Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 19, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/111/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201009
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201009.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana
a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci
sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Mesto Modra, Dukelská 38, 900 01 Modra, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou LEGALUM s.r.o. so sídlom Tomášikova 10/D, 821 03 Bratislava, IČO: 52 216
543, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o

preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 6692-9000/2018 z 11. júna 2018, konajúc o kasačnej
sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/113/2018-173 zo 17. mája
2022, ECLI:SK:KSBA:2022:1018201009.2, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/113/2018-173 zo 17. mája 2022,
ECLI:SK:KSBA:2022:1018201009.2 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánom verejnej správy

1. Žalovaný vydal dňa 19.04.2018 rozhodnutie číslo: 10921-6000/2017-OID (ďalej „prvostupňové
rozhodnutie“) postupom podľa § 140, § 167 ods. 2 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o

verejnomobstarávaní“),vovýrokuktoréhovzmysle§175ods.4zákonaoverejnomobstarávaníuviedol,
že sťažovateľ „svojím konaním porušil § 10 ods. 1 a zároveň ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní ... z dôvodu uzavretia Zmluvy o príprave a vybudovaní sietí technickej infraštruktúry pre
výstavbu rodinných a bytových domov v lokalite „Malé hliny“, ktorá bola výsledkom verejnej obchodnej
súťaže „Malé hliny“ zverejnenej na úradnej tabuli dňa 19.10.2016 a to bez použitia postupov zadávania
zákaziek v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok

verejného obstarávania.“
2. Rada Úradu pre verejné obstarávanie ako odvolací orgán príslušný podľa § 146 ods. 1 zákona o
verejnom obstarávaní, rozhodnutím číslo spisu 6692-9000/2018 z 11. júna 2018 (ďalej „preskúmavané
rozhodnutie“) podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní zamietla sťažovateľovo odvolanie a
potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Preskúmavané rozhodnutie bolo vecne odôvodnené a obsahovalo
aj poučenie o nemožnosti podať opravný prostriedok, a tiež o tom, že podľa § 178 ods. 4 zákona o

verejnom obstarávaní je toto rozhodnutie preskúmateľné súdom, pričom žaloba musí byť podaná na
krajskom súde do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č. k. 5S/113/2018-173

z 17. mája 2022, ECLI:SK:KSBA:2022:1018201009.2 (ďalej „napadnuté uznesenie“) odmietol podľa
§ 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) správnužalobu sťažovateľa doručenú 11.07.2018 s poukazom na to, že preskúmavané rozhodnutie v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím je len výstupom z kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho
postaveniasťažovateľaaspôsobiťmuujmunajehoprávach,asamoosebenepredstavujezásahdopráv

a právom chránených záujmov kontrolovaného (sťažovateľa). Poukázal aj na to, že sťažovateľovi nebola
uložená žiadna povinnosť a chýba právne vynútiteľný výrok. Preskúmavané rozhodnutie považoval
za rozhodnutie s informatívnym charakterom, ktoré je podkladovým rozhodnutím pre nasledujúce
samostatné sankčné konanie. Poznamenal, že podľa administratívneho spisu nedošlo k vydaniu
rozhodnutia o uložení pokuty sťažovateľovi. Preskúmavané rozhodnutie teda podľa správneho súdu

nepodlieha súdnemu prieskumu, ktorý by podľa súdu bol možný až v prípadných neskorších štádiách
procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona. Správny súd teda mal za to, že správna
žaloba bola neprípustná.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného
A)

4. Sťažovateľ prostredníctvom advokáta podal včas kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol zrušenie
napadnutého uznesenia, vrátenie veci krajskému súdu, ako aj priznanie odkladného účinku podanej
kasačnej sťažnosti a náhrady trov kasačného konania.
5. Kasačná sťažnosť sa opierala o tvrdenia, že právny záver krajského súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a v jeho dôsledku došlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby,

ako aj k nesprávnemu procesnému postupu správneho súdu, s dôsledkom znemožnenia výkonu
sťažovateľových procesných práv až v miere porušujúcej jeho právo na spravodlivý proces.
6. Sťažovateľ poukazoval na vymedzenie pojmov uvedených v § 7 písm. e) SSP, pričom podľa neho
meritórne či konečné rozhodnutia orgánov verejnej správy vydané v administratívnom konaní nie
je možné považovať za tieto prípady. Tvrdil, že sa viedlo osobitné administratívne konanie podľa

ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ktoré bolo ukončené rozhodnutím vo veci samej, a teda
rozhodnutím konečným, pričom konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy
(§ 169 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní) sa končí práve rozhodnutím podľa § 175 ods. 4
zákona o verejnom obstarávaní. Poukázal na skutočnosť, že k zrušeniu ustanovenia § 178 ods. 4
zákona o verejnom obstarávaní došlo až 31.03.2022, pričom podľa znenia účinného v čase vydania

preskúmavaného rozhodnutia, ako aj v čase podania správnej žaloby platilo, že rozhodnutie rady o
odvolaní je preskúmateľné súdom.
7. Sťažovateľ brojil proti tomu, aby preskúmavané rozhodnutie bolo považované len za akýsi výstup z
kontroly. Tvrdil, že ide o právoplatné rozhodnutie, ktoré negatívne zasahuje do jeho práv a oprávnených
záujmov. Zdôraznil, že rozhodnutie prijaté v takomto konaní zasahuje do práv a povinností sťažovateľa,

nakoľko jeho výsledkom je konštatovanie, či sťažovateľ je alebo nie je porušiteľom zákona o verejnom
obstarávaní, pričom toto konštatovanie je po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia nemenné a
záväzné pre žalovaného pri ďalšom postupe a tvorí právny základ pre začatie konania o uložení pokuty.
Rozhodnutie totiž zakladá postavenie sťažovateľa ako porušiteľa zákona o verejnom obstarávaní, s
ktorým je spojené povinné uloženie sankcie, čím sa podľa názoru sťažovateľa jednoznačne zasahuje do

jeho práv. Predmetom následného konania tak už nebude posudzovanie, či sa skutok stal alebo nestal,
ale len určenie výšky ukladanej pokuty.
8. Sťažovateľ má za to, že napadnuté uznesenie je v priamom rozpore so základnými princípmi
správneho súdneho konania, pričom správny súd sa v uznesení nijakým spôsobom nevysporiadal s
aplikáciou ustanovenia § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a ani toto ustanovenie v odôvodnení

neuviedol. Napadnuté uznesenie považuje za svojvoľné a arbitrárne.
B)
9. Žalovaný v stanovisku ku kasačnej sťažnosti vyjadril nesúhlas s argumentáciou sťažovateľa a
zdôraznil, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Má za to,
že preskúmavaným rozhodnutím nebola uložená žiadna sankcia ani povinnosť, a tým pádom toto

nijakým spôsobom nezasiahlo do práv alebo právom chránených záujmov sťažovateľa. K návrhu
sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti uviedol, že preskúmavané rozhodnutie
o porušení povinnosti nie je spôsobilé spôsobiť závažnú ujmu, nakoľko nezasahuje do práv a právom
chránených záujmov sťažovateľa. Zároveň podotkol, že tvrdenia sťažovateľa o zaťažení rozpočtu mesta
Modra neúnosnou výškou následne uloženej pokuty a o neschopnosti plne hradiť výdavky na výkon

všetkých samosprávnych pôsobností obce samé osebe nenasvedčujú tvrdenú hrozbu vzniku značnej
hospodárskej škody a finančnej škody na strane sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené nie je podľa
žalovaného ani dôvodné priznávať odkladný účinok kasačnej sťažnosti, a to aj s ohľadom na absenciupredloženia konkrétnych dôkazov a preukázania skutočnosti, že priznanie odkladného účinku kasačnej
sťažnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.

IV. Výber z relevantnej právnej úpravy

Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase vydania preskúmavaného
rozhodnutia ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí, že
postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na
výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona,
ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného

obstarávania.
Podľa § 177 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase vydania preskúmavaného
rozhodnutia proti rozhodnutiu podľa § 175 môže účastník konania o preskúmanie úkonov
kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11 podať odvolanie. Odvolanie musí byť doručené úradu do 10
dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Podanie odvolania má odkladný

účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia rady o odvolaní.
Podľa § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase vydania preskúmavaného
rozhodnutia rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné súdom. Žaloba musí byť podaná do 30 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia rady o odvolaní.

V. Právne závery kasačného súdu

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (ďalej „kasačný súd“) preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1
písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou

osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je
kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie
a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto
podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.
11. Kasačný súd bol v podstate postavený pred otázku, či krajský súd postupoval v súlade so zákonom,

keď ako neprípustnú odmietol správnu žalobu sťažovateľa proti preskúmavanému rozhodnutiu. Na
tomto mieste senát kasačného súdu odkazuje na svoje skoršie uznesenie zo dňa 22. júla vo veci sp.
zn. 2Sfk/23/2020, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/3/2021-382
z 21. októbra 2021 a vec mu vrátená na ďalšie konanie. V uvedenom prípade Krajský súd v
Bratislave uznesením rovnako odmietol správnu žalobu podanú voči rozhodnutiu Rady Úradu pre

verejné obstarávanie ako odvolacieho orgánu, a to na rovnakom skutkovom a právnom základe ako
v prejednávanom prípade. Vzhľadom na uvedené si kasačný súd dovoľuje na tomto mieste citovať z
odôvodnenia uvedeného uznesenia, sp. zn. 2Sfk/23/2020, ktoré je v plnom rozsahu aplikovateľné aj na
daný prípad, cit.:
„16. Kasačný súd považuje za vhodné bez dlhého úvodu priamo konštatovať, že vo veci je rozhodujúce

ustanovenie § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý jednoznačne zakladá právomoc
správneho súdu na súdny prieskum rozhodnutia o odvolaní, pričom z § 177 ods. 1 zákona o
verejnom obstarávaní vyplýva, že konanie o odvolaní sa týka rozhodnutí podľa § 175 zákona o
verejnom obstarávaní; a takýmto rozhodnutím je aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené
preskúmavaným rozhodnutím. Podľa kasačného súdu sa týmto osobitným ustanovením zákona

odstraňujeakákoľvekpochybnosť,čirozhodnutieoodvolaní,oakéidevsúdenejveci,podliehasúdnemu
prieskumu, alebo nie.
17. Kasačný súd poznamenáva, že v minulosti boli bežne ako neprípustné odmietané správne žaloby
proti protokolu z kontroly vykonanej žalovaným, predovšetkým s argumentáciou, že protokol sám osebe
nemá dopad na právne postavenie (práva, povinnosti, právom chránené záujmy) kontrolovaného.

Právoplatnosťou rozhodnutia podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní je však už záväzný
výrok o porušení povinností, čím nastáva iná situácia, než keď žalovaný len zhrnul v protokole svoje
zistenia. Pre teraz riešenú otázku prípustnosti správnej žaloby je však kľúčové osobitné zákonnéustanovenie o prípustnosti súdneho prieskumu takého rozhodnutia, nie otázka miery alebo záväznosti
(konečnosti) dopadu správneho aktu na právne postavenie účastníka konania.
18. Kasačný súd ďalej musí dať za pravdu aj tej časti sťažovateľovej argumentácie, kde tvrdí, že

preskúmavané rozhodnutie nemá ani predbežnú povahu, pretože jeho vydaním sa konanie končí
s meritórnym výrokom o porušení povinnosti, a tiež preto nejde ani o procesné alebo poriadkové
rozhodnutie v zmysle § 7 písm. e) SSP. V dôsledku toho neobstojí ani hlavný argument správneho súdu,
ktorý (ignorujúc § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní) považoval žalobu za neprípustnú práve
preto, že preskúmavané rozhodnutie subsumoval pod § 7 písm. e) SSP.

...
20. Kasačnému súdu neušlo ani to, že zákon o verejnom obstarávaní prešiel ďalšími novelizáciami,
v zmysle ktorých (§ 187o ods. 3 účinný od 09.03.2022, § 175 ods. 12 účinný od 31.03.2022) už
nové rozhodnutia s obdobným obsahom, teda vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného
po uzavretí zmluvy, ktorým sa kontrolovanému neukladá povinnosť, nie sú podľa zákona o verejnom
obstarávaní preskúmateľné súdom. Kasačný súd sa na tomto mieste nebude venovať úvahám, či kvôli

ústavnoprávnemu rozmeru aj napriek týmto novým zákonným ustanoveniam predsa nebude (aspoň
výnimočne) takéto rozhodnutie súdnemu prieskumu podliehať. Pre súdenú vec je podstatné, že v čase
vydania preskúmavaného rozhodnutia (a mimochodom i v čase podania správnej žaloby) platilo vyššie
uvedené zákonné pravidlo, v zmysle ktorého rozhodnutie preskúmateľné bolo, a preto sťažovateľovi
podaním správnej žaloby vzniklo právo na to, aby súd jeho žalobné námietky preskúmal. Princíp právnej

istoty si zároveň žiada, aby právo na súdny prieskum, ktoré zákon priznal, bolo zachované aj po zmene
zákona, ledaže by zákonodarca považoval za potrebné aj takto začaté konania zastaviť, čo by však
musel ústavno-konformne aj uzákoniť.
21. Tiež kasačný súd poznamenáva, že mu je známe uznesenie iného senátu Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/20/2021 z 18.11.2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:1020201285.1,

ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť v inej obdobnej veci odlišného sťažovateľa, kedy tiež krajský
súd odmietol žalobu proti odvolaciemu rozhodnutiu žalovaného (tam rozhodnutie o porušení povinnosti
v postupe zadávania nadlimitnej zákazky postupom užšej súťaže). Kasačný súd sa vtedy stotožnil s
názorom krajského súdu, že žaloba je neprípustná, pretože smeruje voči procesnému rozhodnutiu,
ktorého súdny prieskum je vylúčený podľa § 7 písm. e) SSP, a argumentoval, že rozhodnutie tvorí len

podklad pre konanie o uložení pokuty.
22. Kasačný súd v teraz súdenej veci však nepovažoval preskúmavané rozhodnutie za procesné
rozhodnutie, ale za meritórne rozhodnutie konštatujúce porušenie povinnosti, ako už vysvetlil vyššie.
Okrem toho v onom uznesení kasačného súdu sa vtedy konajúci senát vôbec nevyjadril k sťažnostnému
bodu poukazujúcemu na osobitné ustanovenie § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Naopak

teraz konajúci senát považoval tento sťažnostný bod za dôvodný a kľúčový, čo tiež vyplýva z vyššie
uvedeného odôvodnenia. Preto bolo nutné rozhodnúť inak, ako v citovanej inej veci, pričom však
kasačný súd poznamenáva, že nemal k dispozícii súdny spis k onomu skoršiemu rozhodnutiu a
vychádzal len z textu uznesenia kasačného súdu.“
12. Nakoľko právne posúdenie správneho súdu pod tlakom sťažnostných bodov neobstálo, a v jeho

dôsledku došlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby, kasačný súd musel zrušiť napadnuté
uznesenie a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd bude ďalej viazaný právnym
posúdením kasačného súdu, podľa ktorého na súdenú vec nemožno aplikovať ustanovenie § 7 písm. e)
SSP, a naopak riešenie otázky prípustnosti súdneho prieskumu sa musí odvíjať od ustanovenia § 178
ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v znení relevantnom pre vec. S ohľadom na jednoznačné znenie

a pochybnosti nepripúšťajúci výklad tohto ustanovenia, ako aj s prihliadnutím na rozdielne východiská
odlišného rozhodnutia senátu 4S tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 4Sfk/20/2021 z 18.11.2021, v ktorom
nebolo predmetné ustanovenie vôbec aplikované, nepovažoval senát 2S za nutné postúpiť vec veľkému
senátu na zjednotenie judikatúry.
13. K návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z dôvodu pokračovania

žalovaného v konaní o správnom delikte a uložení pokuty nadväzujúcom na konštatovanie porušenia
povinnosti preskúmavaným rozhodnutím, kasačný súd uvádza, že základným zmyslom odkladného
účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu,
ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne

ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená
samotná jeho existencia (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa
03.08.2011). Sťažovateľ nepreukázal, že by mu v dôsledku trvania účinkov uznesenia krajského súdu
priamo hrozila závažná ujma, teda že by bola zásadným nevratným spôsobom negatívne ovplyvnenámožnosť faktického výkonu jeho činnosti alebo dokonca by bola ohrozená samotná jeho existencia.
Navyše je potrebné podotknúť, že rozhodovanie o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti by
v danom prípade nachádzalo opodstatnenie, ak by bol priznaný odkladný účinok aj podanej správnej

žalobe. Z pripojeného súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ o uvedené v konaní o správnej žalobe ani
nežiadal. Možno skonštatovať, že právne následky odkladného účinku kasačnej sťažnosti vychádzajú z
axiómypriorityodkladnéhoúčinkuspojenéhoskonanímpredkrajskýmsúdom.Akvšakžalobcavkonaní
pred krajským súdom nevyužil túto možnosť (bol pasívny) alebo jeho návrh na priznanie odkladného
účinku nebol úspešný, nie je namieste takúto ochranu poskytovať v rámci konania o mimoriadnom

opravnom prostriedku, akým je kasačná sťažnosť. Iba v prípade, ak by krajský súd rozhodol o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe, potom aj kasačná sťažnosť žalobcu proti zamietavému rozhodnutiu
krajského súdu by vzhľadom na zákonný odkladný účinok plnila riadnu ochrannú funkciu. Naviac keďže
kasačný súd jeden mesiac po nápade veci rozhodol o zrušení uznesenia krajského súdu a vrátení
veci krajskému súdu na ďalšie konanie, čím bezodkladne zabezpečil sťažovateľovi ochranu jeho práv,
nebolopotrebnéoodkladnomúčinkukasačnejsťažnostidoskončeniakonanianakasačnomsúdevôbec

rozhodovať.
14. O náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd v ďalšom konaní v zmysle § 467 ods.
3 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.