Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118216833
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1118216833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľa (manžela): P.. F.
U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko F. č. XXX/XX, W., zastúpeného: JUDr. Peter Bilkovič, advokát, Strojnícka
č. 8, Bratislava, proti odporkyni (manželke): M. U., nar. XX.XX.XXXX, rodená O., bydlisko A. D. č. XXX,
X., okres N., o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I,
zo dňa 19.03.2021, č.k. 8Pc/25/2018-463, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie rozviedol manželstvo P.. F. U., nar. XX.XX.XXXX a M. U.,
nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu obce
Q., vo zväzku G.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX a s použitím § 52 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Prijatý výrok právne odôvodnil § 18, § 22, § 23 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“), keď po vykonanom
dokazovaní zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 10.12.1982 pred bývalým Miestnym národným
výborom Varín (u oboch sa jedná o prvé manželstvo), z manželstva sa narodilo šesť už plnoletých detí,
manželia od apríla 2019 nežijú v spoločnej domácnosti v byte na adrese bydlisko F. č. XXX/XX v W., v
ktorom po odchode manželky ostal bývať manžel a manželka býva v zdedenom rodičovskom dome na
adrese A. D. č. XXX, X. v okrese N.. Konštatoval, že návrh na rozvod manželstva podal dňa 17.10.2018

manžel, s návrhom manželka dňa 01.04.2019 súhlasila, počas konania (dňa 10.06.2019) zobral manžel
návrh na rozvod späť, žiadal rozvodové konanie zastaviť (dôvodiac tým, že chce, aby sa manželka
podrobila liečbe jej psychického stavu), manželka dňa 10.07.2019 nesúhlasila so späťvzatím návrhu.
Následne súd podľa § 95 ods. 1 C.m.p. rozvodové konanie nezastavil, pokračoval v konaní, ďalej sa
zaoberal vyhodnocovaním splnenia všetkých zákonných predpokladov podľa § 23 ods. 1 Zákona o
rodine a na základe vykonaného dokazovania ustálil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené,
trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel a že obnova manželského vzťahu medzi

účastníkmi konania nie je možná. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že počas celého konania viedol
účastníkov (i s poukazom na ich vek a 39 rokov trvajúce manželstvo) k vzájomnému porozumeniu jeden
druhého, k prípadnej dohode a zmierlivému riešeniu veci, avšak účastníci konania nenašli vo veci
zmierlivé riešenie veci. Manželka sa chcela rozviesť, nechcela manželstvo obnoviť a chcela žiť svojživot. Manžel síce v návrhu uvádzal, že manželku už nemá rád, nechce manželstvo obnoviť a chce
sa rozviesť, avšak počas konania svoj názor zmenil uvádzajúc, že má manželku rád, chce s ňou žiť,
nechce sa rozviesť a chce manželke pomôcť, aby sa liečila zo svojich psychických problémov. Manželka

počas konania ponuku manžela na pomoc a podporu pri riešení jej psychického zdravotného problému
neprijímala, považovala spôsob a opakovanosť tejto ponuky zo strany manžela za nátlak, za staranie sa
do jej života, za manipuláciu a kontrolu jej života a aj keď nespochybňovala tvrdenia, že mala psychický
zdravotný problém a bola viac krát hospitalizovaná poukazovala na to, že v súčasnej dobe sa cíti
dobre, že jej psychicky prospelo odsťahovanie sa od manžela, že je v kontakte s psychiatričkou (ktorej

meno a priezvisko kvôli manželovi nechcela uviesť) a v konaní uvádzala, že je schopná rozpoznať
potrebu vyhľadania psychiatra. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že snaha manžela o
pomoc manželke nemôže byť dôvodom, aby súd nefungujúce manželstvo nerozviedol a zachoval
tak manželstvo, o obnovu ktorého už manželka nemá záujem a ak je motivácia navrhovateľa pomôcť,
podmienkou pomoci manželke nie je zotrvanie v manželskom zväzku, ktorý je dlhodobo a hlboko
rozvrátený a nefunkčný.

3. Pokiaľ ide o tvrdenia manžela o vážnom psychickom stave manželky, dôsledkom ktorých vznikli
pochybnosti o spôsobilosti manželky konať pred súdom vzhľadom na jej psychické zdravotné problémy
v minulosti, súd prvej inštancie i s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
13.08.2020, č. k. 20CoP/118/2020-390 (ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie o

prerušení konania a návrh manžela na prerušenie konania bol zamietnutý) ustálil, že manželka sa mu
nejaví tak, že by nebola schopná samostatne pochopiť význam rozvodového konania. S poukazom na
uvedené vo veci nepostupoval podľa § 69 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
„C.s.p.“) a manželke neustanovil procesného opatrovníka na jej zastupovanie v rozvodovom konaní. V
kontexte označeného rozhodnutia odvolacieho súdu ďalej zdôraznil, že prejednanie návrhu na rozvod

manželstva nie je podmienené zistením, či je manželka plne spôsobilá na právne úkony. Skutočnosť, či
manželka má, alebo nemá psychické zdravotné problémy, ak áno, aké, a či ju tieto psychické zdravotné
problémy robia nespôsobilou vykonávať nejaké právne úkony, bude vecou dokazovania v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 3Ps 13/2019. Tieto skutočnosti nemohli byť a ani
neboli vecou dokazovania v rozvodovom konaní, ktorého predmetom dokazovania bola iba skutočnosť,

či vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené alebo nie, a dokazovanie tejto skutočnosti nie je závislé od
prípadného zistenia, či manželka spĺňa alebo nespĺňa predpoklady pre obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony.

4. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie v smere zisťovania príčin rozvratu manželstva účastníkov

konania súd prvej inštancie napokon ustálil, že príčinou rozvratu manželstva je psychický, citový
a fyzický nesúlad medzi manželmi, prejavujúci sa odcudzením zo strany manželky. Na základe
uvedeného manželstvo účastníkov rozviedol majúc za to, že manželské spolužitie účastníkov neplní
svoj spoločenský účel, rozvrat manželstva je trvalý, hlboký a vážny a zo strany manželky neexistuje
žiadna možnosť prípadnej obnovy tohto manželského spolužitia.

5. Protirozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniemanželnamietajúc,žesúdprvejinštancienevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C.s.p.). Zdôraznil, že z prednesov a doložených dôkazov

je zrejmé, že v merite veci sa nejedná o bežný prípad, prejednávaná vec je prípadom osobitým,
obsahujúcim prvky zvlášť výnimočného prípadu a zreteľa, na ktoré však konajúci súd nebral žiaden
zreteľ. Odvolateľ zdôraznil príčiny podania návrhu na rozvod manželstva dňa 17.10.2018, a to rodinnú
situáciu, kedy manželka dňa 01.04.2019 v mieste ich bydliska napadla bezdôvodne vlastnú dcéru s
maloletým dieťaťom, zistenie, že manželke sa nelieči zo závažnej choroby a jej útek z domova. Jediným

účelom podaného návrhu zo strany manžela bolo, aby sa manželka opätovne začala liečiť a odborne
sa starať o svoje zdravie. V priebehu konania doložil objektívne lekárske správy ako dôkaz o tom, že
manželke bola v minulosti diagnostikovaná a bola liečená na vážnu psychickú poruchu F.20-paranoidná
schizofrénia, ktorý stav je do konca života nezvratný a neliečiteľný, choroba je len kompenzovateľná
medikamentóznou a adekvátnou liečbou v odbornom zariadení a pri jej neliečení hrozí progresia s

vážnymi a neodvrátiteľnými následkami. Manželka sa nelieči , i keď podľa odborníkov by liečená mala
byť, pričom tento stav zapríčinil všetky problémy v rodine a v manželskom spolužití. Odvolateľ uviedol,
že nie je odborník v oblasti psychiatrie (je lekár ortopéd), ale vzhľadom na predchádzajúce stavy
manželky vie posúdiť, že jej choroba je v štádiu dekompenzácie, a to vzhľadom na všetky symptómy(agresívne a nevypočítateľné správanie sa voči členom rodiny, útek zo spoločnej domácnosti a skrývanie
sa, zablokovanie telefónu, náboženské bludy a tvrdenia že ju niekto týra, prenasleduje a pod.). Podľa
názoru odvolateľa súd prvej inštancie tieto okolnosti vôbec nebral v zreteľ, dostatočným spôsobom

sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré v podobe nespochybniteľných lekárskych nálezov doložil manžel,
uspokojil sa len z neverifikovateľnými tvrdeniami manželky, ktoré neboli preukázané a zamietol výsluch
plnoletých detí manželov s odôvodnením, že takýto procesný úkon je nadbytočný a nehospodárny. I keď
v ods. 14 odôvodnenia poukazuje súd na názor odvolacieho súdu v uznesení sp.zn. 20CoP/118/2020,
tento nerešpektoval postup podľa § 69 C.s.p.. Odvolateľ v tejto súvislosti zdôraznil, že daný stav

a predovšetkým špecifickosť choroby, ktorou manželka objektívne trpí, nevie posúdiť ani on ako
medicínskyvzdelanýčlovek,apotomcelkomistenie anisúdprvejinštancieskonštatovaním, ženateraz
sa mu situácia v osobe manželky javí tak, že bez všetkého a len na základe výsluchov účastníkov
konania môže vo veci rozhodnúť. Odvolateľ poukázal na nekonformné správanie sa manželky,
podfarbené dekompenzáciou choroby z dôvodu neliečenia sa - útek z domova, bezdôvodné narušenie
sociálnych vzťahov voči nemu, deťom a vnúčatám, sťahovanie sa do polorozpadnutého domu s mizivým

príjmom nízkeho invalidného dôchodku, bez reálneho posúdenia následkov prípadnej a nutnej pomoci
najbližších, vzhľadom k zdravotnému stavu a predovšetkým veku . Mal za to, že súd prvej inštancie
nesprávne hodnotil dôkazy a nevykonal dôkazy, ktoré v konaní musia jednoznačne preukazovať
skutkovú, ale aj právnu situáciu, aby vo veci mohol bez akýchkoľvek pochybností právne a spravodlivo
rozhodnúť. S poukazom na ust. § 22 a nasledujúcich Zákona o rodine sa mu javilo ako nedostatočné pre

rozhodnutie ktoré konajúci súd vykonal, len vyjadrenia sporových strán , ktoré obsahujú také rozpory ,
ktoré konaním súdu odstránené neboli a hlavne jednoznačne nepreukázané tvrdenia manželky. S
poukazom na uvedené mal za nezodpovedajúce konštatovanie súdu, že vykonaným dokazovaním a
jeho hodnotením dospel k tomu, že príčinou rozvratu manželstva je psychicky, citový a fyzický nesúlad
medzimanželmi,prejavujúcisaodcudzenímzostranymanželky.Nazákladeuvedenéhoodvolateľpodľa

§ 389 ods.1 C.s.p. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V doplnení odvolania z 31.05.2021 odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že aj
keď mal vedomosť o tom, že manžel podal podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

v súvislosti s lekárskou správou MUDr. Takáčovej z vyšetrenia manželky z 22.07.2020 a 28.07.2020 ,
nevyčkal na prešetrenie podnetu a bez ďalšieho tento dôkaz vyhodnotil, že manželka je zdravá a nič
nebráni tomu, aby vo veci rozhodol (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.).

7. Manželka vo vyjadrení sa k odvolaniu zo dňa 31.08.2021 uviedla, že dôvody uvádzané manželom

sú neopodstatnené a nezakladajú sa na pravde. Svoju dcéru nikdy fyzicky nenapadla a kontaktujú sa.
Jej zdravotný stav je na dobrej úrovni, o čom bola doložená lekárska správa nachádzajúca sa v spise.
Tvrdeniamanželasúnepravdivé,tentosachcezmocniťbytunaPalisádochč.25,ktorýmajúvspoločnom
vlastníctve. Manželka uviedla, že je finančne zabezpečená, poberá starobný dôchodok vo výške 410 eur
a keďže je skromná, finančné prostriedky jej postačujú na dôstojný život. Od roku 2019 má trvalý pobyt

na Nezbudskej Lúčke 133, dom je v dobrom stave a vzhľadom k tomu, že v obci má široké príbuzenstvo,
nie je sama a príbuzní ju navštevujú. Je v kontakte aj so svojimi deťmi, s ktorými sa stretáva. Na základe
uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania manžela podľa

§ 65 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 384, § 385 C.s.p.) a dospel k záveru o
nedôvodnosti odvolania podaného manželom.

9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380
ods. 2 C.s.p.).

11. Pokiaľ ide o námietky manžela týkajúce sa procesnej spôsobilosti manželky treba uviesť, že
procesná spôsobilosť vymedzuje rozsah spôsobilosti každého samostatne konať pred súdom v rozsahu
vlastných procesných úkonov, ktorá je odstrániteľnou vadou konania a v ktorom prípade v rozsahu, v
akom nemá účastník konania procesnú spôsobilosť, koná za neho zákonný zástupca, resp. súdomustanovený opatrovník, ktorého oprávnenia sú obmedzené len na procesné úkony voči súdu (§ 69
C.s.p.). Zohľadňujúc obsah opakovaných prednesov manželky pred súdom v priebehu konania
(na pojednávaniach súdu dňa 22.10.2019, 02.06.2020, 16.02.2021 a 19.03.2021), obsah písomných

vyjadrení manželky doručovaných súdu prvej inštancie (vyjadrenia sa zo dňa 01.04.2019, 08.07.2019,
19.01.2020, 08.06.2020, 03.07.2020 ) a vyjadrenie sa manželky k podanému odvolaniu, odvolací súd
prisvedčuje súdu prvej inštancie, že manželka sa nepochybne javí ako osoba schopná samostatne
pochopiť význam rozvodového konania a jeho dôsledky v osobnej a aj majetkovej rovine účastníkov
konania. Za nemajúce žiaden podstatný právny význam k posúdeniu otázky procesnej spôsobilosti

manželky odvolací súd posúdil v odvolacom konaní manželom predložené Oznámenie Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 28.04.2021 z obsahu
ktorého vyplýva iba to, že MUDr. Daniela Takáčová, lekárka psychiatrickej ambulancie Nemocnice
akad. L. Dérera, ktorá dňa 22.07.2020 poskytla manželke psychiatrickú starostlivosť (manželka v
konaní predložila psychiatrický nález MUDr. Daniely Takáčovej zo dňa 28.07.2020) v rozpore s §
79 ods.1 písm. l/ zákona č. 578/2004 Z.z. nevypracovala žiaden záznam do zdravotnej dokumentácie

vyšetrovanéhopacienta(manželky)aprivýkonedohľadunebolomožnéhodnotiťsprávnosťposkytnutej
zdravotnejstarostlivostizostranyposkytovateľa.Vtejtosúvislostikonštatuje,žeanivčaserozhodovania
odvolacieho súdu nebolo vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn. 3Ps/13/2019 o
obmedzenie spôsobilosti manželky na právne úkony (začatého na návrh manžela) rozhodnuté.

12. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťna zdôrazneniesprávnosti napadnutéhorozhodnutiaďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu na rozvod manželstva,
dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o rozvode manželstva
podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite a presvedčivo vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami
oboch účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za

potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods.2 C.s.p.). Len v záujme doplnenia dôvodov
rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.

14. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

16. Podľa§23ods.1,2Zákonaorodinesúdmôžemanželstvonanávrhniektoréhozmanželovrozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

17. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní

ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,

môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

18. V posudzovanej veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
vzťahy medzi manželmi sú v súčasnosti vážne narušené a rozvrátené, manželstvo si nemôže plniťsvoj spoločenský účel a nie je ani predpoklad pre obnovenie manželského spolužitia a vytvorenia
fungujúceho zväzku, preto manželstvo rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva označil psychický,
citový a fyzický nesúlad medzi manželmi, prejavujúci sa odcudzením zo strany manželky, ktorá sa v

lete v roku 2019 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a v konaní opakovane nepripúšťala žiadnu
možnosť prípadnej obnovy manželského spolužitia. S týmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje
a zdôrazňuje, že v danej veci sa jedná o manželstvo manželov v zrelom veku, pri rozhodovaní o
ktorom nebolo potrebné prihliadať na záujem maloletých detí (šesť detí narodených z manželstva sú
plnoleté a samostatné). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie manželia dlhodobo nežili v jednej

domácnosti, pričom v konaní nimi prezentované skutočnosti nevzbudzovali akúkoľvek pochybnosť o
kvalifikovanom rozvrate manželstva a i o nemožnosti obnovy manželského spolunažívania (minimálne
zo strany manželky). Aj keď manžel v priebehu konania zmenil postoj k ním podanému návrhu na
rozvod manželstva a žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že návrh podal len z dôvodu, aby manželku
prinútil sa podrobiť nutnej psychiatrickej liečbe, skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu týkajúce sa
spolužitia manželov v minulosti, skutkové odôvodnenie návrhu na rozvod manželstva z 17.10.2018 (v

ktorom manžel uvádzal, že manželku nemá rád a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia) a
obsah manželkou v prílohe podania z 22.01.2020 doloženej písomnej komunikácie manžela, vzbudzujú
oprávnené pochybnosti o úprimnosti tvrdení manžela o stále existujúcom citovom vzťahu k manželke
a o úprimnosti deklarovanej snahy o obnovu manželského spolužitia zo strany manžela. Vychádzajúc
z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, jeho rozvrat

je trvalého charakteru a minimálne zo strany manželky (vychádzajúc z jej postoja prezentovaného pred
súdom prvej inštancie) jednoznačne a bez pochybností nemožno očakávať obnovenie manželského
spolunažívania. V tejto súvislosti napokon poukazuje i na to, že žiadneho z manželov nie je možno
spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa,
ktorý je len formálny a neplniaci si svoje funkcie (tak ako je tomu nepochybne v posudzovanom prípade).

19. Za nedôvodnú napokon posúdil aj odvolaciu námietku o nesprávnom procesnom postupe súdu
prvej inštancie, ktorý po späťvzatí návrhu na rozvod manželom a po nesúhlase manželky so späťvzatím
návrhu, bez vydania osobitného rozhodnutia pokračoval v konaní. Zdôrazňuje, že z ust. § 95 ods.1,2
C.m.p. vyplýva, že ak sa druhý z manželov vyjadrí ku späťvzatiu návrhu na začatie konania negatívne

a požaduje, aby sa v konaní pokračovalo, nie je možné konanie zastaviť. Uvedené znamená, že
dôsledkom vyjadrenia nesúhlasu so zastavením konania je faktické pokračovanie v konaní, v ktorom
formálne pokračuje ako navrhovateľ ten z manželov, ktorý návrh podal pôvodne, aj keď fakticky iniciatívu
už prebral druhý manžel. Rozhodnutie o neúčinnosti späťvzatia súd nevydáva, keďže potreba jeho
vydania z citovaného ustanovenia nevyplýva .

20. Na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a
právne správne potvrdil.

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p., § 396 ods.1

C.s.p.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).