej sadzbe v rozmedzí 3 roky až 8 rokov.
Zhodnotením vyššie uvedených okolností týkajúcich sa osoby obžalovaného, súd uzatvára, že v

jeho osobe vidno jedinca, ktorému porušovania zákonov nie je cudzie, a jeho protiprávne správanie
vyvrcholilo až k napadnutiu policajta. Súd usúdil, že pre nápravu obžalovaného, uvedomenia si
následkov jeho protiprávneho konania mu bude postačovať uloženie síce podmienečného trestu na
spodnej hranici trestnej sadzby /3 roky/, ale s najdlhšou skúšobnou dobou /5 rokov/ a s probačným
dohľadom, nakoľko je z pohľadu hlavne individuálnej prevencie potrebné, aby si obžalovaný počas takto

určenej skúšobnej doby dostatočne uvedomil, závažnosť jeho previnenia a preukázal súdu i spoločnosti,
že pôsobenie nepodmienečného trestu odňatia slobody ako prostriedku ultima ratio - teda krajného
prostriedku nápravy, nie je v jeho prípade nevyhnutné. V rámci probačného dohľadu súd obžalovanému
uložil povinnosť ospravedlniť sa poškodenému.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, na základe ktorých si poškodená
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu
škody.

K uvedenému postaveniu zdravotnej poisťovne si súd dovoľuje uviesť, že právny poriadok

umožňuje uplatnenie práva na náhradu škody v prípade zdravotnej poisťovne, ktorá uhradila
príslušnému zdravotníckemu zariadeniu náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť svojho poistenca
(poškodenému), ktorému bol zavineným protiprávnym konaním tretej osoby (obžalovaný) spôsobený
úraz alebo poškodenie na zdraví.Uvedené právo zdravotnej poisťovne je zakotvené v § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004
Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia

a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V zmysle uvedeného
ustanovenia zdravotná poisťovňa má právo voči tretej osobe (obžalovanému) uplatniť nárok na úhradu
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo k inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo
jej zavineným protiprávnym konaním. Z charakteru tejto právnej úpravy vyplýva, že v tomto prípade sa
nejedná o nárok na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka, ale ide o

špeciálnym právnym predpisom založený samostatný postihový nárok zdravotnej poisťovne voči tretej
osobe (obžalovanému) na náhradu nákladov vynaložených na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za
splnenia zákonných predpokladov. Na základe uvedeného bolo preto o uplatnenom nároku rozhodnuté
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku

na Okresný súd Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.