Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 44Ek/1440/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121320021
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hrušovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121320021.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H.. H. B., O. XX, XXX XX O. - Q. Č. P.,
H.: XX XXX XXX, právne zast.: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., Páričkova 15, 821 08 Bratislava-
Ružinov, IČO: 47 253 983, proti povinnému: REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol. s r. o., v
likvidácii, Cabanova 2189/8, 841 02 Bratislava, IČO: 36 286 541, zák. zast. (správca): Profesionálna
správcovská kancelária, k.s., Blagoevova 9, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 46 333

908,ovymoženie348,89EURspríslušenstvom,vedenejusúdnehoexekútoraMgr.AngelikaSlopovská,
so sídlom exekútorského úradu Zámocká 16, 811 01 Bratislava, IČO: 50 663 496, pod sp. zn. XXXEX
XXX/XX, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a s t a v u j e .

II. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov

vo výške 36,00 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Súd povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.04.2021 domáhal od
povinného vymoženia istiny vo výške 348,89 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu
- Uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.10.2020, sp. zn. XCbi/XX/XXXX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.11.2020 a vykonateľnosť dňa 14.11.2020 (ďalej len „Exekučný titul“).

2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 25.05.2021 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie pod sp. zn. 44Ek/1440/2021 pre súdneho exekútora Mgr. Angelika Slopovská, so sídlom
exekútorského úradu Zámocká 16, 811 01 Bratislava 1, IČO: 50 663 496, ktorý exekúciu vedie pod sp.
zn. XXXEX XXX/XX.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.05.2021 bolo zákonnému zástupcovi povinného
(správcovi) doručené dňa 27.05.2021 do elektronickej schránky. Návrh na zastavenie exekúcie
povinného bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 31.05.2021. Súd konštatuje, že návrh na zastavenie
exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

4. Dňa 11.06.2021 poverený súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo

dňa 28.05.2021, spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa04.06.2021, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.05.2021, výzvu pre oprávneného na vyjadrenie
zo dňa 31.05.2021 a vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 09.06.2021.

5. Povinný dňa 28.05.2021 podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom správcu konkurznej
podstaty podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že dňa
07.06.2012 bolo v Obchodnom vestníku SR č. R. XXX/XXXX uverejnené uznesenie Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 01.06.2012, ktorým súd vyhlásil konkurzné konanie voči Dlžníkovi (povinnému),
pričom predmetné konkurzné konanie nebolo do dnešného dňa ukončené. Správca úpadcu ďalej

uviedol,ževzhľadomnavyhláseniekonkurznéhokonanianemožnovzmysle§48ZKRzačaťnamajetok
podliehajúci konkurzu exekučné konanie. Správca záverom uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
exekúcia je vedená od počiatku neoprávnene, navrhuje, aby súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.06.2021

uviedol, že právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XCbi/
XX/XXXX - XXX zo dňa 16.10.2020 súd uložil povinnosť povinnému zaplatiť sumu 348,89 EUR
oprávnenému. Právny zástupca oprávneného uviedol, že v návrhu na začatie konania označil povinný
subjektvsúladesexekučnýmtitulom.Knávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieoprávnenýuviedol,že
návrh podala spoločnosť HMG Recovery, k. s., správca konkurznej podstaty úpadcu, pričom vo svojom

návrhu označila ako povinného úpadcu (nie správcu) a návrh na zastavenie konania odôvodnila tým, že
podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácie nemožno počas konkurzu začať exekučné konania.
Oprávnený ďalej uvádza, že v návrhu na začatie exekúcie neoznačil úpadcu, ale správcu konkurznej
podstaty. Oprávnený ďalej dodáva, že súd v základnom konaní vyhovel žalobe oprávneného a
zaviazal správcu nahradiť trovy konania. Pohľadávka oprávneného bola zo strany správcu neoprávnene

popretá, na podklade svojvoľného tvrdenia úpadcu, že došlo k jej úhrade. Oprávnený úhradu poprel.
Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že v súdnom konaní sa preukázalo, že správca konal svojvoľne,
žiadnym dokladom o úhrade popretej pohľadávky nedisponoval a teda nemohol pohľadávku platne
poprieť. Oprávnený uvádza, že v dôsledku uvedeného musel viesť dlhoročný spor (od 2012) voči
správcovi. Oprávnenému nie je zrejmé, z akého dôvodu je označený ako povinný úpadca, no ako tvrdí,

administratívna chyba na jeho strane nenastala. Na základe vyššie uvedeného má oprávnený za to, že
po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Z uvedeného
dôvodu považuje oprávnený návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný a navrhuje návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť a oprávnenému priznať trovy právneho zastúpenia vo
výške 28,98 Eur.

7. Súdny exekútor sa vo svojom podaní zo dňa 09.06.2021 vyjadril k doručovaniu písomností v tomto
exekučnom konaní a zároveň súdu uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí.

8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) v znení účinnom do 31. 12. 2015, oprávnenie úpadcu nakladať s
majetkompodliehajúcimkonkurzuaoprávneniekonaťzaúpadcuvoveciachtýkajúcichsatohtomajetku,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

14. Podľa § 47 ods. 3 ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2015, v konaniach prerušených podľa odseku
1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva

účastníkom konania namiesto úpadcu.

15.Podľa§48ZoKR,namajetokpodliehajúcikonkurzunemožnopočaskonkurzuzačaťkonanieovýkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania
sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo

k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému,
výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate;
akjeoprávnenýmveriteľzabezpečenejpohľadávky,výťažokexekútoraleboinývymáhajúciorgánvyplatí
veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol
vyhlásený.

16. Podľa § 100 ods. 1 ZoKR, z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených
pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu.

17. Podľa § 100 ods. 2 ZoKR, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj

a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s
týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak,
b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov,
c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli
uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu,

d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní.

18. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na
vykonanieexekúcie,aleajzaúčelomzisteniaexistenciedôvodupodľa§53ods.3Exekučnéhoporiadku,

pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď došlo
k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku.

19. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo
sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný
titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

20. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdeníuvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd

exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť.

21. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa správcu konkurznej podstaty úpadcu (povinného v tomto
konaní) skutočnosť, že vzhľadom na vyhlásenie konkurzného konania voči povinnému nemožno v
zmysle § 48 ZoKR začať na majetok podliehajúci konkurzu exekučné konanie.

22. Súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.
XK/X/XXXX zo dňa 01.06.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku pod číslom XXX/XXXX, S. dňa

07.06.2012bolvyhlásenýkonkurznamajetokdlžníkaREDEREALESTATEDEVELOPMENTspol.s.r.o.
v likvidácii, so sídlom Cabanova 2189/8, 841 02 Bratislava, IČO: 36 286 541 a do funkcie správcu bol
ustanovenýsprávca:CLCSprávcovia,v.o.s.,sosídlomPanenská18,81103Bratislava,značkasprávcu:
S 1519. Okresný súd Bratislava I, Uznesením sp. zn. XK/X/XXXX zo dňa 14.11.2014, zverejneným v
Obchodnom vestníku pod č. 224/2014 dňa 24.11.2014 ustanovil povinnému správcu: HMG Recovery,

k.s., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, zn. správcu: S 1565, IČO: 46 333 908 (v súčasnosti
Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Blagoevova 9, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO: 46 333 908).

23. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka,

ktorý predpokladá ustanovenie § 48 ZoKR, je že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas
trvania konkurzu začať exekučné konanie a už prebiehajúce konania sa zo zákona zastavujú. Nakoľko v
konkurze sa kolektívnym spôsobom uplatňujú a uspokojujú práva všetkých veriteľov (ide o tzv. generálnu
exekúciu), individuálny spôsob uspokojenia práv veriteľa prostredníctvom vedenia exekúcie je vylúčený.
Uvedené sa prejavuje práve v citovanom ustanovení § 48 ZKR, v zmysle ktorého počas konkurzu nie

je možné viesť voči konkurznej podstate exekučné konanie. Tým sa poskytuje konkurznej podstate
exekučná ochrana.

24. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky,
aby súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu začatia konkurzu, po začatí ktorého nie je

možné v zmysle ustanovenia § 48 ZoKR na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné konanie
a už začaté konanie by muselo byť zastavené.
25. Súd pre úplnosť ďalej uvádza, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekučnému súdu
dňa 30.04.2021 sa oprávnený voči povinnému domáhal vymoženia istiny 348,89 Eur a trov exekúcie na
podklade exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.10.2020, sp. zn. XCbi/

XX/.-XXX,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa26.11.2020avykonateľnosťdňa14.11.2020.Exekučným
titulom bolo rozhodnuté o výške náhrady trov súdneho konania na podklade Rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 27.02.2019, sp. zn. XD. - XXX, ktorým bol nárok na náhradu trov súdneho konania
priznaný žalobcovi (oprávnenému) voči žalovanému. Z výroku exekučného titulu vyplýva, že „žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi...“, pričom ako žalovaný je v záhlaví tohto uznesenia označený: HMG

Recovery, k. s., Červeňova 14, 811 03 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu REDE REAL
ESTATE DEVELOPMENT spol. s r. o. v likvidácii, Cabanova 2189/8, 841 02 Bratislava, IČO: 36 286
541, t.j. povinný v tejto exekúcii.

26. Exekučný súd sa na tomto mieste musí zaoberať aj argumentáciou oprávneného, že oprávnený

v návrhu na začatie exekúcie neoznačil úpadcu, ale iba správcu konkurznej podstaty, a to v súlade
s exekučným titulom. Exekučný súd k tomuto tvrdeniu uvádza, že síce návrh na začatie exekúcie
oprávnený pôvodne smeroval len voči správcovi konkurznej podstaty, ale opravou doručenou súdu dňa
25.05.2021 na základe výzvy súdu oprávnený opravil označenie povinného tak, že v časti C) návrhu na
vykonanie exekúcie (Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - povinní) označil povinného v zmysle

exekučného titulu ako úpadcu REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol. s r. o. v likvidácii, Cabanova
2189/8, 841 02 Bratislava, IČO: 36 286 541 a ako zákonného zástupcu (správcu) označil Profesionálnu
správcovskú kanceláriu, k.s., pričom v tomto znení bolo dňa 25.05.2021 vydané poverenie na vykonanie
exekúcie.27. Súd naviac k tvrdeniu oprávneného, že označil v návrhu na začatie exekúcie správcu konkurznej
podstaty a nie úpadcu uvádza, že samotný správca konkurznej podstaty nie je pasívne vecne

legitimovaným z exekučného titulu, pretože v rámci súdneho konania, v ktorom bol vydaný exekučný
titul vystupoval ako správca konkurznej podstaty, pričom konal v mene a na účet úpadcu. Oprávnený
mal naopak za to, že v predmetnom súdnom konaní povinný nevystupoval ako zástupca úpadcu, ale
sám bol stranou sporu so všetkými právami a povinnosťami v zmysle ustanovení Civilného sporového
poriadku, vrátane povinnosti nahradiť trovy konania protistrane v prípade neúspechu. Spornou medzi

účastníkmi konania sa tak stala otázka pasívnej vecnej legitimácie, teda to ktorému subjektu (správcovi
konkurznej podstaty alebo úpadcovi) bola uložená povinnosť nahradiť trovy súdneho konania v zmysle
exekučného titulu.

28. Po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu
povinného na zastavenie exekúcie. Možno konštatovať, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné,

že povinný v rámci súdneho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, vystupoval v pozícii správcu
konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bola spoločnosť REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol. s r.
o., v likvidácii, Cabanova 2189/8, 841 02 Bratislava, IČO: 36 286 541. Ako mylný však súd vyhodnotil
názor oprávneného, že povinný ako správca konkurznej podstaty mal v rámci tohto súdneho konania
postavenie sporovej strany, ktorej možno uložiť povinnosť náhrady trov konania.

29. Hoci § 47 ods. 3 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2015 hovorí o tom, že po vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu sa správca konkurznej podstaty podaním návrhu na pokračovanie v súdnom konaní
stáva účastníkom konania namiesto úpadcu, pri posúdení charakteru postavenia správcu v súdnom
konaní nemožno vychádzať izolovane len z uvedeného ustanovenia, ale je potrebné zohľadniť aj ďalšie

ustanovenia ZoKR. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje práve na § 44 ods. 1 ZoKR v znení účinnom
do 31.12.2015, ktorý upravuje, že vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa
tohto majetku s tým, že správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Z pohľadu hmotného práva
sa konanie správcu javí ako konanie mandatára, teda ako priame zastúpenie, keď právny úkon robí

síce zástupca, ale účinky z tohto právneho úkonu vznikajú priamo zastúpenému. Aj z uvedeného potom
vyplýva, že v súvislosti s účasťou správcu v súdnom konaní namiesto úpadcu má správca konkurznej
podstaty postavenie účastníka konania „sui generis“, pretože na konaní sa zúčastňuje úplne z iných
dôvodov ako strana sporu v zmysle CSP, pričom jeho účasť, postavenie a aj odvolanie upravuje osobitný
zákon (zákon č. 8/2005 Z.z.). V zmysle zákonnej úpravy je jeho povinnosťou v prípade potreby iniciovať

napr. incidenčné konanie prípadne súhlasiť s pokračovaním súdnych konaní, ktoré by mohli priniesť
aktíva do konkurznej podstaty úpadcu, a to pod následkom aj trestnej zodpovednosti. Je potrebné
zdôrazniť, že správca v súdnom konaní nenahrádza úpadcu, nemá osobný záujem na výsledku sporu a
ani z neho nijak priamo neprofituje. Všetky procesné či hmotnoprávne úkony v rámci súdneho konania
robí správca „v mene“ a čo je podstatnejšie „na účet“ úpadcu, čo tiež znamená, že tieto úkony svojimi

účinkami dopadajú priamo na úpadcu. Úspech či neúspech v spore tak nie je úspechom či neúspechom
správcu, ale samotného úpadcu. Tieto závery Exekučný súd podporuje aj poukazom napríklad na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Obdo 4/2009 z 24. februára 2010.

30. Napriek tomu, že v rámci rozhodovacej praxe sa možno stretnúť i s rozhodnutiami, ktoré sa

vyhýbajú označovaniu správcu konkurznej podstaty za zástupcu úpadcu, táto rozhodovacia prax nie
je jednotná. Aj tento Exekučný súd sa prikláňa k záveru, že v prípade správcu konkurznej podstaty sa
jedná o akéhosi zákonného zástupcu úpadcu. Totiž, vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu zaniká
úpadcovi procesná spôsobilosť, t.j. zaniká jeho schopnosť samostatne konať v tom rozsahu, v akom má
spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto procesná spôsobilosť

prechádza zo zákona na zákonného zástupcu, teda na správcu konkurznej podstaty ustanoveného
súdom na základe ZoKR (k uvedenému napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Obdo 8/2008 z 31. marca 2008). V tejto súvislosti si ale ďalej treba uvedomiť, že správca konkurznej
podstaty koná za úpadcu len počas zákonom vymedzenej doby, t.j. počas trvania konkurzu. Právna
argumentácia oprávneného tak nereflektuje stav, kedy by počas súdneho konania (iného než toho, ktorý

by bol vyvolaný samotným konkurzom) došlo k zrušeniu konkurzu na majetok úpadcu, a teda správca by
stratiloprávneniekonaťvmeneanaúčetúpadcu.Právevtakomtoprípadebystranousporu(účastníkom
konania) zostal sám úpadca, pretože zrušením konkurzu by sa obnovila jeho procesná subjektivita.
Podľa názoru tunajšieho súdu oprávnený účelovo smeruje exekučné konanie iba voči správcovi, a tozrejmezdôvodu,abysadomoholvymoženiapovinnostiprávevočisprávcovikonkurznejpodstaty,keďže
v prípade samotného úpadcu vzhľadom na vyhlásený konkurz možno mať pochybnosti o jeho bonite.

31. V neposlednom rade treba poukázať na to, že prezentovaný výklad Exekučného súdu podporuje i
odborná literatúra - Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C.
H. Beck, 2021, s. 432, ktorá uvádza, že: „Vyhlásením konkurzu úpadca nestráca právnu subjektivitu a
naďalej má spôsobilosť na práva a povinnosti a aj spôsobilosť na právne úkony v takom rozsahu, ako
ju mal do vyhlásenia konkurzu. Do spôsobilosti na právne úkony sa mu zasahuje tým, že obmedzuje

dlžníka ohľadne právnych úkonov, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu a výrazne, ak ide
o nakladanie s majetkom. Zákon „vnútil“ úpadcovi v záujme veriteľov „zákonného zástupcu“, ktorým
je správca, ktorý koná v menu úpadcu a na jeho účet. Konanie správcu má hmotnoprávne účinky
v prospech a na ťarchu úpadcu. Ak napríklad správca vymôže určité plnenie, jeho vlastníkom sa
stáva úpadca, aj keď toto plnenie alebo výťažok z jeho predaja sa použije na uspokojenie pohľadávok
veriteľov. Platí to, samozrejme, aj opačne, ak je správca zaviazaný na určité plnenie. Uspokojenie takejto

pohľadávky je možné len z konkurznej podstaty s výnimkou prípadov, keď je pohľadávka vylúčená z
uspokojenia ako napríklad trovy konania súvisiacich s konkurzom a pod. (§ 100 ods. 2). Po skončení
konkurzusúpohľadávky,ktoréneboliuspokojenépočaskonkurzu,vymáhateľnélenprotidlžníkovi,nikdy
nie proti osobe, ktorá vykonávala funkciu správcu.“ „Správca by bol zaviazaný osobne len vtedy, ak by
bol žalovaný za výkon funkcie z titulu zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil.“

32. V nadväznosti na vyššie uvedené právne úvahy tak Exekučný súd dospel k záveru, že pasívne
legitimovaným v zmysle exekučného titulu nie je povinný ako správca konkurznej podstaty, ale je ním
priamo úpadca, teda REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol. s r. o., v likvidácii, Cabanova 2189/8,
841 02 Bratislava, IČO: 36 286 541, za ktorú „len“ koná správca konkurznej podstaty, nie je však priamo

povinným. Od začiatku predmetného exekučného konania tak nemohli byť žiadne pochybnosti o tom, kto
bol v konaní povinným. Exekúcia na podklade predloženého exekučného titulu by tak mala postihovať
jedine majetok spoločnosti REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol. s r. o., v likvidácii, Cabanova
2189/8, 841 02 Bratislava, IČO: 36 286 541, na majetok ktorej by však mal podľa informácií z verejne
dostupných registrov naďalej prebiehať konkurz.

33. Exekučný súd v zmysle uvedeného a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie ako
aj následnou lustráciou v Obchodnom vestníku dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie bol
podaný dôvodne a nie je možné naďalej viesť exekúciu, nakoľko je tu dôvod na zastavenie exekúcie
podľa osobitného predpisu (zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov). Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú u povereného
súdnehoexekútorapodľa§61kods.1písm.d)Exekučnéhoporiadkuvcelomrozsahuzastavil.(I.výrok)

34. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

35. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

37. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

38. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor

predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.39. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

40. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

41. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017“) odmena exekútora je 20 % zo základu
na jej určenie.

42. Podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo
výške 10 % zo základu na jej určenie.

43. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti
aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

44. Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení
exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov

zahŕňa najmä
a) náklady na vedenie spisu,
b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií,
c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch,
d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných

elektronickými prostriedkami,
e) iné administratívne náklady.

45. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

46. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v
rozsahu 50 %.

47. O trovách súdneho exekútora zastavenej exekúcie rozhodol súd tak, že oprávnenému možno pričítať
dôvod zastavenia exekúcie vo vzťahu k osobe súdneho exekútora, keď podal návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému, a preto podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku je daný dôvod na
zaviazanieoprávnenéhonahradiťsúdnemuexekútorovináhraduvýdavkovexekúcievovýške36,00Eur.
Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku,

ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola
ukončená zastavením súdom z dôvodu, že nebola dôvodne začatá a teda ani nemala byť vedená. Keby
návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z
uvedených dôvodov zaviazal súd oprávneného podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu
paušálnych výdavkov, ktoré patria súdnemu exekútorovi vo výške 30,00 Eur podľa ustanovenia § 22

vyhlášky č. 68/2017 a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 6,00 Eur (základ dane 30,00 Eur)
podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. (II. výrok)

48. Ohľadom trov súdneho exekútora súd naviac uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného
podať návrh na vykonanie exekúcie, zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie

prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade,
ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia
§ 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi
patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky vo výške 60,00 Eur (znížená v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Vyhlášky č.68/2017
o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane
z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že

oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie
podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Rovnako tak v
prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý
by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom
na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím

mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie nepodal.

49. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

50. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

51. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

52. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia

na vykonanie exekúcie.

53. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia
§ 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie

exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok
teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie
predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených
trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej

zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného)
konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností
danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.

54. V ďalšom súd konštatuje, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej

súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť
sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s
ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených

nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie
či bránenie práv účastníka konania.

55. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.06.2021 uplatnil
nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu

na zastavenie exekúcie vo výške 28,98 Eur (26,56 Eur/2 + 10,87 paušál) + 4,83 Eur (DPH). Súd v
tejto súvislosti uvádza, že oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento nebol
procesne úspešný v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie. (III. výrok)56. Nakoľko si povinný náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil,
súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie nepriznal. (IV. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.