Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 31T/90/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222010894
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Gilányi

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1222010894.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom dňa

30.11.2022 v Bratislave takto rozhodol:

r o z h o d o l :

Š. W. nar. XX.XX.XXXX v Bratislave
trvale bytom Senec

sa uznáva vinným, že

od presne nezisteného času najneskôr do 12:15 hod. dňa 12.06.2022 v Bratislave na autobusovej

zastávke s označením „Závodná", situovanej na križovatke ulíc Slovnaftská - Závodná smerom do
mesta, v kapsičke pripevnenej o stredovú tyč bicykla zn. LINCOLN, zelenej farby s výrobným číslom GK
0012100, neoprávnene pre vlastnú potrebu prechovával vrecúško s tlakovým uzáverom, v ktorom sa
nachádzalo 21 alobalových skladačiek s obsahom hnedej kryštalickej látky, o ktorej sa vyjadril, že ide
o heroín, pričom v predložených alobalových skladačkách sa nachádzal heroín s prímesou kofeínu a
paracetamolu o hmotnosti 2 191 mg obsahujúci účinnú látku heroín s celkovou hmotnosťou 311 mg, čo
možno považovať za najmenej 20 obvykle jednorázových dávok drogy a vec držal, hoci v danom čase

nedisponoval žiadnym povolením na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, pričom
heroín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny
omamných látok a pričom dňa 26.09.2012 bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp.
zn. 3T/5/2012 zo dňa 18.01.2012, právoplatným 26.09.2012 odsúdený pre trestný čin podľa § 187
ods. 1 písm. c) písm. d) zákona č. 140/1961 Zb., ktorý by v súčasnosti bol právne kvalifikovaný ako
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,

teda

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku inú ako z rastliny rodu konopa a bol už
za taký čin odsúdený,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 5 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzujePodľa § 172 ods. 5 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l), písm. n), §
37 písm. m) Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona
k trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu

3 (tri) roky.

Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
sa obžalovanému ukladá po dobu výkonu ochranného dohľadu zákaz požívania omamných a
psychotropných látok.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné liečenie
protitoxikomanické ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.10.2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu na obžalovaného
pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3,
ods. 5 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozsudku.

Obžalovanýpozákonnompoučeníurobilvyhlásenie,žesacítibyťvinnýzospáchaniaskutkuuvedeného
v obžalobe. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne vyhlásil,

že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach,
najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť
o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu, a dobrovoľne sa priznal a uznal
vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe uvedených

vyhlásení súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho
vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu,
v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom
o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, ktorý vypovedal o svojich osobných pomeroch,
že v prípade prepustenia by sa zdržiaval na Závodnej 20 v Bratislave, v dome, ktorý má v prenájme.
Zdravotný stav má v poriadku, má epilepsiu, ktorá sa neprejavuje, cíti sa ohľadom epilepsie v poriadku.
Lieky užíva na epilepsiu. Liečil sa na psychiatrii kvôli drogám, a to na Hraničnej v Bratislave, inak na
psychiatrii liečený nebol. Pred vzatím do väzby užíval drogy, bolo to veľa, t. č. drogy neužíva. Alkohol

neužíva. Má partnerku, je sebestačná, deti nemá a nikto nie je odkázaný na jeho osobnú starostlivosť
alebo vyživovaciu povinnosť. Majetok nevlastní. Má ponuku zamestnania formou brigády - pomocné
práce s nástupom ihneď. Príjem nemá. Ďalej vypovedal, že ľutuje svoj skutok. Drogy mal pri sebe pre
vlastnú potrebu a nie na ich predaj. Vypovedal, že počas prípravného konania spolupracoval s orgánmi
činnými v trestnom konaní. Podal svedectvo o distribúcii drog. Takto vypovedal opakovane pred orgánmi

činnými v trestnom konaní. Je ochotný sa podrobiť liečbe od drogovej závislosti. Po vykonaní trestu je
ochotný sa podrobiť ochrannému dohľadu a neužívať ďalej drogy. Chce sa drogovej závislosti zbaviť.
Súd o vierohodnosti výpovede obžalovaného nemal pochybnosti.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku z č. l. 109-119 postupom podľa

§ 268 ods. 2 Trestného poriadku. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný je závislý od
užívania heroínu a metamfetamínu, ide o dlhoročnú závislosť a znalkyňa navrhuje uložiť obžalovanému
ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou. Súd o vierohodnosti znaleckého posudku nemal
pochybnosti, závery posudku korelujú s výpoveďou obžalovaného o jeho užívaní drog.Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov. Z úradného záznamu z č. l. 70
vyplynulo, že obžalovaný svojou výpoveďou aktívne prispel k vyšetrovaniu trestnej činnosti. Súd o
vierohodnosti listinného dôkazu nemal pochybnosti, zistenia korelujú s výpoveďou obžalovaného o tom,

že pomáhal objasňovať trestnú činnosť. Z aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo,
že obžalovaný má v registri dvadsaťdeväť záznamov, pričom v šiestich prípadoch sa na neho hľadí,
akoby nebol odsúdený. V ostatných prípadoch bol odsúdený za prečiny krádeže, prečiny ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky, prečiny nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, prečin

nebezpečného vyhrážania, prečin výtržníctva a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp.
zn. 3T/5/2012 zo dňa 18.01.2012, právoplatným dňa 26.09.2012 za trestný čin nedovolenej výroby a
držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1
písm. c), písm. d) Trestného zákona. Súd o vierohodnosti dôkazu nemal pochybnosti.

Súd tak vyčerpal dôkazné návrhy strán a iné dôkazy potrebné pre naplnenie účelu trestného konania

súdu známe neboli.

V otázke viny súd uznal obžalovaného vinným tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pretože
obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby, ku ktorému obžalovaný vyhlásil svoju vinu
a súd toto vyhlásenie prijal, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.

V otázke trestu súd ukladal trest podľa § 172 ods. 5 Trestného zákona, t. j. v trestnej sadzbe desať
až pätnásť rokov. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol
na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným a súčasne na
to, aby iných trest odradil od páchania trestných činov, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na

výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal a aby trest
zároveň vyjadril morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Pritom súd prihliadal na ustanovenia §
38 Trestného zákona, pričom zohľadnil pomer a mieru priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností.

V rámci priťažujúcich okolností súd zistil priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný už bol odsúdený za trestný

čin (§ 37 písm. m) Trestného zákona), keďže obžalovaný bol mnohokrát odsúdený, ako skutočnosť
vyplynula z aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného. Vzhľadom na početnosť trestnej činnosti
obžalovaného a páchanie špeciálnej recidívy nebolo možné neprihliadať na to, že obžalovaný už bol
za trestnú činnosť odsúdený.

Vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, keď sa obžalovaný ku skutku priznal a jednoznačne vyjadril, že tento svoj skutok ľutuje a
už by viac tak nekonal. Súd ďalej zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona,
keď obžalovaný účinne počas konania napomáhal k riadnemu objasneniu skutkového stavu, keď aj na
základe výpovede obžalovaného bolo možné objasniť vinu obžalovaného na stíhanom skutku. Zároveň

obžalovaný napomáhal pri objasňovaní aj inej trestnej činnosti.

Súd tak konštatuje prevahu poľahčujúcich okolností. Súd preto podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona
mal ukladať trest odňatia slobody v trestnej sadzbe so znížením hornej hranice trestnej sadzby o jednu
tretinu, t. j. v trestnej sadzbe desať rokov až trinásť rokov a štyri mesiace.

Súd zároveň vzhľadom na kontinuálny postoj obžalovaného k stíhanému skutku, keď počas celého
konania sa doznával ku skutku, čo vyvrcholilo jeho vyhlásením o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku a zároveň napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti s poukazom na stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016,

na zjednotenie v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) a
písm. l) Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods.
1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a rozhodnutí súdov SR pod č. S 44/2017 posudzoval možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona. Podľa označeného stanoviska ak možno

páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda
nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad
maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c)Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Súd v tomto smere jednak poukazuje na to, že obžalovaný sa dopustil trestného činu podľa § 172
Trestného zákona v jeho najmenej závažnej forme - prechovávaním nedovolenej látky. Ustanovenie §
172 Trestného zákona má za cieľ postihovať predovšetkým distribúciu omamných a psychotropných
látok a tým tak minimalizovať ich škodlivé účinky na zdravie väčšieho okruhu ľudí. Ak teda páchateľ

trestného činu podľa § 172 Trestného zákona prechováva nedovolenú látku iba pre vlastnú potrebu
v množstve postihovanom podľa § 172 Trestného zákona (t. j. prevyšujúcom množstvo podľa § 135
Trestnéhozákona)ohrozujezáujemchránenýustanovením§172Trestnéhozákonavnajmenšejmožnej
miere, keďže nedochádza k ohrozeniu zdravia väčšieho okruhu ľudí. V danom prípade z vykonaného
dokazovaniajednoznačnevyplynulo,žeobžalovanýprechovávaltietolátkyibapresvojuvlastnúpotrebu.
Obžalovaný tak vypovedal a uvedenému záveru svedčia aj závery znaleckého dokazovania (č. l.

109-119), z ktorých vyplynulo, že obžalovaný je dlhodobým konzumentom metamfetamínu, pričom
(relatívne nízke) množstvo metamfetamínu, ktoré obžalovaný prechovával (20 obvykle jednorazových
dávok drogy) nasvedčuje tomu, že toto množstvo neprechovával za účelom ďalšej distribúcie, ale
skutočne výlučne pre uspokojenie vlastnej potreby. Súd tak túto okolnosť vyhodnotil ako okolnosť hodnú
zreteľa pre postup podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona.

Ďalej je v tomto smere potrebné poukázať tiež na kvalifikovaný znak stíhaného trestného činu podľa
§ 172 ods. 5 Trestného zákona. Zo systematiky Trestného zákona vyplýva, že zákonodarca ako
spoločensky nebezpečnejšie konanie ustanovil konanie páchateľa, ktorým opakuje trestnú činnosť,
čo je vyjadrené práve odkazovaným ustanovením § 172 ods. 5 Trestného zákona, ale aj ďalšími

ustanoveniami - napr. ustanoveniami § 37 písm. m), § 38 ods. 5, ods. 6, § 47 ods. 2, § 208 ods. 3 písm. c),
§ 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a i. Aj keď na rozdiel od ustanovenia § 208 ods. 3 písm. c) alebo
§ 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pri trestnom čine podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zákonodarca nedeterminoval závažnosť trestného činu časovým odstupom medzi skorším trestným
činom a recidívou tohto trestného činu, bude v každom prípade závažnejším, ak k recidíve trestného

činu podľa § 172 ods. 5 Trestného zákona dôjde s krátkym časovým odstupom (niekoľko mesiacov až
pár rokov - obdobne ako v prípade trestných činov podľa § 208 ods. 3 písm. c) a § 212 ods. 2 písm.
b) Trestného zákona), než keď k takejto recidíve dôjde s dlhým časovými odstupom (niekoľko rokov
až desiatky rokov). Uvedené vyplýva nie len z podstaty veci, kedy plynutím času dochádza prirodzene
k prchaniu účinkov odsúdenia a trestu na páchateľa, ale je vyjadrené aj samotnou právnou úpravou,

keď zákonodarca ustanovil, že môže dôjsť k zahladeniu skoršieho odsúdenia o. i. práve vzhľadom na
plynutie času (§ 92 Trestného zákona). V prejednávanej veci skorší trestný čin obžalovaného, za ktorý
bol odsúdený (trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/5/2012 zo dňa 18.01.2012,
právoplatným dňa 26.09.2012 za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej
látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona)

a ktorý mal vplyv na prísnejšiu kvalifikáciu prejednávaného trestného činu, spáchal obžalovaný viac
ako desať rokov pred spáchaním prejednávaného skutku. Vzhľadom na uvedenú okolnosť je závažnosť
recidívy obžalovaného podstatne nižšia, než ak by sa takejto recidívy dopustil v krátkej dobe. Aj keď
je vylúčené na túto okolnosť ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 172 ods. 5 Trestného
zákona neprihliadať, je nutné na túto okolnosť prihliadať pri vymeraní trestu. Súd tak aj túto okolnosť

vyhodnotil ako okolnosť hodnú zreteľa pre postup podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam
Trestného zákona.

V neposlednom rade je nutné poukázať na to, že obžalovaný sa počas prípravného konania ku skutku
doznával, z podania obžaloby vyplýva, že prokurátor výsledky vyšetrovania považoval za dostatočné pre

podanie obžaloby a obžalovaný navrhoval konať o dohode o vine a treste, minimálne pred prednesením
obžalobynahlavnompojednávaní,napriektomuprokurátornatakýtopostojobžalovanéhonereflektoval,
hoci konať s obžalovaným o dohode o vine a treste mohol.

Súd tak v súhrne uvedených okolností dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre postup podľa §

39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona, a preto obžalovanému uložil trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Pri konečnej výmere trestu súd zohľadnil jeho početné
recidívymenejzávažnýchtrestnýchčinov,pretosúdpovažovalzavylúčenéuloženiemiernejšiehotrestu,
než uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov.Keďže vzhľadom na výmeru trestu bol podmienečný odklad výkonu trestu zo zákona vylúčený (§ 34 ods.
6, § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 Trestného zákona), súd rozhodol o zaradení obžalovaného na výkon trestu.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, súd dospel k záveru, že možno
postupovať podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona a zaradiť ho do ústavu na výkon trestu s iným ako
maximálnym stupňom stráženia. S poukazom na postoj obžalovaného k svojej trestnej činnosti, s
poukazom na spôsob spáchania trestného činu, keď obžalovaný prechovával nedovolené látky výlučne

pre svoju vlastnú potrebu, ako aj s poukazom na to, že obžalovaný má záujem zbaviť sa svojej závislosti
od užívania návykových látok a podstúpiť ochranné liečenie a v tejto súvislosti sa mu ukladá ochranné
liečenie protitoxikomanické ústavnou formou, obžalovaný nepredstavuje také spoločenské riziko, že
by bolo potrebné ho zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Pri úvahe
o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s iným než maximálnym stupňom stráženia súd
zároveň prihliadol na to, že obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním skutku

vo výkone trestu odňatia slobody. Súd preto rozhodol o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona.

Pokiaľ obžaloba navrhovala popri treste odňatia slobody uložiť aj trest prepadnutia vecí - 2 ks mobilných
telefónov, súd v konaní nezistil splnenie podmienok podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona. Z dokazovania

nevyplynulo, že by 2 ks mobilných telefónov boli použité alebo určené na spáchanie stíhaného
trestného činu alebo že by boli výnosom zo stíhaného trestného činu. Preto súd trest prepadnutia veci
obžalovanému neuložil.

Súd zároveň podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad,

ktorého uloženie je obligatórne v prípade odsúdenia za obzvlášť závažný zločin. Vzhľadom na rozsiahlu
trestnú minulosť obžalovaného, ako aj v nadväznosti na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
uloženéhoobžalovanémupovažovalsúduloženieochrannéhodohľaduvtrvanítrochrokovzaprimeranú
dobu na naplnenie účelu ochranného dohľadu. Súd zároveň podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona uložil
v rámci ochranného dohľadu obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných

a psychotropných látok, keď obžalovaný spáchal stíhaný trestný čin práve v súvislosti s ich užívaním
a verbalizuje snahu prestať s ich užívaním. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že uloženie
takéhoto obmedzenia obžalovanému ho povedie k tomu, aby po vykonaní trestu viedol riadny život a
ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal.

Súd zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. d) a § 74 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné
liečenie protitoxikomanické. Súd sa v tomto smere stotožnil s návrhom znalkyne, pričom obžalovaný
jednoznačne verbalizuje vôľu podstúpiť takéto liečenie, čím sa zvyšuje miera účinnosti takéhoto liečenia.
Pokiaľ ide o formu liečenia, súd sa stotožnil s návrhom znalkyne na ústavnú formu liečby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Bratislava II, Drieňova 5, 827 02 Bratislava. Rozsudok nemôže napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť
výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

Okresný súd Bratislava II
dňa 30.11.2022