Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Peter Duman

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121207672
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2121207672.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr.
Daniel Ilavský a Mgr. Monika Hrašnová v mimosporovej veci navrhovateľa: E.POS GROUP s.r.o., IČO:
46 590 463, A. XX, B., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s. r. o., IČO: 36 862 282,
Kalinčiakova 25, Bratislava, o námietkach podaných proti odmietnutiu vykonania zápisu, na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22.12.2021, č. k. 36Nsre/21/2021-65, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu
vykonania zápisu – premiestnenie sídla navrhovateľa do zahraničia.

2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení na úvod skonštatoval, že navrhovateľ svojim návrhom

na zápis podaným 04.11.2021 požadoval vykonanie zmeny zapísaných údajov. Vyšší súdny úradník
16.11.2021 podľa § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZOR“) odmietol vykonať zápis do obchodného registra. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 8 ods. 3 v spojení s § 6 ods. 3 písm. a) ZOR tým, že návrh na zápis nebol
podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom. Navrhovateľ predložil súdu tlačivo návrhu na
zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti, v ktorom žiada zmeniť sídlo spoločnosti z pôvodného:

Javorová 10, 931 01 Šamorín na zahraničné sídlo: Kocsér 723/3,2755 Maďarsko. V zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na
podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis
priložiť v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je premiestnenie sídla z územia Slovenskej
republiky možné len pri Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (§ 16c), Európskej spoločnosti
(§ 16g) a Európskom družstve(§ 16k). Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka

v znení neskorších predpisov, zahraničná právnická osoba založená na účely podnikania môže
premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej
únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá
bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie sídla slovenskej
právnickej osoby do zahraničia. Keďže v uvedenom prípade ide o spoločnosť s ručením obmedzeným,
a nie o zahraničnú právnickú osobu, resp. o Európske zoskupenie hospodárskych záujmov, Európsku

spoločnosť ani Európske družstvo, premiestnenie sídla z územia Slovenskej republiky nie je možné.
Uvedený nedostatok je neodstrániteľný a nie je ho možné odstrániť v námietkovom konaní. O odmietnutí
vykonania zápisu a o dôvodoch odmietnutia vykonania zápisu bol navrhovateľ podľa § 8 ods. 4 ZOR
upovedomený oznámením o odmietnutí vykonania zápisu zo 17.11.2021. Navrhovateľ 29.11.2021 podal
proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky.3. Súd prvej inštancie preskúmal námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa § 285 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) v rozsahu danom § 6 a 7 ZOR a podľa § 286 ods.
1 a 2 CMP námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol z dôvodov, ktoré vysvetlil takto:

4. K premiestneniu sídla môže dôjsť len, ak tak ustanoví právo Európskych spoločenstiev (pokiaľ
pôjde o premiestnenie sídla právnickej osoby so sídlom v členskom štáte Európskej únie) alebo ak
to umožňuje medzinárodná zmluva. Navrhovateľ v námietkach súdu prvej inštancie nepredložil žiadne
prílohy. Vyhláška pripúšťa premiestnenie sídla z územia Slovenskej republiky do zahraničia len pri

Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (§16c), Európskej spoločnosti (§16g) a Európskom
družstve (§16k). Navrhovateľ nepožadoval výmaz právnickej osoby z obchodného registra a nepredložil
súdu „výmazový“ formulár. Navrhovateľ predložil súdu len návrh na zápis zmeny zapísaných údajov
o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, kde požadoval v časti sídlo – výmaz
celého sídla z obchodného registra. V súčasnosti registrovaný súd nemôže vykonať taký zápis
zmien, v ktorom by bola zapísaná právnická osoba bez sídla a súčasne stále zostala zapísaná

v slovenskom obchodnom registri aj po premiestnení jeho sídla do zahraničia. Navrhovateľ súdu
nepredložil dokumenty, ktoré by preukazovali, že právnická osoba je skutočne zapísaná v inom
zahraničnom obchodnom registri. Navrhovateľ v námietkach namieta, že v prípade iných registrových
súdov pri spoločnosti s ručením obmedzeným bol takýto zápis povolený, ale v daných prípadoch
navrhovatelia predložili súdu „výmazové“ formuláre a predložili dokumenty, že obchodné spoločnosti

sú zapísané v iných obchodných registroch (napr. The Companies act v Spojenom kráľovstve Veľkej
Británie a Severného Írska). Súd prvej inštancie zaujal názor, že v súčasnosti v slovenskej právnej
úprave nie dostatočne upravený postup pri premiestňovaní sídiel spoločností s ručením obmedzeným do
zahraničia. Výslovne je postup upravený len pri Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (§16c),
Európskej spoločnosti (§16g) a Európskom družstve (§16k). Ak by súd prvej inštancie pripúšťal, že aj pri

nedostatočnej právnej úprave je možné premiestnenie sídla do zahraničia aj pri spoločnosti s ručením
obmedzeným, tak navrhovateľ súdu predložil nesprávny formulár bez dokumentu, ktorý by preukazoval,
že obchodná spoločnosť je zapísaná v inom zahraničnom obchodnom registri. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie skonštatoval, že nie sú splnené podmienky na vykonanie navrhovaného zápisu do
obchodného registra, a preto námietky zamietol.

5. Navrhovateľ sa voči tomuto uzneseniu včas odvolal a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
ako nesprávne a arbitrárne zrušil a aby sa vyhovelo jeho návrhu na zápis zmeny zapísaných
údajov. Navrhovateľ zopakoval svoju argumentáciu z námietok, najmä uviedol, že právo Európskych
spoločenstiev[správneprávoEÚ–pozn.odvolaciehosúdu]ponímaslobodupodnikať,sloboduusadiťsa

v ktoromkoľvek členskom štáte, ako výraz voľného pohybu osôb v európskych spoločenstvách [správne
v EÚ – pozn. odvolacieho súdu]. Táto sloboda je zakotvená v čl. 43 a v čl. 48 Zmluvy o Európskom
spoločenstve. Podľa čl. 48 sa so spoločnosťami alebo firmami utvorenými podľa zákonov členského
štátu, ktoré majú v Spoločenstve svoje sídlo, hlavnú správu, alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti
pre účely tejto kapitoly zaobchádza rovnako, ako s fyzickými osobami, ktoré sú príslušníkmi členských

štátov. Spoločnosti alebo firmy znamenajú spoločnosti alebo firmy založené podľa občianskeho alebo
obchodného práva, vrátane družstevných spoločností a iných právnických osôb podľa verejného alebo
súkromného práva s výnimkou neziskových spoločností. Keďže bol prístup obchodných súdov –
obchodných registrov nejednotný, v týchto veciach sa súdy riadia rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ č.
106/16 a č. 210/06. Navrhovateľ odkázal tiež na iné rozhodnutia registrových súdov, ktoré po výmaze

sídla obchodnej spoločnosti túto vymazali z obchodného registra. Pokiaľ by sa súd prvej inštancie riadne
oboznámil s citovanými rozhodnutiami, musel by prísť k záveru, že premiestnenie sídla bez výmazu
spoločnosti a bez predchádzajúceho zápisu do iného registra právnických osôb je možné a súladné
s európskym, aj slovenským právom. Súd prvej inštancie sa oprel len o to, že neexistuje dostatočná
právna úprava a naviac vyhláška neobsahuje konkrétne formulárové tlačivo, pričom sa nevysporiadal

s predloženými rozhodnutiami.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou
proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 286 ods. 2 CMP), preskúmal dotknuté uznesenie
v napadnutom rozsahu (§ 379 CSP v spojení s § 65 CMP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66

CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Svojou prvou odvolacou námietkou navrhovateľ vytýka súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť
rozhodnutia, pretože sa nezaoberal rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, ktoré navrhovateľpredostrel v námietkach. Túto výčitku treba hneď na úvod odmietnuť, pretože odôvodnenie napadnutého
uznesenia plne vyhovuje kvalitatívnym požiadavkám stanoveným zákonom (§ 236 CSP), ktorý o. i.
vyžaduje,abyhosúdstručneodôvodnil.Súdbymalbyťvosvojejargumentáciiobsiahnutejvodôvodnení

predovšetkým koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť
príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to,
aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel,
boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj
spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Myšlienkový postup súdu musí

byť v odôvodnení každého rozhodnutia dostatočne vysvetlený nielen odkazom na zistené skutočnosti,
ale tiež na právne závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné
len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z
ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo
pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. Tieto požiadavky napadnuté
uznesenie spĺňa. To, že navrhovateľ so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí, ale ani to, keby boli

aj nesprávne, neznamená zmätočnosť napadnutého rozsudku, ktorá by mala predstavovať porušenie
práva žalovaného na spravodlivý proces.

8. Neobstojí ale ani druhá odvolacia námietka, ktorou navrhovateľ vytýka súdu prvej inštancie nesprávne
právne posúdenie veci na tom základe, že podľa navrhovateľa je premiestnenie sídla bez výmazu

spoločnosti a bez predchádzajúceho zápisu do iného registra právnických osôb možné a súladné
s európskym, aj slovenským právom.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Trnava v odd. Sro vo vložke č. 29168/T s dátumom zápisu 03.04.2012. Navrhovateľ

sa svojim návrhom domáhal zápisu zmeny zapísaných údajov, a to konkrétne výmazu svojho sídla z
obchodného registra. Ako prílohu priložil o. i. rozhodnutie jediného spoločníka z 25.10.2021 o zmene
sídla spoločnosti z adresy A. XX, XXX XX B., SR na novú adresu sídla: Kocsér 723/3, PSČ: 2755,
Maďarsko a o zmene zakladateľskej listiny v tomto zmysle. Rozhodnutie odôvodnil odkazom na § 26
ods. 1 Obchodného zákonníka, čl. 49 a čl. 54 Zmluvy o fungovaní EÚ a rozsudky Veľkej komory Súdneho

dvora EU č. C-210/06 a č. 106/16.

10. Návrh navrhovateľa bol podaný na základe toho, že jediný spoločník navrhovateľa prijal rozhodnutie
o premiestnení sídla na územie iného členského štátu EÚ (Maďarska). Súd prvej inštancie správne
posúdil podanie navrhovateľa podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) ako návrh na zápis výmazu sídla

navrhovateľa v dôsledku jeho premiestnenia do zahraničia. Z argumentácie navrhovateľa, ktorou sa
bránil požiadavke zrušenia spoločnosti a jej výmazu, ako aj z toho, že v odvolaní nespochybnil
východiská súdu prvej inštancie, vyplýva, že po prijatí rozhodnutia o premiestnení sídla navrhovateľ
nebol zapísaný do obchodného registra na území Maďarska. Zo spisu je tak zrejmé, že sa navrhovateľ
domáhal premiestnenia sídla svojej spoločnosti, hoci doposiaľ nedošlo k jeho zrušeniu, ale ani k

likvidácii a výmazu z obchodného registra na území SR po skončení likvidácie. Súd prvej inštancie teda
navrhovateľovi aj v súvislosti s navrhovateľom uvádzanými prípadmi, keď došlo k zápisu premiestnenia
sídla niektorých spoločností v slovenskom obchodnom registri, v podstate vytýkal, že navrhovateľ nebol
po rozhodnutí o premiestnení sídla do Maďarska zapísaný do maďarského obchodného registra. Súd
prvej inštancie tak v zásade pripustil, že sídlo možno premiestniť na územie iného členského štátu

(bez straty právnej subjektivity) za predpokladu zápisu v registri krajiny nového sídla spoločnosti, ktorý
predchádza jej výmazu z obchodného registra v Slovenskej republike.

11. Odvolací súd s takýmto záverom a právnym posúdením súhlasí. Súd prvej inštancie v oznámení
o odmietnutí vykonania výmazu z obchodného registra, ako aj v napadnutom rozhodnutí podrobne

vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru o nesplnení podmienok na zápis výmazu sídla navrhovateľa z
obchodného registra. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje, a preto odkazuje
na napadnuté uznesenie a jemu predchádzajúce odmietnutie vykonania zápisu (§ 387 ods. 2 CSP). Pre
poriadok ešte odvolací súd dopĺňa tieto úvahy:

12. Pokiaľ ide o navrhovateľom zdôrazňované rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, odvolací
súd nesúhlasí so závermi, ktoré z nich (stručne a bez vecnej argumentácie) vyvodzuje navrhovateľ. Z
judikatúry Súdneho dvora EÚ v oblasti slobody usadzovania totiž vyplýva, že: 1. spoločnosť založená na
základe vnútroštátneho právneho poriadku existuje len na základe vnútroštátneho práva, ktoré určujejej založenie a činnosť (pozri rozsudok vo veci Daily Mail, bod 19, rozsudok vo veci Uberseering, bod
67 a rozsudok vo veci Cartesio, bod 104); 2. Zmluva o založení EÚ považuje rozdiely vnútroštátnych
úprav v oblasti slobody usadzovania sa za problém, ktorý nie je vyriešený ustanoveniami Zmluvy o

slobode usadiť sa, a ktorý by sa mal vyriešiť na základe legislatívnych prác alebo prác na vzájomnom
dohovore (pozri rozsudok vo veci Uberseering, bod 70); 3. možnosť spoločnosti platne založenej podľa
práva jedného členského štátu premiestniť do iného členského štátu svoje štatutárne alebo skutočné
sídlo bez toho, aby stratila právnu subjektivitu, sa určuje podľa vnútroštátneho právneho poriadku, podľa
ktoré bola táto spoločnosť založená (pozri rozsudok vo veci Uberseering, bod 70); 4. členský štát má

možnosť uložiť spoločnosti založenej podľa svojho právneho poriadku obmedzenia premiestnenia jej
skutočného sídla mimo svojho územia, ak si má táto spoločnosť zachovať právnu subjektivitu, ktorú
má podľa práva tohto členského štátu (pozri rozsudok vo veci Cartesio, bod 107); 5. členský štát má
teda možnosť definovať väzbu vyžadovanú na zachovanie tohto postavenia, táto možnosť voľby zahŕňa
možnosť pre tento členský štát, aby neumožnil spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje jeho vnútroštátne
právo, zachovať si toto postavenie, keď sa tá chce zreorganizovať v inom členskom štáte premiestnením

svojho sídla na územie posledného uvedeného štátu, prerušiac tak väzbu, ktorú stanovuje vnútroštátne
právo členského štátu, kde bola spoločnosť založená (viď bod 110 rozsudku vo veci Cartesio); 6. hoci
príslušnénariadenia(pozriďalšíbodtohtouznesenianižšie)stanovujúnaozajmechanizmusumožňujúci
novým právnym subjektom, ktoré sú tam upravené, premiestniť svoje sídlo uvedené v stanovách, a
teda tiež svoje skutočné sídlo, pričom tieto dve sídla sa musia nachádzať v tom istom členskom štáte,

do iného členského štátu bez toho, aby to viedlo k zrušeniu pôvodnej právnickej osoby a vzniku novej
právnickej osoby, takéto premiestnenie stále nevyhnutne zahŕňa zmenu, pokiaľ ide o vnútroštátne právo
uplatniteľné na subjekt, ktorý premiestnenie vykonáva (viď rozsudok vo veci Cartesio, bod 117).

13. Z vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právnické osoby založené podľa

práva členského štátu EÚ majú právo premiestniť svoje sídlo, ktoré vyplýva z čl. 49 a 54 Zmluvy
o fungovaní EÚ. Právna úprava je však koordinovaná naprieč EÚ len v prípade nadnárodných
právnych foriem podnikania, medzi ktoré patrí európska akciová spoločnosť, európske zoskupenie
hospodárskychzáujmovaeurópskedružstvo[nariadenieRady(ES)č.2157/2001ostanovácheurópskej
spoločnosti (SE), nariadenia Rady (ES) č. 2137/85 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov

a nariadenia Rady (ES) č. 1453/2003 o stanovách Európskeho družstva (SCE)]. Pripravovaná 14.
smernica, ktorá mala riešiť situáciu ostatných foriem právnických osôb založených podľa vnútroštátneho
práva jednotlivých členských štátov jednotne na celom území EÚ, prijatá nebola. Z vyššie uvedenej
judikatúry je ale zrejmé, že členské štáty môžu prijať úpravu garantujúcu ochranu práv pri tomto procese
vo vzťahu k tretím osobám, ktorá však musí byť primeraná a zodpovedajúca slobode usadzovania sa.

Nielen na úrovni práva EÚ pri nadnárodných subjektoch, ale aj vo vzťahu k cezhraničnému zlúčeniu sa v
rámci právnej úpravy na území Slovenskej republiky uplatňuje požiadavka väzby, t. j. zachovania právnej
ahospodárskejkontinuityobchodnýchspoločností.IdetuoukončeniepodnikanianaúzemíSRazačatie
podnikania v zahraničí z dôvodu cezhraničného zlúčenia. Odvolací súd nevidí žiaden zmysluplný dôvod,
aby premiestnenie sídla slovenskej právnickej spoločnosti do iného členského štátu EÚ nepodliehalo

požiadavke existencie väzby, a riadilo sa teda menej prísnymi podmienkami.

14. Je tiež nelogické, aby sa požiadavka zachovania kontinuity právnej subjektivity pri premiestnení
sídla do zahraničia považovala za bránenie, či nebodaj znemožnenie práva usadiť sa vo vzťahu
k navrhovateľovi. Právo usadiť sa vykoná práve zápisom právnickej osoby do zahraničného registra ešte

pred jej výmazom zo slovenského obchodného registra. Len tak sa zároveň dodrží kontinuita a zásada
ekvivalencie, ktorá je prejavom požiadavky ochrany a právnej istoty tretích osôb, t. j. napr. veriteľov vo
vzťahu k navrhovateľovi, pri premiestnení sídla pri prípadnom uspokojovaní pohľadávok alebo ochrane
iných práv tretích osôb. V prejednávanej veci pritom navrhovateľ ani netvrdí, že by nebol schopný
dosiahnuť zápis v maďarskom obchodnom registri a neuvádza žiadne dôvody, ktoré by umožnili prijať

záver, že požiadavka predchádzajúceho výmazu navrhovateľa zo slovenského obchodného registra
bráni navrhovateľovi v jeho práve usadiť sa v Maďarsku.

15. Práve v dôsledku navrhovateľom citovaného rozsudku vo veci Cartesio sa v praxi začali realizovať
premiestenia zapísaných sídiel spoločnosti z jedného členského štátu do druhého pri dodržaní

nasledovnej postupnosti krokov: rozhodnutie o zmene právnej formy na právnu formu nového členského
štátu, splnenie obligatórnych náležitostí zápisu, zápis v novom členskom štáte do obchodného registra,
výmaz v starom členskom štáte z obchodného registra (PATAKYOVÁ, M. a kol.: Obchodný zákonník.
Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 85).16. Napadnuté uznesenie je plne v súlade s východiskami, ktoré predostrel odvolací súd, a zodpovedá
aj judikatúre Súdneho dvora Európskej únie vrátane rozsudkov, ktorými argumentoval navrhovateľ.

Nie je to preto súd prvej inštancie, ale navrhovateľ, kto sa s citovanými rozhodnutiami nedostatočne
vysporiadal.

17. Odhliadnuc od toho, že navrhovateľ celkom zjavne nesplnil podmienky na zápis výmazu sídla pre
jehopremiestneniedozahraničia,správnyjetiežzáversúduprvejinštancie,ženávrhjeneúplný,pretože

nebol podaný na tlačive ustanovenom vyhláškou [§ 6 ods. 2 písm. a) ZOR], v dôsledku čoho ho bolo
treba aj odmietnuť [§ 8 ods. 3 ZOR].

18. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd nevidí dôvod, aby sa odkláňal od skutkových a
právnych záverov súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho musí odvolanie navrhovateľa vyhodnotiť ako
nedôvodné.

19. Keďže všetky odvolacie námietky navrhovateľa sú neopodstatnené, odvolací súd nezistil žiadne
dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§ 389 CSP) a neboli
splnené ani podmienky na jeho zmenu (§ 388 CSP). Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok).

20. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok § 420 CSP a § 78 CMP. Dovolanie možno
podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Vdovolanítrebapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže

ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.