Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 1, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201152
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2216201152.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v sporovej veci žalobcu :

U. Q. P., J..P.. , I. : XX XXX XXX, P. P. W. XX, Ž. , proti žalovanému: T. S., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. XXXX/
XXX, F. L., o zaplatenie 9.656,30 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z úveru 9,90% ročne zo sumy 9.656,30,-€ od
1.12.2015 do 27.04.2024, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V časti nároku na zaplatenie riadneho úroku zo sumy 9.656,36 € vo výške 9,90% ročne od 28.4.2024
až do zaplatenia súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 28.01.2016 sa domáhal o zaplatenie 9.656,30 eur s príslušenstvom na
tom skutkovom základe, že žalovaný nesplatil pohľadávku žalobcovi na základe úverovej zmluvy Č..
XXXXXXXXXXXXXXXX ani po zosplatnení úveru.

2. Žalovaný sa k veci nevyjadril nakoľko sa zdržiava na neznámom mieste , preto súd
v zmysle § 116 CSP písomnosti žalovanému doručoval na úradnú tabuľu súdu.

3. Súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni istinu 9.656,30 eur, úrok 298,54
eur, úrok z omeškania 3,21 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.656,30 eur od
1.12.2015 do zaplatenia (I.), vo zvyšku žalobu zamietol (II.). Žalobkyni priznal náhradu trov konania v

rozsahu 100 % (III.). Rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ (zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čase uzatvorenia zmluvy), § 517 ods. 1, 2, § 565
O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou
zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretej stranami konania dňa 17. marca 2015, na základe ktorej
žalobkyňa poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 10.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať mesačnými splátkami vo výške 140,31 eur v počte splátok 108. Súd prvej inštancie dospel k

záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne obsahové náležitosti
zmluvy v zmysle ZoSÚ. Úrok z úveru za obdobie po jeho zosplatnení však súd prvej inštancie nepriznal
a žalobu v tejto časti zamietol s odôvodnením, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za obdobie do
splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania, kedy je povinný platiť úroky z omeškania (napodporusvojejargumentácieoznačilrozhodnutieNSSRR59/1998,akoajrozhodnutieÚSSRsp.zn.IV.
ÚS 476/2012). Súd prvej inštancie konštatoval, že od začiatku úroky prirodzene sledujú dohodnutú dobu
poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených

dôvodov však veriteľovi prislúcha právo skrátiť túto splatnosť. Niet zákonného kogentného pravidla,
podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po splatnosti úveru úroky popri úrokoch z
omeškania. Po nadobudnutí splatnosti úveru veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy vrátane
úrokov ku dňu splatnosti úveru. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu, žalobkyni boli priznané
aj úroky z omeškania. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % ročne aj z nezaplatených úrokov 298,54 eur od
1.12.2015 do zaplatenia. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov), keď žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná čo do istiny, priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti vo veci samej podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc
jeho zmenu vyhovením žalobe, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
Podľa názoru žalobkyne nárok na úrok z úveru trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov aj po
predčasnom zosplatnení, až do doby ich vrátenia.

5. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia odkázal v tejto súvislosti na Zbierku stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R 1/2021 č. 5
publikované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020
obsahujúce právnu vetu, že po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží
úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Konštatoval,

že riešenie predmetnej právnej otázky je preto v rozhodovacej súdnej praxi ustálené. Judikatúrou
formulovaný právny názor je potom potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3Cdo 198/2017).

6. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v publikovanom (R

1/2021) kde konštatoval, že pri spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva
obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ). To znamená, že doba trvania
zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave úverovej zmluvy absentuje
explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných
prostriedkov. V § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný

platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona o spotrebiteľských úveroch, nevyplýva
zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného
splatenia úveru. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku
čoho došlo k zosplatneniu dlhu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na

to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške,
na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník
disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky
sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je pritom inštitút slúžiaci ochrane veriteľa.
Ten však peňažné prostriedky nemá ale patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle

platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá
ako doba riadneho splácania úveru, pretože dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v
tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 ďalej argumentoval, že pre
spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je

platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by spotrebiteľ, ktorý
sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku
vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny,
zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to znamená

že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko
bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť dlžník - spotrebiteľ nemá v
prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže
spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výškuzmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená
cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu dojednanie, ktorým sa dlžník
- spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej

doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 O. z. Na druhej
strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, ak mu v dôsledku
nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda. Jeho právo zostáva zachované, po zohľadnení
zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.

7. Podľa záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 10. júna 2021 vo veci C-192/20, Prima
banka Slovensko a.s. proti HD, s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa
má smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať v tom zmysle, že nie je uplatniteľná na vnútroštátne ustanovenia, podľa ktorých spotrebiteľ,
ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu o úvere, nemôže byť povinný na základe

ustanovení tejto zmluvy v prípade predčasného zosplatnenia úveru platiť predajcovi alebo dodávateľovi
bežné úroky za obdobie od rozhodnutia o tomto zosplatnení až do skutočného splatenia požičanej
sumy, pokiaľ zaplatenie úrokov z omeškania a iných zmluvných pokút splatných podľa uvedenej zmluvy
umožňuje kompenzáciu skutočnej škody, ktorú predajca alebo dodávateľ utrpel.
.

8.Podľa § 391 ods.2 Civilného sporového konania, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi ako zmluva
o úvere Č..XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 17.3.2015, všeobecné obchodné podmienky Prima banka

Slovensko, a.s., výzva na predčasné splatenie úveru, sadzobník poplatkov, a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci:

10. Strany konania dňa 17.3.2015 uzavreli zmluvu o Ú. Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému výšku úveru - bezúčelový úver 10.000,- eur . Poplatok na

poskytnutie úveru bol určený sumou 500 eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver po 3,44 eur
mesačne, výška anuitnej splátky 140,31 eur, RPMN bolo určené vo výške 10,28 % a celková čiastka
úroku , ktorú musí klient zaplatiť bola určená sumou 15.653,48 eur. Na úrokoch z omeškania sa dohodli
strany na 5 %. Počet splátok 108, a splatnosť mesačných splátok bol určený 27 deň kalendárneho
mesiaca vo výške 140,31 eur. Konečná splatnosť úveru bola určená na dátum na 27.2.2024.

11.Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol zo strany
žalobcu listom zo dňa 30.11.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do 10.12.2015.

12. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona

sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.15. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti podľa psím. a/ až y/.

16. Podľa ust. § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd zistil, že zmluva má všetky náležitosti , ktoré sú predpokladom
úročnej a poplatkovej zmluvy v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Zz. a preto žalovaný okrem istiny je
povinný vrátiť aj úroky a poplatky .

18. Vzhľadom na túto skutočnosť súd žalobe v bode I. rozsudku v plnom rozsahu vyhovel.

19. Pokiaľ ide o otázku nároku veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho zosplatnení súd
opierajúc sa o už konštantnú judikatúru vyšších súdov , že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas
do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania.
Súd odkazuje na závery NS SR obsiahnuté v rozhodnutí R 59/1998, ktoré úsudky napokon akceptoval
i ÚS SR v rozhodnutí sp.zn. IVÚS 476/2012 z 18.9.2012. t.j. „pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje

celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru) , potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania
a nie úrokov z úveru“ Žiada sa dodať, že pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako
úroky, tak i lehotu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na
určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od
začiatku prirodzene sledujú úroky dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec

završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ
právo splatnosť skrátiť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť
zo zákona platiť po splatnosti úveru (po ukončení zmluvného úverového vzťahu) úroky popri úrokoch
z omeškania. Ak úver nie je po splatnosti splatený, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie jeho
finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom)

alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok
absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav
nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí
vzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestouto
nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok)

veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti
úveru (alebo jeho časti).

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol v časti ktorou žiadal žalobca o zaplatenie
9,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 9.656,30 eur od 1.12.2015 až do zaplatenia teda za dobu

po vyhlásení zosplatnenia úveru.

21. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

22. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Zo spisu vyplýva , že žalovaný so zaplatením dlhu sa dostal do omeškania a preto žalobcovi prináleží
aj úrok z omeškania vo výške 5 % nakoľko sa zmluvy strany dohodli na 5 % úrokoch z omeškania.

24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.26. Žalobca mal v konaní plný úspech čo do istiny a preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).

Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutia lehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.