Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 19, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/133/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200269
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200269.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobcu: H. U., narodený XX. J. XXXX, bytom v U.Q. Q. U., X. Q. Č.. XX/XX, právne zast.: JUDr. Petrom
Ďurmekom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Sládkovičova č. 1172/34, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 22. júna 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, o
invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. júna
2022, č.k. 12Sa/4/2022-79, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 16. júna 2022, č.k.
12Sa/4/2022-79 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú
správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa

žalovanej z 22. júna 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v celom
rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 17. apríla 2020,
Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 a § 71 zákona
č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 18. februára 2020.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods. 1, §

71 ods. 1,3 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave
Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení
o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti
podanej žaloby.

3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná správne posúdila na základe zisteného
skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia zdravotný stav žalobcu a za rozhodujúce zdravotné

postihnutie určila ochorenie podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zaradené do kapitoly V -
duševné choroby a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus,
toxikománia), písm. a/ - stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku), ktorému zodpovedá miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% (z rozpätia 20% - 35%). Za iné ochorenia bolamiera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 5% na celkových 35%. V súvislosti
s hodnotením epilepsie (ako sekundárnej v dôsledku užívania alkoholu) žalovaná ako aj prvostupňový
správny orgán riadne vyhodnotili a ustálili zrejmé zlepšenie zdravotného stavu žalobcu po tom, ako

vysadil alkohol. Z obsahu príslušných lekárskych správ, ako aj iných z rovnakého obdobia, respektíve
aj z predchádzajúcich rokov vyplývalo, že za pôvod zdravotných problémov žalobcu lekári označujú
požívanie alkoholu, preto posúdenie epilepsie ako sekundárnej v krátkom čase po upustení užívania
alkoholu(podľaobsahulekárskychsprávod09/2019)sprítomnosťouabstinenčnýchpríznakovsvedčalo
správnosti skutkových zistení posudkových lekárov správnych orgánov. Z obsahu predložených

lekárskych správ nebol preukázaný generalizovaný epileptický záchvat a neboli preukázané ani také
zmeny na mozgu, ktoré by oprávňovali správne orgány prijať záver o tom, že žalobca trpí inými ako
sekundárnymi epileptickými záchvatmi z dôvodu požívania alkoholu. Preto závery správnych orgánov o
tom, že ide o sekundárne epileptické záchvaty v danom čase boli správne. Pokiaľ žalobca poukázal na
lekársku správu z roku 2015, ktorá podľa jeho názoru preukazovala epileptické záchvaty, súd uviedol,
že predmetná správa bola predmetom posúdenia správnymi orgánmi, pričom táto správa vo svojom

závere uvádzala, že išlo o EPI GM paroxyzmus, ktorý však nebol riadne diagnostikovaný, ale posúdený
ako alternatívny k abstinenčným príznakom po kolapse v dôsledku užitia alkoholu. Rovnako lekárska
správa z februára 2020 popisovala stav ako sekundárnu epilepsiu pri abuse alkoholu v anamnéze.
Správne orgány teda správne vyhodnotili vtedajší zdravotný stav žalobcu, a teda že hoci žalobca
trpí viacerými ochoreniami (v čase vydania rozhodnutia), žiadne nedosiahlo takú intenzitu, že by

znižovalo schopnosť žalobcu vykonávať prácu tak, aby mu mohol byť priznaný invalidný dôchodok.
Žalovaná ako odvolací orgán v konaní o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zohľadnila všetky
relevantné, v danom čase dostupné dôkazy, vypovedajúce o jeho vtedajšom zdravotnom stave, svoje
rozhodnutie náležite odôvodnila medicínskymi závermi posudkového lekára sociálneho poistenia a na
tieto závery, ustaľujúce konkrétnym spôsobom skutkový stav, myšlienkovým postupom nevykazujúcim

prvky arbitrárnosti aplikovala príslušné právne normy.

4. Vzhľadom na uvedené, krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 168 veta prvá SSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov

konania nepriznal, nakoľko nešlo o situáciu, kedy by bolo možné vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov
konania spravodlivo žiadať.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

8. Konkrétne poukázal na skutočnosť, že trpí epilepsiou s tým, že aj v minulosti už prekonal epileptické
záchvaty paroxysmalného typu GM, kvôli čomu a pre spôsobené zranenia bol aj hospitalizovaný. Väčšie
epileptické záchvaty máva cca 4 až 5 krát za mesiac, aj v noci, pre istotu s ním v izbe spáva jeho
otec, aby mu mohol v noci poskytnúť prípadnú pomoc, prípadne zavolať záchrannú službu. Žalobca
má tiež problém ísť sám do neznámeho prostredia, mal by udržiavať pokoj a ticho, nemal by chodiť

na slnko. Neurologička MUDr. N. mu odporučila sprievod otca. Na miestach, ktoré nepozná, bez
známej osoby sa roztrasie, stŕpnu mu končatiny, má problémy s artikuláciou, môže dostať záchvat,
trpí depresiami, úzkostnou poruchou, disociačnou (konverznou) poruchou. So závermi odborného
posudku z 18. februára 2020, podľa ktorého je žalobcova miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 35% vyjadril nesúhlas. Odborný posudok zohľadňoval stav pacienta v súvislosti s

abstinenčným syndrómom pri chronickom abúze alkoholu, po trojročnej abstinencii nebol jeho zdravotný
stavvyšetrený,pravidelneužívapredpísanélieky,dostavujesanakontrolukpsychiatrovi,jehozdravotný
stav je zo psychologického a psychiatrického hľadiska dlhodobý, utlmuje sa liekmi, nezlepšuje sa, môže
sa iba zhoršiť. Dodal, že hoci žalobca poukazoval na zhoršený zdravotný stav, nebol po 09. júni 2020
urobený žiadny iný odborný posudok, v ktorom by sa posudkový lekár zaoberal zdravotným stavom

žalobcu a jeho pretrvávajúcimi problémami už nie ako dôsledkom požívania alkoholu, ale ako ďalej
pretrvávajúce a zhoršujúce sa zdravotné problémy aj napriek jeho abstinencii.9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu postupom podľa
§ 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo postupom podľa § 462 ods. 2 SSP
rozsudok súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.

III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 20. septembra 2022 s tým, že
krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom
nezistil nezákonnosť a nesprávnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu, že po

posúdení zdravotného stavu nebol vypracovaný žiaden lekársky posudok posudkovým lekárom, ktorý
by sa zaoberal zdravotným stavom žalobcu po 09. júni 2020 uviedla, že povinnosť preukázať skutočnosti
rozhodujúce počas konania o invalidnom dôchodku treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním
rozhodnutia. V konaní nie je možné prihliadať na lekárske správy s poukazom na § 135 SSP po vydaní
rozhodnutia.

11. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú
podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

12. Vyjadrenie žalovanej bolo zaslané žalobcovi dňa 08. novembra 2022 na vedomie.

V.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11

písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

19. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol
ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej z 22. júna 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

prvostupňové správne rozhodnutie zo 17. apríla 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím
prvostupňový správny orgán podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť o invalidný
dôchodok z 18. februára 2020.21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

23. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

24. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu. 2)

25. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

26. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

27. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

28. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

29. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

30. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

31.Podľa§196ods.6zákonač.461/2003Z.z.,účastníkkonaniajepovinnýnavrhnúťdôkazynapodporu
svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

32. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.33. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného dávkového a posudkového spisu mal
preukázané, že
- žalobca na predpísanom tlačive dňa 24. februára 2020 (žiadosť spísaná dňa 18. februára 2020)

požiadal o invalidný dôchodok
- rozhodnutím zo 17. apríla 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X prvostupňový správny orgán postupom podľa
§ 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. predmetnú žiadosť žalobcu zamietol
[podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 18. februára 2020 vyhotovená posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, ktorý zistil u žalobcu jeho

pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; podklad
pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť predstavovala prepúšťacia správa z úrazovej chirurgie (23. júl 2019 až 27. júl 2019) a lekárske
vyšetrenia: neurologické z 09. septembra 2019, psychologické z 09. septembra 2019, psychiatrické
(od 12. februára 2019 do 21. januára 2020). Posudkový lekár žalobcu súčasne informoval o všetkých
skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jeho zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené: Duševné choroby
a poruchy správania podľa Kapitoly V, položka č. 7 písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
- Duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus,
toxikománia) - stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku) čomu zodpovedá 30 %-ná miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 20 až 35 %) s 5 % - ným navýšením za ostatné

zdravotné postihnutia ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (chronická cefalea,
vertebrogénny syndróm bez príznakov nervového a svalového dráždenia, epilepsia sekundárna pri
abúze alkoholu). Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou]

- základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu zo 17. apríla 2020 zdravotný stav opakovane posúdil
posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany dňa 02. júna 2020,
pričom dospel k rovnakému záveru ako pri posúdení dňa 18. februára 2020 a spisový materiál odstúpil
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko Trenčín,
kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 09. júna 2020

[posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín
zohľadňujúc predloženú lekársku dokumentáciu a dospel k zhodnému záveru, že žalobca nie je invalidný
podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Duševné poruchy a poruchy správania spôsobené

užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia) - stredne ťažká forma (do dvoch rokov od
vzniku) podľa Kapitoly V, položka č. 7, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. so stanovenou 30
%-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 20 % až 35 %); uvedená
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zároveň navýšená o 5 % za iné zdravotné
postihnutia. Vo výroku posudku posudkový lekár potom skonštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu bola určená na 35 %]
- na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 22. júna 2020 pod číslom XXX XXX XXXX X,
zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 17. apríla

2020
- krajský súd následne rozsudkom zo 17. decembra 2020, č.k. 12Sa/1/2020-61 správnu žalobu podanú
žalobcom ako nedôvodnú zamietol
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom z 09. februára 2022, sp. zn. 7Sk/10/2021
rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie výlučne z procesných dôvodov

(absencia poučenia žalobcu o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania)
- krajský súd následne rozsudkom zo 16. júna 2022, č.k. 12Sa/4/2022-79 správnu žalobu podanú
žalobcom ako nedôvodnú zamietol.

34. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu

súdneho ako aj primárne pripojeného posudkového spisu dospel k záveru, že správne orgány
postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi
sociálneho poistenia na oboch stupňoch pristúpili k zamietnutiu žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok.Na strane žalobcu nebol objektívne preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.).

35. Žalobca predovšetkým namietal posudkovými lekármi stanovenú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % (30 % + 5%), nakoľko mal za to, že jeho nepriaznivý
zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zakladajúcu
mu vznik nároku na invalidný dôchodok aspoň v základnom rozsahu (t.j. viac ako 40 %).

36. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby
a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou,
na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a
pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti
pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona
č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia

príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).
Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je,
alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že
táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje
všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v
konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,

určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne
vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k
účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

37. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia a primárne posudkový

lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín v lekárskom
posudku z 09. júna 2020 v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe
predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotil, že u žalobcu nie je
daný dôvod na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako
to požaduje žalobca, prípadne na zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a tým aj zvýšenie

percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až na úroveň potrebnú na vznik
nároku na invalidný dôchodok. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať
odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych
posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s

prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

38. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu
žalobcu na účely splnenia podmienok na invalidný dôchodok z medicínskeho hľadiska zhodne ustálili,
že u žalobcu v čase posudzovania neboli splnené podmienky pre určenie miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Primárne vychádzali z lekárskych vyšetrení, konkrétne
zo psychologického vyšetrenia z 09. septembra 2019, v ktorom príslušný odborný lekár u žalobcu
konštatoval poruchu psychiky a správania zapríčinenú užitím (užívaním) alkoholu - syndróm závislosti,
ďalej z neurologického vyšetrenia z 09. septembra 2019, v ktorom príslušný odborný lekár vyhodnotil
epilepsiu žalobcu ako sekundárnu pri abúze alkoholu s tým, že tento záver potvrdil aj v neskoršej

lekárskej správe z 24. februára 2020 a zo psychiatrických vyšetrení (roky 2019 a 2020), v ktorých zase
príslušný odborný lekár konštatoval stabilitu stavu u žalobcu. Posudkoví lekári sociálneho poistenia
s odkazom na príslušné odborné lekárske nálezy teda zhodne ustálili, že epileptické záchvaty u
žalobcu sú výsledkom nadmerného pitia, poruchy psychiky a správania sú v príčinnej súvislosti s
alkoholizmom, u žalobcu tiež možno badať zmiešanú poruchu osobnosti s konverznými rysmi, s

emočnou instabilitou a impulzivitou, pričom depresívnu poruchu zhodnotili v remisii. Navyše v súvislosti
s epileptickými záchvatmi poukázal na závery plynúce z EEG vyšetrenia zo 07. augusta 2019, pri ktorom
sa epileptická aktivita nezobrazila (iné špecifické abnormity neboli zachytené). Nakoľko sa jednalo o
následky alkoholizmu a recidívu s tým, že žalobca v čase posudzovania jeho zdravotného stavu vrámci dávkového konania abstinoval, stav žalobcu bol zhodnotený ako stredne ťažká forma, ktorej
zodpovedala 30 %-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po psychickej stránke
išlo o abnormálne štruktúrovanú osobnosť s neurotickou symptomatológiou s ľahkými organickými

zmenami do úrovne mentálneho podpriemeru s IQ 75. Ďalšie ochorenia nepovažovali za posudkovo
významné, bolo dôvodné len čiastočné navýšenie miery poklesu o 5 %.

39. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári
sociálneho poistenia svoje závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti

žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť podľa Kapitoly V, položka č. 7 písm. a/ prílohy č. 4 zákona č.
461/2003 Z.z. logicky a presvedčivo odôvodnili. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu
za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti o invalidný dôchodok. Má za
to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami,
z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli k zhodnému určeniu
rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť.

40. K námietke žalobcu, že odborný posudok z 09. júna 2020 zohľadňoval stav pacienta v súvislosti s
abstinenčným syndrómom pri chronickom abúze alkoholu, avšak jeho zdravotný stav nebol po trojročnej
abstinencii vyšetrený a ďalej v tomto kontexte dodal, že nebol po 09. júni 2020 urobený žiadny

iný odborný posudok, v ktorom by sa posudkový lekár zaoberal zdravotným stavom žalobcu a jeho
pretrvávajúcimi problémami už nie ako dôsledkom požívania alkoholu, ale ako ďalej pretrvávajúce a
zhoršujúce sa zdravotné problémy aj napriek jeho abstinencii, najvyšší správny súd uvádza, že podľa §
135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté

rozhodnutie z 22. júna 2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 01. júla 2020, a teda na účely lekárskej
posudkovej činnosti boli relevantné lekárske správy predložené, respektíve vyžiadané do tohto dátumu.
Posudkoví lekári sociálnej poisťovne oboch stupňov vychádzajúc z doložených lekárskych vyšetrení
relevantných k uvedenému dátumu sa jednoznačne zhodli na závere, že žalobca trpí poruchou psychiky
a správania zapríčinenou užitím (užívaním) alkoholu - syndróm závislosti, pričom aj samotná žalobcom

namietaná epilepsia bola v danej dobe vyhodnotená zo strany príslušného odborného lekára ako
sekundárna pri abúze alkoholu (neurologické vyšetrenie z 24. februára 2020, prípadne z 09. septembra
2019).

41. Z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom bode, na lekárske správy, ktoré žalobca doložil v priebehu

konania pred krajským súdom nebolo možné prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, avšak
uvedeným rozhodnutím žalovanej a súdu nie je dotknuté právo žalobcu podať si novú žiadosť o invalidný
dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu.

42. Rovnako najvyšší správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď

posudkovýlekársociálnehopoisteniaústrediezhodnotilzdravotnýstavvneprítomnostižalobcu,nakoľko
takýto postup v tom čase (t.j. k 09. júnu 2020) umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s §
293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z.

43. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za

dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej
ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá

SSP).

45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.