Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/84/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711206517
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7711206517.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Zdenkom Švárnym, v právnej veci navrhovateľa A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., C. D. X, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou AK so
sídlom Košice, Hlavná 40, proti odporkyni E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. D. X, právne zastúpenej
JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou AK so sídlom Humenné, Štefánikova 22, v konaní o vyporiadanie
BSM po rozvode, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva A. B. X-XXXXXX F. D. 2 s príslušenstvom a súčasťami na
prízemí bytového domu súpisné číslo XXXX, G. D. X, H. I. C. J. K. C. v celosti, zapísaný na LV č. XXXX,
k.ú. C., obec C., G. C., bez povinnosti finančného vyrovnania sa s E. B..

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 16.5.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal
zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo a to tak, aby do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal
3-izbový byt s príslušenstvom a súčasťami č. 2 na prízemí bytového domu súpisné číslo XXXX, G.
D. X H. C. J. K. C. v celosti, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. C. ako aj spoluvlastnícke podiely na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo výmere 705m2, bez povinnosti
finančného vyrovnania s E. B. a to na tom základe, že manželstvo s odporkyňou uzatvorili dňa 14.9.1996

a ich manželstvo bolo rozvedené rozhodnutím Okresného súdu Michalovce sp. zn. 12C 112/2006 dňa
29.5.2008, pričom maloletý L. bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa
amatkabolazaviazanáprispievaťnavýživu2.000,-Skmesačne.Vzhľadomktomu,žedoposiaľnedošlo
k vyporiadaniu zaniknutého BSM sa týmto návrhom domáha, aby súd toto vyporiadanie urobil, pričom
poukázal na tie skutočnosti, že za trvania manželstvo zo spoločných prostriedkov do bezpodielového
spoluvlastníctva nadobudli len hnuteľné veci nepatrnej hodnoty, ktorých hodnota je v súčasnosti nulová
a okrem toho na meno navrhovateľa a jeho bývalej manželky je vedený aj uvedený byt, avšak vzhľadom

na okolnosti a podmienky za ktorých bol nadobudnutý, tento byt má za to, že by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, keby nebol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva bez akéhokoľvek nároku bývalej manželky,
nakoľko na tento byt mu finančne prispeli rodičia, ktorí pôvodne tento byt chceli kúpiť pre seba,
avšak z toho dôvodu, že už vlastnili nehnuteľnosť v tom období, keď dochádzalo k prevodu tohto bytu,
nemohli previesť ďalšiu nehnuteľnosť na svoju osobu, z toho dôvodu bola podpísaná nájomná zmluva
snavrhovateľomanáslednebolaajuzatvorenázmluvamedzimestomaúčastníkmitohtokonania,avšak
odporkyňa na kúpe tohto bytu nemá žiadny podiel, pretože tento bol zaplatený z finančných prostriedkov,

ktoré dostal ako dar navrhovateľ od svojich rodičov a aj to bola forma, akou chceli darovať svojmu synovi
uvedený byt.Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, s takým návrhom ako uviedol navrhovateľ, pretože podľa jej
vyjadrenia zo dňa 17.6.2011 na kúpu bytu bola použitá aj jej kupónová knižka z prvej vlny a v prípade,
že by bolo vyporiadané toto bezpodielové spoluvlastníctvo súhlasí s tým, aby bol prisúdený byt do

výlučného vlastníctva navrhovateľa, avšak za finančnú náhradu 50% v cene nehnuteľnosti a to trhovej
hodnoty bytu na základe dohody alebo na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom,
ktorého určí súd, pretože aj ona si potrebuje riešiť otázku bývania.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

Z výpovede navrhovateľa (č.l. 104) súd zistil, že uvedený byt mu darovali rodičia, pretože otec mal
kupónovú knižku, ktorú mu daroval a na základe tohto darovania on zaplatil potom za byt. Uviedol, že
po uzavretí manželstva bývali v podnájme v jednoizbovom byte asi do jedného roka veku syna L.. Až na
naliehaniejehobývalejmanželky,vtedyjeho rodičiaktoríbývalivbyte,ktorýjepredmetomtohtokonania,
tak on požiadal rodičov, aby sa mohli nasťahovať do tohto trojizbového bytu. Uviedol, že manželka bola

dlhodobo nezamestnaná a zamestnala sa asi keď mal maloletý L. 4 alebo 4 a pol roka. V roku 2004
vycestovala do Anglicka s tým, aby sa ich finančná situácia zlepšila avšak vrátila sa v decembri s tým,
že nepriniesla žiadne finančné prostriedky. V januári opäť odišla do Anglicka, avšak za 2 roky ako bola
v Anglicku neposlala takmer žiadne finančné prostriedky, až na naliehanie na bývalého svokra, tento mu
poslal 200 libier, čiže to bolo zhruba 1.000,-Sk na mesiac a za to obdobie, keď bola v Anglicku, pričom

v tom čase zarábala mesačne aj 40.000,- Sk. Poukázal na to, že keď vstupoval do manželstva mal
zhruba 160.000,-Sk vo VÚB. Exmanželka prišla so sumou asi 46.000,- Sk alebo 48.000,- Sk za ktoré
kúpila spálňu. On z uvedenej sumy kúpil obývačku, kuchyňu a zvyšné peniaze investovali do stavebného
sporenia. Mali tam sporenie všetci traja. Každý rok dávali 20.000,- Sk na osobu. Na konci sa táto suma
zhodnotila na nejakých 240.000,- Sk a stavebné sporenie trvalo 8 alebo 10 rokov. Z uvedenej sumy on

dostal nejakých 4.000,-€ a 4.000,-€ jeho bývalá manželka. Uviedol, že spálňu si jeho bývalá manželka
zobrala, v byte ostala obývačka a detská izba, ktorú darovala maloletému synovi sestra odporkyne. Na
otázku, akou sumou prispela odporkyňa na kúpu trojizbového bytu uviedol, že ani korunu, pretože na
tento byt im dali peniaze jeho rodičia, ktorí im tento byt darovali. Na otázku zástupkyne odporkyne, aby
sa vyjadril k otázke, že prečo keď jeho matka mala sporný byt pridelený od roku 1989, táto umožnila

uzavrieť nájomnú zmluvu na sporný byt svojmu synovi až v roku 1998, uviedol, že on má ešte jedného
brata a teda matka nevedela, kto sa skôr bude ženiť a ako dopadne a až následne keď brat sa oženil,
ostal v Nitre, tomuto dali peniaze a jemu riešili situáciu tak, že mu chceli darovať tento byt. Na otázku, či
mal navrhovateľ pri kúpe bytu okrem dlhopisu finančné prostriedky na kúpu bytu uviedol, že mal a dôkaz
o tom, že tento byt chceli rodičia darovať jemu navrhol vypočuť ako svedkov jeho rodičov. Na otázku,

aby popísal ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy uvedeného bytu, pretože z návrhu vyplýva, že sa stalo
nedopatrením, že tam bola aj jeho bývalá manželka uviedol, že v tom čase boli manželia, tak tam
bola asi preto. Na otázku, v čom spočíva jeho tvrdenie, že klientka sa nepričinila žiadnymi finančnými
prostriedkami na chod domácnosti, uviedol, že v čase keď sa zamestnala sa dohodli, že ona si svoje
peniaze bude nechávať pre seba a on všetko platil, nájomné, vodné, stočné, pričom odporkyňa len

občas kúpila potraviny a väčšinu finančný prostriedkov používala pre seba. Na otázku zástupkyne
odporkyne, či pri kúpe tohto bytu mala odporkyňa vedomosť o tom, že peniaze na kúpu tohto bytu darujú
navrhovateľovi jeho rodičia uviedol, že určite áno, lebo jej o tom rozprával.

Z výsluchu odporkyne (č.l. 107) súd zistil, že ona sa pamätá na kúpu tohto bytu, pričom ona mala takisto

kupónovú knižku z prvej vlny privatizácie a vedela na 100%, že ju použila na kúpu tohto bytu. Ttúto
skutočnosť môže dosvedčiť jej matka, že bola použitá na kúpu bytu. Uviedla, že byt kupovali spolu
a spolu podpísali aj zmluvu. V tomto bývali odkedy mal ich syn 2 roky. Nie je pravda, že by sa nestarala
o domácnosť, pretože keď sa presťahovali do toho bytu, tak tam prišli jej rodičia s maliarmi a dali všetko
vymaľovať, aby sa mohol byt zariadiť, pričom jej rodičia tiež prispeli peniazmi do tohto bytu. Uviedla, že

detskú izbu jej darovala jej sestra pre maloletého syna L., takisto poukázala na to, že bez jej vedomia
navrhovateľ použil 30.000,- Sk do BMG Invest. To, že nepracovala je pravdou, zamestnala sa až po 4
rokoch až 5 rokoch, našla prácu v SONAPE. Ne je pravdou, že by neprispievala na chod domácnosti,
pretože prispievala na stravu. Dohodli sa tak, že navrhovateľ bude platiť účty, šeky lebo to hneď išlo
z jeho účtu a ona kupovala stravu, L. platila oblečenie a veci, ktoré potreboval. Na otázku, či vie, že A. B.

starší daroval A. B. mladšiemu dlhopis z kupónovej privatizácie uviedla, že ona nevie, či to je pravda. Na
otázku, či v čase keď pracovala vo Veľkej Británii na zmluvu, či túto zmluvu môže preukázať uviedla, že
ktomusavyjadrovaťnebude,tobolopredmetomrozvodovéhokonania.VčasekeďpracovalavAnglicku
sa o maloletého syna starala. Pravidelne mu posielala peniaze, pričom aj bývalému manželovi písalaa žiadala od neho číslo účtu, na ktoré by mu posielala peniaze. Na otázku, ako sa starala a stará aj
v súčasnosti o maloletého syna uviedla, že je s ním v dennodennom kontakte telefonicky alebo mailom,
pričom mu zabezpečuje oblečenie, drogériu a komunikuje s ním. Keď je v C., tak sa informuje o jeho

prospechu v škole.

Navrhovateľ k výpovedi odporkyne uviedol, že je pravdou, že pýtala od neho číslo účtu, bolo to na to,
aby mohla posielať L. 400,-Sk na stravné, do školy a on s tým nesúhlasil, pretože neposlala žiadne
výživné a nič iné neposielala.

Z mandátnej zmluvy uzavretej medzi T.C.BROKERS, o.c.p. na jednej strane a A. B. na druhej strane
(ďalej len ako klientom) dňa 10.6.1998 súd z bodu II Predmet zmluvy – zistil, že klient touto zmluvou
poveruje obchodníka, aby konal v jeho mene a na jeho účet vo všetkých veciach súvisiacich s prevodom
dlhopisu za účelom nadobudnutia bytu do vlastníctva klienta v súlade s uzatvorenou Zmluvou o prevode
bytu do vlastníctva klienta, ktorá tvorí nedeliteľnú prílohu tejto zmluvy.

Z výpovede svedkyne K. B. (č.l. 128) súd zistil, že táto je matkou navrhovateľa. Uviedla, že ona po
skončení školy nastúpila pracovať do banky a v tom čase dostala najprv 2- izbový mestský byt a potom
jej bol pridelený 3- izbový byt. V tomto bývala až do toho času, kým im ponúkli, že je možné tento byt
odkúpiť, avšak podmienkou bolo, že nesmeli vlastniť inú nehnuteľnosť. Vzhľadom k tomu, ona sa bola

informovať na meste, či je možné, aby tento byt mohol byť prevedený na jej syna, s čím mesto súhlasilo.
Následne potom syn podal žiadosť o odkúpenie bytu a prevod na neho. Uviedla, že oni s manželom mali
odzačiatkutaképredstavy,žetentobytodkúpiaanáslednehodarujúsvojmusynovi.Pretoprikúpetohto
bytu poskytli finančné prostriedky na jeho odkúpenie. A to tým spôsobom, že jej manžel vlastnil dlhopis,
ktorý daroval synovi pred notárom JUDr. Nirodom, ktorý tento dlhopis previedol na syna a s týmto bol

zaplatený byt. Keď bola vyrátaná čiastka, tak zostávajúcu čiastku 8.685,- Sk zaplatila svojmu synovi zo
svojho účtu v prospech mestského úradu. Oni s manželom tento celý byt vyplatili s tým, že si boli vedomí,
že chcú pomôcť svojmu synovi, nakoľko mal jedno dieťa a bývali v 1-izbovom byte. No až potom pri
prevode bytu sa stalo, že tento byt podľa nejakého zákona nemohol prejsť len na ich syna, ale museli
tam byť obidvaja manželia. Na otázku, či jej bývalá nevesta vedela o tom, ako chceli vyriešiť bytovú

otázkusvojhosyna,svedkyňauviedla,žesamozrejme,pretožemnohokrátotomrozprávali,nakoľkomali
primerané vzťahy s nevestou. Nevesta o všetkom vedela, o všetkom sa rozprávali, nebolo to nič tajné.
Na otázku, ako na to reagovala nevesta, uviedla, že sa potešila, bola rada, že pôjdu do väčšieho bytu,
avšak najprv to bolo tak, že by mali bývať spolu s nimi, avšak nevesta s tým nesúhlasila, tak potom si oni
našli podnájom, takže nevesta o všetkom vedela. Na otázku, či vedela aj o peniazoch, za ktoré sa bude

byt kupovať, uviedla, že áno. Na otázku zástupkyne odporkyne, či sa s niekým radila o tom, ako bude
odkúpený tento byt, uviedla, že sa radila o tom so svojim synom, pretože mu chcela tento byt darovať.
Na otázku, či sa radila aj s nevestou, uviedla, že nie, že sa radila so synom, ale bola tam prítomná aj
nevesta, takže o tom vedela, že oni chcú od začiatku tento byt darovať synovi. Na otázku, či vie, že
dlhopis mala aj nevesta uviedla, že o tom nevedela. Na otázku, či má dôkaz o tom, že konkrétne tento

dlhopis jej syna bol použitý na kúpu tohto bytu uviedla, že má taký dôkaz. Uviedla, že ona od začiatku
poukázala peniaze ako dar svojmu synovi na kúpu bytu. Na otázku, či si myslí, že je to správne, že tento
byt mal byť vlastníctvom jej syna uviedla, že áno, že tak to má byť, pretože oni tento byt chceli darovať
synovi, pričom nevesta bola 2 roky v Anglicku, kde podľa jej tvrdení zarábala 200,-libier týždenne, to je
v prepočte okolo 800.000,-Sk na tú dobu a podľa tvrdenia syna, neprispievala vôbec na domácnosť. Na

otázku, či o kúpe sa bavili aj s rodičmi odporkyne, uviedla, že nie, pretože oni ničím neprispeli, pričom
matka odporkyne uviedla, že je to až neuveriteľné, že oni idú do podnájmu a darovali byt synovi. Na
ďalšiu otázku, či má vedomosť,kto investoval do tohto bytu uviedla, že jej syn, pretože on pracoval,
odporkyňa nepracovala dlhú dobu, bola na materskej a mali stavebné sporenie. Tieto všetky prostriedky
sa použili do bytu. Na otázku, či boli aj iné varianty pri odkúpení tohto bytu uviedla, že nie, nakoľko bola

vlastníčku nehnuteľnosti, dohodla s mestom, aby tento mohol odkúpiť jej syn, avšak nevedela o tom, že
na zmluve musí byť uvedená aj jeho manželka. Na otázku, aby uviedla, kde bývala v čase keď darovali
byt synovi, uviedla, že boli v podnájme, ktorý byt prenajali od kolegu a tento ich stál nemalé finančné
prostriedky na platenie nájmu.

Odporkyňa k výpovedi svedkyne uviedla, že všetko s bytom robili za jej chrbtom, s ňou sa nikdy o ničom
nebavili, ako sa nebavili ani s prostriedkami použitými do BMG Invest. Stále sa navrhovateľ bavil len so
svojou matkou, čo má robiť a ju z toho vynechávali. Vedela len, že sa budú sťahovať a odkupovať byt
od mesta a potom išli spoločne podpísať zmluvu. Uviedla, že do Anglicka išla s ich súhlasom, pretožeinakšie by neodišla od rodiny. Manžel jej nechcel dať číslo účtu, kde by mohla posielať peniaze, tak mu
nosila peniaze keš. Dávala mu na ruku a platila maloletému L. obedy v škole, krúžky aj oblečenie.

Z výpovede svedka A. B. (č.l. 132) súd zistil, že je otcom navrhovateľa. Čo sa týka odkúpenia bytu,
uviedol, že v tom čase vlastnil dlhopis a pred notárom tento dlhopis daroval synovi na odkúpenie bytu,
pričom druhá časť peňažnej sumy za odkúpenie bytu bola poukázaná z účtu jeho manželky. Na otázku,
kedy daroval dlhopis synovi, či to bolo pred uzavretím zmluvy a či o tom vedela aj nevesta, uviedol, že to
bolo pred uzavretím zmluvy a nevesta aj keď sa k tomu nevyjadrovala o tom všetkom vedela. Na otázku,

či je pravdou, že všetko robili za jej chrbtom uviedol, že to nie je pravda, pretože odporkyňa o všetkom
vedela, avšak keďže sa k tomu nevyjadrovala, on za to nemôže. Či vedela o tom, že daroval synovi
dlhopis, k tomu sa vyjadriť nevedel, avšak o všetkom sa rozprávali. Na otázku, či nevesta ponúkla nejaké
peniaze pred odkúpením bytu uviedol, že o ničom takom nevie. Na otázku, či o tom, že idú kupovať byt
pre syna vedeli aj rodičia odporkyne, uviedol, že 100%-ne, pretože sa o tom bavili, takže im to určite
povedala. Na otázku, či má vedomosť o tom, že odporkyňa disponovala v tom čase kupónovou knižkou,

uviedol, že nie.

Odporkyňa k výpovedi svedka uviedla, že o tom, že mali nejakú kupónovú knižku nič netušila, ani o tom,
že ju chcel darovať svojmu synovi nevedela. Uviedla, že dobre vedeli o tom, že disponuje i ona svojou
vlastnou kupónovou knižkou, ktorú chcela použiť na odkúpenie tohto bytu, s čím aj súhlasili.

Z výpovede svedka M. D. (č.l.133) súd zistil, že je otcom odporkyne. Uviedol, že vie o tom, že rodičia
navrhovateľa ponúkli byt mladým na odkúpenie, pričom po tom, ako bol tento odkúpený, on aj so svojim
kamarátom robil celú rekonštrukciu, aby bol obývateľný, za svoje náklady. Uviedol, že jeho dcéra mala
v tom čase dlhopis, ktorý uviedla, že chce použiť na kúpu tohto bytu. Na otázku, či má vedomosť o tom,

kto sa staral o domácnosť, uviedol, že pokiaľ bola dcéra doma, tak sa starala o domácnosť ona. Keď
bolo treba niečo v byte väčšie urobiť, tak ho volali, aby to prišiel urobiť. Na otázku právnej zástupkyne
navrhovateľa, aby uviedol, že robil nejaké opravy a úpravy tohto bytu, o aké úpravy išlo, svedok uviedol,
že išlo o úpravy pri odkúpení bytu,kedy boli popraskané steny okolo zárubne, okolo okien, takže tie sa
potom vyspravili a následne sa byt vymaľoval. Na otázku, či v čase keď odkupovali účastníci byt, ich

oslovili, aby im poskytli finančné prostriedky a ako bol kúpený tento byt uviedol,že on má vedomosť
o tom, že mladí odkúpili aj zaplatili tento byt spolu. Túto informáciu má od dcéry.

Na pojednávaní dňa 26.4.2013 odporkyňa na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa uviedla, či mala
kupónovú knižku v tom čase a či bola použitá na kúpu bytu uviedla, že mala kupónovú knižku, mala

byť použitá na odkúpenie bytu, avšak nastali tam nejaké komplikácie, pričom súdu predložila list Fondu
národného majetku o tom, že kupónová knižka bola predaná až dňa 13.9.2000.

Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 6.2.2014 na č.l. 161-164 súd zistil, že v celom rozsahu trvá na
podanom návrhu a žiada, aby súd prikázal byt do jeho výlučného vlastníctva bez povinnosti finančne

sa vysporiadať s odporkyňou s poukazom na tú skutočnosť, že byt v podstate darovali jeho rodičia
jemu resp. finančné prostriedky na zakúpenie tohto bytu navrhovateľovi darovali jeho rodičia formou
darovania dlhopisu a doplatením finančných prostriedkov zo strany matky navrhovateľa. Poukázal na
to, ako došlo v podstate k prevodu tohto bytu, ktorý bol pridelený jeho matke a na základe žiadosti
o odkúpenie bytu jej bolo oznámené, že tento môže odkúpiť, ak nevlastní inú nehnuteľnosť a následne

táto požiadala Mesto Michalovce o to, aby túto nehnuteľnosť mohol odkúpiť jej syn, keďže ona už
vlastnila nehnuteľnosť, zdedila rodinný dom. Na základe toho došlo potom k prevodu tohto bytu a podľa
jeho názoru administratívnym nedopatrením bola účastníčkou tohto konania aj jeho manželka, avšak
zo strany jeho rodičov bola stále snaha darovať mu tento byt do jeho výlučného vlastníctva, o čom
dobre vedela aj jeho manželka. Uviedol, že počas trvania manželstva sa v byte neuskutočnila žiadna

významná rekonštrukcia, ani investícia prevyšujúca obvyklú údržbu, aj keď sa odporkyňa výpoveďou
svojho otca pokúšala vymaľovanie bytu a bežnú údržbu prezentovať ako rekonštrukciu. Podľa jeho
názoru aj to bolo len účelové tvrdenie, ktoré bolo v rozpore so skutočnosťou. Rovnako podľa jeho
názoru odporkyňa nebola úspešná, keď sa usilovala o svoju účasť na zaplatení kúpnej ceny preukázať
dlhopisom, ktorý predala až o niekoľko rokov po zaplatení kúpnej ceny bytu. Má teda za to, že v danom

prípade je dôvodné, že pokiaľ súd dospeje k záveru, že predmetný byt patrí do BSM, je potrebné
prihliadať na podiel resp. neúčasť bývalej manželky na nadobudnutí predmetného bytu finančne, ani
inak a na druhej strane na jeho výlučnú účasť pri úhrade kúpnej ceny. Počas trvania manželstva si
odporkyňa mzdu, ktorú zarobila, pokiaľ pracovala ponechávala výlučne pre svoju potrebu a všetkynáklady na rodinu a domácnosť, teda aj mesačné platby za byt hradil výlučne navrhovateľ. Poukázal
na ust. § 150 OZ, ktorý nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní
spoločnej veci, prihliadajúc ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie veci, ani

tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o udržanie a nadobudnutie určitej veci
zaslúžil výlučne resp. v prevažnej miere bez toho, aby mu uložil, aby druhému manželovi, ktorý sa
o jej nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielov, zaplatil určitú finančnú sumu. Toto
svoje tvrdenie odôvodnil aj tým, že na čas po rozvode mu bol maloletý L. zverený do jeho starostlivosti.
Naviac odporkyňa sa dlhodobo nezaujíma ani o dieťa, ani o jeho potreby, ani o byt. Od roku 2004 sa

väčšinou času zdržiava vo Veľkej Británii a na Slovensko prichádza len občas. Uviedol, to že odporkyni
ide len o jej obohatenie preukázala aj v tomto konaní, keď jeho opakované návrhy, aby byt darovali
spoločnémusynovimaloletémuL.kategorickyodmietla,pretožezaposledných10rokovsaomaloletého
L. stará len on navrhol zriadenie vecného bremena a právo doživotného užívania, pričom odporkyňa
s tým nesúhlasila a to aj napriek tomu, že ona má v Británii novú rodinu.

Z vyjadrenia odporkyne na č.l. 181-186 súd zistil, že majú za to, že uvedený byt patrí do zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko tento bol zakúpený v r. 1998. Manželstvo uzatvorili
účastníci v r. 1996 a bolo rozvedené v r. 2008. Uviedla, že súhlasí s tým, aby bol byt prikázaný do
vlastníctva navrhovateľa s tým, že je povinný zaplatiť jej 50% z ceny nehnuteľnosti, čo je na základe
vyjadrenia realitných kancelárií podľa jej názoru predstavuje sumu 23.000,-€. Uviedla, že navrhovateľ

jej znemožňuje vstup do predmetného bytu a nemá dôkaz o tom, že práve dlhopis, ktorý mu daroval
jeho otec bol použitý na kúpu bytu. Ak by bola aj pravda, že nehnuteľnosť bola odkúpená za prostriedky
získané výlučne darom jedného z rodičov, poukázala na judikatúru v zmysle ust. § 143 OZ z ktorého
vyplýva, že v prípade, že kúpna cena nehnuteľnosti bola celkovo zaplatená z výlučných prostriedkov
jedného z manželov, ale kupujúci boli obidvaja manželia, ktorí obidvaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť

tieto nehnuteľnosti, je práve táto vôľa rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti patria alebo
nepatria do BSM. Z toho vyplýva, že nemožno urobiť iný záver, než taký, že označené nehnuteľnosti
sa stali predmetom BSM účastníkov. poukázala na to, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že
sa významnou mierou pričinil o nadobudnutie bytu. Uviedla, že nadobudnutie vlastníctva uvedeného
bytu bolo výlučne ich záležitosťou a mesta Michalovce, bez vplyvu rodičov navrhovateľa. Kupujúci

boli podľa jej názoru obidvaja s prejavom vážnej a určitej vôle získať byt do svojho bezpodielového
spoluvlastníctva, pričom žiadnu administratívnu chybu pracovníkov mestského úradu sa navrhovateľovi
nepodarilo preukázať. Ďalej uviedla, že sa pravidelne podieľala čiastočne na úhrade nákladov za byt,
aj keď v byte nebývala, pričom kým v byte bývala posielala navrhovateľovi peniaze za byt na účet,
aj za odpad a daň za byt. Poukázala na to, že v priebehu konania bola preukázaná skutočnosť, že

účastníci konania v čase odkupovania bytu do osobného vlastníctva disponovali dostatkom finančných
prostriedkov tak, aby mohli byt bez väčších problémov vyplatiť sami. Navrhovateľ bol zamestnaný a ona
na materskej dovolenke disponovala dlhopisom, ktorý mohol byť na odkúpenie použitý. Trvala na tom,
že skutočnosť, že navrhovateľ finančné prostriedky získal od svojich rodičov ako dar nevedela. Rovnako
ani o tom, že doplatok kúpnej ceny vo výške 8.685,-Sk vyplatila matka navrhovateľa, ktorá uviedla,

že sa malo jednať o dar výlučne navrhovateľovi. Čo sa týka návrhu navrhovateľa, aby byt darovali
svojmu synovi, s tým súhlasila, no nesúhlasila s tým, aby bolo zriadené právo doživotného bývania
navrhovateľovi. Záverom uviedla, že v priebehu konania bolo preukázané potvrdením Fondu národného
majetku zo dňa 24.1.2013, že na účet, ktorý patrí navrhovateľovi boli pripísané finančné prostriedky vo
výške 377,28 € za dlhopis odporkyne a keďže sa jednalo o vec patriacu výlučne odporkyni, navrhla, aby

ich vrátením bol navrhovateľ zaviazaný súdom.

Z rozhodnutia Mestského národného výboru, odbor bytový v Michalovciach, zo dňa 9.2.1989 o pridelení
bytu, súd zistil, že MSV v C. pridelil K. B. bytom v C., M.Rázusa blok Z1, 3-izbový byt s príslušenstvom
na prízemí č. bytu 2, ktorého vlastníkom je Bytový podnik mesta Michalovce, dňa 9.2.1989.

Z oznámenia Mestského úradu Michalovce, oddelenie podnikateľskej činnosti, zo dňa 20.1.1995 (č.l. 9)
súd zistil, že mestský úrad oznámil žiadateľke o kúpu bytu K. B., že dňom 1.9.1993 nadobudol účinnosť
zákon NR SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a podľa tohto si obec musí
vytvoriť všeobecné záväzné nariadenie, ktoré vyššie uvedený právny predpis upraví pre potreby mesta

Michalovce. Jej žiadosť viedli naďalej v evidencii a o ďalších krokoch mala byť s dostatočným predstihom
informovaná.Z výzvy na doplnenie Mestského úradu Michalovce zo dňa 26.5.1995 súd zistil, že tento vyzval K.
B. na zaslanie fotokópie dokladu, ktorý ju oprávňuje k užívaniu bytu, čestné prehlásenie s overenými
podpismi v prílohe listu a až po splnení požadovaných náležitostí budú považovať jej žiadosť za aktuálnu

a právoplatnú.

Z povolenia na uzatvorenie nájomnej zmluvy č. F./XX zo dňa 8.6.1998 súd zistil, že primátor mesta
povolil uzavretie nájomnej zmluvy o nájme bytu medzi prenajímateľom DOMSPRÁV s.r.o. C. a A. B.
a E. B. na byt M.Rázusa 5, blok Z1, počet izieb 3, poschodie – prízemie, č. bytu 2 v Michalovciach.

Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 10.6.1998 súd zistil, že Mesto Michalovce v zastúpení DOMSPRÁV
s.r.o. uzatvorilo so A. B. dňa 10.6.1998 nájomnú zmluvu na základe ktorej prenajímateľ prenecháva
nájomcovi do užívania byt č. 2, na prízemí domu č. Z1/5, na I. C. X K. C. na dobu neurčitú, s nájomným
vo výške mesačne 1.668,-Sk.

Zo zmluvy č. 983 o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej medzi predávajúcim Mestom Michalovce
a kupujúcim A. B. a E. B., súd zistil, že títo dňa 10.6.1998 uzatvorili túto zmluvu o odkúpení uvedenej
nehnuteľnosti za celkovú sumu 16.600,-Sk.

Z darovacej zmluvy uzavretej v súlade s § 628 až 630 OZ, súd zistil, že A. B., bytom C., J. X, r.č.XXXXXX/

XXX daroval A. B., bytom C., C. X, r.č. XXXXXX/XXXX dlhopis Fondu národného majetku SR vydaný
v súlade s § 24 zákona 92/91 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 27.4.1998.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 28.10.2014 v záverečnej reči uviedla, že trvajú
na podanom návrhu, žiadajú, aby súd pridelil uvedený byt do vlastníctva navrhovateľa bez povinnosti

finančné vyrovnania odporkyne s poukazom na to, že v konaní bolo preukázané, že uvedený byt resp.
finančné prostriedky na tento byt darovali rodičia navrhovateľa navrhovateľovi a teda odporkyňa sa
nepodieľala na odkúpení tohto bytu ničím, ani finančnými prostriedkami. Poukázala tiež na to, že po
rozvode bol maloletý L. zverený do výchovy otca, ktorý sa o neho už takmer 10 rokov stará, nakoľko
matka dieťa opustila v 1.ročníku základnej školy, kedy odišla do Anglicka. Poukázala na to, že matka

platí výživné len minimálne, nakoľko si založila vlastnú rodinu. Poukázala na to, že odporkyňa sa snažila
vpriebehukonaniatvrdiť,žeonaprispelanakúputohtobytusvojimdlhopisom,avšakvpriebehukonania
sa preukázalo, že to tak nebolo. Celú uvedenú sumu zaplatili rodičia navrhovateľa resp. navrhovateľ
dlhopisom, ktorý mu daroval jeho otec. Podotkla, že treba prihliadať aj na tú skutočnosť, že otec sa
o maloletého syna stará už viac ako 10 rokov, nahrádza mu matku a robí to veľmi kvalitne, čo nasvedčuje

tomu, že syn dnes študuje na bilingválnom gymnáziu v C., venuje sa športom. Tvrdenie matky, že sa
o syna stará a zaujíma pokladala za účelové, pretože nepoprela, že matka sa o syna zaujíma, ale ten
záujem je len sporadický, pretože ona si už založila vlastnú rodinu, čo neskrývala ani v konaní o zvýšenie
výživného, ktorého sa domáhal navrhovateľ.

Zástupkyňa odporkyne uviedla, že trvajú na svojich vyjadreniach. Majú za to, že uvedený byt patrí do
zaniknutéhoBSMúčastníkov.Súhlasilastým,abynehnuteľnosťbolaprikázanádovýlučnéhovlastníctva
navrhovateľa s tým, že je povinný vyplatiť 50% z hodnoty, ktorá vyplýva z odhadov realitných kancelárií.
Uviedla, že tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa sa o byt nestarala sú klamlivé a nepravdivé a zo
spoločnej domácnosti odišla pre násilie zo strany navrhovateľa. Uviedla, že matka nemá dostatok

finančných prostriedkov na to, aby mohla navštevovať syna a venovať sa mu bližšie a práve to je
dôvodom, prečo požaduje vyplatenie týchto podielov, pretože matka svojho syna ľúbi, ale finančná
situácia neumožňuje, aby sa o syna starala a nezanedbávala ho vo výchove.

Predmetom konania v danom prípade je vyporiadanie zaniknutého BSM po rozvode manželstva.

Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.

Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je
povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadnepredovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery príčiny je treba vziať zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

V danom prípade k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo dohodou
účastníkov, a z toho dôvodu vo veci rozhodoval súd. Dispozíciu účastníkov predmetom konania
o vyporiadanie BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci

do BSM, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť návrhy v takomto konaní môže súd podľa
§ 153 ods. 2 OSP, len pokiaľ ide o výšku a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako
veci rozdelí, ktorému z manželov ich prikáže, prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť
finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Súd je žalobou viazaný a nemôže prisúdiť
viac alebo niečo iné, než žalobca požadoval. Podľa § 150 OZ sa vychádza z toho, že podiely oboch

manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý
z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať zreteľ aj na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Z tohto ustanovenia teda vyplývajú dve fázy vyporiadania : najprv kvantitatívna, kedy je zistený rozsah
a ceny vyporiadavaných vecí a potom kvalitatívna, kedy dochádza k rozdeleniu vecí medzi účastníkov,
prípadne výlučným vlastníkom vecí sa stáva jeden z manželov.

Súd v danom prípade vykonal dokazovanie za účelom zistenia, či sporný byt patrí do zaniknutého BSM.

Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu účastníkov, svedkov má súd za preukázané, že uvedený
byt bol nadobudnutý za trvania manželstva obidvoma manželmi. Teda po vykonanom dokazovaní súd
dospel k záveru, že patrí do zaniknutého BSM. Skutočnosti, že uvedený byt bol zakúpený z výlučných
prostriedkov rodičov navrhovateľa má súd za preukázané z výpovede rodičov navrhovateľa, ktorí uviedli
vo svojich výpovediach, že uvedenú nehnuteľnosť, tento uvedený sporný byt chcela pôvodne matka

navrhovateľa darovať svojmu synovi, avšak vzhľadom k tomu, že vlastnila ďalšiu nehnuteľnosť, nemala
nárok na odkúpenie uvedeného bytu a z toho dôvodu vybavila na MSNV povolenie, aby tento byt
mohol odkúpiť jej syn. Rovnako má súd za preukázané, že uvedenú nehnuteľnosť vyplatili z finančných
prostriedkov rodičov navrhovateľa, nakoľko otec navrhovateľa daroval navrhovateľovi dlhopis, ktorý bol
použitý na odkúpenie bytu a zvyšnú časť doplatila matka navrhovateľa. Teda je nesporné, že tento

byt patrí do zaniknutého BSM. Tvrdenie odporkyne, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že
uvedený byt bol zakúpený z výlučných prostriedkov jeho rodičov súd považuje za právne irelevantné,
nakoľko bolo jednoznačne preukázané z akých finančných prostriedkov bol odkúpený uvedený byt.
Odporkyni sa nepodarilo preukázať, aby bola použila na kúpu uvedeného bytu svoju kupónovú knižku,
o ktorej tvrdila, že bola použitá na kúpu tohto bytu, pretože z potvrdenia Fondu národného majetku

súd zistil, že kupónová knižka bola predaná až dňa 13.9.2000, teda v čase keď už bol byt riadne
odkúpený a zaplatený. V konaní má súd za preukázanú taktiež skutočnosť, že v uvedenom byte
nebola vykonaná žiadna rekonštrukcia, do ktorej by vložila finančné prostriedky odporkyňa, nakoľko aj
z výpovede jej otca súd zistil, že pri kúpe tohto bytu jej pomáhal s bežnými opravami a to s opravou
popraskaných múrov a vymaľovaním bytu. Súd pri vyporiadaní zaniknutého BSM prihliada aj na tú

skutočnosť, ako sa ktorý z manželov pričinil o nadobudnutie uvedenej nehnuteľnosti , ako sa ktorý
z manželov staral o udržanie tejto nehnuteľnosti ako aj na starostlivosť o maloleté deti. Z vykonaného
dokazovania súd má za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho
súdu sp.zn. 12C 112/2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.7.2008, pričom maloletý L. bol
zverený do výchovy otca, v tomto prípade navrhovateľa. Súd má za preukázané, že v podstate už od

r. 2004, kedy odporkyňa odišla za prácou do Anglicka sa o maloletého syna staral navrhovateľ a aj
z rozvodového rozsudku je zrejmé z akých dôvodov mu bol prisúdený do osobnej starostlivosti maloletý
syn. Od tejto doby sa v podstate odporkyňa o maloletého syna nestarala, aj keď sa snažila svoju
snahu o starostlivosť o maloletého syna prejaviť výpismi z mailových správ, ktoré posielala maloletémuL.. Rovnako má súd za preukázané, že aj v čase keď odporkyňa pracovala vo Veľkej Británii, ešte
počas trvania manželstva, nepriniesla do manželstva žiadne finančné prostriedky a po čase si tam
založila vlastnú rodinu, takže o uvedenú nehnuteľnosť, ani o maloletého sa nestará v takej miere,

ktorá by oprávňovala, aby bol byt pridelený do jej vlastníctva. Súd poukazuje na to, že § 150 OZ
nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci, prihliadajúc
na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie veci, ani tak, že vec prikáže do
vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie určitej veci zaslúžil výlučne resp. v
prevažnej miere bez toho, aby mu uložil, aby druhému manželov, ktorý sa o jej nadobudnutie a udržanie

nezaslúžil, na vyrovnanie podielov zaplatil finančnú sumu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti určil,
že byt patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa bez povinnosti finančného vyrovnania s odporkyňou,
pretože v konaní navrhovateľ preukázal, že uvedený byt bol zakúpený výlučne z prostriedkov jeho
rodičov, o udržiavanie tohto bytu sa staral v podstate od r. 2004, keď bývalá manželka opustila spoločnú
domácnosť sám, táto neprispievala žiadnymi finančnými prostriedkami na obnovu resp. rekonštrukciu
uvedeného bytu, aj keď tvrdila, že prispievala do času, kým bývala v tomto polovicou nájomného a platila

úhradu za smeti a daň z bytu. Rovnako je závažná tá skutočnosť, že navrhovateľ sa o maloletého
staral v podstate od r.2004 sám, a na základe zistených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené
v rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 OSP a to tak, že o týchto trovách bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.