Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 14, 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/97/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200042
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:8021200042.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: R., nar. XX. S. XXXX., T., proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusova 128, Vranov nad Topľou, o neplatnosť
prihlášky, o určenie, že žalobkyňa v rokoch 2005 až 2009 nebola poistencom, a o neprípustnosť
vymáhania pohľadávok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.
k. 7Sa/2/2021-24 z 22. júla 2021 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 7Sa/2/2021-24 z
22. júla 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom
1. Žalobkyňa podala správnemu súdu 29. januára 2021 žalobu, v ktorej žiadala o prešetrenie jej prípadu.

Predniesla v nej, že v roku 2003 sa prihlásila u žalovanej k dôchodkovému pripoisteniu, nie k povinnému
dôchodkovému poisteniu, z ktorého sa navyše v roku 2004 ešte aj odhlásila. Od roku 2005 do roku
2009 bola poistená v Českej republike, napriek tomu jej žalovaná za toto obdobie vyrubila poistné. Vo
vyrubovaní pokračovala aj ďalej a v roku 2012 bol voči žalobkyni vydaný aj exekučný príkaz. Súdny
exekútor na základe poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11 Er 723/2012 zo 7. marca
2012 voči žalobkyni stále vymáha aj dlžné poistné, ktoré už bolo odpísané ako premlčané v roku 2017.

Záverom zdôraznila, že si nemôže dovoliť advokáta, aby ju zastupoval.

2.Správnysúduznesenímzo17.februára2021vyzvalžalobkyňu,abysvojužalobudoplnilaooznačenie
podania, označenie rozhodnutia žalovanej a žalobný návrh. V odôvodnení v podstate doslovne citoval
§ 6 ods. 1 a 2, § 57 ods. 1, § 180 ods. 1, § 181 ods. 1, § 202 ods. 1, § 203 ods. 1 a 2 SSP.
Uzavrel, že žalobkyňa nepripojila žiadne rozhodnutie, ale len list z 9. novembra 2020, ktorý je len

súhrnným oznámením rozhodnutí z minulosti. Uvedenie žalobného petitu považoval za dôležité, lebo
ním je správny súd pri rozhodovaní viazaný. Zároveň poučil žalobkyňu, že hoci nemusí byť zastúpená
advokátom, môže sa podľa zákona č. 327/2005 Z. z. obrátiť na Centrum právnej pomoci.

3. V reakcii na toto uznesenie žalobkyňa predovšetkým žiadala, aby bola súdom vypočutá. Potom svoju
žalobu rozčlenila do piatich bodov. V prvom žiadala rozhodnúť o neplatnosti prihlášky na dobrovoľné

poistenie z 23. apríla 2003. V druhom žiadala preskúmať postup žalovanej, ktorá neakceptuje, že
žalobkyňa sa z dobrovoľného poistenia odhlásila už 8. januára 2004. V treťom zopakovala, že od 19.
apríla do 31. decembra 2004 bola poistená ako zamestnankyňa pracovnej agentúry A.. Ako štvrtý bod
žiadala, aby súd určil, že do roku 2005 do roku 2009 nebola poistencom žalovanej, pretože bola poistená
v Českej republike. Konečne, po piate žiadala preskúmať postup žalovanej pri odpise jej dlhu za roky
2004 až 2007.4. Tu napadnutým uznesením správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d), g) a h) v
spojení s § 59 ods. 3 SSP. Žalobkyňa totiž ani v druhom podaní neoznačila žiadne rozhodnutie nie
staršie ako dva mesiace, ktoré by bolo preskúmateľné súdom. Správny súd nemal právomoc vysloviť

neplatnosť prihlášky, ani určiť, že v určitom období nebola poistencom. Takisto správny súd nemohol
preskúmaťpostupsúdnehoexekútoravkonaníovymáhanípohľadávok.Žalobkyňataknapriekpoučeniu
neodstránila nedostatky, ktoré bránia prejednaniu žaloby.

II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5.Žalobkyňapodalaprotitomutouzneseniu„Sťažnosť“,ktorúNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky
podľa § 55 ods. 3 SSP posúdil ako kasačnú sťažnosť podľa § 438 a nasl. SSP. V nej žalobkyňa z veľkej
časti zopakovala svoje predošlé podania a zdôraznila, že v rokoch 2005 až 2010 nebola poistenkyňou
žalovanej. Opätovne požiadala, aby ju správny súd vypočul, k čomu doteraz nedošlo, a aby jej pridelil
právneho zástupcu.

6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

III.
Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení
s § 203 ods. 2 SSP).

8. Predmetom konania pred správnym súdom bolo podanie žalobkyne, ktoré ona sama označila ako
„Žaloba“ a ktoré smerovala proti žalovanej. Správny súd toto jej podanie odmietol sčasti ako oneskorené,
sčasti ako neprípustné a sčasti aj preto, že žalobkyňa neodstránila jeho nedostatky, hoci na to bola
vyzvaná. Tento postup správneho súdu však kasačný súd nateraz nepovažuje za správny.

9. Predovšetkým treba zdôrazniť, že podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd
podľa jeho obsahu. Citované ustanovenie znamená, že pre posúdenie charakteru určitého podania nie
je rozhodné, ako je označené, ale to, aký je jeho obsah, teda akého rozhodnutia sa žalobca domáha a na
akých skutkových a právnych základoch. V prerokúvanej veci žaloba smeruje okrem iného proti určitým
rozhodnutiam a postupom Sociálnej poisťovne, v dôsledku čoho ide o správnu žalobu v sociálnych

veciach v zmysle § 199 ods. 1 písm. a) SSP. Pretože žalobkyňa je fyzickou osobou, bol správny súd
podľa § 200 ods. 2 SSP povinný posudzovať ju neformálne. Povinnosť posudzovať správnu žalobu
neformálne znamená, že správny súd sa snaží z jej obsahu čo najvernejšie zistiť, čo ňou žalobca sleduje
a z akých dôvodov. To potom správny súd urobí predmetom súdneho prieskumu, aj keby sa skutkový
a právny základ žaloby rozbiehal do viacerých nesúvisiacich otázok. Táto povinnosť zaťažuje správny

súd nielen vtedy, ak o správnej žalobe v sociálnych veciach koná meritórne, ale tiež vtedy, ak posudzuje
procesné podmienky na jej prejednanie (§ 97 SSP).

10. Podľa kasačného súdu z obsahu pôvodnej žaloby žalobkyne, ako aj jej následného doplnenia
celkom zreteľne vyplývalo, že žalobkyňa vyčíta žalovanej v zásade tri okruhy nedostatkov. Po prvé:

žalovaná evidovala žalobkyňu v roku 2004 ako dobrovoľne poisteného poistenca, hoci na to neboli
splnenépodmienky(prihláškažalobkynez23.apríla2003neobsahovalapotrebnénáležitosti).Podruhé:
žalovaná evidovala žalobkyňu ako poistenca aj v rokoch 2005 až 2009, hoci bola v tom čase poistená v
Českej republike. Po tretie: žalovaná proti žalobkyni exekúciou neoprávnene vymáha pohľadávky, ktoré
sú premlčané a mali byť odpísané, takže sa vymáhať nemajú. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom

správneho súdu, že rozhodovanie o týchto výhradách nepatrí do právomoci správnych súdov. O vzniku
a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
rozhoduje v tzv. nedávkovom konaní, ktoré podľa § 172 ods. 2 a 3 cit. zák. vykonáva Sociálna poisťovňa,
resp. jej organizačné zložky - pobočky [porov. § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod cit. zák.]. Súčasťou
tohto rozhodovania je aj posudzovanie právneho dôvodu vzniku alebo zániku poistenia, teda otázky, či

boli splnené podmienky pre jeho vznik alebo zánik. To zahŕňa aj prípadné posudzovanie, či prihláška
žalobkyne mala alebo nemala potrebné náležitosti a či teda viedla k vzniku (dobrovoľného) poistenia
alebo neviedla. O prípustnosti či neprípustnosti exekúcie, ktorú vykonáva súdny exekútor a ktorá sazačala pred 1. aprílom 2017, rozhoduje exekučný súd podľa § 57 ods. 1 (v znení účinnom pred 1. aprílom
2017) v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku.

11. Nedostatok právomoci alebo príslušnosti správneho súdu však nemôže viesť k odmietnutiu žaloby,
ako to urobil správny súd. Podľa § 18 ods. 1 SSP totiž platí, že ak správny súd zistí, že vec nepatrí do
právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny
súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. Podľa § 18 ods. 2 SSP ak správny súd zistí, že
nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.

Podľa citovaných ustanovení treba postupovať aj vtedy, ak ide o postúpenie veci inému súdu, ktorý má
konať nie ako správny súd (napríklad exekučnému súdu, porov. uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7
Svk 3/2021). Správny súd tak v prerokúvanej veci nemohol žalobu žalobkyne odmietnuť preto, že sa
domáhalarozhodnutí,ktorépodľasprávnehosúdunepatrilidojehoprávomoci.Vtakomprípademaltotiž
konanie zastaviť s postúpením veci príslušnému orgánu, prípadne vec uznesením postúpiť príslušnému
súdu. Pritom je z predošlého odseku zrejmé, že v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha posúdenia, či a

kedy trvalo jej sociálnej poistenie u žalovanej, vec patrí do právomoci žalovanej. V časti neprípustnosti
exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom je zasa podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31. marca 2017 príslušným Okresný súd Vranov nad Topľou ako exekučný súd, ktorý vydal
poverenie na vykonanie tejto exekúcie. Správny súd tak podľa § 18 ods. 1 a 2 SSP mohol tieto veci
postúpiť obom týmto orgánom.

12. Ak však správny súd považoval podania žalobkyne za natoľko nezrozumiteľné,

že nedokázal posúdiť, do právomoci ktorého súdu či orgánu verejnej moci patria, potom jeho postup
nebol v súlade s § 199 ods. 2 SSP. Podľa tohto ustanovenia totiž v konaní o správnej žalobe v sociálnych

veciach správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho
postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenia o jej procesných právach
a povinnostiach. Táto povinnosť zaťažuje správny súd aj v prípadoch, kedy vyzýva na odstránenie
nedostatkov podania podľa § 59 SSP. Aj v tomto prípade je teda správny súd povinný voliť taký
postup, ktorý zohľadní špecifické potreby žalobkyne vyplývajúce z jeho sociálneho postavenia - starobná

dôchodkyňa s podpriemeným príjmom, voči ktorej sa navyše vedie exekúcia, čo mohlo viesť k vzniku
závažnýchťažkostískrytímzákladnýchživotnýchpotriebakzásadnémupoklesunasociálnomrebríčku.
S ohľadom na šírku problémov, ktoré žalobkyňa označila vo svojich podaniach, nebolo jednoduché
vtesnať potrebné poučenia do jedného uznesenia tak, aby pre ňu bolo zrozumiteľné, ale zároveň aj
účelné. Ustanovenie § 60 SSP v takom prípade dovoľuje správnemu súdu predvolať na výsluch toho,

kto podanie urobil, ak tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Žalobkyňa už v žalobe upozornila
na to, že nemá prostriedky na advokáta, a v doplnení žaloby dokonca výslovne požiadala o to, aby
ju súd vypočul. Jej žaloba si svojou komplikovanosťou vyžadovala, aby bola žalobkyňa predvolaná na
výsluch, na ktorom jej budú podrobnejšie vysvetlené otázky, ktoré jej žaloba vyvoláva, bude možné zistiť,
či vysvetleniu rozumie a či rozumie, čo má na odstránenie nedostatkov tejto žaloby urobiť.

IV.
Záver
13. Správny súd tak v prerokúvanej veci odmietol podanie žalobkyne bez toho, aby na to boli splnené
všetky podmienky. Takéto nezákonné odmietnutie zakladá kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm.

j) SSP. Kasačná sťažnosť žalobkyne je teda dôvodná, a preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

14. Správny súd bude vo veci ďalej konať podľa zákona tak, ako ho v predošlých odsekoch vyložil
kasačný súd, a týmito právnymi názormi bude viazaný (§ 469 SSP).

15. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých sa podľa § 467 ods.
3 SSP rozhodne v konečnom rozhodnutí.

16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.