Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8Csp/99/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122415671
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6122415671.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
IČO: 37 927 795, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému: Z. P., J.
XX.XX.XXXX, Y. G. S. XXX/X, XXX XX P., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 204,10 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie 18,30 Eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1,50 Eur od
11.09.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.09.2019 do zaplatenia,
úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.10.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 %

ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.10.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1,50 Eur od
11.11.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.11.2019 do zaplatenia,
úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3,30 Eur od 11.01.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 %
ročne zo sumy 6 Eur od 11.01.2020 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 185,80 Eur z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania od žalobcu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 03.10.2022 a
postúpenej Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „prvoinštančný súd“) dňa

06.12.2022 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 204,10 Eur s príslušenstvom takto:
sumy 18,30 Eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.09.2019 do zaplatenia, úroku
z omeškania 5 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.09.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne
zo sumy 1,50 Eur od 11.10.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1,50 Eur od
11.10.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.11.2019 do zaplatenia,
úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.11.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 %
ročne zo sumy 3,30 Eur od 11.01.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 6 Eur od

11.01.2020 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 185,80 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tak, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť DIGI SLOVAKIA,
s.r.o. (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných
služieb podľa ustanovenia § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej
poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby, ako aj prenechal do nájmu
žalovanémunímvybranézariadenie,začosažalovanýzaviazaluhradiťdohodnutúcenuzaposkytované

služby a cenu nájmu.
Na cenu dodaných služieb a cenu nájmu zariadení v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb vystavil a doručil žalovanému:- faktúru č. 1908133188 s dátumom splatnosti dňa 10.09.2019 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia
pohľadávky,
- faktúru č. 1908133188 s dátumom splatnosti dňa 10.09.2019 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia

pohľadávky,
- faktúru č. 1909129165 s dátumom splatnosti dňa 10.10.2019 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia
pohľadávky,
- faktúru č. 1909129165 s dátumom splatnosti dňa 10.10.2019 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia
pohľadávky,

- faktúru č. 1910128036 s dátumom splatnosti dňa 10.11.2019 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia
pohľadávky,
- faktúru č. 1910128036 s dátumom splatnosti dňa 10.11.2019 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia
pohľadávky,
- faktúru č. 1912124453 s dátumom splatnosti dňa 10.01.2020 vo výške 6,00 Eur ku dňu postúpenia
pohľadávky,

- faktúru č. 1912124453 s dátumom splatnosti dňa 10.01.2020 vo výške 3,30 Eur ku dňu postúpenia
pohľadávky.
Poplatky a pokuta za porušenie záväzku viazanosti účtované žalovanému nie sú predmetom žaloby.
Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu nevrátenia zariadení
prenechaných žalovanému do nájmu, vyúčtovaný vo faktúre č. 1912124453 s dátumom splatnosti dňa

10.01.2020 na sumu 185,80 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky.
Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému
riadne včas poskytol, sprístupnil a tiež prenechal do nájmu ním vybrané zariadenia. Žalovaný mu
v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnutú cenu za
poskytnuté služby, cenu nájmu a pokuty vyúčtované za nevrátené zariadenia neuhradil riadne a včas,

čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením, ako aj prenechal žalovanému do nájmu ním vybrané
zariadenia, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb
dohodnutú cenu za poskytnuté služby, cenu nájmu a pokuty vyúčtované za nevrátené zariadenia
neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o.

ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 01.03.2022 bola pohľadávka voči žalovanému z
titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby, z titulu nezaplatenej ceny nájmu zariadení a z
titulu nezaplatených pokút za nevrátené zariadenia v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o
čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s
ustanovením § 526 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „Občiansky zákonník“).

Žalovaný napriek výzve právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávku žalobcu do
dnešného dňa nezaplatil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného
nároku titulom nezaplatenej ceny za riadne a včas poskytnuté verejné služby, titulom nezaplatenej ceny
nájmu zariadení a titulom nezaplatených pokút za nevrátené zariadenia vo výške 204,10 Eur spolu s
príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.

Žalobca na preukázanie dôvodnosti nároku k žalobe pripojil listinné dôkazy: zmluvu o poskytovaní
verejných služieb č. 30884165 zo dňa 21.05.2018, faktúry, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
01.03.2022, Cenník pre poskytovanie verejných služieb, Všeobecné podmienky pre poskytovanie
verejných služieb vydané právnym predchodcom žalobcu, Prílohu ku zmluve o postúpení pohľadávok,
výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 18.08.2022, ePotvrdenku, Oznámenie o postúpení pohľadávky

zo dňa 21.03.2022.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp.zn. 10Up/1037/2022 dňa 19.09.2022, ktorý
sa však žalovanému nepodarilo doručiť a v zmysle § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní bola vec postúpená na súd prvej inštancie, čím sa zo zákona zrušil platobný rozkaz.

4. Súd prvej inštancie vydal dňa 19.12.2022 platobný rozkaz č.k. 8Csp/99/2022-77, ktorý doručoval
žalovanému na adresu uvedenú v registri obyvateľov. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo
doručiť z dôvodu, že „je bezdomovcom pohybujúcim sa v meste P.“ podľa správy o zisťovaní jeho pobytu
od Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci odbor poriadkovej polície Obvodné oddelenie PZ, Biskupická

ulica č. 33 Fiľakovo, zo dňa 17.02.2023. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 8Csp/99/2022-101 dňa
22.02.2023 zrušil platobný rozkaz.5.Podľa§219ods.3 CSPvoveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd prvej inštancie doručil žalovanému oznámenie o podanej žalobe spôsobom podľa § 116 ods. 2
druhá veta zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) dňa 09.03.2023 žalovanému
doručil na adresu v regob potvrdenie, poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach spolu s
výzvou, aby sa k žalobe vyjadril v lehote, ktorú vo výzve určil dňa 28.02.2023 fikciou v súlade s § 116

ods. 3 CSP. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na webe a úradnej tabuli súdu dňa
09.03.2023. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

8. Súd z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky podľa § 297 písm. b) CSP v spojení s § 219 ods.
3 CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide o spotrebiteľský spor a ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

9.Spoukazomnacitovanézákonnéustanoveniabolvovecidňa22.03.2023o09,45hverejnevyhlásený
rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Žalovaný nie je vedený ako dlžník v registri úpadcov.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním žaloby a pripojených listinných dôkazov
uvedených v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku, pričom zistil tento skutkový stav:

11. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. 30884165 (č.l. 9 spisu) súd zistil, že právny

predchodca žalobcu obchodná spoločnosť DIGI Slovakia, s.r.o. so sídlom Röntgenova 26, 851 01
Bratislava, IČO: 35 701 722 uzavrela so žalovaným dňa 21.05.2018 zmluvu, ktorou sa zaviazala zriadiť
a poskytovať služby satelitnej televízie žalovanému a žalovaný sa zaviazal platiť cenu a poplatky v
zmysle zmluvy. Predmetom zmluvy bola služba satelitnej televízie - základný balík, satelit Extra HU
plus spolu so zariadením s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov. Právny predchodca žalobcu

vyfakturoval žalovanému faktúrami č. 1908133188, č. 1908133188 (č. l. 13 spisu) so splatnosťou v
oboch faktúrach 10.09.2019 (nájom koncového zariadenia druhé 1,50 Eur, nájom koncového zariadenia
prvé 1,50 Eur); č. 1909129165, č. 1909129165 (č.l. 49 spisu) so splatnosťou v oboch faktúrach
10.10.2019 (nájom koncového zariadenia druhé 1,50 Eur, nájom koncového zariadenia prvé 1,50 Eur);
č. 1910128036, č. 1910128036 (č.l. 50 spisu) so splatnosťou v oboch faktúrach 10.11.2019 (nájom

koncového zariadenia druhé 1,50 Eur, nájom koncového zariadenia prvé 1,50 Eur, č. 1912124453 (č.l.
14 spisu) so splatnosťou v oboch faktúrach 10.01.2020 (prehľad poplatkov: Aktivačný poplatok počet
1 za obdobie 01.12.2019-31.12.2019 30 Eur, Diferencia Základný balík Maxi počet 1 za obdobie
01.12.2019-31.12.2019 3,30 Eur, Doplatok Extra HBO počet 1 za obdobie 01.12.2019-31.12.2019 6
Eur, Pokuta - nevrátenia Scart/HDMI kábla počet 2 za obdobie 01.12.2019-31.12.2019 6 Eur, Pokuta -

nevrátenie Diaľkového ovládača počet 2 za obdobie 01.12.2019-31.12.2019 20 Eur, Pokuta - nevrátenie
Koncového zariadenia počet 2 za obdobie 01.12.2019-31.12.2019 100 Eur, Pokuta - nevrátenie Smart
karty počet 2 za obdobie 01.12.2019-31.12.2019 39,80 Eur, Pokuta - nevrátenie Zdrojového kábla
počet 2 za obdobie 01.12.2019-31.12.2019 20 Eur, Pokuta - porušenie záväzku viazanosti počet
1 za obdobie 01.12.2019-31.12.2019 50 Eur, Základná inštalácia technikom počet 1 za obdobie

01.12.2019-31.12.2019 50 Eur, spolu 325,10 Eur).

12. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v
čase podpisu zmluvy (ďalej len „zák. č. 351/2011 Z.z.“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné

služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o
poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tomzmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

14. Podľa § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade
s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

15. Podľa § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z.z. ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite
dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik

postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej
osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri
postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

16. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 21.05.2018, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 21.05.2018,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky

tretej osobe.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 21.05.2018, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 21.05.2018, veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 21.05.2018, postúpiť nemožno
pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.
Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

21. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu

vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti svedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej

aktivity sporové strany. Skutkové tvrdenia upravuje ust. § 150 CSP, ktoré zakotvuje jednu zo základných
procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia a
spolu s dôkazným bremenom) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp.
nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má
podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný

skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a rozsudok súdu
v zásade nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu
je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od
hmotnéhopráva.Platí,žestranasporujepovinnátvrdiťskutočnosti,ktorésúnazákladehmotnéhopráva
spôsobiléprivodiťjejúspechvspore.Povinnosťtvrdiťpodstatnéarozhodujúceskutočnostitakznamená,
že je potrebné uviesť všetko, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti

spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Ak žalobca v žalobe vôbec
netvrdil, že by postupca pred postúpením pohľadávky uskutočnil písomnú výzvu (ktorú predpokladá
§ 43 ods.13 zákona č.351/2011 Z.z.), potom sa nemôže odvolávať na nepopretie skutkových tvrdení
žalovaným, lebo popierať, či nepopierať možno len to, čo je uvedené a nie niečo, na čo strana nemohla
ani pomyslieť, lebo to uvedené nikde ani náznakom nie je. Domnienka v zmysle § 151 ods.1 CSP

o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení platí len pre uvedené skutkové tvrdenia. Nemôže tak
žalobca úspešne tvrdiť ani nesplnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie sporu bez pojednávania
(§ 297 písm. b/ CSP) lebo tam obsiahnutá podmienka, že „skutkové tvrdenia strán nie sú sporné“,
sa logicky viaže len k skutkovým tvrdeniam, ktoré v žalobe obsiahnuté sú a nie k tým, ktoré v nej
obsiahnuténiesú,hocivnejobsiahnutébezpodmienečnemalibyťaktorýchneuvedeniemázanásledok

zamietnutie žaloby pre neunesenie bremena tvrdenia. V danom prípade žalobca spolu s podanou
žalobou nepredložil dôkaz o doručení výzvy, resp. odstúpenia od zmluvy (či doručovania do sféry
dispozíciežalovaného),žiadnutakúvýzvuaninetvrdil,tedanepreukázalsplneniezákonnýchpodmienok
postupiteľnosti pohľadávky telekomunikačného podniku. Nepreukázanie postupiteľnosti pohľadávky je
samostatným dôvodom pre nevyhovenie žaloby, lebo má za následok, že súd nemá žalobcom za

preukázané, že žalobca ako tvrdený postupník platne nadobudol tu uplatňovanú pohľadávku.

22. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a jej odôvodnenia, oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov žalobcom a po vykonanom dokazovaní žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,

čo samo o sebe bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby bez ďalšieho. Preukázaná však nebola, ani jeho
súdna vymáhateľnosť, čo by viedlo k zamietnutiu žaloby aj keby žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu
preukázal, čo však neurobil.

23. Aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu sa súd zaoberal ex offo, nakoľko uplatňovaná bola

pohľadávka zo záväzkového vzťahu, ktorý mal byť žalovaným uzavretý s telekomunikačným podnikom,
spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, a.s., pričom nemožno opomenúť, že priamo zákon o elektronických
komunikáciách nad rámec všeobecnej úpravy v Občianskom zákonníku upravuje osobitné zákonné
podmienky postupiteľnosti pohľadávky podniku, ktorých splnenie tu žalobca nesúci dôkazné bremeno
nepreukázal. Vzhľadom na výslovnú, jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu zákonných

podmienok postupiteľnosti pohľadávky telekomunikačného podniku v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou
nárokov postúpených mu telekomunikačným podnikom preukázať splnenie podmienok postupiteľnosti
pohľadávky už pri podaní žaloby. Teda už pri podaní žaloby označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie
splnenia týchto zákonných podmienok. Táto skutočnosť je samozrejmá, jasná a všeobecne známa,

nejde o žiadne prekvapivé právne posúdenie, postup, či prekvapivý názor súdu. Podľa rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7CoCsp/38/2020 totiž otázka „či na základe tejto zmluvy o postúpení
pohľadávok došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v konaní na žalobcu, už nie je
otázka skutkových tvrdení strán, ale otázka právneho posúdenia veci. Ide pritom o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci“. V kontradiktórnom sporovom konaní kde neunesenie bremena tvrdenia a

dôkazného bremena má pre žalobcu za následok stratu sporu či jeho časti nie je povinnosťou súdu
žalobcu vyzývať k splneniu týchto povinností, keďže ich neunesenie nebráni pokračovaniu v konaní,
lebo nejde o procesné vady žaloby, ale bráni vyhoveniu žalobe. V opačnom prípade by súd zásadu
nestrannosti a rovnosti strán porušil, nakoľko by tým jednej strane pomáhal k úspechu v spore, keďženejedná sa o odstraňovanie vád podania na ktoré dopadá § 129 CSP. Preto bolo na žalobcovi, aby
už spolu so žalobou predložil všetky zákonom predpokladané dôkazy na preukázanie svojej aktívnej
vecnej legitimácie a splnenia zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky telekomunikačného

podniku čo sa nestalo. Vzhľadom na skutočnosť, že subjektom s ktorým žalovaný uzavrel zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka nebol žalobca
ale telekomunikačný podnik- obchodná spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. ktorej predmetom podnikania
zapísaným v obchodnom registri je okrem iného poskytovanie elektronických komunikačných sietí a
elektronickýchkomunikačnýchslužieb(zriaďovanieaprevádzkovanieverejnejtelekomunikačnejsiete)a

vzhľadomnatvrdeniežalobcu,žepohľadávkavočižalovanémubolamupostúpenázmluvouopostúpení
pohľadávok, základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo nevyhnutné vyriešiť skôr než by súd pristúpil
k samotnému posúdeniu výšky nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti bolo vyriešiť si otázku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Zodpovedanie uvedenej otázky súdom je nevyhnutné vždy, teda aj bez
námietky a bez ohľadu na postoj žalovaného, teda bez ohľadu na to, či sám žalovaný nárok voči nemu
uplatnený sporí alebo nie.

24. Súd dospel k záveru, že nebola v spore preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, čo bol dôvod, pre ktorý súdu neostávalo iné,
než žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Bolo na žalobcovi ako tvrdenému postupníkovi pohľadávky,
aby spolu so žalobou predložil dôkazy na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore, čo

sa nestalo. Žalobca v spore uplatnené nároky vyvodzuje zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb
uzavretejmedzispoločnosťouDIGISLOVAKIA,s.r.o.ažalovanýmakofyzickouosobounepodnikateľom.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom
zákonníku, upravená je v osobitnom zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, pričom
svojím charakterom ide o zmluvu spotrebiteľskú (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Niet tak pochýb,

že medzi žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom a spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o.
jednalo sa o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah.

25. Táto zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, pričom
spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. označená je v nej ako „Podnik“, ktorým sa podľa § 5 ods. 1 uvedeného

zákona rozumie každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15 s tým, že poskytovanie
siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Žalovaný v
zmluve označený bol ako účastník, ktorým sa podľa § 5 ods. 4 uvedeného zákona rozumie koncový
užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných
služieb. V § 43 zákona č. 351/2011 Z.z. označenom ako „práva a povinnosti podniku a užívateľa“

je obsiahnutý odsek 13, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite
dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik
postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej
osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri

postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Ustanovenie § 43 ods. 13 zákona o elektronických
komunikáciáchpredstavujekustanoveniu§524anásl.Občianskehozákonníkaopostúpenípohľadávky
osobitné zákonné ustanovenie (lex specialis), ktorého cieľom ratio legis je sprísnenie postúpenia
pohľadávky podniku a vytvorenie priestoru na strane spotrebiteľa zabrániť postúpeniu pohľadávky.

Porušenie týchto zákonných pravidiel spôsobuje neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom.
Vzhľadom na uvedené nemôžu byť podľa názoru súdu žiadne pochybnosti, že zákonom o elektronických
komunikáciách sú odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení pohľadávky v Občianskom zákonníku
sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z telekomunikačných podnikov na iné subjekty. Pre
platné postúpenie pohľadávky podniku tak musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky upravené

v § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, teda podnik môže svoju pohľadávku postúpiť až
po predchádzajúcej písomnej výzve podniku, a ak účastník je napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 dní
v omeškaní so splnením svojho, podľa zákona akéhokoľvek peňažného záväzku voči Podniku. Podľa §
525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom. Súd je toho názoru, že postúpenie pohľadávky Podniku, ktoré je v rozpore so

zákonnými pravidlami podľa § 43 ods.13 zákona o elektronických komunikáciách je právnym úkonom
odporujúcim zákonu a teda absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka
podľa ktorého, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ide o analogickú úpravu, ako je úprava § 92 ods. 8 zákona obankách vo vzťahu ku ktorej Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí zo dňa 28.3.2018 sp.zn.7Cdo/26/2017
uzavrel, že podmienky podľa § 92 ods.8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka
postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k

postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).

26. Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalobca nepredložil dôkaz, že bol dodržaný
daný zákonný postup, a že teda postúpeniu pohľadávky predchádzala písomná výzva podniku po ktorej

účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní bol v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku. Na
splnenie dôkaznej povinnosti a unesenie dôkazného bremena žalobcu v tomto smere bolo potrebné
predložiť písomnú výzvu podniku s dôkazom o jej doručení, či aspoň odoslaní žalovanému viac ako 90
dní pred postúpením pohľadávky, čo sa nestalo. Za výzvu podľa § 43 ods.13 zákona o elektronických
komunikáciách možno považovať Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa
19.11.2018,avšakdoručenietohto odstúpeniaúčastníkovinebolopreukázané.Žalobcatedanepredložil

žiaden dôkaz o doručovaní výzvy žalovanému (doručení žalovanému, teda či, kedy ako sa tak malo
stať). Keďže žalobca vôbec netvrdil, že by bola uskutočnená takáto výzva nevyhnutná pre splnenie
zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky Podniku, teda či vôbec, a ak áno kedy konkrétne, v
ktorý deň a ako mala byť prípadne taká výzva v zmysle § 43 ods.13 uvedeného zákona žalovanému
doručená, pre úplnú absenciu takéhoto konkrétneho skutkového tvrdenia nebolo možné vychádzať ani

z jeho nepopretia žalovaným.

27. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie súdu dokonca ani nepredložil Oznámenie
o postúpení pohľadávky, naviac bez dôkazu o jeho doručovaní žalovanému. Je preto logické, že ak
bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a

riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Ani prípadné neplnenie povinnosti účastníka
platiť cenu telekomunikačných služieb nič nemení na tom, že súd musel z úradnej povinnosti prihliadnuť
na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko vymáhanie pohľadávky a uplatnenie práv
v právnom štáte musí mať a má svoj právny rámec, zákonný postup a ani prípadná, čo by i
nesporná existencia dlhu dlžníka nemôže ospravedlniť jeho nedodržanie. V danom prípade sa navyše

plnenia domáha profesionál znalý práva proti neprofesionálovi - spotrebiteľovi, preto nedodržanie
zákonných podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle osobitných ustanovení zákona o elektronických
komunikáciách tu ide na ťarchu veriteľa a nemôže ho zhojiť ani neplnenie povinnosti dlžníka, keďže
dlžník na neplatnosti postúpenia pohľadávky žiadnu vinu nenesie a nijako túto neplatnosť nezavinil.
Súd tak po vykonanom dokazovaní keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú

legitimáciu v spore, čo bolo samo osebe dôvodom na zamietnutie žaloby bez ďalšieho a preto už ďalšie
dokazovanie nevykonával. V prejednávanej veci hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00
eur, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia (t.j. tie ktoré boli
uvedené v žalobe, čo logicky neplatí pre skutkové tvrdenia, ktoré v nej žalobca vôbec neuviedol, hoci
ich uviesť mohol a mal) neboli sporné, preto nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie (§ 297 písm.

b) CSP). Nariadenie pojednávania by tu bolo úplne nehospodárne a nič by nemohlo zmeniť na závere
súdu o nedôvodnosti žaloby (vzhľadom na vyššie uvedené dôvody), keďže účelom pojednávania ani
postupu podľa § 181 ods. 2 CSP v žiadnom prípade nie je nahrádzať pasivitu žalobcu a nesplnenie
jeho povinností (uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), a už vôbec nie oznámiť mu aké tvrdenia
alebo dôkazy má ešte uviesť, alebo predložiť, aby bol v spore úspešný.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní síce bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, avšak

žiadne trovy konania mu nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.