Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 9Sžsk/126/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200288
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200288.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa v právnej
veci žalobkyne: C.. Ľ. G., narodená XX. S. XXXX, bytom I. T. X, P., právne zastúpenej advokátskou
kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 20909-4/2019-BA zo dňa 29. mája 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/27/2019-76 zo dňa 17. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/27/2019-76

zo dňa 17. septembra 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") rozsudkom č.k. 18Sa/27/2019-76 zo dňa 17.
septembra 2020 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP") zrušil rozhodnutie žalovanej č. 20909-4/2019-BA zo dňa 29. mája 2019 a vec vrátil žalovanej
na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín č. 700-0811471417-GC04/17 zo dňa

03. augusta 2017 a súčasne v časti rozhodnutie zmenila tak, že z výrokovej časti bol vypustený text
„...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...". Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bolo
žalobkyni predpísané podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon
č. 461/2003 Z.z.") poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu
solidarity za obdobie od júla 2005 do júna 2006 spolu vo výške 1.609,20 eur. Neoddeliteľnou súčasťou
rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 a v zmysle
právnej úpravy ustanovenej SSP, ako aj v intenciách záverov plynúcich z uznesenia Veľkého senátu
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Veľký senát") sp. zn. 1Vs/1/2019 zo
dňa 30. apríla 2019, a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe

(ďalej aj „SZČO") bolo predpísané poistné na sociálne poistenie pre jeho nezaplatenie po tom, ako
bolo právoplatne určené, že žalobkyni ako SZČO vzniklo povinné sociálne poistenie dňa 01. júla 2005.
Rozhodnutie o vzniku poistenia sa tak podľa názoru správnych orgánov stalo záväzným a právoplatným
podkladom, z ktorého Sociálna poisťovňa vychádzala pri predpísaní dlžného poistného za čas odrozhodnutím deklarovaného vzniku poistenia po odhlásenie zo sociálneho poistenia žalobkyňou ku dňu
30. júna 2006.

4. Správny súd však názor žalovanej o nezačatí plynutia premlčania v prejednávanom prípade
nepovažoval za súladný so zákonom, a to aj napriek existencii rozhodnutia o vzniku poistenia žalobkyne
a absencii na to nadväzujúcej prihlášky žalobkyne na sociálne poistenie. V tejto súvislosti správny súd
poukázal na právne závery uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Vs 1/2019 zo dňa 30. apríla 2019:

„A/ „Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti
zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe
povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1 A nemá charakter

oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v §5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, keď sama osebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať
licencovanú činnosť', ktorú môže vykonávať až na základe dohody/zmluvy s iným poskytovateľom.
Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. vykonávaná na
základe licencie LIA nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobkovú činnosť v

zmysle§5písm.c/zákonač.461/2003Z.z.apojemlicencianavýkonsamostatnejzdravotníckejpraxes
pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia."

B/ „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1, písm. a/,

bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L 1 .4 a skúmať, či
všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára
považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003
Z. z."

C/ „Konanie podľa § 178 ods. l písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ľ znení
neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8
v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť
účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu

ochranu ľ zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku
všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú
aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky."

5. Mal za to, že zo záverov uznesenia Veľkého senátu vyplýva, že licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár (L1A) nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti
predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a nezakladá jej držiteľovi postavenie SZČO.
Žalobkyni preto jedine z dôvodu držby licencie L1A nevznikla účasť na povinnom sociálnom poistení
podľa § 21 zákona č. 461/2003 Z.z., a preto ani nemala povinnosť sa nanovo prihlasovať do Sociálnej

poisťovne ako platiteľ poistného z titulu výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. To znamená, že 10-
ročná premlčacia lehota na predpísanie celého dlžného poistného v súdenej veci začala plynúť v júli
2006 a uplynula v júli 2016, pričom prvostupňové rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného bolo
vydané až dňa 03. septembra 2017. Podľa názoru správneho súdu na začatie plynutia premlčacej doby
nemala a nemohla mať vplyv ani skutočnosť, že žalobkyňa si podľa názoru žalovanej nesplnila svoju

oznamovaciu povinnosť, ktorú v skutočnosti nemala.

6. Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktorými bolo určené, že žalobkyni vzniklo sociálne poistenie dňa 01. júla
2005, k nim správny súd dodal, že sa jedná len o deklaratórne rozhodnutia, ktorými správne orgány
deklarovali právny stav, ku ktorému dospeli nesprávnym výkladom právnych predpisov, čo je zjavné z

uznesenia Veľkého senátu zo dňa 30. apríla 2019. Vzhľadom k tomu správny súd nemohol prihliadať na
rozhodnutie o vzniku povinného sociálneho poistenia žalobkyne ku dňu 01. júla 2005.7. Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že žalobkyňa nemala povinnosť prihlasovať sa
do Sociálnej poisťovne ku dňu 01. júla 2005. Z jej strany teda nemohlo dôjsť k porušeniu oznamovacej
povinnosti, ktorá by bránila začatiu plynutia premlčacej lehoty, ako konštatovali správne orgány s

odkazom na znenie ustanovenia § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Správny súd preto vyslovil,
že neexistovala žiadna právna prekážka brániaca začatiu plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty v tomto
prípade. Sociálnej poisťovni začala riadne plynúť premlčacia lehota na predpísanie dlžného poistného,
ktorá uplynula ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zo dňa 03. augusta 2017. Na uvedenú
skutočnosť bola preto žalovaná pri rozhodovaní o odvolaní na základe vznesenej námietky premlčania

povinná prihliadať v prospech žalobkyne.

8. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške trov bude
podľa § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

II.

9. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

10. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

11. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaná bližšie uviedla, že
naďalej zastáva právny názor, že predpísanie poistného žalobkyni za obdobie júl 2005 až jún 2006 v
sume 1.609,20 eur bolo v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z., pričom z dôvodu nesplnenia povinnosti
prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 01. júlu 2005 zo strany

žalobkyne nedošlo k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné. Zdôraznila, že v zmysle
§ 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je nepochybne ustanovením kogentným, právo predpísať
poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na to dala
do pozornosti, že práve v odseku 2 predmetného ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom
do31.decembra2010zákonodarcakladiepremlčaniujednupodmienku,ato,žeprávopredpísaťpoistné

samostatne zárobkovo činnej osobe sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228
ods. 3, teda, že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a
dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení
do ôsmich dní od ich zániku. S ohľadom na uvedené zdôraznila, že k premlčaniu práva predpísať
samostatne zárobkovo činnej osobe poistné dôjde iba vtedy, ak sú naplnené zákonom č. 461/2003 Z.z.

ustanovené podmienky, t.j. uplynula desaťročná premlčacia lehota, a ak si SZČO splnila ohlasovaciu
povinnosť.

12. Zdôraznila, že v danom prípade žalovaná preukázala, že žalobkyňa si svoju zákonnú povinnosť
prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 01. júla

2005 nesplnila, preto bola Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín povinná vo veci vzniku povinného
poistenia žalobkyne rozhodnúť. Rozhodnutím žalovanej č. 36065-3/2017-BA zo dňa 29. júna 2017 bolo
právoplatne rozhodnuté vo veci vzniku povinného poistenia žalobkyne, teda konečným a záväzným
spôsobom upravilo právne pomery účastníčky konania. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa
povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo veci vzniku povinného poistenia žalobkyne. Vo vzťahu

k uvedenému poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/1/2015
zo dňa 28. septembra 2016, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/18/2017 zo dňa
08. decembra 2017. Taktiež poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžso/23/2013 zo dňa 27. novembra 2013, ako aj sp. zn. 9Sžsk/116/2018 zo dňa 29. januára 2020 a sp.
zn. 9Sžsk/16/2019 zo dňa 29. januára 2020, v ktorých bolo konštatované, že na právoplatné rozhodnutie

o zániku povinného poistenia bol krajský súd povinný pri preskúmaní rozhodnutia o predpísaní poistného
prihliadnuť. Obdobné závery vyplývajú aj z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžsk/78/2018 zo dňa 25. septembra 2019 a sp. zn. 9Sžsk/123/2018 zo dňa 27. júla 2020.

13. Ďalej žalovaná dala do pozornosti, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovanej č.

36065-3/2017-BA zo dňa 29. júna 2017, žalobkyňa dňa 08. augusta 2017 predložila Sociálnej poisťovni,
pobočka Trenčín Registračný list FO - odhláška s dátumom zániku povinného poistenia dňa 30. júna
2006. Uvedeným si žalobkyňa ako SZČO, ktorej v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
účinnom do 31. decembra 2007 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poisteniesplnila povinnosť odhlásiť sa z povinného poistenia v zmysle § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení účinnom do 31. decembra 2010.

14. V nadväznosti na uvedené zdôraznila, že nakoľko vo veci vzniku povinného poistenia žalobkyne ako
SZČO bolo už raz právoplatne rozhodnuté, krajský súd nemôže pri otázke uznania, resp. neuznania
námietky premlčania túto skutočnosť opomínať. Na podporu daného právneho názoru žalovaná
poukázala na § 132 ods. 2 SSP, na základe ktorého je správny súd povinný na rozhodnutia vo veci
vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne prihliadať.

Mala za to, že neakceptovaním existujúceho právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky
Trenčín č. 26618-1/2017-TN zo dňa 23. marca 2017, krajský súd vyvoláva právnu neistotu a de facto tým
spochybňuje záväznosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného v konkrétnej veci.

15. S poukazom na uvedené naďalej trvala na tom, že k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať
žalobkyni poistné za sporné obdobie vzhľadom na § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení

účinnom do 31. decembra 2010 nedošlo. Desaťročná premlčacia lehota síce uplynula, avšak žalobkyňa
si dobrovoľne nesplnila povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie ku dňu 01. júla 2005, čím nesplnila podmienky ustanovené zákonom č. 461/2003 Z.z. v § 147
na premlčanie.

16. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

III.

17. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním zo dňa 24. novembra 2020.

18. Vo vzťahu k odvolávke žalovanej na viaceré rozhodnutia, v zmysle ktorých otázka vzniku, resp.
zániku povinného poistenia nemôže byť predmetom konania o predpísanie poistného, nakoľko táto už
bola vyriešená, uviedla, že s uvedeným názorom nesúhlasí, a to s poukazom na rozhodnutie Veľkého

senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla
2019. Tvrdila, že predmetné rozhodnutie zásadným spôsobom korigovalo názor žalovanej na vznik,
resp. zánik povinného poistenia držiteľov licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Zdôraznila,
že z pohľadu predmetného rozhodnutia Veľkého senátu je potrebné hľadieť aj na predchádzajúce
deklaratórne rozhodnutie vo veci vzniku povinného poistenia žalobkyne, ktoré je síce po formálnej

stránke právoplatné, ale s poukazom na neskoršie rozhodnutie Veľkého senátu po materiálnej stránke
nesprávne. S ohľadom na túto skutočnosť, ako aj na § 131 SSP mala za to, že súd v záujme výkladu e
ratione legis nemá prihliadať na rozhodnutia týkajúce sa údajného vzniku povinného poistenia žalobkyne
od 01. júla 2005, ale má túto otázku vyriešiť v konaní samostatne.

19. Zároveň vyjadrila nesúhlas s názorom žalovanej, že v prípade žalobkyne sa právo predpísať poistné
nepremlčuje. V tejto otázke sa plne stotožnila s názorom krajského súdu a uviedla, že s poukazom na
obdobné konania iných dotknutých osôb vo veci licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je vo
veci žalobkyne zrejmé, že úmysel žalobkyne nebol vyhnúť sa plateniu sociálneho poistenia, žalobkyňa
bola dobromyseľná, nakoľko nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe by jej

teoreticky mohla zakladať povinnosť prihlásiť sa na povinné poistenie, túto licenciu nikdy nevyužívala
a vždy si plnila odvodové povinnosti riadne a včas. Dodala, že obdobné konania preukázali, že právne
názory na charakter licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe neboli a nie sú jednoznačné,
a to už vôbec nie je v roku 2005, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z."), ktorý zaviedol licenciu na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Tvrdenie žalovanej, že v prípade žalobkyne sa predpísanie
poistného nepremlčuje z dôvodu, že sa žalobkyňa neprihlásila na poistné, považovala za nesprávne,
nezohľadňujúce súčasné právne názory na povahu licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,
a nezohľadňujúce spomínanú dobromyseľnosť žalobkyne.

20. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol.

IV.21. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 08. decembra 2020 na vedomie.

V.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

23. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 423/2020 Z.z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

24. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 423/2020 Z.z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na

najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho
správneho súdu.

25. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti
s reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca

vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny
súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé" veci v agende správneho
súdnictva, ktoré aj dokončí.

26. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil

rozhodnutiežalovanejč.20909-4/2019-BAzodňa29.mája2019avecvrátilžalovanejnaďalšiekonanie.
Žalovaná rozhodnutím z 29. mája 2019 postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. na
odvolaniežalobkynezmenilaprvostupňovésprávnerozhodnutiez03.augusta2017tak,žebolvovýroku
vypustený text: „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...". V ostatnom rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa potvrdila. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 03. augusta 2017 podľa §

178 ods. 1 písm. a/, bod ôsmy a § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z žalobkyni predpísal poistné na
nemocenské poistenie, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie od júla
2005 do júna 2006 v sume 1.609,20 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu
je príloha.

27. Z obsahu súdneho spisu je ďalej preukázané, že rozhodnutím č. 26618-1/2017-TN zo dňa 23.
marca 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe C..
Ľ. G. vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. júla 2005. Toto
rozhodnutie bolo zo strany žalobkyne napadnuté odvolaním, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím
č. 36065-3/2017-BA zo dňa 29. júna 2017 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a

napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín potvrdila. Toto rozhodnutie žalovanej v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 23. marca 2017 nadobudlo právoplatnosť 06. júla 2017.
Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom
č.k. 14Sa/11/2017-41 zo dňa 19. decembra 2017 rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Predmetný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne následne napadla kasačnou sťažnosťou, ktorú Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/16/2018 zo dňa 26. septembra 2018 zamietol.

28. Krajský súd pri rozhodovaní o zrušení rozhodnutia žalovanej vychádzal zo skutočnosti, že nebolo
možné prihliadnuť na rozhodnutia, ktorými bolo určené, že žalobkyni vzniklo sociálne poistenie dňa 01.
júla 2005, nakoľko tieto sú rozhodnutiami deklaratórnymi, navyše deklarujúcimi právny stav, ku ktorému

správne orgány dospeli nesprávnym výkladom právnych predpisov, čo je zjavné z uznesenia Veľkého
senátu sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019, pričom s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že
žalobkyňa nemala povinnosť prihlasovať sa do Sociálnej poisťovne ku dňu 01. júla 2005, teda z jej strany
nemohlo dôjsť k porušeniu oznamovacej povinnosti, ktorá by bránila začatiu plynutia premlčacej lehoty,
ktorá v zmysle záveru krajského súdu uplynula ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zo dňa

03. augusta 2017.

29. Žalovaná v kasačnej sťažnosti namietala nesprávne právne posúdenie z dôvodu, pre ktorý došlo k
zrušeniu jej rozhodnutia, teda, že nedošlo k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné prenesplnenie povinnosti prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k
01. júlu 2005 zo strany žalobkyne. Kasačný súd sa s touto námietkou v celom rozsahu stotožnil.

30. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 21. októbra 2020 (právoplatnosť
napadnutého rozsudku), predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku
sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné
dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

31. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

32. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku
sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach.
V prípade žalobkyne o vzniku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia
rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutím č. 26618-1/2017-TN zo dňa 23. marca
2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovanej č. 36065-3/2017-BA zo dňa 29. júna 2017, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 06. júla 2017. Otázka vzniku (trvania) povinného dôchodkového poistenia
a povinného nemocenského poistenia, preto bola uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená.

33. Žalobkyňa, v súdnom konaní zastúpená advokátom, žiadala v žalobe preskúmanie a zrušenie
rozhodnutia o predpísaní poistného. Argumenty, ktoré v správnej žalobe zo dňa 28. júna 2019 uviedla,

však smerujú proti rozhodnutiu o vzniku poistenia, ktorý v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom žalobkyňa využila zákonnú možnosť uvedené
rozhodnutie napadnúť správnou žalobou, ktorú Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 14Sa/11/2017-41
zo dňa 19. decembra 2017 ako nedôvodnú zamietol. Následne tiež kasačnú sťažnosť podanú proti
tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/16/2018 zo dňa 26.

septembra 2018 zamietol.

34. Kasačný súd považuje za potrebné prisvedčiť správnosti kasačnej námietky žalovanej, v ktorej
poukázala na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžso/23/2013, v ktorom
najvyšší súd uviedol, že predmetom sporu nemôže byť otázka zániku povinného nemocenského

a dôchodkového poistenia, pokiaľ táto bola už právoplatne vyriešená iným rozhodnutím Sociálnej
poisťovne. Kasačný súd sa v danom prípade nemá dôvod od tohto názoru odkloniť.

35. Nad rámec kasačného konania považuje kasačný súd za potrebné poukázať na to, že otázka, či
licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.

578/2004 Z.z. má charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č.
461/2003 Z.z., bola opätovne predložená na rozhodnutie Veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Veľký senát v rozsudku sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 uviedol, že „Licenciu
L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho
povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej

starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v
zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., na
základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na
účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu
lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou

možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby
držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c/ zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z."

36. Veľký senát v tomto rozhodnutí vo vzťahu k otázke povinnosti žalovanej skúmať pôvod príjmu

z podnikania žalobcu, ktorý dosiahol vykonávaním činnosti, na ktorú sa vzťahuje povolenie na
vykonávanie činnosti v zmysle ustanovenia § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. vyslovil právny názor,
že „povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení, nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je
povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období

sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm.
c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s
podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov),
ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej

statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení platnom do 31. decembra 2010.

37. V zmysle § 466 ods. 3 SSP je právny názor, vyjadrený v rozhodnutí Veľkého senátu pre senáty
najvyššieho súdu záväzný. Kasačný súd preto konštatuje, že žalobkyňou uvedené rozhodnutie Veľkého
senátu sp.zn. 1Vs/1/2019, na závery ktorého tiež nadviazal krajský súd, podľa ktorého licencia na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe nie je povolením v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., je už
prelomené.

38. Napokon kasačný súd vo vzťahu k námietke premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné
konštatuje, že žalovaná správne namietala, že z dikcie odseku 2 ustanovenia § 147 zákona č. 461/2003

Z.z.vzneníúčinnomdo31.decembra2010vyplývazákonnápodmienkaprepremlčanie,asíce,žeprávo
predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej osobe sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť
ustanovená v § 228 ods. 3 cit. zákona, teda že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť
sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení
a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Nakoľko zo spisového materiálu vyplýva,

že žalovaná preukázala, že žalobkyňa si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 01. júla 2005 nesplnila, preto nedošlo k premlčaniu
práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné.

39. Nakoľko správny súd nielenže konštatoval nesprávne právne posúdenie postavenia žalobkyne

ako SZČO na účely sociálneho poistenia, tiež sa dopustil pochybenia, keď právoplatné rozhodnutie
žalovanej vo veci vzniku poistenia označil za rozhodnutie deklaratórneho charakteru, z ktorého dôvodu
na toto nebolo možné prihliadnuť. Napokon tiež nesprávne vyhodnotil otázku premlčania práva Sociálnej
poisťovne predpísať poistné. Vyššie uvedené pochybenia predstavujú dôvod na zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

40. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

41. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec

prejednať v medziach podanej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vo svetle kasačným súdom konštatovaných záverov a
vo veci znovu rozhodnúť.

42. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania

(§ 467 ods. 3 SSP).

43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.