Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 4, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210402
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3512210402.5

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7C/290/2012-87

zo dňa 10. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal proti

žalovanému, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, nakoľko
nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu a žiadal, aby
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu vo výške 1.279,39 Eur a z
titulunemajetkovejujmysumuovýške255,88Euratrovykonania. Svojerozhodnutiepoprávnejstránke
odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, ods. 2, § 16 ods.1,

§ 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ako aj § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Zo spisu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5Er/23/2011, EX/18132/2011, súd prvej inštancie zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného POHOTOVSŤ, s.r.o. proti povinnej
Jitke Moravčíkovej, podal exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa
14. 01. 2011 a následne Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č. k. 5Er/23/2010-10 zo

dňa 06. 06. 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 06. 2011. Uznesením č. k. 5Er/23/2010-13 zo dňa 27. 07. 2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 08. 2011, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom exekučné konanie
zastavil. Okresný súd zo spisu Spr 2042/10 zistil, že žalobca podľa dňa 02. 09. 2010 sťažnosť a podnet
na preskúmanie zákonnosti postupu - prieťahy v konaní s odôvodnením, že neobdržal poverenie aj
napriek tomu, že spolu so žiadosťou o vydanie poverenia predložil všetky listiny potrebné k vydaniu

poverenia. Predsedníčka Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v tejto veci k sp. zn. 5Er/388/2010
odpoveďou zo dňa 14. 09. 2010 uvidela, že poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané, že právny
zástupca oprávneného bol vyzvaný na predloženie listín, ktoré sú nevyhnuté k posúdeniu splnenia
podmienok podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň bol súdom poučený o následkoch
nepredloženia žiadaných listín v stanovenej lehote, pričom právny zástupca oprávneného požadované
listinynedoplnil.Súdprvejinštancievychádzajúczoskutkovýchzisteníapríslušnýchprávnychpredpisov

považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za neodôvodnenú. Okresný súd poukázal na výklad pojmu
nesprávneho úradného postupu, ktorý uviedol NS SR vo svojom rozsudku 4Cdo 24/2004, podľa ktoréhotakýto pojem nemá legálnu definíciu, avšak v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť
ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo

s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Podľa záveru súdu prvej
inštancie z uvedeného vyplýva, že postup súdu zahrňujúci právne posúdenie veci, skutočnosť, že súd je
oprávnený v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul, na tento účel zistiť skutkový stav, vybrať a
aplikovať zvolený právny predpis na skutkový stav, ktorý následne nájde výraz vo vydanom rozhodnutí,
nemožno považovať za nesprávny úradný postup na účely zákona č. 514/2003 Z. z. a zodpovednosť

štátu za takýto nesprávny úradný postup je vylúčená. Rovnako neprichádza do úvahy zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože ani jedno rozhodnutie vydané v súvislosti s
konaním o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené pre nezákonnosť. Súd prvej
inštancie taktiež uviedol, že oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu skúmať exekučný titul -
rozsudok rozhodcovského súdu pred udelením poverenia vyplýva nielen zo zákonných ustanovení ale
aj z takmer jednotnej a dlhodobej súdnej praxe podporovanej aj rozsudkami Súdneho dvora Európskej

únie, a to najmä vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrígez Nogueira /C-40/08,
tiež poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, podľa ktorého ak
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo 291/2010 zo dňa 29. 03.

2011 pripustil možnosť exekučného súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z
hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a následne exekúciu zastaviť. Ďalej súd
poukázal aj rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, konkrétne na uznesenie IV. ÚS 60/2011 zo
dňa 03. 03. 2011, podľa ktorého pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho
za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o

návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená, potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho
vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Z tohto hľadiska sú potom
tvrdenia žalobcu o nesprávnom úradnom postupe súdu v uplatnenom nároku neopodstatnené, preto
nemohla žalobcovi za žiadnych okolností vzniknúť tvrdená materiálna škoda, resp. nemateriálna ujma.
Pokiaľ žalobca predkladal na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorý bol jeho pričinením vydaný

orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie, alebo z dôvodu plnenia v rozpore so zákonom, nemôže sa
odvolávať na nemožnosť ďalšieho uplatnenia svojho práva zo zmlúv o úvere pred súdom v dôsledku
veci rozsúdenej. Tento stav zapríčinil jedine oprávnený (žalobca) a pokiaľ mu vznikla škoda alebo
nemajetková ujma, zodpovedá si za ňu sám. Podľa záveru súdu prvej inštancie nie je pravdou, že
okresný súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 142 dní

od doručenia tejto žiadosti. Súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti v prípade, kedy zistil
nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu
posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky,
túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považoval súd v trvaní 142 dní za primeranú so
záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných žalobcom

s osobitou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny
úradný postup, žalobca vôbec nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy, ktorá by
bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Majetková škoda vyčíslená žalobcom v rozsahu istiny
a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v
dôsledku postupu súd, keď exekučný súd v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj

skúmal materiálnu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takéto konanie súdu nemohlo spôsobiť
škodu žalobcovi a z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. S
poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 OSP súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 OSP a to, že v spojení s ustanovením § 205 ods. 2
písm. a) OSP sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s ustanovením
§ 221 ods. 1 písm. f) OSP, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) OSP v
spojení s § 221 ods. 1 písm. g) OSP), okresný súd vec nesprávne právne posúdil, tým že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa ustanovenia § 205
ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h) OSP, okresný súd neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistenýskutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že okresný súd vec
prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 OSP s

tým, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Žalobca uskutočnil podanie, ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom
súdneho manažmentu je potrebné z konania vylúčiť, pričom skutočnosť, že krajský súd nevzhliadol
v žalobcom označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto

súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov. Čo sa týka konečného rozhodnutia
vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v
rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 OSP,
proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je
možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania
z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd

prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Súd sa tiež dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú.
Namietal porušenie svojho práva na kontradiktórne konanie, kedy žalobca ako strana sporu nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom o prednesoch

vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho
procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj
na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že
v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd
vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal

tiež na judikatúru Ústavného súdu, koncepciu spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť
súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na
rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či
tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami,
ktorých pôvod nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené

v exekučnom spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého
obsah a rozsah si určil sám, keď žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný
list. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky
počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti konaním dlžníka. Súd
však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy

informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov, publikačné výdaje,
poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou súd
dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov
pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je
jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami,

ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas
nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny
úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež na

skutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil,
prečonekonštatoval,žedošlokporušeniuprávažalobcunaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.
Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a
nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie
súdujepretovnútornerozpornéanapriektomu,žesúdzistilporušeniepráva,nekonštatovalhoanatejto

chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Uviedol, že sú irelevantné
úvahy súdu o tom aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil a tiež sú irelevantné úvahy o
podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej
sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastoliť
spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.4. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) platný v čase vydania

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti pôvodného procesného
predpisu OSP, posudzoval dôvody odvolania podľa jeho ustanovení.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku vecne správny.

9.Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancieprirozhodovanívzaldoúvahyvšetkyskutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a preto sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP a k odvolaniu žalovaného dodáva nasledovné:

10. Ak súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na exekúciu po uplynutí
15 dňovej lehoty, nemožno s poukazom na všetky okolnosti danej veci označiť jeho postup za rozporný
so zákonom. Okresný súd správne považoval lehotu 15 dní za lehotu stanovenú iba pre rozhodnutie
o udelení poverenia a nie aj pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti. Z dikcie ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu neplatí, ak súd rozhoduje o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a rovnako, ak je
ako exekučný titul predložené rozhodnutie rozhodcovskej komisie alebo ňou schválený zmier (§ 41 ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku). Oproti iným exekučným titulom je v tomto prípade exekučný súd
povinný preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska rozhodnutia vo veci samej (ustanovenie § 45 zákona

č. 244/2002 Z. z. rozhodcovskom konaní). Oprávnenie ako aj povinnosť preskúmavať rozhodcovský
rozsudok vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutie
z 06. 10. 2099 „Astrucom“). Z takéhoto zistenia vyvodil potom súd prvej inštancie aj správny právny
záver o tom, že nemožno konštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu ako predpokladu

zodpovednosti podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2013 Z. z. V tomto smere odvolací súd odkazuje na správne
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom uvedené právne závery sú ustálené aj judikatúrou
Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, a ani odvolací súd nemá dôvod sa od nich odkloniť.
11. Zo strany okresného súdu nedošlo ani k odňatiu možnosti konať pred súdom, ktorú žalobca
vidí v pojednávaní v jeho neprítomnosti, pretože dôvod, ktorý pre odročenie uviedol žalobca, teda že

je potrebné vyčkať rozhodnutia o ústavnej sťažnosti podanej pre rozhodovanie vylúčeným sudcom,
nemožno považovať za dôvod pre odročenie pojednávania tak ako to predpokladá ustanovenie § 119
OSP. O námietke zaujatosti zákonného sudcu bolo právoplatne a vykonateľne rozhodnuté nadriadeným
súdom v konaní, č. k. 19NcC/335/2012-11 tak, že zákonná sudkyňa Mgr. Stanislava Miklánková nebola
vylúčená, a preto okresný súd nemal dôvod vyčkávať na ďalšie rozhodnutia súvisiace s otázkou

jej zaujatosti. Občiansky súdny poriadok (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platný a účinný
procesný právny predpis upravujúci súdne konanie) upravoval postup súdu a účastníkov v občianskom
súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní tak, že ukladal súdu
nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1
OSP) a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, kedy sa má

pojednávanie konať. Ak súd nariadil pojednávanie, mohol vec prejednať v neprítomnosti predvolaného
účastníka len vredy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods.
2 OSP). Nakoľko môže účastník v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu, má aj tento zástupca
právo osobne sa zúčastniť súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávaní v neprítomnostizástupcu platí to isté ako o účastníkovi konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejdnaná verejne
a v jeho prítomnosti nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti
účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Možnosť prejednať

vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) je potrebné posudzovať vždy vzhľadom na všetky okolnosti
daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania pred súdom je právom
účastníka, a to v každom štádiu konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Zákon bližšie nešpecifikuje,
čo je potrebné považovať za dôležitý dôvod, ktorý by bránil možnosti prejednať vec v neprítomnosti
účastníka. Takýto dôležitý dôvod, pre povahu ktorého sa nemôže pojednávania zúčastniť účastník

konania, prípadne jeho zástupca, sa musí týkať predovšetkým jeho osoby a mal by sa vyznačovať
určitou mierou nepredvídateľnosti, mal by byť závažný a svojim rozsahom alebo z iných dôvodov by
mal obsahovať dôvodený znak ospravedlniteľnosti. Dôležitosť dôvodu je potrebné hodnotiť vzhľadom
na všetky okolnosti konkrétnej veci ako aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania. Súd ale
môže žiadosť o odročenie pojednávania posudzovať len pohľadu tých skutočností, ktoré sú prípadne
uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania. Žalobca v návrhu na zrušenie pojednávania považuje

za dôvod skutočnosť, že nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného
sudcu a pridelenie veci nestrannému súdu, pretože nesúhlasí s uznesením krajského súdu o tom,
že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Žiadal o prerušenie konania
a to do rozhodnutia o podanej sťažnosti Ústavným súdom SR. Podľa názoru odvolacieho súdu, v
zhode s názorom okresného súdu, riadne predvolaný žalobca (jeho zástupca) neuviedol žiadny dôležitý

dôvod, pre ktorý by sa nemohol pojednávania zúčastniť. Súd prvej inštancie preto správne pokračoval
v konaní a jeho postupom nebolo žalobcovi odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, oboznámiť sa s
obsahom spisu, zúčastniť sa vykonávania dôkazov a vypočuť si prednesy žalovaného a následne sa k
nim vyjadriť a prípadne navrhnúť, označiť a predložiť ďalšie dôkazy. Tohto práva sa žalobca sám svojou
neprítomnosťou na pojednávaní bezdôvodne vzdal.

12. Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, podľa ktorej mal vo veci konať a rozhodovať
vylúčený sudca, túto považuje odvolací súd za nedôvodnú. Žalobca namietal zaujatosť všetkých
sudcov Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorým bola prejednávaná vec náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom toho istého súdu.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19NcC/335/2012-11 zo dňa 17. 10. 2012 bolo rozhodnuté,
že sudkyňa Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom Mgr. Stanislava Miklánková nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 12.
2012. Samotná skutočnosť, že je okresným súdom prejednávaná vec náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom toho istého súdu v

inej veci, hypotézu právnej normy uvedenú v § 14 ods. 1 OSP nenapĺňalo. Z uvedeného dôvodu
už odvolací súd právoplatne rozhodol, že vyššie uvedená sudkyňa, nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také právne významné skutočnosti, ktoré
predpokladá citované ustanovenie OSP, pre ktoré by bolo možné mať za to, že rozhodol vo veci
nezákonný sudca. Z tohto dôvodu žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v

spojení s § 221 ods. 1 písm. g) OSP považuje odvolací súd za nedôvodný.

13. Neobstoja ani odvolacie námietky žalobcu, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam protistrany,
dôkazom a sám navrhovať dôkazy. Nariadením pojednávania a riadnym poučením podľa § 120 ods.
4 OSP okresný súd vytvoril žalobcovi možnosť uplatniť právo na kontradiktórny proces v plnom

rozsahu. Ako bolo uvedené, žalobca bez ospravedlniteľného dôvodu túto možnosť nevyužil, keď sa
pojednávania nezúčastnil bez toho, aby mal na to dôležité dôvody. Prejednaním veci v neprítomnosti
účastníkov konania nebola zo strany súdu odňatá možnosť konať pred súdom, konanie v danej veci
prebehlo pred súdom prvej inštancie s pojednávaním. Právny zástupca žalobcu aj žalovaný mali reálnu
možnosť predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo skončené

dokazovanie. Pred skončením dokazovania súd prvej inštancie vykonal poučenie strán podľa § 120
ods. 4 OSP a následne v súlade s § 118 ods. OSP uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.
Pokiaľ za tejto situácie nenavrhol žalobca pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania ďalšie
dôkazy, ostali neskoršie dôkazné návrhy v odvolacom konaní prípustné iba za podmienok podľa §
205a ods. 1 OSP, ktoré však naplnené neboli. Pre vykonanie dôkazu znaleckým posudkom v odvolacom

konaní, tak ako ho navrhoval žalobca preto neboli splnené procesné podmienky a pokiaľ sa jedná o
znalecký posudok o výške škody, bol by takýto dôkaz nadbytočný aj pokiaľ by bol procesne prípustný,
pretože v prípade nepreukázania nesprávneho úradného postupu, ako jednej zo základných podmienokvzniku škody je otázka samotnej výšky škody bezpredmetná. Okrem iného žalobcom uvádzaný znalecký
posudok nebol predložený ani spolu s podaným odvolaním.

14. Rovnako odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemá žalobcom vytýkané vady, keďže okresný
súd riadne zdôvodnil, prečo rozhodnutie vydané so zisteným časovým odstupom od podania žiadosti
o udelenie poverenia nepredstavuje nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch v
konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné zaoberať sa vznikom
prípadnejškodyanemajetkovejujmy,jepotrebnénajskôrzistiť,čibolsplnenýpredpokladzodpovednosti

žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., konkrétne existencia nesprávneho úradného
postupu, resp. zrušenia nezákonného rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy
v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb, pričom nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred

predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
príslušným orgánom (§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z.). Dôkazná povinnosť žalobcu spočívala v
preukázaní nesprávneho úradného postupu Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom a v predložení
dôkazu o vykonaní mimosúdneho prejednania nároku na náhradu škody s príslušným štátnym orgánom.
Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nevydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov,jenesprávnymúradnýmpostupompodľaprávoplatnéhorozhodnutiavydanéhovinomkonaní.
Ďalšou podmienkou podania žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku. Túto
podmienku musí splniť žalobca a splnenie tejto podmienky nie je možné zamieňať s vykonaním dôkazov
v procese dokazovania tak, ako to žalobca označil v žalobe, kedy ako dôkaz navrhol vykonať pripojenie

spisu žalovaného k predbežnému prerokovaniu nároku. Uvedené predpoklady v danej veci súd prvej
inštancie a ani odvolací súd nezistili.

15. Pokiaľ sa žalobca vo svojom odvolaní domáha z hľadiska skutkového deja jedinečnosti daného deja,
ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi ako v iných svojich

rozhodnutiach v obdobných veciach, odvolací súd zdôrazňuje že samotná žaloba ako aj odvolanie
sú z väčšej časti zmätočné a nezakladajú sa na skutkových zisteniach, väčšina odvolacích dôvodov
sa nevzťahuje na prejednávanú vec, nezodpovedá skutočnému stavu, ide o prekopírované podania,
aby boli zachytené odvolacie dôvody takmer vo všetkých prípadoch, v ktorých žalobca uplatnil proti
žalovanému svoje domnelé nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na súdoch SR.

Príkladmo odvolací súd uvádza, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený
sudca, že v meritórnom rozhodnutí sa súčasne rozhodlo aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie a pod.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387

ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku vecne správny.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP,
žalovanému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, trovy odvolacieho konania si neuplatnil
a tieto ani nevyplývajú zo spisu, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).