Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, July 24, 2022

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200171
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:4119200171.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitra,sudcomJUDr.BorisomŠiškom,PhD.,vsporežalobcu:C.K.,narodenýXX.XX.XXXX,

bytom G. Q. XX, zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra,
IČO: 36 868 876, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4,
Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie sumy 886,44 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 36,52 eura zastavuje.

II. V zastavujúcej časti sa stranám konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36,52 eura
od 03.02.2018 do 06.04.2021 a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

V. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

VI. Štátu sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou elektronicky doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 08.01.2019 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 886,44
eura spolu s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.01.2005 bola uzatvorená medzi

žalobcom a žalovanou poistná zmluva, predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie (1UL-M)
vrátane úrazového poistenia dospelých (6UP-M). Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 20.01.2005
a koniec na deň 19.01.2031. V rámci úrazového poistenia bola dohodnutá okrem iného aj táto poistná
suma : denné odškodné počas nevyhnutného liečenia 100,-Sk (3,32 eura); denné odškodné pri pobyte
v nemocnici 100,-Sk (3,32 eura). Dňa 20.05.2016 sa žalobcovi stal pracovný úraz, keď pri výmene
ozubeného kolesa na prevodovke obežného zhrňovača sa pošmykol, spadol na elektromotor, pričom
si silne udrel ľavé plece o motor prevodovky. Bezprostredne na to navštívil pohotovosť vo Fakultnej

nemocnici Nitra, kde mu určili diagnózu ako contusio AHS 1.sin. Dňa 23.05.2016 navštívil svojho
praktického lekára, ktorý mu vystavil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá u neho
trvala od 20.05.2016 do 05.05.2017, a to z dôvodu pracovného úrazu. Počas tohto obdobia absolvoval
všetky vyšetrenia, ktoré mu odporučili lekári, v starostlivosti ktorých bol priebežne sledovaný a liečený.Z dôvodu, že jeho zdravotný stav sa po úraze vôbec nezlepšoval a naďalej pretrvávalo obmedzenie
hybnosti ľavého ramena, absolvoval žalobca dňa 23.08.2016 vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Bola
mu zistená komplet. ruptúra MSS s retrakciou, artrosis GR gr. II, rupt. CL MBB. SA impigment sy Neer III.

Nakoniec musel žalobca absolvovať operáciu na ortopedickom oddelení Nemocnice s poliklinikami n.o.,
v Topoľčanoch. Dňa 06.05.2017 mu praktický lekár ukončil jeho práceneschopnosť a dňa 10.05.2017
nahlásil poistnú udalosť, ktorou požiadal o uhradenie odškodného za čas nevyhnutného liečenia ako
denného odškodnenia, ako aj odškodného pri pobyte v nemocnici. K hláseniu predložil kompletnú
zdravotnú dokumentáciu, vzťahujúcu sa na tento úraz, čím si splnil svoju povinnosť podľa zmluvy.

Žalobca postupoval podľa podmienok dojednaných v poistnej zmluve, od úrazu až do opätovného
nástupu do práce z dôvodu ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti sa riadil vždy riadne pokynmi
lekárov. Stanovenie výšky poistného plnenia závisí v každom prípade od mnohých faktorov. Jednak je
to samotný úraz, jeho komplikácie, priebeh hojenia, čas liečenia, trvalé následky a podobne. Keď sa
už úraz stane, predovšetkým je nevyhnutné, aby poškodený vyhľadal lekára, ktorý vykoná ošetrenie a
nastaví liečbu. Stanovený liečebný postup pritom treba dodržiavať a žalobca sa riadil touto zásadou.

Žalovaná napriek tomu, že on v skutočnosti v dôsledku úrazu bol pracovne neschopný 351 dní (od
20.05.2016 do 05.05.2017), uznala pôvodne dobu nevyhnutného liečenia len 17 dní, a to z dôvodu,
že predĺžená liečba bola podľa jej názoru z dôvodu degeneratívnych zmien ľavého ramena. Po podaní
sťažnosti na postup žalovanej zo dňa 06.07.2017 bol nárok žalobcu prehodnotený a žalovaná mu
zohľadnila diagnózu zranenia a hodnotila ho priemernou dobou liečenia 65 dní. Zároveň mu poskytla

plnenie z poistenia za pobyt v nemocnici za obdobie od 12.12.2016 do 16.12.2016. Okrem toho žalovaná
dodatočne poskytla žalobcovi plnenie ešte aj za ďalších 19 dní. Žalobca nebol nikdy pred týmto úrazom
liečený na žiadne problémy s ramenami ani plecami. Príčinou uvedeného zdravotného stavu p. K.
je výlučne úraz zo dňa 20.05.2016, je jeho priamym následkom a v jeho prípade ide o stav trvalý.
Príčinou zdravotného stavu žalobcu nie sú iné faktory, choroba, vek a ani genetická predispozícia, druh

vykonávanej práce, spôsob života. Degeneratívne zmeny ľavého ramena boli žalobcovi diagnostikované
vyšetrením po úraze, bezprostredne s týmto úrazom súvisia, z dôvodu čoho majú byť aj odškodnené.
Žalobca pred úrazom netrpel žiadnymi ťažkosťami vyplývajúcimi z tohto degeneratívneho procesu,
súčasné zdravotné problémy sú iba priamym následkom úrazu zo dňa 20.05.2016 a vzniknutých
poranení. Dobou liečenia úrazu je obdobie od prvej návštevy lekára bezprostredne po úraze až po

poslednú návštevu lekára uskutočnenú po úplnom vyliečení úrazu. Do doby liečenia úrazu je možné
započítať aj prípadné rehabilitácie, ktoré sa museli absolvovať a boli nevyhnutné pre liečenie následkov
úrazu. Podmienkou plnenia denného odškodného je nevyhnutné liečenie dlhšie ako 21 dní. Toto liečenie
a jeho dĺžka musia byť doložené lekárskou správou a dokladom o pracovnej neschopnosti. Denné
odškodné počas doby nevyhnutného liečenia sa poskytuje najdlhšie počas doby trvania pracovnej

neschopnosti počas doby úrazu. Denné odškodné sa vypláca najdlhšie počas doby jedného roka odo
dňa úrazu. Žalovaná poskytla poistné plnenie za úrazovú diagnózu podľa oceňovanej tabuľky, položka
631 - podvrtnutie ramenného kĺbu. Podľa poistných podmienok je ale jasne v bode 4 dohodnuté,
že denné odškodné je odstupňované podľa obmedzenia v závislosti od povolania alebo zamestnanie
poisteného, tj. nie podľa oceňovacej tabuľky, na ktorú sa žalovaná odvoláva. V tomto prípade bolo

preukázané s poukazom na lekárske správy a závery, že zistené poškodenie zdravia bolo spôsobené
v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom, ktorý utrpel žalobca dňa 20.05.2016 a doba liečenia vrátane
liečby, trvajúca do 05.05.2017 (351 dní) zodpovedala druhu, rozsahu a závažnosti jeho poranení. Na
preukázanie svojho nároku si dal žalobca vyhotoviť znalecký posudok. Znalec MUDr. C. D., PhD.,
svojim posudkom č. 1/2018, dospel k záveru, že u žalobcu bol narušený obvyklý spôsob života po

zranení, bol obmedzený pri úkonoch bežného života ako jedenie, obliekanie, obúvanie, osobná hygiena.
Ďalej poukázal na spotrebiteľský charakter poistnej zmluvy, ako aj na výklad ustanovenia § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaná vo vyjadrení k odpore proti platobnému rozkazu uviedla nasledovné skutočnosti. Žalobca

sa domáha plnenia titulom nároku na denné odškodnenie aj za zvyšné obdobie počas trvania jeho
práceneschopnostiod20.05.2016do05.05.2017,celkovoeštevpočte267dní,zaktoréodmietlavyplatiť
plnenie. Uvedený nárok nebolo možné uznať a vysporiadat' z nasledovných dôvodov. V prvom rade
trebauviesť,žepredmetomúrazovéhopoistenianiejedobapráceneschopnosti.Vzhľadomnapotvrdené
degeneratívne zmeny v poranenom ramennom kĺbe, ktoré nemajú súvis so vznikom úrazu, nebolo

priznané poistné plnenie za celú dobu liečenia, ale len za dobu nevyhnutného liečenia úrazu .Uvedené
vyplýva aj zo znenia VPP č.8 ods.4“ Denné odškodné počas doby nevyhnutného liečenia sa poskytuje
najdlhšie počas doby trvania práceneschopnosti z dôvodu úrazu." Nedisponovala síce zdravotnou
dokumentáciou poisteného v čase pred vznikom úrazu, ktorá by potvrdzovala degeneratívne ochorenia,avšak tieto sú potvrdené vyšetrením MRI z 23.08.2016 a aj následnou operáciou z 12.12.2016.
Degeneratívne zmeny znamenajú určitý vývojový úpadok, stratu určitých vlastností, ktorá sa neudeje
zo dňa na deň, ale tieto zmeny vznikajú dlhodobo. Pokial sa pred úrazom klient neliečil na žiadne

problémy s ramenom, je predpoklad, že sa ani nepodrobil napr. MRI vyšetreniu pred vznikom úrazu.
To, že predmetné zmeny boli diagnostikované MRI vyšetrením 23.08.2016 neznamená, že v ten deň
aj vznikli, rovnako ani to, že vznikli až po úraze, vzhľadom na výsledok vyšetrenia. Tieto ochorenia
nevznikajú hneď ako následok úrazu. Degeneratívne zmeny predchádzali úrazu, aj keď sa nemuseli do
času úrazu klinicky prejavovať, ale podľa MRI vyšetrenia bolo potvrdené, že už pred úrazom existovali. V

lekárskych správach boli potvrdené : degeneratívne poškodenie rotátorovej manžety a ramenného kíbu -
gonartrózaII.stupňa,inpingmentsyndrómIII.stupňa(poraneniaviacerýchsvalovašliachnaúrovnipleca
a ramena, ktorý vzniká dlhodobým preťažovaním), chronická tendinopatia. Posudkoví lekári žalovaného
tiež potvrdili u žalobcu vyššie uvedené degeneratívne zmeny a s ohľadom na uvedené posudzovali dobu
nevyhnutného liečenia úrazu. Pokiaľ prítomnosť' degeneratívnych zmien v poranenom ramennom kĺbe
spôsobila predĺženie doby liečby úrazu, táto je z vylúčená z poistnej ochrany ( č1.1 Poistná udalosť ods.5

písm.c)VPP:Dopoistnejochranyniesúzahrnuté...."zhoršeniechorobynásledkomúrazu...").Poskytla
plnenie za nevyhnutnú dobu liečenia úrazu (len za základnú diagnózu podľa príslušnej oceňovacej
tabuľky a vyjadrenia posudkového lekára), zvyšok liečby je možné pripísať na vrub degeneratívnych
ochorení, t.j. ako zhoršenie choroby v dôsledku úrazu, čo je vo výluke z poistenia. Voči uvedenému
postupu žalovaného nemala námietky ani NBS, ktorá prešetrovala podnet žalobcu, na ktorý reagovala

odpoveďouzodňa17.1.2018(NBS1-000-013-407).Okremvyššieuvedeného,nároknapoistnéplnenie
žalobcu nebol preukázaný v požadovanom rozsahu, ani predloženou zdravotnou dokumentáciou, keď
nie je podložená liečba až do 6.5.2017. Napríklad 13.10.bol žalobca MUDr. I. objednaný na operáciu,
avšak bez odporučenia nevyhnutného liečenia počas doby čakania na operáciu, t.j. do 12.12.2016 bez
liečby. Taktiež 19.01.2017 bola ukončená rehabilitácia a odporučená kúpeľná liečba, ale obdobie od

19.1. 2017 - do 6.5.2017 nie je zdokladované lekárskymi správami o odporučenej a prebiehajúcej liečbe.
Pokiaľ ide o uplatnený náklad za ZP č.1. MUDr. D., vyjadrila nesúhlas s jeho preplatením. V prvom rade
sa nejedná o trovy konania, keďže nevznikli v konaní (§ 251 CSP), ale nemožno ho považovať ani za
odôvodnený a účelne vynaložený výdavok. Ako vyplýva zo samotného ZP , tento bol vypracovaný za
účelom posúdenia zdravotného stavu stanovenie bolestného a SSU, čo sú nároky na náhradu škody

odlišné od uplatneného nároku v tomto konaní, ktorým je plnenie z PZ titulom denného odškodného za
nevyhnutné liečenie následkov úrazu ,Bod 3 ZÁVERU, na ktorý poukazuje žalobca, len konštatuje dobu
trvania liečenia a dobu práceneschopnosti od 20,5.2016 do 6.5.2017 bez bližšieho zdôvodnenia. Znalec
sa vôbec nevyjadruje k nevyhnutnej dobe liečby ( ako to nesprávne uvádza žalobca v žalobe ) a ani sa
nezaoberá pomerom doby liečby za úraz a liečby pripadajúcej za degeneratíne zmeny.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v replike uviedol, že považuje za nesporné, že žalovaná
poskytla žalobcovi poistné plnenie v sume 278,88 eura za dobu nevyhnutného liečenia v trvaní 84 dní,
skladajúce sa z poistného plnenia za denné odškodné liečenia následkov úrazu (i.) od 20.05.2016 do
05.06.2016 (17 dní); (ii.) od 06.06.2016 do 13.07.2016 (48 dní); a (iii.) od 24.07.2016 do 11.08.2016 (19

dní). Okrem toho žalovaná poskytla žalobcovi poistné plnenie za denné odškodné za pobyt v nemocnici
v sume 13,28 EUR za 4 polnoci od 12.02.2016 do 16.12.2016. Vzhľadom na argumentáciu žalovanej
v odpore uviedol, že nebol nikdy predtým ako došlo k pracovnému úrazu dňa 20.05.2016 liečený na
problémy súvisiace s ramenným kĺbom. Toto vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 1/2018 vo veci: o
náhradu škody pri poškodené zdravia („ZP č. 1/2018“) predloženého v konaní. V zmysle čl. II. 1. 2

opis a identifikácia predmetnej veci „U poškodeného sa jedná o ťažký úraz - pád na ľavé rameno na
prevodovku s poškodením svalových úponov MSS a MIS a poškodenie púzdra ramenného kĺbu. Stav
si vyžiadal následnú artroskopickú operáciu a následnú dlhodobú rehabilitáciu.“ Znalec ďalej uvádza,
že zranenia spôsobené žalobcovi a následná operácia zanechali trvalé následky. Žalobca má okrem
toho totálnu ruptúru dvoch hlavných svalov, ktoré sú potrebné pri pohybe hornou končatinou a tiež má

roztrhnuté púzdro ramenného kĺbu, pričom sú tieto zranenia trvalé a spôsobujú poškodenému bolesti a
obmedzenie pohybu. Upriamil pozornosť na čl. 8 ods. 4 Všeobecných poistných podmienok pre úrazové
poistenie - A z ktorého vyplýva, že „Denné odškodné počas doby nevyhnutného liečenia sa poskytuje
najdlhšiepočasdobytrvaniapráceneschopnostizdôvoduúrazu.“Vnadväznostinaskutočnostiuvedené
Žalobcom týkajúce sa zhodnotenia úrazu žalobcu obsiahnutého v ZP č. 1/2018 a hlavne s poukazom

na to, že Žalobca má v dôsledku úrazu trvale poškodený ramenný kĺb a zároveň má úplne pretrhnuté
svaly v ramennom kĺbe. Žalobca je toho názoru, že uvedený nález nemá pôvod v degeneratívnych
zmenách v ramennom kĺbe. Naopak, tvrdí, že bez toho, aby došlo k pracovnému úrazu by k dnešnému
dňu nebol obmedzený v pohybe ramenného kĺbu a neexistovali by ani ďalšie ťažkosti, ktoré sa u žalobcuvyskytli v spojení s týmto úrazom a ktoré pretrvávajú (napr. narušenie obvyklého spôsobu života žalobcu
po zranení, či obmedzenie žalobcu pri každodenných úkonoch). Ďalej podľa jeho názoru, žalovaná
relevantným spôsobom nespochybnila závery uvedené v ZP č. 1/2018, ktorý v konaní predložil Žalobca

a ktoré sú v časti obsahom tohto vyjadrenia.

4. Žalovaná v duplike opätovne uviedla, že konštatovania o rozsahu následkov či už v ZP MUDr. D.,
ktorý predložil žalobca alebo vo vyjadreniach žalobcu nemajú priamy súvis s prejednávaným sporom.
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na plnenie z poistnej zmluvy titulom denného odškodného

počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu žalobcu zo dňa 20.05.2016, nie odškodnenie za trvalé
následky alebo náhradu škody na zdraví. V plnom rozsahu odkázala na skutočnosti uvádzané v odpore.
Vzhľadom na potvrdené degeneratívne zmeny v poranenom ramennom kĺbe, ktoré nemajú súvis so
vznikom úrazu, nie je možné priznať žalobcovi plnenie za celú uplatnenú dobu liečenia, ale len za dobu
nevyhnutného liečenia úrazu (čo vyplýva zo znenia VPP č.8 ods.4 , ktoré sme predložili s odporom.).
Existencia degeneratívnych zmien je preukázaná vyšetrením MRI z 23.8.2016, lekárskymi správami

ako aj konzultačnými listami posudkových lekárov. Je nespochybniteľné, že do časového intervalu
od 20.05.2016 do 05.05.2017 spadá aj objektívne zistenie, že u žalobcu sú prítomné degeneratívne
zmeny v poranenom kĺbe, ktoré však nevznikli úrazom ( MR1 vyšetrenie z 23.8.2016). Dvaja posudkoví
lekári so špecializáciou traumatológia a ortopédia ( MUDr. U. a MUDr. C. ) sa vyjadrili, že časť doby
liečenia nesúvisí s úrazom, ale s liečbou degeneratívnych zmien, čo považuje za relevantné odborné

spochybnenienárokužalobcu.Znaleckýposudokč.1/2018riešiposúdeniezdravotnéhostavuzaúčelom
hodnotenia bolestného a SSU a len okrajovo konštatuje dobu trvania liečenia a práceneschopnosti
( Záver bod.3 ). Znalecký posudok MUDr. D. je pre účely tohto konania nepoužiteľný, pretože sa
nevyjadruje k dobe nevyhnutnej liečby úrazu a nezaoberá sa ani vplyvom degeneratívnych zmien na
dĺžku liečby ( prípadne iných ochorení - zo ZP č.1/2018 časť 11.1.3 Miestne šetrenie / vyšetrenie

znalcom / OA od decembra 2016 sa lieči na cukrovku 1. typu, užíva OAD, je po operácii nosných
mandlí "). Okrem vyššie uvedeného nárok žalobcu na poistné plnenie nebol preukázaný v požadovanom
rozsahu ani predloženou zdravotnou dokumentáciou (napr. v období od 13.10.2016 do 12.12.2016 bol
žalobca objednaný MUDr. I. na operáciu, avšak bez odporučenia nevyhnutného liečenia počas doby
čakania na operáciu bol bez liečby , obdobne obdobie od 19.01.2017 do 06.05.2017 nie je podložené

lekárskymi správami o odporučenej a prebiehajúcej liečbe - dokonca aj v ZP MUDr. D. je dátum
19.1.2017 posledným, z ktorého pochádza lekárska správa, ktorú mal znalec k dispozícii).

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a žalovaná na pojednávaní vyjadrila súhlas s
čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 36,52 eura (vzhľadom nato, že jej súhlas bola
potrebný, keďže k čiastočnému späťvzatiu prišlo až po otvorení pojednávania) súd konanie v uvedenej
časti zastavil.

10. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
vždy skúmať procesné zavinenie na zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na
strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256
CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom

procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu(teda aj jej prejav
vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavnéhosúdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov
konania v zastavujúcej časti zisťoval zavinenie na zastavení konania niektorej zo strán konania. V
uvedenom prípade možno konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať

žiadnej strane tohto konania a to z dôvodu, že žalovaná plnila pred pojednávaním žalobcovi na základe
výsledku znaleckého dokazovania, ktorý objektívne determinoval aká dĺžka nevyhnutnej doby liečby
bola potrebná pre konkrétny pracovný úraz žalobcu. V dôsledku uvedeného, podľa názoru súdu bolo
dobrovoľné plnenie zo strany žalovanej podmienené výsledkom znaleckého dokazovania, t. j. možno
konštatovať, že žiadnej zo strán nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania, pretože

hlavným dôvodom, ktorý vyvolal procesné zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 36,52 eura
bolo práve odborné posúdenie zdravotného stavu treťou osobou, ktorá nevystupovala ani na strane
žalobcu, ani na strane žalovaného. Strany tohto konania procesne predpísaným spôsobom reagovali
na objektívne vzniknutý stav v dôsledku nezávislého, odborného posúdenia, ktoré súd vo veci vykonal v
podobeznaleckéhodokazovania.Súčasnesúdnezistilžiadnevýnimočnéokolnosti,ktorébyvdanejveci
odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP. Z rozhodujúceho

hľadiska, t. j. hľadiska procesného výsledku, je preto nepochybné, že zastavenie predmetného konania
v tomto smere nezavinil žalobca a ani žalovaná, z ktorého dôvodu nie je možné procesné zavinenie
na zastavení konania pričítať na ťarchu žiadnej z uvedených procesných strán. Vzhľadom na uvedené
súd rozhodol, že v zastavujúcej časti stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, a to aj z
dôvodu, že do úvahy pripadajúci výrok, „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá

v CSP oporu. Potrebu špecifikácie výroku celkom rozdielne od zaužívanej súdnej praxe už judikoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky (pozri napr. rozhodnutie 2Cdo/89/2020). Nad rámec uvedeného súd
konštatuje, že rozhodol dvomi výrokmi o nároku na náhradu trov konania, pretože zákonodarca striktne
diferencuje medzi zásadou úspechu a zásadou procesného zavinenia na zastavení konania, čo celkom
nepochybne vyplýva aj zo systematického výkladu, keď oba inštitúty reflektoval do iného ustanovenia.

Okrem toho, žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku neukladá súdu, aby rozhodol jedným
výrokomonárokunanáhradutrovkonania,čojeodôvodnenénapríkladajvprípadoch,aksúpredmetom
konania rôzne typy žalobných nárokov (žaloba na plnenie, žaloba na určenie právnej skutočnosti atď.). V
tomto kontexte súd dodáva, že v súdnej praxi neexistuje jednotný názor na túto problematiku, v dôsledku
čoho je podľa názoru súdu správne, ale nepochybne aj zákonné a spravodlivé rozhodovať a striktne

odlišovať zásadu úspechu od zásady zodpovednosti za procesné zavinenie na zastavení konania.

11. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu odkázal na svoje
podanie zo dňa 07.01.2019 a nad rámec žaloby uviedol, že žalobca odbornými posudkami dostatočne
preukázal svoj nárok, ktorý žalovaná nesplnila podľa poistnej zmluvy. Nárok žalobcu popiera, no

nepredložila žiadny relevantný dôkaz spochybňujúci dobu liečenia žalobcu. V odpore žalovaná uviedla,
že nedisponuje zdravotnou dokumentáciou žalobcu z obdobia pred vznikom úrazu, no napriek tomu si
myslí, že doba liečenia bola ovplyvnená zdravotnými problémami žalobcu pred úrazom. Žalovaná mala
právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie žalobcu, no toto právo nevyužila, poistnú zmluvu uzavrela
a nedôvodne odmietla vyplatiť poistné plnenie. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že predmetom konania

je časť doby liečenia, ktorá sa vydáva za dobu nevyhnutného liečenia. Žalobcom uvedené obdobie
nepovažovala za obdobie nevyhnutného liečenia v dôsledku úrazu. Žalobcu odškodnili v dostatočnom
rozsahu. Celé obdobie PN sa netýkalo len následkov úrazu ako vyžaduje poistná zmluva v zmysle, ktorej
má žalobca nárok na odškodné len za dobu nevyhnutného liečenia v dôsledku úrazu. Úraz žalobcu bol
konzultovaný z ich strany aj s posudkovými lekármi, ktorí konštatovali, že nie celé obdobie PN súvisí

len s liečbou úrazu, ale na jeho trvanie a dĺžku mali vplyv aj degeneratívne zmeny, ktoré boli objektívne
zistenékrátkopoúraze.Vzhľadomnacharakterdegeneratívnychzmientietonemohlivzniknúťvkrátkom
čase po úraze, ale sa vyvíjajú v dlhšom období. Doba liečby sa predĺžila práve o zistené degeneratívne
zmeny. Medzi stranami sporu nie je sporné uzatvorenie poistnej zmluvy a rozsah poistenia, ani výška
dennéhopoistného,spornýmječipočetdníjemožnévcelomrozsahupovažovaťzadobunevyhnutného

liečenia úrazu. Nesúhlasila s tým, že nepreukázali postup posúdenia, doložili posudkové listy lekárov
a poukázala aj na to, že likvidácia bola aj predmetom riešenia a dozoru zo strany NBS, ktorá prijala
rovnaký názor a záver, že v konaní je potrebné znalecké dokazovanie za účelom zistenia nevyhnutnej
doby liečenia. Žalobcom predložený znalecký posudok bol vypracovaný pre iné účely - náhradu škody.
Znalec v ňom nezohľadnil vplyv degeneratívnych zmien na dobu liečenia.

12. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči odkázal na svoje písomné podania a prednesy
na vykonaných pojednávaniach. Nad rámec uvedeného poznamenal nasledovné skutočnosti. Medzi
stranami nie je sporné, že došlo k poistnej udalosti následkom úrazu žalobcu. Úraz žalobcu si vyžiadallekárske ošetrenie, ktoré bolo vykonané v súlade s indikáciami ošetrujúcich lekárov. Inak povedané, ak
by k úrazu nedošlo, nedošlo by ani k liečbe, ani k liečeniu, ani k poistnej udalosti. Žalovaná považuje
nárok žalobcu za nedôvodný, najmä s ohľadom na to, že nárok nespočíval v náhrade za nevyhnutnú

dobu liečenia. Treba zdôrazniť, že žalobca pri liečbe postupoval v súlade s indikáciami ošetrujúcich
lekárov a nebol to jeho výmysel, alebo jeho vôľa, aby sa nedôvodne dlhú dobu vystavoval liečbe
alebo operáciám. Postup lekárov, ktorí najprv lege artis navrhujú konzervatívnu liečbu aj keď by to
mohlo vyžadovať operačný zákrok hneď sa môže javiť ako nelogický, najmä keď sama konzervatívna
liečba môže spôsobiť v niektorých prípadoch zhoršenie zdravotného stavu. Napriek tomu, však tento

postup bol indikovaný a z pohľadu žalobcu aj žalovanej nebol spochybnený. V zmysle zásad CSP súd
môže vychádzať iba zo zákonom vykonaného dokazovania. Znalecký posudok vypracovaný na návrh
žalovaného č. 28/2020 nespĺňa formálne, ani materiálne požiadavky na zákonný dôkaz. Tak ako už
uviedol vo vyjadrení zo dňa 25.03.2021. ZP neobsahuje zákonné požiadavky vyhlášky č. 228/2018
a to najmä znaleckú doložku. V zmysle citovanej vyhlášky znalecká doložka tvorí súčasť znaleckého
posudku a má byť s ním pevne zviazaná. Samotný znalec sa k plneniu zákonných povinností vyjadril

tak, že nakoľko Ministerstvo spravodlivosti SR neinformovalo o zmenách vyhlášky, takýto dodatok k
znaleckému posudku nepoužil ani raz. Už z tohto vyplýva, že znalec sa vo veci neriadil aktuálnou
vyhláškou Ministerstva spravodlivosti, nakoľko ani ju nepoznal, k čomu sa priznal. Táto vyhláška resp. aj
metodické pokyny Ministerstva spravodlivosti jasne určujú ako má vyzerať znalecký posudok a ako má
vyzerať jeho osnova. Znalecký posudok MUDr. W. nespĺňa žiadnu z týchto zákonných a metodických

usmernení, k čomu sa znalec opäť priznal vo svojom vyjadrení zo dňa 20.09.2021. V tomto znaleckom
posudku žalobca na rozdiel od súdu nenašiel zásadnú odpoveď na otázku, čo bola nevyhnutná doba
liečenia. Znalec v odpovedi na otázku pod písmenom d) uviedol, že liečenie pacienta bolo predlžené
nakoľko bolo indikované konzervatívne liečenie a až po opakovaných rehabilitáciách, bez výraznejšieho
efektu, mu bolo doporučené operačné riešenie. Išlo o odpoveď na otázku „uviesť či liečenie úrazu

žalobcu bolo predlžené pre komplikácie prípadne iné faktory, a ak áno aké, a konkretizovať ako
mal vplyv na predlženie liečby“ na tomto názore znalec zotrval aj vo svojom doplňujúcom vyjadrení.
Tiež poukázal na to, že znalecký posudok sa môže dopĺňať prostredníctvom dodatku pripojenom so
znaleckoudoložkou.VyjadreniaMUDr.W.zodňa20.09.2021súibavyjadrením,ktorénespĺňanáležitosti
dodatku k znaleckému posudku a preto nemôže byť použité ako znalecké dokazovanie, ale súd sa

s ním môže vyporiadať, ako s ďalšími listinným dôkazmi. V ostatnom odkázal na vyjadrenie k ZP
zo dňa 25.03.2021. Naproti tomu žalobca vo veci predložil súkromný ZP MUDr. C. D. č.1/2018 vo
vzťahu ku ktorému neboli vznesené formálne ani materiálne námietky zo strany žalovanej. Na jednej
strane teda máme znalecký posudok vyhotovený MUDr. W., ktorý si nedal ani tú námahu, že by
preštudoval platnú vyhlášku a 2 roky po jej účinnosti nemá vedomosť o zmenách, ktoré zaviedla a

na druhej strane máme znalecký posudok MUDr. D., ktorý splnil všetky formálne aj materiálne znaky
súkromného ZP v zmysle CSP, ktorý má dôkaznú silu ako súdom vypracovaný ZP. Znalec MUDr.
D. síce pracuje s inými pojmami, ale obsahovo jasne a zrozumiteľne zadefinoval nevyhnutnú dobu
liečenia, čo je obsahovo totožné s trestnoprávnym pojmom obmedzenia na obvyklom spôsobe života.
Nevyhnutná doba liečenia nie je v zákone ani niekde inde zadefinovaná. Možno preto vyhádzať iba z

ustanovení o poistných zmluvách, ako aj všeobecných obchodných podmienok žalovaného. Tieto však
musia byť vyložené v súlade s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa nemôžu byť na ťarchu žalobcu,
že postupoval výhradne a v súlade s inštrukciami odborne spôsobilých osôb- lekárov, ktorí indikovali
takúto nevyhnutnú dobu liečenia. Zároveň je potrebné sa zamyslieť nad tým, ako má súd zadefinovať
nevyhnutnú dobu liečenia. Opäť zdôraznil, že žalobca si úraz nevymyslel a všetky zdravotné komplikácie

boli spôsobené jeho následkom. Na jednej strane žalovaná uzná následky tohto úrazu spočívajúce v
náhrade za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia na druhej strane, ale neuzná nevyhnutnú
dobu liečenia indikovanú tými istými lekármi akí indikovali aj úrazové ošetrenie a operáciu žalobcu.
Žalobca nemá odbornú spôsobilosť na to, aby spochybňoval rozhodnutia lekárov a preto sa podrobil
liečbe,ktorátrvalanevyhnutnýčas.Pretotentoúčelmaluzavretúpoistnúzmluvukdesa5rokovnaťahujú

o to, či jeden lekár povie, že 84 dní je dosť, alebo či druhý lekár nariadi žalobcovi zostať na PN o 267
dní dlhšie. Podotýkame, že rozhodnutie o tom, že mal byť žalobca na takzvanej PN takú dlhú dobu
nebolo po odbornej stránke spochybnené. Sporné zostalo, či to bolo následkom úrazu, alebo následkom
degeneratívnych zmien u žalobcu. Opäť zdôraznil, že nebyť úrazu nepríde ani k samotnej liečbe, či
už konzervatívnej alebo operatívnej a nedošlo by ani k liečeniu. Žalovaná, ani znalec MUDr. W. nikde

neuviedli, že by zdravotný stav žalobcu vyžadoval liečbu aj bez nastania úrazu. Preto zotrval na tom, že
akákoľvek liečba, či už konzervatívna alebo operatívna bola následkom úrazu a bez neho by nevznikla.
Ide o jasnú a jednoznačnú definíciu vzťahu medzi poistnou udalosťou a jej následkom ako aj nárokom
vyplývajúcim zo zákona. Vzhľadom na uvedené ako aj nezákonný dôkaz -ZP MUDr. W. mal za to, žežalovaný vo vzťahu k preukázaniu svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno, ale naproti tomu žalobca
poskytol dostatok listinných dôkazov preukazujúcich jeho skutkové tvrdenia. Navrhol, aby súd žalobe v
zostávajúcej časti vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. Zástupca žalovanej v záverečnej reči uvádza odkázal na svoje písomné vyjadrenia, ako aj prednesy
napojednávaniachstým,žežalovanýpovažujenárokuplatnenýžalobcomtitulomdennéhoodškodnenia
nevyhnutnéholiečenianásledkomúrazuzdojednanejpoistnejzmluvyvcelomrozsahuzanepreukázaný
nedôvodný. Zdôraznil, že uplatnený nárok je potrebné posudzovať v zmysle dojednanej poistnej zmluvy

a jej všeobecných podmienok a zmluvných dojednaní. V zmysle čl. 8 ods. 4 VPP pre úrazové poistenie
podmienky plnenia denného poistného je nevyhnutné liečenie dlhšie ako 21 dní toto liečenie a jeho dĺžka
musí byť doložená lekárskou správou a dokladom PN. Denné odškodné počas doby nevyhnutného
liečenia sa poskytuje najdlhšie počas doby PN z dôvodu úrazu odchylne od článku 8 ods. 4 VPP
písmeno a) mal žalobca v zmluve dojednané, že doba za ktorú sa denné odškodné vypláca zodpovedá
celej dobe nevyhnutného liečenia od jej prvého dňa. Podľa bodu 3 zmluvných dojednaní pre program

život VPP pre úrazové poistenie nevyhnutné liečenie následkov úrazu a jeho skutočná dĺžka musia byť
doložené dostatočnou zdravotnou dokumentáciou so zápisom o prvotnom vyšetrení a priebehu liečenia
a rehabilitácie. Poistná zmluva stanovuje, že denné odškodné z úrazového poistenia sa nevypláca za
dobu,zaktorúsapoistenýpodrobovalibaobčasnýmzdravotnýmkontrolámaleborehabilitácii,ktorábola
zameranánazmierneniesubjektívnychťažkostí.Zvykonanéhodokazovaniavsúdomkonanívyplýva,že

u žalobcu okrem samotného úrazu boli MRI vyšetrením z 23.08.2016 potvrdené degeneratívne zmeny a
to degeneratívne poškodenie rotátorovej manžety ramenného kĺbu, gonartroza 2. stupeň, impingement
2.stupeň achronickátendinopatia.Posudkovílekáripoisťovnezodborutraumatológianeskôrortopédia,
ako aj súdny znalec MUDr. W. v tomto konaní tiež potvrdili prítomnosť degeneratívnych zmien v
poranenom ramenom kĺbe, ktoré mali vplyv na predlženie doby liečenia úrazu. Dala do pozornosti, že do

poistnejochranyniesúzahrnutézhoršenéchorobynásledkomúrazu,degeneratívnezmenypovažujeme
za chorobné zmeny. Tieto degeneratívne zmeny vznikajú dlhšie časové obdobie, predchádzali úrazu aj
keď sa nemuseli do času úrazu klinicky prejavovať. Žalovaný odškodnil vzhľadom k uvedenému žalobcu
za dobu liečenia, ktorá bola zdravotnou dokumentáciou preukázaná v rozsahu 84 dní, čo následne bolo
v konaní potvrdené aj znalcom MUDr. W., ktorý na otázku žalovaného k vypracovaného ZP prehodnotil

pôvodné stanovený interval 95 dní v ZP a stotožnil sa zo stanoveným nevyhnutnej doby liečby pokiaľ ide
o dátumové ohraničenie so stanoviskom žalovaného. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalobca
uplatnený nárok na poistné plnenie nepreukázal v požadovanom rozsahu ani predloženou zdravotnou
dokumentáciou, napríklad 13.10.2016 bol žalobca MUDR. I. objednaný na operáciu, avšak od tohto času
bez odporučenia nevyhnutného liečenia počas doby čakania na operáciu do 12.12.2016 bol bez liečby.

Taktiež 19.01.2017 bola ukončená rehabilitácia a odporučená kúpeľná liečba, ale žalobca za obdobie
od 19.01.2017 do 06.05.2017 nepreukázal lekárskymi správami žiadnu odporučenú a prebiehajúcu
liečbu.PokiaľžalobcaspochybňujeZPMUDr.W.predovšetkýmnazákladejehoformálnychnedostatkov
mal za to, že doplnením znaleckej doložky bol uvedený nedostatok zhojený, odstránenie nedostatkov
na základe požiadavky zadávateľa v tomto prípade súdu pripúšťa aj samotný zákon č. 382/2004 o

znalcoch a tlmočníkoch. Pokiaľ ide o samotnú odbornú otázku vo vzťahu k predmetu tohto konania
je ZP súdom ustanoveného znalca plne použiteľný a preskúmateľný. Pokiaľ sa žalobca domáhal
posúdenia veci v zmysle súkromného ZP MUDr. D., uvedený posudok rieši predovšetkým otázku
náhrady škody titulom bolestného a bol vypracovaný pre účely trestného konania, pričom zdôraznil,
že predmetom tohto konania je iný nárok z poistnej zmluvy. Vyjadril nesúhlas s tým vyjadrením PZ v

záverečnej reči, že žalovaný súkromný ZP žiadnym spôsobom nespochybnil, odkázal na ich podanie z
08.03.2019, odpor voči platobnému rozkazu, kde jednak nesúhlasil s preplateným nákladu za súkromný
ZP, ktorý si uplatňoval žalobca a kde aj uviedli prečo tento posudok považujú za nepoužiteľný pre
účely tohto konania. Ako uviedla na začiatku pojednávania, žalovaný doplatil žalobcovi titulom denného
odškodného za nevyhnutnú liečbu v dôsledku úrazu odškodné za 11 dní v sume 36,50 eura, nakoľko

však následným vyjadrením MUDr. W. tento korigoval počet dní liečby pokiaľ išlo už o upresnenie
intervalov liečby konkrétnymi dátumami na 84 dní. Uvedený doplatok zo stany žalobcu nebol právny
nárok. Žalovaný však v tomto konaní nemá záujem riešiť vydanie uvedenej sumy titulom bezdôvodného
obohateniavočižalobcoviapretosospäťvzatímvtejtočastisúhlasil,nesúhlasilvšakspriznanímúrokuz
omeškaniazuvedenejsumy,ktorejsaspäťvzatietýkalo,keďžepodľajehonázoruvzhľadomkvýsledkom

dokazovania nie je právny nárok žalobcu ani na samotnú istinu 36,50 eura a ide len o ústretový krok
žalovaného nad rámec právnej povinnosti. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že nie je možné tak
ako sa domáha žalobca stotožňovať celú dobu práceneschopnosti a akejkoľvek liečby počas tejto
práceneschopnosti s nevyhnutnou dobou liečenia úrazu, ktorá je vymedzená v poistnej zmluve, ktorúžalobca uzavrel. Žalovaný vyplatil poistné plnenie vo väčšom rozsahu ako vznikol preukázaný nárok na
denné odškodné žalobcovi a tak zvyšok uplatneného nároku považuje za nedôvodný a nepreukázaný
a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, uplatňuje si trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti so

znaleckým dokazovaním.

14. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie
listinami predloženými stranami sporu, najmä súkromným znaleckým posudkom č. 1/2018, znaleckým
posudkom č. 28/2020, lekárskymi správami, poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami,

listom Národnej banky Slovensko, potvrdením o dočasnej práceneschopnosti a zistil nasledovný
skutkový a právny stav :

15. Žalobca ako poistník a žalovaný ako poisťovateľ uzavreli dňa 19.01.2005 poistnú zmluvu, ktorej
predmetom bolo investičné životné poistenie, vrátane úrazového poistenia a pripoistenia so začiatkom
poistenia od 20.01.2005 do 19.01.2031, teda na poistnú dobu 26 rokov. V rámci úrazového poistenia

bola dohodnutá poistná suma vo výške 100.000 Sk v prípade smrti následkom úrazu, v prípade trvalých
následkov úrazu - príslušné % zo poistnej sumy vo výške 100.000 Sk, poistná suma vo výške 100 Sk
(3,32 eura) titulom denného odškodného počas nevyhnutného liečenia a poistná suma vo výške 100 Sk
(3,32 eura) titulom denného odškodného pri pobyte v nemocnici.

16. Podľa článku 1 Všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie A (ďalej len „Všeobecné
poistné podmienky“) poistnou udalosťou v úrazovom poistení je úraz poisteného. Úrazom sa rozumie
neočakávané a náhle pôsobenie vonkajších síl, ktorým bolo poistenému nezávisle na jeho vôli
spôsobené telesné poškodenie alebo smrť. Za úraz sa považuje aj stav, kedy v dôsledku zvýšenej
svalovej sily vyvinutej na končatinu alebo chrbticu dôjde k ich vyskočeniu kĺbu alebo pretrhnutiu svalov,

šliach väzov alebo púzdier.

17. Podľa článku 1 bod 5 písm. c) Všeobecných poistných podmienok do poistnej ochrany nie sú
zahrnuté zhoršenie choroby následkom úrazu.

18. Podľa článku 8 bod 4 Všeobecných poistných podmienok, denné odškodné počas doby
nevyhnutného liečenia, ak úraz vedie k obmedzeniu pracovnej schopnosti, ktoré je dlhšie ako 21 dní,
vypláca sa dojednaná suma denného odškodného. Doba, počas ktorej sa vypláca denné odškodné,
zodpovedá dobe nevyhnutného liečenia skrátenej o 21 dní. Denné odškodné je odstupňované podľa
obmedzenia, ktoré závisí od povolanie alebo zamestnanie poisteného. Podmienkou plnenia denného

odškodného je nevyhnutné liečenie dlhšie ako 21 dní. Toto liečenie a jeho dĺžka musia byť doložené
lekárskou správou a dokladom o pracovnej neschopnosti. Denné odškodné počas doby nevyhnutného
liečenia sa poskytuje najdlhšie počas doby trvania pracovnej neschopnosti z dôvodu úrazu. Denné
odškodné sa vypláca najdlhšie počas doby jedného roka odo dňa úrazu.

19. Z lekárskej správy Fakultnej nemocnice Nitra zo dňa 20.05.2016 vyplýva, že žalobca bol ošetrený
na traumatológií z dôvodu úrazu spôsobeného pošmyknutím a udretím ľavého ramena s diagnostickým
záverom Contusio AHS 1. sin.

20. Podľa lekárskej chirurgickej ambulancie MUDr. C. G. zo dňa 30.05.2016 bol žalobca ošetrený s

diagnostickým záverom Cont. AHS 1. sin, pričom neudával bolesti, alebo obmedzenie hybnosti ramena,
pričom na RTG snímku neboli prítomné traumatické zmeny skeletu. Lekár odporučil žalobcovi fyzik.
terapiu, s kontrolou po jej ukončení.

21. Zo správy JESSENIUS - diagnostické centrum, a.s. zo dňa 23.08.2016 vyplynulo, že žalobca sa

podrobilmagnetickejrezonanciiramena,sdiagnostickýmzáveromtotálnadisrupciakritickéhosegmentu
šlachy MSS v celej hrúbke s retrakciou vlákien gr. II - III. podľa Pattého, tuková atrovia MSS 67% -
Goutallier IV., chronická tendinopatia zachovanej inzercie šľachy, parciálna disrupcia inzercie šľachy
MIS s extenziou do myotendinóznej junkcie, chronická inzercionálna tendinopatia šlachy MSC a fryaing
inzercie šľachy MTM. Z popisu ďalej rezultovali deg. zmeny s drobnými geódami v oblasti veľkého

tubercula, subdeltoidálna a subakrominálna bursitis s minim. náplňou burzy, subkorakoidálna bursitis,
artróza akromioklavikulárneho skĺbenia.22. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol žalobca dočasne práceneschopný pre
pracovný úraz odo dňa 23.05.2016 do 06.05.2017.

23. Zo správy Nemocnice s poliklinikami n. o. Topoľčany vyplýva, že žalobca bol hospitalizovaný na
ortopedickom oddelení dňa 12.12.2016 do 16.12.2016, kde sa podrobil operačnému zákroku ľavého
ramena z dôvodu ruptúry MSS omi 1. sin. Laesio CL MBB omi 1. sin.

24. Z obsahu sťažnosti právneho zástupcu žalobcu zo dňa 06.07.2017 adresovanej žalovanému je

zrejmé, že tento namietal vyplatenie poistného plnenia žalobcovi len vo výške 56,44 eura a to celkovo
za 17 dní nevyhnutnej doby liečenia, s čím vyjadril nesúhlas, spolu s odôvodnením.

25. Podľa odpovede žalovaného zo dňa 03.08.2017 adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu
ako reakciu na sťažnosť žalobcu, žalovaný prehodnotil na základe konzultácie s iným lekárom so
špecializáciou v odbore ortopédia dĺžku priemerného liečenia na 65 dní, zdôrazňujúc chorobné zmeny,

pričom poukázal žalobcovi doplatok vo výške 159,36 eura. Súčasne poznamenal, že úraz mohol pôsobiť
iba ako faktor, ktorý zvýraznil problémy s ľavým ramenom, ale nebol ich priamou príčinou. Z poistenia
pobyt nemocnici následkom úrazu poskytli klientovi poistné plnenie vo výške 13,28 eura za obdobie
od 12.12.2016 do 16.12.2016 ako aj poistné plnenie v sume 497,91 eura za trvalé následky úrazu, na
základe lekárskej prehliadky.

26. Zo záverov súkromného znaleckého posudku MUDr. C. D., PhD. č. 1/2018, vo veci náhrady
škody pri poškodení zdravia vyplýva že žalobca ako poškodený bol po zranení pravého ramena
(pravdepodobne ľavého ramena) opakovane ošetrený na chirurgickej ortopedickej aj FRO ambulancii.
Pre nezlepšujúci stav sa po absolvovaní MRI pravého ramena bol operovaný. Aj po operácii bol

opakovane liečený na FRO ambulancii bez viditeľného efektu. PN trvala od 20.05.2016 do 06.05.2017,
dĺžka práceneschopnosti bola ovplyvnená dlhodobou rehabilitáciou výraznou bolestivosťou pri cvičení,
s pomalým návratom pohybu k norme. Z posudkového hľadiska ide jednoznačne o úraz ťažký a
komplikovaný, ktorý si vyžiadal skoro ročnú práceneschopnosť. Aj po jej ukončení, podľa lekárskej
dokumentácie nebola hybnosť v ľavom ramennom kĺbe v plnom rozsahu. Liečba bola dlhodobá

bolestivá. Užalobcuakopoškodenéhobolnarušenýobvyklýspôsobživotaahneďpozranení.Následne
mal obmedzený pohyb v ľavom ramennom kĺbe, ktorý pretrváva dodnes. Nakoľko pri bežnom spôsobe
života človek používa obe ruky bol obmedzený už pri najjednoduchších úkonoch bežného života ako
jedenie, obliekanie a obúvanie osobná hygiena. Znalec konštatoval, že žalobca sa liečil od doby úrazu
t. j. od 20.05.2016 do 06.05.2017. Dĺžka práceneschopnosti bola taktiež od 20.05.2016 do 06.05.2017.

Znalec podotkol, že ku dňu vypracovania znaleckého posudku nie je funkcia ľavého ramenného kĺbu v
poriadku a poškodený má obmedzený pohyb a bolesti pri pohybe ľavom ramene. Zranenia a následná
operácia zanechali trvalé následky. Žalobca má totálnu ruptúru musculus supraspinat. s výraznou
distrakciou a čiastočnú Rutu M infraspinam, dva hlavné svaly, ktoré sú potrebné pri pohybe hornou
končatinou. Tiež mal roztrhnuté púzdro ramenného kĺbu v rozsahu hodín 3-6. Tieto zranenia sú trvalé a

spôsobujú žalobcovi bolesti a obmedzenie pohybu. Znalec bolestné ohodnotil na 140 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia na 333 bodov.

27. Podľa záverov znaleckého posudku MUDr. G. W. č. 28/2020, znalec konštatoval, že z výpisu z
účtu poistenca vedeného vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni nie je záznam o liečbe ochorenia ľavého

ramenného kĺbu pred úrazom zo dňa 20.05.2016. Zdravotnú dokumentáciu žalobca na vyšetrenie
nepriniesol, pričom znalec s poznámkou doplnil, že kompletná zdravotná dokumentácia v danom
prípade nemá praktický efekt, nakoľko sa prípadná liečba ramená, alebo akákoľvek iná liečba dá z
dokumentácie vyňať. Z praxe je známa tiež skutočnosť, že pri degeneratívnych ochoreniach veľkých
kĺbov (kolenné, ramenné a bedrové zhyby) pacienti vyhľadať odbornú pomoc až po niekoľkých rokoch

odzačiatkupríznakovkedyjeužnáslednáliečbalimitovanáaneefektívna. Znalecchronologickypopísal
postup liečby zachytený podložený lekárskymi správami. Žalobca bol hospitalizovaný na ortopedickom
oddelení NsP Topoľčany od 12.12.2016 do 16.12.2016 kde bol podrobený dňa 13.12.2016 ako je
uvedené - ošetreniu chronického ochorenia ramena, s nálezom zjazvovatenia burzy s kompletným
roztrhnutím m. supraspinator s retrakciou - stiahnutím, poškodením chrupavky a vzhľadom k retrakcii

šľachy a goutaierovi zošitie šľachy neindikoval. Pacientovi bola pri prvotnom vyšetrení dňa 20.05.2016
aj následných vyšetreniach stanovená všeobecná diagnóza pohmoždenie ľavého ramena. Pacient bol
liečený konzervatívne, neoperačne, pre pretrvávaní ťažkostí po rehabilitácii bolo indikované vyšetrenie
MRI s nálezom poškodenia rotátorovej manžety. Po dvojmesačnej pauze bolo indikované operačnériešenie. Tento postup liečby poranenie ramena je bežný aj v obdobných prípadoch. Liečenie pacienta
bolo predĺžené, nakoľko bolo indikované konzervatívne liečenie, a až po opakovaných rehabilitáciách
bez výraznejšieho efektu mu bolo doporučené operačné riešenie. Na základe MR nálezu zo dňa

23.08.2016 je konštatovaná výrazná tuková a degenerácia roztrhnutého nadhrebeňového svalu vľavo.
Iné úrazové zmeny v oblasti ľavého ramena nie sú dopisované. Z praxe je známe, že k roztrhnutiu
nadhrebeňového svalu v teréne chronicky degenerovaného svalu dochádza aj bez úrazu a minimálnym
násilím na končatinu. Operácia vykonáná na ortopedickom oddelení Topoľčany bola indikovaná na
základe nálezu po vyšetrení ľavého ramena magnetickou rezonanciou, čiže pre úrazové poškodenie

rotátorovej manžety, konkrétne nadhrebeňového svalu vľavo. Nakoľko sa jednalo o poúrazové zmeny
staršieho dáta a nález chronických degeneratívnych zmien na vyšetrení magnetickou rezonanciou, lekár
indikujúci operačný výkon použil oprávnenie tento termín. Keďže vzhľadom na degeneratívu sa nedala
manžeta ošetriť miniinvazívne, bol prevedený otvorený pokus zošitie manžety otvorenou cestou (reakcia
na otázku v písmene g). Obvyklá doba nevyhnutnej liečby následkov úrazu, aký utrpel žalobca je v
obdobných prípadoch 4 až 5 mesiacov. Znalec urobil záver, že reálna doba liečenia ľavého ramena

žalobcu bez intervalov medzi rehabilitáciami a operačným zákrokom je 95 dní.

28. Po zaslaní vyjadrení znalec MUDr. G. Frajka doplnil k bodu d) argumentáciu, v zmysle ktorej upriamil
pozornosť na absenciu komplikácií, ktoré žalobca ani nemal, avšak liečenie bolo podľa jeho názoru
predĺžené v dôsledku degeneratívnych zmien šliach ramenného pletenca. Tento fakt podopiera nie

zaujatosťznalca,alečistýfaktochronickomochoreníramena,kdeužzlyhalaakákoľvekliečba.Rovnako
doplnil, že aktívna liečba dátumovo prebiehala od 20.05.2016 do 05.06.2016 (17 dní), od 06.06.2016 do
13.07.2016 (48 dní) a od 24.07.2016 do 18.06.2016, čiže celkovo 84 dní. Vo vzťahu k ďalším 11 dňom v
znaleckom posudku uviedol, že neprebiehala aktívna, ale len pasívna liečba. Rovnako znalec na výzvu
súdu doplnil znaleckú doložku (č. l. 294).

29. Z odpovede na podanie žalovaného Národná banka Slovenska zo dňa 17.01.2018 (ako reakcia
sťažnosti na postup žalovaného v súvislosti s výškou poskytnutého plnenia) uviedla, že nevie záväzne
vyhodnotiť zdravotné aspekty podania právneho zástupcu žalobcu, preto považuje za vhodné, aby
znaleckédokazovaniepreukázaloobjektívnepoškodeniezdraviažalobcuatýmbolomožnébezpochyby

záväzne určiť rozsah nároku žalobcu na poistné plnenie z poistenia liečenia a z poistenia TNU podľa
tabuľky náhrad A Tabuľky TNU platných v čase uzavretia poistnej zmluvy.

30. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právne formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

31. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

32. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

34. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

35. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.36. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

37. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

38. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

39. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

41. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou existoval záväzkový
vzťah na základe poistnej zmluvy uzavretej dňa 19.01.2005, predmetom ktorej bolo investičné životné
poistenie, ako aj úrazové poistenie. Predmetná poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj
s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rovnako v konaní nebolo sporné, že žalovaná ako
veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti teda ako
dodávateľ a žalobca, ktorý je fyzickou osobou tak nekonal a teda bol spotrebiteľom a preto je uvedená

zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. V danom prípade o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj z toho dôvodu, pretože ju uzatvárala žalovaná
ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy spolu s jej súčasťami bol daný žalovanou
bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

42. V konaní nebolo sporné aký rozsah poistenia bol uzavretý predmetnou zmluvou, súčasne ani
skutočnosť, aká bola výška denného odškodnenia počas nevyhnutnej doby liečenia (100 Sk - 3,32
eura), ani to, že žalobca utrpel pracovný úraz. V konaní však bolo medzi stranami sporné, aká dĺžka
nevyhnutnej doby liečenia bola potrebná pre liečenie pracovného úrazu, ktorý utrpel v práci, v dôsledku

čoho si zranil ľavé rameno, použiteľnosť znaleckých posudkov, ktorý jednak predložil samotný žalobca
(súkromný znalecký posudok MUDr. D.. 1/2018), a v konaní vypracovaný znalecký posudok MUDr.
G. W. č. 28/2020) a napokon aj samotný výklad pojmu nevyhnutná doba liečenia a jeho ekvivalencia
so sémantickým obsahom pojmu sťažený (narušený) obvyklý spôsob života, ktorý je hmotnoprávnym
pedantom trestného práva, konkrétne skutkových podstát ublíženia na zdraví.

43. V zmysle vyššie uvedeného súd najskôr zameral svoju pozornosť na preskúmateľnosť, použiteľnosť
a presvedčivosť súkromného znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný MUDr. C. D. č. 1/2018.
V prvom rade súd poznamenáva, že nie je pravdivá argumentácia právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní, že žiadnym spôsobom nebol znalecký posudok spochybnený zo strany žalovanej po

obsahovej stránke, keďže táto tak učinila hneď v podanom odpore proti platobnému rozkazu, (č. l. 83
spisu), kde výslovne uviedla, že znalec sa vôbec nevyjadril k nevyhnutnej dobe liečby, rovnako sa ani
nezaoberal pomerom doby liečby za úraz a liečby pripadajúcej za degeneratívne zmeny. Následne aj
v duplike (č.l. 115 spisu) žalovaná celkom jasne uviedla, že predmetný znalecký posudok je pre účely
tohto konania absolútne nepoužiteľný, keďže sa nevyjadruje k nevyhnutnej dobe liečby a ani vplyvom

degeneratívnych zmien na dĺžku liečby. Okrem toho, žalovaná namietala aj použiteľnosť znaleckého
posudku, ktorý bol vypracovaný len pre účely posúdenia zdravotného stavu na stanovenie bolestného
a sťaženie spoločenského uplatnenia, čo sú nároky celkom iné od žalobného nároku, kde sa žalobca
domáha plnenia z poistnej zmluvy a to v dôsledku liečenia úrazu. Z uvedeného dôvodu tak súd muselvyhodnocovať jednak použiteľnosť predmetného znaleckého posudku, ako aj výklad trestnoprávne
exponovaného hmotnoprávneho termínu sťaženie obvyklého spôsobu života, ktorý obsahovo vôbec
nezodpovedá pojmu nevyhnutná doba liečby.

44. Sťaženie obvyklého spôsobu života je hmotnoprávny termín trestného práva, ktorý konkrétne
používa Trestný zákon v § 123 ako jedno z kritérií bližšie definujúce ujmu na zdraví v podobe ublíženia
na zdraví resp. ťažkej ujmy na zdraví a to pre účely subsumovania konkrétneho skutkového stavu, pod
skutkové podstaty trestného činu ublíženia na zdraví. Jedným z najzásadnejších kritérií posudzovania

charakteru ujmy na zdraví je doba liečenia. Liečenie znamená postupné zbavovanie sa organizmu
patologických stavov a nadobúdanie normálneho stavu zdravia, a to buď úplne prirodzenou cestou
(napr. zrastenie zlomeného nosa), alebo na základe ošetrenia (napr. zrastenie kosti v sadre), alebo na
základe systému umelých zásahov do procesu liečby organizmu (napr. podávanie liekov). Za koniec
doby liečenia nevyhnutné považovať čas, odkedy sa poškodenie zdravia vyliečilo do takej miery, že
už buď nie je výraznejšie sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (napr. po poranení chrbtice

poškodený ešte občas cíti isté bolesti, nie však veľké), alebo sa poškodenie zdravia vyliečilo len do
takej miery, že ho viacej nejde vyliečiť, a teda zanechalo trvalé následky (napr. po poranení svalstva na
nohe zostalo v dôsledku skrátenia svalu určité krívanie), alebo sa síce poškodenie zdravia ešte úplne
nevyliečilo, ale vyliečilo sa do dostatočnej miery a ďalšie zlepšovanie zdravotného stavu je príliš pomalé,
závisiace od rôznych faktorov ako spôsob života poškodeného, jeho návštevy rehabilitácií a podobne

(napr. po poranení chrbtice poškodený už môže bežne žiť, neodporúča sa mu ale zatiaľ zdvíhať ťažké
bremená a mal by chodiť na rehabilitácie).

45. Pojem sťaženie (narušenie) obvyklého spôsobu života však nie definované len dĺžkou trvania
práceneschopnosti. Preto pracovná neschopnosť sama osebe nie je rozhodujúcim znakom ublíženia na

zdraví či ťažkej ujmy na zdraví, i keď do určitej miery môže byť kritériom pri posudzovaní charakteru
poranenia. V tomto kontexte súd poznamenáva, že narušený obvyklý spôsob života žalobcu mohol
byť aj rok, ale ide o pojem ktorý absolútne nekorešponduje s významom nevyhnutná doba liečby. Inak
povedané, aj po skončení nevyhnutnej doby liečby mohol mať žalobca narušený obvyklý spôsob života,
preto podľa názoru súdu ide o pojem, ktorý je z obsahového hľadiska oveľa širší, a teda nemôže byť

totožný s termínom použitý vo všeobecných obchodných podmienkach poistnej zmluvy. Súdu je zrejmé,
že žalobca sa snaží, aby súkromný znalecký posudok bol akceptovaný pre účely tohto konania, avšak
súd musí súhlasiť so samotnou žalovanou, že predmetný znalecký posudok je absolútne nepoužiteľný
pre posudzovanie termínu nevyhnutná doba liečby, ktorý pojem však nie je totožný s pojmom sťažený
obvyklý spôsob život. Narušený a sťažený obvyklý spôsob života mohol (dokonca aj vzhľadom na trvalé

následky) žalobca môže mať, keďže mu pracovný úraz bránil (možno aj bráni) vo všetkých oblastiach
jeho života. Konkrétne to znamená, že znalec posudzoval obdobie, počas ktorého žalobca nemohol
vykonávať také obvyklé činnosti, ktoré vykonával pred samotným úrazom.

46. Naproti tomu, termín nevyhnutná doba liečby už len z pohľadu výberu použitých slovných

prostriedkov sama o sebe evokuje dobu, ktorá je potrebná na stabilizovanie zdravotného stavu do
takej miery, aby mohol poškodený alebo dotknutý subjekt riadne žiť, čo však neznamená, že ešte
stále nemôže byť v určitých činnostiach limitovaný úrazom alebo chorobou. Z tohto uhľa pohľadu ani
prípadný poukaz právneho zástupcu žalobcu na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, nie je

namieste použiť, pretože nejde o také výkladové nejasnosti, ktoré by vzbudzovali dôvodné pochybnosti
o obsahovom význame tohto pojmu. Aj pri použití iných výkladových metód, termín nevyhnutná doba
liečby nie je pojmom natoľko vágnym, aby súd pristúpil k aplikácií uvedeného ustanovenia len preto,
aby mohol použiť iný pojem, ktorý je výkladovo ustálený v Trestnom zákone (viď argumentáciu v bode
38), ergo narušený obvyklý spôsob života. Pokiaľ žalobca chcel, aby mu poistenie krylo aj prípady jeho

práceneschopnostimaluzavrieťešteširšiepoistenie,tedavybraťtaképripoistenie,ktorébyzodpovedalo
poistnému krytiu vzťahujúceho sa na obmedzenie jeho pracovnej spôsobilosti v dôsledku dočasnej
pracovnej neschopnosti. V širších súvislostiach, podľa názoru súdu, objasnenie otázky nevyhnutnej
doby liečenia, ani nie je otázkou úplne rýdzou právnou, ale má určitý, celkom významný presah do
roviny odbornej, ktorá sa dotýka práve odboru ortopédia, traumatológia. Z uvedeného dôvodu bolo vo

veci potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Aj z vyššie uvedeného výkladu pojmu sťaženie obvyklého
spôsobu života celkom jednoznačne rezultuje, že nejde o dobu, ktorá je s dobou práceneschopnosti, či
dobou nevyhnutnej liečby.47. Čo sa týka súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcom (vypracovaný MUDr. D.),
tento z obsahového hľadiska nie je dostatočne spôsobilým dôkazom na preukázanie nároku žalobcu
(predovšetkým pre absenciu odborne dôležitých otázok pre toto konanie), ktoré majú zásadný dosah

na právne posúdenie veci. V prvom rade, znalec MUDr. D. sa nevyjadroval k dobe nevyhnutnej liečby
(iba k dobe počas ktorej bol narušený, respektíve sťažený obvyklý spôsob života), vôbec nezohľadnil
degeneratívne zmeny, ktoré boli zistené pri liečení a operácií predmetného pracovného úrazu. V takom
prípade, pokiaľ znalec osobitne nevyhodnocoval pre konanie veľmi podstatnú skutočnosť, ako mohli
degeneratívne zmeny ovplyvňovať dĺžku práceneschopnosti žalobcu, aká doba liečenia mohla pripadať

na liečbu pracovného úrazu bez prítomnosti degeneratívnych zmien a aká doba na liečbu v prípade
prítomnosti zistených degeneratívnych zmien, potom ani samotná, len veľmi strohá odpoveď na
otázku č. 3 (určiť dobu liečbu poškodeného a dĺžku práceneschopnosti), v ktorej uviedol, že žalobca
sa liečil počas celej doby práceneschopnosti od 20.05.2016 do 06.05.2017 bez bližšie konkretizácie,
robia tento znalecký posudok nielen nepoužiteľným pre účely konania, ale aj nepresvedčivým. Z
obsahového hľadiska potom tento znalecký posudok nespĺňa také atribúty znaleckého posudku, ktoré

by po kvalitatívnej stránke bez pochýb riešili spornú otázku dĺžku nevyhnutnej liečby. Nezohľadnenie
degeneratívnych zmien a ich vplyv na dĺžku liečby je kľúčovou otázkou tohto konania, opomenutím
ktorých je znalecký posudok neúplný a nepresvedčivý. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť strán
práve na skutočnosť, že doba liečenia vôbec nemusí byť zhodná s dobou trvania práceneschopnosti,
preto pokiaľ znalec bližšie nevysvetlil, na základe čoho dospel k takému záveru, nemohol ani riadne

zadefinovať dobu liečenia. Takáto obsahová chyba má však zásadný charakter, čo je však odôvodnené
aj samotným zadaním vypracovania znaleckého posudku, t. j. pre účely určenia bodového hodnotenia
bolestného a bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Aj v dôsledku existencie takého
zadania je už vopred zrejmá procesná nepoužiteľnosť uvedeného znaleckého posudku, ktorá nie je
dôkazom na ustálenie nevyhnutnej doby liečenia v záujme unesenia dôkazného bremena žalobcom.

48. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že nevyhodnocoval správnosť odborných záverov, ktorú otázku
ani nemôže hodnotiť, keďže ide o riešenie odbornej problematiky, ale skúmal predovšetkým to, či
je predmetný znalecký posudok ako dôkaz použiteľný, či obsahuje riešenie sporných otázok medzi
stranami a v neposlednom rade, či je tento presvedčivým dôkazom a podkladom pre uplatnený nárok.

49. Právny zástupca žalobcu namietal zákonnosť znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný MUDr.
G. W. pod č. 28/2020, ktorý podľa jeho názoru nespĺňa formálne, ani materiálne požiadavky na
zákonný dôkaz. V prvom rade právny zástupca žalobcu namietal, že znalecký posudok neobsahuje
výpočet podkladov v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a

predkladateľoch. Túto námietku súd nepovažoval za relevantnú, keď znalec aj po výzve súdu presne
uviedol, že na strane 10 popísal presný výpočet podkladov z ktorých vychádzal, t. j. z výpisu účtu
poistenca, opisu chronologického postupu liečby, teda oboznámil sa s lekárskymi správami. V uvedenej
súvislosti však súd musí nevyhnutne poznamenať, že je to paradoxne sám žalobca, ktorý k uvedenému
znaleckému dokazovaniu pristúpil veľmi laxným spôsobom, keď na vyšetrenie k znalcovi nepriniesol

ani svoju zdravotnú dokumentáciu. Hoci sa sám znalec vyjadril, že nebola úplne podstatná, už sám
žalobca sťažil znalcovi jeho úlohu, pričom paradoxne bolo v jeho záujme, aby podložil dôkazne svoj
žalobný nárok. Ďalší právnym zástupcom žalobcu namietaný formálny nedostatok spočíval v absencii
vyhlásenia znalca, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Aj tento
dôvod považoval súd za právne irelevantný, keďže súd procesne predpísaným spôsobom vyzval

znalca, aby doplnil k znaleckému posudku znaleckú doložku, čím konvalidoval takéto pochybenie, ktoré
však spočívalo na jeho strane, keďže nie úplne podrobne pozná svoje povinnosti pri vyhotovovaní
znaleckého posudku. Podľa ustanovenia § 17 ods. 7 písmeno b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch
tlmočníkoch a prekladateľoch na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomne podaný
znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. Znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu na

odstránenie metodických alebo formálnych chýb v podanom znaleckom úkone z vlastného podnetu
alebo na výzvu zadávateľa. Znalec tak konvalidoval formálnu vadu, ktorú namietal v priebehu konania
právny zástupca žalobcu, v dôsledku čoho súd nemal pochybnosti o zákonnosti takého dôkazu. Okrem
toho, ak by súd aj akceptoval argumentáciu žalobcu, že znalecká doložka musí byť neoddeliteľnou
súčasťou znaleckého posudku a teda musí byť s ním zviazaná, takáto absencia by mohla spôsobiť len

to, žeby sa predmetný dôkaz posudzoval ako dôkaz listinou, čo však automaticky neznamená to, že by
takáto listina mala menšiu dôkaznú silu ako znalecký posudok. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje
so znaleckým posudkom, tento nerobí nepreskúmateľný a nepoužiteľným, keďže práve nie je úplne v
jeho prospech. Znalecký posudok bol v konaní vypracovaný práve za účelom odstránenia pochybnostío nevyhnutnej dobe liečby, ktorá je však dobou, kedy liečba naozaj aktívne aj prebiehala a to formou
vyšetrení alebo poskytnutím medikamentóznej liečby alebo inou obdobnou formou na dosiahnutie účelu
liečby, ktorým je odstránenie následkov úrazu alebo choroby.

50. Okrem iného, právny zástupca žalobcu spochybňoval nesplnenie úlohy odpovedať jasne, či liečenie
žalobcu bolo predĺžené z dôvodu komplikácií. K tejto námietke sa vyjadril znalec, ktorý súhrnne objasnil,
že komplikácie spomenuté nikde neboli, ale liečenie bolo práve predĺžené v dôsledku degeneratívnych
zmien ramenného pletenca, čo súd považoval za relevantné vysvetlenie. Okrem toho, právny zástupca

žiadal vysvetliť, niečo čo ani nebolo predmetom znaleckého posudku, žalobca mal komplikácie v
dôsledku chronického ochorenia, nie komplikácie v pravom slova zmysle z dôvodu pracovného úrazu.
Potom treba striktne diferencovať medzi komplikáciami v dôsledku úrazu a komplikáciami v dôsledku
zanedbania zdravotného stavu zo strany žalobcu, ktorý tak nemôže ísť na úkor žalovanej, ktorá takýto
stav objektívne nemohla zaviniť.

51. Ďalšia námietka, ktorú právny zástupca žalobcu skoncentroval do svojej záverečnej reči mala svoj
pôvod v doplnení vyjadrenia znalcom, ktorý presne špecifikoval konkretizáciu časových intervalov, kedy
prebiehala aktívna liečba, ktorá doba bola napokon zhodná s uzavretím poistnej udalosti zo strany
žalovanej. Jeho špecifikáciu súd neposudzoval ako doplnenie znaleckého posudku, preto nemusela
mať formu dodatku k znaleckému posudku tak ako to vyžaduje § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. o

znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ale viac-menej iba o vysvetlenie určitej časti záveru znaleckého
posudku. Vysvetlenie vôbec neobsahovalo nejaké nové skutočnosti, skôr len precizovalo už urobený
záver znalca, čo je dôvodom prečo nejde o doplnenie znaleckého úkonu, ku ktorému by bolo potrebné
pripojiť znaleckú doložku s uvedením čísla úkonu, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku. Aj keby
takýto dôkaz súd považoval iba za vyjadrenie, nemalo by to žiaden vplyv na právne závery, ktoré súd

prezentuje v tomto rozsudku.

52. Suma sumárum, súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 28/2020 MUDr. G. W., ktorý ustálil,
že reálna doba liečenia bola u žalobcu celkovo 95 dní, ktorá zodpovedá nevyhnutnej dobe liečby.
Súd takisto poukazuje, že podľa článku 1 bod 5 písm. c) Všeobecných poistných podmienok do

poistnej ochrany nie sú zahrnuté zhoršenie choroby následkom úrazu, preto aj prípadná obvyklá doba
nevyhnutnej liečby (otázka pod písmenom h) znaleckého posudku) mohla byť 4 až 5 mesiacov, ale z
dôvodu predĺženia doby liečenia na podklade degeneratívnych zmien v ramennom zhybe vľavo, nie však
z dôvodu existencie samotného pracovného úrazu. Predĺženie doby liečby sa podľa záverov znalca v
odpovedi na otázku pod písmenom i) konštatuje v oboch konzultačných listoch posudzujúcich lekárov.

53. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a

preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo. Strana má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením si dôkaznej povinnosti
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila.
Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom

občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie
rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento
dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu.

Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

54. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil žiadne relevantné
dôkazy v podobe lekárskych správ, ktoré by bez pochýb preukazovali dôvodnosť jeho skutkového
tvrdenia, že bez toho, aby došlo k pracovnému úrazu by žalobca obmedzený v pohybe ramenného

kĺbu a neexistovali by ani ďalšie ťažkosti, ktoré sa u žalobcu vyskytli v spojení s týmto úrazom
a ktoré pretrvávajú (napr. narušenie obvyklého spôsobu života žalobcu po zranení, či obmedzenie
žalobcu pri každodenných úkonoch). Takéto skutkové tvrdenia považoval súd za nesubstancované, a
čisto hypotetické, pretože žalobca nemôže tvrdiť niečo, čo ani nevie dôkazne preukázať a podložiť.To, že nebol liečený pred pracovným úrazom vo svojej podstate nič nemení na zisteniach znalca a
posudkových lekárov, ako aj lekára, ktorý v prepúšťacej správe po hospitalizácií uviedol ošetrenie chron.
ochorenia ramen, čo znalec reflektoval do zistenia o poúrazových zmenách staršieho dáta (odpoveď

pod písmenom g). Žalobca tak mal celkovo nárok na poistné plnenie za 95 dní, ktoré poistné plnenie
titulom denného odškodného počas nevyhnutnej doby liečby mu bolo z veľkej časti poskytnuté pred
podaním žaloby (celkovo za 84 dní) a čiastočne po vykonaní znaleckého dokazovania dňa 07.04.2021
(čo zhodne uviedli na pojednávaní zástupcovia strán sporu), žalovaná pristúpila k úhrade poistného
plnenia za ďalších 11 dní, čo zodpovedalo výsledku znaleckého dokazovania, ktoré súd vo veci vykonal.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

55. Keďže na pojednávaní vzal žalobca čiastočne žalobu len v časti istiny vo výške 36,52 eura späť
(keďže žalobcovi bolo vyplatené plnenie 36,52 eura v priebehu konania, v dôsledku čoho žalobcovi
už bolo vyplatené poistné plnenie titulom denného odškodnenia za celkovo 95 dní) patrí žalobcovi len
nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 36,52 eura s ktorou je žalovaná

v omeškaní od 03.02.2018 (ktorý dátum nikto vyslovene nerozporovala, aj vzhľadom na výsledok
znaleckého dokazovania) a to do 06.04.2021, čo predstavuje posledný deň omeškania, vzhľadom na
realizáciu úhrady zo strany žalovanej žalobcovi dňa 07.04.2021 a to v súlade s § 517 ods. 2 OZ a §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb, ktoré príslušenstvom je žalovaná povinná žalobcovi uhradiť do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže súd nezistil dôvod na uloženie dlhšej lehoty na plnenie. Nad

rámecuvedenéhosúdpoznamenáva,žepodľajehonázorusadostalažalovanádoomeškaniasplnením
peňažného dlhu voči žalobcovi, keďže znalecké dokazovanie ustálilo nevyhnutnú dobu liečenia na 95
dní (84 dní aktívnej liečby a 11 dní pasívnej liečby) ako súhrnné kritérium posudzovania nevyhnutnej
doby liečby, pričom žalovaná uhradila poistné plnenie za 11 dní až v priebehu konania po znaleckom
dokazovaní, v dôsledku čoho bola preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi,

preto súd považoval tento nárok žalobcu za preukázaný. Podľa názoru súdu, poistné plnenie, ktoré
vyplatilaza11dnínemôžepredstavovaťaniprípadnébezdôvodnéobohatenie,pretožebybolovrozpore
so znaleckým posudkom.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
59. Keďže súd rozhodol rozhodnutím ktorým sa konanie končí bol povinný rozhodnúť aj o nároku na
náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalovaná bola v konaní úplne úspešná (žalobca dosiahol úspech len v časti príslušenstva, ktorý

sa nezapočítava do úspechu v merite veci), vzhľadom nato, že súd žalobu čo do istiny úplne zamietol a
žalobca nedosiahol žiaden materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov
konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd v konaní nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré

by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP, keďže tieto súd
v konaní nezistil, ani ich existenciu netvrdili strany sporu.

60. Zároveň súd rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania, ktorému mu vznikli v súvislosti
so znaleckým dokazovaním, keďže znalcovi MUDr. G. W. za vyhotovenie znaleckého posudku č.

28/2020 bola časť jeho odmeny vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu, celkovo vo výške 221,73
eura, pretože žalovanou uhradený preddavok na trovy znaleckého dôkazu vo výške 600 eur nepokryl
úhradu odmeny znalca. Súd o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré v konaní platil rozhodol
na základe výsledku sporu podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca bol v konaní neúspešný, preto
je povinný nahradiť štátu trovy konania, ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov štátu podľa

jeho neúspechu v konaní, pričom o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva
štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, teda či štát má alebo nemá právo na náhradu výdavkov
vynaložených z rozpočtových prostriedkov súdu, súd v súlade s ustanovením čl. 4 ods. 1,2 CSPa s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti dospel k tomu záveru, že od štátu nemožno
spravodlivo požadovať, aby znášal náklady tohto sporového konania. Na strane žalovaného súd
nevzhliadoldôvodynaoslobodenieodsúdnychpoplatkov.Nazákladeuvedenéhosúdurobilzáver,žena

daný prípad je potrebné vo vzťahu k štátu analogicky aplikovať ustanovenie § 259 CSP a aj ustanovenie
§ 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne
povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Dôvodová správa zákonodarcu k ustanoveniu § 259 CSP
totiž uvádza, že toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Žiadne ustanovenie aktuálne
účinného procesného predpisu takýto nárok štátu alebo aj inej osoby výslovne nevylučuje. O výške

náhrady výdavkov štátu rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Nitra, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.