Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 20, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010744
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2119010744.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Trestného zákona
s poukazom na § 139 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 4T/10/2019-359 zo dňa 23.06.2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.03.2023

v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 4T/10/2019-359 zo dňa 23.06.2022 bol
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom ul. D. D. E. XXXX/XX, C. uznaný vinným v bode
1/ obžaloby z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného

do 31.07.2019 a v bode 2/ obžaloby zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b),
ods. 4 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do
31.07.2019, na tom skutkovom základe,

že

1/ dňa 28.06.2018 v čase okolo 11:43 hod v meste Trnava na ulici Beethovenova č. 28 v predajni TETA
drogéria z predajnej plochy odcudzil 8 ks Elseve šampón 250 ml, 11 ks Elseve balzam 200 ml, 14 ks
Nivea sprchový gél 250 ml, 7 ks Dove Deo/SG hodváb a 4 ks Dove Men Deo/SG Clea tým spôsobom, že
tento tovar si schoval do igelitovej tašky a pravého vrecka a následne s týmto prešiel bez zaplatenia cez
pokladničnú zónu smerom k východu a z predajne utiekol na neznáme miesto, čím uvedeným konaním
spôsobil spoločnosti PEMAS plus spol. s.r.o., IČO: 35 694 254, so sídlom Vinárska 1, 951 41 Lužianky,

škodu v celkovej výške 109,36 Eur, hoci mu bola dňa 29.11.2017 rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ
Trnava uložená pokuta vo výške 30 Eur, a to blokom na pokutu nezaplatenú na mieste e.č. 12099896,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2017 za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, napriek tomu, že Trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15T/5/2018 zo dňa 05.02.2018, právoplatným dňa 17.02.2018, bol
uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona,

2/ dňa 02.08.2018 v čase o 11:53 hod v Trnave na Trojičnom námestí č. 9 v Trnave v obchodnom dome
JednotanaprízemíprivýťahochpristúpilktamstojacejF.G.,nar.vrokuXXXXanáslednejejzkrkustrhol
zlatú retiazku neznámej značky so zlatým krížikom a pozláteným medailónom Panny Márie, ktorú si
prisvojil, čím poškodenej F. G. spôsobil škodu vo výške 50 Eur a tohto konania sa dopustil napriek tomu,
že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 05.02.2018, sp. zn. 15T/5/2018, právoplatným

dňa17.02.2018odsúdenýprepokračovacíprečinkrádežepodľa§212ods.1Trestnéhozákonaabolmu
uložený trest odňatia slobody 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacova trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/184/2018 zo dňa 30.07.2018, toho istého dňa
právoplatným bol odsúdený pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm.
f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so

zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Za skutok v bode 1/ obžaloby okresný súd postupom podľa § 44 Trestného zákona upustil od
uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 09.09.2020,
sp. zn. 1T/130/2018, právoplatným dňa 09.09.2020, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a preto, že trest uložený
týmto skorším rozhodnutím je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný. Za skutok v bode
2/ obžaloby okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom
do 31.07.2019 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm.
m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b)

Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Zároveň obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil
ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

O náhrade škody rozhodol okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona tak, že obžalovanému

uložil povinnosť nahradiť poškodenej F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, škodu vo výšku 5 Eur
a poškodenej spoločnosti Teta drogérie SR, s.r.o., so sídlom Hlohovecká 6, Lužianky, IČO: 35 694 254
škodu vo výške 109,36 eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 359-361.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutku v bode 1/ obžaloby vyplýva, že prokurátor
ako aj obžalovaný sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva na podanie odvolania, preto v tejto časti
rozsudok neobsahuje odôvodnenie. Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ vyplýva totožné, pričom obžalovaný
okrem vzdania sa práva na podanie odvolania vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj

prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Zároveň obžalovaný vyhlásil, že sa
k spáchaniu skutkov priznáva, spáchanie skutkov ľutuje a žiada, aby mu súd uložil čo najnižší trest,
nakoľko ukončuje svoj predchádzajúci trest, chce sa vrátiť k rodine a starať sa o svoje nezaopatrené
deti. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trestu okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, výsluchom znalkyne MUDr. Daniely Martišovej, odpisom registra trestov na

obžalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania zistil, že u obžalovaného
bola zistená dlhoročná závislosť od užívania omamných a psychotropných látok, pričom liečba závislosti
je naďalej dôvodná. Z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má celkom 11 záznamov s prevahou
majetkovej trestnej činnosti s najčastejším výskytom prečinu krádeže. V prípade obžalovaného ide
o špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti, pričom výchovnému účinku sa minuli

či už podmienečne ukladané tresty alebo nariadený probačný dohľad. Súd zistil u obžalovaného jednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písm. m) Trestného zákona. Pokiaľ ide o spáchanie skutku v bode 2/ obžaloby, súd konštatoval,
že tento skutok bol spáchaný ako recidíva v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona, išlo o opätovné
spáchanie zločinu vo vzťahu k odsúdeniu v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/24/2006.

Následne v priebehu súdneho konania došlo k zahladeniu odsúdenia uznesením Okresného súdu
Trnava sp. zn. 10Nt/38/2021, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť pred ukončením dokazovania.
Pri ukladaní trestu okresný súd vychádzal z trestnej sadzby 3-10 rokov. Pri ukladaní súd prihliadol na
trestnú minulosť obžalovaného, priznanie sa k spáchaniu skutku. Konštatoval, že obžalovaný má sklony
k páchaniu trestnej činnosti, preto aj napriek eventuálnej možnosti mimoriadneho zníženia trestu pod

spodnú hranicu trestnej sadzby okresný súd túto možnosť nevyužil. Obžalovanému uložil trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, t.j. trest pri spodnej hranici trestnej sadzby a zároveň najnižší
trest v prípade, ak by obžalovaný spáchanie skutku popieral. Vzhľadom na to, že u obžalovanému bola
zistenázávislosťodužívaniaomamnýchapsychotropnýchlátok,pričomnebolazistenápotrebauloženia
ochranného liečenia ústavnou formou, uložil súd obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie

ambulantnou formou. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu škody, počas konania bol nárok na
náhradu škody v prípade oboch poškodených riadne a včas uplatnený, preto súd rozhodol o nároku tak,
že obžalovaného zaviazal k náhrade škody poškodeným tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozsudku.Protitomutorozsudkubezprostrednepojehovyhlásenípodalodvolanieobžalovanýčodovýrokuotreste
v bode 2/ obžaloby, pričom sa zároveň vzdal práva na podanie odvolania vo vzťahu k výroku o vine

a treste v bode 1/ a rovnako vo vzťahu k výroku o vine v bode 2/ (č.l. 354).

Obžalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Peružeka namieta,
že hoci okresný súd na predmetnú vec správne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d)
Trestného zákona, následne však bez dostatočného odôvodnenia konštatoval, že vzhľadom na trestnú

minulosť obžalovaného uložil trest v rámci nezmenenej trestnej sadzby. Obžalovaný má za to, že na
predchádzajúce potrestania nie je možné prihliadať, nakoľko si uvedené tresty vykonal, v opačnom
prípade by došlo k dvojitému potrestaniu. Obžalovaný trvá na tom, že na naplnenie prevýchovy postačí
v jeho prípade aj uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Svoje konanie úprimne oľutoval, chce
sa vrátiť k rodine a starať sa o svoje deti. Navrhuje, aby odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody v zmysle § 39 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na samom začiatku trestnej sadzby.

Obžalovaný v ďalšom odvolaní podanom prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Odehnala
namieta rovnako voči uloženému trestu odňatia slobody, ktorý považuje za neprimerane prísny.
Poukazuje na to, že od spáchania skutku v bode 2/ obžaloby uplynuli 4 roky, pričom odo dňa 10.12.2019
bol nepretržite obmedzený na osobnej slobode vo výkone trestu odňatia slobody za inú trestnú činnosť

v inej trestne veci. Počas tohto obdobia mal dostatok času na to, aby svoje konanie oľutoval. Na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine zo spáchania skutkov na podklade obžaloby, ktoré následne súd
so súhlasom prokurátora prijal. Má za to, že súd pri úvahách o výške trestu nemal zohľadňovať jeho
predchádzajúcu trestnú minulosť, resp. predchádzajúce odsúdenia. Trest odňatia slobody v trvaní 3 roky
a 6 mesiacov je vzhľadom na okolnosti skutku neprimerane prísny. Poškodenej nespôsobil zranenia,

hodnota prisvojenej retiazky bola 50 Eur, ku skutku sa priznal už v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a skutok oľutoval. Skutok spáchal v čase užívania omamných
látok, potreboval peniaze na drogy. Od 10.12.2019 je však nepretržite vo výkone trestu odňatia slobody,
abstinuje. Má dve deti, o ktoré sa chce postarať, nakoľko ich matka sa o deti nestará a jedno z maloletých
detí trpí zdravotnými ťažkosťami. Uložený trest považuje za neprimerane prísny, trest postihuje nielen

obžalovaného ale aj jeho dve deti. Vzhľadom na jeho osobné a rodinné pomery, okolnosti spáchania
skutku postačuje podľa názoru obžalovaného aj trest kratšieho trvania, vo výmere 2 roky. Vzhľadom
na uvedené navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil výrok
o treste a o spôsobe jeho výkonu v bode 2/ a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol tak,
že obžalovanému uloží trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženie.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 21.03.2023 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave a obhajcu obžalovaného JUDr. Petra Odehnala, zároveň v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý sa na verejné zasadnutie napriek riadne vykázanému doručeniu bez

ospravedlnenia nedostavil a tiež v neprítomnosti poškodenej F. G.. Obhajca obžalovaného JUDr.
Peružek vyhlásil, že v predmetnej trestnej veci pominuli dôvody obhajoby, nakoľko obžalovaný sa už
nenachádza vo výkone trestu odňatia slobody, na čo odvolací súd postupom podľa § 40 ods. 1 Trestného
poriadku vyhlásil opatrenie, ktorým zrušil ustanovenie obhajcu JUDr. Peružeka a náhradného obhajcu
JUDr.Odehnalaodpovinnostiobhajovaniaobžalovaného,nakoľkodôvodypovinnejobhajobypodľa§37

ods. 1 písm. a) Trestného poriadku pominuli. Odvolací súd na verejnom zasadnutí oboznámil prítomných
s napadnutým rozsudkom, odvolaniami, odpisom z registra trestov na obžalovanéhoa lustráciou ZVJS,
ako aj podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry nevzniesla žiadne pripomienky
k oboznámeniu spisového materiálu, rovnako nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Navrhla
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie
v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o treste v bode 2/ obžaloby okresný súd jasne, zrozumiteľne
a presvedčivo vysvetlil svoje úvahy o primeranosti uloženého trestu. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku,

tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd
sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací
súd uvádza nasledovné:

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný napadol rozsudok okresného súdu výlučne čo
do výroku o treste v bode 2/ obžaloby, preto predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku

len vo vzťahu k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil na hlavnom
pojednávaní dňa 16.09.2021 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že
je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kládli za vinu v oboch bodoch obžaloby, preto okresný súd
so súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou
vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej

právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o
vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

V konaní bolo nepochybne preukázané a aj s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku ustálené, že obžalovaný svojim konaním v bode 1/ obžaloby spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.07.2019
a v bode 2/ zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Trestného zákona
s poukazom na § 139 písm. e) Trestného zákona.

Obžalovaný v odvolaní namietal, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6
mesiacov je vzhľadom na jeho osobu neprimerane prísny, na jeho nápravu postačuje aj trest kratšieho
trvania vo výmere 2 roky, ktorý mal byť uložený navyše za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d)
Trestného zákona.

Úvodom odvolací súd poukazuje na to, že primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia
výchovných účinkov trestu. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská
individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch.
Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť

súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného
prípadu.
Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok
štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a
individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestu za spáchaný trestný čin. Trestné konanie má sledovať

rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie

ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému

postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4
To/7/2013).Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené konštatuje, že okresný súd pri ukladaní trestu
obžalovanému postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu obžalovaného, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy. Pri konkrétnej výške vychádzal z trestnej sadzby v zmysle § 212 ods.
4 Trestného zákona, a to v rozmedzí 3 roky až 10 rokov, bez jej úpravy vzhľadom na rovnaký pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Správne ustálil aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
keď u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a tiež
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona. Trest odňatia slobody v trvaní 3

roky a 6 mesiacov (t.j. trest pri samej spodnej hranici trestnej sadzby) so zaradením obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol tento v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný
čin, považuje aj odvolací súd za úmerný spáchanému skutku, teda zákonný a spravodlivý, zahŕňajúci
v sebe tak prvok represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, odrzkadľujúci zároveň
morálne odsúdenie páchateľa.

Je nutné dodať, že osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno
obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach.

Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia
jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom. Záver súdu o možnosti
nápravy páchateľa musí byť pritom vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje,
záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením
na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej

vyváženosti dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/6/2018 zo dňa 1.10.2019)

Vo svetle vyššie je potom nutné odvolacie námietky obžalovaného namietajúc neprimeranosť trestu
považovať za nedôvodné. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 11 krát súdne

trestaný, v drvivej väčšine pre majetkovú trestnú činnosť. Prvý záznam v odpise registra trestov má
z roku 2006, z čoho je zrejmé, že trestnej činnosti sa dopúšťa od mladého veku, a to kontinuálne až
doposiaľ. Obžalovanému boli opakovane ukladané podmienečné ako aj nepodmienečné tresty, ktoré
uňho neprerástli do kritického postoja k páchaniu trestnej činnosti, práve naopak, trestnú činnosť páchal
aj naďalej. Z histórie jeho odsúdení možno konštatovať, že obžalovaný je tzv. špeciálnym recidivistom

vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti, ktorý sa z predchádzajúcich odsúdení nepoučil, a teda pri
spáchaní skutkov, ktoré sú predmetom tohto konania si mal byť vedomí následkov v podobe hrozby
uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný mal možnosť zamyslieť sa nad svojim
protiprávnym správaním po predchádzajúcich odsúdeniach, no nestalo sa tak. Nie je potom dôvod,
aby či už súd prvého stupňa alebo odvolací súd uveril jeho argumentom, ktorými poukazuje na svoju

nápravu počas výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci a absenciu potreby uloženia ďalšieho
trestu. Rovnako nie je dôvod na to, aby súd pri ukladaní trestu neprihliadal na jeho trestnú minulosť ako
sa domáha obžalovaný, nakoľko práve tento determinant jasne preukazuje nielen postoj obžalovaného
k páchaniu trestnej činnosti, ale aj „potenciál“ k páchaniu ďalšej trestnej činnosti a možnosť jeho nápravy
v podobe uloženia adekvátneho trestu.

Netreba opomínať na to, že okresný súd prejavil zhovievavosť pri uložení trestu nielen trestom pri samej
spodnej hranici trestnej sadzby ale aj upustením od potrestania za skutok v bode 1/ obžaloby. Dôvodom
na uloženie miernejšieho trestu nie sú ani osobné pomery obžalovaného, a to dve maloleté deti,
pretože tieto mal už v čase spáchania skutkov, a teda mal si byť vedomí aj toho, že v prípade uloženia

nepodmienečného trestu táto skutočnosť bezpochyby zasiahne aj jeho deti. Rovnako nedôvodné sa
javí aj preceňovanie vyhlásenia o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pretože táto
skutočnosť mu bola zohľadnená v podobe poľahčujúcej okolnosti. Priznanie sa ku skutkom však bolo
výrazne prevážená osobou obžalovaného ako recidivistu, ktorého nedokázali viesť k riadnemu spôsobu
života ani opakované odsúdenia tým, že sústavne ignoruje zákazy stanovené Trestným zákonom. Pokiaľ

ide o námietku o tom, že súd nevyužil oprávnenie v zmysle § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona,
odvolací súd u obžalovaného nevzhliadol žiadne mimoriadne okolnosti ani osobné pomery na jeho
strane, ktoré by odôvodňovali takýto postup. Jednak mal obžalovaný možnosť uzatvoriť s prokurátorom
dohodu o vine a treste, ktorú na prvom hlavnom pojednávaní odmietol, a jednak vzhľadom na všetkyokolností skutku, jeho trestnú minulosť, možnosť nápravy na takýto postup nebol dôvod. Skutku v bode
2/ sa navyše dopustil závažnejším spôsobom konania, a to na chránenej osobe – osobe staršieho veku,
o ktorej vedel, že sa vzhľadom na svoj osobitný status nebude môcť ubrániť.

Zhrnúc uvedené, uložený trest v takejto výmere považuje aj odvolací súd za dostatočný na jeho nápravu
a ochranu spoločnosti a súčasne majúc za vylúčené, aby účel trestu u obžalovaného bolo možné
dosiahnuť trestnom odňatia slobody kratšieho trvania. Netreba opomínať i na to, že u obžalovaného
sa predošlé početné odsúdenia ako i priestupkové postihy minuli účinku, odôvodneným postupom bolo

vynútiť rešpektovanie zákona uložením trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov. Takýto trest
považuje aj odvolací súd za zákonný, spravodlivý a primeraný.

Napokon, okresný súd postupoval správne aj pokiaľ ide o uloženie ochranného protitoxikomanického
liečenia ambulantnou formou, poukazujúc pritom na závery znalkyne MUDr. Daniely Martiškovej, ktorá
konštatovala u obžalovaného dlhoročnú závislosti od užívania omamných a psychotropných látok.

Závislosť potvrdil aj sám obžalovaný, pričom spáchanie skutkov bolo motivované práve so zadovážením
drogy, na ktorú potreboval peniaze. Počas výkonu trestu odňatia slobody obžalovaný abstinoval, avšak
išlo o nútenú abstinenciu. Dôvodným bolo preto nariadenie ochranného opatrenia.

Výrok o náhrade škody ostal odvolacím prieskumom nedotknutý, keď obžalovaný jeho správnosť

v odvolaní nenamietal.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.