Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 1, 2023

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40Csp/292/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122209919
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2023:7122209919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska,

sosídlomvBratislave,Mlynskádolina,84545,IČO:47232480,protižalovanému:A.C.,H..XX.X.XXXX,
S. X, E., o zaplatenie sumy 73,78 EUR takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 26.9.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 73,78 EUR, pozostávajúcu z 12 nezaplatených mesačných predpisov (12 x 4,64
EUR), pokuty vo výške 17,- EUR, ako aj nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (poštovné) vo

výške 2,10 EUR.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z. z.
o Rozhlase a televízii Slovenska je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a §
10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska (ďalej len „Zákon“). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len
„úhrada“) podľa § 3 písm. a) zákona vo výške 4,64 EUR podľa § 6 ods. 1 zákona s mesačnou periodicitou

platenia úhrad v zmysle § 7 zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona zistil, že žalovaný
ku dňu podania žaloby nezaplatil 12 úhrad za kontrolované obdobie od 1.1.2010 do 31.4.2016, preto
žalovaného v zmysle § 10 ods. 2 zákona písomnou výzvou zo dňa 19.5.2022 vyzval na zaplatenie dlhu.
Žalovaný dlh nezaplatil ani v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, preto je povinný v zmysle §
10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- EUR a náklady na doručenie výzvy vo výške 2,10 EUR.

3. Žalobca označil nasledovné dôkazy: Prehľad platieb, Výzva na zaplatenie nedoplatku.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že si nie je vedomý, že pravidelne neuhrádzal úhrady.

5. Žalobca v replike uviedol, že nárok žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobca nie
je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, a je
preto vylúčené, aby v tomto konaní šlo o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 290 CSP. Úhrady za

službyverejnostiposkytovanéRTVSaichpríslušenstvo,ktorýchzaplateniejepredmetomtohtokonania,
platiteľ (žalovaný) neplatí na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, táto povinnosť mu vyplýva priamo
zo zákona č. 340/2012 Z. z. o úhradách za služby verejnosti poskytované RTVS (ďalej len „zákon č.
340/2012 Z. z.), a nie zo spotrebiteľskej či inej zmluvy. Platitelia sú teda povinní ju platiť bez ohľadu na to,či služby žalobcu využívajú alebo nie, z podstaty veci preto nemôže ísť o zmluvný vzťah. Vzhľadom na
túto neekvivalentnosť sa úhrady za služby verejnosti najviac približujú daniam. Pre naplnenie definície
platiteľaúhradyvzmysle§3zákonač.340/2012Z.z.,stačí,akjefyzickáosobaevidovanáakoodberateľ

elektriny v odbernom mieste, alebo ide o zamestnávateľa s kvalifikovaným počtom zamestnancov. V
zmysle výslovného znenia zákona č. 340/2012 Z. z., nie je významné ani to, či platiteľ reálne odoberá
v odbernom mieste elektrinu, ale že ho dodávateľ energie v tomto odbernom mieste ako odberateľa
eviduje. Povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS tak vyplýva priamo zo zákona.
Nie je rozhodujúce, či fyzická alebo právnická osoba, resp. jej zamestnanci, využívajú alebo nevyužívajú

služby verejnosti v oblasti televízneho alebo rozhlasovaného vysielania. Jediným kritériom pre vznik
povinnosti platiť úhrady je kvalifikovaný počet zamestnancov alebo skutočnosť, že určitú osobu eviduje
dodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste. V evidencii platiteľov (poskytuje
prevádzkovateľ distribučnej sústavy) je ako odberateľ elektriny v odbernom mieste S. X, E., EIC: kód:
24ZVS0000563275Y evidovaný žalovaný. Žalobca v žalovanom období neeviduje platby za úhrady za
služby verejnosti poskytované RTVS.

6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Prehľad platieb, Výzva na
zaplatenie nedoplatku, doručenka, potvrdením tarifnej ceny zásielky a zistil tento skutkový stav:

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné ani
rozporované, že žalovaný bol v rozhodnom období evidovaný ako odberateľ elektriny. V konaní nebolo
sporné, že listom zo dňa 12.4.2022 žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na úhradách za
služby verejnosti vo výške 63,52 EUR na účet žalobcu v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia listu.

Výzva obsahuje upozornenie, že v prípade nezaplatenia dlhu v stanovenej lehote, si žalobca vyúčtuje aj
pokutu vo výške 17,- EUR a nárok si uplatní súdnou cestou. Prílohou výzvy je aj rozpis platieb, z ktorej
vyplýva, že za obdobie od 1.1.2008 do 31.3.2022 predpis platieb činí 787,36 EUR, platby 723,84 EUR,
nedoplatok 63,52 EUR, s tým, že nezaplatené mesačné platby žalobca eviduje za obdobie od 1.1.2008
do 30.4.2016, keďže žalovaný počnúc mesiacom máj 2016 zaplatil všetky mesačné platby vo výške 4,64

EUR. Z pripojenej doručenky súd zistil, že výzva bola doručená žalovanému dňa 21.4.2022.

9. Podľa ust. § 13b ods. 3 cit. zákona (Prechodné ustanovenia k zmene, vykonanej zákonom č.126/2021
Z. z., účinnej od 1.7.2021), na vznik nároku na platenie úhrady len za jedno odberné miesto u
platiteľa podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny

v domácnosti vo viacerých odberných miestach v období pred 1. júlom 2021 sa vzťahuje právna úprava
účinná do 30. júna 2021.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska, v platnom znení, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia

Slovenska.

11. Podľa § 3 písm. a) zákona, platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

12. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá cit. zákona účinného do 30.6.2021, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí
úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný
dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach,
platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi

úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).

13. Podľa ust. § 6 ods. 2 cit. zákona účinného do 30.6.2021, nárok na platenie úhrady len za jedno
odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa

odseku 1.

14. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá cit. zákona účinného od 1.7.2021, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu
4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.15. Podľa § 6 ods. 2 veta prvá cit. zákona účinného od 1.7.2021, platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je
evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných

miestach, platí úhradu za príslušné obdobie, za ktoré sa úhrada platí, bez ohľadu na počet jeho
odberných miest len raz.

16. Podľa § 7 ods. 1, 2 cit. zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň

kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za
príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca.

17. Podľa § 10 ods. 1 až 3 cit. zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so
zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný

ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie
poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a)
nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je
povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- EUR.

18. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť

obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

21. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je čo do základu dôvodný.

24. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že žalovanému ako koncovému odberateľovi
elektriny vznikla povinnosť platiť úhrady za služby poskytované žalobcom v oblasti televízneho a
rozhlasového vysielania podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované

Rozhlasom a televíziou Slovenska. Nebolo pritom sporné, že žalovaný bol v rozhodnom období
evidovaný ako odberateľ elektriny.

25. Žalobca namietal spotrebiteľskú povahu sporu. Mal za to, že úhrady za služby verejnosti žalovaný
neplatínazákladezmluvnéhovzťahusožalobcom,aletátopovinnosťvyplývapriamozozákona.Úhrada

za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou, platitelia sú povinní ju platiť bez
ohľadu na to, či služby žalobcu využívajú alebo nie.

26. Základným dôvodom na podporu tvrdenia o spotrebiteľskej povahe veci je skutočnosť, že i v prípade
Rozhlasu a televízie Slovenska - vysielacej služby ide o službu, a ak ju žalovaný neprijal na obchodné

účely, tak ide čisto o službu spotreby. Len okolnosť, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr.
povinné zmluvné prijímanie vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce občanov
stratili postavenie konzumentov služby. Legislatívne nútenie televíznej a rozhlasovej služby je jednou
z okolností majúcich potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných praktík žalobcu či niesú nekalé. Rovnako nie je možné konštatovať, aby žalobca sa za žiadnych okolnosti nemohol dopustiť
nekalej obchodnej praktiky. Ak žalobca sa takej nekalej obchodnej praktiky dopustiť môže, občania ako
konzumenti služby môžu právom očakávať, že v prípade nekalej obchodnej praktiky budú na žalobcu

dopadať ochranné normy spotrebiteľského práva. Právny vzťah vzniknutý za účelom poskytovania
služby širokým vrstvám obyvateľstva má zmluvný základ v zmluve o dodávke elektriny so všetkými jej
vedľajšími náhodilými zložkami a ďalšími súvisiacimi vzťahmi. Ide o odvodený záväzok vo vzťahu k
žalobcovi ako verejnoprávnej inštitúcii. Pod režim spotrebiteľského práva CSP v ust. § 290 zaraďuje
nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv, ale aj spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Nie je možné

tvrdiť, že medzi stranami neexistuje zmluva ako predpoklad spotrebiteľsko-právnej ochrany. Medzi
stranami sporu totiž existuje určitá zmluva, a to zmluva o dodávke elektriny. Hoci vzťah medzi žalobcom
a žalovaným nevznikol priamo na základe zmluvy, nemožno prehliadať skutočnosť, že podmienkou jeho
vzniku je uzatvorenie štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Ak takto vzniknutý vzťah má byť nejakým
spôsobom právne posúdený, jeho posúdenie sa musí odvíjať od prvotnej zmluvy, a to od zmluvy o
dodávke elektriny, ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993

onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchmázacieľzaistiťvysokúspoločnúúroveňochrany
spotrebiteľov, pričom z jej pôsobnosti nie sú vylúčené ani subjekty verejného práva.

27. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca - Rozhlas a televízia Slovenska je zapísaná
ako iná právnická osoba, ktorá v predmete činnosti má celoplošné digitálne vysielanie televíznych a

programovýchslužieb,akoajvykonávaniepodnikateľskýchčinnostíačinnostípodľazákonač.532/2010
Z. z. o rozhlase a televízii Slovenka. V zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 532/2010 Z. z. je RTVS verejnoprávna,
národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v
oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Žalobca je dodávateľom služby a súčasne
protipólom - protistranou spotrebiteľom verejnej transmisijnej služby bez ohľadu na to, či dôjde ku

kolízii s normami na ochranu spotrebiteľa. Ani pri vzťahoch, v rámci ktorých niet pochybností o ich
spotrebiteľskej povahe (úverové, poistné atď.), spotrebiteľský vzťah nevzniká až porušením práva ale
už jeho založením. Ide o odvodený záväzok vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii. Ak by sa aj pripustila
možnosť, že nejde o spotrebiteľský vzťah, potom za relevantné treba považovať vzťahy aj len súvisiace.
V tomto smere zákon zaraďuje pod režim spotrebiteľského práva nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv,

ale aj spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou (viď § 290 CSP).

28. Napriek skutočnosti, že vzťah priamo medzi platiteľom úhrady a RTVS nevznikol tým najbežnejším
spôsobom (,,zmluvou“), nemožno prehliadať skutočnosť, že podmienkou jeho vzniku je uzavretie
„štandardnej“spotrebiteľskejzmluvy.Aktedatento„pridruženývzťah“mábyťnejakýmspôsobomprávne

posúdený, zrejme musí byť posúdený v súlade s prvotnou zmluvou (o dodávke elektriny), od ktorej
sa odvíja a ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je. Záver o spotrebiteľskej povahe právneho
vzťahu medzi sporovými stranami podporujú aj argumenty právnej logiky. Ak by súd prijal právny záver, v
zmysle ktorého RTVS nemá postavenie dodávateľa, poprel by tým judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie o vymedzení dodávateľa v prípadoch poskytovania služieb verejnoprávnymi korporáciami (napr.

C-147/16). Z obsahu súdneho spisu je zároveň zrejmé, že žalovaný nevystupuje v právnom postavení
fyzickej osoby, ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.

29. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že je potrebné žalovanému ako spotrebiteľovi priznať ex offo
ochranu, vrátane ochrany pred negatívnymi následkami plynutia času, ak žalobca odkladal uplatnenie

úhrady, čím privodil oslabenie vlastného práva podľa ust. § 54a OZ.

30. Po posúdení uplatneného nároku v zmysle príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa súd
dospel k záveru, že uplatnená pohľadávky je premlčaná.

31. Účelom premlčania ako právneho inštitútu je zvyšovanie právnej istoty tým, že núti veriteľa uplatniť
si svoje subjektívne právo v primeranom čase (v premlčacej lehote) tak, aby dlžníci neboli po časovo
neprimeranú dobu nútení plniť si svoje povinnosti. Plynutím času sa totiž môže oslabovať spôsobilosť
dlžníka brániť sa proti uplatnenému nároku (prostriedky procesnej obrany), čo môže vyhovovať
veriteľovi.

32. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci dátum splatnosti pohľadávky, keďže právo na
uplatnenie veriteľovi mohlo vzniknúť prvý krát po splatnosti jednotlivých úhrad. V zmysle § 7 ods. 1 a 2
zákona č. 340/2012 Z. z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľpovinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalobca si uplatnil nárok na
zaplatenie úhrady za obdobie od 1.1.2010 do 30.4.2016, pričom žalobu podal dňa 26.9.2022. Trojročná
premlčaciadobavovzťahukúhradámsplatnýmzamesiacejanuár2010ažapríl2016tedazačalaplynúť

od splatnosti prvej splátky dňa 31.1.2010 a následne každý posledný deň nasledujúcich mesiacov až do
splatnosti poslednej uplatnenej splátky dňa 30.4.2016 a uplynula postupne za jednotlivé splátky v období
od 31.1.2013 do 30.4.2019. Keďže premlčacia doba najneskôr splatnej splátky uplynula najneskôr dňa
30.4.2019 a žaloba bola podaná až dňa 26.9.2022, t.j. po uplynutí premlčacej doby, má súd za to, že
nárok za celé uplatnené obdobie je premlčaný.

33. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

36. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu
jeho úspechu voči žalobcovi. Keďže podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevznikli a ich

vynaloženievokolnostiachprípadunemožnoanirozumnepredpokladať,súdrozhodolotrováchkonania
tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, v súlade s citovaným zákonným
ustanovením a contrario.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).