Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521200812
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2521200812.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.
Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, so sídlom Krajinská cesta 5053/13, 921 28 Piešťany, dieťa matky: B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., t. č. F. E. XX, XXX XX D. a otca: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.

XXXX, XXX XX G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany č. k. 6P/31/2021-179 zo dňa 20. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu r u š í a vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil rozsah vyživovacej

povinnosti otca na maloletú A. zo sumy 70 eur na sumu 200 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný
platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 21.04.2021. Výrokom II. povolil
otcovi splácať nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.04.2021 do 20.10.2022 v celkovej
výške2.522,70euravmesačnýchsplátkachpo50eursplatnýchspolusbežnýmvýživnýmaždoúplného
vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Výrokom III. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. 13P/289/2015 - 61 z

10. júna 2016. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 26, § 62 ods.
1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte „Zákon o rodine“), § 121 zákona č. 161/2015 Civilného
mimosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.m.p.“)a232ods.2,3,4zákonač.160/2015Civilnéhosporového

poriadku (ďalej len „C. s. p.“).

1.2 Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že naposledy súd rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca
k maloletej A. rozsudkom zo dňa 10. júna 2016, ktorým bola otcovi s účinnosťou od 01.09.2015 zvýšená
vyživovacia povinnosť zo sumy 50 eur na sumu 70 eur mesačne. Od ostatnej úpravy výživného došlo
na strane maloletej A. v súvislosti s jej vekom k podstatnej zmene pomerov. Skutočnosť, že v čase

ostatnej úpravy výživného mala 6 rokov a v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku 13 rokov, sama
osebe aj bez ďalšieho skúmania skutočných výdavkov na dieťa postačuje na vyhovenie návrhu na
zvýšenie výživného, pretože nemožno rozumne predpokladať, že by potreby dieťaťa vo veku 6 rokov
boli menšie než jeho potreby vo veku 13 rokov. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že celkové
životné náklady maloletej sú vo výške 500 eur mesačne. Maloletá má zvýšené výdavky v súvislosti s
návštevou ortodentistu v dôsledku deformácie chrupu, tiež v súvislosti so svojou anémiou a atopickým

ekzémom, ako aj z dôvodu nosenia dioptrických okuliarov. Otcovi od ostatného určenia výživného
pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom D. a H., nemá však už vyživovaciu povinnosťvo výške 90 eur mesačne k plnoletému F. F.. Otec tak má okrem maloletej A. ďalšie tri vyživovacie
povinnosti, a to k plnoletému A. vo výške 80 eur mesačne, k maloletému D. vo výške 110 eur mesačne
a k maloletému H. vo výške 90 eur mesačne. V čase ostatného rozhodnutia o výživnom bol otec

nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nebola mu priznaná
žiadna dávka v nezamestnanosti. Otec v tom čase pracoval brigádnicky s čistým príjmom 300 eur
mesačne a býval u svojich rodičov v ich rodinnom dome. V súčasnosti otec býva od marca 2022
u svojich rodičov, je nezamestnaný, pracuje brigádnicky s čistým príjmom 600 -7 00 eur mesačne.
Otec tvrdil, že v minulosti pracoval na živnosť ako pilčík v zahraničí, pričom túto živnosť ukončil v

roku 2016 z dôvodu, že mal úraz a bol operovaný. Následne si chcel opätovne vybaviť živnostenské
oprávnenie na stavebné práce, živnostenský úrad mu odmietol vydať živnostenský list s poukazom
na to, že má exekúciu. Dlh voči sociálnej poisťovni je v súčasnosti cca 7.000 eur. Vzhľadom na túto
exekúciu a v dôsledku zlého zdravotného stavu sa nezamestnal ani v riadnom pomere, a preto sa živí iba
rôznymi brigádnymi prácami. Otec však uvedené tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal.
Súd prvej inštancie tak prihliadol na potencialitu príjmov, ktoré otec môže dosahovať. Je v mladom,

produktívnom veku, bez zistených takých zdravotných komplikácii, ktoré by ho úplne diskvalifikovali
v uplatnení sa na trhu práce. Pri prieskume pracovného trhu vyhľadal súd voľné pracovné miesta v
okolí bydliska otca na pozícii v stavebníctve, ktorú otec vykonáva. Na týchto pozíciách boli ponúkané
pracovné pozície s mesačným hrubým príjmom v priemere 1.000 eur. V možnostiach a schopnostiach
otca by tak bolo možné zamestnať sa na uvedených pozíciách pri priemernom hrubom príjme 1.000

eur. V čase ostatného rozhodnutia o výživnom bola matka zamestnaná s čistým mesačným príjmom vo
výške 550 eur, pričom poberala aj daňový bonus a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne a
poberala náhradné výživné vo výške 50 eur mesačne. V súčasnosti matka býva v byte v D., ktorý je v
jej vlastníctve a jej mesačný príjem je cca 1.000 eur. Matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú,
otec sa s maloletou vôbec nestretáva. V súvislosti s ďalšími vyživovacími povinnosťami otca súd prvej

inštancie poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa otec dobrovoľne zaviazal platiť výživné na maloletého
D., ktorý má 5 rokov vo výške 110 eur a na maloletého H., ktorý má 2 roky vo výške 90 eur, tak je v jeho
možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške 200 eur pre maloletú A., ktorá má 13 rokov a jej
potreby sú ďaleko vyššie ako potreby 5 ročného a 2 ročného dieťaťa. Súd prvej inštancie tak uzavrel,
že zvýšenie výživného je v najlepšom záujme maloletej a je aj v možnostiach a schopnostiach otca plniť

si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej A. vo výške 200 eur mesačne, ktorá suma spolu s výživným
zo strany matky a s prídavkom na dieťa pokryje všetky jej odôvodnené potreby. Súd prvej inštancie
zvýšil výživné v súlade s návrhom matky odo dňa podania návrhu, nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 21.04.2021 do 20.10.2022 v celkovej výške 2.522,70 eura (otec mal uhradiť v uvedenom
období výživné po zvýšení vo výške 3.665,70 eura a zaplatil 1.143 eur) súd umožnil otcovi zaplatiť v

mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok
v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky včas. Súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu
Piešťany č. k. 13P/289/2015 - 61 z 10. júna 2016 v časti o výživnom na maloletú A..

1.3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 C. m. p. tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom nezistil dôvodnosť priznať náhradu trov konania
v zmysle § 53 a nasl. C. m. p..

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej A. z dôvodu, že výživné v sume
200 eur nie je schopný platiť. Uviedol, že cíti zaujatosť voči jeho osobe a zároveň požiadal o pridelenie

advokáta, pretože je bez peňazí. Nemá trvalú prácu, pracuje brigádnicky a jeho mesačný príjem je
300-400 eur. Žije u rodičov, ktorí sú na dôchodku a musí im prispievať na stravu a kúrenie, má exekúcie
v dôsledku dlhu voči zdravotnej a sociálnej poisťovni. Okrem maloletej Klaudie má ešte štyri deti, na tri
z nich platí výživné. Požiadal odvolací súd o nové rozhodnutie na sumu, aká je.

3. Kolízny opatrovník maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť, keď poukázala
na vysoké náklady spojené s výživou a výchovou maloletej. Uviedla, že otec má možnosť sa riadne

zamestnať, nie len pracovať brigádnicky. Od roku 2009 vie, že má dcéru a bude sa musieť o ňu starať,
splodil ešte ďalšie dve deti, na ktoré je ochotný prispievať sumou 110 eur a 90 eur. Otec ani raz po
dobu 13 rokov nevyužil možnosť na stretnutie sa s maloletou, nikdy ju nekontaktoval na narodeniny,meniny, Vianoce, MDD. Sama matka vyzvala maloletú, aby začala s otcom komunikovať, vyhľadala ho
na sociálnej sieti, komunikácia však dopadla zle, keď otec začal maloletú osočovať.

5. Otec v odvolacej replike opakoval, že zvýšené výživné nemá z čoho platiť, zamestnať sa nemôže,
pretože exekútor by mu všetko zobral a nedostal by ani euro. Preto radšej hľadá brigádu, aby prežil
a mal na výživné. Na výživnom k dvom malým synom sa na súde dohodol s ich matkou, pretože sú
ako rodina, chodí za nimi aj tam prespáva a oni chodia s ním do Štiavnika. S dcérou sa ani nepoznajú,
pretože matka jej bránila stretávať sa s ním ako otcom.

6. Matka v odvolacej duplike poukázala na skutočnosť, že výživné má prednosť pred dlhmi, ktoré si
otec zavinil sám. S maloletou sa nestretáva, aj keď mal podľa rozhodnutia súdu túto možnosť, keď
ho maloletá kontaktovala, tak ju osočoval a špinil i osobu matky. O svojich synov sa otec rád postará,
o zvýšení výživného na maloletú Klaudiu nechce ani počuť, pričom aj maloletej je potrebné zabezpečiť
adekvátnu starostlivosť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec maloletej Klaudie (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p. a § 7 ods. 1 C. m. p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný

odvolací dôvod, ktorý súd vyhodnotil v zmysle § 62 ods. 1 C. m. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na prípadné
vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 C. m.
p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

8. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 35 C. m. p. súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

10. Podľa § 36 C. m. p. súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

11. Podľa § 37 C. m. p. si súd môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti

o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

12. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

13. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p., prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

14. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie na návrh matky doručený dňa 21.04.2021 konal vo veci
zvýšenia výživného k maloletej A., narodenej dňa XX.XX.XXXX z partnerského vzťahu s otcom dieťaťa,

s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zvýšil otcovi
rozsah vyživovacej povinnosti zo sumy 70 eur na sumu 200 eur s účinnosťou od 21.04.2021 keď dospel
k záveru o podstatnej zmene pomerov najmä na strane maloletej A.. Otcovi povolil nedoplatok na
zročnom výživnom zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným až do
úplného zaplatenia nedoplatku pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

15. Odvolací dôvod otec vo svojom odvolaní výslovne neuviedol, podľa obsahu odvolania však ide o
dôvod uplatnený v zmysle § 62 ods. 1 C. m. p., podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť tým, že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

16. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na základné zásady konaní vo veciach maloletých,
premietnutých do citovaných ustanovení § 35 a 36 C. m. p., podľa ktorých je súd povinný zistiť
skutočný stav veci, pričom je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebnéna zistenie skutočného stavu veci. Ide o vyšetrovaciu zásadu, ktorej dôsledkom je primárna povinnosť
a zodpovednosť súdu za zistenie stavu, čo najbližšieho k skutočným hmotnoprávnym pomerom. Túto
povinnosť musí súd splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov. V tejto súvislosti odvolací

súd upozorňuje aj na správnu aplikáciu citovaného ustanovenia § 191 C. s. p., v zmysle ktorého
konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom
konania. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, v prípade konania
vo veciach maloletých musí vychádzať z dokazovaním zisteného skutočného stavu veci a napokon
musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Výsledky hodnotenia dôkazov sú imanentnou súčasťou

odôvodnenia rozsudku.

17. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Súd prvej inštancie v zmysle citovaných procesných noriem dôsledne nepostupoval, výsledkom čoho

je jednak nedostatočné zistenie skutočného stavu, jednak nejasnosť postupu, akým dospel k svojim
záverom premietnutým do napadnutého rozhodnutia.

19. Poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zdôrazňuje, že jedným z
aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie

súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri
posudzovaní rozhodných skutočností a akými úvahami sa riadil, nevyhovuje zákonným požiadavkám,
ktoré procesné normy kladú na obsah odôvodnenia rozhodnutia. Dôsledkom uvedenej absencie

riadneho odôvodnenia rozhodnutia je zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je pritom porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, zaručeného čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd ďalej konštatuje, že podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je treba považovať za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.

20. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď zisťoval, či od ostatného zvýšenia výživného na

maloletú A. prišlo k zmene pomerov u maloletej a jej rodičov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), pričom
správne konštatoval, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletej už len uplynutím
doby šiestich rokov od ostatnej úpravy výživného, pričom konštatoval aj zvýšené výdavky v súvislosti
s potrebou liečenia deformácie chrupu, anémie, atopického ekzému a poruchy zraku. Súd prvej inštancie
súčasne konštatoval zmenu pomerov, dôležitých pre určenie výživného aj na strane otca, keď zistil,

že od ostatného rozhodnutia o výživnom na maloletú Klaudiu otcovi zanikla vyživovacia povinnosť k
dospelému synovi F., ktorá bola určená vo výške 90 eur. Otcovi však vznikla vyživovacia povinnosť
k maloletým D. a H., pričom sa zaviazal platiť na maloletého D. (nar.XX.XX.XXXX) sumou 110 eur
mesačne a na maloletého H. (nar. XX.XX.XXXX) sumou 90 eur.

21. Po správne zistenej zásadnej zmene pomerov súd prvej inštancie zisťoval potreby maloletej Klaudie
(§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), tu však už súd nepostupoval tak, ako predpokladajú vyššie citované
ustanovenia § 35 až 37 C. m. p., skutočný stav nie je zistený dôsledne a prijaté závery sa javia
predčasné. Súd prvej inštancie v odsekoch 9. až 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku vymenoval
faktúry a pokladničné doklady s uvedením súm, ktoré mala matka uhradiť, z týchto dokladov však nie

je zrejmé, aké skutočnosti, dôležité pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti z nich súd zistil a ako
ich vyhodnotil vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej Klaudie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V odseku 13. je konštatovaná kúpa dioptrických skiel a rámu dňa 03.10.2022 v sume 82 eur a za
vyšetrenie a kvapky do očí suma 13 eur, v odseku 19. je uvedené zistenie súdu, že maloletá A. od roku2019mávústachstrojček,sktorýmsúveľmivysokévýdavky,ktorévynakladákaždýmesiac,mástrojček
na vrchnej aj spodnej čeľusti, pravidelne navštevujú dentistu, už len 3 kefky stoja 15 eur mesačne; má
zvýšené výdavky na starostlivosť o vlasy, hygienu, výživu, chodí na krúžok - box mesačný výdavok je 35

eur. Maloletá má atopický ekzém, používa špeciálny krém, mesačne je to asi 15 eur, potrebuje špeciálnu
ortopedickú obuv č. 41, nakoľko má dlhú a chudú nohu a najlacnejšie topánky sú za 120 eur, v septembri
bola matka s dcérou u ortodentistu, s čím bol spojený výdavok vo výške 200 eur. Z uvedených zistení
súdu nie je zrejmé, akou úvahou súd prvej inštancie ustálil (odsek 37.), že celkové životné náklady
maloletej sú vo výške 500 eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nie je potrebné

preukazovať bežné výdavky maloletého dieťaťa spočívajúce v nákladoch na stravu, hygienu, oblečenie,
obuv, a pod., je však je potrebné ustáliť ich primeranosť v súvislosti s vekom, zdravotným stavom a
rastom životných nákladov. Mimoriadne a zvýšené výdavky na maloletú A. bolo možné zohľadniť po ich
skutočnom preukázaní, k čomu však neprišlo. Odvolací súd súčasne upozorňuje súd prvej inštancie, že
je potrebné rozlišovať medzi tvrdeniami účastníkov uvádzanými v návrhu, resp. vyjadreniach a v rámci
výsluchu a medzi spoľahlivo zisteným skutočným stavom.

22. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je vecne správne. Nemožno totiž ustáliť nielen odôvodnené potreby maloletej, ale ani majetkové a
zárobkové pomery otca (v čistom) výšku jeho životnej úrovne. Vo vzťahu k životnej úrovni otca súd prvej
inštancie ani nevykonal dokazovanie. S poukazom na uvedenú argumentáciu je rozhodnutie súdu prvej

inštancie nepreskúmateľné.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť použitím citovaného ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p.
pretože vytknuté nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Podľa § 391 ods. 1 C.

s. p. potom odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec znova prejedná, vykoná dokazovanie smerujúce
k odstráneniu vyššie uvedených pochybení. Najmä doplní dokazovanie zamerané na ustálenie
priemerných mesačných nákladov na maloletú A., pričom v odôvodnení rozsudku uvedie, ktoré matkou

vyčíslené ale aj preukázané náklady považuje za dôvodné, či niektoré z nich považuje za dôvodné
čiastočne, v akej výške a prečo. U oboch rodičov – teda aj u matky bude zároveň potrebné zisťovať ich
aktuálne majetkové pomery, životnú úroveň. Vzhľadom k plynutiu času od prvoinštančného rozhodnutia
doplní dokazovanie k plateniu výživného na maloletú zo strany otca (za účelom ustálenia prípadného
nedoplatku na výživnom). Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia,

na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania. Súd prvej inštancie sa teda v procese
rozhodovania bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnými kritériami rozhodujúcimi
pre rozhodnutie o zmene výšky výživného. Po doplnení dokazovania a ustálení skutočného stavu
potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne, nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade
s ustanovením § 220 C. s. p. tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom

dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.
Odvolací súd pripomína, že rozhodnutie a odôvodnenie rozhodnutia musí vychádzať z konkrétnych
skutkových okolností a byť založené na hodnotiacich úvahách súdu vyplývajúcich z konkrétnych
zistených schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine)
ako aj odôvodnených potrieb maloletej A.. V rozsudku teda uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré

dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhov rodičov, riadne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa
zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k výživnému na maloletú, prípadne uvedie aj dôvod
prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

26. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný ( 391 ods. 2 C. s. p.)
27. V súlade s ustanovením § 396 ods. 3 C. s. p. rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.28. Na námietku otca, podľa ktorej súd prvej inštancie postupoval voči nemu zaujato odvolací súd
uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala porušeniu niektorého
z procesných práv otca. K žiadosti otca o pridelenie advokáta odvolací súd poukazuje na Poučenie

o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania, ktoré bolo otcovi doručené dňa 14.05.2021,
a v zmysle ktorého bol poučený o možnosti obrátiť sa so žiadosťou o právnu pomoc na Centrum právnej
pomoci. Súd služby advokáta nezabezpečuje.

29. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).