Uznesenie Judgement was issued on Thursday, January 11, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200134
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:3018200134.2

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I.. P.F. P., narodený XX. M. XXXX,
bytom v M., U. Č.. XX, právne zast.: JUDr. Gabrielom Laktišom, advokátom so sídlom v Nitre, Mariánska
č. 8, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom v Bratislave,
Žellova č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 09. marca 2018, č.s.:
7098/2018/301, č.k.: PV 301/00031/2013/R, č.z.: 19543/2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. júna 2021, č.k. 23Sa/71/2018-214, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej
sťažnosti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 21. júna 2021, č.k.
23Sa/71/2018-214 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 09. marca 2018, č.s.: 7098/2018/301, č.k.:
PV 301/00031/2013/R, č.z.: 19543/2018, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967

Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - platobný výmer Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín z 09. mája 2013, číslo PV 301/00031/2013,
1306318713. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 16 ods. 1 a 2 písm.
b/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z.
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni - Všeobecná zdravotná poisťovňa preddavky na
poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. januára 2012 do 16. decembra 2012 v sume
73,83 eur a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume
5,00 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru.

II.

2. Žalobca rozsudok krajského súdu napadol kasačnou sťažnosťou, v ktorej zároveň podal v súlade s §
447 ods. 1 SSP návrh na priznanie odkladného účinku tejto kasačnej sťažnosti.

III.3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 438
ods. 2 SSP) po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti s poukazom na
§ 447 SSP dospel k záveru, že návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nie je dôvodný.

4. Podľa § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s
verejným záujmom.

5. Podľa § 447 ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o
kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej
moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt

podľa § 187 ods. 1 a 3.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že odkladný účinok kasačnej sťažnosti je upravený v § 446 a §

447 SSP s tým, že všeobecne platí pravidlo, že pokiaľ Správny súdny poriadok neustanoví inak, kasačná
sťažnosť nemá odkladný účinok. Výnimku predstavuje práve § 446 ods. 2 SSP, podľa ktorého kasačná
sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému
v konaní o správnej žalobe alebo žalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy
je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom

proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci
samej vydanému v konaní o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné
obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, bola
podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach
správneho trestania, bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o

správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia. V ostatných prípadoch, v zmysle
už zmieneného všeobecného pravidla, kasačná sťažnosť odkladný účinok nemá, avšak sťažovateľ má
možnosť procesným predpisom predpísaným postupom (§ 447 ods. 1 SSP) podať návrh na priznanie
odkladného účinku. Možnosť podania tohto návrhu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Nakoľko
návrh na priznanie odkladného účinku má povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí

obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť
plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú
identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku.

8. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu

toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy
ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto
„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný
účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať

závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym
orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje
najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku

krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.

9. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku
kasačnej sťažnosti má zároveň výnimočný charakter. Výnimočnosť tohto procesného úkonu súdu
spočíva v tom, že takýmto rozhodnutím sa paralyzujú účinky právoplatného rozhodnutia krajského súdu,

a preto je k nemu nutné pristupovať skôr reštriktívne. Po preskúmaní predmetného návrhu žalobcu
dospel najvyšší správny súd k záveru, že v konaní o kasačnej sťažnosti neboli splnené podmienky
ustanovené v § 447 ods. 1 SSP pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, pretože žalobca
nepreukázal, že by mu právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažnáujma.Hrozbuzávažnejujmyjepovinnýžalobcanielendeklarovať,alevsúladesustanovením§121SSP
upravujúcim dôkaznú povinnosť aj preukázať. Žalobca priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti
čo do hrozby závažnej ujmy v kasačnej sťažnosti bližšie nezdôvodnil a neoznačil konkrétne dôvody, po

vyhodnotení ktorých by bolo možné príslušnému návrhu vyhovieť.

10. Najvyšší správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na odkladný účinok kasačnej
sťažnosti, a to aj vo svetle vyššie uvedeného, dospel k záveru, že nenastali také výnimočné okolnosti,
ktoré by odôvodňovali nutnosť priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Žalobca nepreukázal,

že by mu v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozila závažná ujma. Najvyšší
správny súd preto s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.

11. Taktiež vzhľadom na nesplnenie už prvej z podmienok stanovených vo vyššie citovanom ustanovení
§ 447 ods. 1 SSP, najvyšší správny súd sa nezaoberal tým, či priznanie odkladného účinku kasačnej

sťažnosti nebude v rozpore s verejným záujmom.

12. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a § 463 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.