Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612010126
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7612010126.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Rusnáka a
prísediacich Ľudmily Dubeckej a Viliama Andráša na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. septembra
2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Spišská Nová Ves sp. zn. 2Pv 1007/07-156 zo dňa 10.2.2012 obžalovaných:

1. V. W. K. A. K. I. Ó., U.. XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch, bytom U. Q.,
T. XXB, okres Nové Zámky,

2. A. C. K. L. Z. R. Í. L., U.K.. XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch, trvale bytom
E. XXX, okres Nové Zámky

zo skutku v bode 1) obžaloby, že

obvinení V. W., A. C. a doposiaľ nestotožnené osoby po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle
nelegálne vyviezť z objektu spoločnosti Kovohuty a.s. Krompachy cievky s medeným vinutým drôtom,
tieto následne predať, uskutočnili tento svoj plán koncom mesiaca október 2007 na rôznych miestach
rozdelením úloh tak, že obvinený V. W. s vedomím ostatných zabezpečil na uvedený účel vyhotovenie

sfalšovaného občianskeho preukazu série č. E. XXX XXX na meno I. R. s fotografiou C. E. a evidenčné
čísla L. XXXAT K. U. XXXYI, následne obvinený V. W. s ďalšou nestotožnenou osobou podali dňa
26.10.2007 okolo 13.30 hod. v predajni spoločnosti AGRO-Elba s.r.o. Hurbanovo v mene spoločnosti
TRANS TAH s.r.o. Pezinok bez vedomia jej spoločníka a konateľa objednávku na prepravu tovaru z
Krompách do Balsassagyarmatu v Maďarsku pre spoločnosť RMM Metallhandel GmBH v Spolkovej
republike Nemecko, ktorá bola okolo 13.55 hod. zaslaná faxom špedičnej spoločnosti SPEDITION
FEICO s.r.o. so sídlom Kralice na Hané, Háj 358, Česká republika a následne na základe potvrdenej

objednávky obvinení V. W. a A. C. vyslali dňa 29.10.2007 obvineného G.. G.. ako vodiča nákladnej
súpravy, a to ťahača zn. DAF evidenčného čísla L. XXXAT s návesom evidenčného čísla U. XXXYI,
pričom tieto evidenčné čísla neboli evidenčne pridelené k použitej nákladnej súprave, na ktorú bolo okolo
12.20 hod. naložených 6 ks cievok s vinutým medeným drôtom priemeru 8 mm o hmotnosti 24.261 kg
určených pre odberateľa Prysmian MKM Magyar Muvek KFT, Balassagagyarmati Kabelgyar, Nyugati
Ipartelepek,2661BalsassagyarmatvMaďarsku,tovarvšaknamiestourčeniaobvinenýG..G..nedoručil,

ale tento po odstavení návesu v Kolárove pri železničnej stanici následne odpredali nezistenej osobe,
a takto získané peniaze si obvinení rozdelili a použili pre vlastnú potrebu, čím takto svojim konaním
spoločnespôsobilipre vlastníkatovaru,spoločnosťRMMMetallhandelGmBH,Reichspräsidentestrasse
21-25 D-45470 Mülheim, Spolková republika Nemecko, ako aj ďalšieho poškodeného, poisťovňu Allianz
Versicherungs Aktiengesellschaft, Kaiser-Wilhelm-Ring 31, Köln, Spolková republika Nemecko, ktorá
plnila z poistnej zmluvy, škodu vo výške 4.610.070,37 Sk/153.026,30 €,

zo skutku v bode 2) obžaloby, žeobvinený V. W. spolu s doposiaľ nestotožnenými osobami po predchádzajúcej vzájomnej dohode v
úmysle nelegálne vyviezť z objektu spoločnosti Kovohuty a.s. Krompachy cievky s medeným vinutým

drôtom, tieto následne predať, uskutočnili tento svoj plán v koncom mesiaca október 2007 na rôznych
miestach rozdelením úloh tak, že obvinený V. W. s vedomím ostatných doposiaľ nestotožnených osôb
za týmto účelom zabezpečil evidenčné čísla E. XXXAN K. U. XXXYI, následne s ďalšou nestotožnenou
osobou podali dňa 26.10.2007 okolo 13.30 hod. v predajni spoločnosti AGRO-Elba s.r.o. Hurbanovo
v mene spoločnosti TRANS TAH s.r.o. Pezinok bez vedomia jej spoločníka a konateľa objednávku

na prepravu tovaru z Krompách do Balsassagyarmatu v Maďarsku pre spoločnosť RMM Metallhandel
GmBH v Spolkovej republike Nemecko, ktorá bola okolo 13.55 hod. zaslaná faxom špedičnej spoločnosti
SPEDITION FEICO s.r.o. so sídlom Kralice na Hané, Háj 358, Česká republika a následne na základe
potvrdenej objednávky obvineného
V. W. a doposiaľ nestotožnená osoba vyslali dňa 29.10.2007 nestotožnenú osobu ako vodiča nákladnej
súpravy, a to ťahača evidenčného čísla E. XXXAN s návesom evidenčného čísla U. XXXYI, pričom

tieto evidenčné čísla neboli evidenčne pridelené k použitej nákladnej súprave, na ktorú bolo okolo
15.30 hod. naložených 6 ks cievok s vinutým medeným drôtom priemeru 8 mm o hmotnosti 24.056 kg
určených pre odberateľa Prysmian MKM Magyar Muvek KFT, Balassagagyarmati Kabelgyar, Nyugati
Ipartelepek, 2661 Balsassagyarmat v Maďarsku, tovar však na miesto určenia vodič nedoručil, ale tento
odviezol na neznáme miesto, kde ho obvinený V. W. s nestotožnenými osobami následne odpredali

nezistenej osobe, a takto získané peniaze si rozdelili a použili pre vlastnú potrebu, čím takto svojim
konaním spoločne s inými nestotožnenými osobami spôsobil pre vlastníka tovaru, spoločnosť RMM
Metallhandel GmBH, Reichspräsidentestrasse 21-25 D-45470 Mülheim, Spolková republika Nemecko,
ako aj ďalšieho poškodeného, poisťovňu Allianz Versicherungs Aktiengesellschaft, Kaiser-Wilhelm-Ring
31, Köln, Spolková republika Nemecko, ktorá plnila z poistnej zmluvy, škodu vo výške 4.571.116,31

Sk/151.733,26 €,
teda obvinený V. W. svojim zavineným konaním spôsobil celkovú škodu vo výške 304.759,57
€/9.181.186,68 Sk,

pričom obžaloba skutok právne kvalifikovala u obžalovaných V. W. K. A. C. v bode 1) ako obzvlášť

závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Tr. zákona a u obžalovaného V. W. v jednočinnom súbehu aj prečin falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona a u obžalovaného V. W. v bode 2) ako pokračujúci obzvlášť
závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa §

20 Tr. zákona,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalovaní.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na tunajší súd obžalobu na obvinených V. W.,
A. C. K. G. G. pre skutky a trestné činy popísané vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný V. W. vyhlásil, že je nevinný, obžalovaný A. C. sa k vyhláseniam

nevyjadril. Obžalovaný G. G. vyhlásil, že je vinný (vo vzťahu k tomuto obžalovanému súd doposiaľ
nerozhodol).

Obžalovaný V. W. následne využil svoje právo a k obom bodom obžaloby vypovedal.

Obžalovaný spáchanie skutkov v bode 1) a 2) vo výpovedi poprel, uviedol, že oboch spoluobžalovaných
pozná, s obžalovaným A. C.Í. sú kamaráti, obžalovaného G. G. pozná cez jeho švagra a videl ho asi 2
až 3 krát. Pokiaľ sa s ním stretol, prišiel vždy so švagrom M. W. a väčšinou išlo o kávičkovanie.

Ďalej uviedol, že v dobe skutku bol nezamestnaný, nevenoval sa kamiónovej preprave. Osoby, ktoré boli

v konaní vypočuté, nepozná, pozná iba C. E., ktorý bol kamarát G. G.. Ďalej sa už ku skutkom nevyjadril.Obžalovaný A. C. využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní nevypovedal, z toho dôvodu boli
prečítané zápisnice o jeho výsluchoch z prípravného konania zo dňa 25.3.2009 a 10.3.2009, kde využil

svoje právo a nevypovedal. Po oboznámení výpovede spoluobžalovaného V. W. uviedol, že nemá
výhrady.

Obžalovaný G. G. bol vypočutý vo vzťahu k spoluobžalovaným, keďže súd prijal jeho vyhlásenie ku
skutku v bode 1) obžaloby, z ktorého bol stíhaný na podklade obžaloby.

Obžalovaný G. G. na úvod svojej výpovede uviedol, že v tej dobe mal 4 až 5 vyšetrovaní, vyšetrovatelia
ho „dusili“, a preto tam boli malé nezhody, hovorili mu, že mu pomôžu, pokiaľ on pomôže. Ďalej uviedol,
že v tom čase poznal V. K. A., kde ich priezviská poznal až vtedy, keď bol vo väzbe. S V. W. sa stretol
raz alebo dvakrát, potom bol s ním v telefonickom kontakte a pred skutkom sa asi dvakrát stretol s A.
C.. V tej dobe mal kamiónovú autodopravu, mal päť kamiónov, kde v tom čase prišla požiadavka buď zo

strany obžalovaného W. alebo obžalovaného C., čo nevedel povedať vzhľadom na odstup času a na to,
že v tom čase vykladal a nakladal minimálne štyri až päť áut. Všetko sa odohralo cez telefón s osobami,
ktoré sa predstavili ako V. alebo A., osobné kontakty teda mali, ako hovoril, možno dva až trikrát.

Ďalej uviedol, že pokiaľ sa dobre pamätá, objednávku na nakládku v Kovohutách a.s. Krompachy (ďalej

ako Kovohuty) nechali u strážcu v objekte, alebo mu ju odovzdali osobne s tým, že zatelefonovali, že je
treba niečo naložiť v Krompachoch, či by to vedel urobiť, že je náves vybavený a nechali mu aj značky
na auto. V Kolárove potom náves odpojil, kde nebol ani jeden z obžalovaných, urobil to sám.

Pokiaľ išlo o falošný občiansky preukaz na meno I. R. s fotografiou C. E., tento ako sa dozvedel od

C. E. zabezpečil V., avšak nevedel, či išlo o obžalovaného, keďže v prípade figurovala aj druhá osoba
menom V., ktorá neskôr vypadla z celého procesu. Tovar neodniesol na určené miesto, ale na iné miesto
na základe telefonických dohovorov, že tovar neodvezie do Maďarska, ale náves odpojí v Kolárove
na železničnej stanici. Ďalej uviedol, že sám vedel, že evidenčné čísla nepatria na jeho auto, a že
občiansky preukaz nebol jeho, avšak on nemal úmysel s tovarom nakladať, predávať ho. Toto urobil na

základe telefonických hovorov osôb, ktoré sa predstavili buď V. alebo A., telefonátov nebolo veľa, keďže
objednávka bola daná s tým, že „ideš tam, tu toto odstavíš“ a to bolo všetko. Keďže s dopravou pracoval,
vedel, ako robiť nakládky, postačilo jeden fax a vedel to urobiť. V Kolárove, keď odstavil náves, ako
uviedol, nepamätal sa, či tam boli obžalovaní W. K. C., keďže dohoda bola, že náves odstaví v Kolárove
na železničnej stanici, kde po odstavení auta išiel domov.

Na otázku, či za uvedenú prácu dostal odmenu, uviedol, že na to nevie jednoznačne odpovedať, keďže
každý mu platil za prepravy a tiež že nevie, čo povedal na polícii pri výpovedi, avšak nevylúčil, že by
dostal peniaze, určite nie za tovar, preto sa nevyjadril k výške odmeny a ani k tomu, kto mu odmenu
prípadne dal. Ďalej uviedol, že prepravu na nepravých značkách s nepravým občianskym preukazom

vykonal do Krompách, avšak žiadne peniaze nerozdeľoval a nič nevybavoval. Prepravu vykonával aj
bez písomných dokladov, občas iba na telefonickú objednávku.

Pokiaľ uvádzal k výsluchu na polícii, že mu malo byť povedané ohľadom dohody o jeho výpovedi, k tomu
sa vyjadril, že vo veci mala byť dohoda o vine a treste, ktorú ani jeden z vyšetrovateľov nesplnil, a že

pokiaľ on pomôže, tak tam tá dohoda bude. Na otázku, či môže potvrdiť, že pokyny mu dával konkrétne
A. C. uviedol, že „neviem, či cez telefón sa dá usvedčiť na 100 %, mal som volanie od V. alebo A.,
nič vám k tomu neviem povedať“. Ďalej uviedol, že vec sa stala pred deviatimi rokmi, v tom čase robil
nakládky dennodenne, preto nakládky sa mu pletú, strašne veľa vecí sa mu pomiešalo, keďže sedel vo
väzení 5 a pol roka, a preto nevie uviesť, ktorá vec vlastne ku ktorej patrí. Detailnejšie si preto na túto

vec nepamätá. Ohľadom samotného skutku uviedol, že tam išiel s vlastným ťahačom, na ktorom boli
namontované iné ŠPZ, že na tieto ŠPZ mal byť vraj objednaný tovar. Občiansky preukaz na meno C. E.
mal z dôvodu, že takto bol udaný, že to C. E. preberá. Nepamätal sa, či na občianskom preukaze bolo
dané meno I. R.. Pokiaľ išlo o náves, tento mal z nejakej dediny za Kolárovom, išlo o Dedinu Mládeže,
náves mu dal sám majiteľ, ktorého meno povedať nevedel. K tomu uviedol, že na základe telefonátu,

kde mu telefonoval buď V. alebo A., išiel do Dediny mládeže, bol tam majiteľ, ktorý vedel, že náves má
zobrať, takže ho potom napojil a išiel domov. V telefonáte mu povedali, že na náves bude nakladať tovar,
keďže sám náves nemal, oni mu povedali, že nemajú ťahač. Nepamätal si, či v Dedine Mládeže bola aj
iná osoba ako majiteľ návesu, išlo o náves s červenou plachtou a nejakým nápisom, nevedel uviesť jehoevidenčnéčíslo.Uviedol,žesinepamätá,čievidenčnéčíslabolimenenéajnanávese,naťahačivymenil
ŠPZ, pretože preprava bola objednaná vraj na ťahač s týmito ŠPZ, čo mu povedal V. alebo A.. Evidenčné
čísla menil niekde na parkovisku pred Krompachmi, to, že ich ide vymeniť a že tovar naloží na iné ŠPZ,

ktoré neboli jeho, vedel. Keď prišiel do objektu Kovohuty, nahlásil sa pri okienku, že ide naložiť tovar,
mal asi nejaké číslo a povedali mu, kde to má naložiť, dali mu papiere, ukazoval občiansky preukaz,
kde nikto od neho nepýtal ani objednávku, pretože nie sú potrebné žiadne doklady, ak sa pre tovar ide
s autom a ŠPZ-kami, ktoré sú nahlásené. Dali mu iba číslo nakládky, a pravdepodobne iba podľa ŠPZ
usúdili, že ide práve auto, ktoré má tovar nakladať. Pokiaľ ide o zamestnancov Kovohút, s týmito sa

nerozprával a ani nič im neukazoval, nepýtali sa ho, ako sa on volá, predložil iba občiansky preukaz,
žiadne nezrovnalosti neboli zistené. Na auto potom bol naložený medený drôt, asi 6 zvitkov, asi 24 ton.
Po nakládke dostal doklady aj CMRko a určite mu v kancelárii dali aj adresu, kde to má odviesť. Tento
tovar mal byť určený pre spoločnosť Prysmian MKM Magyar Muvek KFT, Balassagagyarmati Kabelgyar,
Nyugati Ipartelepek, 2661 Balsassagyarmat (ďalej ako Prysmian MKM) a túto spoločnosť poznal, keďže
tam chodili predtým aj jeho kamióny. Pokiaľ mal číslo nakládky, nevedel, či mu to bolo nadiktované

alebo poslané prostredníctvom SMS a nevedel, kto mu to poskytol, avšak on si to odpisoval možno aj
z telefonátu, určite vedel, že nejaké číslo mal. Pre neho objednávka od V. alebo A., ktorí teraz môžu
byť V. W. alebo A. C., znela tak, že tovar má naložiť a odviesť do Kolárova. Hneď po nakládke sám
vymenil číslo, na parkovisku za Krompachami na ťahači, nevedel povedať, s kým telefonoval po ceste,
keď išiel naspäť. Nevedel sa vyjadriť, či v tom čase mal problémy s popruhmi na upevnenie nákladu a

či musel dokupovať, keďže v tom čase veľakrát popruhy dokupoval. Vyjadril sa tak, že profit mal mať
dohodnutý ako finančnú hotovosť za prepravu, a to od A. alebo V.. Pred prepravou vyberal nejaké faxy,
vybral jeden fax, ale ten nesúvisí s týmito prípadmi, vyberal to v Hurbanove u pána Y.. Pamätal sa, že v
Krompachoch sa pýtali, kedy dôjde druhé auto, kde povedal, že nevie. Nevedel uviesť, či niečo dlhoval
obžalovanému V. W., lebo na to nevie jednoznačne odpovedať. Do Krompách išiel kvôli tomu, že to bola

z jeho strany nerozvážnosť, určite nebol k tomu donútený. Ohľadom celej nakládky jednal iba telefonicky
a v tomto prípade nedošlo k osobnému stretnutiu, nebolo žiadne posedenie, „čaj, káva alebo pijatika“.
S osobou, ktorá mu telefonovala, bol v kontakte, čo sa však týkalo druhého prípadu, ktorý rieši Trnava.
Ďalej uviedol, že pred telefonátmi bol v kontakte raz alebo dvakrát s V. W. alebo A. C., s ktorými mal
telefonické kontakty, avšak osobne mu nikto z týchto obžalovaných nehovoril, aby niekam išiel, naložil

tovar alebo zobral tovar. Pokyny dostával formou telefonátov alebo SMS. Ďalej uviedol, že v minulosti
pri výsluchoch si lepšie pamätal, ako sa to stalo, ako v dobe pri výsluchu pred súdom.

Na návrh prokurátora boli prečítané, vzhľadom na podstatné rozpory vo výpovedi obžalovaného,
zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania.

Vo výpovedi zo dňa 15.2.2008 obvinený uviedol, že niekedy v októbri 2007 mal odstavený jeden náves, v
lete 2007 sa zoznámil s obžalovaným V. W. prostredníctvom svojich priateľov, keďže chcel kúpiť s.r.o. na
dopravu, obžalovaný mu doniesol nejaké kópie s.r.o., že keď mu to bude vyhovovať, tak aby to zobral a
bude mu z toho dávať nejaké provízie. Túto s.r.o. nikde nekúpil, žiadny obchod sa neuskutočnil. Sám mal

vtedy špedičnú firmu, ktorá mu z Rakúska zabezpečovala prepravu. Takto potom na základe požiadavky
obžalovaného V. W. vykonal prepravu do spoločnosti SONY v Trnave (ide o skutok prejednávaný iným
súdom). Podľa dohody mal vykonať nejaké prepravy, že by na tom obidvaja zarobili a s tým zo začiatku
nesúhlasil, potom za ním obžalovaný prišiel s tým, že aby mu náklad naložil, odstavil a „oni to už
dokončia“. V tomto nevidel problém. Ďalej vo výpovedi sa obvinený vyjadroval o preprave tovaru zo

spoločnosti SONY v Trnave. Po uskutočnení skutku vo firme SONY v Trnave opätovne za ním prišiel
obžalovaný W. s tým, aby niečo znova pre neho naložil na Slovensku, on s tým nechcel nič mať, a to kvôli
ŠPZ tabuľkám s tým, že mu povedal, že keď nahlási jeho ŠPZ ťahača, tak pôjde. Nakoniec ho k tomu
nejako „dotlačili“ a tak súhlasil, že ešte raz naloží náves. Bolo to na konci októbra 2007, kedy nakladali v
Krompachoch. Predtým asi okolo 16.50 hod. mu volal V. W., že to nestihne do 17.00 hod. do Hurbanova

a aby prišiel pre nejaký fax, ktorý bol v Hurbanove v predajni u B.. Y.. Preto išiel so svojim švagrom W.,
ktorý ho tam odviezol, vybral fax, uviedol, že nevie, čo tam bolo napísané, ale isto to bola objednávka
na prepravu tovaru. Vtedy ešte pán Y. mu hovoril, že niekto volal z Poľska a chcel sa rozprávať s pánom
T., kde on hovoril, že ten fax nie je pre neho. Keď išiel s faxom k autu, vtedy prišiel za ním nejaký chlap,
nebol to ani A. C. K. ani V. W., chlap mu povedal, že ho poslal V. pre fax, preto mu to odovzdal a on

odišiel. Chlap prišiel na nejakom starom bielom Peugeote.

Predtým ako išiel do Krompách, prišiel za ním V. W., ktorý mu povedal, aby zobral občiansky preukaz
C. E., ktorý mal prísť tiež, avšak že mu do toho prišlo a ako sa obžalovaný W. vyjadril, tak tovar bolnahlásený na jeho meno. Zobral teda občiansky preukaz, zobral náves červenej farby s nápisom DADA
speed, ťahač bol bielej farby a na ťahači boli evidenčné čísla L. XXXAT a náves U. XXXAT a náves U.
XXXYI. Z Hurbanova išiel okolo polnoci z nedele na pondelok, cestou mal defekt a po ceste zistil, že

nemá popruhy na upevnenie tovaru, a preto volal V. W., ktorý mu povedal, aby ich kúpil alebo počkal na
druhé vozidlo, ktoré príde do Krompách za ním. Vtedy sa vlastne dozvedel, že do Kovohút má prísť aj
ďalšie auto - kamión. V. mu dal iba fax na prepravu, vtedy zistil, že sa jedná o spoločnosť TRANS TAH,
s. r. o. Pezinok (ďalej ako TRANS TAH) a tiež aj pečiatku uvedenej spoločnosti. Išlo o spoločnosť, ktorú
mu V. W. na začiatku ponúkal, aby ju odkúpil.

V Krompachoch na benzínovom čerpadle, kde prišiel okolo obeda, kúpil 4 ks popruhov na nákladné
motorové vozidlá a zaplatil za to 4.000,- Sk, potom išiel do objektu spoločnosti Kovohuty, najprv bol na
jednej vrátnici, potom išiel na druhú, v kancelárii podával jednému pánovi fax, kde bolo nejaké číslo alebo
písmeno, tento mu povedal, že je to dobré a poslal ho dozadu na nakládku. CMR nemal so sebou, a tak
si ho vypýtal, kde mu ju tento pán dal, vypísal a on na ňu dal otlačok pečiatky, ktorý mu dal obžalovaný

W.. Podpísal sa nie svojim menom, ale ako I. R., ktorého meno bolo uvedené na dodacom liste. Do styku
prišiel pri vybavovaní nákladu iba s jednou osobou, ktorému ukázal občiansky preukaz a následne mu
vydal tieto doklady. Tovar bol určený na odber do Maďarska.

Naloženie tovaru trvalo asi hodinu, kde mu boli naložené 6 ks paliet medeného drôtu, jedna mala asi

4 tony, išlo o lesklé cievky zabalené do fólie. Tieto upevnil na náves, celkom bolo asi 24 ton nákladu.
Už predtým, ako išiel do Krompách, vedel od V. W., že náves s tovarom odovzdá v Kolárove, keď bol
pred Kolárovom, zatelefonoval, že tovar nechá na železničnej stanici, čo mu upresnil V. W.. Po príchode
k železničnej stanici v Kolárove odopol náves a nechal ho tam, vtedy tam už bol aj V. W. na zelenom
Peugeote, ktorému odovzdal doklad od tovaru. S ťahačom odišiel domov a na druhý deň mu V. W.

vyplatil 100.000,- Sk a zobral od neho ŠPZ a technický preukaz od návesu ťahača, ktorý medzitým
už odmontoval, odovzdal mu aj pečiatky spoločnosti TRANS TAH. Čo bolo ďalej s návesom, povedať
nevedel, lebo odvtedy ho nevidel. Občiansky preukaz odovzdal policajtom, keďže ho mal odovzdať C.
E., ktorého už nevidel.

Ďalej uviedol, že v objekte PORTA v Kolárove nebol a nepozná osobu C. R. z Dediny Mládeže. Do
nakládky tovaru boli zainteresované osoby, a to V. W., A. (A. C.) a ešte on, druhého vodiča (skutok v
bode 2) v Krompachoch nevidel a nevie, kto to je. K motívu svojho konania uviedol, že dlhoval nejaké
peniaze V. W. a aj z toho dôvodu na neho V. W. tlačil a pokiaľ by nebol tovar naložil na iné ŠPZ a nebol
doručený na iné miesto, tak by to bolo v poriadku.

Zjehovýpovedeeštevyplynulo,žeeštepredskutkomtýkajúcimsaspoločnostiSONYhoV.W.nahovoril,
aby na svoj ťahač dal iné ŠPZ z dôvodu, že on má také isté auto a že mu donesie aj technický
preukaz, potom obžalovaný mu doniesol tabuľky ŠPZ L. XXXAT, kde on potom svoje tabuľky L. XXXCD
odmontoval a namontoval tie, ktoré mu doniesol V. W.. Pre náves bol v Dedine mládeže, išlo o náves

červenej farby po obvode bol nápis DADA speed a bolo tam logo. Náves zapol večer na ulici, kde mu
to ukázal V. W., ktorý tam prišiel so zeleným vozidlom Peugeot. Potom vymenil aj na návese evidenčné
čísla, ktoré mu doniesol V. W. a doniesol mu aj nejaký technický preukaz.

Ohľadom tejto výpovede boli obžalovaní na hlavnom pojednávaní upovedomení na rozpory oproti svojim

výpovediam v tom, že na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol inštruovaný prostredníctvom SMS
správ, avšak vo výpovedi popísal osobný kontakt s obžalovaným V. W., ktorého menoval aj menom
a priezviskom s tým, že mu odovzdal po odstavení vozidla v Kolárove technický preukaz od návesu,
pečiatku spoločnosti TRANS TAH, ďalej že to urobil kvôli tomu, lebo obžalovaný W. na neho tlačil, keďže
mal u neho dlh, ďalej že mu obžalovaný vyplatil sumu 100.000,- Sk. Ďalej ohľadom skutku v bode 2)

popísal účasť A. C. iba tak, že ho videl v Kolárove, hoci druhého vodiča vôbec nevidel.

K uvedeným rozporom obžalovaný vypovedal tak, že „vyšetrovatelia strašne chceli nájsť niekoho, kto to
zorganizoval, kto všetko za tým stál“, pričom z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že to síce boli jeho slová,
ale neboli takto vyslovené (ako boli popísané vo výpovedi), skoro každý deň mal 3-6 hodín výsluchov aj

v iných prípadoch a už na konci mu bolo jedno „čo tam napíšu“.

Po otázke na obžalovaného, či niekto na neho tlačil alebo zapisoval, čo chcel vyšetrovateľ s
upozornením, že pri jeho výsluchu bol prítomný aj jeho obhajca, uviedol, že nehovorí, že vyšetrovateľpísal, čo chcel, ale oni potrebovali konkrétne veci. K pravdivosti výpovede z prípravného konania
uviedol, že bola pravdivá, ale že boli tam nejaké rozpory. Ďalej k týmto rozporom uviedol, že rozpory sú
presne voči V. K. A., lebo darmo ja som povedal všetko, čo som vedel, to nestačilo. Za to hovorím, že

vyšetrovatelia tlačili, lebo chceli mať niečo konkrétne, čo bolo, kde bolo a možno, že ja som povedal to,
že mi zavolal V. a nakoniec sa tam to dostalo, že sme sa tam stretli, inak povedal všetko, čo urobil a čo
bolo prečítané a aké pokyny dostal. Dodal tiež, že zo strany vyšetrovateľov bol vykonaný na neho nátlak.

Vo výpovedi zo dňa 26.5.2009 uviedol, že trvá na zápisnici o výsluchu zo dňa 15.2.2008, ďalej sa

vyjadroval ku skutku, ktorý sa mal stať v Trnave, pričom k prejednávanému skutku súdom uviedol, že
náves bol z Dediny mládeže, nevedel povedať, od koho, pretože to vybavoval V. W., ktorý mu povedal,
že tovar musí byť naložený v Krompachoch, ináč naložia cez fiktívne doklady na firmu jeho manželky.
Ďalej že asi deň predtým (skutok Trnava) išiel s ťahačom do Dediny Mládeže, kde prišiel aj obžalovaný
W., ktorý ho doviedol k návesu a pokiaľ on čakal v kabíne, obžalovaný vybavoval náves, avšak nevedel
povedať s kým. Potom mu zapol náves na ťahač a obžalovaný W. mu dal originály dokladov návesu,

nevedel povedať, aké evidenčné čísla mal. Na druhý deň mu obžalovaný W. doniesol iné evidenčné
čísla na náves a ťahač, kde po rozhovore so špeditérom, ktorého nevedel identifikovať, vymenil originály
evidenčné čísla s inými značkami. Ďalej sa vyjadroval ku skutku v Trnave s tým, že po tomto skutku
ťahač s návesom doviezol k nemu domov na dvor, kde mal vykonať jazdu ešte do Krompách, v sobotu
alebo nedeľu prišiel za ním obžalovaný W., ktorý povedal, že v pondelok sa nakladá v Krompachoch, že

je všetko vybavené, nevedel však, aký tovar sa má naložiť. Následne odišiel na cestu do Krompách ráno
28.10.2007 alebo 29.10.2007, kde na pokyn obžalovaného W., zobral so sebou občiansky preukaz na
meno I. R. s fotografiou C. E.. Tento občiansky preukaz nechal C. E. v ťahači, išiel teda na evidenčných
číslach od Faragóa. Ďalej vo výpovedi popísal cestu a činnosť pri nakladaní tovaru a preukazovaní sa v
objekte Kovohuty s tým, že po ceste z Krompách telefonoval na mobil V. W., ktorý mu povedal, aby náves

pristavil na železničnej stanici v Kolárove, kde došiel okolo 20.00 hod., po ceste volal asi 3 krát V. W.,
ktorý mu povedal, že ho tam čakajú, z čoho usúdil, že nie je sám. V Hurbanove ho čakal V. W. so svojim
autom Peugeot zelenej farby, kde do Kolárova išiel po ceste pred ním. Po príchode do Kolárova videl, že
v aute je aj A. C., ktorého meno vtedy nevedel a poznal ho iba pod prezývkou A.. Obžalovaný W. prišiel
k nemu, tomuto odovzdal všetky doklady od tovaru, obžalovaný mu kázal náves odopnúť, čo aj urobil

a potom s návesom (?) išiel domov, kde odmontoval evidenčné čísla a namontoval pôvodné. Asi ešte
v ten večer alebo na druhý deň odovzdal všetky doklady, jednu značku od vozidla a originál doklady od
návesu, tiež pečiatku spoločnosti TRANS TAH aj občiansky preukaz na meno I. R. s fotografiou C. E.. Za
prepravu tovaru z Krompách do Kolárova mal dostať od obžalovaného W. 100.000,- Sk, avšak nedostal
žiadne peniaze. Potom odišiel na cestu do zahraničia a následne ho zadržali policajti. Čo sa stalo s

návesom, ktorý nechal na železničnej stanici v Kolárove, povedať nevedel. Ďalej uviedol, že osobu C.
R. z Dediny Mládeže nepozná, k výpovedi C. R., že ohľadom návesu jednal práve s ním, uviedol, že
náves nevybavoval, a toto zjednal priamo v Dedine mládeže V. W. s mužom, ktorého nepoznal, ani ho
poriadne nevidel, keďže sedel v kabíne ťahača.

Ďalej uviedol, že fax prevzatý v predajni Q. Y. v Hurbanove, odovzdal V. W., kde svedkom je aj jeho
švagor M. W., keď predtým ho kontaktoval W., že sám nestihne prevziať od Y., preto ho išiel sám vybrať.
V. W. prišiel na bielom vozidle Peugeot, pričom predtým nechcel povedať, že to bol V. W., pretože sa
bál, aby ho do toho nezatiahli. Je si istý, že faxy, ktoré prevzal, boli pre tovar v Holandsku, jednalo sa
o náklad v Holandsku, čo je si tým istý.

Na otázku, aby sa vyjadril k účasti A. C. na skutku podvodného vylákania tovaru z Krompách, uviedol,
že C. mu žiadne úlohy nedával, bol pri tom, ako doniesol tovar do Kolárova. On sa skutku dopustil kvôli
tomu, lebo bol takto dojednaný s W., hoci tovar mal byť dodaný maďarskému dodávateľovi.

K uvedenej výpovedi uviedol, že sa k tomu vyjadriť nechce, nepamätá si veľmi detaily a nechce to veľmi
rozoberať.

Vo výpovedi zo dňa 7.5.2010 uviedol, že doklad totožnosti na meno I. R. použil dňa 29.10.2007 v
Krompachoch pri nakládke tovaru, v tom čase mal k dispozícii doklad totožnosti C. E. a zobral to do

Krompách, keďže mu obžalovaný V. W. povedal, že ako vodič je nahlásený I. R.. Od nakládky tovaru v
spoločnosti SONY Trnava (skutok prejednávaný iným súdom) mal evidenčné čísla na vozidlách, ktoré
použil v Krompachoch a tieto evidenčné čísla mu dal V. W.. Nevedel uviesť, či technické preukazy od
evidenčných čísel mal k dispozícii. Pokiaľ ide o I. R., s týmto sa stretol iba vo väzbe. Ďalej uviedol, žesi na 100 % pamätá, že fax, ktorý prevzal od Q. Y., prevzal V. W. v dobe, kedy s ním vyšiel z predajne
von a bolo to okolo 16.50 hod. a nie o 11.00 hod., ako to tvrdil jeho švagor W.. Vie určite, že fax bol z
Holandska. Ďalej tvrdil, že od V. W. dostal sumu 100.000,- Sk a kde mu ju odovzdal, povedať nevedel,

pri odovzdávaní peňazí nikto nebol. Ďalej tvrdil, že on nič neorganizoval a robil všetko, čo mu bolo
povedané zo strany obžalovaného W., obžalovaný A. C. bol iba pri tom, ako tovar z Krompách dodal
na železničnej stanici v Kolárove.

Ku skutku v bode 2) uviedol, že nevie, kto bol vodičom druhého auta, avšak od V. W. sa dozvedel cez

telefón, že má prísť aj druhý vodič.

K uvedenej výpovedi sa obžalovaný vyjadril tak, že pokiaľ opisoval nejaký skutok, výpoveď je určite
pravdivá, k čomu sa aj priznal s tým však, že vo výpovedi sú rozpory, tieto rozpory hovoril aj predtým,
a to kvôli tomu „aké veci mi tlačili vyšetrovatelia pri výsluchoch“.

Na otázku, aby sa vyjadril k rozporu vo výpovediach, že všetky inštrukcie mu dával obžalovaný W.,
ktorý mu dal aj doklady v súvislosti s nakládkou tovaru, pričom u obžalovaného C. sa vyjadril, že ho
iba videl, uviedol, že si nepamätá na tieto udalosti, keďže sa málo stretávali, väčšinou boli v kontakte
telefonicky, osobne sa stretli 2-3 krát. Nepamätá si to kvôli tomu, že robil veľa prepráv, a preto nevie,
či sa stretával osobne alebo telefonicky. K rozporu ohľadom toho, či dostal sumu 100.000,- Sk uviedol,

že si to nepamätá.

Obaja obžalovaní k výpovedi spoluobžalovaného reagovali v podstate tak, že skutok nespáchali,
obžalovaný C. poukázal na to, že spoluobžalovaný bol dotlačený k týmto výpovediam vyšetrovateľmi a
poukázal na to, že vypovedal rozporne. Ohľadom obžalovaného V. W. uviedol, že tento v tej dobe nemal

auto Peugeot zelenej farby, keďže ho mal v oprave a sám mu zapožičal automobil BMW.

Svedok C. N. uviedol, že na skutok si už nepamätá, a preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného
konania. V nej uviedol, že v dobe skutku pracoval ako zamestnanec logistiky v spoločnosti Kovohuty,
kde na základe zmluvy so spoločnosťou RMM Metallhandel GmBH spoločnosť odoberá medené

katódy, z ktorých vyrába vinutý medený drôt. Tento drôt potom podľa pokynov nemeckej spoločnosti
expedujú odberateľom, nemecká spoločnosť zabezpečuje prepravu tovaru prostredníctvom špedičných
spoločností.

Tomuto tak bolo aj v prípade odberateľa Prysmian MKM, kedy 29.10.2007 boli naložené dva kamióny s

cievkami, na ktorých bol vinutý medený drôt o priemere 8 mm. V prvom prípade išlo o ťahač s návesom
ev. číslo L. XXXAT/.U. XXXYI, kde podľa predloženého občianskeho preukazu bol jeho vodičom I. R., v
druhom prípade (skutok v bode 2) bol ťahač s návesom s ev. číslami E. XXXAN/NZ XXXYI, kde vodičom
podľa občianskeho preukazu bol G. Š.. V oboch prípadoch prepravcom bola spoločnosť TRANS TAH,
kde pečiatka tejto spoločnosti sa nachádza na dokladoch CMR. Na prvé vozidlo bolo naložených 24.261

kg a na druhé vozidlo 24.056 kg vinutého medeného drôtu, drôt bol navinutý na cievkach celkom v počte
12 ks, spolu bolo naložených 48.317 kg vinutého medeného drôtu.

Dňa 2.11.2007 dodávateľ eMTrade, s.r. o. Radomerská Vieska dodal medený odpad o hmotnosti 16.595
kg, kde pri jeho kontrole bolo zistené, že sa tam nachádza papierový štítok s číslom cievky 3240 a aj

kusy oceľovej pásky používanej pri balení cievok, analýzou povrchovej vrstvy z náhodne vybranej vzorky
odpadu bolo zistené a neskôr overené, že išlo o tovar, ktorý bol naložený na tieto kamióny, kde tovar
nedorazil k odberateľom RMM Metallhandel GmBH.

Ďalej uviedol, že medzinárodné nákladné listy č. XXXXXXX K. XXXXXXX mu určite dali vodiči oboch

vozidiel, ktorí boli na nakládke, na doklade bola už pečiatka spoločnosti TRANS TAH, kde doklad vypísal,
opatril pečiatkou Kovohuty a podpísal doklad pri pečiatke. Pred ním doklad vodiči nepodpisovali, keďže
už bol vopred podpísaný. Po predložení k nahliadnutiu faxu spoločnosti RMM Metallhandel GmBH,
kde je uvedené ev. číslo návesu U. XXXYI a nie ako má byť správne uvedené U. XXXYI uviedol, že
uvedený nesúlad vybavil telefonicky s pracovníčkou spoločnosti RMM Metallhandel GmBH a po zistení

správneho evidenčného čísla nad č. 1 napísal správne číslo 6.

K prečítanej výpovedi svedok pred súdom uviedol, že na nej trvá, nepamätal si to kvôli tomu, že týchto
prípadov nakládky bolo viac.Svedok G. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na dlhú dobu si nepamätá, čo sa odohralo,
v dobe skutku pracoval vo firme Porta s.r.o. Kolárovo, jeho nadriadený bol B.. D. I., ktorý mu iba povedal,

že keď prídu dve autá, treba náklad preložiť z jedného do druhého. Tento náklad potom preložil, osoby,
ktoré s nákladom prišli, nepoznal a nevie ani toho času, o koho išlo. Prekladal náklad medi zabalenej vo
fólii, žiadnu dokumentáciu nespisoval, ku skutku sa vyjadriť nevedel.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že

dňa 30.10.2007 mu zatelefonoval strážnik s tým, že na dvore stál červený kamión - náves značky DAF
alebo MAN a druhý kamión modrej farby DAF alebo MAN. Z podnetu strážnika potom preložil 4 ks cievok
na drevenej palete, išlo o meď zabalenú vo fólii do modrého kamióna v počte 2 ks, ďalšie dve cievky
uložil na dvore v objekte Porta Kolárovo a na druhý deň ich naložil na auto značky LIAZ, ktoré prišlo pre
tieto cievky. Červený náves mal evidenčné číslo okresu Galanta, vodičov iba popísal, ale ich nepoznal.

Svedoknahlavnompojednávaníkprečítanejvýpovediuviedol,ženanejtrvá,nevedelsavšakužvyjadriť
k tomu, či ohľadne prekladu tovaru mu hovoril práve nadriadený B.. D. I., nevedel sa vyjadriť ani k osobe
vrátnika, ktorý mu kázal cievky prekladať. K osobe obžalovaného V. W. uviedol, že ho nepozná, že nikdy
predtým ho nevidel.

Svedok Š. L. - pracovník na vozíku Kovohuty uviedol, že v dobe skutku mal zmenu a v poobedňajších
hodinách prišiel kamión, na ktorý nakladal medené cievky na podklade vypísaných dokladov, a to čísla
cievok, špeditéra, kde cievky vybral zo skladu a naložil na kamión. V tom čase mal zmenu na navíjačke
a keď prišiel kamión, tak cievky nakladal na vozidlo. O tom, že by mali byť vykonané nejaké machinácie,
nemal vedomosť, keďže si robil iba svoju robotu. Uviedol, že si myslí, že v tom čase prišli dva kamióny,

na ktoré naložil po 5 cievok buď 5-tonových alebo 6-tonových, čo si už nepamätal. Pamätal sa, že po
niekoľkých dňoch prišli cievky poškodené, ktoré strihali a pretavovali. Rozprávalo sa, že išlo o cievky,
ktoré boli kradnuté, ale on sám nevie, či je to pravda. Cievky kontrolovali podľa štítkov a vyzerali, že išlo
o cievky, ktoré boli naložené predtým na tieto kamióny.

Na návrh prokurátora bola prečítaná časť z výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol,
že dňa 2.11.2007 bol v práci, kedy bol privezený medený odpad a na papierovom štítku pri dodávke
bolo číslo 3240, podľa čoho sa dalo usúdiť, že ide o ich medený drôt, resp. drôt ich výroby, ktorý bol
expedovaný 29.10.2007. Dalo sa to zistiť aj podľa oceľovej pásky, ktorou sa sťahovali cievky, ako aj
podľa kartónového papiera, ktorý sa dával pod oceľové sťahovacie pásky, čo sa robilo ručne. Okrem

toho sa to dalo zistiť aj podľa vzhľadu povrchu vinutého medeného drôtu, kde na tomto sa robili mapy.
Analýzou odobratej vzorky bolo tiež zistené, že išlo o ich výrobok.

Svedok k výpovedi uviedol, že hoci si to nepamätá, potvrdil, že išlo v podstate o pravdivú výpoveď,
pokiaľ išlo o číslo cievky 3240, toto si pamätal, keďže s tým v tom čase robil, a to aj napriek značnému

odstupu času.

Svedok B.. Q. Y. - konateľ spoločnosti AGRO - Elba s.r.o. Hurbanovo uviedol v podstate to, že v tej dobe
jehofirmavykonávalaajčinnostispojenésfotením,kopírovanímafaxovanímmateriálovprezákazníkov.
K veci uviedol, že si pamätá, že k nemu prišli dvaja páni, kde na základe požiadavky jedného z nich niečo

odfaxoval, za čo mu bolo zaplatené a potom páni odišli. V tejto súvislosti chodil vypovedať aj na súd v
Trnave. Faxom teda poslal 8-10 listín, do obsahu ktorých nepozeral, keďže boli pri faxovaní obrátené
prázdnou stranou nahor. K osobe týchto pánov a ich menám sa vyjadriť nevedel, keďže ich nepoznal,
ten nižší z pánov stál niekde na chodníku vonku, požiadavku na faxovanie zadával vyšší z nich.

Vzhľadom na nedetailnú výpoveď svedka mu bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného
konania, kde na otázku vyšetrovateľa po predložení k nahliadnutiu dokladu špedičnej spoločnosti
SPEDITION FEICO - potvrdenie objednávky a doklad, na ktorom je zobrazená pečiatka TRANS TAH -
doklad bol odoslaný z predajne AGRO - Elba a prijatý spoločnosťou SPEDITION FEICO dňa 26.10.2007
o 15.43 hod., uviedol, že tieto osoby (o ktorých vypovedal aj pred súdom), prišli k nemu do predajne

iba raz, a keď zobrali doklady, ktoré odoslal faxom, zaplatili a odišli preč. Až po nich prišiel do predajne G.
G., ktorý chodil k nemu často a odtiaľ zasielal rôzne doklady, vyúčtovania a pod. vrátane jeho manželky,
pričom faxoval hlavne do Rakúska. Tlačivo, ktoré osoby žiadali potvrdiť zo spoločnosti SPEDITION
FEICO, prevzal G. G., avšak ešte neboli potvrdené, nevedel uviesť, kto potom o 15.24 hod. tlačivo,na ktorom bolo napísané meno T., poslal, keďže takéto meno nepoznal. Od obžalovaného G. G. sa
dozvedel, že on pozná tých, ktorí ho poslali, aby doklady vybral.

K tejto výpovedi svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného G. G. pozná, keďže chodil
k nemu za účelom zasielania dokladov, faxovania a fotenia, jeho výpoveď z prípravného konania je
pravdivá. Pred súdom toto nehovoril, lebo si nemyslel, že prípad súvisí s osobou G. G., pričom od jeho
výsluchu už ubehla dlhšia doba. Osoby, ktoré k nemu prišli, nepoznal, nepozná mená V. W. a ani A. C..
Po ohliadnutí obžalovaného V. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho nepozná, nevie jeho meno a

nepozná ho ani ako osobu, ktorá by mu dávala faxy, nepozná ani osobu menom K. T. s tým, že počas
vyšetrovania mu boli predložené nejaké doklady, faxy týkajúce sa prípadu z Trnavy a bolo mu ukázaných
asi 10 osôb vyšetrovateľom na fotkách, k čomu bol vypočutý na polícii v Nových Zámkoch.

Svedkovi boli na hlavnom pojednávaní predložené listinné dôkazy na č. l. 1601b-1603c (vyúčtovanie
poistného k poistnej zmluve č. XXXXXXXXX poistníka TRANS TAH podpísaného poistníkom za

uvedenú firmu a poisťovňou Allianz Bratislava dňa 20.1.2007, koncesná listina Obvodného úradu, odbor
živnostenského podnikania zo dňa 1.5.2005 v Pezinku na obchodné meno TRANS TAH s oprávnením
pre K. T., A. XXX, na vykonávanie živnosti nákladnej cestnej dopravy, výpis z obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I., ktorá potvrdzuje zápis dňa 17.5.2007 spoločnosti TRANS TAH, s. r.
o. Pezinok, pričom tieto doklady boli faxované dňa 26.10.2007 od 14.14 hod. do 14.15 hod., ďalej

prostredníctvom tohto faxu dňa 26.10.2007 o 15.44 hod. Zasielateľská zmluva o preprave vecí č.
PRE/7/21028 zo dňa 26.10.2007 v Králiciach na Hané, podľa ktorej objednávateľ SPEDITION FEICO
s.r.o.KrálicenaHané,Prostějovobjednalprepravumedenýchcievokohmotnosti24tonprostredníctvom
TRANS TAH pre príjemcu Prysmian MKM kabel z Kovohút, ďalej zasielateľská zmluva o preprave vecí
z 26.10.2007 Králice na Hané objednávateľa SPEDITION FEICO pre TRANS TAH, podľa ktorej má byť

vykonaná preprava pre príjemcu Prysmian MKM s dátumom vykládky 30.10.2007 od miesta nakládky
Kovohuty, a to medené cievky v paletách v hodnote 24 ton, kde na listine je napísané meno pán T. s
telefónnym číslom a s uvedením „prosím o potvrdenie objednávky“, doklad faxovaný dňa 26.10.2007 o
15.43 hod., kde svedok potvrdil, že išlo o doklady, ktoré boli odoslané z jeho spoločnosti, keďže na nich
bola označená aj jeho spoločnosť. Svedok potvrdil, že identifikačné údaje týkajúce sa telefónneho čísla

a jeho označenia spoločnosti na uvedených dokladoch boli správne.

Svedok B.. C. Č. - finančný riaditeľ a prokurista spoločnosti Kovohuty, ktorý sa mal vyjadriť k odborným
vyjadreniam vypracovaným s B.. C. T. k cene odcudzeného medeného drôtu na hlavnom pojednávaní
uviedol, že si na nich nepamätá, a vzhľadom na to mu boli predložené.

K odborným vyjadreniam zo dňa 27.5.2009 (č. l. 1590) a 26.4.2011 (č. l. 1922) svedok uviedol, že cenu
medi určili na základe množstva medi, ktoré bolo odcudzené, v oboch prípadoch bolo rovnaké. Rovnaká
bola aj cena medeného drôtu, ktorá sa odvíjala od vzorca ceny katódy na londýnskej burze (svedok
popísal metodiku výpočtu), kde rozdiel vo vyčíslení ukradnutej medi bol v prepravovacích nákladoch

medi, a preto pri rovnakom množstve bola cena mierne odlišná. Cena sa líšila podľa prémie a nákladov
podľa burzy, t. j. aké boli prepravovacie náklady a za koľko bola vyrobená 1 tona medeného drôtu v
danom období. V danom prípade podľa odborného vyjadrenia zo dňa 27.5.2009 bola burzová cena medi
29.10.2007 pri množstve 24,056 ton 4.610.070,37 Sk a podľa vyjadrenia z 26.4.2011 je 4.571.116,31
Sk pri množstve 24,056 ton.

Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania, kde svedok uviedol, že spresnené vyčíslenie je v
odbornom vyjadrení zo dňa 26.4.2011, kedy bol použitý kurz USD priamo zo dňa 29.10.2007, a preto
vznikol nepatrný rozdiel medzi cenami a medzi odbornými vyjadreniami, čím hodnota odcudzeného
tovaru spolu bola 9.181.186,68 Sk. Svedok potvrdil, že rozdiel bol práve v použití kurzu. Ďalej uviedol,

že spoločnosť mala hlavného odberateľa z Nemecka, a to spoločnosť RMM Metallhandel GmBH, kde
nepredávali hotový drôt, čo bolo iba zriedka, a preto došlo aj k zúčtovaniu odmeny.

Svedok B.. Y. L., ktorý v dobe skutku pracoval ako vedúci obchodného úseku Kovohuty a.s. Krompachy
s náplňou starostlivosti o nákup surovín, predaj výrobkov a realizáciu expedície výrobkov, uviedol, že

spoločnosť v tomto období vyrábala pre zákazníkov medený drôt 8 mm, jedným zo zákazníkov bola
spoločnosť Prysmian MKM, obchodný styk teda nebol robený priamo, Kovohuty, ale prostredníctvom
nemeckej obchodnej spoločnosti RMM Metallhandel GmBH, ktorá bola vlastníkom tovaru, pričom
Kovohuty vyrábala iba technologické operácie, ale nikdy nebola vlastníkom tovaru. V niektorýchprípadoch aj on zastupoval nemeckú spoločnosť ako poškodenú stranu. Osobne neprišiel do kontaktu
s ľuďmi, ktoré vykonávali prepravu odcudzených medených drôtov, pretože to vykonávali určení
pracovníci. Spoločnosť TRANS TAH nepozná, väčšinou mala nemecká firma uzavretú zmluvu s firmami

nemeckej špedície. Svedok uviedol, že je možné, že dňa 2.11.2007 im bol dodaný medený odpad, kde
po vykonaní technologického rozboru vzorky medi zistili, že ide o meď ich výroby. Svedok sa nevedel
vyjadriť, či týmto konaním im vznikla škoda.

Svedkovi bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, ktorej pravdivosť na hlavnom pojednávaní

potvrdil s tým, že pokiaľ udával vo výpovedi konkrétne čísla, ako napr. kilogramy, počet cievok a
podobne, vychádzal z expedičných dokladov. Vo výpovedi z prípravného konania svedok potvrdil, že
v prípade spoločnosti Prysmian MKM dňa 29.10.2007 boli naložené 2 kamióny s cievkami s vinutým
medeným drôtom, kde sa jednalo o ťahač s návesov evidenčné číslo L. XXXAT, U. XXXYI, vodičom
ktorého bol podľa predloženého občianskeho preukazu I. R., v druhom prípade išlo o ťahač s návesom
s evidenčnými číslami E. XXXAN, U. XXXYI, kde vodičom podľa občianskeho preukazu bol G. Š.. V

oboch prípadoch bola prepravcom spoločnosť TRANS TAH. Svedok potvrdil, že na prvé vozidlo bolo
naložených24.261kganadruhé24.056kgvinutéhomedenéhodrôtu,ktorýbolnavinutýna12cievkach,
každá z nich mala hmotnosť 4.000 kg. Dňa 2.11.2007 dodávateľ eMTrade s.r.o. Ladomerská Vieska
dodal medený odpad o hmotnosti 16.595 kg, bolo zistené, že sa nachádza papierový štítok s číslom
cievky 3240 a medzi odpadom aj kusy metalickej pásky vyrazenej ich páskovacím strojom, kde analýzou

zaistenej vzorky zistili, že ide o ich tovar, ktorý bol predtým odvezený dňa 29.10.2007, škodu spoločnosť
Kovohuty neutrpela, pretože škodu znášala spoločnosť RMM Metallhandel GmBH. Svedok vydal 2 ks
metalickej pásky, papierový štítok 3240. S odpadom bolo naložené podľa pokynu poisťovne Allianz.
Podľa svedka špedičná spoločnosť zadala prepravu na internet, čím všetci vedeli, že sa preprava do
Kovohútvykonáapodľatohosavievypočítať,akájehodnotatovaru.Nazákladevypracovaniafalošných

dokladov bola nakontaktovaná špedičná firma v Nemecku s lacnou cenou, kde na základe toho nemecká
firma poverí falošného prepravcu. Takýto prípad sa pravdepodobne udal aj v tomto prípade, pričom
Kovohuty následne vykonali príslušné opatrenie na zamedzenie týchto prípadov.

Svedok K. T. - spoločník spoločnosti TRANS TAH, ktorý uviedol, že nemá žiadny vzťah k obžalovaným,

na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o tomto prípade nič nevie, a že niekto sa dostal nejakým
spôsobom k výpisu z registra a k jeho činnosti spojenou s firmou, ktorej bol spoločníkom.

Po predložení medzinárodných nákladných listov č. E. K. E. (č. l. 9 a č. l. 14) na otázku, či v roku 2007
v dobe skutkov používala ich firma pečiatku, ktorá je označená na medzinárodnom nákladnom liste,

svedok uviedol, že nie, pretože sa líši veľkosťou, rozložením písma a išlo o inú pečiatku. K tomu, na
čo slúži vôbec medzinárodný nákladný list, svedok uviedol, že nevie a nespoznáva ani písmo, ktoré na
týchto nákladných listoch bolo napísané. Potvrdil, že na polícii odovzdal otlačok originálu ich pečiatky,
ktorú používali v tom čase.

Svedok B.. D. I. - vedúci prevádzky spoločnosti Porta s.r.o. Bratislava uviedol, že si nespomína na
obdobie, kedy ho kontaktoval nejaký pán, ktorého predtým nikdy nevidel, ktorý mal požiadavku ohľadne
potreby preložiť 4 palety o hmotnosti cca 4 a pol tony, hoci nekonkretizoval, čo malo byť preložené.
Poobede, kedy nebol v areáli firmy, mu volal vrátnik s tým, že prišiel kamión za účelom tejto nakládky,
čo svedok povolil. Následne mu vrátnik telefonoval, že na auto, kde sa palety prekladali, sa nevošli dve

palety a preto súhlasil s ich uskladnením v areáli firmy. Sám nevedel, o čo ide, pričom na druhý deň v
dopoludňajších hodinách zvyšné dve palety naložili na došlé auto a chlap, ktorý ho požiadal o prekládku,
mu za to zaplatil 500,- Sk. Samotná prekládka sa realizovala v areáli firmy Porta v Bratislave na ulici
Šefčenkovej 33. Vrátnik sa volal D. F. a obsluha vysokozdvižného vozíka G. F.. Na druhý deň teda bol
pri prekládke, kde videl, že sa prekladá meď, ktorá bola v originálnom balení vo fólii. V obale bol ešte

štítok, ktorý potvrdzoval, že išlo o originálne balenie. O pôvode tejto medi sa nezaujímal. Pokiaľ ide o
nákladné autá, nevedel uviesť ich farbu a ani iné znaky. Chlap, ktorý ho požiadal o prekládku, prišiel na
FABII žltej farby. Mená obžalovaných pozná iba zo súdneho spisu a o nich nevie nič povedať. Pokiaľ ide
o obžalovaného V. W. (ktorý sa zúčastnil hlavného pojednávania), tohto nepozná, vidí ho (na hlavnom
pojednávaní) prvýkrát v živote. K výpovedi D. F., že bol aj pri prvej prekládke uviedol, že svedok si to

zrejme pomýlil. Ďalej uviedol, že nevie, či sa mu chlap nejako predstavil, ale pokiaľ aj áno, jeho meno
zabudol. Svedok potvrdil, že mu boli predložené fotografie na polícii, kde označeného chlapa neskôr pri
konfrontácii nespoznal, na čom trvá (išlo o osobu G. T.).Z dôvodu úmrtia (úmrtný list č. l. 2551) svedka C. R. boli prečítané zápisnice o jeho výpovediach z
prípravného konania. V zápisnici o výsluchu zo dňa 27.2.2008 svedok uviedol, že ako fyzická osoba
vlastnil nákladné ťahače a návesy značky SCANIA a VOLVO, ktoré mali evidenčné číslo okresov

Hlohovec a Galanta (evidenčné čísla uviesť nevedel). Na návesoch boli plachty červenej plachty s
nápisom MAD a na jednej plachte bol nápis DADA speed. Jeden ťahač a náves mal zaparkovaný v
Dedine Mládeže na ulici Novej, ktoré ponúkal náhodným nájomcom za 5.000,- Sk. Naposledy náves
červenej farby s plachtou DADA speed zapožičal G. G. v dobe medzi 23.10. až 27.10.2007, na čo ho
chcel, ho nezaujímalo. Náves zobral niekedy večer a zapojil ho za svoj ťahač zn. DAF, evidenčné číslo

povedať nevedel, avšak išlo o ťahač z okresu Komárno. Kedy ho obžalovaný doniesol späť, povedať
nevedel, pretože v tom čase bol v nemocnici. Pre ťahač zn. SCANIA červenej farby na základe telefonátu
prišiel nejaký mladý muž v ranných hodinách, ktorý za ním prišiel na bordovom Peugeote, za čo mu
zaplatil 5.000,- Sk, pričom mal na neho telefonický kontakt, avšak jeho meno povedať nevedel, uviedol
iba jeho popis. Zároveň sa svedok vyjadril, že ak by ho videl, tak by ho spoznal.

Vo výpovedi zo dňa 24.9.2009 svedok potvrdil, že pri rekognícii dňa 27.2.2008 podľa fotografií opoznal
osobu G. L. ako osobu, ktorá prevzala ťahač SCANIA červenej farby. Ohľadne obžalovaného G. G.
uviedol, že tento si od neho požičal náves na dva týždne, kde za jeden deň mu účtoval 5.000,- Sk. Účel
pôžičky nevedel, obžalovaný mu hovoril, že jeho náves sa pokazil. Zároveň popísal spôsob, ako pripájali
náves k ťahaču s tým, že v tom čase sedel v ťahači zn. DAF ešte jeden muž okolo 30 rokov, avšak

nevie kto to bol, keďže z vozidla ani nevystúpil. K osobe obžalovaného V. W. uviedol, že ho nepozná a
nevedel uviesť, či práve on mu telefonoval ohľadne ťahača alebo návesu. Na fotografiách osôb, ktoré
boli pre náves, opoznal iba G. G.Á..

So súhlasom obžalovaných a prokurátora boli prečítané nasledovné zápisnice o výsluchu svedkov:

Svedok G. R. - obchodný zástupca spoločnosti STEEL Kraft, s.r.o. Staré mesto, Brnenská 1372, ktorého
pracovná náplň bola nákup kovového odpadu pre ich spoločnosť uviedol, že spoločnosť mala uzavreté
rámcové zmluvy, kde to bolo aj v prípade spoločnosti FH Hotis, s.r.o. Pezinok (ďalej ako FH Hotis). Okolo
12.11. alebo 13.11.2007 mu ponúkol telefonicky W. T. z firmy FH Hotis nový medený drôt v cene 152,-

Sk/kg bez DPH. Po ohliadke v Pezinku odkúpil 16.440 kg, teda celé množstvo tejto medi. Na základe
toho im vystavila firma FH Hotis 4 faktúry, kde peniaze osobne na príjmový doklad zaplatil v hotovosti
W. T. v Pezinku. Nemal nijaké pochybnosti o tom, že by materiál nebol v poriadku. Taktiež uviedol, že
nakúpil vinutý medený drôt s miestom nakládky Senec od firmy Fexin Trade s.r.o. Bratislava v množstve
7 až 8 ton, za to platil Ing. L. sumu 500.000,- Sk. Stalo sa to v Senci v areáli Zberných surovín, kde

meď bola aj vážená. Zmluvu podpísal pri vážení tejto medi, materiál nevidel a prehliadol iba to, čo bolo
uvedené v balení.

Svedok A. Š. - konateľ spoločnosti Steel Kraft s.r.o. Staré mesto, Česká republika potvrdil nákup
materiálu - medeného drôtu od uvedených firiem tak, ako vypovedal obchodný zástupca firmy svedok

G. R.. Ďalej uviedol, že materiál nakúpený od firmy FH Hotis bol dodaný do TSR Czech republik s.r.o.
Hradec Králové, pričom tento zaistený medený odpad bol riadne zaplatený a je jeho vlastníctvom, keďže
ho aj nakupoval v dobrej viere.

Svedok G. G. - vodič spoločnosti Steel Kraft s.r.o. potvrdil, že v novembri 2007 prepravoval materiál -

zničený nový medený drôt, ktorého časť bola nastrihaná v Pezinku, kde k preprave dostal aj doklady od
osoby menom W.. Materiál odniesol priamo do firmy TSR Hradec Králové, o pôvode materiálu nevedel.

Svedkyňa R. V. W. - zástupkyňa spoločnosti RMM Metallhandel GmBH uviedla, že ich spoločnosť
predáva meď, ktorá je vyrobená v spoločnosti Kovohuty, pričom potvrdila, že dňa 29.10.2017 boli v

objekte Kovohuty naložené dve nákladné autá, ktoré prevzala špedícia Bolingön GmbH, pričom tento
tovar nebol dodaný pre odberateľa do Maďarskej republiky firmu Prysmian MKM. Potvrdila, že sa
jednalo o 48 317 kg vinutého medeného drôtu 8 mm s celkovou škodou 275.696,80 €. Za prepravu
niesla zodpovednosť špedičná firma, u ktorej bola uplatnená zodpovednosť za škodu a prostredníctvom
poisťovne Allianz Versicherungs Aktiengesellschaft, Kaiser-Wilhelm-Ring 31, Köln, Spolková republika

Nemecko (ďalej ako Allianz) im bolo dané oprávnenie, aby disponovali s nájdeným materiálom o
hmotnosti16ton,ktorýbolzaistenýspoločnostiKovohuty.Odovzdanímtejtovecipoisťovniaoznámením
škody materiál prešiel do vlastníctva poisťovne, a to aj napriek tomu, že mali oprávnenie s materiálomdisponovať. Išlo teda o 16 ton tohto materiálu. Poisťovni zaslali aj doklady ohľadne zaisteného materiálu
v Českej republike. K ďalšiemu postupu sa vyjadriť nevedela s tým, že poisťovňa im bude škodu hradiť.

Svedok G. L. uviedol, že v podstate koncom roka 2007 v Kolárove si vypočul rozhovor ohľadne možnosti
odpredaja lacnej medi, pričom obchodovanie s meďou je predmetom činnosti firiem, ktorých bol konateľ,
teraz WOODIMPEX Slovakia, s.r.o. Kolárovo a Novomilk a.s. Lučenec. Muž, ktorý sa predstavil ako K.
E. mu hovoril, že meď bude hmotnostne 24 alebo 48 ton, kde za 1 kg je cena 135,- Sk. Tento muž mu
doniesol aj medený drôt o dĺžke do 10 cm, ktorý bol nový. Keďže s odkúpením medi súhlasil aj G. N.

(I.), dohodol sa s týmto mužom, že meď naložia v Kolárove a že peniaze za meď mu dá jeho odberateľ
v hotovosti. Prekládka sa uskutočnila v Kolárove podľa dohody, kde celkom išlo o 6 balíkov medi, 4
naložili na vozidlo LIAZ, keďže ďalšie balíky medi sa na vozidlo nezmestili. Pri nakládke tovaru nebol
prítomný K. E., bolo však dohodnuté, že na druhý deň príde ďalšie vozidlo pre ďalšie dva balíky. Na
druhý deň tam prišlo ďalšie vozidlo zn. IVECO, na ktoré sa naložili ďalšie dva balíky s medeným drôtom
zabaleným v igelite. Po naložení odišiel do zberných surovín v Pezinku, kde meď odvážil, pričom išlo

o 25.950 kg. Po tom, čo mu po dohode I. odovzdal obálku s peniazmi, tieto peniaze odovzdal osobe
menom K. E.. Dodací list mu dal vodič červeného návesu v deň prekladania balíkov v Kolárove s tým,
že ich posiela K. E., ohľadne faktúry boli dohodnutí, že mu ju donesie na druhý deň, čo sa však nestalo
a dodnes má problémy s daňovým priznaním. K. E.Ó. hľadal aj v Kameničnej, kde zistil, že ide o nejakú
starú chalupu a odvtedy ho nevidel. Faktúry svojich spoločností vystavil on, keďže nechcel obísť daňový

úrad. Uvedený tovar potom predal spoločnosti Ferri Tradex s.r.o. Lučenec, kde je splnomocnencom I.
a konateľom G. L..

Svedok C. E. - vodič motorového vozidla firmy FH Hotis uviedol, že konateľ spoločnosti W. T. ho zaslal s
vozidlom LIAZ do Kolárova k benzínovému čerpadlu, kde ho už čakal nejaký muž so žltou Fabiou. Tento

ho zaviedol do nejakého objektu kovovýroby, kde na vozidlo mu boli naložené dve kotúče medeného
vinutého drôtu zabalené vo fólii o hrúbke asi 8 mm. Na vozidlo takto mu bolo naložených 3,5 až 4 tony
medi. Túto meď potom doviezol na prevádzku v spoločnosti v Pezinku, kde meď zložil na dvore. Na
druhý deň potom meď tam už nevidel.

Svedok L. I. - vodič nákladnej dopravy spoločnosti FH Hotis uviedol, že na pokyn konateľa spoločnosti
W. T., išiel s nákladným motorovým vozidlom značky IVECO evidenčné číslo D. XXXBR do Kolárova,
kde pre neho jemu neznámy muž ho zaviedol do nejakého objektu, kde stál ťahač červenej farby, jeho
evidenčné číslo nevedel a na jeho auto mu boli naložené 4 kotúče, ktoré boli zabalené v igelite, a preto
nevedel, o aký materiál išlo. Po naložení kotúčov bolo vozidlo plne naložené a potom s vozidlom odišiel

späť do Pezinka na prevádzku firmy FH Hotis, kde materiál zložil. Muž, ktorý bol v Kolárove, dal mu
nejaký doklad, o čo išlo, nevedel, pričom doklad odovzdal W. T.. Na druhý deň potom na základe príkazu
W. T. odniesol tento materiál do Ladomerskej Viesky, kde materiál prevážil a keďže ho vyklopil, došlo aj
k poškodeniu kotúčov, ktoré sa rozsypali. Po tomto vyklopení odišiel naspäť do Pezinka. V Ladomerskej
Vieske nedostal žiadne doklady a ani vážny lístok.

Svedok D. Š. - prokurista firmy TSR Czech Republick, s. r. o. so sídlom Praha 8, pobočka Hradec
Králové uviedol, že do areálu ich firmy bol dodaný materiál bez ústneho alebo písomného kontraktu,
kde obchodníkom C. Š. boli informovaní, že pravdepodobne ide o odcudzený tovar, na čo informovali
políciu ČR, kde materiál bol následne zaistený a odvezený do úschovne Polície ČR. Za dodávku tovaru

neprebehla žiadna platba.

Svedok O. D. - konateľ spoločnosti Saker s.r.o. Horný Hričov uviedol, že predmetom činnosti spoločnosti
jevýkup,triedenie,spracovanieapredajodpadovakovov.30.10.2007sasnímspojilW.T.zospoločnosti
FH Hotis, ktorý mu ponúkol materiál s medeným vinutým drôtom o množstve 7.700 kg za cenu 160,- Sk/

kg bez DPH. Na základe tejto ponuky tovar zakúpil od firmy Medmetal - D. G. Q. R., a nie od firmy W.
T.. Pre materiál bol v Pezinku vodič C. Š. dňa 31.10.2007. Dodaný medený drôt bol po prevážení o váhe
7.700 kg, následne bol zlisovaný, pri dodávke nebol zabalený v igelite, ale v kotúčoch a neboli tam ani
žiadne pásy. Polícii k tomuto obchodu predložil aj doklady, pričom peniaze uhradil na účet. Podľa jeho
názoru, meď ďalej odpredali buď do Talianska do firmy CO.MET.FER s.r.l. Cessalto alebo do firmy SIMS

GROUP Limited Sydney, avšak s dodávkou do Číny, čo usúdil podľa váhy medi prakticky rovnakého
množstva s dodávkou a s uvedením, že ide o novú meď na dokladoch.Svedok Ľ. C. - vodič a nakladač spoločnosti eMTrade s.r.o. v Ladomerskej Vieske potvrdil, že do ich
firmy prišiel šofér s meďou, ktorú zložili, išlo o medené drôty, ktoré boli zabalené v igelite a stiahnuté
páskou, niektoré boli už potrhané a všetky boli uložené na drevených paletách. Na druhý alebo ďalší

deň tento materiál potom naložil na ich auto, ktoré riadil C. Š., ešte predtým ako ho naložil, 4 ks kotúčov
odbalil z igelitu a oceľových pások. Meď potom previezli do Krompách.

Svedkyňa U. T. - pracovníčka spoločnosti FH Hotis potvrdila, že bola splnomocnená na podpis zmluvy
ohľadne odpredaja medi z firmy FH Hotis bratom W. T., zmluva č. XXX/XXXX z 5.11.2007, podľa ktorej

boli odpredávané 2 kotúče o hmotnosti spolu 8 ton spoločnosti FEXIM Trade s.r.o. Bratislava. O tom, že
meď bola kradnutá, spoločnosť a ani ona nevedela, nevedela sa priamo vyjadriť ani k spôsobu predania
tovaru.

Svedkyňa L. C. - dispečerka Medzinárodnej prepravy SPEDITION FEICO, uviedla, že zákazku na
prepravu medených káblov pre maďarského odberateľa Prysmian MKM obdŕžali 23.10.2007, kde

následne ponuku vložila do systému RALL, ide o voľné prepravné miesta, kde na vstup je potrebná
licencia. Na ponuku reagoval aj K. T. zo spoločnosti TRANS TAH, ktorý im zaslal všetky potrebné
dokumenty a na základe nich mu zaslala objednávku na prepravu. Bolo dojednané, že nakládka bude
29.10.2007 a dodanie tovaru do Maďarska 30.10.2007. Bolo to napísané na dokladoch rukou, čo je
jej písmo. Boli tam uvedené aj čísla vozidiel, ktoré mali prepravu uskutočniť. Objednávka od TRANS

TAH bola potvrdená ako vrátená dňa 26.10.2007. Dňa 29.10.2007 okolo 17.00 hod. jej telefonoval
K. T. s tým, že stojí na nakládke a že ho nechcú naložiť, ktorému následne telefonovala, ale už sa
neozýval. Prípad ohlásila svojej nadriadenej a jednalo sa ohľadom toho aj s konateľom spoločnosti,
pátralo sa aj po náklade, telefonovalo sa do Krompách, kde sa dozvedeli, že tovar bol riadne naložený
na 2 kamióny, ktoré boli uvedené v objednávke s evidenčnými číslami. Potvrdenú objednávku zaslali

firme Paul Bölingen, Duisburg, Nemecko, s ktorou spolupracovali v rámci špedičnej činnosti a tejto firme
boli uvedené správne evidenčné čísla vozidiel. Taktiež sa informovala u firmy TRANS TAH. Neskôr boli
firmou Paul Bölingen informovaní, že časť tovaru, ktorý mal byť určený pre maďarského dodávateľa, bol
dodaný ako kovový odpad do firmy Kovohuty.

Svedok M. W. - švagor obžalovaného G. G. uviedol, že švagra bol na jeho požiadanie odviesť autom
do predajne Zoltána Egyháziho koncom mesiaca október 2007 v dobe okolo 10.00 hod - 11.00 hod.,
určite však nie v popoludňajších hodinách. Švagor mu neuviedol dôvod, pre ktorý ide do tejto predajne,
avšak bolo to po predchádzajúcom telefonickom dohovore. V predajni on sám vo vnútri nebol, ale čakal
vonku, švagor po príchode mu iba povedal, že je to už vybavené a môžu ísť. Nevidel, že by švagor sa pri

predajni s niekým rozprával, alebo niekomu niečo dal alebo prijal. Pokiaľ ide o obžalovaného V. W., tohto
pozná asi od roku 2007, v lete sa s ním, ako aj s osobou s prezývkou A. stretol v reštaurácii v Hurbanove,
kde v tom čase mu volal aj švagor, kde je a hneď na to prišiel do reštaurácie za ním. Keď on z reštaurácie
odišiel preč, švagor ešte s nimi v reštaurácii ostal. V dobe, kedy bol so švagrom aj v predajni, všimol si,
že na mieste, kde švagor parkoval vozidlá, bol tam aj náves s nápisom DADA na plachte, o ktorom mu

švagor povedal, že si ho zapožičal, avšak nepýtal sa ho od koho. Tento náves tam videl asi ešte 2 krát.

Svedok C.. G. H. sa vyjadril iba k tomu, že mu bola 18.9.2008 zaslaná plná moc od poisťovne Allianz
Stuttgart s dátumom 4.8.2008 podpísaná pánom X. L. a doklady, z ktorých vyplynulo, že poisťovňa
vyplatila spoločnosti RMM Metallhandel GmBh finančné prostriedky z dvoch poistných udalostí, jednak

v čiastke 68.800,64 € a 137.263,54 €, čo bola škoda ustálená poisťovňou. Podľa vyjadrenia svedka
prebiehal súd medzi uvedenou poisťovňou a firmou Steel Kraft ohľadom vydania zaistenej medi. Ďalej
uviedol, že od poisťovne nedostal mandát na zastupovanie poisťovne v trestnom konaní.

Svedok D. Š. - vrátnik spoločnosti Kovohuty potvrdil, že pre meď prišli dva kamióny, ktoré potvrdil do

knihy evidencii vozidiel a zapísal tam ich údaje. Druhý kamión prišiel v dobe medzi 14.15 hod. - 14.30
hod. dňa 25.10.2007, kedy mal už zatvorenú vrátnicu, preto nepísal číslo kamióna. Tento vodič mal ísť
k C. N. na preváženie. Na detaily druhého kamiónu si nepamätal.

Svedok N. V. - pracovník Kovohuty potvrdil, že na kamióny bol naložený medený drôt spoločnosti

Kovohuty, druhý kamión, ako aj jeho vodiča identifikovať nevedel. Potvrdil ďalej to, že časť z kradnutého
medenéhokáblubolovrátenéazdôvodumanipuláciebolzostrihanýadanýnapretavenie.Ďalejuviedol,
že po naložení kamiónu expedičný list vydával expedient C. N..Svedok G. I. uviedol, že ako splnomocnená osoba spoločnosťou Ferro Tradex s.r.o. Lučenec (ďalej
ako Ferro Tradex) odkúpil od spoločnosti Woodimpex Slovakia s.r.o. Kolárovo meď, ktorú odpredal
spoločnosti FH Hotis. Tovar mu odpredal G. L., ktorý bol konateľom firmy, s kupcom W. T. sa rozprával

jedine o odpredaji nejakého kovového šrotu, ktorý odkúpil teda 30.10.2009, nevedel uviesť, či sa
rozprávali práve o tejto medi.

Svedok G. L. - konateľ spoločnosti Ferro Tradex potvrdil, že za ich spoločnosť kúpil a predal meď
G. I. na základe ním udelenej plnej moci, tieto obchody boli riadne zaevidované v účtovníctve v ich

spoločnosti. Pokiaľ ide o pracovníka Ľ. G., tento bol zamestnaný v ich spoločnosti a mal pridelené aj
služobné motorové vozidlo, s ktorým vykonával aj služobné cesty.

Svedok Ľ. G. uviedol, že nikdy nebol zamestnaný v spoločnosti Ferro Tradex, avšak vypomáhal G. I. pri
rôznych prácach a taktiež telefonicky spolupracoval s G. L.. S ním sa však nebavil o medenom odpade
alebo o medi.

Svedok W. T. - konateľ FH Hotis potvrdil, že od firmy Ferro Tradex zakúpili meď, ktorá bola privezená
30.10. a 31.10.2007 do objektu firmy v Pezinku, kde bol tovar prevážený v objektoch zmluvných
partnerov a potom ešte v ich objekte. Tovar zakúpený od firmy Gyeraka bol dovezený do Pezinka a
pravdepodobne prevezený do Senca, kde sa nakladal pre firmy Fexim Trade s.r.o. a Steel Kraft po

prevážení. Vodič L. I. pri dovoze tovaru z Kolárova dňa 30.10.2007 mu musel dodať dodací list alebo
podobný doklad.

Svedkyňa G. L. - konateľka spoločnosti Fexim Trade s.r.o. uviedla, že aj v minulosti obchodovali s
W. T. a v tomto smere sa kontaktovali aj ohľadom tejto medi, ktorú spoločnosť nakúpila od FH Hotis

novú s katalógovým číslom 170401, medený odpad o hmotnosti 7.620 kg, ktorý následne odpredali
spoločnosti Steel Kraft s.r.o. Staré Mesto, Česká republika. Tovar kúpili a odpredali iba papierovo, keďže
sú obchodná spoločnosť a nemajú ani priestory a ani nákladné autá na prepravu tovaru, platby prebehli
v hotovosti, podľa zmluvy iba DPH bola vyplatená neskôr, pravdepodobne bankovým prevodom. Tieto
obchody boli riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti.

Svedok B.. W. L. potvrdil, že spisoval kúpnopredajné zmluvy ohľadom kotúčov medeného odpadu, ktoré
nevidel, ale o kotúčoch mu hovoril W. T.. Dňa 7.11.2007 bola vykonaná prekládka tovaru zo železného
kontajnera do nákladného auta, kde následne sa vozidlo spoločnosti Steel Kraft s.r.o. odvážilo a váha
bola napísaná do dodacieho listu, on sám prevzal peniaze od pána R. oproti príjmovému a výdavkovému

pokladničnému dokladu. Následne svedok odišiel do Pezinka, kde mu U. T. vyhotovila faktúru, dodací
list, príjmový pokladničný doklad za tovar o hmotnosti 7.620 kg, kde túto sumu jej zaplatil, ale bez DPH,
kde firma FH Hotis DPH vyplatila neskôr v súlade so zmluvou. Ďalej potvrdil to, že ohľadom medených
drôtov mu telefonovala G. L., konateľka spoločnosti Fexim Trade s.r.o. 2.11.2017.

Svedok D. G. potvrdil, že firmou FH Hotis bol dovezený pre spoločnosť eMTrade s.r.o. Ladomerská
Vieska, svedok prijal vystavenú faktúru ohľadne tohto obchodu a tiež aj faktúru pre spoločnosť SAKER
s.r.o. Horný Hričov, kde fakturoval na základe príjemky a vážneho lístka, tovar nevidel. Spoločnosť
SAKER s.r.o. Horný Hričov uhradila plnú sumu na základe vystavenej faktúry bezhotovostným prevodom
na účet, pričom ku dňu výsluchu svedka v roku 2009 spoločnosť eMTrade s.r.o. Ladomerská Vieska

doposiaľ neuhradila sumu okolo milión Sk, ohľadne ktorej je uzavretá mimosúdna dohoda o vyrovnaní
dlhu. Ohľadom tohto obchodu bol v kontakte telefonicky s W. T., ktorý mu volal približne v dobe expedície
tovaru, kde mu dával súhlas, aby tovar vystavil na jeho firmu, a aby tovar zaviezol do spoločnosti
eMTrade s.r.o. Ladomerská Vieska. Neskôr spolu telefonovali s W. T. ohľadne upozornenia na problémy
s tovarom, čo sa stalo v novembri 2007. Až v tomto mesiaci sa pravdepodobne aj on dozvedel o podvode

s týmto tovarom.

Svedok H. T. - bývalý švagor C. R. potvrdil, že koncom októbra 2007 jeho švagor požičal náves nejakej
osobe, ktorú nepozná a túto osobu ani nevidel. Počul iba, že po ceste odchádza nejaké auto, keďže
náves parkoval oproti jeho domu. V dobe, kedy jeho švagor odmontoval náves od svojho ťahača na

ulici, prišiel ďalší ťahač bielej farby, na ktorý potom pripevnili náves a jeho švagor vodičovi toho ťahača
odovzdal nejaké doklady. O tom, či sa finančne vyrovnali, nevedel uviesť nič, osoby obžalovaných
nepozná a „nič mi tie mená nehovoria“. Ďalej svedok uviedol, že v Dedine Mládeže nebola ani neskôr
žiadna iná osoba na vozidle Peugeot a nevidel, že by jednala s C. R.. Ďalej uviedol, že samotnéhovodiča bieleho ťahača nevidel, keďže mohol medzitým odísť aj preč do svojho domu, hoci predtým ich
sledoval na 25 až 30 metrov.

Svedok W. I. potvrdil, že dňa 5.11. a 6.11.2007 predal tovar FH Hotis, v ten deň bola podpísaná aj
kúpna zmluva a bol dovezený aj tovar do Pezinka na účet spoločnosti I. B. Transcot s.r.o. Galanta, bola
zaslaná aj cena za tovar a kedy on vyplatil I. M., nevedel uviesť s tým, že sa nevedel vyjadriť ohľadne
iných dátumoch vo faktúrach a zmluve, pričom to bolo dané do účtovníctva spoločnosti a preto to podľa
neho bolo v poriadku.

Svedok I. R. uviedol, že od augusta 2007 bol vo výkone väzby v ÚVV Nitra a v dobe skutku preto nebol
na slobode. Občianske preukazy na jeho meno mal nahlásené na polícii ako stratené ešte pred vzatím
do väzby. Občiansky preukaz č. XXXXXX E. nemal vydaný a pokiaľ si pamätá, naposledy mal občiansky
preukaz s číslom XXXXXX E.. V dobe väzby od obžalovaného G. G., ktorý sedel vo vedľajšej cele, sa
dozvedel, že jeho doklady kúpil od nejakého mladého chlapca zo Svätého Petra pri Komárne spolu s

ďalšími dokladmi a to z pôžičiek, výpisov z účtov, bankových kariet a povedal mu naspamäť aj jeho
rodné číslo. Tiež mu povedal, že občiansky preukaz zneužil pri podvode v Trnave, nepovedal mu, že
by ho zneužil aj v Kovohutách. Naposledy mu občiansky preukaz zmizol v marci alebo v máji 2007 z
motorového vozidla v Komárne.

Svedok B.. G. D. uviedol, že ako prepravca tovaru doručili doposiaľ každý tovar, ktorý prevzali, až
28.11.2009 sa stalo, že z ich objektu v Sklabinej zmizol ťahač s návesom naloženým elektronikou. Tovar
sa nakoniec našiel v objekte v Kolárove, kde okrem ich kamiónu bol naložený aj iný tovar. Ďalej uviedol,
že 29.10.2007 bol ich vodič H. L. nakladať tovar v Kovohutách pre odberateľa Prysmian MKM, ktorý bol
aj doručený dodávateľom.

Svedok C. F. potvrdil, že bol členom predstavenstva Novomilk a.s. Lučenec, pričom G. L. ako konateľ
ho neinformoval, že spoločnosť ide nakupovať medený drôt.

Svedok A. T. uviedol, že bol zamestnaný v spoločnosti eMTrade s.r.o. Ladomerská Vieska, ktorý potvrdil,

že pre spoločnosť Kovohuty dodali vinutý medený drôt v hodnote 69.181,17 € dňa 2.11.2009, ktorý aj
fakturovali.MeďimboldodanýspoločnosťouD.G.-G.R.vsume3.597.610,38Skvrátaneinéhoodpadu,
kde meď bola privezená spoločnosťou FH Hotis spolu s inými nemedenými časťami. O tom, že meď
pochádza z Kovohút, sa dozvedeli až od Ing. L. z Krompách.

Svedok A. N. Y. potvrdil, že spoločnosť Allianz je poisťovateľom tovaru spoločnosť RMM Metalhandel
GmbH a dňa 9.11.2007 došlo do spoločnosti Allianz hlásenie o strate nákladov z dvoch nákladných
motorových vozidiel naložených meďou spolu s príslušnými dokladmi, pričom dňa 20.11.2007 boli
informovaní, že jedno nákladné motorové vozidlo sa našlo v Českej republike, kde po vyslaní znalca bolo
ohliadnutých 16 ton medi s tým, že ďalšia meď sa mala nachádzať u obchodníka s kovovým odpadom.

V tejto súvislosti prebieha občianske súdne konanie na súde v Nemecku. Ďalej im bolo oznámené, že
16 ton medeného drôtu bolo dodaných do podniku Kovohuty a ďalších 8 ton u obchodníka s kovovým
odpadom. Ďalších 16.370 kg medeného drôtu bolo zaistených políciou v podniku TSR Czech republik
s.r.o. v Hradci Králové. Ďalej uviedol, že spoločnosť Allianz uhradila spoločnosti RMM Metalhandel
GmBH po čiastkach na základe nahlásenej poistnej udalosti zo dňa 9.11.2007 spolu čiastku 203.064,18

€ . Svedok sa nevedel vyjadriť ako poisťovňa Allianz naložila so zaisteným medeným drôtom zo dňa
20.3.2008, ktorý bol vydaný do Kovohút. Ďalej sa vyjadril, že sa nemôže ku škode vyjadrovať.

Svedok V. T. A. - obchodník potvrdil, že povolil špedíciu dopravy medi zo závodu Kovohuty do
jednej maďarskej firmy, kde špedícia potom vopred oznámi evidenčné čísla nákladných vozidiel, ktoré

sa postupujú závodu v Krompachoch, čiže vozidlá tam ohlásia. Taktiež sa udávajú aj mená vodičov
a kontrolujú sa čísla podvozkov nákladných motorových vozidiel a v každom prípade sa oznamujú
evidenčné čísla vozidiel. Potvrdil, že meď v Krompachoch bola vyzdvihnutá ale do Maďarska nebola
dodaná a niekoľko dní po vyzdvihnutí medi bolo ponúknutých na kúpu 16 ton ako medený šrot zo spolu
48 ton. Tieto informácie dostal od vedúceho expedície C. N.. Škodu následne likvidovala poisťovňa.

Spoločnosti Kovohuty zaplatili obchodné náklady na spracovanie medi, keďže pre nich sa robí iba
spracovanie za dohodnutú cenu. Medený drôt sa potom expeduje ďalej. Počas celého procesu bol
vlastníkom medi spoločnosť RMM Metalhandel GmBH.Svedok G. R. sa vyjadril iba tak, že pozná obžalovaného V. W., avšak ku samotnému skutku podľa
obžaloby sa vyjadriť nevedel.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj nasledovné listinné dôkazy:

Trestné oznámenie podal B.. Y. L. - vedúci obchodného úseku Kovohuty dňa 2.11.2007, čo potvrdzuje
zápisnica o trestnom oznámení s doplnením a príslušnými prílohami ohľadne oboch skutkov.

Z telefaxu spoločnosti RMM Metallhandel GmBH z 26.10.2007 o 14,33 hod. pre Prysmian MKM
vyplynula požiadavka na špeditéra s označením Böhlingen evidenčné číslo L. XXX K. XXXYI, avšak s
preškrtnutím čísla 1 u evidenčného čísla NZ a nahradením čísla 6.

Certifikát s dodacím listom č. 1190 potvrdzuje od dodávateľa Kovohuty vyskladnenie tovaru dňa
29.10.2007 spoločnosťou Kovohuty pre kupujúceho Prysmian MKM medi v balení 6 kotúčov na paletách

o váhe brutto 24.603 kg, netto 24.261 kg, cestovný doklad SJ 066 530 vodič I. R. evidenčné číso auta
L. XXXAT/NZ XXX J., k tomu medzinárodný nákladný list č. E. XXXXXXX, ktorý potvrdzuje prevzatie
týchto 6 paliet prepravcom TRANS TACH s.r.o.,Tehelná 6, Pezinok, IČO: XX XXX XXX.

Prehľad nakládok zo dňa 29.10.2007 potvrdzuje, že v dobe o 12,20 hod. bol naložený medený drôt na

nákladné auto evidenčné číslo L. XXXAT/NZ XXXYI a v dobe o 15,30 hod. na vozidlo evidenčné číslo
E. XXXAN/NZ XXXYI.

Certifikát s dodacím listom č. 1195 zo dňa 29.10.2007 a s medzinárodným nákladným listom č. E.
XXXXXXX potvrdzuje prevzatie medeného drôtu v 6 kotúčoch na paletách o hmotnosti brutto 24.398

kg, netto 24.056 kg od dodávateľa Kovohuty pre kupujúceho Prysmian MKM, vodič G. Š. evidenčné
číslo vozidla E. XXX K. XXXYI certifikát N. mladší prepravca TRANS TACH, telefax potvrdzuje (bod 2)
rovnaké evidenčné číslo vozidiel.

Z telefaxu medzi C. N. a špedičnou spoločnosťou D. R. z 5.11.2007 vyplynula komunikácia s C.U. N.

ohľadne falošných evidenčných čísel nákladných vozidiel. Súhrn nákladu na kamióny (č.l. 17) vyplynul z
príslušného listu o dodávkach. Z poznámok k príslušným dodacím listom (č.l. 18-19) k obom skutkom
vyplynula komunikácia ohľadne zmiznutých kamiónov, resp. nedodania dodávok.

Faktúry na č. l. 20-21 zo dňa 31.10.2007 potvrdzujú dodanie medi novej v sume 3.597.610,50 Sk od

D. G. G. Brezno pre dodávateľa eMTrade s.r.o. Ladomerská Vieska 269, Žiar nad Hronom s príjemkou
o množstve 17.835 kg.

Správa spoločnosti eMTrade potvrdzujúca, že konateľ firmy FH Hotis W. T. vodič I. bol prítomný pri
vykládke tovaru a kontroloval správnosť váženia a za tovar fakturovala firma D. G. G. R., z celkovej

hodnoty 3.597.610,50 Sk v deň dodania 31.10.2007 bola uhradená suma 597.610,50 Sk a 2.11.2007
bola uhradená suma 2.000.000,- Sk s tým, že zvyšok bude doplatených dňa 5.11.2007, vodič vozidla
spoločnosti eMTrade bol C. Š., pohyby na účte vo VÚB Banke na č. l. 24-25 potvrdzujú prevody
uvedených finančných prostriedkov. Ďalšie doklady spoločnosti D. G. G. Brezno potvrdzujú, že uvedené
spoločnosti obchodovali aj ohľadne iných komodít. Spoločnosť eMTrade obchodovala aj s firmou FH

Hotis.

K tomu dokladované pohyby na účte - bankové výpisy potvrdzujúce, že 31.10.2007 bola spoločnosťou
eMTrade,s.r.o.HliníknadHronomzaslanásuma2.000.000,-SkprespoločnosťG.D.G.R.a31.10.2007
suma 597.610,50 Sk, zo zoznamu dokladov a pohybu (č. l. 26 - 33) vyplynulo, že obe spoločnosti aj v

minulosti obchodovali, obdobne firma eMTrade obchodovala aj v minulosti s firmou FH Hotis.

Zo záznamu OR PZ, UJaKP Spišská Nová Ves zo dňa 2.11.2007 okrem iného vyplynulo, že lustráciou
občianskeho preukazu č. E. XXXXX bolo toto číslo pridelené B.. A. U., U.. XX.X.XXXX, R. E., H.T. XXXX/
X, kde občiansky preukaz bol podľa evidencie stratený dňa 6.10.2014 a podľa lustrácie bol mu vydaný

občiansky preukaz s iným číslom, obdobne občiansky preukaz č. E. XXXXXX uvedený u skutku v bode
1), nebol I. R. vystavený.Lustrácie vozidiel a evidenčné karty na č. l. 37 - 43 preukazujú, že motorové vozidlo - nákladný príves
Kogel SNCO bol odhlásený do cudziny Evidenčné číslo U. XXX (predtým U. XXXYI) pre
spoločnosť do Poľska dňa 2.11.2007, nákladné skriňové vozidlo evidenčné číslo E. XXXAO zn. Peugeot

Boxer (nie ťahač) malo predtým evidenčné číslo E. XXXAN (skutok v bode 2), nákladný príves, ktorého
váha potvrdzuje, že ide o príves ťahaný iba za osobným vozidlom malo pridelené evidenčné číslo U.
XXXYI.

Podľa tlačenej podoby a výpisu z počítačových údajov bol občiansky preukaz E. XXXXXX evidovaný na

N. K. s dátumom vydania 17.8.2005, rodená Š..

Z vyjadrenia spoločnosti TRANS TAH vyplynulo, že nie sú im známe evidenčné čísla motorových vozidiel
L. XXXAT, U. XXXYI (skutok v bode 1). Na č. l. 118 spisu sa súčasne nachádzajú odtlačky - vzorové
pečiatky spoločnosti TRANS TAH.

Na č. l. 177 sa nachádza originál identifikačného štítku cievky č. 3240 zo dňa 29.10.2007, ktorý vydal
B.. Y. L. s originálnym potvrdením spoločnosti Kovohuty.

Zápisnica o vrátení a vydaní veci (č. l. 184-185) potvrdzuje, že vinutý medený drôt o priemeru 8 mm
a hmotnosti 16.595 kg ako kovový odpad zaistený v objekte spoločnosti Kovohuty poisťovni Allianz v

stave, v akom bol vydaný 2.11.2007.

Zápisnica o vydaní veci zasa potvrdzuje vydanie B.. G. D. dokladov súvisiacich s prepravou tovaru
z Kovohút zo dňa 26.10.2007, 29.10.2007, a to faktúr č. XXXXXXX K. XXXXXXX pre odberateľa
SPEDITION FEICO, zasielateľské zmluvy o preprave veci, príkazy na jazdu a medzinárodný nákladný

list č. XXXXXXX K. XXXXXXX.

Zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa 2.11.2007 potvrdzuje, že v objekte č. 42
firmy Kovohuty - plechovej hale používanej ako sklad, sa nachádzal medený drôt o priemere 8 mm
s hmotnosťou 15.275 kg, pričom práve tento objem podľa prokuristu B.. Y. L. bol 2.11.2007 dodaný

pre firmu Kovohuty z firmy eMTrade s.r.o. Hliník nad Hronom. V objeme medeného drôtu, ktorý nebol
uskladnený v cievkach sa nachádzala spevňovacia oceľová páska, ktorá je používaná firmou Kovohuty
na spevnenie cievok ukladaných na paletu, hoci paleta pod drôtom nebola. Viditeľné boli aj zvyšky
igelitových obalov, ako aj útržky papiera ako aj časť metalickej spevňovacej pásky obsahujúcej aj „spoj“,
bola z predmetného medeného drôtu zaistená ako mechanoskopická stopa. Okrem toho sa v hale

nachádzali aj ďalšie cievky s medeným drôtom uloženým na palete, obalené v igelitoch, zapáskované
spevňovacou páskou a každá cievka bola opatrená papierovým štítkom s identifikačnými údajmi.

Z kurzového lístku za október 2007 vyplynula hodnota kurzu ku dňu skutkov, a to 23,154 Sk =1 USD.

Výpis z obchodného registra preukazuje, že obchodná spoločnosť Kovohuty bola zapísaná a
registrovaná pre svoju činnosť.

Zo zápisnici o rekognícii zo dňa 26.05.2009 vyplynulo, že poznávajúca osoba - obvinený G. G. mal
opoznať osobu, ktorej odovzdal fax po tom, čo ho prevzal v predajni v Hurbanove od Q. Y. a osôb,

ktorým ponechal ťahač na železničnej stanici v Kolárove, kde medzi týmito osobami sa nachádzali aj
osoby V. W. K. A. C., pričom obvinený označil V. W. ako osobu, ktorej odovzdal fax v Hurbanove a ako
osobu, ktorej odovzdal naložený náves medeným drôtom, osobu A. C. opoznal ako osobu, ktorá bola
prítomná na železničnej stanici v Kolárove, pričom táto osoba sedela v aute a nevystúpila. Obdobne
pri následnej zmene fotografií podľa zápisnice obvinený G. G. opoznal podľa verzie č. 2 osoby V. W.

K. A. C.. Okrem iného opoznal aj osobu menom G. R., ktorú pozná z pojednávania na Okresnom súde
Trnava. Pri uvedenej zápisnici sa nenachádza fotografický materiál opoznávaných osôb.

Podľa zápisnice o rekognícii zo dňa 27.02.2008 k opoznávajúcej osobe C. R.Y.L. boli predložené
fotografie osôb, ktorej zapožičal koncom októbra 2007 ťahač červenej farby značky Scania evidenčné

číslo I. XXXBY, medzi ktorými boli aj osoby G. G. a A. C.Í.. C. R. v oboch prípadoch pri zmene fotografií
opoznal osobu „G. L., u ktorého si bol istý na 70 %. Okrem toho uviedol, že pozná aj G. G.. Súčasťou
zápisnice sú aj fotografie opoznávaných osôb.Z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, ktorým bol skúmaný
videozáznam na nosiči CD ohľadom identifikácií červeného ťahača MAN s červeným nápisom
a vodiča s tým, že podľa výsledku záznamu nebol použitý taký spôsob snímania a veľkosť

zobrazenia zaznamenávaného obrazu, ktorý by umožňoval zobrazenie takých detailov, ktoré by umožnili
identifikáciu červeného ťahača MAN a jeho vodiča. Uvedený kamión bol zobrazený aj na príslušnej
fotodokumentácii, na návese bolo vidieť vodiča, ktorý kontroloval rozloženie nákladu - zvinutých cievok.

Zo zápisnice o vydaní veci, kópie listu z evidencie vjazdu a výjazdu motorových vozidiel, ktoré vydal B..

D. I. vyplynulo, že dňa 30.10.2007 v dobe od 15,21 hod. do 17,28 hod. sa v objekte firmy Porta, s.r.o.
Kolárovo, Staničná 43, nachádzal kamión evidenčné číslo I. XXXBX. Podľa evidenčnej karty vozidla
nákladné vozidlo - ťahač návesu evidenčné číslo I. XXXBX zn. SCANIA červenej farby bol jeho držiteľom
C. R.. Vyplynulo to aj zo zoznamu vozidiel, ktoré vyplynuli z príslušnej evidencie. Okrem toho mal C. R.
v držbe aj vozidlo evidenčné číslo I. XXXYA - nákladný príves červenej farby zn. IRENA Trajler S 36.

Podľa odborného vyjadrenia spoločnosti Kovohuty pri konverznom kurze NBS USD/SKK k 29.10.2007
23,1187, burzová cena medi USD 7.940/tona boli stanovené prokuristami B.. C. Č. K. B.. C. T. hodnoty
vinutého medeného drôtu o priemere 8 mm, ktoré boli odcudzené.

Podľa zmluvy medzi poistníkom RMM Metallhandel HmBH a poisťovňou Allianz bolo vytvorené

dopravné poistenie k uvedenému tovaru.

Zo správy o škode poškodenej spoločnosti vyplynulo, že česká polícia v Hradci Králové zaistila 16.370
kg medeného drôtu, ktorý bol identifikovaný výrobcom, spoločnosťou TSR Czech republic s.r.o. Hradec
Králové, kde bol ponúkaný na predaj. Dodávku uskutočnila Česká spoločnosť Steel Kraft s.r.o. Staré

Město, kde bolo dodaných 24 ton, z ktorých 16 ton bolo identifikovaných ako odcudzený medený drôt.
Na Slovensku bolo zaistených taktiež 16 ton medeného drôtu, ktorý bol identifikovaný ako medený drôt
zo škody. Nie je známe, kde sa nachádza ďalších 8 ton drôtu.

Podľa odborného vyjadrenia Kovohuty, ktorým bolo spresnené pôvodné odborné vyjadrenie bola

hodnota odcudzeného medeného drôtu pri nákladoch na výrobu 1 tony drôtu podľa prepočtového kurzu
141,78 USD o množstve 48,317 ton, spolu 9.181.186,68 Sk, 24,261 ton, spolu 4.610.070,37 Sk, 24,056
ton, spolu 4.571.116,31 Sk a 16,595 ton, spolu 3.153.378,58 Sk, spolu 21.515.751,93 Sk. Za jednu tonu
medi bola hodnota s výrobnými nákladmi 3.282,79 Sk.

Výpisy z Obchodného registra preukazujú podnikateľskú činnosť spoločnosti Kovohuty a taktiež firiem
TRANS TAH, konateľ K. T., FH Hotis s.r.o. Pezinok, konateľ W. T..

Podľa záznamu vyšetrovateľa dňa 15.8.2011 zaslal B.. L. správu, ktorá je prílohou záznamu, že
spoločnosť RMM Metallhandel GmBH sa nepripája do trestného konania s nárokom na náhradu škody,

keďže bola celá uhradená poisťovacou spoločnosťou Allianz.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané charakteristiky, odpisy registra trestov, ako aj výpisy z evidencie
priestupkov oboch obžalovaných.

Na hlavnom pojednávaní súd pribral do konania znalca z odboru Psychológia, odvetvie Klinická
psychológia dospelých PhDr. Róberta Máthého, ktorý po vyšetrení obžalovaného G. G. písomne
vypracoval znalecký posudok, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný so súhlasom procesných
strán.

Zo znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný G. G. je spôsobilý správne vnímať a zapamätať
si a reprodukovať prežité udalosti, vzhľadom na väčší časový odstup od skutku, ktorý je predmetom
aktuálne vyšetrovacích úkonov, zo psychologického hľadiska je možné, že si nepamätá určité okolnosti
kritického diania, čo sa týka časovej následnosti deja, presného určenia zúčastnených osôb, je však
vysoko pravdepodobné, že podstatu kritického diania, t. j. hlavnú líniu deja, jeho hlavných aktérov

dokáže opísať v súlade s realitou. Nemá sklon k chorobnému klamstvu a samoúčelnému skresľovaniu
prežitých udalostí. Aktuálny stav je charakteristický prežívaním zvýšenej miery úzkosti. Má priemerné
rozumové schopnosti, ktoré v plnej miere postačujú na chápanie potreby a zmyslu právnych zákonova na odlíšenie správania sa, jeho osobnosť je primerane diferencovaná so živou, racionálne nie vždy
zvládnutou afektivitou.

Na základe takto vykonaného dokazovania boli vykonané dôkazy hodnotené súdom jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom bolo zistené nasledovné:

U skutkov v bodoch 1) a 2) obžaloby bolo nepochybne dokázané, že dňa 26.10.2007 v dobe okolo
13.30 hod. v predajni spoločnosti AGRO Elba s.r.o. Hurbanovo v mene spoločnosti TRANS TAH bez

vedomiakonateľaaspoločníkatejtospoločnostibolizaslanéobjednávkynaprepravutovaruzKrompách
do Balsassagyarmat Maďarsko pre spoločnosť RMM Metallhandel GmBH, ktoré boli okolo 13.55
hod. zaslané faxom špedičnej spoločnosti SPEDITION FEICO a následne, na základe potvrdených
objednávok dňa 29.10.2007:
-(bod 1) vodič nákladnej súpravy, pravdepodobne obžalovaný G. G., s ťahačom značky DAF evidenčné
čísloL.XXXATsnávesomevidenčnéčísloU.XXXYI,ktorénebolievidenčnepridelenépoužitejnákladnej

súprave, vykonal jazdu do objektu spoločnosti Kovohuty, kde v dobe okolo 12.20 hod. po preukázaní
sa sfalšovaným občianskym preukazom série č. E. XXX XXX na meno I. R. s fotografiou C. E. bolo
na súpravu naložených 6 ks cievok s vinutým medeným drôtom o priemere 8 mm a hmotnosti 24.261
kg určených pre odberateľa Prysmian MKM, avšak tovar nebol doručený, pretože podozrivý obvinený
G. G., o ktorého vine nebolo doposiaľ rozhodnuté, náves s tovarom odstavil v Kolárove pri železničnej

stanici, kde ho ponechal a z miesta odišiel, čím pre firmu RMM Metalhandel GmBH, ako aj pre poisťovňu
Allianz Köln bola spôsobená škoda vo výške 4.610.070,37 Sk, v prepočte podľa kurzu 153.026,30 €,
-(bod 2) neznámy vodič nákladnej súpravy, s ťahačom evidenčné číslo E. XXXAN a návesom evidenčné
číslo U. XXXYI, ktoré neboli evidenčne pridelené k použitej nákladnej súprave, vykonal jazdu do
objektu spoločnosti Kovohuty a.s. do Krompách, na ktorú bolo okolo 15.30 hod. naložených 6 ks

cievok s vinutým medeným drôtom priemeru 8 mm o hmotnosti 24.056 kg určených pre odberateľa
Prysmian MKM, tovar však na miesto určenia vodič nedoručil, ale tento odviezol na neznáme miesto,
čím takto svojim konaním spôsobil pre vlastníka tovaru spoločnosť RMM Metallhandel GmBH,
Reichspräsidentestrasse 21-25 D-45470 Mülheim, Spolková republika Nemecko, ako aj poisťovňu
Allianz Versicherungs Aktiengesellschaft, Kaiser-Wilhelm-Ring 31, Köln, Spolková republika Nemecko,

ktorá plnila z poistnej zmluvy, škodu vo výške 4.571.116,31 Sk, v prepočte kurzu 151.733,26 €.

Z vykonaného dokazovania k obom skutkom bolo teda nesporne preukázané, že páchatelia predstierali,
že objednávky podávajú v mene spoločnosti TRANS TAH, hoci v skutočnosti tomu tak nebolo, a
po potvrdení predmetných objednávok špedičnou spoločnosťou do spracovateľskej spoločnosti do

Krompách vycestovali vodiči s nákladnými súpravami, ktoré nemali pôvodne pridelené evidenčné čísla,
do objektu spoločnosti Kovohuty a.s. do Krompách, za účelom naloženia cievok s medeným vinutým
drôtom, k čomu aj došlo, avšak namiesto dodania tovaru skutočnému odberateľovi v bode 1) bol tovar
ponechaný v Kolárove podozrivým G. G.A. a v bode 2) ponechaný (dodaný) na neznáme miesto. Z
týchto skutočností bolo celkom zrejmé, že páchatelia konali premyslene podvodným spôsobom, kedy

sa prakticky „nalogovali“ na špedičnú firmu a takto vstúpili do celej prepravy tovaru, pričom ich cieľom
bolo tovar zobchodovať. Zneužitie spoločnosti TEANS TAH bolo dokázané aj z výpovede konateľa
spoločnostiK.T.,ktorýpredložilpočasvyšetrovaniaajpečiatky,ktoréfirmavtomčasepoužívala.Svedok
pritom potvrdil, že pečiatka uvedená v medzinárodných nákladných listoch prepravy nie je pečiatkou
spoločnosti, ktorú používala vo svojej činnosti a neprišiel ani do kontaktu so špedičnou spoločnosťou

SPEDITION FEICO, prepravu neorganizoval. Svedok Q. Y. zasa vypovedal, ako dvaja pre neho neznámi
muži zaslali v jeho predajni v Hurbanove fax, ktorý bol neskôr vyzdvihnúť G. G..

Spôsob vykonania skutku bol dokázaný predovšetkým v bode 1) z výpovede obžalovaného G. G., ktorý
priznal, že práve on ako vodič nákladnej súpravy s falošnými evidenčnými číslami, ktoré sám na súpravu

namontoval, sa preukázal v spoločnosti Kovohuty a.s. Krompachy falošným občianskym preukazom
séria č. E. XXXXXX na meno I. R. s fotografiou C.Q. E., následne mu na náves bolo naložených 6 ks
uvedených cievok s medeným drôtom, ktoré odviezol do Kolárova na železničnú stanicu, kde náklad
odstavil. Ohľadom skutku v bode 2) nedošlo k objasneniu, kto bol vodičom nákladnej súpravy, a teda
priamym páchateľom.

Skutočnosť, že sa skutok v bode 1) stal však vyplynula nielen z výpovede obžalovaného G. G., ale
obdobne ako aj u skutku 2) z celého radu ďalších dôkazov, či už svedeckých výpovedí alebo listinných
dôkazov, ktoré neboli objektívne v rozpore, navzájom sa dopĺňali, a preto vytvorili ucelený obraz ookolnostiach spáchania skutkov. V bode 1) tieto dôkazy nevyvracali tvrdenia obžalovaného G. G., ktorý
tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, vypovedal o priebehu spáchania skutku
rovnako.

Svedkovia z radov vtedajších pracovníkov spoločnosti Kovohuty a.s. Krompachy, a to C. N., Š. L.,
B.. Y. L., B.. C. Č., ako aj splnomocnenci poškodených A. N. Y., L. T. A.G., C.. G. H., ako aj listinné
dôkazyakozáznamyzkamerovéhosystému,znalecképosudky,odbornévyjadrenia,dokladyknakládke
tovaru zhodne dokumentujú časť skutku ohľadom nakládky tovaru v Krompachoch, ich odvozu a výšku

spôsobenej škody pre poškodených.

Obchodovanie s tovarom, jeho prekladanie a odpredaje boli dokázané u skutku v bode 1) najmä z
výpovede svedka B.. D. I., ktorého dňa 30.10.2007 okolo 12.00 hod. kontaktoval neznámy muž s
požiadavkou o prekládku štyroch paliet o váhe 4 tony, k čomu došlo asi o 16.00 hod., na druhý deň v
ranných hodinách došlo k naloženiu ďalších paliet, čo potvrdili svedkovia D. F. K. G. F.. Z firmy Porta,

s. r. o. Kolárovo bol tovar ďalej prepravovaný pre iné firmy a osoby G. L., C. E., L. I., G. I., W. T., D.
G., ktorí to aj potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach. Z výpovede B.. C. Č. vrátane príslušných
listinných dôkazov bolo dokázané, že medený drôt o váhe 16.595 kg bol ako odpad dodaný spätne,
resp. jeho časť do spoločnosti Kovohuty, pričom išlo o medený drôt totožný s tým, ktorý bol odcudzený.
Ďalej bolo zistené, že 16.370 kg medeného drôtu bolo zaistených a uložených do úschovy 11.1.2008

políciou Českej republiky, išlo tiež o medený drôt, ktorý bol spracovaný v spoločnosti Kovohuty a odtiaľ
predtým odcudzený.

Preto súd nemal žiadne pochybnosti o priebehu spáchania skutkov v bodoch 1) a 2), ako to popisovala
aj obžaloba, v tomto smere sa súd teda s obžalobou stotožnil.

Na hlavnom pojednávaní súd rozhodoval o (ne)vine obžalovaných V. W. K. A. C., pričom o obžalovanom
G. G. nerozhodoval.

Obžaloba v popise skutku v bode 1) kládla za vinu obžalovaným V. W. K. A. C. také konanie, že obaja

spolu s doposiaľ nestotožnenými osobami po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle uskutočniť
skutok, uskutočnili tento plán koncom októbra 2007 na rôznych miestach rozdelením úloh tak, že V.
W. s vedomím ostatných zabezpečil na uvedený účel vyhotovenie sfalšovaného občianskeho preukazu
na meno I. R. s fotografiou C. E. a evidenčné čísla L. XXXAT K. U. XXXYI, následne V. W. s ďalšou
nestotožnenou osobou podali v predajni AGRO-ELBA s.r.o. Hurbanovo v mene spoločnosti TRANS TAH

objednávku na prepravu tovaru z Krompách pre spoločnosť RMM Metallhandel GmBH, ktorá bola 26.
10. 2007 okolo 13.55 hod. zaslaná faxom spoločnosti SPEDITION FEICO a na základe tejto potvrdenej
objednávky obvinení V. W. K. A. C. vyslali spoluobvineného G. G. do Krompách za účelom vyzdvihnutia
tovaru, jeho nakládky a odvozu, a po tom čo G. G. tovar zložil v Kolárove (obžaloba nekonkretizuje na
čí pokyn), tovar „následne odpredali nezistenej osobe, a takto získané peniaze si obvinení rozdelili a

použili pre vlastnú potrebu“.

Oboch obžalovaných v prípravnom konaní usvedčoval iba obžalovaný G. G., keďže ďalší svedkovia
vypočutí v konaní ich účasť na skutku nepotvrdili, obdobne ako to nevyplynulo ani z ďalších dôkazov,
najmä listinných.

Obžalovaný G. G. k takto koncipovanému skutku obžalobou najmä ohľadom účasti obžalovaných V. W.
K. A. C. vypovedal pred súdom neurčito, rozporne a značne odlišne oproti prípravnému konaniu (súd
uvádza iba podstatné časti, keďže jeho výpoveď je podrobne interpretovaná v úvodnej časti rozsudku).
Z analýzy výpovede obžalovaného pritom vyplynulo nasledovné:

Požiadavka (na vyzdvihnutie tovaru v Kovohutách a.s. Krompachy) bola zo strany buď obžalovaného V.
W. K. A. C. (čo si nespomína vzhľadom na odstup času a jeho pracovné zaťaženie), a to telefonicky s
osobami, ktorí sa predstavili ako V. K. A., ktorí mu dali telefonicky pokyn aj na prepravu a odstavenie
nákladu v Kolárove. Z tohto tvrdenia obžalovaného G. G. bolo zrejmé, že pokyn na skutok mu mali dať

telefónom osoby buď menom V. K. A., pričom nemenoval priezviská obžalovaných. Obžalovaný G. G.
k tomu uviedol, že obžalovaných poznal, keďže sa s nimi predtým stretol aj osobne, hoci nepotvrdil,
že by pri ich osobných stretnutiach mu zadali takúto požiadavku (výpoveď obžalovaného - nedošlo k
osobnému stretnutiu, nebolo žiadne posedenie, pokyny dostával telefonicky alebo cez SMS správy).Obžaloba pritom konštatovala, že obaja obžalovaní G. G. „vyslali“ za účelom vyzdvihnutia tovaru do
Krompách, čo sa nezhodovalo s tvrdením obžalovaného G. G., ktorý osobu, ktorá ho vyslala označil
alternatívne. Pokiaľ by súd pripustil, že išlo o obžalovaných, bol by to buď V. W. K. A. C., išlo by teda

o rozporné tvrdenie oproti obžalobe. Nemožno opomenúť, že obžalovaný G. G. sa v množnom čísle
vyjadril aj k písomnej objednávke, ktorú mu „nechali“ u strážcu v objekte alebo mu ju „odovzdali“ osobne
s tým, že „zatelefonovali“, že je treba niečo naložiť v Krompachoch, že je náves vybavený (povedali
mu, že nemajú ťahač, že na neho bude nakladať tovar) a „nechali“ mu aj značky na auto, keďže „V.
K. A.“ mu povedali, že preprava bude zabezpečená na týchto značkách. Z týchto tvrdení bolo súdu

zrejmé, že obžalovaný G. G. hodnoverne nevypovedal, keďže výpoveď dopĺňal domnienkami ohľadne
udalostí pri ktorých nebol, ale sa mali stať (napr. nechali mu objednávku u strážcu, značky na auto), hoci
v rozpore s tým alternatívne uvádzal, že objednávku mu mali odovzdať osobne (teda obaja obžalovaní).
Z nejednoznačných a rozporných tvrdení obžalovaného G. G. o podstatných okolnostiach skutku pred
súdom vyplynulo, že si nepamätal na skutkové okolnosti, čo aj sám dôvodil, avšak vypovedal aj o
ponúkanej dohode vyšetrovateľov za svoju výpoveď (že ho dusili, že mu pomôžu, ak on pomôže), a

preto s touto motiváciou vypovedal aj „v zmysle požiadavky obžaloby“.

Obdobne tomu bolo aj v prípade zabezpečenia falošného občianskeho preukazu použitého pri nakládke
tovaru v Krompachoch, o ktorom tvrdil, že ho mala zabezpečiť osoba menom V., čo sa dozvedel
sprostredkovane od C. E., hoci sám nepotvrdil, že ide o obžalovaného V. W., keďže podľa jeho

tvrdenia v prípade figurovala aj iná osoba menom V.. Obžalovaný G. G. nepotvrdil ani prítomnosť
spoluobžalovaných v Kolárove, kde odstavil náklad s tým, že si nepamätá, či tam boli, nepotvrdil ani
účasť A. C. na skutku (cez telefón sa to na 100% nedá). Nejednoznačne sa vyjadril aj k otázke, či
sám dostal za prepravu tovaru odmenu, hoci na druhej strane nevylúčil, že sa to mohlo stať, profit mal
dohodnutý buď od V. K. A.. Ďalej uvádzal, že v Dedine Mládeže po náves bol sám, kde jednal s jeho

majiteľom.

Z hodnotenia výpovede obžalovaného G. G. na hlavnom pojednávaní teda vyplynulo, že obžalovaný
presvedčivo nevypovedal o účasti spoluobžalovaných na skutku, čím neusvedčil ani obžalovaného V.
W. a ani obžalovaného A. C., keďže o nich vypovedal rozporne a nejednoznačne. Keďže o podstatných

okolnostiach vypovedal rozporne oproti prípravnému konaniu, súd odstraňoval rozpory na hlavnom
pojednávaní po prečítaní časti jeho výpovedí z prípravného konania.

Obžalovaný G. G. tvrdil vo výpovedi 15.2.2008, že konal na základe požiadavky obžalovaného V. W. s
tým,abyprenehoniečonaložil,ženatomzarobia,hocistýmnechcelmaťničspoločnékvôlievidenčným

číslam motorových vozidiel, nakoniec ho však k tomu „dotlačili“ (obžalovaný sa vyjadril v množnom čísle,
hoci nemenoval, kto), a preto s tým súhlasil. Bližšie toto „dotlačenie“ nevysvetlil. Takto potom na základe
telefonátu od V. W. išiel pre fax do predajne Y. v Hurbanove so švagrom W. a hoci nevedel, čo tam
bolo napísané, išlo o objednávku na prepravu tovaru. Po ceste k autu prišiel nejaký pre neho neznámy
chlap, ktorému odovzdal uvedené doklady, keďže mu povedal, že ho pre nich posiela V.. Pred cestou

do Krompách sa osobne stretol s V. W., ktorý ho inštruoval, aby zobral občiansky preukaz C. E., pričom
tovar bol nahlásený na toto meno. Preto zobral tento občiansky preukaz s tým, že následne uskutočnil
cestu do Krompách za účelom nakládky tovaru. Po ceste ešte volal V. W. kvôli popruhom, ktoré nemal.
Obžalovaný V. W. mu teda dal fax na prepravu, lístok CMR opečiatkoval v objekte Kovohút odtlačkom
pečiatky, ktorú mu dal obžalovaný V. W., pričom išlo o pečiatku spoločnosti TRANS TAH. Ďalej uviedol,

že predtým, ako išiel do Krompách, vedel od obžalovaného V. W., že náves odovzdá v Kolárove, o čom
telefonicky upovedomil V. W. pred príchodom do Kolárova, pričom tento udal inštrukciu, kde má tovar
zložiť. Na železničnej stanici v Kolárove bol obžalovaný V. W., ktorému odovzdal doklad od tovaru, na
druhý deň mu V. W. vyplatil 100.000,- Sk, zobral od neho ŠPZ a technický preukaz od ťahača, ďalej
pečiatky spoločnosti TRANS TAH. Občiansky preukaz na meno C. E. odovzdal na polícii, keďže C. E. už

potom nevidel. Obžalovaný tvrdil, že do nakládky tovaru okrem V. W. bol zainteresovaný A. C., ktorého
označoval ako A.. Ako motív svojho konania uviedol to, že dlhoval nejaké peniaze V. W., a preto na neho
obžalovaný tlačil. Ohľadom obžalovaného V. W. uviedol, že ešte pred skutkom týkajúcim sa spoločnosti
SONY, dostal od obžalovaného technický preukaz a evidenčné čísla L. XXXAT a na príkaz V. W. bol aj
pre náves v Dedine Mládeže, kde bol prítomný aj V. W..

Z uvedenej výpovede z prípravného konania bolo teda zrejmé, že obžalovaný ako osobu, ktorá ho
inštruovala a naviedla na skutok, bol práve V. W., a hoci ako spolupáchateľa označil A. C., v skutočnosti
o jeho účasti nič konkrétneho neuviedol a hovoril iba jeho meno ako o osobe, ktorá bola zainteresovanádo uvedeného obchodu. Rozpor oproti hlavnému konaniu odôvodnil tým, že slová, ktoré uviedol v
prípravnom konaní, neboli takto v podstate napísané, ako hovoril, ďalej poukázal na vyšetrovateľov, ktorí
na neho tlačili, na to, že mal dlhšie 3-6 hodín výsluchov aj ohľadne iných prípadov a už na konci mu

bolo jedno, čo tam napíšu.

Z tohto súd vyvodil záver, že obžalovaný G. G. evidentne spochybnil pravdivosť svojej výpovede z
prípravného konania, pričom rozpory a svoje tvrdenia presvedčivo nezdôvodnil ani pri detailnejšom
objasňovaní týchto rozporov. Sám ďalej uviedol, že jeho výpoveď z prípravného konania nebola celkom

v podstate nepravdivá, ale boli tam nejaké rozpory, ktoré sa týkajú práve osôb „V. K. A.“, pretože
vyšetrovatelia na neho tlačili, chceli konkrétne veci. Uviedol, že hoci povedal, že mu zavolal Csaba,
nakoniec sa tam dostalo, že sa tam stretli, zo strany vyšetrovateľov bol vyvíjaný nátlak. Obžalovaný teda
pri zdôvodnení rozporov oproti tejto výpovede ohľadne osôb obžalovaných, jednoznačne uviedol, že
pravdivá bola jeho výpoveď ohľadne toho, čo vykonal a ako bol inštruovaný ohľadne spáchania skutku,
hoci nepotvrdil, že obžalovaný V. W. sa s sním stretol pred skutkom a osobne ho inštruoval, obdobne

tak nepotvrdil účasť obžalovaného A. C. na uvedenom skutku, o ktorom vo výpovedi uviedol iba to, že
ho videl v Kolárove v dobe, kedy na železničnej stanici odopol náves.

Vovýpovedidňa26.5.2009svojupredchádzajúcuvýpoveďdoplnilvtom,ženávesvybavovalV.W.,ktorý
bol prítomný aj v Dedine Mládeže pri preberaní a doviezol ho k návesu, ktorý vybavoval obžalovaný,

hoci on sám v čase bol v kabíne ťahača. Nevedel uviesť, s kým tam V. W. bol. Doklady od návesu mu
dal V. W.. Tento mu v podstate aj hovoril, že má ísť po tovar do Krompách, pretože ináč naložia cez
fiktívne doklady tovar na firmu jeho manželky. Na druhý deň po tom, čo obžalovaný V. W. mu odovzdal
doklady od návesu, doniesol mu iné evidenčné čísla od návesu a ťahača. Po vykonaní skutku ohľadom
spoločnosti SONY v Trnave mal náves s ťahačom doma, následne prišiel za ním obžalovaný V. W., ktorý

ho vyslal na cestu do Krompách. Opätovne zopakoval, že na pokyn obžalovaného V. W., zobral so
sebou občiansky preukaz na meno I. R. s fotografiou C. E., ktorý mu C. E. nechal v ťahači. Zopakoval, že
počas cesty bol inštruovaný telefonicky od V. W., ktorému po ceste telefonoval asi 3 krát a keďže mu V.
W. povedal, že ho tam čakajú (v Kolárove), usúdil, že V. W. tam nie je sám. Keďže po ceste z Hurbanova
do Kolárova podľa inštrukcie tovar nechal, išiel za autom obžalovaného V. W., videl, že v aute je aj A.

C., ktorého v tom čase poznal iba pod prezývkou A.. Všetky doklady odovzdal V. W., ktorému ešte v ten
deň alebo na druhý deň odovzdal ďalšie doklady a pečiatku spoločnosti TRANS TAH, ako aj občiansky
preukaz s fotografiou C. E.. Za prepravu mal dostať od V. W. 100.000,- Sk, avšak ich nedostal.

Z výpovede obžalovaného bolo zrejmé, že tento opätovne vypovedal o účasti obžalovaného V. W. v

podstate tak ako vo výpovedi dňa 15.2.2008 s tým, že o účasti A. C. sa zmienil iba tak, že sedel v aute
počas cesty z Hurbanova do Kolárova. Oproti predošlej výpovedi rozporne uviedol, že fax, ktorý prevzal
v predajni Q.Á. Y., O. V. W. E. O., Ž. D. F.o nechcel povedať na obžalovaného, pretože sa bál, aby ho do
toho nezatiahli. Zároveň uviedol rozporne oproti predošlej výpovedi, že vo faxoch sa jednalo o náklad v
Holandsku. Ďalej tvrdil, že obžalovaný A. C. mu žiadne pokyny ohľadne skutku nedával, opakoval, že

bol iba prítomný, keď nechal tovar v Kolárove. Dojednával sa iba s obžalovaným V. W..

Obžalovaný G. G. teda v druhej výpovedi v postavení obvineného opätovne usvedčoval obžalovaného
V. W., pričom zhodne o účasti A. C. sa vyjadril iba ako o osobe, ktorého videl v aute obžalovaného
V. W. po ceste z Hurbanova do Kolárova. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný sa odmietol vyjadriť k

rozporom s tým, že to nechce veľmi rozoberať a nepamätá si na všetky detaily.

Vo výpovedi 7.5.2010 potvrdil účasť obžalovaného V. W. na skutku, ktorý po vykonaní skutku vo firme
SONY v Trnave, ktorý bol prejednávaný iným súdom, mu dal evidenčné čísla na auto, inštruoval ho
ohľadne občianskeho preukazu s fotkou C. E., hoci nevedel, či technické preukazy od evidenčných čísel

mal k dispozícii. Potvrdil, že V. W. prevzal od neho fax bezprostredne po tom, čo vyšiel z predajne v
Hurbanove, z ktorej ho prevzal, ďalej tvrdil, že od V. W. dostal 100.000,- Sk, hoci bližšie detaily neuviedol.
Ohľadne A. C. opätovne dodal, že tento bol iba v Kolárove v dobe, kedy tam nechal tovar.

V rámci odstraňovania rozporov k tejto výpovedi sa vyjadril vlastne tak, že ak popisoval skutok, tak ho

popisoval pravdivo, k čomu sa aj priznal, na druhej strane spochybnil svoju výpoveď s tým, že poukázal
na rozpory v predošlej výpovedi s tým, že tieto boli kvôli tomu, že vyšetrovatelia na neho tlačili pri
výsluchoch.Ohľadom účasti obžalovaného A. C., kedy na jednej strane popisoval, že ho iba videl, a že všetko
zabezpečoval V. W., uviedol, že si nepamätá na tieto okolnosti, keďže robí veľa prepráv, boli v kontakte
telefonicky a nevie, či sa stretávali osobne. K rozporom ohľadne výpovedi, či dostal odmenu 100.000,-

Sk od V. W. uviedol, že si nepamätá, či peniaze dostal.

Z hodnotenia výpovedí z prípravného konania teda vyplynulo, že už v samotnom prípravnom konaní
obžalovaný vypovedal o účasti obžalovaného A. C. na skutku tak, že tohto iba videl v aute, pričom
neuvádzal, že by obžalovaný A. C. priamo kontaktoval alebo inštruoval ohľadom vykonania skutku, dával

mu nejaké doklady alebo sa s ním za účelom vykonania skutku stretával alebo kontaktoval. Ohľadom
obžalovanéhoV.W.sícepotvrdiljehoúčasťnaskutku,avšakrozpornevypovedalohľadomnapr.odmeny
100.000,- Sk, ktorú mal od V. W. dostať za vykonanie prepravy, pričom tento rozpor neodstránil a nevedel
vysvetliť. Naproti tomu však na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že ho inštruoval telefonicky tak V. W.,
ako aj A. C., pričom však na hlavnom pojednávaní teda vedome zveličil účasť svedčiac proti A. C. oproti
napr. prípravnému konaniu.

Na druhej strane obžalovaný G. G. na hlavnom pojednávaní neodstránil rozpory oproti prípravnému
konaniu ohľadom účasti V. W., hoci tvrdil vzhľadom aj na odstup času od skutku, alebo aj od predošlých
výpovedí, že jeho výpovede z prípravného konania boli v podstate pravdivé len o okolnostiach týkajúcich
saspáchaniaskutku,avšakvkonkrétnychveciachvzhľadomnajehosituáciu,kedymalveľavýsluchovaj

v iných veciach a taktiež vzhľadom na tlak zo strany vyšetrovateľov, vypovedal rozporne. Inými slovami,
obžalovaný G. G. spochybnil pravdivosť svojich tvrdení z prípravného konania, nehovoriac už o výpovedi
na hlavnom pojednávaní, ktorou nielenže nevysvetlil rozporné tvrdenia, ale navyše ešte rozpornejšie
vypovedal.

Súd dospel k záveru, že výpovede obžalovaného G. G. nemožno považovať za hodnoverné do takej
miery, aby boli spôsobilé usvedčiť aj iné osoby zo spáchania skutku v bode 1), konkrétne obžalovaného
V. W. a obžalovaného A. C.. Samotné výpovede obžalovaného, ktoré predstavujú jediný dôkaz v
neprospech obžalovaných V. W. K. A. C., netvoria spoľahlivý a ucelený obraz o spáchaní skutku aj
spoluobžalovaných, pričom jeho tvrdenia z prípravného konania neboli podložené ani ďalšími dôkazmi.

Jednalo sa o svedecké výpovede osôb, ktoré podľa obžalovaného G. G. sa mali dostať do kontaktu
s obžalovaným V. W. najmä pri preberaní faxu, resp. iných dokladov ohľadne prepravy tovaru a
zabezpečenia návesu, kde podľa G. G. v Dedine Mládeže mal byť obžalovaný V. W. prítomný a jednal
s osobou ohľadom pôžičky tohto návesu. Podľa tvrdenia obžalovaného G. G. z prípravného konania pri

odovzdaní faxu, po jeho vyzdvihnutí z predajne v Hurbanove mal švagor obžalovaného M. W. vidieť, že
pre fax prišiel V. W.. Svedok M. W. nepotvrdil, že by obžalovaný G. G. za jeho prítomnosti odovzdával
nejaké doklady alebo fax počas toho, čo on svojho švagra G. G. odviezol do predajne AGRO Elba
s.r.o. Hurbanovo. Svedok Q. Y. potvrdil iba to, že k nemu chodil faxovať obžalovaný G. G., nepotvrdil
a takto neusvedčil obžalovaného V. W., že by mal niečo spoločné s týmito dokumentmi alebo bol v

kontakte s G. G.. Obžalovaného V. W. dokonca ani neopoznal. Svedok C. R. v prípravnom konaní
(svedok zomrel, a preto nebol vypočutý na hlavnom pojednávaní) potvrdil, že náves zapožičal G. G.,
ktorý si ho prišiel vyzdvihnúť do Dediny Mládeže večer dňa 23.10. - 27.10.2007, išlo o náves červenej
farby s plachtou s nápisom DADA, pričom G. G. odtiahol náves ťahačom bielej farby značky DAF, jeho
náves mal evidenčné číslo okresu Hlohovec. Náves mu bol vrátený asi za 4 dni, v tom čase doma neboli.

Pri prevzatí návesu bol s G. G. ešte ďalší mladší muž, ktorý z vozidla nevystúpil. Svedok neusvedčil
obžalovaného V. W. s tým, že ho nepozná. Svedok H. T. - bývalý švagor C. R., nepotvrdil, že by s C.
R. jednala nejaká osoba ohľadom návesu, ktorá prišla na aute zn. Peugeot zelenej farby, sám nevidel
ani vodiča ťahača, ktorý po náves prišiel. Osoby obžalovaných nepozná. Svedok I. R. nahlásil stratu
občianskeho preukazu pred skutkom a nevedel sa k veci vyjadriť.

Prokurátor v odôvodnení obžaloby popísal vinu oboch obžalovaných v podstate tým, že oboch zo
spáchania trestnej činnosti usvedčil iba obžalovaný G. G., pričom v obžalobe uvádzal podstatné časti
jeho výpovede. Okrem toho uviedol, že sú usvedčovaní svedeckými výpoveďami a mnohopočetnými
listinnými dôkazmi, hoci svedkovia C.U. N., Š. L., B.. Y. L., U. C. R., H. T., B.. D. I., D. F., G. F., K. T., B..

Q. Y. a ďalší svedkovia, ktorí medený drôt iba ďalej prepravovali, resp. s ním obchodovali, ani v jednom
prípade nevypovedali konkrétne o osobách V. W. K. A. C., a keďže v spojitosti s ich výpoveďami boli
ozrejmené iba okolnosti spáchania skutku, ktorý je nepochybný, pričom neboli zistené ďalšie dôkazy,
ktoré by potvrdzovali, že páchateľmi boli obžalovaní, v podstate obžalovaných neusvedčili. V tomtosmere súd poukazuje na vykonané rekognície osôb podľa fotografií, kde aj obžaloba konštatovala, že
poznávajúce osoby, a to obžalovaný G. G., svedok C. R. a osoby zo spoločnosti Porta s.r.o. Kolárovo
vyplynulo, že iba obžalovaný G. G. opoznal osoby V. W. K. A. C. podľa svojich výpovedí. Takto napr.

svedok C. R. opoznal na 70 % G. L. ako osobu, ktorá od neho prevzala červený ťahač Scania a nie osoby
obžalovaných. Aj z rekognícií vyplynulo, že okrem obžalovaného G. G. žiadna ďalšia osoba neopoznala,
a teda neusvedčila oboch obžalovaných.

Obdobne to bolo aj v prípade znaleckých posudkov, listinných dôkazov a ďalších vyššie v rozsudku

uvedených dôkazov, ktoré nepotvrdili vinu obžalovaných, a to aj napriek tomu, že prokurátor v obžalobe
konštatoval, „že tieto vyššie uvedené dôkazy považuje za najpodstatnejšie z hľadiska usvedčenia
páchateľov skutku. Nimi bolo preukázané, že na trestnej činnosti sa podieľali osoby obvinených V.
W., A. C. K. G. G. ako vodič prvého kamiónu“. Na druhej strane prokurátor konštatoval, že vodiča
druhého kamióna sa vykonanými dôkazmi nepodarilo identifikovať (skutok v bode 2), pričom v obžalobe
sám prokurátor uviedol, že má len indície o tom, že ďalšími páchateľmi skutku by mali byť osoby,

na ktoré bola podaná obžaloba Okresnému súdu v Trnave za skutok spáchaný rovnakým modus
operandi, C. E. K. G. R., prípadne iné osoby, čo sa nepodarilo potvrdiť, resp. preukázať. V tomto
smere preto vyznieva nedôveryhodne, pokiaľ prokurátor v obžalobe konštatoval pri oboch bodoch
obžaloby, že okrem obžalovaných, na ktorých podal obžalobu, sa na spáchaní trestnej činnosti podieľali
nestotožnené osoby. Celkom zrejmé išlo o konštrukciu prokurátora, keďže na jednej strane prokurátor

sám uviedol, že účasť týchto osôb sa nepodarilo preukázať, hoci v obžalobe mal celkom jasno, že mali
byť spolupáchateľmi na trestnej činnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje, že rovnaký modus operandi u
skutkov 1), 2) obžaloby, ale aj v nadväznosti na podanú obžalobu na Okresný súd v Trnave bez bližších
dôkazov a automaticky nemôže potvrdzovať nielen vinu obžalovaných, ale aj ďalších osôb zúčastnených
na samotnom skutku, keďže prokurátor ich podiel a konkrétne konanie v obžalobe ani nekonkretizoval.

Vo vzťahu k obžalovanému A. C. jeho zavinenie vo vzťahu ku skutku v bode 1) prokurátor konkretizoval
iba tak, že ho usvedčil obžalovaný G. G. ako osobu, ktorá bola na mieste, kde prišiel po vykonaní
skutku G. G. (Kolárovo), čo celkom zrejme nepostačuje na jednoznačné usvedčenie obžalovaného. Vo
vzťahu k bodu 2) prokurátor vzhliadol zavinenie obžalovaného V. W. z dôvodu, že o druhom kamióne

mal vedomosť, pretože sa zmienil o tom v telefóne G. G. počas rozhovoru o chýbajúcich popruhoch v
dobe skutku 1). Napriek rovnakému modus operandi išlo o celkom zjavný nekonkrétny dôkaz, ktorý by
potvrdzoval jednoznačne vinu obžalovaného V. W. zo spáchania skutku v bode 2) obžaloby tak, ako to
obžaloba vôbec konkretizovala. Vo vzťahu k bodu 2) iba na základe tohto telefonátu, aj pokiaľ by bol
pravdivý, nebolo možné vinu obžalovaného V. W. ustáliť a dokázať.

Súd záverom konštatoval, že samotný popis skutkov v obžalobe nezodpovedal zistenej skutkovej situácii
už v prípravnom konaní, pričom vo vzťahu ku skutku v bode 2) nebolo dané vzhľadom na dôkaznú
silu ani dôvodné podozrenie vo vzťahu k obžalovanému V. W., že skutok spáchal. Tzv. dôkazná núdza
nastala vo vzťahu ku skutku v bode 1) o vine oboch obžalovaných, keďže ich usvedčoval iba obžalovaný

G. G., ktorého výpovede neboli jednoznačné, boli nepresvedčivé a súd im bezvýhradne neuveril.
Výpoveď obžalovaného G. G. nebola podporená ani inými dôkazmi vo vzťahu ku konkrétnej vine
obžalovaných. Preto súd vo vzťahu k obom obžalovaným vychádzal zo zásady „v pochybnostiach v
prospech obvinených“.

Vzhľadom na podstatné a neodstránené rozpory vo výpovedi obžalovaného G. G. súd dospel k
záveru, že vina obžalovaného V. W. nebola na hlavnom pojednávaní jednoznačne dokázaná. Vina
obžalovaného pritom musí byť jednoznačne a nepochybne dokázaná, nestačí iba dôvodné podozrenie
alebo pravdepodobnosť, že skutok alebo trestný čin bol spáchaný nejakou osobou. Ešte výraznejšie v
tomto smere vyznieva fakt, že u obžalovaného A. C. na podklade podanej obžaloby nebolo dané ani

dôvodné podozrenie o jeho účasti na skutku v bode 1).

Z uvedených dôvodov súd oslobodil oboch obžalovaných spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm.
c) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok v bode 1) spáchali obžalovaní a v bode 2) bol
páchateľom obžalovaný V. W..

O škode súd nerozhodoval, keďže poškodené strany si škodu do skončenia prípravného konania
neuplatnili.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.