Medzitýmny rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221202049
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2221202049.5

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v sporovej
veci žalobkyne: P. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. S. X. Č.. XX, X.K. X., zastúpená FORTITUDINE, s.r.o.
Advokátska kancelária so sídlom Čukáraboň 7332/2A, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: R.
R., Q.. XX.XX.XXXX, U. O. XXXX/XX, E., zastúpený: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. so sídlom 29.
augusta 36A, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 6 480,00 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nárok žalobkyne na priznanie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu je daný.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou dňa 28.05.2021 domáhala zaplatenia sumy 6.480,-€ s príslušenstvom s
poukazom na ustanovenie § 137 ods.1 Obč. zákona, ako nároku spoluvlastníka za neužívanie svojho
podielu na nehnuteľnosti v kat. územia E., K. E., vedená Q. S. Č.. XXXX N. D. Č..Y.. XXXX, Q. R. Č..
XXX/X, ktorá nehnuteľnosť ostala po rozvode manželstva v podielovom spoluvlastníctve v rovnakom

pomere 1.Výšku vyčísleného nároku oprela o odborné vyjadrenie, z obsahu ktorého vyplynulo , že v
danej lokalite sa prenajímajú nehnuteľnosti za cenu 3€/m2, čo pri rozlohe 120m2 predstavuje 360,-€ na
mesiac. Za uplatnené obdobie od 01.03.2018 do 01.05.2021 prestavovalo sumu 6480,-€. Povznesení
námietky premlčania časti nároku, žalobkyňa vzala žalobu späť v časti istiny a príslušenstva 1.776,-€, v
ktorej časti žiadala konanie vo veci zastaviť s poukazom na ust.§ 144C.s.p.

2. Žalovaný vo svojej replike zo dňa 29.07.2021 neuznal nárok žalobkyne, majúc za to, že žalobkyňa
nikdy neprejavila záujem o užívanie nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a má v
skutočnosti záujme len o relutárnu náhradu za svoj podiel. Toto svoje tvrdenie oprel o obsah výpovede
žalovanej na pojednávaní vo veci XXC/XX/XXXX. Rovnako tak poprel, že by predmetnú nehnuteľnosť
vôbec užíval, keď od marca 2018 užíva výlučne susediacu nehnuteľnosť Q. S. Č.. XXX X. Ú. E., D..
Č..Y.. XXX. Keďže podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti strany sporu nadobudli až po uplynutí

troch rokov od právoplatného rozvodu manželstva 27.11.2018, nárok žalobkyne považoval v časti za
čas pred týmto dátumom za premlčaný s poukazom na ust. § 100 ods.1 Obč.zák., čo prestavuje 76 dní
od 14.03.2018 do 28.05.2021, ku dňu podania žaloby. Na dôkaz svojich tvrdení doložil S. Č.. XXX, X..
Ú. E.o, rozsudok tunajšieho súdu XP/XX/XXXX, M. M. R. W. Y. XXC/XX/XXXX M. D. XX.XX.XXXX.

3. Žalobkyňa v duplike zo dňa 11.10.2021 poprela tvrdenia žalovaného, že dobrovoľne opustila

nehnuteľnosť, keď odišla z nej pre agresívne správanie sa žalovaného . rovnako, keď mienila vojsť
na nehnuteľnosť, bola napadnutá žalovaným, ktorý skutok ,bol riešený ako priestupok. Vzhľadom svoj
nárok poukázala na rozhodnutie NS Českej republiky č. sp.zn. XX/Cdo/XXXX/XXXX zo dňa 22.2.2001 v
prípade ak vlastník, spoluvlastník nehnuteľnosti neužíva alebo nemôže užívať predmetnú nehnuteľnosť
vrozsahujehospoluvlastníckehopodielu beztoho,beztoho,žebymedzinímadruhýmspoluvlastníkom
bola uzavretá nájomná zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu

predmetu spoluvlastníctva, ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, bez platenia úhrady za
užívanie jeho podielu , musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôžebyť vydané. Obdobný názor obsahoval aj komentár k ustanoveniu § 450 ods.1 Obč. zák., ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých dôkazov
ustálil nasledovný skutkový stav veci:

5. Zo spisu tunajšieho súdu XP/XX/XXXX vyplynulo, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené dňa
02.10.2015, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť ku dňu 26.11.2016. Návrh na rozvod podala

navrhovateľka. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v diametrálnom postoji manželov na priority
spolužitia v manželstve.

6. Z listu vlastníctva č. XXX, X.. Ú. E.X., K. E., súd zistil, že nehnuteľnosť rodinný dom Č..Y.. XXXX,
je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu v podiel 1/2., pôvodne nadobudnuté do bezpodielového
spoluvlastníctva , ktoré bolo zrušené právoplatným rozsudkom po rozvode manželstva.

7. Z listu vlastníctva č. XXX, X.. Ú. E., K. E., súd zistil, že parcely Č.. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 741m2, na ktorom sa nachádza dom č.s. XXX, XXX/X M. R. G. Q. K. T. XXmX, XXX/X M. R.
G. Q. K. T. XXmX G. G. M. K. T. XXXXmX, sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, v susedstve spornej
nehnuteľnosti, ktorý tvrdil žalovaný, že ho užíva a nie tvrdenú nehnuteľnosť žalobkyňou.

8. Zo zápisnice z pojednávania dňa 18.08.2020, v konaní XXC/XX/XXX0 o nároku na zaplatenie sumy
10.612,56€, titulom zaplateného spoločného dlhu bývalým manželom, z výpovede žalobkyne vyplynulo,
že od júla 2014, keď opustila spoločnú domácnosť T. E. a presťahovala sa bývať do Dunajskej Stredy, od
vtedy na nehnuteľnosti bola raz, keď k nemu ešte mala kľúče, ktoré mal vylákať od nej manžel ešte počas

trvania manželstva a od tej doby sa na nehnuteľnosť už nemohla dostať, pričom jej tam ostali veci, ktoré
si chcela zobrať. Uviedla, že žiadnym spôsobom nevzala žalovaného aby jej sprístupnil nehnuteľnosť.
Na náklady na užívanie nehnuteľnosťami na úhradu dlhu preto neprispela a na to nebola ani vyzvaná
žalovaným.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní predložil písomnú výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti
žalobkyňou datované 04.11.2021 a úradný záznam zo dňa 03.12.2021 o pokusu žalobkyne vstúpiť na
spornú nehnuteľnosť, ktorá jej nebola žalovaným umožnená. Právny zástupca žalovaného namietol
uvedené dôkazy , keď tieto boli známe žalobkyni už v čase prebiehajúceho konania, ktoré v rámci
sudcovskej koncentrácie konania nepredložila, žiadal tieto dôkazy nepripustiť. Rovnako poznamenal,

že pozemok na ktorom je postavený rodinný dom nie je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, tvorí
výlučné vlastníctvo žalovaného, preto v prípade sprístupnenia domu, by bolo potrebné riešiť oprávnenie
prístupu žalobkyne, pokiaľ by chcela využiť svoje právo na užívanie nehnuteľnosti.

10.Podľa § 137 ods.1 Obč.zákona, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach

a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

11. Mierou účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci (tzv. obsahová
stránka tohto právneho vzťahu) je spoluvlastnícky podiel určený zlomkom (napr. 1/2, 2/5 a pod.) alebo
percentom (napr. 20 %, 50 % a pod.). Vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, a je číselným vyjadrením právneho
postavenia každého spoluvlastníka vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Možno teda povedať, že
vyjadruje, do akej miery je spoluvlastník zúčastnený na hospodárení so spoločnou vecou, v akom
pomere sa podieľa na úžitkoch veci a nesie bremená s vecou spojené, aký diel na neho pripadne z veci
samej alebo z výťažku jej predaja pri zrušení spoluvlastníctva, a pod. Preto tam, kde spoluvlastníkovi nie

je zaistené užívanie veci spoluvlastníctve v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie k
tomu zodpovedajúcej náhrady. Preto spoluvlastníkovi, ktorý svoje právo užívať vec nemohol realizovať,
buď vôbec alebo len čiastočne, náleží peňažné vyrovnanie. Naopak ten spoluvlastník, ktorý vec
užíva, nad rámec jeho podielu, získava na úkor ostatných bezdôvodné obohatenie, (viď rozhodnutie
najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo/1213/99).

12. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je
užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanieveci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým
spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník
užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej

hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav
vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej
veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je
zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej
neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník

užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade
nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu
svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v
rozsahu zodpovedajúce jeho spoluvlastníckemu podielu, je dané zákonom - vyplýva z vyššie citovaného
ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákona, t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej
veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Rozsah tohto užívacieho práva spoločnej veci (rovnako ako

vyššie spoluvlastníckeho podielu) nemôže byť proti vôli spoluvlastníka rozhodnutím spoluvlastníkov
modifikované. Ak neumožňujú existujúce pomery alebo rozhodnutie, po prípade dohody spoluvlastníkov
niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, prináleží mu za to zodpovedajúca náhrada.
Rozsah tejto náhrady potom logicky rovnako môže byť proti vôli spoluvlastníka rozhodnutím ostatných
spoluvlastníkov modifikované (R 19/2001 Sbírska soudních rozhodnutí a stanovisek).

13. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 ods.1 C.s.p.). Sudcovská koncentrácia konania,
znamená, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu ( §153 ods.1 a 2 C.s.p)/.

14. Súd nepripustil dôkazy predložené žalobkyňou na pojednávaní dňa 24.03.2022, ktoré mala k
dispozícii už v mesiaci november a december 2021, keď žaloba bola podaná dňa 28.05.2021.
Pojednávanie bolo nariadené dňa 29.12.2021 na 17.02.2022, prevzaté právnym zástupcom žalobkyne
dňa 15.01.2022, ktoré bolo zrušené , na jeho žiadosť zo dňa 15.02.2022, zo zdravotných dôvodov

a nariadený nový termín pojednávania na 24.03.2022, keď uvedené listinné dôkazy predložil až na
samotnom pojednávaní, hoci tak mohol urobiť už pri úkone keď obdržal termín pojednávania na
17.02.2022 a tak neurobil. Žalovaný mal právo sa oboznámiť s navrhovanými dôkazmi včas, keď mu
to bolo znemožnené. S poukazom na ustanovenie § 153 ods.1 a2 C.s.p., súd uvedené dôkazy v rámci
koncentrácie konania nepripustil a rozhodol na základe existujúcich dôkazov v spise.

15. Na základe predložených dôkazov, ako aj tvrdení strán sporu bolo nesporne preukázané, že strany
sporu boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu dňa 02.10.2015,
ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť ku dňu 26.11.2015. Bývalí manželia počas trvania manželstva
nadobudli nehnuteľnosť T. X.. Ú. E., K. E., T. Q. S. Č..XXXX N. D. Č..Y.. XXXX, Q. R. Č..XXX/1,

v podielovom spoluvlastníctve strán sporu v podiel 1/2, pôvodne nadobudnuté do bezpodielového
spoluvlastníctva , ktoré bolo zrušené právoplatným rozsudkom po rozvode manželstva. Výlučným
vlastníkom parcely č. XXX/X zastavanej plochy a nádvoria o výmere 96m2 v kat. území E., T. Q. S.
Č.. XXX, Okresného úradu, katastrálny odbor Dunajská Streda , je žalovaný, titulom dedenia. Právny
zástupca žalovaného poznamenal na pojednávaní dňa 24.03.2022 , že v prípade ak by žalobkyňa

chcela užívať nehnuteľnosť, rodinný dom na tejto parcele, bolo by treba usporiadať aj sprístupnenie
pozemku, za tým účelom. Žalobkyňa v konaní XXC/XX/XXXX tvrdila, že od tej doby čo odišla zo
spoločnej domácnosti, žalovaný ešte počas trvania manželstva, vylákal od nej kľúče od domu a viac
ich nevrátil a tým jej znemožnil zobrať si svoje osobné veci. Toto tvrdenie žalobkyne žalovaný v rámci
tohto konania nepoprel, čím dosvedčil, že nemal úmysel do budúcna umožniť žalovanej nehnuteľnosť

užívať v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Ako už bolo konštatované v obdobných veciach ods.
11 a 12 odôvodnenia rozsudku. Súd je toho názoru, že táto samotná okolnosť svedčí o postoji
žalovaného k právam žalobkyne, akýmkoľvek spôsobom naložiť so svojim podielom na nehnuteľnosti.
Súd spochybnil tvrdenia žalovaného, že predmetnú nehnuteľnosť neužíva, nakoľko jeho trvalé bydliskoje vedené v E., O. Č..Y.. XXXX/XX G. Q. Č..Y..XXX, Q. R. XXX/X.Takéto tvrdenie súd považoval
za tendenčné, keďže domovú nehnuteľnosť Č..Y.. XXX má vo vlastníctve už od roku 2002. Ak by
býval na uvedenej nehnuteľnosti, prečo by znemožnil žalovanej užívať svoj spoluvlastnícky podiel do

vyporiadania nehnuteľnosti, keď jej zobral kľúče od domu. V rámci rozvodového konania žalovaný v
podaní dňa 10.09.2015 sa v rámci umiestnenia malol. dieťaťa vyjadril, že počas letných prázdnin sa
maloletá nachádzala v jeho starostlivosti a že sa cíti dobre vo svojom obvyklom prostredí v našom
rodinnom dome v jeho spoločnosti je rada. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spor medzi bývalými
manželmi, kde došlo k oddelenému žitiu už v čase trvania manželstva a vymknutiu žalobkyne v decembri

2014, teda ešte pred samotným rozvodom, pričom je tu prekážka, ktorá bráni vstupu žalobkyne na
nehnuteľnosť aj v prípade, že by chcela využiť svoje užívacie právo ako spoluvlastník, nakoľko pozemok
na ktorom je postavený rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, súd to považoval za dôvod
brániaci užívať domovú nehnuteľnosť už týmito nespornými okolnosťami tohto prípadu.

16. Podľa § 214 ods. 1 až 3 C.s.p., ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo

dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

17. Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od
ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

18. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku.

19. S poukazom na citované procesné ustanovenie súd rozhodol o základe nároku a po právoplatnosti
rozhodnutia čo do základu, rozhodne o výške uplatneného nároku, ktorý bol spochybnený žalovaným
až na pojednávaní bez relevantných dôkazov .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)