Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210402
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3512210402.4

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na
odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/290/2012-141 zo

dňa 11. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie
konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 109 ods. 1 písm. b), ods. 2
písm. c) O.s.p..

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, nakoľko nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu vo výške 1.279,39 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu

vo výške 255,88 eur. Súčasne vzniesol námietku zaujatosti a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o
prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 17.10.2012, č.k. 19NcC/335/2012-11 súd rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu v Novom Meste
nad Váhom Mgr. Stanislava Miklánková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
na tomto súde pod sp.zn.: 7C/290/2012. Žalobca podaním zo dňa 06.06.2014 žiadal, aby súd konanie

prerušil a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.
Návrh odôvodnil tým, že námietka porušenia nestrannosti je závažne podporená najmä pomerom
sudcu k veci, pretože sudca môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach, sudca
je vylúčený aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania na konaní a do

úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.04.2013, č.k. I.ÚS 250/2013-10 ústavný súd v Košiciach sťažnosť žalobcu pre porušenie základného
práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky- t.j. práva na súdnu ochranu a osobitne
práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a základného práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, t.j. práva na nestranný súd zriadený zákonom, odmietol pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na prerokovanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia súd zistil, že podľa
platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi, postupov a judikatúry všeobecného súdnictvasú ich závažné procesné pochybenia dôvodom na podanie dovolania/ IV.ÚS 26/04, IV.ÚS 201/04,
teda žalobca, pokiaľ tvrdí, že krajský súd na ich námietky neprihliadal a napadnutými rozhodnutiami
rozhodol zjavne neodôvodnene, mal právo podať proti nim mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie.

Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.10.2013, č.k. 7C/290/2012-46 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.01.2014, č.k. 4Co/958/2013-70 súd návrh žalobcu na
prerušenie konania zo dňa 14.10.2013 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2014.
Súd preskúmal opätovný návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 06.06.2014, pričom dospel k
záveru, že návrh nie je dôvodný a preto ho zamietol. Žalobca vo svojom podaní na prerušenie konania

neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť postupu súdu konať nestranne
a bez prieťahov. Žalobca ničím neodôvodnil ako zákonný sudca môže byť svojím rozhodnutím priamo
dotknutý vo svojich právach, aké konkrétne poznatky mal získať mimo dokazovania a z akého dôvodu by
mal byť k účastníkom konania vo vzťahu ekonomickej závislosti. Žaloby dotknutých osôb podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú vždy nárokmi voči
štátu a táto skutočnosť nezakladá pochybnosť o tom, že sudca bude postupovať nestranne a nezávisle.

Samotné podanie sťažnosti navrhovateľa na Ústavný súd SR automaticky nemôže byť dôvodom na
prerušenie konania, preto súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. A naviac, uznesením Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 17.10.2012, č.k. 19NcC/335/2012-11 bolo právoplatne rozhodnuté o námietke
zaujatosti a toto rozhodnutie je vykonateľné a pre súd záväzné a bez existencie odkladu vykonateľnosti
uvedeného rozhodnutia nemôže byť dôvodom na prerušenie konania. Záverom súd poukázal na vyššie

citovaný nález ústavného súdu, pričom ústavný súd rozhodoval rovnako aj v obdobných veciach - nález
ÚS I. 254/2013-10 zo dňa 30.04.2013, I. ÚS 261/2013-10 zo dňa 29.05.2013, I. ÚS 264/2013 - 10 zo
dňa 29.05.2013.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Podanie riadneho opravného

prostriedku odôvodnil poukázaním na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O.s.p. Uviedol, že pred
Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 prebieha konanie pre porušenie práva Európskej únie,
pričom v uvedenom konaní sú rovnakí účastníci ako v tomto konaní. Okresný súd Prešov v danom
konaní svojím uznesením zo dňa 7. 10. 2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika zastúpená

Ministerstvom spravodlivosti SR. Podľa názoru žalobcu zodpovedanie predmetných prejudiciálnych
otázok má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v prejednávanej veci zásadný význam, nakoľko pre vznik
nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súd pri
vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Preto žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že návrhu na prerušenie konania

vyhovie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 v spojení s § 470 CSP, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť, pričom v náväznosti na
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s
ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

6. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/,
ktorýokreminéhozrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok/O.s.p./,podľaktoréhosúdprvej
inštancie rozhodoval o návrhu žalobcu na prerušenie konania. Napriek zmene právnej úpravy odvolací
súd posudzoval splnenie podmienok pre rozhodnutie o prerušení konania v zmysle napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože súd prvej
inštancieonávrhužalobcunaprerušeniekonaniarozhodovalvdanejvecieštezaúčinnostiObčianskeho
súdneho poriadku.
7. Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. účinného do 30.06.2016 súd konanie preruší, ak rozhodnutie
závisíodotázky,ktorúniejevtomtokonaníoprávnenýriešiť.Rovnakopostupuje,aktupredrozhodnutím

vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka vecí je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi
návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.8. Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné
opatrenia,môžekonanieprerušiť,akprebiehakonanie,vktoromsariešiotázka,ktorámôžemaťvýznam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dá na takéto konanie podnet.

9. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobca sa návrhom čo do veci samej domáha náhrady škody
voči žalovanému z titulu jeho zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejne moci.
10. Rovnako z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vec bola pridelená na prejednanie sudkyni Mgr.
Stanislave Miklánkovej o ktorej zaujatosti na základe námietky zo strany žalobcu rozhodoval Krajský súd

v Trenčíne uznesením č.k. 19NcC/335/2012- 11 zo dňa 17.10.2012, v ktorom konštatoval, že sudkyňa
Mgr. Stanislava Miklánková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci.
11. Z tohto teda vyplýva, že o námietke zaujatosti vznesenej voči zákonnému sudcovi už nadriadený súd
rozhodovalanasvojomnázorenemádôvodničmeniť.Pretoneobstojanámietkyzostranyžalobcuvtom
smere, že týmto postupom ako prvostupňového, tak odvolacieho súdu boli porušené práva žalobcu na
zákonného sudcu. Subjektívny názor žalobcu o zaujatosti zákonného sudcu nič nemení na skutočnosti,

že o takomto jeho návrhu už bolo Krajským súdom v Trenčíne rozhodované, týmto rozhodnutím sú
viazaní účastníci konania s tým, že obsahom samotnej vznesenej námietky zaujatosti sa krajský súd
zaoberal už vo svojom rozhodnutí založenom v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 19NcC/335/2012,
preto žalobcova žiadosť o prerušenie konania s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. b) neobstojí,
nakoľko o jeho vznesených námietkach zaujatosti už bolo krajským súdom rozhodnuté a nejedná sa

preto o otázku, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený krajský súd riešiť.
12. Čo sa týka prípadného dôvodu prerušenia konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., odvolací
súd poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia
občianskeho súdneho konania, čo znamená, že súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v
ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., čo však nie je prejednávaný prípad prvá veta, kedy je povinný prerušiť

svoje konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť),
nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Podanie sťažnosti na ústavný súd pritom
predstavuje mimoriadny opravný prostriedok s tým, že konanie pred Ústavným súdom SR nespadá pod
definíciu konania tak, ako to má na mysli ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd

rovnako príkladmo poukazuje na jeden z mnohých nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.
ÚS 436/2013 - 11 zo dňa 12.09.2013, ktorým bola sťažnosť žalobcu v obdobných veciach odmietnutá.
Zároveňodvolacísúdzdôrazňuje,žeaksúdvzmysleust.§109ods.1písm.b)O.s.p.neprerušíkonanie,
neodníme týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f) O.s.p.
(R 34/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 185/2009).

13. Vo zvyšku odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej
inštancie, na ktoré v náväznosti na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje s tým, že čo sa týka samotnej
námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
19NcC/335/2012, v rámci ktorého sa krajský súd dôsledne zaoberal vznesenou námietkou zaujatosti zo

strany žalobcu voči sudcovi, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).