Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 20, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222010234
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8222010234.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
LucieBašistovejaJUDr.MonikyHalkociovejnaverejnomzasadnutíkonanomdňa21.03.2023,v trestnej
veci vedenej proti obžalovanému A. B. pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a/, ods. 3, písm. a/, písm. d/ Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/56/2022 zo dňa 20.12.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov uznal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom C. XXX, D. E. vinným zo zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, ods. 3, písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s poukázaním na § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona,
§ 138 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- od začiatku roku 2018 až do dňa 27.09.2020, v rodinnom dome č. XXX v obci C., okr. Bardejov
týral svoju manželku F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. G. XXX, okr. Bardejov spôsobom, že ju
ponižoval, pohŕdavo sa k nej správal, neustále ju sledoval a to tak, že nemohla chodiť nikam von bez
jeho súhlasu, v prípade, ak prišla neskoro domov od lekára, tak na ňu žiarlil a podozrieval ju, že chodí
za milencom, citovo ju vydieral a taktiež od nej násilím každý mesiac, minimálne 2 krát do mesiaca,
vynucoval pohlavný styk a to aj napriek tomu, že mu poškodená vravela, že má pritom bolesti, kde takto

u nej vyvolával strach a stres, čím jej týmto svojim konaním spôsoboval fyzické a psychické utrpenie a
ohrozovaljejfyzickéapsychickézdravievdôsledkučohosaupoškodenejrozvinulaorganickáúzkostne-
depresívna porucha.
Za to mu uložil podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. d/, j/, l/ Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona trest odňatia slobody v
trvaní 3 /troch/ rokov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil a

uložil probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného
zákona uložil skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch/ rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona
obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, v neprospech obžalovaného podal okresný
prokurátor odvolanie, v písomných dôvodoch ktorého sa nestotožnil so záverom okresného súdu, ktorý

u obžalovaného prihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d/, j/, l/ Trestného zákona, t.j. že
skutku sa dopustil ako osoba vyššieho veku; že sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval
a že až doposiaľ viedol riadny život a že priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona súd nemal
u obžalovaného za preukázané a ktorý dospel k záveru, že ukladanie trestu v zákonom stanovenej
trestnej sadzbe by bolo v danom prípade neprimerane prísne a tak súd poukazujúc na to, že popísaného
konania sa obžalovaný A. B. dopúšťal vo vzťahu k svojej manželke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti,

ako sám uviedol, takmer 50 rokov a tiež uviedol, že s ňou chce prežiť aj zvyšok svojho života, pretože
svoju manželku má stále rád, na hlavné pojednávanie sa dostavil v sprievode svojej manželky, ktorá zdôvodu uznania viny zo strany obžalovaného na hlavnom pojednávaní ako svedkyňa vypočutá nebola,
ale s vyhláseným rozsudkom, čo do výroku o treste, sa v plnom rozsahu stotožnila, náhradu škody voči
obžalovanému si neuplatnila, a taktiež vzhľadom na vek a zdravotný stav obžalovaného a konštatoval,

že uložený trest postačí pre nápravu a prevýchovu obžalovaného. S odkazom na znenie ustanovenia
§ 39 ods. 1 Trestného zákona neboli ale podľa názoru okresného prokurátora splnené podmienky pre
mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného A. B. vzhľadom na závažnosť trestného činu, ktorého sa
dopúšťal voči svojej manželke dlhodobo, čo potvrdila aj výpoveď syna obžalovaného v prípravnom
konaní. Odvolateľ tak považoval uložený trest za neprimeraný.

KrajskýsúdvPrešoveakoodvolacísúdnapodkladepodanéhoodvolaniapreskúmalvzmysle§317ods.
1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané by prihliadal prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Trestného poriadku, a nezistiac chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Trestného poriadku dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd nie je oprávnený nariaďovať súdu prvého stupňa, ako má hodnotiť zistené skutočnosti,
môže len preskúmať, či je toto hodnotenie súladné so zákonom uznaným pravidlom uvedeným v § 2 ods.
12 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd nemal dôvod pochybovať o tom, že súd prvého stupňa pri hodnotení relevantných
skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku,

keď pri tomto postupe zjavne logicky vyvodil skutkové a právne závery o všetkých skutočnostiach
potrebných pre uloženie zákonného, odôvodneného a spravodlivého trestu.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 3 Trestného
zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu

a jemu blízke osoby.

Na hlavnom pojednávaní okresný súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy
v predmetnej veci vykonal a ktoré pojal za základ pre svoje rozhodnutie o treste. Plynie z neho, že

pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z okolnosti uvedených v § 34 ods.4 Trestného
zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy. Prihliadal na úmysel obžalovaného a spôsobený následok, teda, že obžalovaný úmyselným
konaním narušil záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane blízkych osôb pred domácim násilím.

V prospech obžalovaného prihliadal až na tri poľahčujúce okolnosti, t.j. že skutku sa dopustil ako osoba
vyššieho veku; že sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval a že až doposiaľ viedol riadny
život, pričom nezistil prítomnosť niektorej z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona.
Takýto záver je správny, keďže na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený vzhľadom na to, že
do rozporu s trestnoprávnou normou sa dostal v menej závažnej veci a to v roku 1971 a má len tri

priestupky, navyše povahovo celkom odlišné od povahy predmetného zločinu, keďže išlo o priestupky
v cestnej doprave a v mieste bydliska nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno obžalovanému jednoznačne vytýkať evidentný sklon
k protiprávnej činnosti. Napriek predmetnému zločinu pritom nedošlo k nezvratnému narušeniu

rodinných resp. manželských vzťahov, pretože bolo skutočne preukázané, že za okolnosti nie celkom
bežne dlhotrvajúceho vzájomného spolužitia obžalovaného a poškodenej ako manželov v spoločnej
domácnosti, obžalovaný uvádzal, že s poškodenou ako svojou manželkou chce prežiť aj zvyšok
svojho života, pretože svoju manželku má stále rád, čomu sekunduje samotný postoj poškodenej,ktorá z dôvodu uznania viny zo strany obžalovaného na hlavnom pojednávaní ako svedkyňa síce
vypočutá nebola, ale s vyhláseným rozsudkom, čo do výroku o treste, sa v plnom rozsahu stotožnila,
náhradu škody voči obžalovanému si neuplatnila. Je tak vysoko perspektívne, že došlo k narovnaniu

narušených vzťahov. Za takých okolností, keď k tomu, na čo odkazuje okresný súd, teda vzhľadom
na vek obžalovaného a jeho zdravotný stav, v spojení s neprítomnosťou priťažujúcich okolností, no
až troma poľahčujúcimi okolnosťami, aj odvolací súd dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby
ustanovenej zákonom, ktorý dolnú hranicu trestnej sadzby v danom prípade určil až na 7 rokov by
bolo neprimerane prísne a pre nápravu obžalovaného postačí aj trest kratšieho trvania. Odvolací súd

považuje uvedené skutočnosti v podobe komplexu mimoriadnych pomerov a mimoriadnych okolností
spočívajúcich v početnosti poľahčujúcich okolností v spojení so zásadou zdržanlivosti pri trestaním, za
zohľadniteľné v takom rozsahu, ako to učinil súd prvého stupňa.

Pokiaľ súd prvého stupňa mimoriadne u obžalovaného znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby a obžalovanému za jeho protiprávne konanie uložil trest odňatia

slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov
s probačným dohľadom v spojení s povinnosťou počas skúšobnej doby sa podrobiť psychoterapii alebo
sa zúčastniť na psychologickom poradenstve, tak podľa názoru odvolacieho súdu ani v otázke druhu
ani v otázke výmery trestu zásadne nepochybil a uložil trest primeraný.

Odvolací súd poukazuje na podstatu primeranosti trestu ako prostriedku dosahovaného aplikovaním
zásady zdržanlivosti, ktorou sa dosahuje samotný účel trestu v podmienkach Slovenskej republiky.
Z hľadiska závažnosti konania, podľa znaleckého posudku č. 145/2021 MUDr. Stanislava Kollára, znalca
z odvetvia Psychiatria a odvetvia Sexuológia poškodenej, došlo v príčinnej súvislosti s predmetným

zločinom o ľahšie poškodenie duševného zdravia, a teda nedošlo k poškodeniu ťažšiemu. Znalec
dodal, že liečba úzkostne depresívnej poruchy započala 29.10.2020, pričom podstatné zlepšenie stavu
u poškodenej nastalo začiatkom roku 2021 a udržiavaciu liečbu užívala s perspektívou jej dlhodobého
pokračovania. Ako bolo uvedené vyššie, už počas samotného trestného konania bola ochotná vyjadriť
obžalovanému ako svojmu manželovi podporu, a je potom len primerané, zákonné a odôvodnené, ak

trestný súd vytvorí také podmienky, aby bolo pod výraznou hrozbou priameho výkonu trestu odňatia
slobody obžalovanému s prihliadnutím na vysoký vek obžalovaného a poškodenej a ich dlhotrvajúce
spolužitie umožnené správať sa k svojej manželke nie protiprávne, ale aby rešpektoval všetky jej práva
a slobody. To samozrejme platí aj vo vzťahu k tomu, že bude musieť akceptovať jej slobodu v otázke
sexuálnej vyladenosti oproti jeho sexuálnym potrebám a v tomto smere manželské vzťahy upraviť

tak, aby nedochádzalo k protiprávnej činnosti. V opačnom prípade, napriek svojmu vysokému veku
a zdravotnému stavu, napriek oľutovaniu trestnej činnosti sa obžalovaný vystavuje skutočnému riziku,
že stratí ten rozsah osobnej slobody, na aký je doposiaľ zvyknutý a že bude musieť strpieť obmedzenia
spojené s výkonom trestu v príslušnom stupni stráženia. Práve zo strany poškodenej, s ktorou žije
v spoločnej domácnosti mnoho desaťročí má ešte aj v súčasnosti evidentne vytvorené dostatočné

rodinné a citové zázemie na to, aby aj bez výkonu trestu v ústave na výkon trestu mohol byť naplnený
výchovný účel trestu a dovŕšená náprava obžalovaného, čo aj odvolací súd považuje za veľmi dôležité
nielen pre obžalovaného, ale pre pozitívnu a stabilnú situáciu jeho rodiny.

Pri komplexnom hodnotení všetkých požiadaviek § 34 Trestného zákona nebolo teda odôvodnené

a zákonné zasahovať do výroku o druhu ani výmery uloženého trestu v prospech ani v neprospech
obžalovaného.Odvolacísúduzatvára,žesúdprvéhostupňazohľadnil,takpridruhuakoajvýmeretrestu
odňatia slobody vrátane rozhodnutia o podmienečnom odklade výkonu trestu s probačným dohľadom
a výmere skúšobnej doby spolu s uloženou povinnosťou, všetky všeobecné aj individuálne zásady /
vrátane s tým súvisiaceho zohľadnenia závažnosti prípadu/ platné pre ukladanie trestov a uložený trest

zahrňujúci jeho jednotlivé výroky bol ukladaný v rámci zákonných trestných sadzieb.

Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu
okresného prokurátora vyhovel, podané odvolanie ako nedôvodné jednomyseľne zamietol.
jednomyseľne

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.