Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200685
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Potásch
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200685.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Urbárska spoločnosť a
združenie vlastníkov pôdy, pozemkové spoločenstvo Výrava so sídlom Výrava 100, 067 16 Výrava, IČO:
31 303 358, právne zastúpený: JUDr. Miloš Barbuš, advokát so sídlom Štúrova 13, 810 00 Bratislava,
proti žalovanému: Obec Výrava so sídlom Výrava 100, 067 16 Výrava, IČO: 00 323 764, právne
zastúpený: JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice, za účasti:

eustream, a.s. so sídlom Votrubova 11/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 712, v konaní o správnej
žalobe opomenutého účastníka - konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove č.k. 3S/53/2019-240 zo dňa 23. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačné konanie sa zastavuje.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3S/53/2019-240 zo dňa 23. septembra 2021 odmietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby krajský súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi ako
opomenutému účastníkovi rozhodnutie zo dňa 07.02.2018 č. 185/2017 o vydaní súhlasu pre spoločnosť
eustream, a.s. na výrub 585 ks stromov a 12 447,81 m2 krovitých porastov na pracovný pruh projektu
v šírke 21 - 33 m Prepojovacieho plynovodu Poľsko - Slovensko v k.ú. B.. Žalobcovi ani žalovanému

právo na náhradu trov konania nepriznal a ďalšiemu účastníkovi konania priznal právo na náhradu iba
tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa
§ 440 ods. 1 písm. f), g), h), a j) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej

len „SSP“), ktorou žiadal, aby kasačný súd uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/53/2019-240
zo dňa 23. septembra 2021 zrušil v celom rozsahu a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Ku
kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ako aj ďalší účastník konania.

3. Späťvzatím kasačnej sťažnosti zo dňa 08.06.2022 (elektronicky doručené Krajskému súdu v
Prešove dňa 10.06.2022 a následne doručené Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa

10.06.2022), vzal sťažovateľ kasačnú sťažnosť v celom rozsahu späť, nakoľko medzi sťažovateľom a
ďalším účastníkom konania došlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci. Z predmetného podania vyplýva, že
sťažovateľ a ďalší účastník konania sa dohodli, „že žiadna zo strán si neuplatňuje náhradu trov konania“.
V súlade s uvedeným sťažovateľ a ďalší účastník konania navrhli, aby vo veci konajúci súd konanie
v celom rozsahu zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Ďalší účastník konania
ďalej udelil súhlas so späťvzatím kasačnej sťažnosti, ako aj s tým, aby žiadnej zo strán nebola priznaná

náhrada trov konania. Uvedené späťvzatie kasačnej sťažnosti zo dňa 08.06.2022 bolo podpísané
právnym zástupcom sťažovateľa, ako aj povereným zamestnancom ďalšieho účastníka konania, pričomz výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe vyplýva mandátny podpis
výlučne právneho zástupcu sťažovateľa.

4. Podľa § 460 SSP kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.

5.Vzhľadomnato,žekspäťvzatiukasačnejsťažnostidošlopredrozhodnutímkasačnéhosúdu,Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky - ako súd kasačný - kasačné konanie v zmysle § 460 SSP zastavil.

6. Keďže príslušné ustanovenia SSP nevyžadujú na rozhodnutie kasačného súdu o podanom späťvzatí
kasačnej sťažnosti súhlas žalovaného (ani ďalších účastníkov konania), nebol kasačný súd povinný pred
rozhodnutím o zastavení konania zisťovať stanovisko žalovaného k predmetnému podaniu sťažovateľa,
ako ani vyžadovať doplnenie, či osvedčenie podpisu povereného zamestnanca ďalšieho účastníka
konania v späťvzatí kasačnej sťažnosti zo dňa 08.06.2022 .

7. Pozornosti kasačného súdu však neušlo, že predmetom kasačného konania je uznesenie krajského
súdu o odmietnutí správnej žaloby opomenutého účastníka. Správna žaloba opomenutého účastníka
predstavuje v zmysle právnej doktríny osobitný typ všeobecnej správnej žaloby, ktorej procesná úprava
je v podstate plne vymedzená v § 179 SSP. Vzhľadom na osobitnú procesnú úpravu konania o žalobe
opomenutého účastníka sa preto na ňu neaplikujú ustanovenia týkajúce sa účastníkov konania a osoby

zúčastnenej na konaní podľa § 32 až § 41 SSP. Otázka posúdenia toho, či žalobcovi svedčí postavenie
opomenutého účastníka totiž sama osebe nemôže mať vplyv na práva a právom chránené záujmy
iných účastníkov administratívneho konania, ktorým by inak patrilo postavenie účastníka konania podľa
§ 32 ods. 3 písm. a) SSP. Z uvedeného vyplýva, že „nie je možné konštatovať, že by rozhodnutím
správneho súdu v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka mohli byť dotknuté práva ďalšieho

účastníka, keďže absentuje existencia skutočností, ktoré by prípadne odôvodňovali záver o tom, že
rozhodnutie súdu o správnej žalobe opomenutého účastníka, ktoré v zmysle Správneho súdneho
poriadku prichádza do úvahy, zasiahne do sféry práv a povinností ďalšieho účastníka. V konaní o
správnej žalobe opomenutého účastníka ide o posudzovanie procesného postavenia žalobcu, a nie o
samotné preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy“ (Uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2019 zo dňa 11.06.2019). Nakoľko však krajský súd s ďalším
účastníkom konania konal, tohto pribral do konania a doručil mu na vyjadrenie aj kasačnú sťažnosť,
kasačný súd ho nemohol v kasačnom konaní opomenúť.

8. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že v zmysle § 467 ods. 1

SSP v spojení s § 168, § 169 a § 170 písm. b/ SSP žiadnemu z účastníkov konania, (vrátane ďalšieho
účastníka konania) nepriznal náhradu trov kasačného konania. Sťažovateľ, ako aj ďalší účastník
konania sa nároku na náhradu trov kasačného konania (vychádzajúc zo späťvzatia kasačnej sťažnosti)
vzdali. Ďalšiemu účastníkovi konania navyše žiadne trovy právneho zastúpenia v rámci kasačného
konania nevznikli, pretože tento konal prostredníctvom povereného zamestnanca. Rovnako bolo

potrebné zohľadniť, že predmetom kasačného konania bola správna žaloba opomenutého účastníka
konania, pri ktorej - ako to vyplýva z tohto odôvodnenia - príslušná právna úprava ani nepredpokladá
osobitné účastníctvo (k tomu pozri aj bod 7 tohto odôvodnenia). Na strane druhej, hoci žalovanému
vznikli trovy kasačného konania spočívajúce vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, kasačný súd má za
to, že nebol naplnený dôvod podľa § 168 SSP pre priznanie ich náhrady, podľa ktorého ustanovenia

žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči sťažovateľovi právo na
náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať; orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. V tejto súvislosti
kasačný súd poukazuje na to, že predmetom súdneho konania bola žaloba opomenutého účastníka
konania o doručenie rozhodnutia na úseku výrubu drevín, kde žalovaný vykonáva právomoc v rámci

preneseného výkonu štátnej správy. Od sťažovateľa nemožno spravodlivo žiadať (§ 168 prvá veta SSP),
aby nahradil trovy vzniknuté žalovanému tým, že tento udelil plnú moc advokátovi, keďže obhajovať
na správnom súde ním vydané rozhodnutia predstavuje integrálnu súčasť povinností súvisiacich s
vlastným výkonom verejnej správy na zverenom úseku. Navyše, primeranú odbornú kvalifikovanosť na
preukázaniezákonnostipostupu,resp.rozhodnutiažalovaného-atobezpotrebyzastúpeniaadvokátom

- je možné u orgánov verejnej správy - vo všeobecnosti - predpokladať aj vzhľadom na nevyhnutnosť
odborných vedomostí spojených s výkonom rozhodovacej praxe na tom-ktorom úseku verejnej správy.
Podľa názoru kasačného súdu, ani vlastná kasačná sťažnosť, resp. predmet kasačného konania (ak
by aj kasačné konanie materiálne prebehlo), nevykazuje takú mieru odbornej náročnosti, ktorá byodôvodňovala hodnotiť predmetnú vec ako „výnimočnú“ (pre účely § 168 SSP). Z okolností prípadu
zároveň nevyplýva, že by sa jednalo o šikanózne podanú kasačnú sťažnosť.

9. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0, t.j.
jednomyseľne (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.