Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, April 16, 2023

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223202627
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Grancová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2023:7223202627.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v spore žalobkyne: C. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, T., zast.
JUDr. Michaela Šterbáková, advokátka, so sídlom Kováčska 40, Košice, proti žalovanému: R Collectors
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, v konaní o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Ukladá žalovanému R Collectors s.r.o., IČO:50 094 297 so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811

02 Bratislava povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne jej zamestnávateľom
Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Rastislavova 43, 041 90 Košice, ktorý výkon zrážok realizuje na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy včlenenej do Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. 0534559689
uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Prievozská
2/B, 821 09 Bratislava, dňa 09.12.2010 a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a povinnosť
do 3 dní od doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne

Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Rastislavova 43, 041 90 Košice, aby nepokračoval v zrážkach zo
mzdy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 05.04.2023 bola súdu doručená žaloba, v ktorej sa žalobkyňa domáha určenia, že spotrebiteľský
úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere pôžička na bývanie číslo 0534559689 uzatvorenej medzi
veriteľom Poštová banka a.s., so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava 821 09, IČO: 31 340 890 a

žalobkyňou sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa sa domáha aj určenia, že žalovaný
nie je oprávnený vykonávať práva k Dohode o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o úvere pôžička
na bývanie číslo 0534559689 uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Poštová banka, a.s., so
sídlom Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890, dňa 09.12.2010.

2. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne jej
zamestnávateľom, ktorý výkon zrážok realizuje na základe Dohody o zrážkach zo mzdy včlenenej do
Zmluvy o úvere pôžička na bývanie číslo 0534559689 uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou
Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava, dňa 09.12.2010, a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej; a aby súd uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od doručenia
uznesenia o neodkladnom opatrení oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, aby nepokračoval v zrážkach

zo mzdy.

3. V odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že dňa 09.12.2010
uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o úvere pôžička na bývanie číslo 0534559689
(ďalej len „Zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 13.300
eur za podmienok: výška splátky s poplatkom za správu úverového účtu: 198,90 eur, počet splátok 120

so splatnosťou k 25. dňu v mesiaci, ročná úroková sadzba 10,90 %, RPMN banky 12,24 %, priemerná
RPMN na trhu 11,25 %, celková výška nákladov 9.109,97 eur, základný súbor poistenia, dátum konečnejsplatnosti úveru 25.12.2020. Splátky uvedeného dlhu sú uhrádzané tak, že zamestnávateľ žalobkyne
vykonáva zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa namieta, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy je neplatná, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola obsiahnutá

na vopred predpísanom tlačive ako neoddeliteľná súčasť zmluvného textu. Túto dohodu musela
akceptovať, pretože bola súčasťou formulárovej zmluvy. Žalobkyňa ďalej namieta ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku dojednanú rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou Zmluvy o úvere, ktorú
právny predchodca žalovaného vopred pripravil v podobe predtlačeného formulára. Žalobkyňa namieta
aj skutočnosť, že v Zmluve o úvere absentuje podstatná náležitosť zmluvy, a to jednoznačný ciferný údaj

o celkovej čiastke, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť. Vychádzajúc zo znenia bodu 4.1 Zmluvy o úvere by
celková čiastka úveru mala predstavovať sumu 22.409,97 eur (ako súčet 13.300 eur poskytnutý úver +
9.109,97 eur celkové náklady spotrebiteľa), zároveň však podľa uvedeného bodu má žalobkyňa zaplatiť
120 splátok po 198,90 eur, čo predstavuje sumu 23.868 eur. Zmluva o úvere tak neobsahuje celkovú
čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Zo mzdy žalobkyne bolo od 01.06.2012 do 28.02.2023 zrazených
zo mzdy a vyplatených celkovo 17.288,72 eur, pričom podľa emailovej správy doručenej žalobkyni zo

strany žalovaného vyplýva, že by mala uhradiť ešte sumu 15.039,20 eur na základe „Splátkovej dohody“,
o ktorej však žalobkyňa nemá vedomosť a jej existenciu popiera. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný nie je
oprávnený prijímať plnenia titulom Dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko táto je neplatná a vzhľadom na
bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, už celý svoj úver uhradila.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila Zmluvu o úvere pôžička na
bývanie číslo 0534559689 zo dňa 09.12.2010, potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne Univerzitnej
nemocnice L. Pasteura o vykonaných zrážkach zo mzdy zo dňa 22.03.2023, email doručený žalobkyni
zo strany žalovaného zo dňa 27.03.2023.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh je dôvodný

a je potrebné mu vyhovieť.

12. Základným účelom neodkladného opatrenia je čo najrýchlejšia úprava právnych pomerov strán
sporu, pričom podmienkou je osvedčenie potreby bezodkladnosti úpravy pomerov už pred rozhodnutím
vo veci samej alebo za podmienky existencie obavy z ohrozenia budúceho núteného (exekučného)

vymoženia (uspokojenia) práva. Súd pri skúmaní splnenia týchto podmienok vychádza len z návrhu
a skúma len najzákladnejšie skutočnosti, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku
uplatňovaného v konaní. Súd v tomto štádiu neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci
samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Súd skúma splnenie
podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana sporu žiada, resp. pravdepodobnosť

ohrozenia jej práva a oprávnených záujmov. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na neodkladné opatrenie. Nie je teda v danom štádiu konania potrebné, aby strana sporupredložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, ale musí predložiť také dôkazy,
ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva, prípadne výkonu rozhodnutia prinajmenšom osvedčovali.

13. Z predložených listinných dôkazov považuje súd za dostatočne osvedčenú skutočnosť, že medzi
žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného vznikol záväzkový vzťah na základe Zmluvy o úvere
uzavretej dňa 09.12.2010, rovnako ako skutočnosť, že zamestnávateľ žalobkyne vykonáva zrážky zo
mzdy žalobkyne v prospech žalovaného ako aktuálneho veriteľa titulom Dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorá bola súčasťou Zmluvy o úvere.

14. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany svojich
práv pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému dochádza zrážkami z jej mzdy, pričom
nemá žiadne iné, ani právne, ani faktické možnosti zabrániť pokračovaniu výkonu zrážok zo mzdy.
Deje sa tak navyše v situácii kedy veriteľ - žalovaný, ktorý výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez
preskúmania a odsúhlasenia súdom, žalobkyni emailom oznámil, že z jej strany eviduje dlh vo výške

ďalších 15.039,20 eur na základe Splátkovej dohody na úhrade dlhu. Uvedená dlžná suma by tak spolu
s už vykonanými zrážkami zo mzdy predstavovala sumu 32.325,92 eur, ktorá však z predloženej Zmluvy
o úvere nevyplýva. Žalobkyňa zároveň existenciu Splátkovej dohody na úhrade dlhu popiera. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijového práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, ale v prípade neplatnej
dohodyozrážkachzomzdysaspotrebiteľdostávadopozíciesubjektustrácajúcehoprávodisponovaťso
svojím vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti.
Navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré
veriteľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho

vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade pritom ide aj o otázku, či dlh existuje a v akej
výške.

15. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa na
základe typizovanej formulárovej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie

z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly.

16. Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje osvedčenie existencie potreby bezodkladnej
úpravy pomerov, nakoľko výkonom zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu by mohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a neoprávnenému zásahu do majetku žalobkyne.

Zároveň súd konštatuje, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k vytvoreniu nenávratného
stavu alebo nenapraviteľného dôsledku na strane žalovaného ako veriteľa, ani mu tým nevznikne
neprimeraná ujma. Z hľadiska proporcionality môže žalovaný uvedené obmedzenie zniesť.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

18. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí
konania a týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o nároku na náhradu trov celého konania vrátane
nárokunanáhradutrovkonaniaoneodkladnomopatrenírozhodnesúdvzmyslecitovanéhoustanovenia

§ 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie
na Okresný súd Košice II (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.